{"guid": "a0f7893f-2c93-4431-a99e-fb8303d4b072:67c145f2-169a-4ca0-8e61-8f769e393473", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1013201817.1", "spisova_znacka": "7Sžo/106/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/106/2014 z 31. 3. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. marca 2016, sp. zn. 7Sžo/106/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:1013201817.1", "identifikacne_cislo": "1013201817", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2016-03-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/67c145f2-169a-4ca0-8e61-8f769e393473", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1013201817.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013201817.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013201817.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/106/2014\n1013201817\n31. 03. 2016\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2016:1013201817.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členov senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Violy Takáčovej, v právnej veci žalobcu:\nU.. Z.. R. D., bytom v U., F.. XX, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, so sídlom v\nBratislave, Špitálska č. 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zo dňa 12. augusta 2013 č.UPS/USI/\nSSVOPHN/BEZ/2013/31, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30.\nmája 2014 č. k. 6S 241/2013-31, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. mája 2014, č. k.\n6S/241/2013-31 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 30. mája 2014, č. k. 6S 241/2013-31 podľa § 250j ods. 2 písm.\na/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.\") zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného\nzo dňa 12. augusta 2013 č. UPS/USI/SSVOPHN/BEZ/2013/31 a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie. Uvedeným rozhodnutím žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho odvolanie podané elektronickým\nprostriedkom (e-mailom) bez zaručeného elektronického podpisu nebolo podané zákonným spôsobom,\npreto nevyvolalo procesné účinky voči rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu.\nKrajský súd z administratívneho spisu zistil, že Úrad vydal v preskúmavanej veci rozhodnutie zo dňa\n16. mája 2013 č. BA3/RPHN/SOC/2013/12130-046, ktorým žalobcovi bola odňatá a zastavená výplata\npreddavkovo poskytovanej dávky a príspevkov v sume 118,30 eur mesačne so spätnou platnosťou od\n1. decembra 2012. Toto rozhodnutie žalobca osobne prevzal dňa 22. mája 2013. Dňa 5. júna 2013\nžalobca zaslal Úradu odvolanie elektronickým prostriedkami (e-mail) bez zaručeného elektronického\npodpisu, ktorý ho obdržal, text vytlačil a založil do administratívneho spisu, avšak ponechal podanie bez\nďalšej registrácie (chýba prezenčná pečiatka správneho orgánu, dátum, číslo evidencie podania a iné\nspisové náležitosti). Z obsahu e-mailového podania je identifikovateľný autor podania - žalobca, predmet\n- odvolanie proti rozhodnutiu č. BA3/RPHN/SOC/2013/12130-046 zo dňa 16. mája 2013, ktorého obsah\nje uvedený v prílohe a v prílohe je daný návrh vo veci. Žalobca v podaní zrozumiteľne uviedol, že\nuvedené odvolanie doručí ešte v písomnej forme v lehote 3 dní a záverom e-mailovej komunikácie\nuviedol svoje priezvisko. Následne žalobca doručil odvolanie (totožné ako v prílohe e-mailu), podľa\nprezenčnej pečiatky Úradu dňa 7. júna 2013, evidované pod EČ 2013/149737, číslo spisu 12130-047.\nŽalovaný listom zo dňa 12. augusta 2013 zaslal žalobcovi odpoveď na písomné odvolanie, v ktorom\nuviedol, že odvolanie bolo podané oneskorene a odôvodnil svoje zistenie.\n\nKrajský súd mal za preukázané, že žalobca využil jednu zbežných foriem elektronickej komunikácie s\nÚradom, pričom si bol evidentne vedomý toho, že pri tejto forme písomnej komunikácie jeho podpis\nnemá charakter elektronického podpisu v zmysle zákona č. 215/2002 Z. z., keďže považoval za potrebné\nešte písomne ho osvedčiť, čo do troch dní aj vykonal.\nPreto podľa názoru súdu odvolanie podal včas, t.j. do 15 dní od prevzatia rozhodnutia prvostupňového\nsprávneho orgánu.\nSúd prvého stupňa žalobcovi nepriznal náhrada trov konania s odôvodnením, že žiadne trovy neuplatnil\na ani zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké aj vznikli.\nProti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalovaný odvolanie. Predovšetkým namietal, že procesne\npostupoval v zmysle § 19 ods. 1 správneho poriadku. Uviedol, že zákon o správnom konaní ustanovuje\nformu, akou možno uskutočniť procesný úkon voči správnemu orgánu (podanie). Táto forma musí\nbyť zo strany podávateľa dodržaná, inak podanie nemôže vyvolať procesné účinky. Zákon v tejto\nsúvislosti rozoznáva písomnú formu, ústnu do zápisnice alebo písomnú formu vykonanú elektronickými\nprostriedkami, podmienkou však je, aby podanie bolo podpísané zaručeným elektronickým podpisom\nv zmysle §§ 4 a 3 zákona č. 215/2002 Z. z. Žalovaný odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu\npodal elektronickými prostriedkami dňa 6. júna 2013, teda pri podaní mal postupovať podľa § 19 ods.\nl správneho poriadku. V tomto ustanovení je explicitne stanovený postup prijatia pošty v elektronickej\nforme. Takáto elektronická pošta musí obsahovať zaručený elektronický podpis, teda nie jednoduché\nuvedenie mena a priezviska odosielateľa na záver e-mailovej komunikácie, alebo podpisový vzor, ktorý\nsa automaticky pripojí k odosielanej e-mailovej správe, alebo akékoľvek iné znaky a označenia, ktoré\nzmluvné alebo iné strany považujú za identifikačný kód, v súlade s ktorým sú schopné identifikovať\nodosielateľa. Podľa názoru žalovaného žalobca pri podaní odvolania postupoval v rozpore s § 19 ods.\n1 správneho poriadku, keďže e-mailovú správu neopatril zaručeným elektronickým podpisom. Preto ma\nza to, že žalobca zákonným spôsobom odvolanie nepodal. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nkrajského súdu zmenil tak, že žalobu zamietne.\nŽalobca vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne\nsprávny. Uviedol, že jeho odvolanie zo dňa 5. júna 2013 podané elektronickým prostriedkom bez\nzaručeného elektronického podpisu spĺňa podmienky zakotvené v § 19 ods. 1 správneho poriadku, lebo\nsú zachované náležitosti písomnej formy podania v zmysle § 40 Občianskeho zákonníka, v zmysle\nktorého písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený elektronickými prostriedkami, ktoré\numožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Podané\nodvolanie bolo dostatočne určité čo do obsahu a podpísané žalobcom jeho elektronickým podpisom a\nodoslané z jeho oficiálnej elektronickej adresy, pričom aj z textu samotného odvolania priamo vyplývala\nskutočnosť, že odvolanie je podávané žalobcom. Žalobca má za to, že uvedené podanie vyvolalo\nprocesné účinky riadne a včas podaného odvolania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.)\npreskúmal odvolaním napadnutí rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že termín verejného\nvyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na Úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. a dospel k záveru, že odvolanie\nžalovaného nie je dôvodné.\nRozsudok bol verejne vyhlásený dňa 31. marca 2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219\nods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov\na relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa\nk predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu\npovažuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.\nVzhľadom k tomu, aby najvyšší súd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe\nskutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil na doplnenie\ndôvodov na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobou podanou dňa 11.\noktóbra 2013 na Krajskom súde v Bratislave sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného a to listu zo dňa 12. augusta 2013, označeným ako „odpoveď na odvolanie\", ktorým\nžalovaný oznámil, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 16. mája 2013 č. BA3/\nRPHN/SOC/2013/12130-46 nadobudlo právoplatnosť dňa 6. júna 2013, pretože žalobca podal odvolanie\npísomnou formou v podateľni úradu dňa 7. júna 2013, teda až po uplynutí lehoty stanovenej zákonom.\nPreto právoplatné rozhodnutia o dávke a príspevkoch v hmotnej núdzi nepreskúmava.\nPodľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 19 ods. 1 správneho poriadku podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice, alebo\nelektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona.\nMožno ho urobiť aj telegraficky alebo telefaxom; také podanie obsahujúce návrh vo veci treba písomne\nalebo ústne do zápisnice doplniť najneskôr do troch dní.\nPodľa § 19 ods. 2 správneho poriadku podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť\nzrejmé, kto ho podáva, akej veci sa týka a čo sa navrhuje. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť\njeho ďalšie náležitosti. Pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi\nkonania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí,\nže inak konanie zastaví (ods. 3).\nV § 19 správneho poriadku sa ustanovuje, akú formu má mať procesný úkon (podanie), ktorý podávajúca\nosoba uskutočňuje voči správnemu orgánu v správnom konaní, aby jej podanie málo sledované\nprocesné účinky. Zákon rozoznáva písomnú formu (list), ústnu do zápisnice (§ 22) alebo elektronickým\npodaním podpísaným zaručene elektronickým podpisom v zmysle osobitného zákona. Tieto formy\npodania sú rovnocenné a je len na osobe uskutočňujúcej procesný úkon, ktorú formu si zvolí. Ak osoba\nuskutoční podanie telegraficky alebo telefaxom a súčasne ide o podanie obsahujúce návrh vo veci,\nmusí byť takéto podanie doplnené písomne alebo ústne do zápisnice. Doplnenie je v tomto prípade len\n„potvrdením\" podania v celom rozsahu a musí byť uskutočnené v lehote troch dní. Na doplnenie podania\nsprávny orgán nevyzýva. Na podania, ktoré neboli doplnené v zákonnej lehote, sa neprihliada (akoby\nneboli podané).\nPodľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený\ntelegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu\nprávneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak\nprávny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom\nalebo zaručenou elektronickou pečaťou.\nPodľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\nPodľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej\nmedziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZ uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností\ndo všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na\nústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho\nsprávneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť\ninterpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.\nOrgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v\nzmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou\nv medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl.7 Ústavy SR) a po vstupe\nSlovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne\nzáväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie.\n\nPodľa názoru odvolacieho súdu podanie elektronickým prostriedkom - počítačom, ak je v ňom\njednoznačne zachytený obsah právneho úkonu a určená konajúca osoba, spĺňa náležitosti technického\npodania obdobne ako podanie uskutočnené telegraficky alebo telefaxom. Správny poriadok v § 19\nods. 1 v druhej vety podanie elektronickým prostriedkom (počítačom) neuvádza avšak formu právneho\núkonu vykonaním elektronickým prostriedkom pripúšťa Občiansky zákonník v § 40 ods. 4. Odvolací súd\npokladá za vecne správne stanovisko súdu prvého stupňa, že k výkladu právnych predpisov nemožno\npristupovať len z hľadiska textu zákona a to ani v prípade, keď text sa môže javiť ako jednoznačný\na určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Vzhľadom k uvedenému právnu úpravu\nustanovenú v právnej norme § 19 správneho poriadku nie je možné vykladať dogmaticky, ale v zmysle\nčlánku 152 ods. 4 Ústavy SR, keďže nie je možné jej formálnym výkladom zamedziť uplatnenie práv\núčastníkom v konaní pred orgánom verejnej správy.\nV prejednávanej veci žalobca rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. mája 2013 č. BA3/RPHN/\nSOC/2013/12130-046 prevzal 22. mája 2013. Pätnásťdňová lehota pre podanie odvolania začala\nplynúť dňom 23. mája 2013 a skončila štvrtok 6. júna 2013. Žalobca podal 5. júna 2013 elektronické\npodanie počítačom, e-mailom (bez použitia elektronického podpisu). Z obsahu tohto podania neho\njednoznačne vyplýva prejav vôle odosielateľa, podanie odvolania proti rozhodnutiu č. BA3/RPHN/\nSOC/2013/12130-046, s tým, že súčasne prílohou tohto podania bol aj text odvolania. Táto písomnosť\nzo dňa 5. júna 2013 bola, doručená dňa 7. júna 2013 žalovaného, teda v trojdňovej zákonnej lehote.\nVychádzajúc z ústavných princípov žalobca dodržal zákonnú lehotu písomnej formy právneho úkonu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky pokladal za vecne správny právny záver Krajského súdu v Bratislave\nv napadnutom rozsudku, že žalovaný síce zistil riadne skutkový stav veci, ale vyvodil z neho nesprávne\nprávne závery.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu v Bratislave potvrdil (§ 219 ods.\n1, 2 O.s.p., § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).\nŽalobca mal v odvolacom konaní úspech, a preto mu vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania.\nPretože v odvolacom konaní žalobcovi žiadne trovy nevznikli, resp. ich výšku v zmysle § 151 ods. 1, 2\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 v zákonnej lehote nevyčíslil, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal (§ 224 ods. 1 a § 250k ods. 1 O.s.p.).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/241/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}