{"guid": "c5632228-2512-49c5-9470-63fb9ca655b1:c715a2b2-624d-432a-8000-9aabf86f72f9", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1013201672.1", "spisova_znacka": "6Sžo/26/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/26/2015 z 26. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 6Sžo/26/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1013201672.1", "identifikacne_cislo": "1013201672", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2016-10-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/145/#paragraf-4.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 145/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/145/#paragraf-4.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/145-1995/paragraf-4"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/145#paragraf-4"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c715a2b2-624d-432a-8000-9aabf86f72f9", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1013201672.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013201672.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013201672.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/26/2015\n1013201672\n26. 10. 2016\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2016:1013201672.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej\na z členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Ivana Rumanu v právnej veci žalobkyne: Y. X.,\nbytom D., zastúpená Advokátskou kanceláriou JUDr. Šimon Meliš, s.r.o., so sídlom Partizánska 3, 811\n03 Bratislava, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Dúbravka, so sídlom Žatevná 2, 844 02\nBratislava, zastúpená JUDr. Petrom Šrobárom, advokátom so sídlom Laurinská 12, 811 01 Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SU-10027/3882/2013/VL zo 16. júla 2013, o\nodvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/220/2013-40 zo 4. júna 2014,\ntakto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/220/2013-40 zo 4.\njúna 2014 p o t v r d z u j e.\nŽalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Bratislave (ďalej v texte rozsudku len „prvostupňový súd“ alebo „krajský súd“) napadnutým\nrozsudkom podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“)\nrozhodnutie žalovaného č. SU-10027/3882/2013/VL zo 16. júla 2013 podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p.\nzrušil a vec vrátil žalovanému konanie. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, že žalovanému uložil\npovinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 70,- € za súdny poplatok a v sume 350,55\n€ titulom trov právneho zastúpenia, všetko na účet jej právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti\nrozsudku.\nŽalobkyňa sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SU-10027/3882/2013/VL\nzo 16. júla 2013, ktorým bolo zastavené konanie o obnove konania z dôvodu nezaplatenia správneho\npoplatku za návrh na obnovu konania ukončeného rozhodnutím č. SU-8703-90/2011/pk/VL z 27.\nmája 2011, ktorým bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku podľa § 105 ods. 2 písm. c/ zák.\nč. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„stavebný zákon“) a tiež priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b/ stavebného zákona, za ktoré jej\nbola žalovaným uložená pokuta 5000,- €. V odvolaní proti tomuto rozhodnutiu žalobkyňa namietala\npredpojatosť pracovníkov žalovaného vrátane starostu Mestskej časti Bratislava - Dúbravka a tiež\nnamietala nedoručenie písomností. Odvolací orgán žalobkyni oznámil, že považuje jej odvolanie za\npodané oneskorene.\nV odôvodnení rozhodnutia sa najskôr krajský súd zaoberal otázkou preskúmateľnosti napadnutého\nrozhodnutia. V tejto súvislosti uviedol, že ustanovenia zákona č. 145/1995 Z.z. o správnych poplatkoch\nv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnych poplatkoch“) a ani ustanovenia zákona č.\n\n71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny\nporiadok“), prípadne iného zákona výslovne nevylučujú možnosť domáhať sa, aby súd preskúmal\nzákonnosť rozhodnutia žalovaného. Ďalej poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 2Sž-o-KS 71/04 zo 17. augusta 2004, z ktorého vyplýva, že rozhodnutie o zastavení\nkonania je síce svojim charakterom procesným rozhodnutím, netýka sa však vedenia konania, ale\nukončuje konanie bez meritórneho prejednania. Ako také podlieha preskúmavaciemu konaniu podľa\nzákonnej úpravy účinnej od 1. januára 2004, lebo nie je predbežnej povahy a netýka sa vedenia\nkonania. Končí sa ním, aj keď výlučne z procesných dôvodov pre prekážky procesného charakteru,\nadministratívne konanie v konkrétnej veci. Krajský súd skonštatoval, že v predmetnej veci nejde o\nrozhodnutie, ktoré by súdy nepreskúmavali podľa § 248 O.s.p.\nK námietke žalobkyne v súvislosti s rozhodovaním predpojatým pracovníkom uviedol, že žalobkyňa\nopätovne (vo viacerých konaniach) namietala predpojatosť starostu mestskej časti, o ktorej nikdy nebolo\nrozhodnuté. Je nesporné, že obvinenie z priestupku a samotné priestupkové konanie sa považuje na\núčely výkladu Dohovoru za konanie na základe trestného obvinenia a preto aj v takomto konaní má\nkaždý obvinený právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl.\n6 ods. 1 Dohovoru. Žalobkyňa opakovane vznášala vážne výhrady jednak k pracovníkom žalovaného,\nno najmä k samotnému starostovi, ktorého považuje za predpojatého (zaujatého, nestranného), pričom\nžalobkyňa má právo na prerokovanie svojej veci pred nestranným orgánom, či už podľa Dohovoru ako\naj podľa Charty základných práv EÚ 2007/C 303/01. Je zrejmé, že starosta je výkonným orgánom\nmestskej časti, ktorú zastupuje navonok, v majetkovoprávnych vzťahoch je štatutárnym orgánom a\nv administratívnoprávnych vzťahoch mestskej časti je správnym orgánom. Starosta žalovaného teda\nv danom prípade nevystupoval ako zamestnanec obce ani člen správneho orgánu, ale ako samotný\nsprávny orgán, čo však nijako nevylučuje jeho možnú predpojatosť vo veci (vo vzťahu k žalobkyni) a\nz tohto pohľadu by podľa krajského súdu určite nešlo o konanie pred nestranným orgánom tak, ako to\nžalobkyni garantuje Ústava Slovenskej republiky, Dohovor alebo Charta základných práv EÚ.\nPodľa názoru krajského súdu, výklad pojmu „zamestnanec správneho orgánu“ v právnom\npredpise z obdobia neexistencie funkcie starostov, a teda ani ich kompetencie rozhodovať v\nadministratívnoprávnych vzťahoch ako správny orgán, je potrebné vykladať v súlade s Ústavou\nSlovenskej republiky, s medzinárodnými dohovormi o ľudských právach, ako aj s čl. 41 bod 1 Charty\nzákladných práv EÚ. Ďalej krajský súd poukázal na princíp materiálneho štátu a na rozhodovaciu činnosť\nÚstavného súdu Slovenskej republiky, ako aj rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky\nč. j. 3As 2/2013-22 zo 17. apríla 2013, či uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/222/2011-25 z\n25. apríla 2011, zaoberajúce sa požiadavkou na prejednanie veci pred nestranným orgánom.\nKrajský súd na základe vyššie uvedeného zhrnul, že dôvodná je teda námietka žalobkyne, že nebolo\nrozhodnuté o vznesenej námietke predpojatosti starostu. S touto námietkou sa nestačilo vysporiadať\nlen v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ale malo byť o tomto vydané rozhodnutie. Podľa krajského\nsúdu bol chybný aj postup v súvislosti s rozhodovaním o námietke predpojatosti voči vedúcej stavebného\núradu Ing. K., keďže o tejto námietke rozhodoval namietaný starosta, o ktorého nepredpojatosti\nnebolo zákonným spôsobom rozhodnuté. Toto rozhodnutie je navyše s ohľadom na obsah námietky\nodôvodnené výslovne formálne. Krajský súd bol názoru, že keďže nebolo rozhodnuté o predpojatosti\nstarostu, nemohol tento zákonne rozhodnúť o predpojatosti Ing. K.. Táto vada mohla mať nesporne vplyv\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nK plateniu či neplateniu správneho poplatku za návrh na obnovu konania v priestupkovej veci, krajský\nsúd vyslovil názor, že vychádzajúc z ustanovenia § 4 ods. 3 písm. b) zákona o správnych poplatkoch,\nnebolo možné zastaviť konanie o tomto opravnom prostriedku podanom v rámci priestupkového\nkonania (ktoré má nesporne charakter trestného konania v širšom slova zmysle) z dôvodu nezaplatenia\nsprávneho poplatku, keďže tento úkon - podanie návrhu na obnovu konania, je od poplatku oslobodený.\nPoložka č. 1 sa však týka všeobecne návrhu na obnovu konania a nemôže byť vykladaná v tom smere, že\nsa spoplatňuje každý návrh na obnovu konania, keďže ustanovenie § 4 ods. 3 písm. b) zákona upravuje\noslobodenie všetkých úkonov súvisiacich s vykonávaním zákona o priestupkoch. Ustanovenie používa\npojem „všeobecne záväzných právnych predpisov“ celkom zrejme z dôvodu, že ide o viaceré predpisy\n- o sociálnom zabezpečení, o priestupkoch a o slobodnom prístupe k informáciám. Poznámka č. 3 k\nustanoveniu § 4 ods. 3 písm. b) zákona odkazuje na § 79 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a\nvyhlášku MV SR č. 393/1990 Zb., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupkoch.\n\nCitovaná vyhláška bola zrušená vyhláškou č. 411/2006 Z.z. a obsahuje úpravu platenia paušálnych\ntrov priestupkového konania a teda nie správnych poplatkov, keďže paušálne trovy konania nie sú\nsprávnym poplatkom. Poznámka pod čiarou nepredstavuje normatívny, teda záväzný text právneho\npredpisu a nemožno od nej odvodzovať či už právo alebo povinnosť. Z textu zákona naopak vyplýva,\nže od poplatku je oslobodený úkon súvisiaci s vykonávaním zákona o priestupkoch a takýmto úkonom\nnesporne musí byť aj návrh na obnovu konania v priestupkovej veci a to napriek tomu, že obnova\nkonania je ako opravný prostriedok uvedený v správnom poriadku a nie v zákone o priestupkoch.\nPodstatným tu je totiž materiálne hľadisko a to, že ide nesporne o úkon súvisiaci s vykonávaním\nzákona o priestupku, bez ohľadu na poznámku pod čiarou, ktorá nie je súčasťou normatívneho textu,\nnie je súčasťou hypotézy ani dispozície právnej normy a nemá právnu záväznosť. Na podporu tohto\ntvrdenia krajský súd poukázal na oslobodenie od poplatkov úkonov súvisiacich s vykonávaním zákona\no slobodnom prístupe k informáciám.\nĎalej krajský súd zdôraznil, že nemožno tolerovať formalistický postup, ktorým sa za použitia\nsofistikovanej argumentácie odôvodňuje zrejmá nespravodlivosť. Všeobecný súd nie je absolútne\nviazaný doslovným znením zákona, ale sa od nej môže a musí odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona,\nhistória jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne\nkonformnom právnom poriadku ako významovom celku. Povinnosť súdu nachádzať právo neznamená\nlen vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež povinnosť zisťovať a formulovať,\nčo je konkrétnym právom i tam, kde ide o interpretáciu abstraktných noriem a ústavných zásad.\nZáverom krajský súd uviedol, že konanie o obnove konania vo veci priestupku nebolo možné zastaviť\npre nezaplatenie správneho poplatku a keďže žalovaný napadnutým rozhodnutím konanie zastavil, bolo\npotrebné napadnuté rozhodnutie ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušiť a vec vrátiť\nžalovanému na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný právnym názorom súdu a o návrhu žalobkyne\nna obnovu konania meritórne rozhodne, pri predchádzajúcom vysporiadaní sa s námietkou žalobkyne\no predpojatosti starostu žalovaného.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobkyni, ktorá mala voči\nžalovanému úspech, priznal právo na ich náhradu za súdny poplatok v sume 70,- € a za trovy právneho\nzastúpenia advokátom v sume 350,55 € a to za úkony právnej služby podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o\nodmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - prevzatie a príprava zastúpenia\n(134,- €), poradu s klientom (67,- €), podanie na súd (67,- €) a k tomu prislúchajúce režijné paušály\n3x8,04 € + DPH, keďže, právny zástupca osvedčil, že je platiteľom DPH.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodu podľa §\n205 ods. 2 písm. f) O.s.p. a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu č. k. 2S\n220/2013-40 zo 4. júna 2014 zmenil a žalobu žalobkyne zamietol.\nV odvolaní uviedol, že za predpokladu preskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia je podstatným pre\nposúdenie prejednávanej veci, či bola žalobkyňa povinná zaplatiť správny poplatok za podanie návrhu\nna obnovu priestupkového konania s poukazom na skutočnosť, že práve vznik a nesplnenie poplatkovej\npovinnosti zakladal zákonný dôvod pre vydanie napadnutého rozhodnutia. Žalovaný nesúhlasil s\nprávnym posúdením súdu prvého stupňa, ktorý mal za to, že žalobkyni nevznikla poplatková povinnosť.\nPoukázal na skutočnosť, že v prípade obnovy konania sa nejedná o odvolacie konanie, resp. podanie\nriadneho opravného prostriedku, na prejednanie ktorého má vo všeobecnosti účastník konania právny\nnárok. Generálnou klauzulou vo vzťahu k preskúmavaniu rozhodnutí správnych orgánov je ust. §\n247 ods. l O.s.p. a pôsobenie tejto generálnej klauzuly je práve obmedzené negatívnou enumeráciou\nuvedenou v ust. § 248 O.s.p. Žalobu je oprávnená podať fyzická osoba, ktorá musí procesné tvrdiť,\nže bola ukrátená na svojich subjektívnych právach. Toto subjektívne právo fyzickej osoby musí vždy\nvychádzať zo všeobecne záväzného právneho predpisu. Práve zákon o správnych poplatkoch ako\nosobitný právny predpis vo vzťahu k správnemu poriadku ukladá pre navrhovateľa v konaní o obnove\nkonania povinnosť splniť poplatkovú povinnosť už pri podaní, ktoré smeruje k vykonaniu úkonu\nalebo k uskutočneniu konania, ak pri jednotlivých položkách nie je ustanovené inak. Dôsledkom\nnesplnenia poplatkovej povinnosti je práve písomná výzva správneho orgánu na zaplatenie správneho\npoplatku v lehote pätnástich dní od doručenia na ich zaplatenie. Keďže žalobkyňa správny poplatok\nnapriek písomnej výzve nezaplatila, nastal zákonný následok omisívneho správania žalobkyne vo forme\n\nrozhodnutia správneho orgánu podľa § 9 zákona o správnych poplatkoch. Podľa žalovaného je teda\nzrejmé, že nemohlo dôjsť k zásahu do subjektívneho práva žalobkyne, ale naopak k porušeniu zákonnej\npovinnosti žalobkyňou, ktorej následkom je vydanie rozhodnutia o zastavení konania o obnove konania.\nPodľa § 51 zákona priestupkoch, ak nie je v zákone o priestupkoch alebo v inom zákone ustanovené\ninak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné právne predpisy o správnom konaní. Zákon\no priestupkoch neupravuje obnovu konania a tak je nevyhnutné s poukazom na vzťah subsidiarity\nprávnych predpisov postupovať v zmysle správneho poriadku. K prejednávanej veci je potrebné uviesť,\nže práve žalovaný je viazaný, okrem iných aj zásadou zákonnosti podľa § 3 ods. l správneho poriadku,\nv intenciách ktorej je povinný v konaní a pri rozhodovaní zachovávať procesné, ako aj hmotnoprávne\npredpisy. Pokiaľ osobitný právny predpis predpokladá ako zákonný následok nezaplatenia správneho\npoplatku vydanie rozhodnutia o zastavení konania, každý iný postup žalovaného by podľa názoru\nžalovaného bol postupom contra legem. Dôsledkom uplatňovania zásady zákonnosti je nielen\nzabezpečovanie ochrany práv osôb, ale aj vyžadovanie plnenia ich zákonných povinností.\nŽalovaný nesúhlasil s právnym posúdením súdu, ktoré sa týka posúdenia zákonného postupu\nžalovaného o vznesení námietky predpojatosti vo vzťahu k starostovi žalovaného. Poukázal na\nskutočnosť, že tvrdenie o oprávnení nadriadeného orgánu (Okresný úrad Bratislava) rozhodnúť o\nurčení, že konanie uskutoční iný správny orgán tak, aby boli dodržané atribúty právneho štátu v\nsúlade s objektívnym a nestranným rozhodovaním nemá oporu v právnom predpise, ktorý vymedzuje\nprávomoc nadriadeného orgánu na úseku stavebného poriadku. Starosta žalovaného, ktorý je vecne\npríslušným správnym orgánom v stavebnom konaní nemohol byť podľa žalovaného vylúčený, pretože\nnie je zamestnancom ani členom správneho orgánu a neexistuje iný orgán, ktorý by o námietke\nzaujatosti starostu mohol rozhodnúť. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že postavenie starostu v\nČeskej republike a v Slovenskej republike je odlišné, teda komparácia postavenia starostu v dvoch\nrozdielnych právnych prostrediach s rovnakým hodnotiacim výsledkom nie je možná. Starosta pri výkone\nvolenej funkcie nepodlieha kontrole odvolacieho orgánu na úseku územného plánovania a stavebného\nporiadku. Odvolací orgán je pri výkone svojej právomoci a pôsobnosti viazaný príslušnými ustanoveniami\nsprávneho poriadku ako orgán, ktorý rozhoduje či už v odvolacom konaní alebo pre prípad konania\npodľa § 62 a nasl. a podľa § 65 nasl. správneho poriadku.\nIII.\nŽalobkyňa sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadrila.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a\nmedziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.); odvolanie\nprejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď deň verejného\nvyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy (druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho\nporiadku upravujúcej „Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“)\nsa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach\nukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto\nrozhodnutia a postupu.\nPodľa § 246c ods. 1 O.s.p., pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú\nprimerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len\nak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný\nprostriedok nie je prípustný.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\n\nÚlohou prvostupňového súdu bolo posúdiť, či v predmetnej veci boli splnené zákonné podmienky pre\nprocesný postup žalovaného správneho orgánu, ktorý aplikujúc ustanovenie § 9 zákona o správnych\npoplatkoch, z dôvodu nezaplatenia správneho poplatku, zastavil konanie o návrhu žalobkyne na obnovu\nkonania ukončeného rozhodnutím č. SU-8703-90/2011/pk/VL z 27. mája 2011, ktorým žalobkyňa bola\nuznaná vinnou zo spáchania priestupkov podľa § 105 ods. 2 písm. c/ a § 105 ods. 3 písm. b) stavebného\nzákona, za čo jej bola uložená pokuta vo výške 5000,- €.\nPodľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona o správnych poplatkoch, od poplatkov sú oslobodené úkony súvisiace\ns vykonávaním všeobecne záväzných právnych predpisov o priestupkoch.\nPodľa § 8 ods. 1 zákona o správnych poplatkoch, poplatky určené v sadzobníku pevnou sumou sa platia\nbez výzvy a sú splatné pri podaní, ktoré smeruje k vykonaniu úkonu alebo k uskutočneniu konania,\nak pri jednotlivých položkách sadzobníka nie je ustanovené inak. Podaním vzniká zároveň poplatková\npovinnosť. Ak nebol poplatok zaplatený pri podaní alebo v určenej sume, je splatný do 15 dní odo dňa\ndoručenia písomnej výzvy správneho orgánu na jeho zaplatenie.\nPodľa § 9 zákona o správnych poplatkoch, ak poplatky splatné podľa § 8 tohto zákona nebudú zaplatené,\nsprávny orgán úkon nevykoná a konanie zastaví. Proti rozhodnutiu o zastavení konania pre nezaplatenie\npoplatku sa nemožno odvolať.\nPodľa položky 1 sadzobníka správnych poplatkov, ktorý je prílohou citovaného zákona, platí fyzická\nosoba za návrh na obnovu konania alebo podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho\nkonania na orgáne štátnej správy poplatok vo výške 16,50 €, ktorý bol žalovaným v tejto výške aj\nvyrubený.\nSenát odvolacieho súdu po dôslednom oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, ktorého súčasťou\nbol aj administratívny spis žalovaného správneho orgánu, sa stotožnil s právnou argumentáciou\nprvostupňového súdu v časti zaoberajúcej sa možnosťou súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia,\nktorým bolo konanie pre nezaplatenie správneho poplatku zastavené, ako aj v časti, v ktorej skonštatoval\nnesprávne právne posúdenie poplatkovej povinnosti žalobkyne.\nZa stavu, že ustanovenie § 4 ods. 3 písm. b) zákona o správnych poplatkoch upravuje oslobodenie\núkonov súvisiacich s vykonávaním zákona o priestupkoch, položku 1 sadzobníka správnych poplatkov,\ntýkajúcu sa návrhu na obnovu konania všeobecne, nie je možné vykladať tak, že návrh na obnovu\npriestupkového konania sa spoplatňuje.\nVecné oslobodenie od poplatkov v zmysle citovaného ustanovenia § 4 ods. 3 písm. b) zákona o\nsprávnych poplatkoch sa podľa názoru odvolacieho súdu vzťahuje nielen na prvostupňové a odvolacie\nkonanie vo veciach priestupkov, ale aj na konanie o obnove konania, aj keď to zákon vyslovene\nneustanovuje. V danom prípade je potrebné použiť výklad priaznivejší pre žalobkyňu, čo je aj v súlade\ns princípom spravodlivého konania, a preto nemožno klásť do popredia formalistický prístup správneho\norgánu.\nSenát odvolacieho súdu sa preto s právnymi závermi krajského súdu vo vzťahu k zastaveniu konania v\nplnom rozsahu stotožnil a v podrobnostiach na ne poukazuje.\nK argumentácii krajského súdu, týkajúcej sa postupu žalovaného pri posudzovaní námietky predpojatosti\nstarostu však odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že si ju neosvojil.\nPodľa § 9 ods. 1 správneho poriadku, zamestnanec správneho orgánu je vylúčený z prejednávania a\nrozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania alebo k ich zástupcom\nmožno mať pochybnosť o jeho nepredpojatosti.\nV správnom konaní v zmysle § 9 ods. 1 správneho poriadku môže byť vylúčený len konkrétny\nzamestnanec správneho orgánu, nie celý správny orgán. Z tohto dôvodu nie je možné použiť\nustanovenie o vylúčení v prípadoch, keď ako správny orgán vystupuje jediná fyzická osoba, ktorá navyše\nnemá postavenie zamestnanca správneho orgánu.\nOtázke vylúčenia starostu obce z prejednávania veci sa venoval Najvyšší súd Slovenskej republiky\nv rozhodnutí sp. zn. 8Sžp/5/2013 z 25. apríla 2013, v ktorom skonštatoval, že starosta nekoná ako\nzamestnanec obce a správny poriadok neumožňuje, aby bol z konania vylúčený vecne príslušný správny\norgán, teda z konania nemôže byť vylúčený ani starosta obce. Týmto konaním nedochádza k žiadnemu\nrozporu s princípom spravodlivého konania.\n\nZároveň odvolací súd poukazuje na význam slova zamestnanec. Zamestnancom sa rozumie osoba,\nktorá je v pracovnoprávnom alebo obdobnom právnom vzťahu k správnemu orgánu. Podľa zákona\nč. 400/2009 Z.z. o štátnej službe sa za takýchto zamestnancov považujú štátni zamestnanci. Podľa\nosobitných zákonov môže správny orgán tvoriť jediná osoba, ktorá však nie je v pracovnom pomere k\ntomuto orgánu. Takéto postavenie má napríklad starosta obce alebo vedúci ústredného orgánu štátnej\nsprávy pri rozhodovaní o rozklade (§ 61 ods. 2). Na tieto prípady sa ustanovenia o vylúčení zamestnanca\nsprávneho orgánu nevzťahujú. Nie sú upravené ani v inom právnom predpise.\nK postaveniu starostu obce, resp. mestskej časti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/92/94 z 28. februára 1995, z ktorého vyplýva, cit.: „Starosta\nobce je podľa zákona o obecnom zriadení - zákona SNR č. 369/1990 Zb. v znení neskorších predpisov\n- predstaveným obce a jej najvyšším výkonným orgánom. Zo spôsobu, akým sa táto funkcia vytvára a\nz jej obsahu (súhrnu oprávnení a povinností) vyplýva, že funkcia starostu obce je verejnou funkciou.\nHoci jej výkon má nepochybne charakter účasti na spoločenskej práci, sama osebe len táto skutočnosť\nnepotvrdzuje, že sa ňou zakladá pracovný pomer a že funkcia starostu sa teda vykonáva v pracovnom\npomere. Aby sa tak stalo, musel by to zákon o obecnom zriadení alebo iný právny predpis výslovne\nustanovovať.... Uvedený názor podporuje aj znenie § 4 ods. 2 zákona SNR č. 346/1990 Zb. o voľbách\ndo orgánov samosprávy obcí, podľa ktorého je funkcia starostu obce nezlučiteľná - okrem iného - s\nakoukoľvek funkciou pracovníka aparátu obecného zastupiteľstva a od účinnosti zákona NR SR č.\n253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest je to\nexpressis verbis uvedené v § 2 tohto zákona, podľa ktorého starosta obce nie je pracovníkom obce.“\nOdvolací súd prisvedčil argumentácii žalovaného, že starosta žalovaného, ktorý je vecne príslušným\nsprávnym orgánom v stavebnom konaní nemohol byť vylúčený, pretože nie je zamestnancom\nsprávneho orgánu a neexistuje iný orgán, ktorý by o námietke zaujatosti starostu mohol rozhodnúť.\nK judikatúre Najvyššieho správneho súdu Českej republiky odvolací súd uvádza, že súdy Slovenskej\nrepubliky sú pri konaní a rozhodovaní viazané Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom,\nmedzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 ústavy a <.zákonmi, ktoré tvoria právny poriadok\nSlovenskej republiky. Preto rozhodnutiami aplikujúcimi českú právnu úpravu, Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky nie je viazaný. Postavenie starostu v Českej republike a v Slovenskej republike je pritom\nodlišné, teda komparácia postavenia starostu v dvoch rozdielnych právnych prostrediach s rovnakým\nhodnotiacim výsledkom ani nie je možná.\nS poukazom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok\nprvostupňového súdu vzhľadom na vecnú správnosť jeho výroku, stotožniac sa s jeho právnymi závermi\nvo vzťahu k zastaveniu konania podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. l O.s.p.\npotvrdil.\nV ďalšom konaní bude úlohou žalovaného správneho orgánu pokračovať v konaní o návrhu žalobkyne\na po posúdení podmienok na povolenie obnovy konania, o tomto návrhu rozhodnúť.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s\nustanovením § 224 ods. 1 a v spojení s § 246c veta prvá O.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich neuplatnila a ani jej žiadne trovy v tomto konaní nevznikli.\nOdvolací súd v odvolacom konaní postupoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ktorý\nbol zrušený zákonom č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (§ 473), ktorý nadobudol účinnosť dňa\n01.07.2016.\nDňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ktorý v § 491\nods. 1 ustanovil, že ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.\nPodľa § 492 ods. 2 Správneho súdneho poriadku odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa\ndoterajších predpisov.\nV súlade s vyššie uvedenými prechodnými ustanoveniami odvolací súd v predmetnej veci postupoval\npodľa doterajšieho predpisu, Občianskeho súdneho poriadku.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011)\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/220/2013", "guid": "0a7c959f-d9d7-4073-9f60-33311e6e5a4a:c4dd1b69-9ca9-4914-b82c-a82ae124b16a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}