{"guid": "e95e6f9d-cf5a-4d28-a790-4c3d69d98e69:79cdda98-fb29-4755-b941-a654f0f36a49", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1014200108.1", "spisova_znacka": "2Sžo/192/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/192/2015 z 27. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2016, sp. zn. 2Sžo/192/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1014200108.1", "identifikacne_cislo": "1014200108", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Kováčová", "sudca_id": 602, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-kovacova-602", "datum_vydania": "2016-01-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-108", "nazov": "§ 108 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-108", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-108"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/669", "nazov": "zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/669", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/669-2007"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/669/#paragraf-9a", "nazov": "§ 9a zákona č. 669/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/669/#paragraf-9a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/669-2007/paragraf-9a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-108", "/SK/ZZ/2007/669#paragraf-9a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/79cdda98-fb29-4755-b941-a654f0f36a49", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1014200108.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1014200108.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1014200108.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/192/2015\n1014200108\n27. 01. 2016\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2016:1014200108.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobcu: Prof. Dr.\nM., PhD., bytom J. XX, W., zastúpeného advokátkou Mgr. Soňou Grošaftovou, Makovického 7, Žilina,\nproti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie\nslobody 6, Bratislava, za účasti: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, Bratislava,\nzastúpenej advokátom JUDr. Petrom Zdráhalom, Nad Plážou 16/A, Banská Bystrica, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 23958/2013/B622-SV/z.71009/Pek zo dňa 20. novembra\n2013, o odvolaní žalovaného a pribratého účastníka proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S\n13/2014-122 zo dňa 29. mája 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S 13/2014-122 zo dňa\n29. mája 2015, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ OSP rozhodnutie\nžalovaného č.: 23958/2013/B622-SV/z.71009/Pek zo dňa 20.11.2013 v spojení s rozhodnutím\nObvodného úradu v Nitre, Odbor výstavby a bytovej politiky č. ObU-NR-OVBP2-2013/00090-015 zo dňa\n22.07.2013 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi\n70 € titulom náhrady súdneho poplatku a na účet právnej zástupkyne žalobcu Mgr. Soni Grošaftovej\ntrovy právneho zastúpenia 340,90 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nPreskúmavaným rozhodnutím žalovaný podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nporiadku v znení neskorších predpisov (správny poriadok) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil\nrozhodnutie o vyvlastnení Obvodného úradu v Nitre, Odbor výstavby a bytovej politiky č. ObU-NROVBP2-2013/00090-015 zo dňa 22.07.2013, ktorým na základe vyvlastňovacieho konania podľa § 114\nods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov\n(stavebný zákon) podľa geometrického plánu č. 31628826-76/2008 v súlade s § 108 stavebného zákona\nsa vo verejnom záujme vyvlastnilo vlastnícke právo k pozemkom žalobcovi k pozemkom v kat. úz. Čierne\nKľačany pre účely stavby rýchlostnej komunikácie „R1 Beladice - Tekovské Nemce“.\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd sa podrobne zaoberal a vyporiadal\ns jednotlivými námietkami žaloby, ktoré sa týkali práva na spravodlivé konanie, nepreukázania\nbezvýslednosti dohody a odňatia práva na uzavretie dohody v zákonom stanovenej lehote, iných\nspôsobov naplnenia cieľa vyvlastnenia, nepreukázania aktívnej legitimácie na podanie návrhu na\nvyvlastnenie a nepreukázania vlastníckeho práva v čase podania návrhu na kolaudačné konanie,\n\nneexistencie predmetu vyvlastnenia, nesúladu medzi identifikáciou predmetu vyvlastnenia vo vydaných\nvyvlastňovacích rozhodnutiach a skutočným stavom, neexistencie zákonného podkladu pre vyvlastnenie\na predčasnosti podania návrhu.\nK námietke žaloby, ktorá sa týkala nepreukázania verejného záujmu na vyvlastnení, krajský súd v\nodôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaný stotožnil verejný záujem na vyvlastnení s\nexistenciou účelu vyvlastnenia tak, že pokiaľ sa koná o vyvlastnení pre účel výstavby uvedenej v zákone,\nje prezumovaný verejný záujem na vyvlastnení dotknutých nehnuteľností. S týmto názorom žalovaného\nsa krajský súd nestotožnil. Mal za to, že pri vyvlastnení musí byť nepochybne daný jeho zákonný\núčel, v konaní sa musí preukázať aj verejný záujem. Ďalej krajský súd v odôvodnení napadnutého\nrozsudku uvádza, že skúmanie existencie verejného záujmu na vyvlastnení náleží správnemu orgánu,\nktorý je povinný svoj záver náležite odôvodniť. V danom prípade obsahom napadnutých rozhodnutí nie\nje správna úvaha týkajúce sa zisťovania a preukázania verejného záujmu na vyvlastnení vyplývajúca\nzo zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb\ndiaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995\nZ. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov ako i z nálezu Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 19/09 zo dňa 26.01.2011. Úlohou súdu pri preskúmaní\nzákonnosti správneho rozhodnutia nemôže byť naprávanie závažných pochybení správneho orgánu\nv priebehu administratívneho konania. Občiansky súdny poriadok ani iný právny predpis neumožňuje\nsprávnemu súdu nahradiť nedostatok správnej úvahy vlastným posúdením. Akceptácia takéhoto\npostupu by mohla predstavovať porušenie princípu trojdelenia moci. Zisťovanie verejného záujmu spadá\ndo právomoci výkonnej moci, nie zákonodarnej alebo súdnej. Rozhodnutie správneho orgánu ohľadom\nkonštatovania splnenia podmienok vyvlastnenia je preto v tomto smere nepreskúmateľné.\nK námietke žaloby, ktorá sa týkala rozsahu vyvlastnenia, krajský súd uviedol, že vyvlastnenie pozemkov\npre účely verejnoprospešných stavieb vrátane stavieb rýchlostných komunikácií je zásadne možné\nlen v nevyhnutnej miere a v rozsahu, ktorý je potrebný pre dosiahnutie účelu vyvlastnenia. Stavebný\nzákon umožňuje výnimku z uvedeného pravidla len pre prípad, že sa vyvlastnením prevádza vlastnícke\nprávo iba k časti pozemku a vlastník alebo iný oprávnený užívateľ by nemohol využívať zostávajúcu\nčasť pozemku, alebo len s neprimeranými ťažkosťami. Vtedy je možné rozšíriť vyvlastnenie aj na\nzostávajúcu časť pozemku, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený požiada. Pretože žalobca v priebehu\nvyvlastňovacieho konania netvrdil, že by nejakú časť zo zostatkových pozemkov nemohol využívať\nvôbec alebo len s neprimeranými ťažkosťami a bez uvedenia konkrétnych dôvodov navrhol vyvlastniť\ncelé zvyšné pozemky, ktoré zostali po odčlenení parciel tvoriacich predmet vyvlastňovacieho konania,\nkrajský súd v zhode so žalovaným bol toho názoru, že v danom prípade nebol daný dôvod pre\nrozšírenie vyvlastnenia nad nevyhnutnú mieru, ktorú predstavujú vyvlastňované pozemky, nakoľko v\nrámci vyvlastňovacieho konania nebolo zistené, že by žalobca ako spoluvlastník zostávajúcej výmery\npribližne 78 % z pôvodných pozemkov nemohol tieto zvyšné časti užívať na poľnohospodárske či iné\núčely, prípadne že by bolo ich užívanie neprimerane sťažené. Na dosiahnutie účelu vyvlastnenia nebolo\npodľa názoru krajského súdu nevyhnutné rozšíriť vyvlastnenie aj na cestné ochranné pásmo rýchlostnej\nkomunikácie, pretože toto nie je súčasťou komunikácie. V cestných ochranných pásmach je zakázaná\nalebo obmedzená činnosť, ktorá by mohla ohroziť rýchlostnú komunikáciu a premávku na nej. Právna\núprava ochranných pásiem však nevylučuje, aby pôda v rámci ochranných pásiem bola využívaná na\npoľnohospodárske účely. Z uvedených dôvodov bol krajský súd toho názoru, že z hľadiska stanovenia\nrozsahu vyvlastnenia boli postup správnych orgánov i vydané rozhodnutia v medziach zákona.\nK námietke žaloby, ktorá sa týkala primeranosti náhrady za vyvlastnenie a nezákonnosti postupu pri\njej stanovení znaleckým posudkom krajský súd uviedol, že vo vzťahu k náhrade za vyvlastnenie na\núčely stavebného zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej\nnehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite, pričom táto trhová cena\nmá byť určená znaleckým posudkom. Zo znaleckého posudku, vypracovaného znalcom Ing. Petrom\nMartiškom č. 47/2012 však nevyplýva, či cena za vyvlastňovaný pozemok určená metódou polohovej\ndiferenciácie zodpovedá trhovej cene nehnuteľnosti tak, ako je to predpokladané v stavebnom zákone.\nStavebný zákon predpokladá, že pri určovaní primeranej náhrady bude správny orgán postupovať podľa\ntrhovej ceny inej nehnuteľnosti a to rovnakej alebo porovnateľnej, teda nielen z polohy a umiestnenia\npozemku, o vyvlastnení ktorého sa koná. Skutočnosť, že trhová cena je určená znaleckým posudkom,\nnezbavuje správny orgán povinnosti postupovať v súlade so zásadou zákonnosti a zistiť skutočný\nstav týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti. Primeraná náhrada sa zisťuje vždy\n\nanalyzovaním miestneho trhu všetkými tromi rovnocennými metódami, ktorými sú porovnávanie kúpnych\ncien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien stavebných prác. Znamená to, že znalec oprie\nohodnotenie o porovnanie ceny za 1m2 z viacerých nedávno predávaných nehnuteľností. Všeobecná\nhodnota nehnuteľnosti je najpravdepodobnejšia cena ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase,\nktorú by mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci aj\npredávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je\novplyvnená neprimeranou pohnútkou. Pre účely vyvlastňovacieho konania je navrhovateľ vyvlastnenia\npovinný podať aj návrh náhrady. To však nezbavuje správny orgán povinnosti skúmať, či tento návrh\nnáhrady je zákonným, čiže či ide o primeranú náhradu za vyvlastnené pozemky. O to viac, že zo\nstrany dotknutého vlastníka boli uvedené vážne výhrady proti navrhnutej náhrade, hoci podloženej\nznaleckými posudkami vyhotovenými na zákazku navrhovateľa. Správny orgán sa s týmito námietkami\nnáležitým spôsobom nevyporiadal. Konštatoval len, že cena bola navrhnutá na základe výpočtu znalca\nvykonávajúceho posudok na základe objednávky navrhovateľa vyvlastňovacieho konania. Na odborné\nposúdenie zistenia primeranej náhrady a objasnenie nezrovnalostí pri zisťovaní navrhnutej ceny mal\nsprávny orgán možnosť ustanoviť znalca, ktorý by nebol žiadnym spôsobom - ani na základe zadania viazaný na navrhovateľa. Znaleckým posudkom, ktorý by si obstaral stavebný úrad, by sa určila zákonom\npožadovaná primeraná náhrada za vyvlastňované pozemky v súlade s uvedeným právnym názorom ako\ncena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej\nkvalite. V tej súvislosti krajský súd uviedol, že v danom prípade znalecký posudok predložený v návrhu\nna vyvlastňovanie nebol dôkazným prostriedkom zabezpečeným správnym orgánom v zmysle zákona\no správnom konaní.\nVychádzajúc z uvedeného dospel krajský súd k záveru, že námietky žalobcu, najmä pokiaľ\nide o nedostatok skúmania a preukázania verejného záujmu správnym orgánom a stanovenia\nprimeranej náhrady za vyvlastnenie znaleckým posudkom odôvodňujú zrušenie napadnutých rozhodnutí\nsprávnych orgánov. Ostatné námietky považoval krajský súd za nedôvodné a náležite odôvodnil ich\nneopodstatnenosť.\nProti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalovaný správny orgán a účastník Národná diaľničná\nspoločnosť, a.s..\nŽalovaný sa domáhal, aby najvyšší súd ako vecne nesprávny zrušil rozsudok krajského súdu, ktorým\nboli zrušené rozhodnutia o vyvlastnení a to rozhodnutie žalovaného č.: 23958/2013/B622-SV/z.71009/\nPek zo dňa 20.11.2013 v spojení s rozhodnutím Obvodného úradu v Nitre, Odbor výstavby a bytovej\npolitiky č. ObU-NR-OVBP2-2013/00090-015 zo dňa 22.07.2013 a aby vec bola vrátená žalovanému na\nďalšie konanie.\nK právnemu názoru krajského súdu, že existencia verejného záujmu nebola v predmetnom\nvyvlastňovacom konaní dostatočne preskúmaná a preukázaná správnym orgánom, uviedol, že verejný\nzáujem ako podmienka vyvlastnenia je vyjadrený verejnoprospešnosťou stavby alebo opatrenia, na,\nktoré sa využije vyvlastňovaný pozemok alebo stavba, ktorý je významný a dôležitý pre rozvoj Slovenskej\nrepubliky, pričom účel v danom prípade je definovaný a ustanovený osobitným zákonom. Stavebný\nzákon v § 108 ods. 2 taxatívne vymenováva, na aké účely možno vyvlastniť pozemky, stavby a\npráva k nim vo verejnom záujme. Týmito osobitnými právnymi predpismi sú okrem cestného zákona\naj zákon č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest\npre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov a zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových\nmimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidla a o\ndoplnení katastrálneho zákona v znení neskorších predpisov. Len na konkrétne stavby diaľnic a ciest\npre motorové vozidla, ktoré sú uvedené v prílohách uvedených zákonov, je možné aplikovať osobitný\npostup oproti všeobecnému postupu pri vyvlastnení, ktorý je upravený v stavebnom zákone a len\ntieto konkrétne stavby diaľnic a ciest pre motorové vozidla zákonodarca z dôvodu ich dôležitosti a\nvýznamu označil ako stavby, na účel ktorých je možné vo verejnom záujme vyvlastniť. Práve z dôvodov\neliminácie potenciálnych spochybnení existencie verejného záujmu v prípadoch vyvlastňovania pre\núčely konkrétnych stavieb diaľnic a ciest vymenovaných v prílohách uvedených zákonov boli Národnou\nradou SR prijaté osobitné zákony, keďže tieto konkrétne stavby uvedené v prílohách osobitných zákonov\nmajú pre Slovenskú republiku a jej obyvateľov nespochybniteľný význam. Na základe uvedeného\nnebolo potrebné v danom konkrétnom prípade zachádzať do podrobností v rámci posudzovania\npreukazovania existencie verejného záujmu, keďže tento proces dokazovania verejného záujmu pre\n\nkonkrétne určené stavby nespochybniteľnej dôležitosti pre Slovenskú republiku vlastne predchádzal\nprijatiu uvedených osobitných zákonov. Podľa názoru žalovaného už samotný akt prijatia týchto právnych\npredpisov v súvislosti s procesom vyvlastňovania na účely konkrétne uvedených stavieb je v ich\nprípade dostatočným preukázaním nespochybniteľnosti existencie verejnoprospešnosti a je zároveň\ndostatočným preukázaním ich nespochybniteľného hospodárskeho, ekonomického, dopravného či\nstrategického významu pre všetkých obyvateľov Slovenskej republiky. Podľa názoru žalovaného verejný\nzáujem bol v danom prípade dostatočne preukázaný či už vo vyvlastňovacom konaní na obvodnom\núrade alebo priamo v odvolacom konaní a odpoveď na otázku, či všeobecný záujem na uskutočnení\npredmetnej stavby prináša taký prospech rozhodujúcej časti verejnosti, ktorý je zjavnom nepomere\ns individuálnym záujmom vlastníka stavbou dotknutých nehnuteľností na jej nerušenom užívaní, bola\njednoznačne správnymi orgánmi daná najmä vo väzbe na osobitné právne predpisy aplikovateľné\nna každú individuálnu stavbu konkrétne menovanú v osobitných zákonoch. Verejný záujem v danom\nprípade objektívne existuje a problematika miery rozsahu respektíve miery podrobnosti skúmania tohto\nv danom prípade nespochybniteľne existujúceho faktu nie je dôvodom pre vyhodnotenie rozhodnutí\nako nezákonných. V danom prípade ide o vyvlastnenie v režime § 9a zákona č. 669/2007 Z. z., čo\nznamená, že ide o vyporiadanie vlastníckych práv k pozemkom, ktoré sú už zastavané stavbami na\nzáklade právoplatných stavebných povolení vydaných podľa predpisov účinných pred 26.07.2011.\nĎalej žalovaný v odvolaní uviedol, že správne orgány zo zákona nie sú oprávnené skúmať správnosť\npostupu vo výpočtoch znalca v znaleckom posudku pri určovaní všeobecnej hodnoty nehnuteľností.\nPosudzovať dodržiavanie zákonnosti a správnosti postupov znalcov, vykonávajúcich znaleckú činnosť\nako špecializovanú odbornú činnosť má vo svojej kompetencii výlučne Ministerstvo spravodlivosti\nSlovenskej republiky. Právne predpisy neukladajú správnym orgánom povinnosť preverovať výsledok\nvšeobecnej hodnoty nehnuteľností vypočítaný znalcom metódou polohovej diferenciácie ale aj ďalšou\nmetódou a to metódou porovnávacou. Výber najvhodnejšej metódy zistenia všeobecnej hodnoty je\nvýlučne vecou znalca, pričom stavebný zákon nestanovuje žiadne požiadavky pre výber metódy zistenia\nvšeobecnej hodnoty. Obvodný úrad aj žalovaný vyhodnotili znalecký posudok ako zákonný dôkaz,\nktorý bez ďalšieho nemali dôvod spochybňovať. Znalecký posudok bol vyhotovený znalcom ako štátom\nsplnomocnenou osobou na jeho vyhotovenie, ktorý pre výpočet všeobecnej hodnoty pozemku použil\nmetódu, ktorej použitie alternatívne priamo určuje vyhláška č. 392/2004 Z. z. bez toho, aby stanovovala\npovinnosť použiť aj ďalšiu metódu pre výpočet všeobecnej hodnoty pozemku. Vzhľadom na uvedené\nžalovaný mal za to, že nebol oprávnený rozhodovať o námietke žalobcu, ktorá sa týkala vyššej náhrady\nza vyvlastnenie. S požiadavkou o vyššiu náhradu sa žalobca môže obrátiť na súd s občianskoprávnou\nžalobou smerujúcou proti navrhovateľovi vyvlastnenia. Vyvlastnený týmto riešením nie je ukrátení na\nprávach a je predpoklad, že v súdnom konaní môže dosiahnuť spravodlivejšiu primeranú náhradu než\njednostranným administratívnym rozhodnutím stavebného úradu na základe znaleckého posudku.\nÚčastník Národná diaľničná spoločnosť, a.s. navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému\nsúdu na ďalšie konanie. Uviedol, že mu ako účastníkovi konania bola postupom krajského súdu odňatá\nmožnosť konať pred súdom, pretože mu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie vo veci, na,\nktorom by sa bez pochýb bol zúčastnil. Ďalej uviedol že ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého\nrozsudku, krajský súd sa nestotožnil s väčšinou žalobných námietok, ktoré považoval za nedôvodné,\nresp. nie odôvodňujúce zrušenie napadnutých rozhodnutí správnych orgánov. K právnemu názoru\nkrajského súdu, že obsahom napadnutého rozhodnutia správneho orgánu o vyvlastnení nie je (a\nmala byť) správna úvaha týkajúca sa zisťovania a preukazovania verejného záujmu na vyvlastnení,\nuviedol, že v rozhodnutí správneho orgánu 1. stupňa sa takáto správna úvaha nachádza. Preto i\nnapriek strohému odôvodneniu existencie verejného záujmu správnym orgánom nemožno podľa názoru\núčastníka konštatovať, že uvedené rozhodnutie je nepreskúmateľné alebo trpí nedostatočným zistením\nskutkového stavu, nakoľko všetky listinné dôkazy a vyjadrenia boli a sú súčasťou administratívneho\nspisu a boli podkladom pre vydanie rozhodnutia s prihliadnutím na všeobecne známe skutočnosti\nspôsobilé na preukázanie verejného záujmu. V tej súvislosti účastník poukázal na znenie ustanovenia §\n9a zákona č. 669/2007 Z. z. ako aj na dôvodovú správu k uvedenému zákonu. K cene vyvlastňovaných\nnehnuteľností určenej znaleckým posudkom uviedol, že výber najvhodnejšej metódy zistenia všeobecnej\nhodnoty je výlučne vecou aj povinnosťou znalca, metódy výpočtu všeobecnej hodnoty pozemkov sú\nprávnym predpisom formulované ako rovnocenné a vo vyvlastňovacom v konaní ako takom môže byť\nspochybňovaná len správnosť určenia primeranej náhrady vo forme znaleckého posudku, nikdy však\nnemôže byť spochybňovaná metóda ocenenia zvolená znalcom. Spochybňovanie znaleckého posudku\nvo vzťahu k dokazovaniu v správnom konaní súdom z dôvodu, že bol vyhotovený na objednávku\n\nnavrhovateľa je aktom svojvôle konajúceho súdu. Primeranosť náhrady bola v konaní preukázaná\npomocou nezávislého znaleckého posudku, pričom znalecký posudok je potrebné považovať za jediný\nnástroj objektívneho zistenia primeranej náhrady.\nÚčastník Národná diaľničná spoločnosť, a.s. sa vyjadril aj k odvolaniu žalovaného. Zopakoval, že v\nodvolaní, ktorým napadol rozsudok krajského súdu v plnom rozsahu z dôvodov, že v konaní došlo k\nvadám uvedeným v § 221 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ OSP uviedol, že súd sa nevyrovnal so žalobnými\nnámietkami žalobcu rovnako ani s relevantnými argumentmi ostatných účastníkov konania. Rozhodnutie\nkrajského súdu považuje za arbitrárne a nepresvedčivé, bez uvedenia dostatočných relevantných\ndôvodov, bez jasnej zrozumiteľnej odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace\ns predmetom konania.\nŽalobca sa k odvolaniu žalovaného a účastníka písomne nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 OSP preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov podaných odvolaní podľa § 212 ods.\n1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania, podľa § 250ja ods. 2 a §\n214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk. Dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného a účastníka konania nie\nje možné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP).\nPredmetom daného odvolacieho konania bol rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorým bolo zrušené\npodľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ OSP rozhodnutie žalovaného č.: 23958/2013/B622-SV/z.71009/Pek zo\ndňa 20.11.2013 v spojení s rozhodnutím Obvodného úradu v Nitre, Odbor výstavby a bytovej politiky č.\nObU-NR-OVBP2-2013/00090-015 zo dňa 22.07.2013 a vec bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo. V rámci\nodvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s\nrozhodnutím správneho orgánu 1. stupňa a konanie im predchádzajúce najmä z hľadiska, či sa krajský\nsúd vyporiadal so všetkými námietkami žaloby a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil\nzákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nÚlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej\nhlavy piatej časti OSP, v ktorej je upravené rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom\nsprávnych orgánov, je posudzovať, či si správny orgán príslušný na konanie zadovážil dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s\núčastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či\nobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade\ns hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého\nrozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu\nnamietané v žalobe z toho hľadiska, či ide o takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla\nmať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP). Pri preskúmavaní zákonnosti\nrozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia\n(§ 250i ods. 1 OSP).\nPo vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k\nobsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov krajského súdu vo veci samej spolu so správnou citáciou právnych noriem uvedených\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská\npre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Najvyšší súd považuje právne posúdenie v danej veci\nkrajským súdom za správne a súladné so zákonom. Preto, aby najvyšší súd v preskúmavanej veci\nneopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa obmedzil\nlen na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku.\n\nZ článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“) vyplýva, že výklad a uplatňovanie\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k\nvsunutiu jej obsahovo hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený\nústavne konformný výklad. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou\nzákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. To je ťažisko činnosti správneho súdnictva,\npretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej\nregulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej\nmoci povinné postupovať v zmysle článku 2 ods. 2 ústavy s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané\naj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná\n(článok 7 ústavy). Po vstupe Slovenskej republiky do Európskych spoločenstiev a do Európskej únie sú\ntiež povinné postupovať v súlade s právne záväznými predpismi Európskych spoločenstiev a Európskej\núnie.\nVyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo\nverejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu (čl. 20 ods. 4 ústavy).\nPozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme,\nuvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno\nobmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len „vyvlastniť“ - § 108 ods. 1 stavebného zákona).\nVyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií\nvrátane zriadenia ich ochranných pásiem a pre vybudovanie súvisiacich vyvolaných úprav podľa\nosobitných predpisov (§ 108 ods. 2 písm. f/ stavebného zákona). Verejný záujem na vyvlastnení na\núčely uvedené v odseku 2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní (§ 108 ods. 3 veta prvá\nstavebného zákona). Vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou\nalebo iným spôsobom. Vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného plánovania a ten\nsa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje vydanie územného\nrozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo vyvlastňovacom\nkonaní, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom\nrozsahu. Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom\nrozsahu. Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje\niné právo k pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu\nčasť pozemku alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s\nneprimeranými ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný\noprávnený požiada (§ 110 ods. 1, 2 a 3 stavebného zákona). Vyvlastnenie sa uskutočňuje za náhradu.\nAk sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa\ntrhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti\npovažuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a\nv porovnateľnej kvalite (§ 111 ods. 1 a 2 stavebného zákona). Bezvýslednosť dohody sa preukazuje\ndoručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody\npožadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške určenej\npodľa § 111 ods. 2 a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie do 15 dní\nodo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta (§ 112 ods. 4 stavebného zákona).\nAk stavebník diaľnice nezískal diaľničný stavebný pozemok a stavbu na ňom dohodou alebo iným\nspôsobom, vyvlastní sa na jeho návrh. Na vyvlastnenie sa použijú všeobecné predpisy o vyvlastnení,\n19) ak tento zákon neustanovuje inak. Správny orgán v konaní o vyvlastnenie diaľničného stavebného\npozemku zisťuje, či je preukázaný verejný záujem 20) na vyvlastnení a či sú splnené podmienky\nvyvlastnenia, 21) a rozhoduje o náhrade za vyvlastňované pozemky, ktoré tvoria diaľničný stavebný\npozemok, vrátane stavieb na nich. Ak v konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o náhrade\nza vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume\nzodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom. 23) S požiadavkou na vyššiu náhradu za\nvyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. Požiadavku na vyššiu náhradu voči\nstavebníkovi možno uplatniť na súde v lehote do jedného roka odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o\nvyvlastnení, inak toto právo zanikne. Stavebník diaľnice je povinný určenú náhradu za vyvlastnenie\nvyplatiť vyvlastnenému do 21 pracovných dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o\nvyvlastnení stavebníkovi (§ 8 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na\nurýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov).\n\nAk bolo vydané stavebné povolenie podľa predpisov účinných pred 26.07.2011 a stavebník nepreukázal\nvlastnícke právo k pozemkom a stavbám, 4) je stavebník povinný tieto práva získať dohodou najneskôr\ndo 28.02.2013. Ak stavebník preukáže, že pokus získať uvedené práva dohodou v lehote podľa\npredchádzajúcej vety bol bezvýsledný 14) alebo uvedené práva v tejto lehote nezíska, je povinný\npodať návrh na vyvlastnenie podľa všeobecného predpisu o vyvlastňovaní. 12) Vlastnícke právo alebo\niné právo k pozemkom a stavbám je stavebník povinný preukázať najneskôr do podania návrhu na\nzačatie kolaudačného konania. Prílohou návrhu na začatie kolaudačného konania diaľnice sú aj doklady\npreukazujúce vlastnícke právo alebo iné právo k tým pozemkom a stavbám, ku ktorým tieto práva neboli\nv stavebnom konaní preukázané. Na účely podľa odseku 3 možno vyvlastniť alebo obmedziť vlastnícke\nprávo aj k pozemkom alebo stavbám, ktorých sa týka stavebné povolenie vydané pred 26.07.2011, a na\núčely vydania ktorého stavebník nepreukázal vlastnícke právo alebo iné právo k pozemkom a stavbám,\npred jeho vydaním (§ 9a ods. 3 a 4 zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach\nv príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších\npredpisov).\nVyvlastňovacie konanie a následné rozhodnutie o vyvlastnení musí byť v súlade nielen s ústavou,\nale musí rešpektovať aj podmienky obsiahnuté v stavebnom zákone, v zákone o jednorazových\nmimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic, ako aj v zákone č. 129/1996 Z. z., ktoré\nsú aplikovateľné na danú vec. Najširšiu úpravu vyvlastnenia upravuje stavebný zákon v ustanoveniach\n§ 108 až 116, ktorý okrem toho, že v § 108 ods. 2 vymedzuje účely, na ktoré možno vyvlastniť alebo\nvlastnícke právo k nehnuteľnostiam obmedziť, upravuje aj základné predpoklady na vyvlastnenie a\nurčuje špeciálny procesný postup, podľa, ktorého sa postupuje v každom vyvlastňovacom konaní.\nŽalovaný a účastník konania nesúhlasili s právnym názorom krajského súdu, že existencia verejného\nzáujmu nebola v predmetnom vyvlastňovacom konaní dostatočne preskúmaná a preukázaná správnym\norgánom. Najvyšší súd považuje uvedenú námietku za neopodstatnenú.\nSkúmanie existencie verejného záujmu na vyvlastnení náleží správnemu orgánu, ktorý je povinný\nsvoj záver náležite odôvodniť. V danom prípade obsahom napadnutých rozhodnutí nie je správna\núvaha, týkajúc sa zisťovania a preukázania verejného záujmu na vyvlastnení, vyplývajúca z citovaného\nzákonného ustanovenia ako aj z nálezu ústavného súdu PL. ÚS 19/09. Úlohou súdu pri preskúmavaní\nzákonnosti správneho rozhodnutia nemôže byť naprávanie závažných pochybení správneho orgánu, ku\nktorým došlo v priebehu administratívneho konania. Občiansky súdny poriadok ani iný právny predpis\nneumožňuje súdu v súdnom preskúmavacom konaní nahradiť nedostatok správnej úvahy vlastným\nposúdením. Akceptácia takéhoto postupu by mohla predstavovať porušenie princípu rozdelenia moci.\nZisťovanie verejného záujmu spadá do právomoci výkonnej moci, nie zákonodarnej alebo súdnej.\nÚstavný súd sa otázkou preukazovania verejného záujmu zaoberal v náleze PL. ÚS 19/09 zo dňa\n26.01.2011 a dospel k záveru, že právny poriadok pozná a poznal aj pred prijatím zákona č. 669/2007\nZ. z. inštitút vyvlastnenia vo verejnom záujme pre výstavbu diaľnic. Stavebný zákon v ustanovení § 108\nods. 2 písm. f/ uvádza, že vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic.\nUvedená formulácia v spojení s odsekom 3 tohto ustanovenia vyjadruje, že ak je daný expropriačný\ntitul (dôvod) - výstavba diaľnice - musí sa ešte preukázať, že táto výstavba je vo verejnom záujme,\npričom toto ustanovenie nemožno vykladať tak, že verejný záujem je už zákonom daný, a teda, že ho v\nrámci vyvlastňovacieho konania netreba preukazovať; naopak § 108 ods. 3 stavebného zákona výslovne\nustanovuje, že verejný záujem sa vo vyvlastňovacom konaní musí preukazovať.\nVerejný záujem nemožno chápať ani aritmetickým ani automaticky. Verejný záujem nie je ide vždy\ntotožný so záujmom kolektívni. Verejný záujem je potrebné chápať ako záujem, ktorý možno označiť\nako všeobecne prospešný záujem. Verejný záujem, ktorý je predmetom posudzovania v rámci\nvyvlastňovacieho konania, je podľa aktuálnej koncepcie vyvlastnenia predmetom správnej úvahy\na zisťuje sa v priebehu konania na základe zvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov, po\nzvážení všetkých rozporov a pripomienok. Z odôvodnenia rozhodnutia, ktorého podstatou je otázka\nexistencie verejného záujmu, musí jednoznačne vyplynúť, prečo verejný záujem prevážil nad inými či už\nsúkromnými alebo aj verejnými záujmami (napríklad výstavba diaľnice na pozemku, kde sa nachádza\nškola). Verejný záujem je predmetom dokazovania v rámci rozhodovania o určitej otázke, napríklad\nvyvlastnení, a nie je možné ho vopred a priori stanoviť. Z tohto dôvodu spadá zisťovanie verejného\n\nzáujmu do právomoci moci výkonnej a nie zákonodarnej. Z odvolania žalovaného ako aj účastníka\nkonania vyplýva, že verejný záujem na vyvlastnení aj naďalej stotožňujú s existenciou účelu vyvlastnenia\ntak, že pokiaľ sa koná o vyvlastnení pre účely stavby uvedenej v zákone, je prezumovaný verejný záujem\nna vyvlastnení dotknutých nehnuteľností. Uvedená úvaha je v rozpore s príslušnými ustanoveniami\nstavebného zákona(upravujúcimi otázky vyvlastnenia) aj s citovaným záverom ústavného súdu. Preto\nnie je opodstatnená ani námietka žalovaného a účastníka konania, že zrušenie napadnutých rozhodnutí\nby znamenalo len formálne zopakovanie konania. Je potrebné zdôrazniť že pri vyvlastnení musí byť\nnepochybne daný jeho zákonný účel a v konaní sa musí preukázať aj verejný záujem.\nNeopodstatnená je aj námietka žalovaného a účastníka konania, týkajúca sa právneho názoru, že zo\nznaleckého posudku číslo 47/2012 nevyplýva, či cena za vyvlastňovaný pozemok, určená metódou\npolohovej diferenciácie, zodpovedá trhovej cene nehnuteľnosti tak ako je to predpokladané v stavebnom\nzákone. Za primeranú náhradu sa vo vzťahu k náhrade za vyvlastnenie na účely stavebného zákona\nza trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom\nčase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite (§ 111 ods. 2 druhá veta stavebného zákona),\npričom táto trhová cena má byť určená znaleckým posudkom. Zo znaleckého posudku číslo 47/2012\nvšak ani podľa názoru Najvyššieho súdu nevyplýva, či cena za vyvlastňovaný pozemok, určená\nmetódou polohovej diferenciácie, zodpovedá trhovej cene nehnuteľnosti tak, ako to predpokladá\nstavebný zákon. Súd zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom Ing. H. č. 47/2002 zistil, že\ncena vyvlastňovaných pozemkov vychádzala z metódy polohovej diferenciácie. Obsahom znaleckého\nposudku nebolo zisťovanie trhovej ceny pozemkov v tom istom čase, v tom istom mieste a v\nporovnateľnej kvalite tak, ako to ukladá zákon.\nStavebný zákon predpokladá, že pri určovaní primeranej náhrady bude správny orgán postupovať podľa\ntrhovej ceny inej nehnuteľnosti a to rovnakej alebo porovnateľnej, teda nielen z polohy a umiestnenia\npozemku, o vyvlastnení ktorého sa koná. Skutočnosť, že trhová cena je určená znaleckým posudkom,\nnezbavuje správny orgán povinnosti postupovať v súlade so zásadou zákonnosti a zistiť skutočný stav\ntýkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti.\nPrimeraná náhrada sa zisťuje vždy analyzovaním miestneho trhu, všetkými tromi rovnocennými\nmetódami, ktorými sú porovnávanie kúpnych cien, kapitalizácia čistých výnosov a náklady podľa cien\nstavebných prác. Analýza porovnateľných kúp v znaleckom posudku nesmie chýbať. Znamená to, že\nznalec oprie hodnotenie o porovnanie ceny za 1m2 z viacerých nedávno predávaných nehnuteľností.\nVšeobecná hodnota nehnuteľností je najpravdepodobnejšia cena ku dňu ohodnotenia v danom mieste a\nv čase, ktorú by mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže, pri poctivom predaji, keď kupujúci\naj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je\novplyvnená neprimeranou pohnútkou (§ 2 písm. g/ vyhlášky č. 492/2004 Z. z. Pre účely vyvlastňovacieho\nkonania (§ 112 - 114 stavebného zákona) navrhovateľ vyvlastnenia je povinný podať aj návrh náhrady.\nToto však nezbavuje správny orgán povinnosti skúmať, či tento návrh náhrady je zákonný, či ide po\nprimeranú náhradu za vyvlastnené pozemky. O to viac, že v danej veci zo strany dotknutého vlastníka\nboli vznesené vážne výhrady proti navrhnutej náhrade. Správny orgán sa s námietkami vlastníka\nnáležitým spôsobom nevyporiadal. Konštatoval len, že cena bola navrhnutá na základe výpočtu znalca\nvykonávajúceho posudok na základe objednávky navrhovateľa vyvlastňovacieho konania. Na odborné\nposúdenie zistenia primeranej náhrady a objasnenie nezrovnalosti pri zisťovaní navrhnutej ceny mal\nsprávny orgán možnosť ustanoviť znalca, ktorý by nebol viazaný na navrhovateľa vyvlastňovacieho\nkonania. Najvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že totožný názor na uvedené sporné otázky\n(skúmanie existencie verejného záujmu a stanovenie primeranej náhrady za vyvlastnenie znaleckým\nposudkom) bol vyslovený aj v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/63/2014 z 20.11.2014,\nsp. zn. 4Sžo/65/2015 z 05.05.2015 a sp. zn. 6Sžo/97/2015 z 15.07.2015.\nPokiaľ účastník konania v odvolaní tvrdil, že mu ako účastníkovi konania bola postupom krajského súdu\nodňatá možnosť konať pred súdom, pretože mu nebolo doručené predvolanie na pojednávanie vo veci,\nna, ktorom by sa bez pochýb bol zúčastnil, k tomuto tvrdeniu je potrebné uviesť, že na pojednávanie\nkrajského súdu na deň 29.05.2015 bol riadne predvolaný. Zásielku pre adresáta Národná diaľničná\nspoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, Bratislava (Predvol. T: 29/5+UZN) prevzal splnomocnenec dňa\n17.04.2015. Doručenka je pripevnená spolu s doručenkami pre ostatných účastníkov konania, resp. ich\nzástupcov pri č.l. 113 spisu krajského súdu, na ktorom je určený termín uvedeného pojednávania.\n\nNajvyšší súd s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky žalovaného a účastníka\nkonania, uvedené v ich odvolaniach proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli\novplyvniť posúdenie danej veci. Napadnutý rozsudok krajského súdu preto ako vecne správny podľa §\n250 ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 a § 224\nods. 1 OSP. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalobcovi v odvolacom\nkonaní trovy nevznikli a žalovanému náhrada trov konania neprináleží.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/13/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}