{"guid": "f060ebd6-d4d6-45ad-b6d5-6abda2a12ef7:2bb453a9-7f15-48d0-926d-d25dbe315ba5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1013201717.1", "spisova_znacka": "10Sžo/327/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/327/2015 z 29. 11. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2016, sp. zn. 10Sžo/327/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1013201717.1", "identifikacne_cislo": "1013201717", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2016-11-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-13.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 13 ods. 2 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543/#paragraf-13.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/543#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2bb453a9-7f15-48d0-926d-d25dbe315ba5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1013201717.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013201717.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013201717.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/327/2015\n1013201717\n29. 11. 2016\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2016:1013201717.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na z členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Igora Belka, v právnej veci žalobcu:\nLesoochranárske zoskupenie VLK, IČO: 31 303 862, Tulčík 26, Tulčík, právne zastúpeného JUDr.\nIvetou Rajtákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného\nprostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 2921/2013-2.2 zo dňa 16.07.2013, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 2S/226/2013-61 zo dňa 10. júna 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/226/2013-61 zo dňa\n10. júna 2015 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky\nsúdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 2921/2013-2.2 zo dňa 16.07.2013, ktorým tento zamietol odvolanie žalobcu\na potvrdil rozhodnutie Krajského úradu životného prostredia v Trenčíne (ďalej len „správny orgán prvého\nstupňa“) č. KÚŽP/2012/530/3045/Ďu zo dňa 02.10.2012.\nKrajský súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a\ndospel k záveru, že predmetné rozhodnutie obsahuje všetky zákonom stanovené formálne i obsahové\nnáležitosti, vydal ho orgán na to príslušný, pričom postupoval v medziach zákona platného a účinného\nv čase rozhodnom pre konanie.\nĎalej poznamenal, že predmetom úpravy zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej\nlen „zákon o ochrane prírody a krajiny“) a súvisiacich predpisov je ustanovenie pôsobnosti orgánov\nštátnej správy a obcí, povinností právnických osôb a fyzických osôb pri ochrane prírody a krajiny. Cieľom\nprávnej úpravy je prispieť k udržaniu ekologickej stability. Zákon preberá záväzky, ktoré vyplývajú z\npráva Európskej únie v oblasti ochrany prírody a krajiny, predovšetkým tri smernice, a to smernicu Rady\nč. 92/43IEEC o ochrane prírodných stanovíšť voľne žijúcich živočíchov a rastlín v znení č. 97/62/EC\n(ďalej len „smernica o biotopoch“), ktorá sa stala základným prostriedkom na ochranu druhov fauny a\nflóry a ich stanovíšť; táto smernica stanovila širokú základňu na zachovanie biologickej rozmanitosti\npomocou zachovania prírodných stanovíšť a divo žijúcej fauny a flóry, smernicu Rady EC č. 79/409/\nEEC o ochrane voľne žijúceho vtáctva v znení č. 811854/EEC, č. 85/4111EEC, č. 9112441EEC, č.\n94/24IEC a Č. 97/49/EC (ďalej len „smernica o vtákoch“), ktorá chráni divo žijúce druhy vtákov a\ndôležité stanovištia, hniezdiská pre ich zachovanie; táto smernica stanovila plán, schému na zachovanie\n\npopulácií divo žijúcich vtákov vyskytujúcich sa v únii, ich vajec, hniezd, mláďat a stanovíšť; má úlohu\ntakisto určiť a adekvátne chrániť hniezdiská a miesta na ich migráciu a takisto reguluje poľovnícke sezóny\na výkon (spôsob) poľovníctva; všetky chránené stanovištia zahrnuté v tomto nariadení sú tiež zahrnuté\ndo súvislej európskej sústavy chránených území známej pod názvom \"NATURA 2000\". Poslednou je\nsmernica Rady č. 99/22IEC o chove voľne žijúcich živočíchov v zoologických záhradách (ďalej len\n„smernica o zoo“), ktorej cieľom je ochrana voľne žijúcich živočíchov ex situ a biologickej rozmanitosti.\nDôležitým je aj rozhodnutie Komisie č. 97/266/EC týkajúce sa formátu informácií pre navrhované lokality\nNATURA 2000, ktoré musí plniť každý členský štát pre ním navrhnuté lokality do NATURY 2000. Zákon\no ochrane prírody premieta do právneho poriadku Slovenskej republiky záväzky týkajúce sa prírody a\nkrajiny, ktoré vyplývajú z medzinárodných dohovorov, ktorými je Slovenská republika viazaná.\nV čase rozhodovania vo veci patrilo podľa § 67 písm. f) zákona o ochrane prírody a krajiny niekdajšiemu\nkrajskému úradu životného prostredia oprávnenie rozhodovať o súhlase podľa § 13 ods. 2 písm. c)\nzákona o ochrane prírody a krajiny. Uvedené ustanovenie zákona nevymedzovalo konkrétne dôvody\nudelenia súhlasu. Súd je toho názoru, že zákonodarca týmto spôsobom zveril spôsob aplikácie tohto\nzákonného ustanovenia do uváženia príslušným správnym orgánom oprávneným rozhodovať. Zákon\nteda prenechal správnemu orgánu diskrečnú právomoc, čo znamená, že je vecou voľnej úvahy\nsprávneho orgánu, aké dôvody vyhodnotí ako dostatočné na udelenie súhlasu, pričom musí samozrejme\nvychádzať z cieľa a zmyslu zákona, individuálne posúdiť každú žiadosť a jej špecifické okolnosti a\nnakoniec musí dôvody udelenia či neudelenia súhlasu logicky odôvodniť v rozhodnutí. Rozhodnutie\nvydané na základe správneho uváženia súd preskúmava v zmysle § 245 ods. 2 O.s.p. len z toho\nhľadiska, či správna úvaha nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom.\nNa strane druhej však ani správny orgán nemôže rozhodovať celkom podľa svojej ľubovôle. Pri použití\nvoľnej úvahy musí rozhodovať tak, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť postupu\nsprávneho orgánu v súlade so zákonom stanovenými podmienkami (uznesenie NS SR sp. zn. 5\nSžo27/2011 z 29.02.2012). Svojvôľa by sa prejavila napríklad v nelogickom alebo neprimeranom dôvode\nsúhlasu, v uvedení nepravdivého dôvodu, alebo v tom, že správny rozhodne bez akéhokoľvek podkladu,\nbez logického súvisu, neobjektívne (zaujato), zjavne neopodstatnene, či v príkrom rozpore so záujmami\ndefinovanými zákonom o ochrane prírody (uvedenými napr. v § 2 ods. 1).\nK námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného (prvostupňového rozhodnutia) pre nedostatok\ndôvodov súd uviedol, že z administratívneho spisu zistil, že sa žalovaný vo svojom rozhodnutí\nvysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu, ktoré boli zhodné s tými, ktoré žalobca\nvzniesol prvostupňovému správnemu orgánu. Uvedené vyplýva i z vyššie uvedeného textu odôvodnenia\nrozsudku, kde súd opísal námietky žalobcu vznesené v správnom konaní (str. 2 rozsudku), stanovisko\nŠtátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ďalej len „ŠOP SR“) (str. 3 rozsudku) a stanovisko\nsprávneho orgánu prvého stupňa (str. 5, 6 rozsudku), na ktoré vo svojom rozhodnutí poukázal žalovaný.\nZ uvedeného opisu zároveň vyplýva, že nebolo opodstatnené tvrdenie žalobcu, že by sa žalovaný\nvenoval vo svojom rozhodnutí len hospodárskemu hľadisku posudzovanej veci a nie posúdeniu veci z\nhľadiska ochrany prírody. Súd podotýka, že rozhodnutie správneho orgánu, ktorý rozhoduje o opravnom\nprostriedku, nerobí nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov skutočnosť, že v odôvodnení len\npoukáže na znenie odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Pre preskúmanie úplne postačí, pokiaľ\nsa v takomto rozhodnutí poukáže na dôvody predchádzajúceho (prvostupňového) rozhodnutia, s ktorým\nsa rozhodujúci správny orgán stotožnil a zároveň sú dôvody prvostupňového rozhodnutia dostatočne\nvysvetlené. Nie je nevyhnutné opakovať alebo inými slovami formulovať odôvodnenie, pokiaľ toto nemá\nformálnu ani obsahovú vadu.\nPri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni, či správny orgán mohol\nsvoje argumenty vysvetliť podrobnejšie, alebo sa precíznejšie vysporiadať s tvrdeniami účastníka\nkonania, ktoré možno považovať za právne významné. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia\nsprávneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti,\nna základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne\nrozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí\ndostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané\ndôkazy. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných\npodmienok, ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na\nzáklade zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Odvolacie\n\nnámietky žalobcu sú v napadnutom rozhodnutí (prvostupňovom) podrobne opísané, je zrejmé, že sa\nžalovaný nimi zaoberal a v rozhodnutí sa s nimi zrozumiteľne a preskúmateľne vyporiadal. Je zrejmé, na\nzáklade čoho dospel žalovaný k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí a z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia uvedené podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva.\nPokiaľ ide o žalobcom namietanú nepresnosť identifikácie územia vo výroku prvostupňového\nrozhodnutia, ktoré nie je identifikované jednotkami polohového určenia územia (parcelnými číslami),\nale jednotkami priestorového rozdelenia lesa (ďalej len „JPRL“), súd sa ani s touto námietkou žalobcu\nnestotožnil. Súd je toho názoru, že na určenie konkrétneho územia na povolenú lesohospodársku\nčinnosť a na účely hospodárskej správy lesov je presnejšie a praktickejšie vymedzenie územia\nprostredníctvom JPRL. Pri samotnej realizácii zásahu povoleného preskúmavaným rozhodnutím sa v\nlesnom poraste ľahšie orientuje podľa JPRL- identifikátora rozlišujúceho vek porastu v tzv. porastovej\nmape, ako keby bolo toto územie identifikované napríklad podľa parciel a ich čísel uvedených v mape\nkatastrálneho operátu. Bez identifikácie územia prostredníctvom JPRL by sa v danom území nemohol\nsprávne určiť ani stupeň územnej ochrany v rámci povolených činností požadovaných žiadateľom. Súd\npodotkol, že pokiaľ ide o žalobcov argument poukazujúci na iné rozhodnutie žalovaného dávajúce za\npravdu tvrdeniu žalobcu o potrebe určiť priestor na vykonanie povoľovaných činností podľa parcelných\nčísiel, takéto rozhodnutie nie je pre súd právne záväzné a v ňom vyslovený právny názor nebol pre\nposúdenie zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia právne relevantný. Z napadnutého rozhodnutia\njednoznačne vyplýva, akého katastrálneho územia a lokality sa rozhodnutie týka, a to spôsobom\nvylučujúcim jeho zámenu s inými územiami a lokalitami, pričom v odôvodnení rozhodnutia je uvedené\naj parcelné číslo, kde sa rozhodnutím dotknuté porasty nachádzajú.\nNa základe uvedených skutočností, po preskúmaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia v medziach\nžalobných dôvodov, dospel súd k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť ako nedôvodnú podľa § 250j\nods. 1 O.s.p. Žalobcovi náhradu trov konania vzhľadom na jeho vecný neúspech nepriznal.\nŽalobca v zákonnej lehote podal proti rozsudku krajského súdu odvolanie, v ktorom navrhol, aby\nodvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie, napadnuté rozhodnutie\nžalovaného aj prvostupňového správneho orgánu zruší, vec vráti žalovanému na ďalšie konanie a prizná\nžalobcovi náhradu trov celého konania.\nRozsudok súdu prvého stupňa považoval žalobca za nesprávny z dôvodov uvedených v ustanovení §\n205 ods. 2 písm. d) O.s.p. - súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym\nskutkovým zisteniam a v ustanovení § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. - rozhodnutie súdu prvého stupňa\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nNamietal, že súd prvého stupňa prešiel mlčaním podstatu žalobných námietok uvedených v žalobe.\nV tejto súvislosti žalobca uviedol, že vo svojej žalobe poukázal na konkrétne námietky, ktoré vzniesol\nešte pred vydaním rozhodnutia o vydaní súhlasu na výstavbu lesnej cesty, no z obsahu prvostupňového\nrozhodnutia nie je možné zistiť, z ktorých podkladov prvostupňový správny orgán vyvodil skutočnosti,\nktoré vyústili do vydania rozhodnutia o vydaní súhlasu. Keďže ani žalovaný nevysvetlil, čo bolo základom\npre rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o udelení súhlasu, podľa žalobcu jeho rozhodnutie\ntrpí rovnakým nedostatkom ako rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.\nĎalej namietal, že sa nemožno stotožniť ani so záverom súdu prvého stupňa o tom, že výrok rozhodnutia,\nktorým sa vydáva súhlas v území s druhým stupňom ochrany, a ktorý neobsahuje identifikáciu územia\njednotkami identifikujúcimi územie, je správny. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie\nministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 6525/2011-1.10 zo dňa 02.04.2012, v ktorom je\nvysvetlené, akým spôsobom je potrebné identifikovať územie v rozhodnutiach vzťahujúcich sa k územnej\nochrane územia.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 07.09.2015, v ktorom k jednotlivým námietkam\nžalobcu uvedeným v odvolaní uviedol nasledovné:\nAd 1) Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, že prvostupňový súd sa nevyrovnal so žalobcovými\nnámietkami, a napadnuté rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.\n\nUviedol, že podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/95/2007, ktoré\nvychádza z ustálenej judikatúry správneho súdnictva, v prípade, že odôvodnenia rozhodnutí vydané\nv správnom konaní, sú dostatočne podrobné, zodpovedajúce zákonným požiadavkám ustanovenia §\n47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), dôvody, ktoré\nviedli k rozhodnutiu o povolení výnimky alebo vydaní súhlasu, nie je potrebné v odôvodnení rozsudku\nsúdu opakovať. Aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva a judikatúry Ústavného súdu\nSlovenskej republiky, týkajúcej sa požiadaviek riadneho odôvodnenia rozsudku súdu, súd v odôvodnení\nsvojho rozhodnutia nemusí dať odpoveď na všetky otázky, nastolené účastníkom konania, ale len na tie,\nktoré majú pre vec podstatný význam. Preto odôvodnenie súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový\na právny základ rozhodnutia postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné\nprávo účastníka na spravodlivý proces. Vzhľadom na osobitosti súdneho preskúmavacieho konania,\nupraveného v piatej časti O.s.p. v porovnaní s občianskoprávnym konaním v prvom stupni podľa tretej\nčasti O.s.p. je postačujúce stručné uvedenie dôvodov so záverom, že postup žalovaného správneho\norgánu bol zákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, čím sa súd stotožnil s\nvecnými dôvodmi žalovaného správneho orgánu uvedenými v odôvodneniach rozhodnutí oboch stupňov\nv danej veci, ktoré ho viedli k rozhodnutiu o povolení výnimky alebo vydaní súhlasu.\nŽalovaný vyjadril názor, že krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zrozumiteľným spôsobom uviedol\ndôvody, na základe ktorých dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je zákonné a\nžalobu ako neodôvodnenú zamietol, pričom odpovedal na všetky pre vec dôležité argumenty žalobcu.\nOdôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky\nprávne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdneho konania a je plne v súlade s\nustanovením § 157 ods. 2 O.s.p.\nSprávne orgány v konaní vo veci žiadosti žiadateľa postupovali v súlade s ustanovením § 3 ods.\n5 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správny orgán 1. stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s ustanovením\n§ 47 ods. 3 Správneho poriadku náležite uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými\núvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov,\nna základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich\nvyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nŽalovaný konkrétne citoval str. 3 a 4 prvostupňového rozhodnutia. Uviedol, že z citovaného vyplýva,\nako sa prvostupňový správny orgán vysporiadal s námietkami a návrhmi ŠOP SR, Správy Chránenej\nkrajinnej oblasti Kysuce (ďalej len „Správa CHKO Kysuce“) a žalobcu, ako aj odôvodnenosť\nvydaného súhlasu. Prvostupňový správny orgán zhodnotil všetky, a to aj negatívne dopady na\nživotné prostredie v súvislosti s povolenou činnosťou a dospel k záveru, že dodržaním stanovených\npodmienok, prostredníctvom ktorých majú byť v maximálnej miere eliminované nežiaduce vplyvy\nna životné prostredie v predmetných JPRL, bude povolená činnosť najvhodnejším prostriedkom pre\nobhospodarovanie lesa a pre naplnenie základného účelu deklarovaného v ustanovení § 2 ods. 1 zákona\no ochrane prírody a krajiny.\nNa základe uvedeného mal žalovaný za to, že postup prvostupňového, ako aj druhostupňového\nsprávneho orgánu v rámci správneho konania je v súlade so Správnym poriadkom a zákonom o ochrane\nprírody a krajiny a skutkový stav bol náležite zistený. Prvostupňové rozhodnutie, ako aj rozhodnutie\nžalovaného obsahujú všetky náležitosti v zmysle ustanovenia § 47 Správneho poriadku a z odôvodnení\npredmetných rozhodnutí je zrejmé, akými úvahami boli správne orgány vedené pri hodnotení dôkazov\na ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovali.\nAd 2) Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, že výrok prvostupňového rozhodnutia, ktorým\nbol vydaný súhlas na vykonanie činnosti v území s druhým stupňom ochrany, neobsahuje správnu\nidentifikáciu územia.\nUviedol, že podľa zákona o ochrane prírody a krajiny vydanie súhlasu na vykonanie činnosti v rámci\npodmienok územnej ochrany nie je podmienené určením dotknutého územia parcelnými číslami. Na\nvymedzenie lokality vyhlásenej za chránené územie podľa zákona o ochrane prírody a krajiny postačuje\nvymedzenie územia jasnou hranicou, čo je splnené aj v prípade vymedzenia územia prostredníctvom\njednotiek priestorového rozdelenia lesa, ktoré je postačujúce pre potrebnú identifikáciu územia z\n\nhľadiska ochrany prírody a krajiny. Používanie jednotiek priestorového rozdelenia lesa pri výkone\nhospodárskych činností vyplýva z ustanovenia § 39 ods. 1 zákona č. 326/2005 Z .z. o lesoch v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o lesoch“). Ďalej poukázal na znenie § 39 ods. 6 zákona o lesoch\na § 2 ods. 1 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky Č. 31/1999 Z. z. o lesnej\nhospodárskej evidencii.\nNámietku žalobcu týkajúcu sa citácie z rozhodnutia ministra životného prostredia č. 652512011-1.10\n(12/2011-rozkl.) zo dňa 02.04.2012, kde sa správnemu orgánu vytýka, že na vykonanie povoľovaných\nčinností určilo polohu len podľa jednotiek priestorového rozdelenia lesa a nie podľa parcelných čísel,\nodmietol ako bezpredmetnú.\nMal za to, že prvostupňové aj druhostupňové rozhodnutie napadnuté žalobcom, ako aj postup správnych\norgánov v správnom konaní sú v súlade so zákonom o ochrane prírody a krajiny a správnym poriadkom,\na preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave je vecne správny. Žiadal, aby odvolací súd\npotvrdil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave a zamietol podané odvolanie žalobcu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie\nprejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozsudok\nverejne vyhlásil dňa 29.11.2016 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli\nsúdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní\nvopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov\npreskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti\nrozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej\nrepubliky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi.\nV intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,\nktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu, podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe\nje správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho\nvydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom prepísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon\no správnom konaní.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím, najmä z toho\npohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu\nči správne posúdil zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nJe nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo\n98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.\nV takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu najvyšší súd zdôrazňuje, že podstatou súdneho odvolania\nproti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia\nžalovaného, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca podkladov\npre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie hmotného práva.\nPredmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu,\nktorou sa domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného č. 2921/2013-2.2 zo dňa\n16.07.2013. Týmto rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho\n\norgánu prvého stupňa č. KÚŽP/2012/530/3045/Ďu zo dňa 02.10.2012, ktorým bol daný súhlas podľa §\n13 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny žiadateľovi Lesy Slovenskej republiky, š.p., odštepný závod\nPovažská Bystrica na výstavbu trvalej približovacej lesnej cesty v území s druhým stupňom ochrany\nprírody v Chránenej krajinnej oblasti Kysuce v k. ú. G. v JPRL č. 124 a č. 130A.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k\nnapadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho\nspisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že\nnezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu\nso správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého\nrozsudku.\nZ obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis žalovaného najvyšší\nsúd zistil skutkový stav tak, ako ho podrobne popísal krajský súd. Odvolací súd sa preto s odôvodnením\nnapadnutého rozsudku stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom\nza správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu\ns právnymi závermi krajského súdu, vo svojom odôvodnení sa následne obmedzí iba na uvedenie\ndoplňujúcich zistení a záverov (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje odvolaciemu súdu\ndoplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preskúmajúc napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako i\nobsah súdneho a administratívneho spisu v rozsahu odvolania, ktorým žalobca namietal nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia konštatuje, že argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na\nzáklade ktorých krajský súd zamietol jeho žalobu.\nNámietku žalobcu týkajúcu sa citácie z rozhodnutia ministra životného prostredia č. 652512011-1.10\n(12/2011-rozkl.) zo dňa 02.04.2012 vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú, nakoľko okolnosti oboch\nprípadov a podmienky, ktoré mali byt' splnené na vydanie súhlasu na požadované činnosti, ako aj\npodklady pre vydanie rozhodnutia sú v oboch prípadoch iné a nevykazujú dostatočnú podobnosť na\nto, aby sa dali považovať za skutkovo zhodné alebo podobné prípady v zmysle ustanovenia § 3 ods.\n5 Správneho poriadku.\nTaktiež je nedôvodná námietka žalobcu, že krajský súd prešiel mlčaním podstatu žalobných námietok.\nOdvolací súd poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené\núčastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne\nobjasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu\nuvádzaných účastníkmi konania. Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny\nspis žalovaného, je nesporne zrejmé, že krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náležite vysporiadal so\nvšetkými relevantnými námietkami uvedenými v žalobe, a to citáciou dotknutých právnych noriem ako\naj ich logickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.\nPodľa názoru odvolacieho súdu bola celá vec prešetrená riadne a skutkový stav bol podrobne zistený,\no čom svedčí obsah administratívneho spisu, z ktorého uvedené vyplýva. Správny orgán 1. stupňa za\núčelom náležitého zistenia skutkového stavu listom č. KÚŽP12012/530/2758/Ďu zo dňa 03.09.2012\nnariadil ústne pojednávanie a miestnu obhliadku. Zároveň si uvedeným listom k predmetu konania\nvyžiadal odborné stanovisko od ŠOP SR, Správy CHKO Kysuce. Ústne pojednávanie sa uskutočnilo\ndňa 20.09.20012 na Obecnom úrade v Hornej Maríkovej za účasti zástupcov správneho orgánu 1.\nstupňa, žiadateľa, žalobcu, ŠOP SR, Správy CHKO Kysuce a obce Horná Mariková. Na ústnom\npojednávaní žiadateľ doplnil podanie o písomné vyjadrenie a zjednodušenú projektovú dokumentáciu\na zástupca ŠOP SR, Správy CHKO Kysuce predložil odborné stanovisko č. CHKO KY 458/2012 zo\ndňa 19.09.2012 vo veci zámeru realizácie predmetnej lesnej cesty. Následne prítomní vykonali miestnu\nobhliadku dotknutých jednotiek priestorového rozdelenia lesa č. 124 a 130 A, z priebehu ktorej správny\norgán 1. stupňa vyhotovil fotodokumentáciu. Z priebehu ústneho pojednávania a miestnej ohliadky bola\nvyhotovená prezenčná listina a zápis.\nV súdnom konaní bolo obsahom administratívneho spisu preukázané, že vykonané dokazovanie bolo\nnáležite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil\n\nprávne pochybenia ani logické nesprávnosti, ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia. S vyhodnotením podkladov, ako aj s odôvodnením rozhodnutia správneho\norgánu 1. stupňa sa stotožnil aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí.\nZa týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové správne\nrozhodnutie, sú i podľa názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného\nskutočného stavu a správne právne posúdené. Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru\ntotožnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím\nžalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a práv žalobcu, tento jeho názor považoval\naj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Preto s prihliadnutím na všetky individuálne\nokolnosti daného prípadu rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.\npotvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p.\na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, pretože žalobca nemal neúspech v\nkonaní a žalovanému zákon priznanie trov konania neumožňuje.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/226/2013", "guid": "8ffaf908-0d2e-4059-9a54-bff740031c37:e3f88bc8-5001-48e1-a6e9-ff4dd5ce594b", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 127/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 127/07 z 6. 6. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-06-06", "citacie_n": 732, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a245eff0-2307-4a23-94d4-9b7f54fe4f02"}], "citovane_v": []}