{"guid": "7305be0d-c35e-47ed-9533-6d127951ff4e:fb635b6c-5b7c-4291-8008-125d0eb60896", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1014200031.1", "spisova_znacka": "10Sžo/358/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/358/2015 z 29. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2016, sp. zn. 10Sžo/358/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1014200031.1", "identifikacne_cislo": "1014200031", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2016-11-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/108/#paragraf-5.odsek-1", "nazov": "§ 5 ods. 1 zákona č. 108/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/108/#paragraf-5.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/108-2000/paragraf-5"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/108#paragraf-5"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fb635b6c-5b7c-4291-8008-125d0eb60896", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1014200031.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1014200031.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1014200031.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/358/2015\n1014200031\n29. 11. 2016\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2016:1014200031.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: ZEPTER SLOVAKIA, spol. s r.o., so\nsídlom Karadžičova 7610/16, 821 08 Bratislava, IČO: 31 323 570, právne zastúpený JUDr. Jánom\nFelšöcim, advokátom, so sídlom M. R. Štefánika 1, 902 01 Pezinok, proti žalovanému: Slovenskej\nobchodnej inšpekcii, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, so\nsídlom Prievozská 32, 827 99 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. p.\nSK/0469/99/2013 zo dňa 8. novembra 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave č. k. 2S/4/2014-56 zo dňa 15. apríla 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/4/2014-56 zo dňa 15.\napríla 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI\nPredmet konania\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia napadnuté rozhodnutie\nžalovaného č. SK/0469/99/2013 zo dňa 08.11.2013 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu Slovenskej\nobchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj č. P/0045/07/13 zo dňa 24.04.2013, ktorým\nuložil žalobcovi podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona\nSlovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej zákon č.\n250/2007 Z.z.) pokutu vo výške 7.000 € za porušenie zákazu používania nekalej obchodnej praktiky,\nktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a ktorá môže podstatne narušiť ekonomické\nsprávanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods.\n2 písm. a), písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z., zmenil tak, že v časti týkajúcej sa výšky pokuty uložil\nžalobcovi pokutu vo výške 3.000 €.\nV odôvodnení uviedol, že základnou právnou otázkou, ktorá determinuje pohľad na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného, je otázka aplikovateľnosti zákona č. 108/2000 Z.z. o ochrane\nspotrebiteľa pri podomovom predaji a zásielkovom predaji (ďalej len „zákon č. 108/2000 Z.z.“) na\npredaj výrobkov spotrebiteľovi na prezentačnej akcii uskutočnenej v prevádzkarni žalobcu, na ktorú bol\nspotrebiteľ osobne pozvaný. V právnom posúdení tejto otázky sa krajský súd zhoduje so žalovaným, že\npodstatou úpravy podomového predaja podľa zákona č. 108/2000 Z.z. nie je len miesto, kde je zmluva\nso spotrebiteľom uzatváraná, ale predovšetkým okolnosti, za ktorých bola uzatvorená.\nŽalobca postavil svoju podnikateľskú marketingovú a obchodnú stratégiu na priamej komunikácii so\nzákazníkom, využívajúc prezentačné akcie spojené s predajom výrobkov, na ktoré osobne pozýva\npotenciálnych zákazníkov, s ktorými prišiel do kontaktu skôr a pri inej príležitosti. Takto tomu bolo aj v\nprejednávanom prípade, kedy bol spotrebiteľ oslovený zástupcami žalobcu pri nákupe v supermarkete,\nabsolvoval krátky prieskum o zdravom životnom štýle a za odmenu bol pozvaný na oslavu výročia\n\nfirmy s prísľubom občerstvenia a darčeka. Spotrebiteľ sa na základe žalobcovho pozvania dostavil do\nprevádzky žalobcu, kde sa konala prezentačná akcia a kde aj napokon spotrebiteľ uzavrel so žalobcom\nkúpnu zmluvu, od ktorej neskôr odstúpil. Žalobca sa domnieval, že na takýto predaj neplatí zákon č.\n108/2000 Z.z., zjavne vychádzajúc z jeho gramatického výkladu, keď za kľúčové kritérium vylučujúce\naplikáciu uvedeného zákona považoval uzavretie zmluvy v mieste svojej registrovanej prevádzkarne.\nKrajský súd je toho názoru, že výpočet spôsobov realizácie podomového predaja stanovený v § 5\nzákona č. 108/2000 Z.z. by mohol pri použití výlučne gramatického výkladu naznačovať, že za podomový\npredaj sa považuje uzavretie zmluvy medzi predávajúcim a spotrebiteľom predovšetkým u spotrebiteľa,\nprípadne na mieste určenom predávajúcim, vždy však mimo miesta jeho prevádzkarne. Podľa názoru\nkrajského súdu treba zdôrazniť, že uvedený zákonný výpočet definičných znakov podomového predaja\nje vymedzený príkladmo, a preto nie je vylúčené, aby bolo ako podomový predaj vyhodnotené aj\nuzavretie zmluvy so spotrebiteľom vo sfére pôsobnosti predávajúceho, dokonca v jeho prevádzkarni.\nPri výklade vnútroštátneho práva, vrátane zákona č. 108/2000 Z.z., ktorý je výsledkom implementácie\nSmernice č. 85/577/EHS, je podľa krajského súdu treba vychádzať zo základných dokumentov\nEurópskej únie (Zmluva u fungovaní EÚ, Charta základných práv EÚ) i početnej judikatúry Súdneho\ndvora EU, ktoré zdôrazňujú potrebu ochrany spotrebiteľov a nutnosť kompenzácie ich nerovného\npostavenia voči predávajúcim alebo dodávateľom v spotrebiteľských právnych vzťahoch formou\nprávneho obmedzenia autonómie vôle účastníkov týchto vzťahov.\nŽalovaný postupoval podľa názoru krajského súdu v súlade so zákonom č. 108/2000 Z.z., najmä\ns jeho cieľom a zmyslom, keď ako základné charakteristiky podomového predaja identifikoval\nzačatie zmluvného vyjednávania zo strany predávajúceho (žalobcu), nepripravenosť spotrebiteľa na\nuzavretie zmluvy, prítomnosť prvku prekvapenia na strane spotrebiteľa a nemožnosť porovnať kvalitu\na cenu ponúkaných výrobkov s inými ponukami. Pokiaľ žalovaný konštatoval prítomnosť uvedených\ncharakteristík a vyhodnotil ich ako okolnosti, ktoré kvalifikujú predmetný obchod ako podomový predaj,\npostupoval podľa názoru krajského súdu v súlade so zákonom. Žalovaný v konaní preukázal, že\nmožnosť uzavretia zmluvy inicioval v danom prípade žalobca, ktorého zástupcovia oslovili spotrebiteľa,\nzískali na neho kontakt, ktorý následne využili na jeho osobné pozvanie na prezentačnú akciu, ktorej\núčelom mala byť oslava výročia firmy, občerstvenie a obdarovanie spotrebiteľa. Prvok nepripravenosti\nna uzavretie zmluvy a nemožnosti porovnania kvality a ceny ponúkaných výrobkov s konkurenciou\nboli pri uzatváraní kúpnej zmluvy medzi spotrebiteľom a žalobcom nepochybne prítomné. Za týchto\nokolností je nutné považovať predaj výrobkov spotrebiteľovi zo strany žalobcu za podomový, napriek\ntomu, že sa uskutočnil v jeho prevádzkarni, a priznať spotrebiteľovi ochranu vyplývajúcu zo zákona č.\n108/2000 Z.z., konkrétne právo odstúpiť v 7-dňovej lehote od zmluvy. Uzavretie zmluvy so spotrebiteľom,\ns vyššie opísanými prvkami podomového predaja, v prevádzkarni žalobcu ako predávajúceho, nemôže\npri zohľadnení platnej právnej úpravy stačiť na vylúčenie aplikácie zákona č. 108/2000 Z.z. a vo svojich\ndôsledkoch môže predstavovať obchádzanie tohto zákona.\nZ uvedených dôvodov možno podľa názoru krajského súdu konštatovať, že spotrebiteľ bol v súlade so\nzákonom č. 108/2000 Z.z. oprávnený bez uvedenia dôvodu odstúpiť od zmluvy v zákonom stanovenej\nlehote a žalobcovi vznikla povinnosť prevziať tovar späť a vrátiť spotrebiteľovi cenu zaplatenú za\ntovar v lehote do 15 dní odo dňa odstúpenia od zmluvy. Keďže tak žalobca urobiť odmietol, boli\norgány Slovenskej obchodnej inšpekcie oprávnené vyvodiť voči žalobcovi deliktuálnu zodpovednosť za\nporušenie povinností vyplývajúcich z uvedeného zákona.\nKrajský súd uviedol, že nespochybňuje oprávnenie žalovaného kvalifikovať vyššie opísané konanie\nporušujúce zákon č. 108/2000 Z.z. ako používanie nekalej obchodnej praktiky podľa § 7 ods. 1 v\nnadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a), b) zákona o ochrane spotrebiteľa, ani jeho kompetenciu uložiť\nžalobcovi podľa § 24 ods. 1 sankciu za porušenie tohto zákona až do výšky 2.000.000,- Sk (66.387,83\n€). Pri uplatnení administratívneho trestania je však potrebné mať na zreteli skutočnosť, že využívanie\nmedzier v právnej úprave alebo nejednoznačnosti výkladu zákona na účely podnikania je prirodzeným\nsprávaním súťažiteľov na trhu. Zohľadniac citovanú právnu úpravu nemožno podľa názoru krajského\nsúdu konštatovať, že obchodná stratégia žalobcu bola v relevantnom čase založená na vedomom či\númyselnom porušovaní zákona. Žalobca sa totiž mohol na základe uplatneného gramatického výkladu\nustanovení zákona č. 108/2000 Z.z. domnievať, že zmluvy, ktoré uzatvára na prezentačných akciách\nvo svojej prevádzkarni, podliehajú všeobecnému právnemu režimu Občianskeho zákonníka, ktorý na\nrozdiel od zákona č. 108/2000 Z.z. neumožňuje bezdôvodné odstúpenie od zmluvy, pokiaľ sa na\n\ntom zmluvné strany nedohodli. Orgány obchodnej inšpekcie v danom období kontrolovali viacero\npodobných obchodných prípadov zmlúv uzavretých na prezentačných akciách a na základe výsledkov\nkontroly sankcionovali žalobcu za systematické používanie nekalej obchodnej praktiky spočívajúcej\nv neakceptovaní odstúpenia spotrebiteľa od takto uzavretej zmluvy. Niekoľko rozhodnutí žalovaného\no pokutách uložených žalobcovi v rovnakej výške ako v prejednávanom prípade žalobca napadol\nsprávnou žalobou na tunajšom súde. V žiadnej z obdobných vecí zatiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté\na senát si ani nie je vedomý žiadnej staršej judikatúry, ktorá by problematiku neakceptovania odstúpenia\nspotrebiteľov od zmlúv uzavretých na prezentačných akciách predávajúceho riešila a vyhodnotila by\ntakúto praktiku predávajúceho ako nekalú. Nemožno preto podľa názoru krajského súdu konštatovať, že\nby si žalobca pri uzatváraní zmlúv a neakceptovaní odstúpenia spotrebiteľov od nich musel byť vedomý\ntoho, že na uzavieranie zmlúv na prezentačných akciách konaných v jeho prevádzkarni sa vzťahuje\nzákon č. 108/2000 Z.z. a teda že ako predávajúci má všetky povinnosti vyplývajúce z tohto zákona. Stále\npreto ide o spor o výklad zákona, čo je nutné vziať do úvahy pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty.\nV prejednávanej veci žalovaný použil svoju diskrečnú právomoc v rámci zákonného rámca, uložená\npokuta je v dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby, jej výška je však podľa názoru súdu s ohľadom\nna zistené okolnosti neprimeraná.\nKrajský súd považoval za potrebné upozorniť na to, že primárnou povinnosťou, ktorú žalobca\nneakceptovaním odstúpenia spotrebiteľa od zmluvy porušil, je povinnosť uložená zákonom č. 108/2000\nZ.z.. Uvedený zákon umožňuje orgánom obchodnej inšpekcie uložiť za toto porušenie predávajúcemu\npokutu do 100.000,- Sk (3.319,39 €). Krajský súd zdôraznil, že nespochybňuje oprávnenie žalovaného\nkvalifikovať uvedené porušenie zákona č. 108/2000 Z.z. ako nekalú obchodnú praktiku. Je však toho\nnázoru, že pokiaľ sa žalovaný rozhodol sankcionovať predmetné porušenie zákona v jednotlivých\nprípadoch (vo vzťahu k jednotlivým spotrebiteľom), teda nie používanie uvedenej obchodnej praktiky ako\ntakej (po isté obdobie, voči viacerým spotrebiteľom), je nutné pri rozhodovaní o výške sankcie prihliadať\njednak na maximálnu výšku pokuty stanovenú zákonom č. 108/2000 Z.z. za predmetné porušenie\nzákona, ďalej hodnotu transakcie medzi žalobcom a spotrebiteľom (predmetom kúpnej zmluvy boli\nvýrobky v hodnote 450 €), ako aj na celkový počet podobne sankcionovaných prípadov. Krajskému\nsúdu je z vlastnej činnosti známe, že žalobca podal v priebehu rokov 2013 a 2014 štyri žaloby proti\nrozhodnutiam orgánov SOI o uložení pokuty za obdobné porušenia zákona. Nemožno poprieť, že pokuty\nza viaceré individuálne sankcionované delikty vo svojom súčte môžu voči žalobcovi pôsobiť likvidačné\na tým spochybniť účel ukladania administratívnych sankcií.\nZ uvedených dôvodov považoval krajský súd pokutu vo výške 3.000 € v predmetnej veci s ohľadom na\nvšetky uvedené okolnosti za primeranú, tak z hľadiska represívneho, ako aj preventívneho. V súlade s\nprincípom plnej jurisdikcie, ktorý bol zavedený do správneho súdnictva v Slovenskej republike na základe\njudikatúry ESĽP, najmä k č1. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je súd v zmysle\n§ 250i ods. 2 v spojení s § 250j ods. 5 O. s. p. oprávnený zmeniť rozhodnutie orgánu verejnej správy o\npeňažnej sankcii až na úroveň upustenia od potrestania a priamo ukladať i sankcie, ktoré neboli pôvodne\nuložené rozhodnutím správneho orgánu. Využijúc právo plnej jurisdikcie v konaní o sankciách za správne\ndelikty dospel krajský súd po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení\ns rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa je v časti o týkajúcej sa výšky uloženej sankcie potrebné\nzmeniť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktorá nahradzuje rozhodnutia správnych\norgánov oboch stupňov prejednávanej veci.\nO trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom právo na náhradu\ntrov konania, a to napriek čiastočnému úspechu žalobcu v konaní, nepriznal, nakoľko s výnimkou\nposúdenia primeranosti výšky uloženej sankcie bolo rozhodnutie žalovaného správne.\nII\nZhrnutie odvolacích dôvodov žalobcu\nVo včas podanom odvolaní žalobca navrhol odvolaciemu súd, aby rozsudok krajského súdu zmenil tak,\nže žalobe vyhovie alebo aby rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca\ns rozsudkom krajského súdu nesúhlasí, nakoľko ho považuje za vydaný na základe nesprávneho\nprávneho posúdenia i dospenia k nesprávnym skutkovým zisteniam a v časti skutkového stavu za\nnepreskúmateľný.\n\nŽalobca v odvolaní uviedol rovnaké argumenty ako v podanej žalobe a naviac k odôvodneniu právneho\nrámca a výšky uloženej pokuty, ktorú krajský súd upravil dodal, že toto je správne a logické a s týmto\nsa stotožňuje, avšak s tým rozdielom, že principiálne nemá za to, že by porušil zákon. Podľa žalobcu\nmu nemala byť uložená žiadna pokuta a rozhodnutia žalovaného i jeho prvostupňového orgánu mali\nbyť zrušené a správne konania voči žalobcovi mali byť zastavené. Postup žalovaného v ukladaní pokút\nv štyroch konaniach, ktoré sú predmetom žalôb žalobcu na Krajskom súde v Bratislave v celkovej\nvýške 27.000 € (5.000 + 5.000 + 7.000 + 10.000) bol aj pri hypotetickom (teda nie skutočnom) priznaní\nporušenia zákona pre žalobcu neprimeraný až likvidačný.\nIII\nZhrnutie vyjadrenia žalovaného k odvolaniu žalobcu\nVo vyjadrení k odvolaniu žalovaný uviedol, že má za to, že odvolanie voči rozsudku krajského súdu\nnebolo podané odôvodnene, keďže krajský súd sa v rámci súdneho konania (prieskumu) žalobou\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu\na svoje rozhodnutie odôvodnil racionálnym zhodnotením skutkového stavu vo vzťahu k vykonanému\ndokazovaniu a postupu žalovaného správneho orgánu s prihliadnutím na relevantné hmotnoprávne a\nprocesné ustanovenia právnych predpisov.\nVo vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že dovolávanie sa krajským súdom aplikácie ustanovenia §\n14 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji na šetrený prípad,\npokiaľ ide o sankciu (uloženie pokuty), je nesprávne. Žalovaný zdôrazňuje, že uvedené ustanovenie je\nkoncipované tak, že taxatívne vymenúva ustanovenia zákona č. 108/2000 Z. z., za porušenie ktorých\nsa ukladá pokuta. Pokutu pre upretie práva spotrebiteľa zakotveného v § 8 ods. 1 zákona č. 108/2000\nZ.z. nie je možné podľa uvedeného ustanovenia uložiť. Žalovaný je názoru, že preto postupoval\nsprávne, keď konanie žalobcu vyhodnotil vo všetkých súvislostiach a následkoch ako rozporné s\nodbornou starostlivosťou, narúšajúce ekonomické správanie spotrebiteľa v intenciách zákona o ochrane\nspotrebiteľa a podľa tohto aj ukladal pokutu. Uvedený záver krajského súdu považuje preto žalobca za\nnedôvodný a v tomto smere považuje rozsudok krajského súdu za vykazujúci znaky vady nesprávneho\nprávneho posúdenia veci, nesúladný so zákonom.\nTaktiež sa žalovaný nestotožnil s kritériami, ktoré krajský súd v tejto časti v podstate zohľadnil v\nprospech žalobcu pri určovaní výšky pokuty, najmä skutočnosť, že „využívanie medzier v právnej úprave\nalebo nejednoznačnosti výkladu zákona na účely podnikania je prirodzeným správaním súťažiteľov na\ntrhu“... „Zohľadniac citovanú právnu úpravu nemožno konštatovať, že obchodná stratégia žalobcu bola v\nrelevantnom čase založená na vedomom či úmyselnom porušovaní zákona. ... Stále ide o spor o výklad\nzákona, čo je nutné vziať do úvahy pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty.“ (str. 10 a násl. rozsudku\nkrajského súdu).\nŽalovaný uviedol, že zistené porušenie povinností žalobcu vyplývajúce zo zákona o ochrane spotrebiteľa\nje správnym deliktom právnickej osoby, kde nemožno hovoriť o zavinení (úmysel, nedbanlivosť). Za\nzistené porušenie zákona v tomto prípade zodpovedá právnická osoba ako celok, pretože zavinenie nie\nje pojmovým znakom a predpokladom vzniku zodpovednosti za túto kategóriu správneho deliktu, kde\nsa preukazuje len porušenie právnej povinnosti. Ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, a to absolútnu.\nVýšku uloženej pokuty stanovenú v správnom konaní považuje žalovaný za adekvátnu, ktorej\nvyhodnotenie uviedol v žalobou napadnutom rozhodnutí.\nZáverom žalovaný dodal, že vec bola z jeho strany správne právne posúdená, nakoľko na spoľahlivo\nzistený skutkový stav bol aplikovaný príslušný zákon o ochrane spotrebiteľa a tomu zodpovedajúce\nuloženie pokuty v intenciách zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorej výška v zmysle tohto zákona bola\nriadne odôvodnená a primeraná skutku, za porušenie ktorého vyplývala správnemu orgánu povinnosť\nuložiť pokutu, a teda dôvod na zmenu rozhodnutia žalovaného č. SK/0469/99/2013 zo dňa 08.11.2013 v\nspojení s rozhodnutím č. P/0045/07/13 zo dňa 24.04.2013 podľa § 250i ods. 2 v spojení s § 250i ods. 5\nOSP tu nie je, a preto žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnuté rozhodnutie krajského súdu\nzmenil tak, že žalobu zamietne alebo aby napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.\n\nIV\nArgumentácia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu\nSlovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre\nPrešovský kraj, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č. P/0045/07/13 o dňa 24.04.2013 uložil\nžalobcovi podľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. pokutu vo výške 7.000 € za porušenie zákazu\npoužívania nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a ktorá\nmôže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku podľa §\n7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a), písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. pri výkone kontrol\ndňa 18.12.2012 v prevádzkarni žalobcu nachádzajúcej sa na Drevárskej ulici č. 1 v Poprade a dňa\n25.01.2013 došetrenie spotrebiteľského podnetu bez prítomnosti žalobcu vykonané na Inšpektoráte\nSlovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Prešove pre Prešovský kraj zameraných na prešetrenie\nspotrebiteľského podnetu evidovaného správnym orgánom pod č. PO 976/2012, ku ktorému došlo tým,\nže žalobca v rozpore so zákonom č. 108/2000 Z.z. neakceptoval odstúpenie spotrebiteľa od kúpnej\nzmluvy č. 10204483 zo dňa 08.02.2012 a naďalej vyžadoval od neho plnenie si svojich zmluvných\npovinností.\nNa základe zistených skutočností vzhľadom na okolnosti pri uzatváraní kúpnych zmlúv dospel správny\norgán k záveru, predaj výrobkov realizovaný žalobcom je nepochybne podomovým predajom a že na\nprávny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi konania ako predávajúcim a spotrebiteľom v šetrenom prípade\nje potrebné aplikovať okrem iných aj zákon o podomovom a zásielkovom predaji.\nKonanie žalobcu keď predaj výrobkov formou predvádzacích akcií konaných z iniciatívy žalobcu a podľa\nzmluvy v prevádzkarni žalobcu, smeruje predovšetkým k tomu, aby bola porušená alebo prinajmenšom\nobmedzená zmluvná sloboda spotrebiteľa zrušiť zmluvný záväzok, resp. od zmluvy odstúpiť a oslobodiť\nsa tak od záväzkov zrušenej zmluvy správny orgán vyhodnotil ako rozporné s požiadavkami odbornej\nstarostlivosti, ktorú možno od žalobcu ako profesionála a osoby znalej vo sfére svojho podnikania\nrozumne očakávať a ktoré mohlo podstatne narušiť ekonomická správanie priemerného spotrebiteľa vo\nvzťahu k výrobku, teda ako nekalú praktiku.\nPri určení výšky pokuty správny orgán prihliadol na skutočnosť, že nedodržaním zákazu nekalej\nobchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a ktorá môže podstatne\nnarušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku, žalobca porušil svoje\npovinnosti vyplývajúce mu zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie zanedbateľnou skutočnosťou, ktorú\nsprávny orgán zohľadnil pri určení výšky pokuty je, že žalobca vo vzťahu k spotrebiteľovi koná ako\nprofesionál, od ktorého spotrebiteľ očakáva istú odbornú úroveň uplatňovanú v oblasti jeho činnosti a v\ntomto smeru mu dôveruje. Spoločenskú nebezpečnosť konania žalobcu zvýšila i skutočnosť, že nešlo\no ojedinelé konanie, ale o opakujúce sa konanie.\nV\nArgumentácia rozhodnutia žalovaného\nNa odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. SK/0469/99/2013 zo dňa 08.11.2013 rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie zamietol.\nŽalovaný má za to, že prvostupňový správny orgán postupoval plne v súlade so zákonom a napadnuté\nrozhodnutie vychádzalo z presne, úplne a spoľahlivo zisteného stavu veci, a preto nezistil v odvolacom\nkonaní dôvod na zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Pri určení výšky\npokuty správny orgán prihliadol na všetky okolnosti daného prípadu a postupoval v súlade s § 24 ods.\n5 zákona č. 250/2007 Z.z., pričom uložil pokutu v dolnej hranici zákonnej sadzby v zmysle § 24 ods. 1\nzákona č. 250/2007 Z.z., ktorú považuje žalovaný za primeranú k charakteru protiprávneho konania a\nnásledkom porušenia povinností.\nVI\nPrávny názor NS SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel\n\nk záveru, že odvolanie žalobcu bolo dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa\nustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť\ndní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 29.11.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 247 ods. 1 O. s. p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 2 písm. p) zákona č. 250/2007 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie obchodnou praktikou\nkonanie, opomenutie konania, spôsob správania alebo vyjadrovania, obchodná komunikácia vrátane\nreklamy a marketingu predávajúceho, priamo spojené s propagáciou, ponukou, predajom a dodaním\nvýrobku spotrebiteľovi.\nPodľa § 2 písm. r) zákona č. 250/2007 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie podstatným narušením\nekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti\nspotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.\nPodľa § 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie odbornou starostlivosťou\núroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri\nkonaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade\ndobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.\nPodľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. nekalé obchodné praktiky sú zakázané.\nPodľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak\na) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,\nb) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo\nvzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného\nčlena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.\nPodľa § 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z., za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom alebo\nprávne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa 28) uloží orgán dozoru výrobcovi,\npredávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2 000 000 Sk;\nza opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5 000 000 Sk.\nPodľa § 5 ods. 1 zákona č. 108/2000 Z.z. podomový predaj je predaj tovaru alebo poskytovanie služieb\nna základe zmluvy uzavretej medzi predávajúcim a spotrebiteľom, najmä\na) pri akcii organizovanej predávajúcim mimo miesta prevádzkarne alebo mimo trhového miesta,\nb) pri návšteve predávajúceho u spotrebiteľa, u iného spotrebiteľa alebo na pracovisku spotrebiteľa, ak\nsi spotrebiteľ takúto návštevu nevyžiadal, alebo\nc) pri návšteve predávajúceho u spotrebiteľa, ak si spotrebiteľ návštevu vyžiadal a predávajúci mu\nponúkne aj iný tovar alebo službu, o ktorú spotrebiteľ pri vyžiadaní návštevy neprejavil záujem.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bolo rozhodnutie\nkrajského súdu, ktorým zmenil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. SK/0469/99/2013 zo dňa\n08.11.2013 v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. P/0045/07/13 zo dňa\n24.04.2013 v časti týkajúcej sa výšky pokuty tak, žalobcovi uložil pokutu vo výške 3.000 €.\nPreto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\n\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so\nvšetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil\nzákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.\nZ obsahu súdneho a administratívneho spisu má odvolací súd za preukázané, že v dňa 18.12.2012 bola\ninšpektormi SOI v prevádzkarni žalobcu nachádzajúcej sa na Drevárskej ulici č. 1 v Poprade vykonaná\nkontrola a dňa 25.01.2013 došetrenie spotrebiteľského podnetu bez prítomnosti žalobcu na Inšpektoráte\nSOI so sídlom v Prešov pre Prešovský kraj zamerané na dodržanie vybraných ustanovení zákona č.\n250/2007 Z.z. a zákona č. 108/2000 Z.z. a prešetrenie podnetu spotrebiteľa č. PO 976/2012, týkajúceho\nsa nespokojnosti spotrebiteľa s postupom žalobcu pri jeho odstúpení od kúpnej zmluvy uzavretej na\npredvádzacej akcii v prevádzkarni žalobcu na Drevárskej ulici č. 1 v Poprade. Kontrolou bolo zistené,\nže žalobca v rozpore so zákonom č. 108/2000 Z.z. neakceptoval odstúpenie spotrebiteľa od kúpnej\nzmluvy č. 10204483 zo dňa 08.02.2012 a naďalej vyžadoval od spotrebiteľa plnenie svojich zmluvných\npovinností. Rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. P/0045/07/13 zo dňa 24.04.2013, bola\npreto žalobcovi uložená pokuta pre porušenie zákazu používania nekalej obchodnej praktiky, ktorá je\nv rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti a ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie\npriemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a) a\nb) zákona č. 250/2007 Z.z. vo výške 7.000 €. Na odvolanie žalobcu žalovaný prvostupňové rozhodnutie\nsprávneho orgánu potvrdil a odvolanie zamietol.\nNámietky žalobcu uvedené v odvolaní týkajúcich sa nesprávneho právneho posúdenia a\nnepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu\npovažuje odvolací súd za dôvodné. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžo/169/2015 zo dňa 28.09.2016, ktorý už v obdobnej veci rozhodol\na na ktorý v podrobnostiach odkazuje.\nV prejednávanom prípade sa krajský súd dostatočným a vyčerpávajúcim spôsobom nevysporiadal s\nnámietkami, ktoré uplatnil žalobca v žalobe, nevenoval sa uzavretej kúpnej zmluve ani odstúpeniu od\ntejto zmluvy. Ďalej krajský súd nedostatočne odôvodnil v čom vidí znaky nekalej obchodnej praktiky\npoužívanej žalobcom, a taktiež dostatočne neodôvodnil aplikáciu zákona č. 108/2000 Z.z na vzťah\nmedzi žalobcom a spotrebiteľom, okrem záverov správnych orgánov z napadnutých rozhodnutí, ktoré\nv rozhodnutí krajský súd prebral.\nPovinnosť súdu vyrovnať sa s argumentmi účastníkov súdneho konania je jednou z najdôležitejších\nsúčastí základného práva na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Napadnutý rozsudok\npostráda dostatočne argumentačne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa\npríslušných zákonných ustanovení s absenciou jasných, zrozumiteľných a dostatočne konkrétnych\nargumentov súdu.\nOdvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že k uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy došlo\nv prevádzkarni žalobcu na Drevárskej ulici č. 1 v Poprade, ktorá je ako prevádzkareň zapísaná v\nživnostenskom registri. Prevádzkarňou v zmysle § 17 ods. 1 zákona o živnostenskom registri sa\nrozumie priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť; nie je ním priestor súvisiaci s prevádzkovaním\nživnosti ani technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace s\nprevádzkovaním živnosti.\nZ § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 108/2000 Z.z., vyplýva, že podomový predaj je predaj tovaru alebo\nposkytovanie služieb na základe zmluvy uzavretej medzi predávajúcim a spotrebiteľom, najmä pri akcii\norganizovanej predávajúcim mimo miesta prevádzkarne alebo mimo trhového miesta. Odvolací súd\npoukazuje aj na označenie § 5 zákona č. 108/2000 Z.z., ktoré je „Zmluvy uzavierané mimo miesta\npodnikania“.\nZ preambuly smernice č. 85/577/EHS, ktorá bola implementovaná do nášho právneho poriadku zákonom\nč. 108/2000 Z.z., na ktorú poukazoval aj krajský súd, vyplýva že:\n„..špeciálnou charakteristikou zmlúv uzatváraných mimo prevádzkových priestorov predajcu je, že\nspravidla je to predajca, ktorý začína zmluvné vyjednávanie, na ktoré je spotrebiteľ nepripravený,\nalebo ktoré neočakáva; keďže spotrebiteľ je často neschopný porovnať kvalitu a cenu ponuky s inými\n\nponukami; keďže všeobecne existuje prvok prekvapenia nie iba pri zmluvách uzatvorených na prahu\ndverí, ale tiež aj pri iných formách zmlúv uzatváraných predajcom mimo jeho prevádzkových priestorov.“\nKrajský súd poukázal na ustanovenia zákona č. 108/2000 Z.z., ako aj na vyššie uvedenú smernicu,\navšak podľa názoru odvolacieho súdu dospel k ich nesprávnemu výkladu. Krajský súd v bode V.\nnapadnutého rozsudku argumentoval tým že: „ ...sa krajský súd zhoduje so žalovaným, že podstatou\núpravy podomového predaja podľa zákona č. 108/2000 Z.z. nie je len miesto, kde je zmluva so\nspotrebiteľom uzatváraná, ale predovšetkým okolnosti, za ktorých bola uzatvorená.“\nAj keď podomový predaj zákon č. 108/2000 Z.z. vymedzuje deklaratórne, nie je možné podľa názoru\nodvolacieho súdu pripustiť výklad krajského súdu, že za podomový predaj sa považuje aj predaj v\nprevádzkarni. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a\núčelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Zámer zákonodarcu totiž vyplýva z dôvodovej\nsprávy k zákonu, podľa ktorého:\n„Tradičná schéma vzťahu predávajúci - spotrebiteľ vychádza z myšlienky, že predaj a poskytovanie\nslužieb sa zásadne vykonáva v určitých priestoroch, stacionárnych zariadeniach (prevádzkáreň, trhové\nmiesto a pod.) na základe osobného kontaktu predávajúceho a spotrebiteľa.\nPri zásielkovom a podomovom predaji je táto axióma v opačnom postavení, keď predávajúci, s ohľadom\nna zabezpečenie odbytu predávaných tovarov a služieb, sám iniciuje kontakt so spotrebiteľom. Obzvlášť\nje to markantné pri podomovom predaji, kedy samotnému uzatvoreniu zmluvy predchádza ofenzívne\nkonanie predávajúceho, ktorý organizuje prezentáciu tovarov alebo služieb mimo prevádzkarne.\nMiestom rokovania je obvykle byt alebo iné miesto, kde predávajúci ponúka tovary alebo služby\nspotrebiteľovi. V postavení spotrebiteľa sa v týchto prípadoch vyskytuje moment prekvapenia,\nprejavujúci sa obvykle tým, že spotrebiteľ:\n- nie je na rokovanie o kúpno-predajnej zmluve pripravený, s uzatvorením zmluvy vôbec nepočítal,\n- často nemá možnosť porovnať kvalitu a cenu ponuky s inými ponukami,\n- často je v neistote, kde a u koho si môže uplatniť práva, vyplývajúce zo zmluvy.\nNaproti tomu predávajúci vystupuje ako profesionál, ktorý mal možnosť pripraviť sa na takéto stretnutie. „\nOchrana je spotrebiteľom pri týchto zmluvách garantovaná z dôvodu, že spotrebitelia sa mimo\nprevádzkových priestorov môžu potenciálne cítiť pod psychologickým tlakom alebo voči nim môže byť\nvyužitý moment prekvapenia, bez ohľadu na to, či si spotrebiteľ návštevu predávajúceho vyžiadal alebo\nnie.\nS poukazom na uvedené je potrebné, aby sa krajský súd opätovne zaoberal otázkou aplikácie zákona\nč. 108/2000 Z.z. na predmetnú kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalobcom a konkrétnym spotrebiteľom, k\nodstúpeniu od predmetnej zmluvy ako aj k ostatným námietkam žalobcu, a aby svoje rozhodnutie riadne\nodôvodnil so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu a na obsah administratívneho spisu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok súdu prvého\nstupňa podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p.\nV ďalšom konaní krajský súd vec znova prejedná a rozhodne o nej, pričom sa musí náležite vysporiadať\ns námietkami žalobcu vznesenými v žalobe i v odvolaní, a to vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu.\nOstatnými námietkami žalobcu sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko zistil závažný dôvod odôvodňujúci\nzrušenie nepreskúmateľného rozhodnutia krajského súdu.\nV novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 a\n§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/4/2014", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}