{"guid": "a47cc67a-f8b3-4242-8f6a-f2ec675912a1:8f95c650-7da2-42bc-8815-6ce503754d4f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1013201375.1", "spisova_znacka": "1Sžso/15/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžso/15/2015 z 27. 7. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2016, sp. zn. 1Sžso/15/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1013201375.1", "identifikacne_cislo": "1013201375", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "datum_vydania": "2016-07-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-105.odsek-7", "nazov": "§ 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-105.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-105"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-68.odsek-1", "nazov": "§ 68 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-68.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-68"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328", "nazov": "zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/328#paragraf-105", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-68"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8f95c650-7da2-42bc-8815-6ce503754d4f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1013201375.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013201375.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013201375.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžso/15/2015\n1013201375\n27. 07. 2016\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2016:1013201375.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing.\nJUDr. Miroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Zuzany Ďurišovej, v\nprávnej veci žalobcu: A.. U. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. S. č. XX, XXX XX D., zast.:\nJUDr. Rastislavom Cestickým, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Štúrova č. 27, 040 01\nKošice, proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova č. 5, 817\n82 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, na odvolanie žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04. decembra 2014 č. k. 1S 184/2013-43, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 04. decembra 2014 č.\nk. 1S 184/2013-43 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím č. MF/013589/2013-23 zo dňa 03.05.2013 (ďalej na účely tohto rozsudku len „napadnuté\nrozhodnutie“ - č. l. 23) vydaným ministrom financií Slovenskej republiky s oprávnením podľa § 84 ods. 3\npísm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku tiež „zák. č. 328/2002\nZ. z.“) žalovaný postupom podľa § 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v\nznení neskorších predpisov (ďalej na účely tohto rozsudku tiež „Správny poriadok“) zamietol odvolanie\nžalobcu a rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky značka: 83248/2013-1010400 zo\n19.02.2013 (ďalej na účely tohto rozsudku len „prvostupňové rozhodnutie“, resp. „prvostupňový orgán“),\nktorým bol podľa ustanovení § 105 ods. 7 v spojení s § 68 ods. 13 zák. č. 328/2002 Z. z. a § 5 ods.\n3 zákona č. 511/2011 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2012 žalobcovi výsluhový dôchodok znížený od\n01.07.2012 na sumu 514,69 € mesačne.\nPodľa § 105 ods. 7 zák. č. 328/2002 Z. z. v znení relevantnom pre rozhodnutie veci dávka nemocenského\nzabezpečenia, úrazového zabezpečenia a výsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa zistí, že sa táto\ndávka priznala vo vyššej sume, ako patrí.\nPodľa § 68 ods. 13 zák. č. 328/2002 Z. z. v hore uvedenom (novelizovanom) znení dávky výsluhového\nzabezpečenia sa zvyšujú podľa odsekov 1 až 7 v tom kalendárnom roku, v ktorom sa funkčné platy\npríslušníkov Policajného zboru, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Slovenskej informačnej služby,\nNárodného bezpečnostného úradu, stupnica platových taríf príslušníkov Hasičského a záchranného\nzboru, Horskej záchrannej služby, funkčné platy colníkov alebo hodnostné platy profesionálnych vojakov\n\nzvyšujú na základe zákona o štátnom rozpočte viac ako o 0%. Ak sa funkčné platy, stupnica platových\ntaríf alebo hodnostné platy v príslušnom kalendárnom roku zvyšujú len u niektorého zo subjektov\npodľa predchádzajúcej vety, dávky výsluhového zabezpečenia podľa odsekov 1 až 7 sa zvyšujú iba\npoberateľom, ktorí ukončili posledný služobný pomer v zbore, štátnom orgáne alebo v ozbrojených\nsilách, v ktorom sa uvedené platové náležitosti zvyšujú, a pozostalým po nich.\n2. Žalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzal z toho, že prvostupňové rozhodnutie, hoci to žalobca\nnamietal, nie je retroaktívne, nakoľko bolo vydané na základe už účinného ustanovenia § 68 ods. 13\nzák. č. 328/2002 Z. z., ktoré nadobudlo účinnosť 30.06.2012, t. j. ešte pred účinnosťou napadnutého\nrozhodnutia vydaného dňa 01.06.2012.\nTakýto postup Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky bol tiež podľa žalovaného plne v súlade s\nčl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v podanom odvolaní neboli uvedené nové skutočnosti, ktoré\nby poukázali na rozpor s právnymi predpismi a skutočným stavom v napadnutom rozhodnutí alebo iné\ndôvody, ktoré by preukazovali nesprávnosť alebo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nII.\nKonanie na prvostupňovom súde\nA)\n3. Proti tomuto rozhodnutiu žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal na Krajský súd v\nBratislave včas žalobu zo dňa 19.07.2013.\n4. Zo žalobných dôvodov vyplýva, že výsluhový dôchodok mu bol priznaný rozhodnutím zo dňa\n25.04.2012 a 28.05.2012 právoplatne, v správnej výške, spôsobom a postupom uvedeným v § 68\nods. 1 zák. č. 328/2002 Z. z., právne účinného v čase rozhodovania. Podľa tohto ustanovenia,\nvýsluhové dôchodky priznané a vyplácané do 30. júna príslušného kalendárneho roka sa zvyšujú od\n1. júla príslušného kalendárneho roka. Žalobca uvádza, že výška zníženého výsluhového dôchodku\nnereflektovala skutočnosť, že pôvodné rozhodnutie prvostupňového orgánu bolo zrušené a nahradené\niným rozhodnutím prvostupňového orgánu zo dňa 15.06.2012 stanovujúcim odlišnú výšku výsluhového\ndôchodku.\nŽalobca vyjadril svoju mienku, že napadnutým rozhodnutím došlo k porušeniu a nesúladu s ustanovením\n§ 68 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z. z., čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky,\nďalej s čl. IV zákona č. 185/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. ako aj s § 47\nods. 3 Správneho poriadku.\n5. Podľa žalobcu priznanie a zvyšovanie výsluhového dôchodku žalobcu je spravované ustanoveniami\nkogentnej právnej normy - zák. č. 328/2002 Z. z., a to v podobe účinnej ku dňu 01.04.2012, kedy\nžalobcovi vznikol naň nárok, a ustanoveniami deklaratórneho rozhodnutia prvostupňového orgánu z\n15.06.2012 bol tento výsluhový dôchodok formálne priznaný vo výške 514,69 €.\n6. Ďalej podľa žalobcu v čase existencie a účinnosti dovtedy jedinej zákonnej podmienky pre zvyšovanie\nvýsluhových dôchodkov (od 01.01.2011 do 31.12.2011) došlo k jej splneniu, a teda došlo k rastu\nspotrebiteľských cien a priemernej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky.\nV priebehu nasledujúceho mesiaca boli oba ukazovatele kvantifikované a zverejnené Štatistickým\núradom Slovenskej republiky. Na základe uvedeného žalobcovi vznikol nárok na zvýšenie výsluhového\ndôchodku od 01.07.2012. Opísané skutočnosti mali za následok deklaratórne potvrdenie práva žalobcu\nna výsluhový dôchodok zvýšený o 3,05%, a to rozhodnutím služobného úradu zn. 605/2012-SZ zo dňa\n28.05.2012.\n7. Námietky zaznamenané v predchádzajúcom administratívnom odvolaní (retroaktivita zásahu do už\nprávne uzavretých minulých skutkových a právnych vzťahov vo veci výsluhového dôchodku, ako aj\ndôvod tkvejúci v aplikácii neprípustného inštitútu znižovania výsluhového dôchodku) neboli žiadnym\nspôsobom u žalovaného posudzované ani zohľadnené.\nV odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje záznam o tom, ktoré skutočnosti boli podkladom na\nrozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití\nprávnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami žalobcu.\nB)\n\n8. Žalovaný prostredníctvom stanoviska zaslaného k žalobe navrhoval žalobu zamietnuť a nepriznať\nnáhradu trov konania.\nC)\n9. Krajský súd v Bratislave ako prvostupňový súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia ako\naj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju postupom\npodľa ust. § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.\n10. S odkazom na ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., § 68 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z. z. (do účinnosti\nnovely č. 185/2012 Z. z., t. j. do 29.6.2012), § 68 ods. 13 zák. č. 328/2002 Z. z. (po účinnosti novely\nč. 185/2012 Z. z., t. j. od 30.6.2012) a § 105 ods. 7 zák. č. 328/2002 Z. z. a s prihliadnutím na právne\nzávery vyslovené v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I ÚS 16/09-51 zo dňa 27.10.2010\nako aj v NS SR sp. zn. 5Szd 1/2010 zo dňa 29.09.2011, musel krajský súd vychádzať zo všeobecnej\nzásady zákazu pravej retroaktivity právnych noriem.\n11. Pri tomto svojom postupe vyslovil právny názor, že nevykazuje znaky pravej retroaktivity. Dotknutou\nnovelou boli uznané právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti skoršieho zákona\n(výsluhový dôchodok žalobcovi naďalej patrí), no zároveň boli zmenené isté práva do budúcnosti.\nV súvislosti s uvedeným krajský súd tiež poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky\nč. k. II. US 349/2014-12 zo dňa 09.07.2014 v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu sp. zn. 10Sžo\n62/2013.\n12. Krajský súd ďalej konštatoval, že podľa platnej právnej úpravy odo dňa 30.06.2012 teda žalobcovi\nnevzniklo právo na zvýšenie výsluhového zabezpečenia, preto rozhodnutie o znížení výsluhového\ndôchodku zo dňa 19.02.2013 bolo vydané na základe platného a účinného právneho predpisu a nebolo\nvydané bez existencie právneho dôvodu tak, ako sa domnieva žalobca.\nŽalovaný preto postupoval v súlade s ust. § 105 ods. 7 zák. č. 328/2002 Z. z., podľa ktorého dávka\nvýsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa priznala vo vyššej sume, ako patrí.\nIII.\nOdvolanie žalovaného/stanoviská\nA)\n13. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 27.01.2015 (č. l. 49) proti rozsudku prvostupňového súdu žalobca\nv úvode za odvolací dôvod označil ustanovenie § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t. j. že rozhodnutie súdu\nprvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n14. Ďalej s poukazom na ustanovenie čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky žalobca konštatoval, že v\nzákonom upravenom právnom vzťahu žalobcu a služobného úradu vo veci výsluhového dôchodku platí\nzásada ochrany pred neskoršou zmenou pravidiel vzťahujúcich sa na legálne nadobudnuté práva.\nVo všeobecnom vyjadrení to podľa žalobcu znamená, že žalobcovi nemožno meniť podmienky\njeho riadnym spôsobom nadobudnutých práv, na základe neskoršie vydaného právneho predpisu; v\ntomto prípade podmienky pre zvyšovanie výsluhového dôchodku, stanovené ustanoveniami zákona o\nsociálnom zabezpečení policajtov v znení účinnom do 29.06.2012, meniť na základe ustanovení zákona\no sociálnom zabezpečení policajtov v znení účinnom od 30.06.2012.\n15. Tiež žalobca upozornil, že ani odôvodňovanie rozsudku krajského súdu prostredníctvom záverov\nnachádzajúcich sa v náleze Pl. ÚS 16/09-51 zo dňa 27.10.2010 nie sú namieste, nakoľko zákon\nposudzovaný plénom Ústavného súdu na rozdiel od zákona posudzovaného krajským súdom obsahuje\npríslušné intertemporálne ustanovenia.\nNavyše z označenia prechodných ustanovení ako intertemporálnych noriem vyplýva, že ich spätné\npôsobenie do minulosti nemožno celkom vylúčiť, čo dôkazom z opaku znamená, že pri absencii\nintertemporálnych ustanovení je spätné pôsobenie noriem do minulosti neprípustné.\n16. Žalobca sa tiež nestotožnil s argumentáciou krajského súdu, že v rámci citácie rozhodnutia\nNajvyššieho súdu sp. zn. 5Szd 1/2010 zo dňa 29.09.2011 je možné nájsť argumenty na zníženie\n\npriznaného výsluhového dôchodku so spätnou účinnosťou. Podľa žalobcu naopak tento rozsudok je\nnutné použiť v jeho prospech.\nTiež žalobca poukázal a tiež citoval pasáž zo stanoviska Prof. JUDr. Jozefa Prusáka, CSc. z učebnice\nTeória práva (konkrétne str. 236).\n17. Záverom žalobca navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu prvého\nstupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nB)\n18. Z vyjadrenia žalovaného zo 16.02.2015 (č. l. 60) k odvolaniu vyplýva, že žalovaný sa v celom rozsahu\npridržiava svojej argumentácie uvedenej vo vyjadrení zo 04.09.2013 k žalobe.\n19. Z uvedených dôvodov žalovaný nezmenil svoj právny názor na to, že obe rozhodnutia, proti ktorým\nsmeruje žaloba, sú zákonné a navrhol odvolaciemu súdu potvrdiť rozsudok krajského súdu ako vecne\nsprávny.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s\n§ 246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (v texte rozsudku tiež „O.s.p.“) ako aj\nustanovenia § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok. Po zistení, že odvolanie\nbolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti\nktorému je podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, vo veci\nv zmysle dôvodov uvedených v § 250ja ods. 2 O.s.p. nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade\nsenátu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie nie\nje dôvodné, pretože napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom a je vecne správne, a preto\nrozsudok krajského súdu postupom podľa 219 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vo\nvýroku vecne správny.\n21. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu\n(tzn. najmä podmienky konania a okruhu účastníkov) sa Najvyšší súd čiastočne stotožňuje so skutkovými\nzávermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil zo zistení uvedených žalovaným správnym\norgánom, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise a ktoré navyše nie sú medzi účastníkmi sporné.\nNa druhej strane podstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou\nsa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného, je právna otázka, či výšku sociálnej dávky\nprávoplatne priznanú správnym orgánom je možné zmeniť z dôvodu neskoršej zmeny právneho stavu.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n22. Najvyšší súd z napadnutého rozsudku zistil, že krajský súd sa v svojom odôvodnení zaoberal\ninterpretáciou ustanovenia § 68 a s tým súvisiacich temporálnych účinkov iných ustanovení zák. č.\n328/2002 Z. z.\nJadrom napadnutého rozhodnutia žalovaného je nepochybne výkladový dôraz na legislatívnu zmenu\n(nepriama novela zákona č. 328/2002 Z. z. bola vykonaná zákonom č. 185/2012 Z. z, ktorým bol\nnovelizovaný zákon č. 580/2004 Z. z.), ktorá bola vykonaná v časovej súvislosti s pôvodným rozhodnutím\nz 01.06.2012 o priznaní výšky výsluhového dôchodku.\nPodľa § 68 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z. z. sa výsluhové dôchodky priznané a vyplácané do dňa 30. júna\npríslušného kalendárneho roka zvyšujú odo dňa 01. júla príslušného kalendárneho roka.\nPodľa § 5 ods. 1 a 3 zákona č. 511/2011 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2012 (účinného odo dňa\n01.01.2012), platové tarify sa v roku 2012 zvýšia o 0% od 01.01.2012. Funkčné platy príslušníkov\nPolicajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej\npolície, Národného bezpečnostného úradu a colníkov sa v roku 2012 zvýšia o 0% od 01.01.2012.\n23. Z obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis žalovaného,\nnajvyšší súd zistil, že rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, útvaru sociálneho\nzabezpečenia značka: 605/2012-SZ z 28.05.2012 (za účinnosti zákona č. 328/2002 Z. z. v znení do\n\n29.06.2012) bol žalobcovi zvýšený výsluhový dôchodok podľa § 68 ods. 1 zák. č. 328/2002 Z. z. odo\ndňa 01.07.2012 na sumu 527,79 € mesačne.\nNásledne z dôvodu prijatej novely č. 185/2012 Z. z. zák. č. 328/2002 Z. z. (účinnej odo dňa 30.06.2012),\nvydalo rozhodnutie č. 83248/2013-1010400 zo dňa 19.02.2013, ktorým podľa § 68 ods. 13 zák. č.\n328/2002 Z. z. (účinného odo dňa 30.06.2012) znížil žalobcovi výsluhový dôchodok odo dňa 01.07.2012\nna sumu 514,69 € mesačne.\n24. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a\npotvrdil hore uvedené prvostupňové rozhodnutie zo dňa 19.02.2013 o znížení výsluhového dôchodku\nžalobcu odo dňa 01.07.2012 na vyššie citovanú sumu.\n25. Najvyšší súd kladie vo svojej rozhodovacej praxi vysoký dôraz na predvídavosť práva ako imanentnú\nsúčasť právneho štátu. Preto v záujme udržania právnej istoty vychádza pri svojom rozhodovaní aj z už\nvykonanej rozhodovacej súdnej činnosti.\nJe nepochybné, že v obdobnej veci Najvyšší súd vydal dňa 29.10.2013 rozsudok sp. zn. 4Sžso/28/2013,\npodľa ktorého (ďalej je v zmysle § 250ja ods. 7 O.s.p. citovaná časť uvedeného rozsudku relevantná\npre prejednávanú vec):\n„Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne a\npotvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zn. 4319/2012-SZ zo dňa 04.07.2012 o znížení\nvýsluhového dôchodku na sumu 543,88 € mesačne.\nPre rozhodnutie vo veci bolo potrebné posúdiť, či v súvislosti so zmenou podmienok valorizácie\nvykonanej zákonom č. 185/2012 Z. z. (účinným od 30.06.2012), bolo možné už priznané (zvýšené) dávky\nvýsluhového zabezpečenia podľa § 68 ods. 1 zákona č. 382/2002 Z. z. (účinného do 29.06.2012), znížiť.\nV danom prípade krajský súd a žalobkyňa považujú zmenu žalobkyni priznanej valorizácie dávky\nvýsluhového zabezpečenia za retroaktívnu v tom zmysle, že pre ňu znamená zníženie sumy v porovnaní\ns pôvodnou právnou úpravou.\nÚstavný súd Slovenskej republiky sa vo svojej rozhodovacej činnosti viackrát zaoberal časovou\npôsobnosťou právnych noriem a aj v náleze PL. ÚS 16/09-51 zo dňa 27. októbra 2010 konštatoval, cit.:\n„náhle zmeny pravidiel súvisia s kategóriami retroaktivity, ochrany nadobudnutých opráv a legitímnym\nočakávaním vychádzajúcim z tradície (pôvodne nemeckej) administrativistiky (porov. Tiež Hendrych, D.:\nSprávní právo, obecná část, 7. Vydání. Praha: C.H.Beck 2009, s. 813). Takéto legitímne očakávanie,\núčelom ktorého je garancia čitateľnosti správania sa orgánov verejnej moci, je potrebné metodicky\nodlišovať od konceptu legitímneho očakávania, ktorým Európsky súd pre ľudské práva definuje predmet\nochrany, a teda aplikovateľnosť čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd“.\nPodľa citovaného nálezu ústavného súdu tiež je „...nepochybne nadobudnutým právom nárok na\nkonkrétnu dávku, ktorá bola splatná podľa predchádzajúceho predpisu. K zásahu do takého nároku však\nnedošlo a taký zásah nebol ani namietaný. Technicky je nadobudnutým právom aj právo na príspevok\nvo výške nie nižšej, ako vo výške vypočítanej na základe pôvodného vzorca v tom zmysle, že ak by\nnebol zmenený zákon, tak by bol štát povinný plniť zodpovedajúcu povinnosť. V okolnostiach danej veci\nvšak nejde o nadobudnuté právo hodné momentálnej špeciálnej ústavnej ochrany, čo vyplýva hlavne s\ncharakteru samotného príspevku a kontextu jeho modifikácie...“.\nPrijatá novela zákona č. 185/2012 Z. z. s účinnosťou od 30.06.2012 nevykazuje znaky pravej\nretroaktivity, v našom právnom poriadku neprípustnej, ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá je prípustná.\nDotknutou novelou boli uznané právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti skoršieho\nzákona (výsluhový dôchodok žalobkyni naďalej patrí), no zároveň boli zmenené isté práva do\nbudúcnosti.\nSamotné rozhodnutie zo dňa 04.07.2012 je iba deklaratórnym rozhodnutím. Deklaratórne rozhodnutia\nautoritatívnym spôsobom zisťujú existenciu alebo neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Pôsobia ex\ntunc, teda od okamžiku kedy týmto aktom potvrdené práva a povinnosti vznikli, resp. v tomto prípade\nzanikli. Prvostupňový orgán mal za to, že dňa 01.07.2012 vznikne právo na vyplácanie výsluhového\ndôchodku vo vyššej sume a preto vydal rozhodnutie zo dňa 30.05.2013 o zvýšení výsluhovej dávky,\navšak právna úprava sa ku dňu 30.6.2012 zmenila a naviazala zvýšenie výsluhového dôchodku na\nzvýšenie funkčných platov. Podľa platnej právnej úpravy odo dňa 30.06.2012 teda žalobkyni nevzniklo\nprávo na zvýšenie výsluhového zabezpečenia. Napriek tomuto tu existovalo rozhodnutie o zvýšení, ktoré\n\nbolo v rozpore s platným právnym stavom. Tento rozpor bol odstránený rozhodnutím zo dňa 04.07.2012,\nktoré na samotných existujúcich právnych vzťahoch nič nezmenilo.\n.........\nPreskúmavané rozhodnutie žalovaného je v súlade s právnymi predpismi. Je nepochybné, že suma\nvýsluhového dôchodku priznaná žalobkyni rozhodnutím z 30.05.2012 bola vyššia než aká patrila na\nzáklade zákona č. 185/2012 Z. z. účinného od 30.06.2012 (ktorým sa novelizovalo ustanovenie § 68\nzákona č. 382/2002 Z. z.). Keďže k zmene právnej úpravy došlo predtým, než nastala právna skutočnosť\ns ktorou sa spája vznik nároku na zvýšenie dávky výsluhového dôchodku (01.07.2012), treba súhlasiť\nso žalovaným, že táto právna úprava nemá retroaktívny charakter.“\n26. V tejto súvislosti bol prostredníctvom iného rozsudku Najvyššieho súdu (sp. zn. 10Sžso/57/2013\nzo dňa 05.11.2014) zdôraznený rozdiel medzi nepravou a pravou retroaktivitou s nasledovnou citáciou\nrelevantného textu rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 5Szd 1/2010 zo dňa 29. septembra 2011:\n„K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz retroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou\ndemokratickou zárukou ochrany práv a právnej istoty (Pl. ÚS 16/95). Nie každá retroaktivita je však\nnezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a\nnepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na\nskutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu\nštátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne\nvýznamných cieľov verejnej moci.\nPri pravej retroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti\nzaložené právnymi skutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho\n(predchádzajúceho) právneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny\npredpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V\ndôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako\njeho platnosť (skôr, než začal existovať).\nPri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa\npredchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu\nmôže ísť napriek tomu, že zákonodarca prípadne novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do\nbudúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona.\nNepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych\nvzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje,\npokiaľ nová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho\npredpisu) zavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo\npokiaľ právam nadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej\núpravy nový obsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav,\nktorý nastal za skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej\núpravy“.\n27. Ďalej Najvyšší súd poukazuje na princíp prezumpcie ústavnosti, ktorý je imanentnou súčasťou\nprávneho štátu (viď čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky), t. j. len Ústavnému súdu\nSlovenskej republiky prislúcha vysloviť, či určitá právna norma alebo jej časť, či ustanovenie, je ale\nnie je v dôsledku obsiahnutej pravej - neprípustnej - retroaktivity - protiústavná a teda v právnom štáte\nneprípustná.\nV tejto súvislosti Najvyšší súd zdôrazňuje obsah uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. III. ÚS 595/2014, sp. zn. III. ÚS 596/2014 a sp. zn. III. ÚS 597/2014, všetky zo dňa 15.10.2014,\nktorými odmietol sťažnosti sťažovateľov proti rozhodnutiam Najvyššieho súdu sp. zn. 4Sžso/28/2013,\n4Sžso/29/2013 a 4Sžso/30/2013, ktoré po právnej ako aj skutkovej stránke sú totožné s daným\nprípadom, ako zjavne neopodstatnené.\n28. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd poukazuje na to, že prvostupňový orgán mal za to, že dňa\n01.07.2012 vznikne právo na vyplácanie výsluhového dôchodku vo vyššej sume, a preto vydal v mesiaci\njún 2012 rozhodnutie o zvýšení výsluhovej dávky. Toto jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnym\npredpisom, v tom čase platným a účinným, takže išlo o rozhodnutie zákonné.\n\nAvšak právna úprava sa následne ku dňu 30.06.2012 zmenila a naviazala zvýšenie výsluhového\ndôchodku na zvýšenie funkčných platov. Podľa platnej právnej úpravy odo dňa 30.06.2012 teda\nžalobcovi nevzniklo právo na zvýšenie výsluhového zabezpečenia. Preto aj rozhodnutie o znížení\nvýsluhového dôchodku zo dňa 04.07.2012 bolo vydané na základe platného a účinného právneho\npredpisu, preto je tiež zákonné, a nebolo vydané bez existencie právneho dôvodu, ako sa domnieva\nžalobca. Navyše žalovaný postupoval aj v súlade s ustanovením § 105 ods. 7 zákona č. 328/2002 Z. z.,\npodľa ktorého dávka výsluhového zabezpečenia sa zníži, ak sa priznala vo vyššej sume, ako patrí.\n29. Na základe hore uvedených argumentov je preto Najvyšší súd oprávnený vysloviť právny názor, že\nnovela zákona č. 185/2012 Z. z. s účinnosťou odo dňa 30.06.2012 nevykazuje znaky pravej retroaktivity,\nv našom právnom poriadku neprípustnej, ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá je prípustná. Dotknutou\nnovelou boli uznané právne skutočnosti, ktoré vznikli počas platnosti a účinnosti skoršieho zákona\n(výsluhový dôchodok žalobcovi naďalej patrí), no zároveň boli zmenené isté práva do budúcnosti.\nV.\n30. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu a stanoviska žalovaného ako aj s prihliadnutím na závery obsiahnuté v svojich predchádzajúcich\nrozhodnutiach (čl. 1 ods. 1 ústavy), najmä už v citovanom rozhodnutí 4Sžso 28/2013 zo dňa 29.10.2013\nako aj sp. zn. 10Sžso 57/2013 zo dňa 30.05.2012, pri ktorých Najvyšší súd nezistil žiaden relevantný\ndôvod, aby sa od nich obsahu a vyslovených právnych názorov (viď účinky sledované v § 250ja\nods. 4 a contrario odsek 7 O.s.p. spolu s čl. 144 ods. 1 ústavy) s prihliadnutím na ústavný princíp\nprávnej istoty odchýlil (napríklad zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového\nstavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska v zmysle záverov judikatúry Európskeho\nsúdu pre ľudské práva v oblasti zjednocovania alebo zamedzovania vydávania protirečivých rozsudkov,\nnajmä vec Zielinsky, Pradal a spol. v. Francúzska republika č. A- 24846/94, 34165/96 až 34173/96,\npoprípade vec Borovská a Forrai v. Slovenská republika č. A- 48554/10 z 25.11.2014), s osvojením si\nargumentácie krajského súdu postupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. s oznámením termínu vyhlásenia\nrozsudku postupom podľa §156 ods. l a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.\n31. O práve na náhradu trov odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 250k ods. 1\nO.s.p., podľa ktorého neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov tohto konania nevzniklo.\n32. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne\npojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), nešlo o vec v zmysle § 250i ods.\n2 O.s.p. (úprava sociálno - poistných vzťahov spojených so vznikom alebo zánikom vzťahu sociálneho\nzabezpečenia alebo poistenia je spojená s verejnoprávnymi vzťahmi), v konaní nebolo potrebné v súlade\ns ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať dokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie\nnariadiť.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}