{"guid": "5e9ecc59-2b0f-4202-bf56-3739d69c1de8:34b9c4bd-2bcb-4ea6-ae44-8ce765e60f8e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1014200207.1", "spisova_znacka": "10Sža/37/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/37/2015 z 20. 1. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. januára 2016, sp. zn. 10Sža/37/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1014200207.1", "identifikacne_cislo": "1014200207", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2016-01-20", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/34b9c4bd-2bcb-4ea6-ae44-8ce765e60f8e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1014200207.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1014200207.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1014200207.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sža/37/2015\n1014200207\n20. 01. 2016\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2016:1014200207.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: D. I., nar. XX.XX.XXXX, Afganská islamská\nrepublika, bytom Vranovská 67, 851 01 Bratislava, zastúpený: advokátkou Mgr. Jarmilou Vargovou,\nBrečtanová 21, 831 01 Bratislava, proti žalovanému: Prezídium policajného zboru, Úrad hraničnej\na cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, Hrobákova 44, 852 42\nBratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2013/011143-004 zo\ndňa 10.12.2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 25/2014-43 zo\ndňa 11. júna 2015 jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 25/2014-43 zo dňa 11.\njúna 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného, č. PPZ-HCP-BA2-2013/011143-004 zo dňa 10.12.2013, ktorým\nbolo na základe odvolania zmenené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. PPZ-HCPBA12-207-26/2013-Ž zo dňa 06.08.2013 o zamietnutí žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt na\npäť rokov na území Slovenskej republiky v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) a písm. f) zákona č. 404/2002 Z.z.\no pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o pobyte cudzincov“) v časti výroku rozhodnutia tak, že žiadosť žalobcu bola zamietnutá podľa\n§ 48 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.\nV dôvodoch rozsudku uviedol, že na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v\nrozsahu dôvodov uvedených v žalobe ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru,\nže napadnuté rozhodnutie žalovaného č. UHCP-RHCPBA2-2010/002224-003 zo dňa 28.09.2010 je v\nsúlade so zákonom, a preto je potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\nZ obsahu administratívneho spisu je podľa krajského súdu nesporné, že žalobca podal dňa 13.05.2013\nžiadosť o udelenie povolenia na trvalý pobyt na päť rokov na území Slovenskej republiky podľa ust.\n§ 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z.z.. Ako dôvod žiadosti uviedol uzatvorenie manželstva so\nslovenskou štátnou občiankou A. I., rod. Q., ktoré preukázal sobášnym listom potvrdzujúcim uzavretie\nmanželstva dňa 18.08.2012 na Matričnom úrade Bratislava - Petržalka.\nZ administratívneho spisu ďalej zistil, že Správny orgán vykonal previerku k žiadosti žalobcu, pričom\nzistil, že žalobca uviedol pri podávaní žiadosti bydlisko A., o čom predložil aj čestné vyhlásenie s\novereným podpisom majiteľa bytu D. W.. Správny orgán pri vykonaní previerky v uvedenom byte zistil,\nže v tomto býva pani L. T. s manželom I. T. a dvomi deťmi, štátni občania Slovenskej republiky, ktorí\nvo svojom vyjadrení uviedli, že žalobcu nepoznajú a v byte bývajú na základe nájomnej zmluvy od\n25.05.2013. Následne správny orgán vykonal previerku na adrese R., kde pri kontrole bol prítomný\nžalobca aj jeho manželka. Títo uviedli, že v tomto byte žijú približne 4 mesiace. Dňa 01.08.2013 podal\n\nna správnom orgáne vyjadrenie žalobca, kde okrem iného k zabezpečeniu svojho ubytovania uviedol,\nže adresu v A. uvádzal len kvôli podaniu žiadosti o trvalý pobyt, na tejto adrese sa nezdržiava.\nSprávny orgán zároveň zistil, že žalobca má v súčasnej dobe udelený na území Slovenskej republiky\nplatný prechodný pobyt na účel doplnkovej ochrany, udelený Migračným úradom Ministerstva vnútra\nSR platný do 18.05.2014. Má vydaný cudzinecký pas s platnosťou do 12.05.2012, cudzinecký pas B. s\nplatnosťou do 12.05.2013 a súčasne je držiteľom cestovného pasu Afganskej islamskej republiky, ktorý\nje platný do 14.11.2015.\nDňa 25.01.2013 požiadal správny orgán v zmysle § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov o\nvyjadrenie Slovenskú informačnú službu. Dňa 17.06.2013 bola správnemu orgánu doručená odpoveď\nSlovenskej informačnej služby č. 65/12-D-22-77/2013-S, ktorá je utajovanou písomnosťou stupňa\nutajenia „Dôverné\". Správny orgán sa oboznámil s obsahom utajovanej písomnosti. Šetrením Oddelenia\ncudzineckej polície PZ Nové Zámky bolo zistené, že cudzinec ohrozuje bezpečnosť štátu, pričom\nbezpečnostný záujem Slovenskej republiky je podložený vyjadrením orgánu presadzujúcim právo 65/12D-22-77/2013-S zo dňa 05.06.2013, ktorý je utajovanou písomnosťou v zmysle zákona č. 215/2004 Z.z..\nNa základe vyššie uvedeného správny orgán prvého stupňa dňa 06.08.2013 vydal rozhodnutie č.p.:\nPPZ-HCP-BA12-207-11/2013-Ž, ktorým zamietol žiadosť žalobcu v zmysle ust. § 48 ods. 2 písm. b),\npísm. f) zákona č. 404/2002 Z.z. z dôvodu bezpečnostného záujmu a uvádzania zavádzajúcich údajov.\nKrajský súd uviedol, že konajúci senát sa s predmetnou správou v režime utajenou so stupňom\n„Dôverné\" oboznámil za zachovania podmienok citovaného zákona, ako aj vykonávacej vyhlášky\nč. 338/2004 v platnom znení. Konštatoval, že utajovaná skutočnosť má charakter všeobecného\nkonštatovania o nevhodnosti vyhovenia žiadosti pre dôvody, ktoré spočívajú v citovanom ustanovení §\n26 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.\nPodľa § 2 ods. 5 zákona č. 46/1993 Z.z. o Slovenskej informačnej službe v platnom znení, Informačná\nslužba poskytuje informácie o trestnej činnosti útvarom Policajného zboru a prokuratúre, a to najmä\no páchaní organizovanej trestnej činnosti. Nevyhnuté informácie poskytuje štátnym orgánom ak ich\npotrebujú na zamedzenie protiústavnej alebo inej protiprávnej činnosti.\nKrajský súd uviedol, že dospel k názoru, že z informácie podanej Slovenskou informačnou službou,\nÚradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva vnútra SR, ktorá bola podkladom informácie tohto\núradu, správnym orgánom konajúcim vo veci žiadosti o udelenie povolenia prechodného pobytu,\nmala práve charakter vety druhej hore citovaného zákonného ustanovenia. Pokiaľ správne orgány pri\nposudzovaní žiadosti žalobcu o udelenie trvalého pobytu na obdobie 5 rokov na prechodný pobyt na\núzemí Slovenskej republiky vychádzali z informácie z Úradu hraničnej a cudzineckej polície MV SR a v\nrozhodnutí uviedli iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem SR, v takomto postupe nevidí Krajský\nsúd žiadne pochybenie.\nPodľa krajského súdu nie je ani sporné, že žalobca nebol oprávnený sa s informáciou v stupni utajenia\n„ Dôverné“ oboznámiť. Toto právo však majú súdy v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí a krajský súd\nsa s informáciou, na základe ktorej správne orgány dospeli k záveru, že je naplnený zákonný dôvod\nna zamietnutie žiadosti žalobcu, oboznámil a dospel k záveru, že utajovaná skutočnosť má charakter\nvšeobecného konštatovania o nevhodnosti vyhovenia žiadosti.\nV danom prípade krajský súd uviedol, že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 78 ods. 2 citovaného\nzákona, v prípade, že správne orgány zistia, že žalobca ohrozuje bezpečnosť štátu v odôvodnení\nrozhodnutia uvedú iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem SR. V takomto prípade teda postačí,\nak správny orgán uvedie v dôvodoch rozhodnutiach iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem SR.\nTakémuto rozhodnutiu však musí predchádzať zisťovanie rozhodujúcich skutočností prostredníctvom\norgánu štátu k tomu oprávnených za splnenia podmienky, že správne orgány rozhodujúce vo veci o\nudelenie trvalého pobytu sú s konkrétnymi zisteniami orgánov štátu oboznámené, čo v tomto prípade\npodľa názoru senátu krajského súdu bolo naplnené.\nKrajský súd uviedol, že dospel k právnemu záveru totožnému s právnym záverom správnych orgánov\na konštatoval, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu\nzákona. Námietky, ktoré žalobca uvádzal v žalobe neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť\npreskúmavaného rozhodnutia.\nNa základe vyššie uvedených skutočností krajský súd konštatoval, že preskúmavané rozhodnutie je\nvecne a právne správne a správny orgán vo veci rozhodol skutkovo správne a v súlade so zákonom.\nII.\nOdvolanie žalobcu\n\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, že krajský\nsúd zamietol žalobu žalobcu, nakoľko mal za to, že preskúmavané rozhodnutie je vecne a právne\nsprávne a správny orgán rozhodol skutkovo správne a v súlade so zákonom.\nK jednotlivým námietkam (s výnimkou námietky nepreskúmateľnosti z dôvodu chýbajúceho\nodôvodnenia) sa krajský súd podľa žalobcu nevyjadril.\nV rámci svojho konania sa senát krajského súdu oboznámil so správou SIS 65/12-D-22-77/2013-S\nzo dňa 05.06.2013, ktoré je utajovanou písomnosťou v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. Na základe\ntohto oboznámenie konštatuje, že utajovaná skutočnosť má charakter všeobecného konštatovania o\nnevhodnosti vyhovenia žiadosti pre dôvody, ktoré spočívajú v citovanom ustanovení § 26 ods. 2 písm.\nh) zákona o pobyte cudzincov.\nKrajský súd dospel k názoru, že z informácie podanej Slovenskou informačnou službou. Úradu hraničnej\na cudzineckej polície Ministerstva vnútra SR, ktorá bola podkladom informácie tohto úradu, správnym\norgánom konajúcim vo veci žiadosti o udelenie povolenia prechodného pobytu, mala práve charakter\nvety druhej hore citovaného zákonného ustanovenia.\nKrajský súd uviedol, že pokiaľ v napadnutom rozhodnutí bola uvádzaná iba skutočnosť, že ide o\nbezpečnostný záujem SR, v takomto postupe nevidí krajský súd žiadne pochybenie.\nŽalobca poukázal na to, že krajský súd sa podrobne zaoberal námietkou nepreskúmateľnosti\nrozhodnutia v kontexte potreby odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v súlade s § 120 zákona o pobyte\ncudzincov. K ostatným námietkam sa krajský súd nevyjadril. Okrem uvedeného však cituje a mieša\ncitácie z pôvodného zákona o pobyte cudzincov č. 48/2002 Z. z. a nového, aktuálne i v čase podania\nžiadosti o udelenie trvalého pobytu platného zákona č. 404/2011 Z. z.\nŽalobca poukázal na závažné formálne nedostatky rozhodnutia: Predovšetkým však žalobca poukázal\nna podstatu samotnej utajenej informácie, ku ktorej krajský súd, uvádza, že táto má charakter\nvšeobecného konštatovania o nevhodnosti vyhovenia žiadosti pre dôvody, ktoré spočívajú v citovanom\nustanovení § 26 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Pokiaľ bola správa SIS v takomto znení,\nje viditeľne nesprávna (je z roku 2013, teda za účinnosti nového, v súčasnosti platného zákona). Pokiaľ\nchyba nastala nesprávnou citáciou krajského súdu, je záver súdu ohľadom posúdenia bezpečnostného\nrizika úplne nezrozumiteľný. V každom prípade preto namieta nezrozumiteľnosť rozsudku ako inej vady\nkonania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.\nTak, ako to vyplýva z judikatúry slovenských súdov, v prípadoch, kde nie je daná možnosť účastníkovi\nkonania oboznámiť sa s obsahom dôvodov a dôkazov, ktorými sa odôvodňuje neudelenie trvalého\npobytu (ale i iné prípady), z dôvodu, že sa jedná o utajovanú skutočnosť, je potrebné, aby sa s týmito\ndôvodmi oboznámil súd v rámci svojho prieskumu napadnutého rozhodnutia. Ústavný súd už uviedol (II.\nÚS 111/08), že ochrana ľudských práv a základných slobôd je v našom ústavnom systéme v prvom rade\núlohou súdov, a to tak všeobecných súdov, ako aj ústavného súdu. Osobitne možno zvýrazniť povinnosť\nvšetkých súdov chrániť jednotlivcov pred zásahmi verejnej moci. Táto povinnosť súdov je základným\nkomponentom právneho štátu rešpektujúceho a ctiaceho ľudské slobody. Vďaka svojim definičným\nznakom - nezávislosti a viazanosti právom - ústavou, zákonmi a vybranými medzinárodnými zmluvami\nmôže a musí súdna moc chrániť jednotlivcov pred excesmi verejnej moci. Súdy sa tak nesmú vyhýbať\noboznámeniu sa s utajenými skutočnosťami a tak poskytnúť vertikálnu ochranu účastníkom konania.\nTak, ako to vyplýva z obsahu rozhodnutia, krajský súd sa s obsahom utajenej informácie zaoberal,\nresp. nahliadol do nej. Tak, ako vyplýva z judikatúry slovenských súdov, podľa najnovších rozhodnutí je\nodôvodnenie rozhodnutia v rozsahu podľa § 120 ods. 2 písm. e) zákona o pobyte cudzincov dostatočné .\nPoukázal na to, že ohľadom prípadov neodôvodnenia a nesprístupnenia dôvodov/dôkazov pre\nkonštatovanie bezpečnostného rizika pre udelenie trvalého pobytu bol vo februári 2015 vynesený\ndôležitý Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (II. ÚS 480/2014-62), z ktorého bude vychádzal aj\npri argumentácii v tomto odvolaní.\nVo všeobecnosti ÚS SR v náleze č. II. ÚS 480/2014-62 konštatuje, že v individuálnom prípade\nsťažovateľa, vychádzajúc zo skutočnosti, že ide o konanie o trvalý pobyt, z platnej zákonnej právnej\núpravy a z možností jej ústavnokonformného výkladu, najvyšší súd odobrením predchádzajúcich konaní\nneporušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, a sprostredkovane ani ostatné\nústavné procesné práva (čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3, čl. 6 a čl. 13 dohovoru a čl. 14 paktu) a\nani právo na súkromný a rodinný život zaručené v čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8 dohovoru. Podstata\nnámietok sťažovateľa bolo podobná, ako u žalobcu, teda posúdenie ústavnosti právnej situácie, v\nktorej sťažovateľ, cudzinec, nemôže procesné oponovať tvrdeniu SIS a policajného útvaru, že jeho\ntrvalý pobyt je nebezpečný pre Slovenskú republiku. Táto procesná nemožnosť podľa sťažovateľa\nznamenala porušenie jeho základných procesných práv a vzhľadom na rodinné väzby na Slovensku\n\naj jeho základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného\nživota, pretože on nepredstavuje bezpečnostnú hrozbu.\nNález ÚS SR však zdôrazňuje potrebu individuálneho posúdenia dôvodov, pre ktoré by malo existovať\nbezpečnostné riziko, teda potrebu dôsledného oboznámenia sa s obsahom utajovaných skutočností.\nPoukazuje na potrebu ochrany cudzincov preverením formálnejších, avšak relevantných stránok\nprocesu a taktiež potrebu oboznámenia sa s dôvodmi, či tieto nie sú neudržateľné.\nV tejto súvislosti cituje ÚS SR rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, ktoré naopak, v prípade zistenia\nnedostatočných, resp. všeobecných informácií týkajúcich sa bezpečnostného rizika cudzinca, konštatuje\nnesprávnosť postupu, keď sa takáto všeobecná informácia SIS stane primárnym dôkazom v konaní o\npovolení pobytu.\nIde o rozhodnutie sp. zn. 1 Sža 39/2010, v ktorom sa krajský súd oboznámil s utajovanými informáciami\na zrušil rozhodnutie policajného útvaru, pretože tento sa uspokojil len s príliš všeobecnými informáciami\no cudzincovi dodanými SIS. Podľa uvedeného rozsudku: V rámci prieskumného konania sa krajský súd\ns predmetnou správou v režime utajenia so stupňom „dôverné\" oboznámil za zachovania podmienok\ncitovaného zákona ako aj Vykonávacej vyhlášky č. 338/2004 Z.z. v platnom znení. Konštatoval, že\nutajovaná skutočnosť mala charakter všeobecného konštatovania o nevhodnosti vyhovenia žiadosti pre\ndôvody, ktoré spočívajú v citovanom ustanovení § 26 ods. 2, písm. b/ zákona o pobyte cudzincov.\nPodľa § 2 ods. 5 zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v platnom znení, informačná\nslužba poskytuje informácie o trestnej činnosti útvarom policajného zboru a prokuratúre a to najmä o\npáchaní organizovanej trestnej činnosti. Nevyhnutné informácie poskytuje iným štátnym orgánom ak ich\npotrebujú na zamedzenie protiústavnej alebo inej protiprávnej činnosti. Krajský súd dospel k názoru, že\ninformácia podaná Slovenskou informačnou službou Úradu hraničnej a cudzineckej polície Ministerstva\nvnútra SR, ktorá bola podkladom informácie tohto úradu správnym orgánom konajúcim vo veci žiadosti\no udelenie povolenia prechodného pobytu, teda žalovanému, mala práve charakter vety druhej, hore\ncitovaného zákonného ustanovenia. Iným štátnym orgánom v zmysle tohto zákonného ustanovenia je\nv danom prípade i žalovaný, a to čí už v prvom stupni alebo v odvolacom, pretože v danom prípade\nnešlo o konanie ohľadne trestnej činnosti žalobcov, ale o informácie, ktoré boli nutné na posúdenie, v\ndôsledkoch ktorého má viesť k zamedzeniu protiústavnej alebo inej protiprávnej činnosti.\nS predmetnou informáciou sa oboznámil aj odvolací súd a dospel k záveru, že krajský súd nepochybil,\npokiaľ napadnuté rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami zrušil a vec vrátil\nžalovanému na ďalšie konanie.\nOdvolací súd sa stotožnil s názorom krajského súdu, že v danom prípade nie je možné akceptovať\nuniverzálnosť a všeobecnú platnosť názoru informačnej služby vo všeobecnej rovine. Poznanie\nkonkrétnych dôvodov z ktorých informačná služba vychádza pri svojom závere o nebezpečnosti\nžalobcov pre bezpečnosť štátu je rozhodujúcim podkladom, z ktorého správny orgán pri posudzovaní\nžiadosti žalobcov o obnovenie povolenia na prechodný pobyt vychádzajú. Bez jeho poznania nie je\npreskúmateľné ani rozhodnutie správnych orgánov v súdnom konaní.\nŽalobca namietal preto nepreskúmateľnosť ako inú vadu konania, ale i nesprávne skutkové zistenia a\nz toho vyplývajúce nesprávne právne posúdenie prípadu. Zdôraznil, že vo vyššie citovanom prípade,\nišlo doslovne o informáciu, ktorá mala charakter všeobecného konštatovania o nevhodnosti vyhovenia\nžiadosti pre dôvody, ktoré spočívajú v citovanom ustanovení § 26 ods. 2, písm. b/ zákona o pobyte\ncudzincov. Teda rovnaký charakter, ako má informácia, na ktorú sa odvoláva žalovaný, ktorú krajský súd\nv napadnutom rozsudku popisuje rovnako, a to doslovne: má charakter všeobecného konštatovania o\nnevhodnosti vyhovenia žiadosti pre dôvody, ktoré spočívajú v citovanom ustanovení § 26 ods. 2, písm.\nb/ zákona o pobyte cudzincov - str. 8 zákona (odhliadnuc od toho, že v tomto znení v súčasnosti je\ntento popis nesprávny, keďže § 26 zákona sa vôbec netýka bezpečnostného rizika). Mám preto za\nto, že nemožno akceptovať všeobecnosť informácie, keďže, ako je uvedené vyššie, informácia SIS\nby mala byť rozhodujúcim podkladom, z ktorého správne orgány pri posudzovaní žiadosti žalobcov\no obnovenie povolenia na prechodný pobyt vychádzajú. Bez jeho poznania nie je preskúmateľné ani\nrozhodnutie správnych orgánov v súdnom konaní. Je teda potrebné, aby informácia nemala všeobecný\ncharakter, čo však, podľa vyjadrenia súdu má. Preto krajský súd mal postupovať rovnako, ako vo vyššie\ncitovanom prípade, a mal zrušiť rozhodnutie správneho orgánu, ktoré je kvôli všeobecností informácie\nSIS nepreskúmateľné.\nOkrem uvedeného však žalobca trval na nepreskúmateľnosti z dôvodu nesprávnej citácie - § 26, keďže\nžiadosť žalobcu bola zamietnutá z dôvodu podľa § 48 ods. 2; ak došlo k zamietnutiu žiadosti žalobcu z\ndôvodu podľa § 48 ods. 2 písm. b) a v spise je nejaká informácia, ktorá odôvodňuje postup podľa § 26\nneexistujúceho zákona vydaná v roku 2013, je otázne, ako táto môže odôvodňovať postup podľa § 48.\n\nŽalobca napokon uviedol, že si neuvedomuje žiadnu situáciu ani svoju činnosť, ktorá by akokoľvek\nmohla znamenať konanie v neprospech Slovenskej republiky. Žalobca sa nikdy nedopustil ničoho\nzlého, navrhovateľ nikdy nemal konflikt s akýmkoľvek úradom, či úradníkom, nikdy mu nebola uložená\nsankcia štátneho orgánu. Navrhovateľ napriek ťažkej situácii utečenca na Slovensku, okamžite začal\npracovať (a to na začiatku cez agentúru, ktorej podmienky pre zamestnávanie boli k cudzincom\ndoslova kruté), má takmer 1 a pol ročnú dcérku, manželku a vedú spoločne usporiadaný, ba priam\npríkladný život. Práve aj s ohľadom na uvedené, žiadal najvyšší súd, aby utajenú informáciu, ktorá má\nbyť základným podkladom pre vydanie zamietavého rozhodnutia, dôsledne posúdil, či táto skutočne\nkonkrétne odôvodňuje bezpečnostné riziko navrhovateľa.\nS ohľadom na uvedené mal za to, že rozhodnutie krajského súdu, trpí závažnými vadami, pre ktoré\nje potrebné ho zrušiť. Predovšetkým je mu možné vyčítať: nepreskúmateľnosť, ako inú vadu konania,\nktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne skutkové zistenia na základe\nvykonaných dôkazov a nesprávne právne posúdenie.\nVzhľadom na uvedené žiadal, aby najvyšší súd napadnuté rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že\nrozhodnutie žalovaného v celom rozsahu zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k odvolaniu\nVo vyjadrení k odvolaniu žalovaný uviedol, že žalobca v podanom odvolaní v bode II. odvolania opisuje\npodľa názoru žalovaného chyby v písaní, ktoré vznikli pri písaní predmetného rozsudku, kde na str. 8\nkrajský súd v rozsudku uviedol zákon č. 404/2002 Z.z. namiesto zákona č. 404/2011 Z.z., ktorým je\nzákon o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinný od 01.01.2012. Zastáva\nnázor, že to nie je dôvod na zrušenie predmetného rozsudku, lebo v textu je jasné, ktorý zákon má\nkrajský súd na mysli.\nĎalej žalobca opisuje nález Ústavného súdu SR č. 480/2014-62, ako aj iné rozsudky týkajúce sa\nproblematiky, kde je v konaní uprednostnený verejný záujem pred záujmom súkromným, ako aj\nnezverejnenie obsahu utajovaných písomností.\nPodľa žalovaného v predmetnom konaní bolo postupované v súlade so zákonom, krajský súd sa s\nutajovanými skutočnosťami oboznámil a dal za pravdu správnemu orgánu, že ich obsah je takého\ncharakteru, že bolo potrebné žiadosť o trvalý pobyt žalobcovi zamietnuť. Zároveň postup správneho\norgánu bol v súlade so zákonom.\nŽalobca v podanom odvolaní apeluje na súd, že žije príkladným životom na území Slovenskej republiky\na má tu rodinu (manželku a dieťa). Žalovaný však dal do pozornosti tú skutočnosť, že v jeho prípade\nnejde o žiadny zásah do súkromného a rodinného života, nakoľko má na území Slovenskej republiky\npredĺženú doplnkovú ochranu do 11.03.2016. Žalobca by síce na základe skutočnosti, že je manželom\nobčana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na tomto území spĺňal zákonné podmienky na udelenie\ntrvalého pobytu a trvalý pobyt by mu dával široké možnosti pre ďalšie zotrvanie na území Slovenskej\nrepubliky, ale nakoľko figuruje v záznamoch Slovenskej informačnej služby a tento dôvod má oporu v\nzákone o pobyte cudzincov posudzuje celý postup správneho orgánu za zákonný.\nZároveň uviedol, že doplnková ochrana oprávňuje žalobcu na legálny pobyt na území Slovenskej\nrepubliky podľa § 13a) 480/2002 Z.z. o azyle. Ministerstvo vnútra poskytuje doplnkovú ochranu\nžiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do\nkrajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia.\nNa záver žalovaný uviedol, že sa plne pridŕža svojho vyjadrenia sa k žalobe žalobcu, ktoré bolo podané\nna Krajskom súde v Bratislave dňa 20.03.2014, a ktoré je vyčerpávajúco odôvodnené ku všetkým\nnamietaným skutočnostiam.\nŽalovaný z vyššie uvedených dôvodov navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdiť.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia žalovaného\nŽalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA2-2013/011143-004 zo dňa 10.12.2013, na základe odvolania\nžalobcu zmenil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. PPZ-HCP-BA12-207-26/2013-Ž zo dňa\n06.08.2013 o zamietnutí žiadosti o udelenie povolenia na trvalý pobyt na päť rokov na území Slovenskej\nrepubliky v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) a písm. f) zákona č. 404/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) v\n\nčasti výroku rozhodnutia tak, že žiadosť žalobcu bola zamietnutá podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona o\npobyte cudzincov.\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní\npodľa § 212 O.s.p. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204\nods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250ja\nods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť.\nPodľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb\nalebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom\nsúdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov\núzemnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané\nnimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.\nPodľa § 43 ods.1 písm. a/ zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov policajný útvar udelí trvalý\npobyt na päť rokov, ak nie sú dôvody na zamietnutie žiadosti podľa § 48 ods. 2, štátnemu príslušníkovi\ntretej krajiny, ktorý je manželom štátneho občana Slovenskej republiky s trvalým pobytom na území\nSlovenskej republiky alebo závislým príbuzným v priamom rade štátneho občana Slovenskej republiky\ns trvalým pobytom na území Slovenskej republiky.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie\ntrvalého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí\nbezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie.\nPodľa § 2 ods. 1 písm. i) zákona o pobyte cudzincov, na účely tohto zákona sa rozumie ohrozením\nbezpečnosti štátu konanie osoby, ktorým ohrozuje demokratický poriadok, zvrchovanosť, územnú\ncelistvosť alebo nedotknuteľnosť hraníc štátu, alebo konanie osoby, ktorým porušuje základné práva a\nslobody, ktorými sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie.\nPodľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise\nustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.\nPodľa § 120 ods. 2 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia\niba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zamietnutí\nžiadosti o udelenie trvalého pobytu podľa § 48 ods. 2 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny\npríslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu.\nPodľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie\nprechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho\nako 14 rokov vyžiada vyjadrenie Slovenskej informačnej služby, ktorá svoje vyjadrenie zašle policajnému\nútvaru do desiatich dní od doručenia žiadosti o vyjadrenie.\nPodľa § 2 ods. 6 zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o SIS“), informačná služba poskytuje informácie o trestnej činnosti útvarom Policajného\nzboru a prokuratúry, a to najmä o páchaní organizovanej trestnej činnosti. Nevyhnutné informácie\nposkytuje aj iným štátnym orgánom, ak ich potrebujú na zamedzenie protiústavnej alebo inej protiprávnej\nčinnosti.\nPodľa § 2 ods. 7 zákona o SIS, získané informácie sa poskytujú iba na splnenie účelu vyjadreného\nv odsekoch 4 až 6 a § 1 ods. 3. Informácie podľa odseku 6 sa poskytnú len za podmienky, že ich\nposkytnutím nedôjde k ohrozeniu plnenia konkrétnej úlohy informačnej služby podľa tohto zákona alebo\n\nk odhaleniu zdrojov a prostriedkov informačnej služby alebo k odhaleniu totožnosti jej príslušníkov alebo\nosôb konajúcich v prospech informačnej služby; to neplatí, ak by bol následok spôsobený neposkytnutím\ninformácií zjavne závažnejší ako následok, ktorý hrozí ich poskytnutím.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia\nžalovaného, ktorým bolo na základe odvolania zmenené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa\nč. PPZ-HCP-BA12-207-26/2013-Ž zo dňa 06.08.2013 o zamietnutí žiadosti o udelenie povolenia na\ntrvalý pobyt na päť rokov na území Slovenskej republiky v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) a písm. f) zákona\nč. 404/2002 Z.z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) v časti výroku rozhodnutia tak, že žiadosť žalobcu bola\nzamietnutá podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov.\nPreto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, najmä z toho\npohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v žalobe a z takto vymedzeného\nrozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť uvedených rozhodnutí.\nZ obsahu spisu krajského súdu vyplynulo, že žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie správneho\norgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého\nvychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, zistenie skutkového stavu je\nnedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\nPodstata žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia spočívala predovšetkým v tvrdení o upretí práva\nnavrhovateľa poznať dôvody, pre ktoré je označený ako osoba, u ktorej existuje bezpečnostné riziko\nargumentujúc rozhodovacou praxou súdov, vyžadujúcou aspoň základnú znalosť dôvodov podozrenia\nžiadateľa. Ďalej argumentuje nedostatočným zistením skutkového stavu veci, kedy má za to, že\nv prípade, ak by žalovaný dôsledne skúmal skutkový stav veci, nemohol by dospieť k záveru o\nnebezpečnosti žalobcu.\nV súvislosti s rozporom rozhodnutia s obsahom spisu poukazoval na to, že v administratívnom spise sa\nnachádza iba informácia o tom, že nejaká informácia Slovenskej informačnej služby existuje a je utajená\n-správa č. p. 65/12-D-22-77/2013-S zo dňa 05.06.2013, ktoré je evidované ako utajené písomnosť\nso stupňom utajenia „Dôverné“ pod č. p.: PPZ-HCP-D-2/2013- BA12, pričom, nie je pri nej uvedená\nani len skutočnosť, či je táto informácia v prospech žalobcu alebo v jeho neprospech. V súvislosti s\nnepreskúmateľnosťou rozhodnutia argumentoval žalobca skutočnosťou, že z napadnutého rozhodnutia,\nresp. z jeho odôvodnenia, nijakým spôsobom nevyplývajú jeho závery o tom, že v prípade žalobcu neboli\nsplnené podmienky udelenia trvalého pobytu.\nKrajský súd zamietol žalobu žalobcu, nakoľko má za to, že preskúmavané rozhodnutie je vecne a právne\nsprávne a správny orgán rozhodol skutkovo správne a v súlade so zákonom.\nŽalobca v odvolaní proti rozsudku krajského súdu namietal, že krajský súd sa podrobne\nzaoberal námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia, s jeho závermi ohľadne uvedenej námietky\nvyjadril nesúhlas, namietal však, že k ostatným námietkam sa vôbec nevyjadril. Namietal tiež\nnepreskúmateľnosť rozsudku krajského súdu, ktorý citoval a miešal citácie z pôvodného aj aktuálneho\nzákona o pobyte cudzincov, čo označil za inú vadu konania.\nOdvolací súd uvedené námietky žalobcu vyhodnotil ako dôvodné.\nNa tomto mieste považuje odvolací súd za dôležité zdôrazniť, že dostatočné a presvedčivé odôvodnenie\nrozhodnutia je v demokratickom právnom štáte základnou podmienkou legitimity každého rozhodnutia\nsúdu. Iba ak je rozhodnutie súdu dostatočne, racionálne a presvedčivo odôvodnené, má verejná\nmoc morálne právo vynucovať jeho rešpektovanie a adresáti rozhodnutia majú morálnu povinnosť ho\nrešpektovať.\nPovinnosť súdu dostatočne odôvodniť súdne rozhodnutie vyplýva z Dohovoru o ochrane ľudských práv\na slobôd, Ústavy SR aj Listiny základných práv a slobôd.\nPodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne\na v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“. Práve\nzo skutočnosti, že súdny proces musí byť „spravodlivý“, vyvodzuje Európsky súd povinnosť súdu\ndostatočne odôvodniť súdne rozhodnutie. Európsky súd stabilne uvádza, že „...podľa ustálenej judikatúry\nzohľadňujúcej princíp vzťahujúci sa na riadny výkon spravodlivosti, rozsudky súdov a tribunálov\nmusia dostatočne uviesť dôvody, na ktorých sú založené.“ (napr. Garcia Ruiz v. Španielsko, § 26)\n\nalebo že „národné súdy musia ale vyjadriť s dostatočnou jasnosťou dôvody, na ktorých založili svoje\nrozhodnutia.“ (napr. Hadjianastassiou v. Grécko, § 33).\nPovinnosť súdu dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva aj zo základného práva na súdnu\nochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.\nÚstavný súd SR k obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy uviedol, že „okrem prístupu k\nsúdu sa čl. 46 ods. 1 ústavy priznáva aj určitá kvalita súdneho konania, inak povedané, spravodlivý\nproces. (...) Formuláciou uvedenou v čl. 46 ods. 1 ústavy ústavodarca v základnom právnom predpise\nSlovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym režimom\nsúdnej ochrany podľa dohovoru. (...) Z uvedeného dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť\nzásadnú odlišnosť.” (I. ÚS 108/07).\nPodobne ako čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaručuje aj čl. 46 ods. 1 ústavy i právo na dostatočné odôvodnenie\nsúdneho rozhodnutia.\nRovnako ako čl. 46 ods. 1 Ústavy SR znie čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ktorá je súčasťou\nslovenského právneho poriadku. Právo na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia teda vyplýva\naj z čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.\nÚstavný súd SR vo svojich rozhodnutiach stabilne uvádza: „Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť\nv rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a\nrelevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (m. m. III.\nÚS 328/05, III. ÚS 116/06).“ (napr. III. ÚS 107/07).\nÚstavný súd SR tiež uvádza: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva\nna súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a\nzrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho\nrozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07).\nÚstavný súd SR ďalej uvádza: „Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom\nrozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi zá-klad pre toto rozhodnutie,\ntreba rozhodnutie všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy\na s čl. 6 ods. 1 dohovoru.“ (I. ÚS 265/05).\nÚstavný súd uvádza: „Podobne ako v skutkovej oblasti, aj v oblasti nedostatočne vyloženej a\nzdôvodnenej právnej argumentácie (subsumpcia skutkového stavu pod zvolené právne normy)\nnastávajú obdobné následky vedúce k neúplnosti a hlavne k nepresvedčivosti rozhodnutia, čo je však v\nrozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania, ale tiež aj so zásadami spravodlivého procesu\npodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.“ (I. ÚS 33/2012).\nPodľa Ústavného súdu SR „Za úplné a dostačujúce možno považovať také odôvodnenie rozsudku, ktoré\ndostatočným spôsobom informuje účastníka konania o skutkových zisteniach a právnych záveroch, na\nzáklade ktorých súd meritórne posúdil vec a rozhodol. Pokiaľ teda odôvodnenie obsahuje základné\nprednesy a návrhy účastníkov konania, výpočet vyhodnotených dôkazov a skutočností, ktoré súd\npovažoval za preukázané, ako aj zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa\npríslušných zákonných ustanovení, spĺňa v plnej miere požiadavku § 157 Občianskeho súdneho\nporiadku.” (III. ÚS 199/09).\nÚstavný súd SR vo vzťahu k povinnosti súdov vyrovnať sa s argumentmi účastníkov konania uvádza:\n„Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také\nodôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a\nskutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou\nproti takému uplatneniu“ (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04).\nÚstavný súd SR ďalej uvádza: „Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam ...“ (II. ÚS 251/04, III. ÚS\n209/04).\nÚstavný súd SR dodáva: „Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa\nšpecifická odpoveď práve na tento argument....“ (II. ÚS 410/06).\nÚstavný súd SR uvádza: „Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom\nrozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie,\ntreba rozhodnutie všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy\na s čl. 6 ods. 1 dohovoru.“ (napr. sp. zn. I. ÚS 265/05).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky posudzujúc odvolacie námietky žalobcu dospel aj vo svetle uvedenej\njudikatúry ústavného súdu, ktorá stanovila jasné kritéria a požiadavky na presvedčivé odôvodnenia\nrozhodnutí všeobecných súdov dospel k záveru, že v danom prípade krajský súd nemohol dospieť\npresvedčivým spôsobom k záveru o zákonnosti rozhodnutia správnych orgánov bez toho, aby dal\nžalobcovi odpoveď na jeho legitímne otázky - námietky, ktoré uplatnil v žalobe.\n\nZ rozsudku krajského súdu nevyplýva, že by sa bol súd zaoberal vecou z vyššie uvedených hľadísk, hoci\npri právnom názore, ktorý zaujal, bol takýto postup nevyhnutný. Tento nedostatok považoval odvolací súd\nza vadu konania, ktorou bola žalobcovi odňatá možnosť konať pred súdom, pričom odvolacie námietky\nžalobcu týkajúce sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia krajského súdu vyhodnotil za dôvodné.\nKrajský súd sa totiž nevysporiadal mimo námietky nepreskúmateľnsoti rozhodnutia správnych orgánov\nďalšími námietkami, a to, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s\nobsahom spisov, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Žalobca tiež namietal,\nže krajský súd napriek tomu, že po oboznámení sa s utajovanou skutočnosťou č. 65/12-D-2277/2013S zo dňa 05.06.2013, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu túto vyhodnotil za\nutajovanú skutočnosť, ktorá mala charakter všeobecného konštatovania, rozhodnutie správneho orgánu\naj s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 480/2014-62), rozhodnutie správneho orgánu\nnezrušil, ale žalobu žalobcu zamietol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na tomto mieste považuje za dôležité zdôrazniť, že rozhodnutie\nústavného súdu, na ktoré žalobca poukázal, zdôrazňuje potrebu individuálneho posúdenia dôvodov,\npre ktoré by malo existovať bezpečnostné riziko, teda potrebu dôsledného oboznámenia sa s obsahom\nutajovaných skutočností.\nPokiaľ krajský súd vyhodnotil utajovanú skutočnosť s ktorou sa oboznámil za skutočnosť, ktorá má\ncharakter všeobecného konštatovania o nevhodnosti vyhovenia žiadosti, nemohol sa uspokojiť s\ntakýmito všeobecnými informáciami o cudzincovi dodanými SIS a jeho záver o tom, že námietky žalobcu\nuplatnené v žalobe neboli dôvodné, neobstojí.\nPráve v prípade nedostatočných, resp. všeobecných informácií týkajúcich sa bezpečnostného rizika\ncudzinca, totiž ústavný súd v citovanom náleze konštatoval nesprávnosť postupu, keď sa takáto\nvšeobecná informácia SIS stane primárnym dôkazom v konaní o povolení pobytu.\nPokiaľ teda krajský súd uvedenú utajovanú skutočnosť vyhodnotil za skutočnosť, ktorá má len charakter\nvšeobecného konštatovania, nebol dôvod na zamietnutie žaloby, ale mal rozhodnutie správneho orgánu\nzrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.\nV danej veci sa senát 10S Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 22.12.2015 oboznámil s\nobsahom utajovanej písomnosti Slovenskej informačnej služby vedenej pod č. 65/12-D-22-77/2013S zo dňa 05.06.2013, ktorá bola podkladom rozhodnutia správneho orgánu o zamietnutí žiadosti\nžalobcu o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov na území SR, pričom záver, ktorý učinil krajský súd,\nže utajovaná skutočnosť, ktorá bola podkladom pre rozhodnutia správneho orgánu má len charakter\nvšeobecného konštatovania, o nevhodnosti vyhovenia žiadosti považuje za nepreskúmateľný a dokonca\nnekorešpondujúci s obsahom utajovanej skutočnosti.\nKrajský súd totiž utajovanú skutočnosť nevyhodnotil spôsobom, ktorý by spĺňal kritéria individuálneho\nposúdenia, teda nevyhodnotil ju z pohľadu posúdenia konkrétnych dôvodov (pri ich dôkladnom poznaní a\nteda oboznámení sa s utajovanou skutočnosťou), z ktorých správny orgán vychádzal pri svojom závere o\nnebezpečnosti žalobcu pre bezpečnosť štátu a toto jeho zhodnotenie nevyústilo do jeho záveru o splnení\npodmienok pre rozhodnutie správneho orgánu podľa § 48 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov,\nna základe ktorého odvolací správny orgán po zmene výroku rozhodnutia rozhodol o zamietnutí žiadosti\no udelenie povolenia na trvalý pobyt na päť rokov.\nNaopak krajský súd zmätočne uviedol, že utajovaná skutočnosť má charakter všeobecného\nkonštatovania o nevhodnosti vyhovenia žiadosti pre dôvody, ktoré spočívajú v ustanovení § 26 ods.\n2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov. Predmetné ustanovenie sa však netýka dôvodov, na ktoré\nsa odvoláva krajský súd a napokon tieto ani správny orgán na prípad žalobcu vo svojom rozhodnutí\nneaplikoval.\nV danej veci teda došlo zo strany krajského súdu v oblasti zdôvodnenia právnej argumentácie\n(subsumpcia skutkového stavu pod zvolené právne normy) pod ustanovenie, ktoré nekorešponduje s\nprávnou problematikou, ktorú správny orgány na prípad uplatnili a teda následky takejto argumentácie\npoužitej krajským súdom boli nie len nepresvedčivé, ale hlavne zmätočné, čo je podľa najvyššieho súdu v\nrozpore nielen s požadovaným účelom súdneho konania, ale tiež aj so zásadami spravodlivého procesu\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.“\nPokiaľ teda žalobca namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia krajského súdu z dôvodu nesprávnej\ncitácie § 26 zákona o pobyte cudzincov, keďže žiadosť žalobcu bola zamietnutá z dôvodu podľa §\n48 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte cudzincov, túto námietku vyhodnotil odvolací súd za dôvodnú a\npo vyhodnotení aj ďalších námietok žalobcu dôvodnými, keď krajský súd nedal žalobcovi odpoveď na\n\nostatné žalobné námietky, dospel k záveru o potrebe zrušenia rozsudku krajského súdu a vrátení veci\nkrajskému súdu na ďalšie konanie.\nPodľa odvolacieho súdu sa teda krajský súd dostatočne nezaoberal žalobnými dôvodmi. Pretože\nnapadnuté rozhodnutie krajského súdu nedáva zrozumiteľným spôsobom odpoveď na otázky nastolené\nžalobcom, dospel odvolací súd k potrebe zrušenia rozsudku krajského súdu, pretože tento svojim\npostupom odňal účastníkom ich možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).\nPod odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým\nsa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom\nochrany jeho práv a právom chránených záujmov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok krajského súdu\npostupom podľa § 250ja ods. 3 posledná veta v spojení s § 221 O.s.p. z dôvodu podľa § 221 ods. 1,\npísm. f/ zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 246c ods. 1 v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p.\nO náhrade trov konania rozhodne krajský súd v novom konaní v súlade s § 224 ods. 3 v spojení s §\n246c ods. 1 veta prvá.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/25/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:aefba63e-6175-4dba-be50-136d8728217a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.480.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 480/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 480/2014 z 12. 2. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-02-12", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.480.2014.1"}, {"guid": "ussr:6ea9570a-a5b6-469c-bf28-2d32cfcd5fbb", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 33/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 33/2012 z 3. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-03", "citacie_n": 351, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6ea9570a-a5b6-469c-bf28-2d32cfcd5fbb"}, {"guid": "ussr:a0e725d6-24cf-43a3-bf87-d6c5f265a4de", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 199/09", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 199/09 z 7. 7. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-07-07", "citacie_n": 130, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a0e725d6-24cf-43a3-bf87-d6c5f265a4de"}, {"guid": "ussr:4da43920-f827-43f9-9a04-ae267737a729", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 111/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 111/08 z 26. 6. 2008", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2008-06-26", "citacie_n": 61, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4da43920-f827-43f9-9a04-ae267737a729"}, {"guid": "ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 107/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 107/07 z 30. 10. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-10-30", "citacie_n": 1060, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:25215f5e-97a7-4add-be9f-f527cdfbb11b"}, {"guid": "ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 410/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 410/06 z 2. 8. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-08-02", "citacie_n": 1608, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b1fbdbce-ce27-4984-bbc0-9c2d371368a7"}, {"guid": "ussr:0e0ae326-def5-4b0a-a466-b8ea587738c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 108/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 108/07 z 21. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-21", "citacie_n": 54, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:0e0ae326-def5-4b0a-a466-b8ea587738c5"}, {"guid": "ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 14/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 14/07 z 17. 5. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-05-17", "citacie_n": 1075, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:3a2e66f0-3870-4cc0-8f91-2e1dc29a932f"}, {"guid": "ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 251/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 251/04 z 19. 4. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-04-19", "citacie_n": 5412, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ecc2c3e4-eeac-4702-900c-25ee145982fd"}, {"guid": "ussr:04fd05e7-8789-4de9-9f9f-c2fac2a954ee", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 265/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 265/05 z 14. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-14", "citacie_n": 833, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:04fd05e7-8789-4de9-9f9f-c2fac2a954ee"}, {"guid": "ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 116/06", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 116/06 z 5. 9. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-09-05", "citacie_n": 825, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c4ac951d-0989-4185-83b5-26716b3d8c97"}, {"guid": "ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 328/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 328/05 z 29. 3. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-03-29", "citacie_n": 1149, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:386472fd-0d36-4ed1-82e1-ccfd6ad16085"}, {"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}, {"guid": "ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 119/03", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 119/03 z 16. 9. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-09-16", "citacie_n": 3589, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:af953037-5fc3-4004-a992-f21a7428ce20"}, {"guid": "ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 115/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. 7. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-07-03", "citacie_n": 11296, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:f9f0ea07-293f-4916-b43c-575af129266c"}], "citovane_v": []}