{"guid": "3f36ad42-d5f0-4a9a-b62d-054843d9748a:dabdfd02-573b-4934-bae5-681fa1345df2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1014200490.1", "spisova_znacka": "10Sžso/12/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžso/12/2015 z 17. 2. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 17. februára 2016, sp. zn. 10Sžso/12/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1014200490.1", "identifikacne_cislo": "1014200490", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2016-02-17", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-35", "nazov": "§ 35 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-35", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-35"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-33.odsek-4", "nazov": "§ 33 ods. 4 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-33.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-33.odsek-3", "nazov": "§ 33 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-33.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-33"}, {"iri": "/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-25.odsek-2", "nazov": "§ 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2013/417/#paragraf-25.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/417-2013/paragraf-25"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2013/417#paragraf-35", "/SK/ZZ/2013/417#paragraf-33", "/SK/ZZ/2013/417#paragraf-25"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dabdfd02-573b-4934-bae5-681fa1345df2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1014200490.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1014200490.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1014200490.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžso/12/2015\n1014200490\n17. 02. 2016\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2016:1014200490.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD., v právnej veci\nžalobkyne: Ing. B. E., bytom B., proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska\n8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHN/\nBEZ/2014/11400-0002 zo dňa 05.03.2014, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 2S/70/2014-31 zo dňa 21.01.2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/70/2014-31 zo dňa 21.\njanuára 2015 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. (ďalej\nlen „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia\nžalovaného č. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2014/11400-0002 zo dňa 05.03.2014. Týmto rozhodnutím\nžalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny\nBratislava (ďalej len „správny orgán 1. stupňa“) č. BA3/OPHN/SOC/2014/66865-0002, ktorým bola\nžalobkyni znížená dávka v hmotnej núdzi na sumu 61,60 Eur mesačne.\nV odôvodnení krajský súd uviedol, že dňom 01.01.2014 nadobudol účinnosť zákon č. 417/2013 Z. z. o\npomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 477/2013 Z.z.“),\nktorý priniesol zmenu právnej úpravy týkajúcej sa dávky v hmotnej núdzi, ako aj zrušenie príspevku na\nzdravotnú starostlivosť. Poznamenal, že tento zákon obsahuje aj zrušujúce ustanovenie (§ 35), podľa\nktorého sa zrušujú predchádzajúce zákony o pomoci v hmotnej núdzi, okrem iných aj zákon č. 599/2003\nZ.z.\nMal za to, že správny orgán 1. stupňa správne, podľa novej právnej úpravy, prehodnotil dávku v\nhmotnej núdzi a príspevok na zdravotnú starostlivosť, ktoré boli priznané žalobkyni rozhodnutím č.\n3/soc.2007/05645/MNA-00013 zo dňa 21.12.2007 a zmenené rozhodnutím č. B3/2011/12601/05/\nMMA-00007 zo dňa 21.02.2011.\nKrajský súd ďalej uviedol, že je potrebné vychádzať zo zásady teórie štátu a práva, podľa ktorej nový\nprávny predpis ruší predchádzajúci právny predpis. Je preto potrebné vychádzať z nového zákona č.\n417/2013 Z.z., nakoľko platnosť a účinnosť zákona č. 599/2003 Z.z. zanikla zrušujúcim ustanovením,\ntzv. derogačnou klauzulou, ktorou je v prejednávanej veci § 35 zákona č. 417/2013 Z.z.\n\nS ohľadom na uvedené uviedol, že žalobkyni nemôže byť naďalej vyplácaný príspevok na zdravotnú\nstarostlivosť, keďže nový zákon o hmotnej núdzi taký príspevok neobsahuje. Tento kompenzačný\npríspevok bol vyplácaný v čase, keď sa za každú návštevu u lekára platilo 20 korún a zrušením tohto\npoplatku príspevok stratil svoje opodstatnenie.\nZáverom krajský súd konštatoval, že správne orgány postupovali v súlade s príslušnými ustanoveniami\nnového zákona o hmotnej núdzi, ich postupom nedošlo k porušeniu zákonom chránených práv\nžalobkyne a preto žalobu zamietol.\nProti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Dôvodila tým, že nový\nzákon č. 417/2013 Z.z. sa má vzťahovať len na občanov, ktorí požiadali o priznanie dávky v hmotnej\nnúdzi a príspevkov k dávke až po nadobudnutí účinnosti nového zákona a nie na občanov, ktorým bola\ndávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke priznané pred nadobudnutím jeho účinnosti. Podľa názoru\nžalobkyne jej má byť naďalej ponechaná dávka v hmotnej núdzi v sume 60,50 Eur mesačne a tiež\nponechaný príspevok na zdravotnú starostlivosť v sume 2 Eurá. Mala za to, že inak by sa jednalo o\nretroaktivitu, ktorá je neprípustná, nakoľko slovenský právny poriadok vychádza zo starorímskej právnej\nzásady „lex retro non sagit“.\nK tvrdeniu krajského súdu že: „ príspevok bol zavedený v čase, keď sa za každú návštevu u lekára platilo\n20 korún a zrušením tohto poplatku stratil príspevok na zdravotnú starostlivosť svoje opodstatnenie;“\nuviedla, že toto tvrdenie je odtrhnuté od reality, nakoľko 20 korunové poplatky sa neplatia už cca 6 rokov\na preto, ak by malo mať platenie poplatku súvis s príspevkom na zdravotnú starostlivosť bolo by zrušené\nuž minimálne pred šiestimi rokmi.\nNamietala, že krajský súd vôbec nebral do úvahy, že žalovaný nevykonal prehodnotenie jej hmotnej\nnúdze, nikoho nezaujímalo, či sa jej hmotná núdza zmenila alebo nie a ustanovenia nového zákona boli\nvoči nej automaticky uplatnené.\nĎalej uviedla, že krajský súd nezobral do úvahy taktiež jej argumenty o zákaze retroaktivity, pričom\npoukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 16/95 zo dňa 24.05.1995,\nz ktorého vyplýva, že: „zákaz retroaktivity právnych noriem je jedným z hlavných zákonov štátu a\nvýznamnou demokratickou zárukou ochrany práv občanov a právnej istoty.“\nKonštatovala, že zákony a právne normy nemajú pôsobiť spätne do minulosti, ale majú pôsobiť\ndo budúcnosti. Na základe princípu aretroaktivity nesmie dôjsť k zrušeniu alebo zhoršeniu ochrany\nnadobudnutých práv, môže dôjsť iba k ich zlepšeniu, ktoré sa môže uskutočniť priznaním účinnejších\ngarancií.\nPoznamenala, že presne o to ide aj v tomto spore, nakoľko ustanovenia novo prijatého zákona boli\nuplatnené spätne aj na nezamestnaných a preto im bol príspevok na zdravotnú starostlivosť priznaný\npodľa starého zákona zrušený a dávka v hmotnej núdzi znížená. Mala za to, že tým došlo k zhoršeniu\nochrany nadobudnutých práv, čo je jednoznačne v rozpore s princípom aretroaktivity.\nV odvolaní uviedla aj svoje politické názory k prejednávanej veci.\nŽiadala, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj napadnuté rozhodnutie\nžalovaného a rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa.\nK odvolaniu sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 04.03.2015. Mal za to, že z napadnutého\nrozsudku je zrejmé, že krajský súd riadne a podrobne preskúmal dôvody žaloby, pričom dospel k záveru,\nže postup žalovaného pri vydaní napadnutého rozhodnutia je v súlade so zákonom č. 417/2013 Z.z. a\nkeďže tento zákon príspevok na zdravotnú starostlivosť nepozná, nemohol byť žalobkyni priznaný.\nK námietke, že nebola prehodnotená hmotná núdza žalobkyne s poukazom na § 19 ods. 1 zákona\nč. 417/2013 Z.z., uviedol že je zrejmé, že žalobkyňa v priebehu poberania dávky v hmotnej núdzi a\npríspevkov nikdy nespochybnila postup prvostupňového správneho orgánu pri posudzovaní jej hmotnej\nnúdze a ani neuviedla, že by u nej došlo k podstatným zmenám v podmienkach v hmotnej núdzi. Mal\nza to, že tento dôvod je nad rozsah žaloby, a preto z uvedeného dôvodu ani nebol v konaní krajským\n\nsúdom preskúmavaný. Dodal, že iniciatíva o posúdení zmeny podmienok hmotnej núdze je na strane\nžalobkyne.\nMal za to, že žalobkyňa v odvolaní voči rozsudku k meritu veci neuviedla nové vecné skutočnosti, ale v\npodstate len opakovane poukázala na dôvody uvedené v žalobe.\nNa záver konštatoval, že krajský súd na základe predloženej spisovej dokumentácie objektívne a\nsprávne vyhodnotil skutkový stav v predmetnej právnej veci a rozhodol v súlade s platnými právnymi\npredpismi a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.)\ndospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 17. februára 2016 (§ 156 ods.\n1 a ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 2 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti\npodľa tohto zákona nedosahuje sumy životného minima ustanovené osobitným predpisom a členovia\ndomácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku\na uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem.\nPodľa § 10 ods. 2 písm. a) zákona č. 417/2013 Z.z. dávka je 61,60 eura mesačne, ak ide o jednotlivca.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona č. 417/2013 Z.z. pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži a vyplatí\nsa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc\nv hmotnej núdzi. Osobitný príspevok sa odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na\nosobitný príspevok.\nPodľa § 33 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z. úrad z vlastného podnetu prehodnotí dávku v hmotnej núdzi\na príspevky k dávke v hmotnej núdzi, na ktoré trval nárok k 31. decembru 2013, a rozhodne o nároku\nna pomoc v hmotnej núdzi podľa zákona účinného od 1. januára 2014 najneskôr do 31. júla 2014.\nPodľa § 33 ods. 4 zákona č. 417/2013 Z.z. dávka v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v hmotnej núdzi,\no ktorých úrad právoplatne rozhodol do 31. decembra 2013, patria najdlhšie do 30. júna 2014.\nPodľa § 35 zákona č. 417/2013 Z.z. zrušuje sa zákon č. 599/2003 Z.z. <https://www.slov-lex.sk/pravnepredpisy/SK/ZZ/2003/599/> o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nzákona č. 5/2004 Z.z., zákona č. 191/2004 Z.z., zákona č. 453/2004 Z.z., zákona č. 613/2004 Z.z.,\nzákona č. 614/2004 Z.z., zákona č. 721/2004 Z.z., zákona č. 305/2005 Z.z., zákona č. 471/2005 Z.z.,\nzákona č. 573/2005 Z.z., zákona č. 310/2006 Z.z., zákona č. 675/2006 Z.z., zákona č. 532/2007 Z.z.,\nzákona č. 139/2008 Z.z., zákona č. 562/2008 Z.z., zákona č. 563/2008 Z.z., zákona č. 184/2009 Z.z.,\nzákona č. 572/2009 Z.z., zákona č. 373/2010 Z.z., zákona č. 543/2010 Z.z., zákona č. 120/2011 Z.z.,\nzákona č. 180/2011 Z.z., zákona č. 468/2011 Z.z., zákona č. 393/2012 Z.z. a zákona č. 96/2013 Z.z.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobkyne, ktorou sa domáhala preskúmania napadnutého\nrozhodnutia žalovaného č. UPS/US1/SSVOPHN/BEZ/2014/11400-0002 zo dňa 05.03.2014. Týmto\nrozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa.\nPreto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal\nso všetkými námietkami žalobkyne uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne\nposúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.\n\nV danej veci má odvolací súd z administratívneho spisu za preukázané, že žalobkyňa podala žiadosť\no pomoc v hmotnej núdzi dňa 10.12.2007. O jej žiadosti rozhodol správny orgán 1. stupňa tak,\nže rozhodnutím č. 3/soc.2007/05645/MNA-00013 zo dňa 21.12.2007 jej bola priznaná dávka v\nhmotnej núdzi počnúc dňom 01.01.2008. Následne, rozhodnutím č. 2008/00718/01-MMA-00003 zo dňa\n24.09.2008 jej bol priznaný aj príspevok k dávke- príspevok na zdravotnú starostlivosť, počnúc dňom\n01.09.2008.\nRozhodnutím č. BA3/OPHN/SOC/2014/66865-0002 zo dňa 28.01.2014 správny orgán prvého stupňa\nznížil žalobkyni pomoc v hmotnej núdzi od 01.01.2014 na sumu 61,60 Eur a to z dôvodu zmeny právnych\npredpisov - z dôvodu účinnosti nového zákona č. 417/2013 Z.z., s poukazom na § 10 ods. 2 zákona č.\n417/2013 Z.z.. Toto rozhodnutie bolo následne potvrdené aj žalovaným.\nTvrdenie žalobkyne, že krajský súd vôbec nebral do úvahy, že žalovaný nevykonal prehodnotenie jej\nhmotnej núdze a ustanovenia nového zákona boli voči nej automaticky uplatnené, odvolací súd považuje\nza irelevantné.\nSprávny orgán 1. stupňa viacerými rozhodnutiami reagoval na zmenené podmienky žalobkyne na\nzáklade ňou podaných žiadostí. Žalobkyňa ani v jednom prípade nespochybnila správnosť rozhodnutí a\nv podanej žalobe proti žalovanému sama uviedla, že sa jej sociálna situácia nezmenila a teda nezmenili\nsa ani skutočnosti, ktoré by správny orgán 1. stupňa oprávňovali opätovne prehodnocovať jej nárok na\ndávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke.\nOdvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvého stupňa, že správne orgány postupovali v súlade\nso zákonom. Hmotná núdza žalobkyne bola správne prehodnotená v súlade s novou právnou úpravou,\nnakoľko z citovaného § 33 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z.z. vyplýva, že správny orgán 1. stupňa bol\npovinný prehodnotiť hmotnú núdzu žalobkyne z vlastného podnetu a rozhodnúť o tomto nároku v súlade\ns novým zákonom č. 417/2013 Z.z., a to najneskôr do 31. júla 2014.\nNámietku žalobkyne, že nový zákon č. 417/2013 Z.z. sa má vzťahovať len na občanov, ktorí požiadali o\npriznanie dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke až po nadobudnutí účinnosti tohto nového zákona,\na preto jej mala byť ponechaná dávka v hmotnej núdzi vo výške 60,50 Eur, ako aj príspevok na zdravotnú\nstarostlivosť, nakoľko v opačnom prípade by išlo o retroaktivitu, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\nNakoľko nový zákon o hmotnej núdzi č 417/2013 Z.z. príspevok na zdravotnú starostlivosť neupravuje\na taktiež sa zmenila výška dávky v hmotnej núdzi, nemôže byť žalobkyni naďalej poskytovaná dávka a\npríspevok k nej podľa starej právnej úpravy, keďže chýba právny základ na jej poskytovanie.\nUstanovenie § 35 zákona č. 417/2013 Z.z. predstavuje derogačnú klauzulu, t. j. je záverečným\nustanovením, ktorým sa ruší zákon č. 599/2003 Z.z., na základe ktorého bola žalobkyni priznaná dávka\nv hmotnej núdzi a príspevok k dávke. Odvolací súd zhodne s názorom prvostupňového súdu má za to,\nže je potrebné vychádzať zo zásady „lex posterior derogat legi priori“, podľa ktorej neskorší zákon ruší\nzákon skorší.\nV prípade hmotnej núdze žalobkyne teda nejde o retroaktivitu, ale iba o nahradenie jedného právneho\npredpisu (zákon č. 599/2003 Z.z.) iným právnym predpisom (zákon č. 417/2013 Z.z). Retroaktivita je\nspätným pôsobením práva, pôsobením neskoršej právnej normy do minulosti. O retroaktivitu zákona by\nišlo v prípade, ak by ustanovenia zákona pôsobili spätne v období, v ktorom ešte nová právna norma\nnebola platná a účinná. Zákon č. 417/2013 Z.z. je účinný od 01.01.2014 a aj od tohto dátumu bola\nžalobkyni prehodnotená pomoc v hmotnej núdzi, a teda zákon ju nepostihol spätne.\nOdvolací súd sa k politickým názorom žalobkyne, ktoré sú súčasťou podaného odvolania nevyjadruje.\nŽalobkyňa neuviedla v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí a\npostupov vyvrátili, jej odvolacie námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého\nrozsudku a preto s poukazom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok\nkrajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.\n\nO náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.\ns. p. a s poukazom na § 246c veta prvá a § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že neúspešnej žalobkyni náhradu\ntrov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko nebola v odvolacom konaní úspešná. Žalovaný nemá zo\nzákona nárok na ich náhradu.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/70/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}