{"guid": "6b94c303-f152-414c-b71b-0231e6c65483:cb5d9230-f28e-44c7-8878-41347873cbfb", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1013201549.1", "spisova_znacka": "9So/141/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/141/2014 z 27. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2016, sp. zn. 9So/141/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:1013201549.1", "identifikacne_cislo": "1013201549", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "sudca_id": 285, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-viera-nevedelova-285", "datum_vydania": "2016-01-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-143a.odsek-1", "nazov": "§ 143a ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-143a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-143a"}, {"iri": "/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-142.odsek-4", "nazov": "§ 142 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1988/100/#paragraf-142.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/100-1988/paragraf-142"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/328#paragraf-143a", "/SK/ZZ/1988/100#paragraf-142"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cb5d9230-f28e-44c7-8878-41347873cbfb", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1013201549.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013201549.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013201549.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9So/141/2014\n1013201549\n27. 01. 2016\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2016:1013201549.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej, v právnej veci navrhovateľa JUDr. C.\nG., bytom N., proti odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o starobný\ndôchodok, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 4. júla 2014, č. k.\n10Sd/109/2013-61, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo 4. júla 2014, č. k.\n10Sd/109/2013-61, m e n í tak, že rozhodnutie odporkyne číslo XXX XXX XXXX X z 20. augusta\n2013 z r u š u j e a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie.\nÚčastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd rozsudkom zo 4. júla 2014, č. k. 10Sd/109/2013-61, potvrdil rozhodnutie číslo XXX XXX\nXXXX X z 20. augusta 2013, ktorým odporkyňa podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb.\no sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“)\na § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku od 25.\nfebruára 2010. Náhradu trov konania účastníkom nepriznal.\nKrajský súd mal za preukázané, že navrhovateľ je od 1. februára 1995 poberateľom príspevku za službu\npodľa § 119 a 120 zákona č. 410/1991 Zb., ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok a pri ustálení\njeho výšky nebolo zohľadnené obdobie dôchodkového poistenia získané v civilnom zamestnaní, ani\nzaradenie v prvej kategórii funkcií. Navrhovateľ získal 25 rokov zamestnania, pričom vykonával službu\nv I. kategórii funkcií v rozsahu najmenej 20 rokov, čím splnil podmienky nároku na starobný dôchodok\npodľa § 132 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení dosiahnutím veku 55 rokov dňa X. G. XXXX, t. j.\npred nadobudnutím účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“). Keďže navrhovateľovi vznikol\nnárok na starobný dôchodok podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004 a aplikácia ustanovenia\n§ 132 zákona č. 100/1988 Zb. nie je vylúčená pri nárokoch, ktoré vznikli do 30. júna 2002 a o takomto\nnároku podľa § 142 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom zabezpečení rozhoduje Ministerstvo vnútra\nSlovenskej republiky a príslušnosť Sociálnej poisťovne na rozhodovanie o tejto dávke je vylúčená, podľa\nnázoru krajského súdu odporkyňa nepochybila, keď zamietla žiadosť navrhovateľa o starobný dôchodok.\nPreto preskúmavané rozhodnutie odporkyne ako zákonné potvrdil.\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Namietal, že o starobný dôchodok\npožiadal žiadosťou z 25.02.2013, čím sa začalo konanie o jeho dôchodkovej dávke v súlade s platným\n\nzákonom č. 461/2003 Z. z. Poukázal na rozsudky Krajského súdu v Prešove č. k. 3Sd 106/2013 a 2Sd\n98/2013, podľa ktorých je rozhodujúci vôľou určujúci právny úkon a nie právna udalosť závislá od dátumu\nnarodenia. Za nesprávny považuje právny názor krajského súdu, že na rozhodovanie o jeho starobnom\ndôchodku je príslušný odbor sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Navrhol,\naby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil pre nesprávne právne posúdenie veci a vec vrátil\nna ďalšie konanie s tým, že odporkyňa je povinná rozhodnúť o jeho žiadosti o starobný dôchodok, keďže\nspĺňa podmienky pre priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému.\nOdporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že dôvody, ktoré uvádza navrhovateľ v odvolaní,\nnepovažuje za opodstatnené. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne\nsprávny potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 O. s. p. preskúmal napadnutý\nrozsudok a konanie mu predchádzajúce bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O. s. p. a dospel\nk záveru, že nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie.\nPredmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti\nnavrhovateľa o priznanie starobného dôchodku z dôvodu nedostatku právomoci odporkyne rozhodnúť\no takej žiadosti.\nV zmysle § 259 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení účinnom do 31. decembra 2004 v konaniach o\nnárokoch na dávky a výplatu dávok z dôchodkového zabezpečenia, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004,\nsa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003 s odchýlkami ďalej ustanovenými.\nPodľa § 175 zákona č. 100/1988 Zb. nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej\nkategórie alebo služby I. a II. kategórie funkcií sa priznávajú do 31. decembra 2023.\nPodľa § 129 zákona č. 100/1988 Zb. pre vojakov z povolania a vojakov, ktorí sú počas činnej služby\nhmotne zabezpečení ako vojaci z povolania, pre príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti, príslušníkov\nzborov nápravnej výchovy a občanov, ktorí boli týmito vojakmi alebo príslušníkmi a splnili podmienku\nnároku na dôchodok podľa tejto časti (ďalej len „vojaci z povolania“), platia ostatné ustanovenia tohto\nzákona, pokiaľ sa v tejto časti neustanovuje inak.\nV zmysle § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. policajt má nárok na starobný dôchodok, ak bol\nzamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu\nzaradenú do I. kategórie funkcií.\nZ uvedeného ustanovenia je zrejmé, že vznik nároku policajta na starobný dôchodok dovŕšením 55. roku\nveku je viazaný na splnenie podmienky minimálne 25 rokov zamestnania, z ktorých minimálne 20 rokov\nzískal v I. kategórii funkcií.\nPodľa § 142 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. o dávkach dôchodkového zabezpečenia rozhodujú, pokiaľ\nide o\na) vojakov z povolania Česko-slovenskej armády, Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia,\nb) príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a o vojakov z povolania v pôsobnosti Federálneho\nministerstva vnútra, orgán príslušného ministerstva,\nc) príslušníkov zborov nápravnej výchovy, orgán príslušného ministerstva spravodlivosti republiky.\nZ obsahu spisového materiálu Ministerstva vnútra SR je zrejmé, že navrhovateľ vykonával profesionálnu\nslužbu policajta v rozsahu viac ako 20 rokov a po ukončení služobného pomeru mu bol priznaný\npríspevok za službu podľa § 119 a 120 zákona č. 410/1991 Zb., pričom pri priznaní výsluhového\npríspevku sa na kategórie funkcií neprihliadalo. Zo služobného pomeru bol uvoľnený dňom 31.01.1995.\nPodľa žiadosti o starobný dôchodok po tomto dni bol od 01.02.1995 do 30.04.2000 zamestnaný\nna Ministerstve obrany SR a od 01.05.2000 do 31.05.2001 bol evidovaný na úrade práce ako\nnezamestnaný, od 01.06.2001 do 01.01.2003 (teda aj v čase dovŕšenia dôchodkového veku 55 rokov\ndňa XX.XX.XXXX) nebol zamestnaný, ani evidovaný a od 02.01.2003 do 30.06.2003 bol zamestnaný\nna Mestskom úrade v Modre.\n\nNavrhovateľ, narodený XX.XX.XXXX, splnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok podľa §\n132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. dňom X. G. XXXX, ktorým dovŕšil vek 55 rokov, lebo k tomuto\ndňu získal viac ako 25 rokov zamestnania a vykonával viac ako 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie\nfunkcií. V čase vzniku nároku na starobný dôchodok zamestnaný, ani dôchodkovo poistený nebol.\nDňom 1. júla 2002 nadobudol účinnosť zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a\nvojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\nPodľa § 124 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., ktoré je prechodným ustanovením, príspevky za službu,\nna ktoré vznikol nárok podľa § 119 až 122 zákona č. 410/1991 Zb. v znení neskorších predpisov a tento\nnárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa považujú za výsluhové dôchodky podľa tohto zákona vo\nvýške, v akej patrili ku dňu jeho účinnosti a od tohto dňa sa zvyšujú v závislosti od dátumu ich priznania.\nPodľa § 143a bodu 1 zákona č.328/2002 Z. z. v znení zákona č. 447/2002 Z. z. od 1. júla 2002 sa na\nsociálne zabezpečenie policajtov a vojakov nepoužijú § 130 až 145 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom\nzabezpečení v znení neskorších predpisov.\nZ citovaného ustanovenia vyplýva, že v ňom uvedené ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb. sa nepoužijú\naž od 1. júla 2002, počnúc ktorým mohol policajtom najskôr vzniknúť nárok na výsluhový dôchodok\npodľa zákona č. 328/2002 Z. z.\nAplikácia ustanovení § 132 a nasl. zákona č. 100/1988 Zb. však nie je vylúčená pri nárokoch na\nstarobný dôchodok tých policajtov, ktoré vznikli do 30. júna 2002 a policajt nebol k tomuto dňu nepretržite\nzamestnaný.\nPodľa § 94 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na dávku vzniká dňom splnenia podmienok\nustanovených týmto zákonom, prípadne vykonávacími predpismi.\nZ vyššie uvedeného vyplýva, že navrhovateľ splnil podmienky nároku na starobný dôchodok podľa piatej\nčasti zákona č. 100/1988 Zb., t. j. podľa § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. vo výške podľa\n§ 133 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. už ku dňu X. G. XXXX. Tento nárok mu zostal zachovaný podľa\n§ 175 zákona č. 100/1988Zb. v spojení s § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Na tejto skutočnosti nič\nnemení okolnosť, že o priznanie starobného dôchodku a jeho výplatu požiadal žiadosťou z 25.02.2013\nod 1. mája 2003.\nPodľa § 94 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. nárok na výplatu dávky vzniká splnením podmienok\nustanovených pre vznik nároku na dávku a jej výplatu a podaním žiadosti o priznanie alebo vyplácanie\ndávky.\nVzhľadom na uvedené je nesprávne tvrdenie navrhovateľa, že zákon č. 328/2002 Z. z. (účinný od\n01.07.2002) vylúčil možnosť, aby požiadal o starobný dôchodok.\nPodľa § 121 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru\nSlovenskej republiky pri súbehu nároku na príspevok a na starobný, invalidný, čiastočný invalidný\ndôchodok alebo na dôchodok za výsluhu rokov podľa predpisov o sociálnom zabezpečení patrí\noprávnenému podľa jeho voľby buď príspevok, alebo dôchodok.\nNavrhovateľ po vzniku nároku na starobný dôchodok nebol naďalej nepretržite zamestnaný. Vzhľadom\nna to sa na neho nemôže vzťahovať ustanovenie § 261 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.\nKompetencia príslušných orgánov Ministerstva vnútra SR rozhodnúť o sociálnom zabezpečení\npolicajtov, teda aj o nároku na starobný dôchodok (prípadne o jeho zvýšení za dobu ďalšieho poistenia),\nnie je v danom prípade ustanovením § 143a bodu 1 zákona č. 328/2002 Z. z. dotknutá, keďže\nnavrhovateľ nebol od vzniku nároku na starobný dôchodok nepretržite zamestnaný.\nOdvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku navrhovateľa, že odporkyňa mala v jeho prípade\npostupovať v súlade s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky zo dňa 15. augusta 2012, sp. zn. 7So/138/2011. Uvedené rozhodnutie sa týkalo žiadateľa\no starobný dôchodok, ktorý splnil podmienky nároku na starobný dôchodok (dovŕšil vek 55. rokov) po\n1. januári 2004, t. j. za účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. a nie je možné ho aplikovať v prípade\n\nnavrhovateľa, ktorý splnil podmienky nároku na starobný dôchodok za účinnosti zákona č. 100/1988\nZb. a podľa žiadosti o dôchodok po priznaní výsluhového príspevku nebol nepretržite zamestnaný\n(dôchodkovo poistený).\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a ustanovenia právnych predpisov odporkyňa nie je oprávnená\n(a ani nemala) v danom prípade o žiadosti o starobný dôchodok rozhodnúť. Táto kompetencia, vrátane\nposúdenia nároku na následné zvýšenie starobného dôchodku za dobu zamestnania po dovŕšení\ndôchodkového poistenia patrí príslušnému orgánu Ministerstva vnútra SR. Keďže zákon č. 461/2003\nZ.z. neupravuje postup odporkyne v prípade, ak nie je kompetentná na rozhodnutie, v takom prípade\nmusí odporkyňa postupovať podľa všeobecného predpisu o správnom konaní (§ 20 zákona č. 71/1967\nZb. Správny poriadok).\nZ uvedených dôvodov odvolací súd považoval rozhodnutie odporkyne za nesúladné so zákonom a preto\n§ 250ja ods. 3 veta prvá v spojení s § 250l ods. 2 a § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. rozsudok krajského\nsúdu zmenil, rozhodnutie odporkyne zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.\nV ďalšom konaní je odporkyňa viazaná právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 5 O.s.p.). Z\ndôvodu nedostatku právomoci o žiadosti rozhodnúť postúpi žiadosť navrhovateľa v súlade s § 20 zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov na rozhodnutie príslušnému orgánu\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky (§ 142 ods. 4 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb.).\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods.1 O.s.p.,\nlebo navrhovateľ si ich náhradu neuplatnil a odporkyňa nebola v konaní úspešná.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}