{"guid": "83fa2a6a-8ea7-4e8c-bf80-52a821a57f07:81f104a6-8fac-49fb-8638-b6f1fc9d43d3", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1013201619.1", "spisova_znacka": "10Sžo/223/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/223/2015 z 26. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 10Sžo/223/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1013201619.1", "identifikacne_cislo": "1013201619", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2016-10-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/392/#paragraf-17.odsek-1", "nazov": "§ 17 ods. 1 zákona č. 392/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/392/#paragraf-17.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/392-2011/paragraf-17"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/392/#paragraf-17.odsek-4", "nazov": "§ 17 ods. 4 zákona č. 392/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/392/#paragraf-17.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/392-2011/paragraf-17"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/392#paragraf-17"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/81f104a6-8fac-49fb-8638-b6f1fc9d43d3", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1013201619.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013201619.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013201619.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/223/2015\n1013201619\n26. 10. 2016\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2016:1013201619.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci\nžalobcu Corvus Slovakia, s.r.o., so sídlom Malokarpatské nám. 3, 841 03 Bratislava, zastúpeného Mgr.\nMichalom Kičom, advokátom, so sídlom Prievozská 4B, 821 09 Bratislava, proti žalovanému Ministerstvu\nhospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mierová 19, 827 15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia ministra hospodárstva SR č. 60/2013, č. k. 1101/2013-1000-3020 zo dňa 8. júla 2013,\nkonajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/214/2013-74 zo dňa 11.\nfebruára 2015, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/214/2013-74 zo dňa\n11. februára 2015 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia ministra hospodárstva SR č. 60/2013, č. k. 1101/2013-1000-3020 zo dňa 08.07.2013, ktorým\nbol zamietnutý rozklad žalobcu a bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. Zk-43/2013,\nč. 2251/2012-1250 zo dňa 20.03.2013 o zastavení konania o žiadosti žalobcu zo dňa 28.11.2012 o\npredĺženie doby platnosti licencie č. V1206/0087 zo dňa 20.07.2012 na vývoz z demontovaných častí\nprotiraketových striel Maljutka, Fagot a Konkurs z územia Slovenskej republiky do Českej republiky.\nV odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že zo spisovej dokumentácie vyplynulo, že kúpnou\nzmluvou zo dňa 11.04.2012 uzavretou zo Štátnou spoločnosťou pre export a import produkcie a služieb\nvojenského a špeciálneho určenia, ktorej predmetom bola kúpa protitankových raketových striel (ďalej\nlen „PTRS“) Fagot a Konkurs - 75 ks, sa žalobca ako odberateľ okrem iného zaviazal formálne a fakticky\nnepredávať a neodovzdávať bez písomného súhlasu ukrajinskej zmluvnej strany a Štátnych orgánov\nexportnej kontroly Ukrajiny tovar tvoriaci predmet zmluvy vrátane dokumentácie druhým užívateľom\nalebo povoľovať užívanie týchto výrobkov a dokumentácie inými užívateľmi (čl. 13 bod 13.7 zmluvy).\nPo uzavretí zmluvy žalobca požiadal žalovaného o vydanie dovoznej licencie z územia Ukrajiny na\núzemie Slovenskej republiky a vydanie Medzinárodného dovozného certifikátu, ktoré mu boli vydané s\ntým, že v dokumentoch bol žalobca označený za konečného užívateľa predmetných výrobkov. Žalobca\nvšak mal v úmysle po delaborácii a rozobratí PTRS tieto predať spoločnosti Imex Group, s.r.o. Česká\nrepublika, ktorá ich mala reexportovať do Vietnamu. Krajský súd uvádza, že žalobca tento úmysel nijako\nnetajil, naopak, tieto skutočnosti uviedol vo všetkých dokumentoch predložených žalovanému, ktorý mu\nna základe jeho žiadosti vydal vývoznú licenciu s platnosťou do 31.12.2012. Až na základe postoja\n\nukrajinskej strany, ktorá pre účely povolenia vývozu predmetnej vojenskej techniky žiadala žalovaného\no poskytnutie garancie, že tieto výrobky nebudú reexportované bez jej predchádzajúceho písomného\nsúhlasu, si zamestnanci žalovaného zrejme prečítali žiadosti žalobcu o dovoznú i vývoznú licenciu a\nzistili, že žalobca má záujem z Ukrajiny dovezený tovar po jeho delaborácii reexportovať do zahraničia.\nNa podklade administratívneho spisu možno podľa názoru krajského súdu konštatovať, že pokiaľ\nžalovaný považoval v konaní za potrebné doložiť od žalobcu súhlas ukrajinskej strany s ďalším predajom\ntechniky, potom nemal žalobcovi bez tohto súhlasu vydať vývoznú licenciu. Súhlas vyžadoval až v\nkonaní o predĺženie jej platnosti, ktoré sa spravuje rovnakými zákonnými ustanoveniami ako konanie\no jej vydanie. Krajský súd je toho názoru, že požiadavka žalobcu v konaní o predĺženie platnosti\nvývoznej licencie na predloženie súhlasu ukrajinskej strany s ďalším predajom PTRS bola legitímna a\nopodstatnená, nakoľko takáto podmienka vyplýva z kúpnej zmluvy, ktorú žalobca uzavrel so Štátnou\nspoločnosťou pre export a import produkcie a služieb vojenského a špeciálneho určenia. Krajský súd\nnemá dôvod spochybňovať uváženie žalovaného, ktorý (zrejme na základe postoja ukrajinskej strany)\npovažoval predmetný súhlas za potrebný aj napriek tomu, že dovezené PTRS mali byť podľa zámerov\nžalobcu rozobraté a spoločnosti Imex Group s.r.o. predávané len jej nebojové časti. V tejto súvislosti\nmožno podľa krajského súdu len súhlasiť so žalovaným, že pokiaľ sa v konaní o dovoznej licencii žalobca\noznačil za konečného užívateľa dovážanej techniky, avšak rozobraté letu schopné strely kontrahoval na\nreexport do ČR a následne do Vietnamu, uviedol v tejto časti žalovanému nesprávne údaje.\nPrerušenie konania o predĺženie platnosti vývoznej licencie rozhodnutím žalovaného zo dňa 28.12.2012\ns výzvou na predloženie písomného súhlasu ukrajinskej strany považoval krajský súd za daných\nokolností za zákonom predpokladaný procesný postup, hoci stanovená lehota 20 dní na doplnenie\nžiadosti bola neprimerane krátka, o čom svedčí aj žiadosť žalobcu o jej predĺženie. Krajský súd\nneporozumel ďalšiemu postupu žalovaného, ktorý si žiadosť o predĺženie lehoty na doloženie súhlasu\nukrajinskej strany vysvetlil ako žiadosť o prerušenie konania a uznesením zo dňa 15.01.2013 už\nprerušené konanie znovu prerušil podľa § 29 ods. 2 Správneho poriadku. Tento postup považuje krajský\nsúd za nesprávny, avšak vo svojej podstate ho možno vyhodnotiť ako faktické predĺženie lehoty na\npredloženie vyžiadanej písomnosti. Toto druhé prerušenie konania žalobcu neukrátilo na jeho právach\na nemohlo mať za následok nezákonnosť rozhodnutia o zastavení konania, ktoré je podľa zákona\nprocesným následkom nepredloženia listiny, ktorú si žalovaný vyžiadal pri prvom prerušení konania na\ndoplnenie nedostatku žiadosti žalobcu o predĺženie vývoznej licencie.\nNapadnuté rozhodnutie o zastavení konania o predĺženie platnosti vývoznej licencie pre neodstránenie\nnedostatkov podania žalobcu bolo podľa názoru krajského súdu vydané v medziach zákona. Tento\nzáver platí aj napriek faktu, že bez deklarovania záväzku žalovaného nepovoliť reexport vojenskej\ntechniky bez predchádzajúceho písomného súhlasu ukrajinskej strany žalobca objektívne nemohol\nsplniť požiadavku žalovaného stanovenú v uznesení o prerušení konania zo dňa 28.12.2012. Bez\nuvedenej garancie vystavenej žalovaným totiž ukrajinská strana odmietla vydať žalobcovi súhlas s\nďalším predajom tovaru, ktorý mal byť z Ukrajiny vyvezený. Napriek istej absurdnosti vzniknutej situácie,\nkeď slovenská i ukrajinská strana navzájom podmieňovali svoj ďalší postup predchádzajúcim úkonom\ndruhej strany, je potrebné podľa názoru krajského súdu zdôrazniť, že žalobca nemal voči žalovanému\nprávny nárok na deklarovanie záväzku, že vývoz tovaru z územia Slovenskej republiky nebude povolený\nbez predchádzajúceho súhlasu ukrajinskej strany, najmä za situácie, keď žalobca už disponoval platnou\nvývoznou licenciou na ten istý tovar, ktorý sa mal doviesť z Ukrajiny a ktorého sa požiadavka ukrajinskej\nstrany týkala. Postoj žalovaného k ďalšiemu predĺženiu platnosti vývoznej licencie nemožno za danej\nsituácie vyhodnotiť ako nezákonný, aj keď podľa žalobcu viedol k nemožnosti realizovania predmetnej\nobchodnej transakcie.\nVzhľadom na uvedené dospel krajský súd po preskúmaní veci k záveru, že napadnuté rozhodnutie\nžalovaného o zastavení konania o predĺženie platnosti vývoznej licencie, ako aj postup, ktorý jeho\nvydaniu predchádzal, boli v medziach zákona.\nO trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom nepriznal právo\nna ich náhradu, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému v systéme správneho súdnictva\nprávo na náhradu trov v konaní o preskúmanie zákonnosti jeho rozhodnutia zásadne neprináleží.\n\nVo včas podanom odvolaní žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu\nzmenil tak, že rozhodnutie žalovaného č. 60/2013, č. k. 1101/2013-1000-3020 zo dňa 08.07.2013 v\nspojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. 2251/2012-1250 zo dňa 20.03.2013 zruší\na vec vráti žalovanému na ďalšie konanie alebo aby napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec\nmu vrátil na ďalšie konanie.\nV odvolaní uviedol, že krajský súd dospel k nesprávnemu právnemu záveru, keď uviedol, že „možno len\nsúhlasiť so žalovaným, že pokiaľ sa v konaní o dovoznej licencii žalobca označil za konečného užívateľa\ndovážanej techniky, avšak rozobraté letu schopné strely kontrahoval na reexport do ČR a následne do\nVietnamu, uviedol v tejto časti žalovanému nesprávne údaje“, a to z dôvodu, že tovar dovážaný z Ukrajiny\nnebol totožný s tovarom, ktorý mal byť vyvezený do Českej republiky a následne do Vietnamu. Žalobca\nmal v úmysle z Ukrajiny doviezť na územie Slovenskej republiky PTRS Konkurs a Fagot. Na území\nSlovenskej republiky mali byť dovezené strely delaborované a bojová hlavica mala byť demontovaná.\nDo Českej republiky mali byť vyvezené rozobraté sady náhradných dielov PTRS Konkurs a Fagot bez\nbojovej hlavice. Právne ani technicky tak podľa názoru žalobcu nejde o totožné veci a totožný tovar.\nŽalobca mal v úmysle vyviezť do Českej republiky iný tovar ako mal doviezť z Ukrajiny, a preto žalovaný\npre predĺženie platnosti vývoznej licencie nebol oprávnený požadovať od žalobcu predloženie súhlasu\nukrajinskej národnej autority s ďalším vývozom tovaru ani konanie pre nepredloženie takého súhlasu\nzastaviť.\nŽalobca má za to, že zastavenie konania žalovaným z dôvodu nepredloženia súhlasu ukrajinskej\nnárodnej autority s exportom tovaru bolo nezákonné. Žalobca žalovaného v priebehu konania informoval,\nže ním požadovaný súhlas nemôže predložiť, pretože ukrajinská strana sa vecou ani nebude zaoberať,\nkým tovar nebude vyvezený z Ukrajiny. Túto skutočnosť považoval za nespornú krajský súd. Napriek\nobjektívnej nemožnosti žalobcu predložiť žalovaným požadovaný súhlas, žalovaný konanie zastavil.\nTakýto postup nemožno podľa názoru žalobcu považovať za zákonný a v súlade s § 3 ods. 2 Správneho\nporiadku.\nOdhliadnuc od nezákonného prerušenia už prerušeného konania, žalovaný podľa názoru žalobcu nemal\nkonanie zastaviť, ale správne mal počkať, kým objektívna nemožnosť žalobcu predložiť žalovaným\npožadovaný súhlas pominie. K tomuto by došlo po vydaní medzinárodného dovozného certifikátu, v\nktorom žalovaný poskytol ukrajinskou stranou požadované garancie a po dovoze tovaru na územie\nSlovenskej republiky. Žalovaný žalobcovi medzinárodný dovozný certifikát nakoniec aj vydal a dovoz\ntovaru z Ukrajiny povolil. Žalobcovi však nie je zrejmé prečo žalovaný zastavil konanie o predĺženie\nvývoznej licencie. Konanie mohlo byť naďalej prerušené apo dovoze tovaru z Ukrajiny do Slovenskej\nrepubliky by už žalobcovi nič nebránilo, aby požiadavke žalovaného vyhovel. Ak by tak žalobca neurobil,\nžalovaný mohol konanie zastaviť. Takýto postup by nebol nezákonný a nedošlo by ním k ukráteniu práv\nžalobcu.\nŽalobca ďalej poukázal na porušenie princípu právnej istoty žalovaným. Žalovaný v skutkovo totožnom\nprípade vydania novej dovoznej licencie na dovoz tovaru z Ukrajiny požadoval od žalobcu predloženie\nsúhlasu ukrajinskej národnej autority s reexportom tovaru. Žalobca žalovanému oznámil, že splnenie\ntejto požiadavky je objektívne nemožné bez poskytnutia súčinnosti zo strany žalovaného a bez\nsamotného dovozu tovaru na územie Slovenskej republiky. Žalovaný nakoniec od svojej požiadavky\nupustil, vydal medzinárodný dovozný certifikát, v ktorom poskytol záruky požadované ukrajinskou\nstranou a žalobcovi udelil dovoznú licenciu. V prípade predĺženia platnosti vývoznej licencie však na\nsvojej požiadavke zotrval a konanie z tohto dôvodu zastavil. Krajský súd sa k namietanému rozdielnemu\npostupu žalovaného v skutkovo totožných veciach a porušeniu princípu právnej istoty nijakým spôsobom\nv napadnutom rozsudku nevyjadril.\nVo vyjadrení k odvolaniu žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Žalovaný\nuviedol, že rozsudok krajského súdu bol vydaný po riadnom zistení skutkového stavu veci, obsahuje\nvšetky zákonom predpísané náležitosti a je v dostatočnom a zrozumiteľnom rozsahu odôvodnený.\nKonajúci súd sa dôkladne oboznámil a vyrovnal so všetkými relevantnými námietkami žalobcu, na ktoré\npoukazoval v podanej žalobe a rozhodol v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, keď\nžalobu zamietol.\n\nS názorom žalobcu, podľa ktorého tovar vyvážaný do Českej republiky nie je rovnaký ako tovar dovážaný\nz Ukrajiny žalovaný nesúhlasí, nakoľko ďalšie nakladanie s výrobkami obranného priemyslu po ich\ndovoze na územie Slovenskej republiky vývozom sa podmieňuje dohľadom žalovaného ako národnej\nautority v súlade s podmienkami uvedenými v zákone č. 392/2011 Z. z. o obchodovaní s výrobkami\nobranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 392/2011 Z. z.“), ako\naj v udelenej licencii a v tomto prípade i v Kúpnej zmluve č. USE-20.1-63-K/KE-12 zo dňa 11.04.2012\nako nadobúdacej zmluve k tovaru, uzavretej medzi žalobcom ako odberateľom (kupujúcim) a Štátnou\nspoločnosťou pre export a import produkcie a služieb vojenského a špeciálneho určenia „Ukrspecexport“\nako vykonávateľom (predávajúcim).\nV článku 13 bod 13.7 Kúpnej zmluvy si vykonávateľ ako predávajúci vymedzil konkrétne podmienky\nsúvisiace s konečným použitím výrobku obranného priemyslu, ktorý je predmetom obchodovania z\ntitulu ochrany jeho technológie. V tejto súvislosti žalovaný dal do pozornosti bod 13.8 článku 13 Kúpnej\nzmluvy, na základe ktorého sa žalobca zaviazal predložiť predávajúcemu certifikát s tzv. rozšírenou\nantireexportnou doložkou, kde sa mal žalobca i národná autorita SR zaviazať k tomu, že výrobky\nobranného priemyslu nadobudnuté na základe Kúpnej zmluvy nebudú ďalej exportované bez súhlasu\npredávajúceho a štátnych orgánov exportnej kontroly Ukrajiny.\nŽalovaný poukazuje na skutočnosť, že identickosť výrobku obranného priemyslu, ktorý mal byť\npredmetom ďalšieho exportu do Vietnamu, bola preukázaná aj predložením tej istej Kúpnej zmluvy\nk žiadosti o dovoznú i k žiadosti o vývoznú licenciu (ako dokladu o nadobudnutí výrobku obranného\npriemyslu, ktorý má byť predmetom vývozu) a vyznačením zhodnej kombinovanej nomenklatúry\nkonkrétne KN 9306 90 10 v oboch žiadostiach o udelenie licencie (vývoznej i dovoznej), a teda zhodne so\nžiadosťou žalobcu bola táto KN uvedená aj v oboch licenciách i v prílohe vývoznej licencie č. V1206/0087\nzo dňa 20.07.2012.\nŽalovaný konštatuje, že je nesporné, že dovezené strely ako aj ich demontované časti sú tým\nistým výrobkom obranného priemyslu zaradeným pod tú istú položku i podpoložku kombinovanej\nnomenklatúry a že žalobca mal zámer s týmto výrobkom obchodovať so zahraničným partnerom a pritom\nnemal súhlas príslušnej národnej autority s jeho vývozom tak, ako to vyplýva z jeho záväzku v zmysle\nbodu 13.7 čl. 13 Kúpnej zmluvy.\nŽalovaný nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu o nezákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného\ntýkajúceho sa zastavenia konania a v plnom rozsahu sa stotožňuje s názorom krajského súdu, že\nrozhodnutie o zastavení konania o predĺženie platnosti vývoznej licencie pre neodstránenie nedostatkov\npodania žalobcu bolo vydané v medziach zákona.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10\nods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.\n1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie\nnie je dôvodné.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p., odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne\nprerokoval vec a verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 11.02.2015. Odvolací súd nepovažoval za potrebné\nna prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup nebol v rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 26.10.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve\npreskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.\n\nPodľa § 247 ods. 1 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správny orgán konanie\npreruší, ak sa začalo konanie o predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v\nurčenej lehote odstránil nedostatky podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo\nustanoveného opatrovníka, hoci ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.\nPodľa § 29 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), správny orgán môže\ntiež konanie prerušiť najdlhšie na dobu 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci\nkonania.\nPodľa § 30 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1967 Zb. správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania\nna výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti\nzastavenia konania poučený.\nPodľa § 17 ods. 1 zákona č. 392/2011 Z.z. o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 392/2011 Z.z.), ministerstvo hospodárstva rozhodne\no žiadosti na udelenie licencie do 60 dní od doručenia žiadosti o udelenie licencie; o vyjadrenie k žiadosti\nministerstvo hospodárstva požiada ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo vnútra, ministerstvo\nobrany, Slovenskú informačnú službu a Národný bezpečnostný úrad.\nPodľa § 17 ods. 4 zákona č. 392/2011 Z.z., na základe písomnej žiadosti držiteľa dovoznej licencie\nalebo vývoznej licencie môže ministerstvo hospodárstva vydať rozhodnutie o predĺžení doby platnosti\ndovoznej licencie alebo vývoznej licencie najviac o dva roky alebo vydať rozhodnutie o zmene hodnoty\nvýrobku obranného priemyslu. Ministerstvo hospodárstva pri rozhodovaní o predĺžení platnosti dovoznej\nlicencie alebo vývoznej licencie postupuje podľa odsekov 1 až 3.\nZ obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, najvyšší\nsúd zistil, že kúpnou zmluvou č. USE-20.1-63-K/KE-12 zo dňa 11.04.2012 uzavretou medzi Štátnou\nspoločnosťou pre export a import produkcie a služieb vojenského a špeciálneho určenia „Ukrspecexport“\nako vykonávateľom a žalobcom ako odberateľom, ktorej predmetom bola kúpa PTRS Fagot a Konkurs\nsa žalobca v čl. 13 bod 7 kúpnej zmluvy zaviazal formálne a fakticky nepredávať a neodovzdávať bez\npísomného súhlasu vykonávateľa a štátnych orgánov exportnej kontroly Ukrajiny majetok dodávaný\npodľa tejto zmluvy a taktiež dokumentáciu a/alebo informáciu prijatú podľa tejto zmluvy druhým stranám/\ndruhým užívateľom alebo povoľovať užívať tento majetok a/alebo dokumentáciu druhým stranám/\ndruhým užívateľom.\nPo uzavretí zmluvy žalobca požiadal žalovaného o vydanie dovoznej a vývoznej licencie a žalovaný mu\ndňa 30.05.2012 udelil dovoznú licenciu č. D1205/0112, kde bol ako konečný užívateľ označený žalobca\na dňa 20.07.2012 mu žalovaný udelil vývoznú licenciu č. V1206/0087, kde ako koneční užívatelia boli\noznačení Imex Group, s.r.o. so sídlom v Českej republike a Ministerstvo obrany Vietnamskej republiky.\nObe licencie boli vydané s platnosťou do 31.12.2012.\nNásledne vo veci žiadosti žalobcu o predĺženie doby platnosti vývoznej licencie č. V1206/0087 zo dňa\n20.07.2012 žalovaný rozhodnutím č. R-50/2012, č. 2251/2012-1050 zo dňa 28.12.2012 rozhodol o\nprerušení konania a vyzval žalobcu, aby v lehote 20 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia predložil\nžalovanému listinu potrebnú na vykonanie dôkazov, a to písomný súhlas vykonávateľa a štátneho orgánu\nexportu kontroly Ukrajiny tak, ako to vyplýva z čl. 13 bod 13.7 kúpnej zmluvy č. USE-20.1-63-K/KE-12\nzo dňa 11.04.2012. Dňa 22.10.2012 bol totiž žalovanému doručený e-mail od Štátnej spoločnosti pre\nexport a import produkcie a služieb vojenského a špeciálneho určenia „UKRSPECEXPORT“, ktorý bol\nnásledne poštou doručený dňa 25.10.2012 a evidovaný pod č. 1281/2012-1050, z ktorého vyplýva,\nže žalobca k ďalšiemu obchodovaniu z Ukrajiny dovezených PTRS Fagot a Konkurs potrebuje súhlas\nŠtátnej služby pre kontrolu exportu Ukrajiny. Ďalej sa v liste uvádza, že k vydaniu predmetného súhlasu\nŠtátnej služby pre kontrolu Ukrajiny je potrebné, aby žalovaný garantoval, že nedôjde k reexportu tovaru\nbez predchádzajúceho písomného súhlasu Štátnej služby pre kontrolu exportu Ukrajiny.\n\nŽalobca listom zo dňa 04.01.2013, doručeným žalovanému dňa 14.01.2013, požiadal o predĺženie lehoty\nna predloženie písomného súhlasu vykonávateľa a štátneho orgánu exportnej kontroly Ukrajiny s ďalším\nexportom tovaru o ďalších 90 dní. S poukazom na § 29 ods. 2 Správneho poriadku žalovaný rozhodnutím\nč. P-12/2012, č. 2251/2012-1050 zo dňa 15.01.2013 znova prerušil konanie na dobu 30 dní odo dňa\ndoručenia tohto rozhodnutia a vyzval žalobcu, aby predložil listinu potrebnú na vykonanie dôkazov, a to\npísomný súhlas vykonávateľa a štátneho orgánu exportu kontroly Ukrajiny tak, ako to vyplýva z čl. 13\nbod 13.7 kúpnej zmluvy č. USE-20.1-63-K/KE-12 zo dňa 11.04.2012.\nZ dôvodu, že žalobca v lehote určenej v rozhodnutí č. P-12/2012, č. 2251/2012-1050 zo dňa 15.01.2013\no prerušení konania, ktoré mu bolo doručené dňa 18.01.2013, neodstránil nedostatky svojho podania\n(nedoložil písomný súhlas vykonávateľa a štátneho orgánu exportu kontroly Ukrajiny tak, ako to vyplýva\nz čl. 13 bod 13.7 kúpnej zmluvy č. USE-20.1-63-K/KE-12 zo dňa 11.04.2012) i napriek tomu, že bol\no možnosti zastavenia konania poučený, Ministerstvo hospodárstva SR, odbor výkonu obchodných\nopatrení, rozhodnutím č. Zk-43/2013, č. 2251/2012-1050 zo dňa 20.03.2013, ako prvostupňový správny\norgán, rozhodol s poukazom na § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku o zastavení konania.\nNa rozklad žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného o zastavení konania o predĺžení platnosti licencie č.\nV1206/0087 zo dňa 20.07.2012 na vývoz demontovaných častí PTRS Maljutka, Fagot a Konkurs z\núzemia Slovenskej republiky do Českej republiky žalovaný rozhodnutím č. 1101/2013-1000-3020 zo dňa\n08.07.2013 rozklad zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie v plnom rozsahu potvrdil.\nPredmetom preskúmania odvolacieho súdu je rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ako\naj konanie, ktoré mu predchádzalo, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými\nnámietkami žalobcu uplatnenými v žalobe.\nPo preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj napadnutých rozhodnutí správnych orgánov, najvyšší súd\nkonštatuje, že pokiaľ žalovaný považoval za potrebné v konaní o predĺžení vývoznej licencie požadovať\nod žalobcu súhlas ukrajinskej zmluvnej strany a Štátnych orgánov exportnej kontroly Ukrajiny s ďalším\npredajom PTRS podľa čl. 13 bod 13.7 kúpnej zmluvy, takýto postup bol správny. Uvedená požiadavka\nžalovaného bola opodstatnená, nakoľko k tejto podmienke sa zaviazal sám žalobca v kúpnej zmluve\nč. USE-20.1-63-K/KE-12 zo dňa 11.04.2012 (v čl. 13 bod 13.7 zmluvy). Odvolací súd dodáva, že\nžalovaný mal súhlas podľa čl. 13 bod 13.7 kúpnej zmluvy vyžadovať od žalobcu už v čase prvého\nvydania vývoznej licencie zo dňa 20.07.2012 a nie až po upozornení ukrajinskej strany, ktorá na účely\npovolenia vývozu predmetnej vojenskej techniky žiadala žalovaného o poskytnutie garancie, že tieto\nnebudú reexportované bez jej predchádzajúceho súhlasu.\nPre doplnenie odvolací súd uvádza, že žalobca si mal predmetný súhlas zaobstarať po podpise kúpnej\nzmluvy, nakoľko už vtedy mal v úmysle po delaborácii a rozobratí PTRS tieto predať spoločnosti Imex\nGroup, s.r.o., Česká republika, a následne ich reexportovať do Vietnamu, ako to aj vyplýva z udelenej\nlicencie na vývoz č. V1206/0087 zo dňa 20.07.2012, podľa ktorej je konečný užívateľom 1/ Imex Group,\ns.r.o. a konečným užívateľom 2/ Ministerstvo obrany Vietnamskej socialistickej republiky.\nNa námietku žalobcu, že v konaní o dovoznej licencii neuviedol nesprávne údaje, nakoľko tovar\ndovážaný z Ukrajiny nebol totožný s tovarom, ktorý mal byť vyvezený do Českej republiky a následne\ndo Vietnamu odvolací súd uvádza, že nie je dôvodná. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného,\npodľa ktorého identickosť výrobku obranného priemyslu, ktorý mal byť predmetom ďalšieho exportu do\nČeskej republiky a následne do Vietnamu, bola preukázaná aj predložením tej istej Kúpnej zmluvy k\nžiadosti o dovoznú i k žiadosti o vývoznú licenciu a vyznačením zhodnej kombinovanej nemonklatúry,\nkonkrétne KN 9306 90 10, na oboch žiadostiach o udelenie licencie, a teda zhodne so žiadosťou žalobcu\nbola táto nomenklatúra uvedená aj v oboch licenciách i v prílohe vývoznej licencie č. V1206/0087 zo\ndňa 20.07.2012. Z uvedeného je preto nesporné, že dovozené PTRS ako aj ich demotované časti sú\ntým istým výrobkom obranného priemyslu zaradeným pod tú istú položku i podpoložku kombinovanej\nnomenklatúry.\nV súvislosti s prerušením konania o predĺženie platnosti vývoznej licencie rozhodnutím žalovaného zo\ndňa 28.12.2012 a výzvou žalobcovi na predloženie písomného súhlasu ukrajinskej strany v lehote 20\ndní odvolací súd udáva, že tento postup bol v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku, avšak\nlehota 20 dní nebola podľa názoru odvolacieho súdu dostatočná, resp. bola príliš krátka. Vzhľadom na\n\nto žalobca aj požiadal žalovaného o predĺženie tejto lehoty (pričom nenamietal, že ide o nesplniteľnú\npodmienku). Následný postup žalovaného, ktorý rozhodnutím zo dňa 15.01.2013 opätovne prerušil\nkonanie a vyzval žalobcu na predloženie písomného súhlasu ukrajinskej strany v lehote 30 dní považuje\naj odvolací súd za nesprávny, ale uvedeným postupom nedošlo k žiadnemu porušeniu alebo ukráteniu\npráv žalobcu. V podstate možno chápať postup žalovaného ako vyhovenie žiadosti žalobcu o predĺženie\nlehoty na predloženie písomného súhlasu ukrajinskej strany. Uvedený postup žalovaného nemá žiaden\nvplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia o zastavení konania z dôvodu nepredloženia vyžiadaného\nsúhlasu ukrajinskej strany. Žalobca predmetný súhlas nepredložil žalovanému ani do 20.03.2013, teda\ndo vydania rozhodnutia o zastavení konania.\nZ vyššie uvedených dôvodov bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného o zastavení konania o predĺženie\nplatnosti vývoznej licencie pre neodstránenie nedostatkov podania, t.j. nepredloženie súhlasu\nukrajinskej strany v súlade so zákonom. Uvedené konštatovanie platí aj napriek skutočnosti, že\nbez deklarovania záväzku žalovaného nepovoliť reexport vojenskej techniky bez predchádzajúceho\npísomného súhlasu ukrajinskej strany, nemohol žalobca objektívne splniť požiadavku žalovaného\nstanovenú v rozhodnutí o prerušení konania zo dňa 28.12.2012. Bez uvedenej garancie totiž ukrajinská\nstrana odmietla žalobcovi vydať súhlas s ďalším predajom tovaru, ktorý mal byť vyvezený z Ukrajiny.\nPožiadavka žalovaného však vyplývala z uzavretej kúpnej zmluvy a mala byť splnená už pri žiadosti o\nvydanie licencie.\nNa námietku žalobcu, ktorý považuje napadnuté rozhodnutie krajského súdu za nepreskúmateľné,\nnakoľko sa krajský súd nezaoberal všetkými námietkami žalobcu uvedenými v žalobe odvolací súd\nuvádza, že je rovnako nedôvodná. Stotožňuje sa s názorom žalovaného, že rozsudok krajského súdu\nbol vydaný po riadnom zistení skutkového stavu, obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti a je\nv dostatočnom a zrozumiteľnom rozsahu odôvodnený.\nPo preskúmaní podaného odvolania najvyšší súd konštatuje, že s právnymi námietkami odvolateľa sa\nkrajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej\nby zostalo na odvolacom súde, a preto ďalšie námietky uvedené v odvolaní vyhodnotil najvyšší súd ako\nbezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia.\nS poukazom na uvedené najvyšší súd podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p. v spojení s § 219 ods. 1\nO. s. p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil ako vecne správny.\nOdvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods.1 a\n§ 224 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca v konaní nemal úspech\na žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/214/2013", "guid": "4b322b34-16a3-4355-9e98-5644e9409cf1:8405f5e1-2343-4696-9d36-fd65f99b6fd9", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}