{"guid": "61914b2c-4bac-47d5-b1ca-7cd96932841c:d5bd55a3-ecc4-4852-84be-7d51c06969f5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1013201516.1", "spisova_znacka": "1Sžso/71/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/71/2014 z 5. 4. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 5. apríla 2016, sp. zn. 1Sžso/71/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:1013201516.1", "identifikacne_cislo": "1013201516", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "sudca_id": 12, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-dagmar-snopekova-12", "datum_vydania": "2016-04-05", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461", "nazov": "zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-138.odsek-7", "nazov": "§ 138 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-138.odsek-7", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-138"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-138"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d5bd55a3-ecc4-4852-84be-7d51c06969f5", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1013201516.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013201516.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013201516.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžso/71/2014\n1013201516\n05. 04. 2016\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2016:1013201516.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci\nžalobcu: L.. F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. č. XX, XXX XX V., občan Slovenskej republiky, zast.:\nMgr. Kristínou Grausovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie Františkánske námestie č. 3,\n811 01 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ulica 29. augusta č. 8, 813\n63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalovanej proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. mája 2014 č. k. 6S/202/2013-39, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. mája 2014 č. k.\n6S/202/2013-39 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .\nŽalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č.: 1139-3/2013-BA z 29.07.2013 (ďalej na účely rozsudku len „napadnuté rozhodnutie“\n- č. l. 4) žalovaná ako odvolací správny orgán s poukazom na § 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003\nZ. z. o sociálnom poistení (ďalej na účely tohto rozsudku len „zák. č. 461/2003 Z. z.“) zmenila postupom\nv zmysle § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. odvolaním napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne,\npobočka Bratislava č.: 700-0212548909-GC04/09 z 15. októbra 2009 (ďalej na účely rozsudku len\n„prvostupňové rozhodnutie“, resp. „prvostupňový orgán“) tak, že sa vypúšťa text:\n„...§ 152a zákona v znení neskorších predpisov...“.\nV ostatnom prvostupňové rozhodnutie potvrdila.\nPodľa § 179 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z. z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec do\npôsobnosti ústredia patrí rozhodovať v druhom stupni vo veciach, o ktorých rozhodovať v prvom stupni\npatrí do pôsobnosti pobočky.\nPodľa § 218 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. v citovanom znení platí, že ak sú na to dôvody, odvolací orgán\nrozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.\n2. Prostredníctvom prvostupňového rozhodnutia bolo žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe\n(ďalej na účely rozsudku len „SZČO“) predpísané za obdobie roku 2008 poistné\n- na nemocenské poistenie v sume 341,94 €,\n- na starobné poistenie spolu s príspevkami v sume 1.398,32 €,\n- invalidné poistenie v sume 466,26 € a\n- do rezervného fondu solidarity v sume 369,06 € (ďalej na účely rozsudku len „poistné“),\n\nt. j. spolu v celkovej výške 2.575,58 €.\n3. V napadnutom rozhodnutí sa žalovaná tiež zaoberala s argumentáciou žalobcu týkajúcou sa\nvyhodnotenia právnych dôsledkov na vyrubené poistné počas prechodu žalobcu od samostatného\nvýkonu advokácie po poskytovanie právnych služieb cez obchodnú spoločnosť RASLEGAL, s.r.o. (vznik\nod 01.01.2008), v ktorej sa žalobca stal jediným spoločníkom aj konateľom.\n4. S poukazom na ustanovenia § 21 ods. 1, § 128 ods. 1 písm. c), odsek 2 písm. c), odsek 11 písm.\nb), § 138 ods. 7, § 143 ods. 1 a § 144 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. žalovaná vyslovila právny názor,\nže podľa právneho stavu platného ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia žalobca ako povinne\nnemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO poistné za obdobie roku 2008 neuhradil\nvôbec, čo bolo právnym dôvodom na predpísanie poistného prvostupňovým rozhodnutím.\nTento právny stav sa mal podľa žalovanej vytvoriť nižšie uvedenými rozsudkami Krajského súdu v\nBratislave a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\n5. K spomenutým rozsudkom následne žalovaná konštatovala, že Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.\nk. 4S 201/2009-82 z 08. júla 2011 zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti\nrozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava, č.: 0210000003-GC09/09 zo 16. marca 2009 v\nspojení s rozhodnutím žalovanej č.: 322-3744-GC-09/2009 zo 06. augusta 2009.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 9Sžso/7/2012 z 24. apríla 2013, ktorý nadobudol\nprávoplatnosť 04. júna 2013, potvrdil vyššie citovaný rozsudok Krajského súdu v Bratislave.\n6. Čo sa týka zmeny časti výroku prvostupňového rozhodnutia, k tomu žalovaná pristúpila na základe\nzistenia nutnosti ho pozmeniť z dôvodu výskytu formálneho nedostatku, ktorý ale nemá vplyv na výšku\npredpísaného poistného.\nZáverom žalovaná uviedla, že berie na vedomie, že žalobca dňa 29. apríla 2010, t. j. po vydaní\nprvostupňového rozhodnutia, uhradil dlžné poistné za rok 2008 v sume 2.575,58 € a predpísanú sumu\nnebude od žalobcu vymáhať.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n7. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca na Krajský súd v Bratislave žalobu zo dňa 13.08.2013.\n8. Žalobca najmä požadoval, aby príslušný súd v súlade s ustanovením § 109 ods. 2 písm. c)\nObčianskeho súdneho poriadku prerušil súdny prieskum až do skončenia konania prebiehajúceho na\nÚstavnom súde Slovenskej republiky o jeho ústavnej sťažnosti voči rozhodnutiu Najvyššiemu súdu\nSlovenskej republiky, kde sa domáha zrušenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa\n24.04.2013 vo veci vedenej pod sp. zn. 9Sžso/7/2012.\nUvedený návrh vzal dňa 26.03.2014 späť (č. l. 34).\n9. Súčasne žalobca poukázal na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.02.2013, a to\nv právnych veciach evidovaných pod sp. zn. II. ÚS/63/2012 a sp. zn. II. ÚS 426/2012, pričom uviedol,\nže aj v tomto prípade ide o skutkovo a právne porovnateľnú situáciu.\nPokiaľ ide o podrobnú žalobnú argumentáciu, upriamil pozornosť krajského súdu na vec vedenú pod\nsp. zn. 4S/201/2009 a žiadal ju aj v tomto prípade zohľadniť. Rozhodnutie žalovaného považuje za\npredčasné resp. nezákonné pre zánik jeho povinnej účasti na sociálnom poistení ku dňu 31.12.2007.\n10. Záverom žalobca navrhol, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie podľa ustanovenia § 250j ods. 2\npísm. a) O.s.p. zrušil vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.\n11. Žalovaná vo svojom vyjadrení navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.\nB)\n12. Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v\nrozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez\nnariadenia pojednávania v súlade s § 250f ods. 1 O.s.p., keďže na tento postup boli splnené podmienky,\na jednomyseľne dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná.\n\nPreto napadnuté rozhodnutie postupom podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanej\nna ďalšie konanie.\n13. Pri svojom rozhodovaní s prihliadnutím na relevantné ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku,\nSprávneho poriadku, zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.\no živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov a zák. č. 461/2003 Z.\nz. určil, že sporným bol výklad pojmov „mať oprávnenie“ na vykonávanie advokácie, resp. vymedzenie,\nkedy dochádza k „zániku oprávnenia“ na vykonávanie advokácie, a to z toho hľadiska, či zmyslu\naplikovaných noriem a úmyslu zákonodarcu, i v kontexte ústavného poriadku Slovenskej republiky,\nzodpovedá prístup, podľa ktorého je fyzickou osobou, ktorá má oprávnenie na výkon advokácie, každý\nadvokát zapísaný do zoznamu advokátov, už len z dôvodu jeho formálneho zápisu v zozname advokátov\n(a prestáva takouto osobou byť iba jeho vyčiarknutím z tohto zoznamu), alebo je namieste taký výklad,\npodľa ktorého takouto osobou nie je (alebo ňou prestáva byť) advokát, ktorý vo vlastnom mene nie\nje oprávnený advokáciu vykonávať, hoci je zapísaný v zozname advokátov vedenom Slovenskou\nadvokátskou komorou.\n14. Krajský súd k tejto otázke si osvojil právny názor vyslovený Ústavným súdom Slovenskej republiky\n(ďalej na účely rozsudku len „Ústavný súd“) v jeho náleze č. k. II. ÚS 426/2012-53 (ale obdobne aj\nv náleze č. k. II. ÚS 63/2012-52) ústavný súd vyslovil názor, že [nasleduje citáciu relevantného textu\nrozsudku krajského súdu]\n„pri výklade uvedených pojmov (§ 5 a § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení) je potrebné uprednostniť\nvýklad materiálny a dospieť k záveru, podľa ktorého „fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie\nadvokácie“, je iba advokát, ktorý môže ako fyzická osoba pri samostatnom výkone advokácie skutočne\nprávne služby klientom poskytovať a prijímať za nich ako fyzická osoba aj odmenu. „Fyzickou\nosobou, ktorá má oprávnenie na vykonávanie advokácie“, je teda iba advokát vykonávajúci advokáciu\nsamostatne a iba v prípade, ak nemá výkon advokácie pozastavený. Na tomto závere nič nemôže\nzmeniť ani skutočnosť, že aj advokát - konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným musí byť v zozname\nadvokátov vedenom Slovenskou advokátskou komorou zapísaný. Ako správne uviedol najvyšší súd tento zápis je podmienkou na to, aby mohol advokát v mene a na účet iného subjektu (spoločnosti\ns ručením obmedzeným) advokáciu vykonávať. „Fyzickou osobou, ktorej oprávnenie na vykonávanie\nadvokácie zaniklo“, je preto každý advokát, ktorý vykonával advokáciu samostatne a následne začal\nadvokáciu vykonávať ako konateľ spoločnosti s ručením obmedzeným, pretože samostatne advokáciu\nvykonávať v takom prípade už nie je oprávnený, čo vyplýva priamo zo zákona o advokácii. K tomuto\nnázoru dospel ústavný súd použitím metódy gramatického, logického, ale najmä systematického výkladu\nsporných ustanovení zákona o sociálnom poistení v kontexte ustanovení zákona o advokácii.\nNeobstojí preto ani názor najvyššieho súdu (vyslovený rozsudkom sp. zn. 7Sžso 27/2010 z 1 .júla\n2010...), podľa ktorého na účely zákona o sociálnom poistení treba advokáta, zapísaného v zozname\nadvokátov, vedenom Slovenskou advokátskou komorou, považovať za povinne nemocensky a povinne\ndôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu, a to bez ohľadu na skutočnosť, či advokátsku\nčinnosť vykonáva ako advokát vo svojom mene alebo ako spoločník, prípadne konateľ právnickej osoby\nposkytujúcej služby advokácie.\nTakto formulovaný názor totiž vychádza iba z formalistického výkladu dotknutých ustanovení, ktorý\nnezohľadňuje ich materiálnu podstatu, a tým ani zmysel a účel právnej úpravy.“\nIII.\nOdvolanie žalovanej/stanoviská\n15. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 18.07.2014 (č. l. 46) proti rozsudku prvostupňového súdu\nžalovaná uviedla ako odvolací dôvod to, že krajský súd sa v predmetnom rozsudku nevysporiadal so\nskutočnosťou, na ktorú poukázala žalovaná v napadnutom rozhodnutí ako aj vo vyjadrení k žalobe zo\ndňa 23. septembra 2013.\n16. Následne Najvyšší súd Slovenskej republiky v krátkosti sumarizuje odvolacie námietky žalovanej:\n- vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu\nprvostupňový orgán rozhodol rozhodnutím č.: 705-0210000003-GC09/09 dňa 16. marca 2009,\n- pri prieskume zákonnosti uvedeného prvostupňového rozhodnutia sa tak Krajský súd v Bratislave ako aj\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (viď sp. zn. 9Sžso/7/2012 zo dňa 24. apríla 2013) stotožnili s právnym\nnázorom žalovanej,\n\n- tiež zdôraznila, že uvedené právoplatné rozhodnutie je záväzné, nezmeniteľné a spôsobuje právne\núčinky.\n17. Záverom žalovaná navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd rozsudok\nkrajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n18. Z vyjadrenia žalobcu zastúpeného právnou zástupkyňou (č. l. 51) zo dňa 22. augusta 2014 vyplýva,\nže\núkon odvolania žalovanej považuje za ďalšiu manifestáciu jeho dlhoročného nezákonného postupu voči\njeho osobe vo forme úmyselného šikanózneho zásahu do jeho práv,\noba [vyššie uvedené v bode č. 14] nálezy Ústavného súdu z februára 2013, boli v ostatnom\nobdobí dokonca publikované v Zbierke nálezov a uznesení ústavného súdu Slovenskej republiky ako\nrozhodnutia zásadného významu,\nvoči rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.04.2013 č. k. 9Sžso/7/2012 žalobca\npodal dňa 10.07.2013 ústavnú sťažnosť, o ktorej zatiaľ nebolo rozhodnuté.\n19. Z uvedených dôvodov žalobca žiadal pri vydaní odvolacieho súdu zohľadniť náhradu trov\nodvolacieho konania vo vyčíslenej sume 284,08 €.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s\n§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“).\nPo zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že\nide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie\nprípustné, vo veci v zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po\nneverejnej porade senátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru,\nže odvolanie je dôvodné, nakoľko Ústavný súd v svojej ďalšej judikačnej činnosti sa odklonil od svojej\ndoterajšej rozhodovacej praxe.\n21. Najvyšší súd viazaný podľa § 135 ods. 1 O.s.p. v svojej rozhodovacej praxi precedenčnými účinkami\nrozhodnutí Ústavného súdu preto ďalej iba k tejto otázke si osvojil právny názor vyslovený Ústavným\nsúdom v jeho zatiaľ poslednom náleze č. k. II. ÚS 218/2012-53, v ktorom sa konajúci senát Ústavného\nsúdu podstatne a prekvapivým spôsobom, a to aj bez podstatnejšieho objasnenia, odchýlil (viď citovaná\nv bode č. 9) od svojej doterajšej ustálenej judikatúry [nasleduje citáciu relevantného textu nálezu\nÚstavného súdu]:\n„Zo sťažovateľom predloženého rozsudku krajského súdu sp. zn. 6S 202/2013 z 30. mája 2014 vyplýva,\nže krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s argumentáciou ústavného súdu obsiahnutou v jeho\nnálezoch sp. zn. II. ÚS 63/2012 a sp. zn. II. ÚS 426/2012 a dospel k záveru, že sťažovateľ prestal\nbyť na účely zákona o sociálnom poistení samostatne zárobkovo činnou osobou v dôsledku zmeny\nspôsobu výkonu advokácie zo samostatného výkonu na výkon prostredníctvom spoločnosti s ručením\nobmedzeným. Označený rozsudok krajského súdu napadla odvolaním Sociálna poisťovňa, pričom zo\nzistení ústavného súdu vyplynulo, že odvolacie konanie je najvyšším súdom vedené pod sp. zn. 1Sžso\n71/2014, pričom o odvolaní dosiaľ najvyšší súd nerozhodol.\nNa základe skutočností uvedených v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti\nna ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:\n„I. Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.: 9Sžso/7/2012 porušil základné\nprávo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 a 2 Listiny\nzákladných práv a slobôd, ako aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru\no ochrane ľudských práv a základných slobôd.\nII. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.04.2013, č. k.: 9Sžso/7/2012 sa zrušuje\na vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie konanie.\"\nII.\n\nÚstavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických\nosôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných\nslobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená\nspôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.\nÚstavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady\nSlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred\nním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde\") na\nneverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu\npodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.\nPodľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť\nuznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré\nnemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne\nneoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne\nneopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí\nodôvodniť.\nZ § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní\nsťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikaturou\nústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo\nnamietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného\npráva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi\noznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo\nslobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto\nmožno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť\nporušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí\nna ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).\nVychádzajúc zo svojej ustálenej judikatury, ústavný súd v súvislosti s predbežným prerokovaním\nsťažnosti považuje za potrebné tiež zdôrazniť, že vo veciach patriacich do právomoci všeobecných\nsúdov nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou (m. m. II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96). Preto\nnie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri\nvýklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred\nvšeobecným súdom bol náležité zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového\nstavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov\ntakejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach\na základných slobodách. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len\nvtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného\nhľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého\nzákladného práva alebo slobody (m. m. I. ÚS 13/00,1. ÚS 139/02, III. ÚS 180/02 atd.).\nSťažovateľ tvrdí, že napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu bolo porušené jeho základné právo na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, čl. 36 ods. 1 a 2 listiny a právo na spravodlivé súdne\nkonanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.\nPodľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej\nrepubliky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví\ninak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných\npráv a slobôd.\nPodľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom\na nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.\nPodľa čl. 36 ods. 2 listiny kto tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takého rozhodnutia, ak zákon neustanoví\n\ninak. Z právomoci súdu však nemožno vylúčiť preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv\na slobôd podľa Listiny.\nPodľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v\nprimeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o\njeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti\nnemu.\nSťažovateľ sa nestotožňuje s právnym názorom najvyššieho súdu vyjadreným v napadnutom rozsudku,\npodľa ktorého zmenou spôsobu výkonu advokácie zo samostatného výkonu advokácie na výkon\nadvokácie v mene a na účet spoločnosti s ručením obmedzeným nedochádza k zániku povinnej\núčasti advokáta na nemocenskom a dôchodkovom poistení, keďže zastáva opačný názor, teda že\nzmenou spôsobu výkonu advokácie (ktorú pôvodne vykonával samostatne a v súčasnosti ako konateľ\nspoločnosti s ručením obmedzeným) prestal byť samostatne zárobkovo činnou osobou na účely\npovinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia.\nSťažovateľ zakladá argumentáciu o porušení svojho základného práva na súdnu ochranu a práva na\nspravodlivé súdne konanie predovšetkým na skutočnosti, že najvyšší súd sa v napadnutom rozsudku\nneriadil právnymi názormi ústavného súdu vyslovenými v nálezoch sp. zn. II. ÚS 426/2012 z 21. februára\n2013 a sp. zn. II. ÚS 63/2012 z 21. februára 2013 (ďalej aj „odchylné rozhodnutia ústavného súdu\"),\nktorými ústavný súd rozhodol o porušení základných práv iných sťažovateľov, pričom z odôvodnenia\noznačených nálezov vyplýva záver, že zmena spôsobu výkonu advokácie zo samostatného výkonu na jej\nvýkon ako konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným má za následok zánik postavenia samostatne\nzárobkovo činnej osoby na účely povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia.\nV súvislosti so sťažnostnou argumentáciou sťažovateľa je ústavný súd nútený akceptovať jeho námietku,\nže judikatura najvyššieho súdu, ako aj ústavného súdu vo vzťahu ku kľúčovému problému, ktorý\nnastoľuje vo svojej sťažnosti, t. j. k otázke, či zmena spôsobu výkonu advokácie z jej samostatného\nvýkonu na výkon ako konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným má (alebo nemá) za následok\nzánik postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely povinného nemocenského a povinného\ndôchodkového poistenia, nie je jednotná, čo vyvoláva stav právnej neistoty, ktorý je žiaduce čo najskôr\nodstrániť.\nPokiaľ ide o judikaturu ústavného súdu k uvedenej problematike, ústavný súd konštatuje, že až do\nvydania nálezov, na ktorých zakladá svoju argumentáciu sťažovateľ, t. j. nálezov sp. zn. II. ÚS 426/2012\nz 21. februára 2013 a sp. zn. II. ÚS 63/2012 z 21. februára 2013, bola jednotná a vychádzala z názoru,\nže zmena spôsobu výkonu advokácie na výkon ako konateľa spoločnosti s ručením obmedzeným nemá\nza následok zánik postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely povinného nemocenského\na povinného dôchodkového poistenia. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoje rozhodnutia sp.\nzn. I. ÚS 290/2010 zo 7. septembra 2010, sp. zn. IV. ÚS 342/2010 z 23. septembra 2010, sp. zn. II. ÚS\n508/2010 z 25. novembra 2010, sp. zn. I. ÚS 64/2012 z 8. februára 2012, sp. zn. I. ÚS 93/2012 z 29.\nfebruára 2012, sp. zn. IV. ÚS 103/2012 z 1. marca 2012, sp. zn. I. ÚS 570/2012 z 28. novembra 2012,\nsp. zn. III. ÚS 118/2012 z 28. marca 2012 a sp. zn. III. ÚS. ÚS 426/2012 z 12. septembra 2012, ako aj\nuznesenia prijaté po vydaní odchylných rozhodnutí ústavného súdu, konkrétne sp. zn. I. ÚS 599/2013\nz 2. októbra 2013 a sp. zn. I. ÚS 266/2014 zo 4. júna 2014.\nZ uvedeného vyplýva, že nejednotnosť do judikatury ústavného súdu bola vnesená jeho II. senátom\nprostredníctvom nálezov označených v sťažnosti sťažovateľa. V dôsledku tejto skutočnosti a v záujme\nnapraviť svoje pochybenie II. senát ústavného súdu (konajúci v už inom zložení) prerušil konanie v\nobdobnej právnej veci sťažovateľa R. K. vedenej pod sp. zn. II. ÚS 335/2013 a predložil v súlade s §\n6 zákona o ústavnom súde plénu ústavného súdu návrh na zjednotenie odchylných názorov senátov\nústavného súdu s cieľom prelomiť dosiaľ prevládajúcu judikaturu ústavného súdu k predmetnej otázke\nzaloženej na závere, že z ústavného hľadiska je akceptovateľný právny názor všeobecných súdov, podľa\nktorého zmenou spôsobu výkonu advokácie z jej samostatného výkonu na výkon konateľa spoločnosti s\nručením obmedzeným nemá za následok zánik postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely\npovinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia. Plénum ústavného súdu uznesením\nsp. zn. PLz. 1/2015 zo 4. marca 2015 návrh II. senátu ústavného súdu zamietlo.\n\nNa tomto základe II. senát ústavného súdu, akceptujúc prevládajúcu judikaturu senátov ústavného súdu\nvo veci vedenej pod sp. zn. II. ÚS 335/2013 v náleze z 26. marca 2015 rozhodol, že základné právo\nsťažovateľa R. K. na súdnu ochranu a jeho právo na spravodlivé súdne konanie porušené neboli. V tejto\nlínii judikatury je potrebné v záujme právnej istoty postupovať aj vo veci sťažovateľa.\nVychádzajúc z uvedeného, ústavný súd považuje za nevyhnutné v súvislosti s predbežným\nprerokovaním sťažnosti sťažovateľa zdôrazniť, že nálezy sp. zn. II. ÚS 426/2012 z 21. februára 2013\na sp. zn. II. ÚS 63/2012 z 21. februára 2013 predstavovali ojedinelé vybočenie z inak stabilizovanej\njudikatury senátov ústavného súdu k predmetnej problematike, ktorú je žiaduce akceptovať aj v\nposudzovanej veci.\nV nadväznosti na uvedené ústavný súd zastáva názor, že napadnutý rozsudok najvyššieho súdu\nobsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, ktoré nie sú svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené\na nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,\nktorá by bola popretím ich podstaty a zmyslu. Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom najvyššieho súdu\nnestotožňuje, nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého\nrozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (II. ÚS 4/94, II. ÚS 3/97, I. ÚS 204/2010)\nrešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom,\nz čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom\núčastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok. V zmysle svojej judikatury považuje ústavný súd\nza protiústavné a arbitrárne aj tie rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej\nalebo extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (IV. ÚS 150/03,1.\nÚS 301/06).\nPodľa názoru ústavného súdu najvyšší súd sa v napadnutom rozsudku s odvolacími námietkami\nsťažovateľa zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že sťažovateľ v tomto konaní dostal\nodpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu. V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný\nsúd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto\nodôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ\nrozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka\nna súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. US 112/05, I. US 117/05).\nZ ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutého\nrozhodnutia, ktoré sú dostatočne odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.\nNa tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že medzi\nnapadnutým rozsudkom najvyššieho súdu a sťažovateľom označeným základným právom podľa či.\nčl. 46 ods. 1 a 2 ústavy, 51. 36 ods. 1 a 2 listiny a právom podľa 51. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje\ntaká príčinná súvislosť, ktorá by po prípadnom prijatí sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie reálne\nmohla viesť k vysloveniu ich porušenia v konaní vo veci samej. Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa\nodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.\n29. Nakoľko podstatnou otázkou v prejednávanej veci bolo ustálenie právneho názoru, či žalobcovi\nzanikol sociálne poistný vzťah v zmysle vyššie uvedených rozsudkov krajského súdu ako aj Najvyššieho\nsúdu a žalobca neprodukoval odvolacie námietky k následne vyrubenému poistnému v celkovej výške\n2.575,58 €, Najvyšší súd v súlade s ústavnou judikatúrou rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej\nčasti jeho rozsudku.\n\nV.\n30. Vzhľadom na vyššie vyslovené názory a v súvislosti s hore položenou otázkou Najvyšší súd po\nvyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo\nvzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu s prihliadnutím na ust. § 219 ods. 2 v\nspoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že musel prihliadnuť na hore uvedenú argumentáciu Ústavného\nsúdu a podľa nej a v medziach vyslovených právnych názorov prejednávanú vec rozhodnúť.\n\n31. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s §\n250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na náhradu trov tohto\nkonania , čo v tomto súdnom prieskume nenastalo.\n32. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne\npojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods.\n2 O.s.p. (úprava evidencie práv týkajúcich sa práva sociálneho poistenia je spojená s verejnoprávnymi\nvzťahmi), charakter konania si nepredurčoval požiadavku nutnosti v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p.\nvykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/202/2013", "guid": "50de933f-4c3f-46a7-9476-3ef707aab5bb:7e9f8931-071c-47bf-85fb-36494c4dfaeb", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:92d428d9-b84a-4e21-ab26-bfb05394f17d", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2.US.335.2013.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 335/2013", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 335/2013 z 26. 3. 2015", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2015-03-26", "citacie_n": 37, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2.US.335.2013.1"}, {"guid": "ussr:8ea22eb5-223f-47fc-a651-103774b947d6", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 266/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 266/2014 z 4. 6. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-06-04", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8ea22eb5-223f-47fc-a651-103774b947d6"}, {"guid": "ussr:10cf76db-2f0a-44f6-b849-ac48424b1265", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 599/2013", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 599/2013 z 2. 10. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-10-02", "citacie_n": 12, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:10cf76db-2f0a-44f6-b849-ac48424b1265"}, {"guid": "ussr:66eb83a2-2500-4a43-a3f4-233e716c1bf9", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 63/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 63/2012 z 21. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-21", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:66eb83a2-2500-4a43-a3f4-233e716c1bf9"}, {"guid": "ussr:ffff0047-a044-4c40-9a16-7f4e4ef5e2e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 426/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 426/2012 z 21. 2. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-02-21", "citacie_n": 160, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ffff0047-a044-4c40-9a16-7f4e4ef5e2e7"}, {"guid": "ussr:8761278a-8a94-4523-b650-37040359b5b4", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 570/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 570/2012 z 28. 11. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-11-28", "citacie_n": 11, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:8761278a-8a94-4523-b650-37040359b5b4"}, {"guid": "ussr:65fac691-fef3-437a-bff8-765241e11dde", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 218/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/2012 z 4. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-04", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:65fac691-fef3-437a-bff8-765241e11dde"}, {"guid": "ussr:c2c7e89a-1c37-499b-b84a-b6e8e09cab4b", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 118/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 118/2012 z 28. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-28", "citacie_n": 33, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:c2c7e89a-1c37-499b-b84a-b6e8e09cab4b"}, {"guid": "ussr:304e638d-5a27-4632-a8d5-5ae28ef026e7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 103/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 103/2012 z 1. 3. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-03-01", "citacie_n": 40, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:304e638d-5a27-4632-a8d5-5ae28ef026e7"}, {"guid": "ussr:6b0303bb-bc2a-499b-bb62-a494fd682a0a", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 93/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 93/2012 z 29. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-29", "citacie_n": 47, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6b0303bb-bc2a-499b-bb62-a494fd682a0a"}, {"guid": "ussr:2c2049f9-ab29-46ea-b186-794935766d32", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 64/2012", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 64/2012 z 8. 2. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-02-08", "citacie_n": 38, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2c2049f9-ab29-46ea-b186-794935766d32"}, {"guid": "ussr:e963d77e-f2b8-424c-ac3a-8a31566cf86b", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 508/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 508/2010 z 25. 11. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-11-25", "citacie_n": 44, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e963d77e-f2b8-424c-ac3a-8a31566cf86b"}, {"guid": "ussr:2bd57d5d-96d6-4280-9902-67e680d59f4e", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 342/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 342/2010 z 23. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-23", "citacie_n": 155, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:2bd57d5d-96d6-4280-9902-67e680d59f4e"}, {"guid": "ussr:d91dca31-958e-48a5-a8ed-20a4b0604eb8", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 290/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 290/2010 z 7. 9. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-09-07", "citacie_n": 62, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d91dca31-958e-48a5-a8ed-20a4b0604eb8"}, {"guid": "ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 204/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 204/2010 z 27. 5. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-05-27", "citacie_n": 1515, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:de3c1100-062c-48a8-b9ec-747311ddd322"}, {"guid": "ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 198/07", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 198/07 z 17. 7. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-07-17", "citacie_n": 5043, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e7deb011-d8e0-49d3-9990-7dad1c3edc98"}, {"guid": "ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 136/05", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 136/05 z 11. 5. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-05-11", "citacie_n": 3751, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:a415d4d2-0f20-4f5a-871b-83d6e580de74"}, {"guid": "ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 150/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 150/03 z 27. 8. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-08-27", "citacie_n": 1938, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5efa628a-bf20-442b-8f57-49769d3bcbe7"}, {"guid": "ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 101/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 101/03 z 28. 5. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-05-28", "citacie_n": 3896, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:dba90b5e-4410-4ed4-ae9b-616d280d00ba"}, {"guid": "ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 180/02", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 180/02 z 2. 4. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-04-02", "citacie_n": 2893, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:81a4fe59-3a25-41e7-822a-368cb02790fe"}, {"guid": "ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 13/00", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 13/00 z 9. 7. 2001", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2001-07-09", "citacie_n": 6910, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:fd75440e-aad0-4f97-b92f-df27c2c1b647"}, {"guid": "ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 66/98", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 66/98 z 15. 10. 1998", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1998-10-15", "citacie_n": 7731, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e0da639e-5ca3-4b9a-93ec-7a2299435640"}, {"guid": "ussr:1348e0f0-0a30-4c1e-b170-7364e546ca39", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 3/97", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 3/97 z 19. 3. 1997", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1997-03-19", "citacie_n": 8205, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.3.1997.1"}, {"guid": "ussr:8c89c393-acbf-4a5b-9bfc-62402e14e2f3", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 21/96", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 21/96 z 16. 5. 1996", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1996-05-16", "citacie_n": 5297, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.21.1996.1"}, {"guid": "ussr:28847603-cec4-43ed-995d-610a124baadf", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 1/95", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 1/95 z 10. 1. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-01-10", "citacie_n": 4173, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.1.1995.1"}, {"guid": "ussr:04aa9885-e68b-4e56-852c-6f781caab876", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 4/94", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 4/94 z 19. 1. 1994", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1994-01-19", "citacie_n": 2720, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:2.US.4.1994.1"}], "citovane_v": []}