{"guid": "0fce91fe-9c5a-4737-af32-0209d3bf6d6a:5d84af5f-8e98-4e1f-b5e7-8daebec5a63d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1014200488.1", "spisova_znacka": "3Sžo/70/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/70/2015 z 23. 11. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. novembra 2016, sp. zn. 3Sžo/70/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1014200488.1", "identifikacne_cislo": "1014200488", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2016-11-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/260/#paragraf-7a", "nazov": "§ 7a zákona č. 260/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/260/#paragraf-7a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/260-2011/paragraf-7a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/260#paragraf-7a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5d84af5f-8e98-4e1f-b5e7-8daebec5a63d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1014200488.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1014200488.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1014200488.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/70/2015\n1014200488\n23. 11. 2016\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2016:1014200488.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Rumanu a\nzo sudcov JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci navrhovateľky: A. D., T.,\nzastúpená: Mgr. Martin Paškala, advokát, Záhradnícka 27, Bratislava, proti odporcovi: Hlavné mesto\nSR Bratislava, Primaciálne nám. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu č. MAGS\nSNM 37678/14-2923/956/Dol zo dňa 7. januára 2014, konajúc o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 12Sp/28/2014-28 zo dňa 25. novembra 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 12Sp/28/2014-28 zo dňa\n25. novembra 2014 m e n í tak, že rozhodnutie Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava č.\nMAGS SNM 37678/14-2923/956/Dol zo dňa 7. januára 2014 podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s §\n250ja ods. 3 O.s.p., § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. z r u š u j e a vec v r a c i a odporcovi na ďalšie konanie.\nOdporca je povinný zaplatiť navrhovateľke náhradu trovy právneho zastúpenia vo výške 574,34 €, všetko\nna účet právneho zástupcu navrhovateľky Mgr. Martina Paškalu, advokáta, Bratislava, do 30 dní odo\ndňa právoplatnosti tohto rozsudku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 12Sp/28/2014-28 zo dňa\n25. novembra 2014 v časti výroku o vyrubení súdneho poplatku vo výške 35,- € z r u š u j e.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave potvrdil rozhodnutie odporcu č. MAGS SNM\n37678/14-2923/956/Dol zo dňa 7. januára 2014, ktorým odporca nepriznal navrhovateľke nárok na\nbytovú náhradu - nájomný byt z dôvodu nesplnenia podmienky v zmysle ustanovenia § 7a zákona č.\n260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 260/2011 Z.z.“). Správny orgán ako dôvod uviedol, že navrhovateľka žiadosť o\nposkytnutie bytovej náhrady nepodala v zákonom ustanovenej, prekluzívnej lehote na príslušný správny\norgán. Žiadosť bola Hlavnému mestu SR Bratislava postúpená až po uplynutí zákonnej lehoty.\nKrajský súd rozsudok odôvodnil tým, že navrhovateľka podala svoju žiadosť o bytovú náhradu po\nuplynutí prekluzívnej lehoty (30.04.2013) na podanie takejto žiadosti a to až dňa 22.10.2013, kedy sa\njej žiadosť dostala, postúpená Miestnym úradom Mestskej časti Bratislavy - Ružinov odporcovi, ako\npríslušnému správnemu orgánu na jej vybavenie. Až týmto dňom sa začalo správne konanie o jej žiadosti\no bytovú náhradu (§ 18 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení\nneskorších predpisov, ďalej len „Správny poriadok“). Po uplynutí prekluzívnej lehoty však nárok na\n\nposkytnutie bytovej náhrady zanikol a nebolo možné vecne preskúmať jej žiadosť. Súd prvého stupňa\nuviedol, že orgánom príslušným na prijatie žiadosti o bytovú náhradu je len Hlavné mesto SR Bratislava\na žiadosť bolo potrebné doručiť tomuto orgánu v zákonom stanovenej prekluzívnej lehote. Jednotlivé\nmestské časti Bratislavy sa mohli stať príslušnými orgánmi na prijímanie žiadostí o bytové náhrady avšak\niba v prípade, ak by štatút Bratislavy, prípadne dohoda medzi odporcom a mestskými časťami im takéto\npostavenie priznali. Pochybenie Mestskej časti Bratislava - Ružinov v tom, že navrhovateľkinu žiadosť\nneodkladne nepostúpila odporcovi ako príslušnému orgánu na jej vybavenie, čo malo za následok\nzmeškanie prekluzívnej lehoty, nie je možné dať za vinu odporcovi.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie a navrhla, aby odvolací\nsúd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a rozhodnutie odporcu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nZároveň si uplatnila na náhradu trovy konania vo výške 574,34 €.\nUviedla, že žiadosť o bytovú náhradu podala dňa 26.04.2013 na Miestny úrad Mestskej časti Bratislavy\n- Ružinov, čo bolo 4 dni pred uplynutím zákonnej prekluzívnej lehoty. Poukázala na ustanovenia § 3\nods. 1 a § 1a ods. 3 zákona č. 377/1990 Zb. o hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 377/1990 Zb.“) z ktorých vyplýva duálnosť, že navrhovateľka\nje obyvateľkou Bratislavy a obyvateľkou Mestskej časti Bratislava - Ružinov; byt ktorý sa má vypratať sa\nnachádza na území Bratislavy, ako aj na území Mestskej časti Bratislava - Ružinov; pojmom obec môže\nbyť označené Hlavné mesto SR Bratislava, ako aj Mestská časť Bratislava - Ružinov.\nNavrhovateľka poukázala na ustanovenia § 7 ods. 1 a § 7a zákona č. 260/2011 Z.z. a uviedla, že v\npôvodnom znení zákona č. 260/2011 Z.z. bolo upravené miesto podania žiadosti ako „obec, v ktorej\nkatastrálnom území sa nachádza byt...“. Neskôr zákon č. 355/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon č. 260/2011 Z.z. bolo miesto podania žiadosti určené ako „obec, v územnom obvode ktorej\nsa nachádza byt“. Podľa navrhovateľky ani jednu z uvedených zákonných formulácií nie je možné\nvykladať tak, že jediným príslušným orgánom na podanie žiadosti je len Magistrát Hlavného mesta\nSR Bratislavy a podanie na Mestskú časť Bratislava - Ružinov je preto potrebné považovať ako\npodanie na nepríslušný orgán. Navrhovateľka uviedla, že nemala možnosť sa oboznámiť s metodickým\nusmernením Ministerstva dopravy SR a ani pre ňu nie je všeobecne záväzným právnym aktom. Podľa\nnázoru navrhovateľky predmetné usmernenie práve potvrdzuje skutočnosť, že zákon bol v tomto ohľade\nnejednoznačný. Navrhovateľka, ktorá okrem zákona nedisponovala žiadnymi doplňujúci informáciami,\npodala svoju žiadosť o priznanie nároku na bytovú náhradu na príslušnú mestskú časť, na ktorej\ndoposiaľ vybavovala všetky svoje záležitosti. Uvedený postup navrhovateľky nemôže byť posudzovaný\nako podanie žiadosti na nepríslušnom orgáne, resp. podanie žiadosti po uplynutí prekluzívnej lehoty.\nIII.\nOdporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého\nstupňa potvrdil. V dôvodoch uviedol, že príslušnou obcou a príslušným správnym orgánom na podanie\nžiadosti o bytovú náhradu je výlučne hlavné mesto. Zákon č. 377/1990 Zb. vymedzuje v ustanovení\n§ 7b ods. 1 aj právny význam štatútu hlavného mesta keď určuje, že štatút je základným nástrojom\nna rozdelenie úloh samosprávy Bratislavy a prenesených pôsobností medzi Bratislavu a jej mestské\nčasti a na úpravu postavenia a činnosti mestských orgánov a miestnych orgánov. Navrhovateľkou\npoukazované ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. je úpravou vymedzenia územia Bratislavy,\nt. j. územného obvodu Bratislavy a nie je úpravou vymedzenia pôsobností hlavného mesta a jeho\nmestských častí. Príslušnosť na konanie a rozhodovanie o žiadostiach o priznanie bytovej náhrady je\nprenesenou pôsobnosťou obce vyplývajúcou z osobitného právneho predpisu a tým je práve zákon\nč. 260/2011 Z.z., ktorým štát na obce delegoval plnenie svojej povinnosti kompenzácie oprávnených\nnájomcov za zrušenie nájomných vzťahov k reštituovaným bytom, preto je potrebné príslušnosť na\npodávanie a prijímanie žiadostí vykladať v kontexte predovšetkým tohto zákona a až sekundárne vo\nväzbe na iné právne predpisy, teda aj zákon č. 377/1990 Zb. Výklad ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č.\n260/2011 Z.z. podalo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Napriek tomu, že ide\no výklad k pôvodnému zneniu ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z., principiálne je možné ho\npoužiť aj na aktuálne znenie tohto ustanovenia, ako aj znenie ustanovenia § 7a zákona č. 260/2011 Z.z.\nV zmysle tohto výkladového stanoviska je potrebné predmetné ustanovenie chápať tak, že príslušnosť\n\nna prijímanie žiadostí o priznanie nároku o poskytnutie bytovej náhrady, konanie a rozhodovanie o\ntomto nároku, obstaranie bytových náhrad a ich poskytovanie, je pre územie hlavného mesta SR\nBratislavy daná pre hlavné mesto. Hlavné mesto môže dohodou alebo úpravou štatútu preniesť niektoré\npôsobnosti na jednotlivé mestské časti. Skutočnosť, že Mestská časť Bratislava - Ružinov je jedným\nz prenajímateľov predmetného nájomného bytu nemožno spájať s existenciou príslušnosti mestskej\nčasti na podanie žiadosti. Správnym orgánom - obcou príslušnou na podanie žiadostí o priznanie\nnároku na poskytnutie bytovej náhrady je výlučne Hlavné mesto SR Bratislava. Ak žiadateľ nepodal\nžiadosť hlavnému mestu, vystavil sa riziku zmeškania lehoty na podanie žiadosti, ktorého následkom je\nnesplnenie podmienok na priznanie uplatneného nároku.\nZáverom vyjadrenia odporca uviedol, že nie je možné mu dať za vinu nečinnosť Mestskej časti Bratislava\n- Ružinov, keďže toto konanie nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť a o takomto konaní ani nemohol\nmať vedomosť. O existencii žiadosti navrhovateľky sa odporca dozvedel až po tom, ako mu bola táto\nžiadosť postúpená. Práve navrhovateľka sa podaním žiadosti na nepríslušný správny orgán vystavila\nriziku zmeškania lehoty.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nObčianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako\naj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom\nvyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke\nnajvyššieho súdu www.nsud.sk <., rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nNajvyšší súd z obsahu predloženého súdneho a administratívneho spisu zistil, že dňa 22.10.2013 bola\nHlavnému mestu SR Bratislava z Mestskej časti Bratislava - Ružinov postúpená žiadosť navrhovateľky\no poskytnutie bytovej náhrady za dvojizbový nájomný byt. Navrhovateľka, ako nájomca bytu doručila\ndňa 28.12.2012 výpoveď z nájmu bytu Mestskej časti Bratislava - Ružinov jednému zo spoluvlastníkov\nbytového domu a zároveň jednému z prenajímateľov, čím bola naplnená zákonná požiadavka podľa\n§ 3a zákona č. 260/2011 Z.z. Odporca v napadnutom rozhodnutí skonštatoval, že lehota na podanie\nžiadosti na bytovú náhradu bola stanovená do 30.04.2013. Lehota na podanie žiadosti je prekluzívnou\nlehotou, to znamená, že jej zmeškanie nie je možné odpustiť a v dôsledku jej zmeškania nie je možné\nvydať rozhodnutie o priznaní nároku na bytovú náhradu, a to ani v prípade, že všetky ostatné zákonné\npodmienky na priznanie nároku sú splnené. V zmysle zákona bolo nevyhnutné žiadosť podať v zákonnej\nlehote na obec, v územnom obvode ktorej sa nachádza byt, ktorý sa má vypratať. Žiadosť bolo potrebné\npostúpiť Hlavnému mestu SR Bratislava. Navrhovateľka síce žiadosť podala dňa 26.04.2013, no túto\nžiadosť adresovala a doručila Miestnemu úradu Mestskej časti Bratislava - Ružinov. V danom prípade\nbola predmetná žiadosť postúpená takmer Hlavnému mestu SR Bratislava 7 mesiacov po uplynutí\nzákonom stanovenej lehoty.\nSúčasťou administratívneho spisu je aj výklad ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z.,\nktorý podalo Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR (ďalej len „ministerstvo“) zo\ndňa 29.12.2011. V predmetnom výklade ministerstvo uviedlo, že problémovou je dikcia predmetného\nustanovenia, v ktorom sa príslušnosť odvodzuje od katastrálneho územia. Zákon výslovne neuvádza,\nči v prípade hlavného mesta ide o katastrálne územie D., alebo o katastrálne územie mestských častí.\nSkutočnosťou je, že aktuálny právny poriadok SR explicitne v žiadnom právnom predpise neuvádza\nslovné spojenie „katastrálne územie D.“ alebo katastrálne územie hlavného mesta“. Odvodiť príslušnosť\nv tomto prípade je preto nutné komplexnejšie, predovšetkým autentickým výkladom dikcie zákona č.\n260/20111 Z.z. z hľadiska teleologického. Ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z. upravuje,\nže žiadateľ má možnosť podať obci, v ktorej katastrálnom území sa nachádza byt, ktorý sa má\nvypratať, žiadosť o priznanie nároku na poskytnutie bytovej náhrady. V osobitnej časti dôvodovej\nsprávy k ustanoveniu § 7 zákona č. 260/2011 Z.z. nie je uvedené, či v prípade hlavného mesta\nSlovenskej republiky Bratislavy ide o obec ako celok, alebo jej mestskú časť. Preto je potrebné čítať\n\nosobitnú časť dôvodovej správy k ustanoveniu § 5, kde sa k ustanoveniu odseku 4 uvádza: „Odsek\n4 upravuje, že bytová náhrada sa musí poskytnúť v tej istej obci ako je byt, ktorý sa má vypratať.\nPoužitý bol najvšeobecnejší pojem obec tak, ako ho pozná Ústava SR, bez ohľadu na to, či má obec\nviac katastrálnych území, či je vyhlásená za mesto, alebo je mestom zo zákona. To znamená, že\nbytová náhrada môže byť zabezpečená aj v inej mestskej časti, než kde sa nachádza byt, ktorý má\nbyť vyprataný.“ Gestor zákona č. 260/2011 Z.z. vo fáze prípravných legislatívnych prác a formulovaní\njednotlivých ustanovení vychádzal aj z uskutočneného prieskumu v roku 2008, ktorého zámerom\nbolo zistiť počet a teritoriálne rozloženie potenciálnych žiadateľov o priznanie nároku na poskytnutie\nbytovej náhrady. Výsledkom prieskumu bolo zistenie, že takmer dve tretiny potenciálnych žiadateľov\nje koncentrovaných v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave, v mestskej časti Staré Mesto.\nBolo preto zrejmé, že v prípade podávania uvedených žiadostí táto mestská časť nebude schopná\nobstarať bytové náhrady výlučne vo svojom katastrálnom území. Preto osobitná časť dôvodovej správy\nk ustanoveniu § 5 ods. 4 zákona č. 260/2011 Z.z. podrobne dopĺňa definíciu pojmu „bytová náhrada“ a\nobcou chápe Bratislavu ako celok, ako samostatný územný samosprávny celok. Iba z dikcie zákona č.\n377/1990 Zb. uvedenú príslušnosť odvodiť nemožno. Je preto potrebné použiť aj ustanovenia zákona č.\n369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Ustanovenie § 2 ods. 1 upravuje „územie obce je územný celok, ktorý\ntvorí jedno katastrálne územie alebo viac katastrálnych území.“ Odsek 2 upravuje „Územie obce sa môže\nčleniť na časti obce. Časť obce má vlastný názov; časť obce nemusí mať vlastné katastrálne územie.“\nZ dikcie vyplýva, že územie obce (viď vyššie „územie Bratislavy“) môže tvoriť viacero katastrálnych\núzemí. V prípade hlavného mesta Bratislavy to tak aj je. Bratislava má niekoľko katastrálnych území, t.\nj. územno-technických jednotiek, ktoré sa zhodujú s jej jednotlivými mestskými časťami, až na niektoré\nprípady, kde územie rozľahlejšej mestskej časti je rozdelených na ďalšie katastrálne územia. Zákon\nvýslovne upravuje, že iba časť obce nemusí mať vlastné katastrálne územie, v žiadnom prípade obec\nako územný samosprávny celok. Ak územie obce tvorí niekoľko katastrálnych území, neznamená to,\nže je mimo akéhokoľvek katastrálneho územia, resp. katastrálneho usporiadania jej územia na viaceré\núzemno-technické jednotky. Zo záveru predmetného výkladu ministerstva vyplynulo, že zo zámeru\ngestora zákona, z reálií pri aplikácii zákona a z logiky ustanovení súvisiacich zákonov, predovšetkým\nkatastrálneho zákona a zákona o obecnom zriadení, príslušnosť na prijímanie žiadostí o priznanie\nnároku o poskytnutie bytovej náhrady, konanie a rozhodovanie o uvedenom nároku, obstarávanie\nbytových náhrad a ich poskytovanie, je pre územie hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy daná\npre hlavné mesto. Hlavné mesto môže dohodou alebo úpravou štatútu preniesť niektoré pôsobnosti na\njednotlivé mestské. časti. Je to však na zvážení kompetentných zástupcov hlavného mesta a jednotlivých\nmestských častí.\nPodľa § 3a ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z. prenajímateľ bytu, ktorý nepodal výpoveď nájmu bytu podľa\n§ 3 ods. 1 alebo nájomca bytu podľa § 2 ods. 1 písm. a), b), d) a e) môže vypovedať nájom bytu bez\nuvedenia dôvodu do 31. decembra 2012; ak ide o byt podľa § 2 ods. 1 písm. a), ustanovenie § 139 ods.\n2 Občianskeho zákonníka sa nepoužije. Výpovedná lehota je 12 mesiacov a začína plynúť prvým dňom\nmesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi alebo prenajímateľovi doručená výpoveď.\nPráva a povinnosti prenajímateľa upravené v tomto zákone, súvisiace s výpoveďou nájmu bytu, platia\naj pre nájomcu.\nPodľa § 5 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z. ak sa nájom skončí podľa tohto zákona, nárok na bytovú\nnáhradu má len nájomca bytu podľa § 2 ods. 1, ktorý požiada o bytovú náhradu podľa § 7 alebo § 7a\n(ďalej len \"žiadateľ\") a ktorý je v materiálnej bytovej núdzi.\nPodľa § 7 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z. žiadateľ podá po doručení výpovede nájmu bytu od\nprenajímateľa podľa § 3 do 30. septembra 2012 žiadosť obci, v ktorej katastrálnom území sa nachádza\nbyt, ktorý sa má vypratať; inak jeho nárok na poskytnutie bytovej náhrady zanikne.\nPodľa § 7a zákona č. 260/2011 Z.z. žiadateľ, ktorý nepodal žiadosť podľa § 7 ods. 1, a žiadateľ, ktorému\nbol vypovedaný nájom bytu alebo ktorý vypovedal nájom bytu podľa § 3a, môže podať žiadosť do 30.\napríla 2013 obci, v územnom obvode ktorej sa nachádza byt, ktorý sa má vypratať; inak jeho nárok na\nposkytnutie bytovej náhrady zanikne.\nPodľa § 1a ods. 3 zákona č. 377/1990 Zb. obyvateľ Bratislavy je podľa miesta svojho trvalého pobytu\nzároveň obyvateľom príslušnej mestskej časti.\n\nPodľa § 3 ods. 1 zákona č. 377/1990 Zb. územie Bratislavy tvoria katastrálne územia jej mestských častí\nuvedené v prílohe.\nV prejednávanom prípade ide o určenie príslušného správneho orgánu na prijímanie žiadostí na\nposkytnutie bytovej náhrady podľa zákona č. 260/2011 Z.z. Najvyšší súd SR poukazuje na skutočnosť,\nže otázka príslušnosti správnych orgánov na prijímanie žiadostí a na rozhodovanie o nich nebola z\nustanovení právnych predpisov jednoznačná ani pre samotné správne orgány, a preto Ministerstvo\ndopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR podalo výklad k ustanoveniu § 7 ods. 1 zákona č. 260/2011\nZ.z. v liste zn.20186/SVBP/z69924 zo dňa 29.12.2011. Z obsahu spisu je zrejmé, že odporca sa v celom\nrozsahu riadil výkladovým stanoviskom ministerstva, podľa ktorého „...je potrebné konštatovať, že\npríslušnosť na prijímanie žiadostí o priznanie nároku na poskytovanie bytovej náhrady, konanie a\nrozhodovanie o uvedenom nároku, obstarávanie bytových náhrad a ich poskytovanie, je pre územie\nhlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy daná pre hlavné mesto. Hlavné mesto môže dohodou\nalebo úpravou štatútu preniesť niektoré svoje pôsobnosti na jednotlivé mestské časti. Je to však na\nzvážení kompetentných zástupcov hlavného mesta a jednotlivých častí“. Keďže ide o prenesený výkon\nštátnej správy odporca uvedené stanovisko považoval za záväzné.\nNajvyšší súd považuje uvedené výkladové stanovisko za správne v časti určenia príslušnosti hlavného\nmesta na rozhodovanie o žiadostiach i s uvedeným teleologickým účelom. Stanovisko však v časti\nurčenia príslušného orgánu na prijímanie žiadostí je v rozpore s dikciou samotného zákona, ale i s\nprávnom na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, keďže prijímanie žiadosti bolo\nvýkladovým stanoviskom posunuté z dikcie zákona spojenej s katastrálnymi územiami na H. D., ktoré\nnemá vlastné katastrálne územie. Týmto spôsobom navrhovateľka, ktorá konala pri podávaní žiadosti\nv dikciu zákona s tým, že je na podanie žiadosti je príslušná mestská časť, bola ukrátená na prístupe\nk právnej ochrane v zmysle zákona. Vzhľadom na uvedené je nevyhnutné prijať výklad na základe\nústavnej konformnosti podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR tak, že príslušnosť na prijímanie žiadostí vyplýva\naj mestskej časti, ktorá musí skompletizovanú žiadosť postúpiť Hlavnému mestu Bratislava, ktorému\nvyplýva kompetencia vo veci rozhodnúť. V danom prípade teda vzhľadom na dikciu zákona dochádza\nk rozdeleniu príslušnosti na prijímanie žiadosti a na rozhodovanie o nej.\nNavrhovateľka postupovala podľa znenia zákona, pričom pri podávaní žiadosti o poskytnutie bytovej\nnáhrady nemala k dispozícií výkladové stanovisko ministerstva, ktoré nebolo verejne publikované.\nZ ustanovení § 7 ods. 1, § 7a zákona č. 260/2011 Z.z. v spojení s ustanovením § 3 ods. 1\nzákona č. 377/1990 Zb. vyplýva kompetencia iba na prijímanie žiadostí. Nie je sporné, že hlavné\nmesto Bratislava nemá katastrálne územie, preto orgánom na prijímanie žiadosti o poskytnutie\nbytovej náhrady je príslušná Mestská časť Bratislava - Ružinov alebo Hlavné mesto SR Bratislava.\nNavrhovateľka nemala v čase podávania žiadosti vedomosti o zámere gestora zákona č. 260/2011\nZ.z., prieskumov uskutočnených vo fáze prípravných legislatívnych prác, tak ako ich posudzovalo\nministerstvo pri podávaní predmetného výkladu ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z. V\nprípade, ak mal zákonodarca v úmysle jednoznačne vymedziť príslušnosť Hlavného mesta SR Bratislava\nna rozhodovanie o žiadostiach na poskytnutie bytovej náhrady, mal túto skutočnosť jednoznačne uviesť\ndo ustanovení zákona a neponechať to výklad.\nNa základe uvedených dôvodov Najvyšší súd SR konštatuje, že nie je možné pričítať na ťarchu\nnavrhovateľky nejednoznačnosť v otázke príslušného správneho orgánu na prijímanie žiadostí o\nposkytnutie bytovej náhrady podľa zákona č. 260/2011 Z.z.\nS ohľadom na uvedené mal najvyšší súd za to, že je potrebné odvolaniu navrhovateľky vyhovieť\na rozsudok krajského súdu z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci zmeniť (§ 250ja ods.\n3 O.s.p., § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p., § 250l ods. 2 O.s.p.), napadnuté rozhodnutie odporcu z\nrovnakého dôvodu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V novom konaní odporca opätovne posúdi\nžiadosť navrhovateľky z hľadiska splnenia podmienok na poskytnutie bytovej náhrady, pričom v otázke\nposudzovania včasnosti podania žiadosti je viazaný právnym názorom najvyššieho súdu vysloveným v\ntomto rozsudku (§ 250r O.s.p.).\nÚspešnej navrhovateľke je priznaná náhrada uplatnených a účelne vynaložených trov konania podľa §\n246c ods. 1 O.s.p., § 250l ods. 2 O.s.p., § 250k ods. 1 O.s.p. Trovy konania z trov právneho zastúpenia za\ntri úkony právnej služby podľa predloženej špecifikácie za celé konanie, t.j. za prvostupňové aj odvolacie\nkonanie, keďže rozsudok súdu prvého stupňa bol zmenený.\n\nZa prevzatie zastúpenia podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z.z.) v\nspojení s § 13a ods. 2 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 134,- € vo výške 1/6 výpočtového\nzákladu, ktorý v roku 2014 bol vo výške 804,- € a režijný paušál 8,04 €.\nZa žalobu, doručenú dňa 12.03.2014 vo výške 134,- € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v\nspojení s § 13a ods. 2 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a režijný paušál 8,04 €.\nZa účasť na pojednávaní konanom dňa 25.11.2014 vo výške 134,- € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č.\n655/2004 Z.z. v spojení s § 13a ods. 2 písm. d/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a režijný paušál 8,04 €.\nZa podané odvolanie zo dňa 27.01.2015 vo výške 139,83 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.\nv spojení s § 13a ods. 2 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a režijný paušál 8,39 €.\nCelkom boli navrhovateľke priznané na náhradu právneho zastúpenia vo výške 574,34 €, ktoré je\nodporca povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu navrhovateľky.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 12Sp/28/2014-28 zo dňa\n25. novembra 2014 v časti výroku o vyrubení súdneho poplatku vo výške 35,- € zrušil z dôvodu, že podľa\n§ 2 ods. 4 veta druhá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov\nv znení účinnom do 30.06.2016 z dôvodu, že poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti\nrozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Navrhovateľka bola v konaní pred súdom\núspešná, preto nie je povinná platiť súdny poplatok za podaný opravný prostriedok\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "12Sp/28/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "1be57fd1-7333-4ec1-adab-dd90f91f9b02:5e7df1cf-4ded-4fde-bcc7-f11406e44187", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2015:3014200898.1", "spisova_znacka": "12Sp/28/2014", "nazov": "Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 12Sp/28/2014 z 7. 1. 2015", "sud": "Krajský súd Trenčín", "datum_vydania": "2015-01-07", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2015:3014200898.1"}], "citovane_v": []}