{"guid": "782a4c34-c4fa-4e8a-a514-ebc90f39b583:3634dc0f-b9a4-4760-8e85-c0a625c7ba54", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1013201310.1", "spisova_znacka": "5Sžo/175/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/175/2015 z 29. 11. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. novembra 2016, sp. zn. 5Sžo/175/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1013201310.1", "identifikacne_cislo": "1013201310", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2016-11-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-14", "nazov": "§ 14 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-14", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-14"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3634dc0f-b9a4-4760-8e85-c0a625c7ba54", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1013201310.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013201310.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013201310.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/175/2015\n1013201310\n29. 11. 2016\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2016:1013201310.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: EUREA, občianske združenie, so sídlom\nTupého 25/A, 831 01 Bratislava, IČO: 30 794 242, právne zastúpený: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát\nso sídlom Národného oslobodenia 25, 900 27 Bernolákovo, proti žalovanému: Ministerstvo školstva,\nvedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, so sídlom: Stromová 1, 813 30 Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v\nBratislave č.k.5S/177/2013-27 zo dňa 5. mája 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k.5S/177/2013-27 zo dňa\n5. mája 2015 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\n1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len ,,krajský súd\") uznesením č.k. 5S/177/2013-27 zo dňa 05.05.2015\npostupom podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil konanie o preskúmanie fiktívneho druhostupňového\nrozhodnutia žalovaného, ktorým bol zamietnutý rozklad žalobcu podaný dňa 07.05.2013 proti\nprvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 246c ods.\n1 v spojení s § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.\n2. Z odôvodnenia uznesenia krajského súdu vyplýva, že žalobca sa žiadosťou zo dňa 06.02.2013,\ndoručenou žalovanému dňa 07.02.2103 domáhal sprístupnenia informácii podľa § 14 zákona č.\n211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len ,,zákon č. 211/2000 Z.z.\") týkajúcich\nsa motorového vozidla Audi A6, EČ: J., konkrétne žiadal: 1/ knihu jázd za roky 2012 a 2013, 2/\nžiadosť o vydanie povolenia v zmysle § 40 ods. 3 a 4 zákona č. 8/2009 Z.z. na používanie zvláštnych\nvýstražných znamení na uvedenom vozidle, 3/ povolenie v zmysle § 40 ods. 3 zákona č. 8/2009\nZ.z. na používanie zvláštnych výstražných znamení na uvedenom vozidle. Žalovaný dňa 15.02.2013\noznámil žalobcovi predĺženie lehoty na vybavenie tejto žiadosti v zmysle § 17 ods. 2 písm. c/ zákona\nč. 211/2000 Z.z. o osem dní. Rozhodnutím č. 101-1/2013-PKV zo dňa 01.03.2013 žalovaný žiadosti\nžalobcu o poskytnutie informácie zo dňa 06.02.2013 nevyhovel. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca\nrozklad, ktorý bol žalovanému doručený dňa 05.03.2013. Rozhodnutím č. 2012-6253/15954:1-sekr.,\nminister rozkladu vyhovel a prvostupňové rozhodnutie č. 101-1/2013-PKV zo dňa 01.03.2013 zrušil.\nŽalobca poukázal na ustanovenie § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., v zmysle ktorého po zrušení\nrozhodnutia v rozkladovom konaní začala žalovanému opätovne plynúť lehota 8 pracovných dní na\nvybavenie žiadosti. Nakoľko žalovaný v tejto lehote žiadosť žalobcu nevybavil a rozhodnutie nevydal,\nvzniklo fiktívne rozhodnutie, ktoré žalobca napadol rozkladom podaným žalovanému dňa 07.05.2013.\nPo vzniku tohto fiktívneho rozhodnutia vydal dňa 03.05.2013 žalovaný rozhodnutie č. 101-6/2013PKV, ktorým žiadosti žalobcu čiastočne nevyhovel. Žalobca podal rozklad aj proti tomuto rozhodnutiu,\no ktorom rozklade žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 2013-9912/26308:1-sekr zo dňa 11.6.2013 tak,\nže prvostupňové rozhodnutie č. 101-6/2013-PKV zo dňa 3.5.2013 zrušil, pričom svoje rozhodnutie\n\nodôvodnil tým, že fiktívne rozhodnutie nevzniklo, nakoľko zákon č. 211/2000 Z.z. neupravuje opätovné\nplynutie lehôt po zrušení prvostupňového rozhodnutia a keďže vo verejnom práve je použitie analógie\nneprípustné je potrebné aplikovať ustanovenia Správneho poriadku. Žalobca namietal, že o rozklade\npodanom dňa 07.05.2013 proti prvostupňovému fiktívnemu rozhodnutiu žalovaný ku dňu podania žaloby\nnerozhodol. Márnym uplynutím lehoty na rozhodnutie o rozklade podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000\nZ.z. došlo k vydaniu fiktívneho druhostupňového rozhodnutia. Podľa názoru žalobcu neexistuje žiaden\ndôvod na vylúčenie analógie vo verejnom práve, keďže analógia je neprípustná pri výklade právnej\nnormy, keď by na základe použitia analógie mala byť uložená povinnosť alebo obmedzené práva na\nujmu spravovaného subjektu. Žiadateľ, ktorého opravnému prostriedku bolo zrušením prvostupňového\nrozhodnutia vyhovené sa domôže požadovaných informácii neskôr o dobu potrebnú na vybavenie jeho\nopravného prostriedku a na opätovné vybavenie jeho žiadosti. Je neprípustné, aby sa na vybavovanie\nuž takto poškodeného žiadateľa iba v dôsledku nezákonného rozhodnutia začala namiesto 8 dňovej\nlehoty vzťahovať 30 dňová lehota podľa Správneho poriadku.\n3. Krajský súd zaujal právny názor, v zmysle ktorého, ak rozhodnutie o žiadosti o poskytnutie informácie\nbolo vydané, fiktívne rozhodnutie sa stáva bezpredmetným. Argumentáciu žalobu nepovažoval za\nsúladnú so zákonom, keďže by došlo k zrušeniu rozhodnutia iba preto, aby sa zopakoval proces\na odstránili formálne vady, ktoré však vzhľadom na už prejavenú správnu úvahu neprivodia iné,\nči výhodnejšie rozhodnutie pre žiadateľa, pričom formálne zopakovanie administratívneho konania\nnepredstavuje pre žalobcu vo vzťahu k skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť priaznivejšie\nrozhodnutie. Krajský súd v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp.zn. 3Sži/5/2012 zo dňa 13.11.2012, v ktorom skonštatoval, že zákon č. 211/2000 Z.z. neustanovuje\nlehoty na rozhodnutie o žiadosti v novom konaní po zrušení rozhodnutia s tým, že uvedená legislatívna\nmedzera je vyplnená subsidiárnou aplikáciou ustanovení Správneho poriadku, pričom ustanovenie § 22\nzákona č. 211/2000 Z.z. na takýto postup výslovne odkazuje. Bolo preto povinnosťou povinnej osoby\nrozhodnúť o žiadosti o poskytnutie informácií v lehote 30 dní v zmysle § 49 ods. 2 Správneho poriadku.\nV prejednávanej veci skutočnosti, z ktorých žalobca vyvodzuje vznik fiktívneho rozhodnutia nenastali\na preto nemohlo dôjsť k vydaniu prvostupňového ani druhostupňového fiktívneho rozhodnutia. Krajský\nsúd poukazujúc na to, že vo veci žalobcu došlo k vydaniu faktického rozhodnutia dospel k záveru, že\nodpadol dôvod existencie napadnutého fiktívneho rozhodnutia, a to ako spôsobilý predmet súdneho\nprieskumu v správnom súdnictve zaniklo.\n4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu včas odvolanie, ktorým sa\ndomáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil. V dôvodoch odvolania uviedol,\nže so závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovenými v rozsudku sp.zn. 3Sži/5/2012 zo dňa\n13.11.2012 sa nemožno stotožniť. Výslovnú úpravu plynutia lehôt po zrušení rozhodnutia neobsahuje\nani Správny poriadok a preto nie je možné hovoriť o subsidiárnej aplikácii. Nech sa bude aplikovať\nakýkoľvek predpis, vždy pôjde iba o aplikáciu analogickú, nie subsidiárnu. Táto legislatívna medzera\núpravy plynutia lehôt po zrušení rozhodnutia je odstrániteľná analogickou aplikáciou ustanovenia § 18\nods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z. Takýto postup bude aj v súlade s účelom a zmyslom inštitútu fiktívneho\nrozhodnutia a základných zásad tohto zákona.\n5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že vrátenie veci odvolacím orgánom je analogické\nskôr k začatiu konania podľa § 49 Správneho poriadku. Konanie ako celok sa síce začalo už podaním\nžiadosti o informácie, v dôsledku čoho objektívne nie je možné dodržať lehotu 8 pracovných dní od\npodania žiadosti ani lehotu 30 dní od začatia konania ako celku, pretože tieto lehoty už uplynuli. Vrátením\nveci odvolacím orgánom nejde o podanie novej žiadosti ale, o začatie konania - nového prejednania.\nAk by aj odvolací súd uznal argumentáciu žalobcu o aplikácii lehoty 8 pracovných dní po dni vrátenia\nveci odvolacím orgánom, neviedlo by to automaticky k zrušeniu napadnutého uznesenia krajského\nsúdu, nakoľko súdne konanie bolo zastavené aj s poukazom na zánik žalobcom napadnutého fiktívneho\nrozhodnutia po vydaní faktického rozhodnutia žalovaného vo veci. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby\nodvolací súd napadnuté uznesenie krajského súdu potvrdil.\n6. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.)\npreskúmal napadnuté uznesenie krajského súdu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie bez\nnariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 a § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie\nžalobcu nie je dôvodné.\n\n7. Podľa § 491 ods. 1 zákona NR SR č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „S.s.p.\"),\nak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti O.s.p. predo\ndňom nadobudnutia jeho účinnosti.\n8. Podľa § 492 ods. 2 S.s.p. odvolacie konania podľa piatej časti O.s.p. začaté predo dňom nadobudnutia\núčinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.\n9. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupu orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.).\n10. Zmyslom súdneho prieskumu rozhodnutí správnych orgánov v správnom súdnictve je zabezpečenie\nochrany práv fyzických a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Súdna\nochrana týchto práv predstavuje garanciu toho, aby každá osoba, ktorá sa rozhodnutím alebo postupom\norgánu verejnej správy cíti dotknutá na svojich právach mala možnosť domáhať sa súdnej ochrany\nsvojich práv v konaní, v ktorom už správny orgán nebude v pozícii orgánu s autoritatívnym postavením,\nale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, kto sa ochrany týchto práv domáha.\n11. Predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je, aby pri rozhodnutí správneho\norgánu vydaného v správnom konaní išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných\nprostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť (§ 247 ods. 2 O.s.p.).\n12. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\n13. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví\nbez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa\nodstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje\ninformácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a/, ak tento zákon neustanovuje\ninak.\n14. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá\no tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť\nbola odložená (§ 14 ods. 3).\n15. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti\nneposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala\nrozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade\npovažuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).\n16. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od\ndoručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že\nvydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto\nrozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.\n17. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na\nkonanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.\n18. Podľa § 49 ods. 2 Správneho poriadku, v ostatných prípadoch, ak osobitný zákon neustanovuje\ninak, je správny orgán povinný rozhodnúť vo veci do 30 dní od začatia konania; vo zvlášť zložitých\nprípadoch rozhodne najneskôr do 60 dní; ak nemožno vzhľadom na povahu veci rozhodnúť ani v tejto\nlehote, môže ju primerane predĺžiť odvolací orgán (orgán príslušný rozhodnúť o rozklade). Ak správny\norgán nemôže rozhodnúť do 30, prípadne do 60 dní, je povinný o tom účastníka konania s uvedením\ndôvodov upovedomiť.\n\n19. V prejednávanej veci bolo potrebné zaujať právny názor k otázke plynutia lehôt pre prvostupňový\nsprávny orgán po zrušení jeho rozhodnutia v rozkladovom konaní.\n20. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa žiadosťou zo dňa 06.02.2013,\ndoručenou žalovanému dňa 07.02.2103 domáhal sprístupnenia informácii podľa § 14 zákona č.\n211/2000 Z.z.. Rozhodnutím č. 101-1/2013-PKV zo dňa 01.03.2013 žalovaný žiadosti žalobcu\no poskytnutie informácií zo dňa 06.02.2013 nevyhovel. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca\nrozklad, ktorý bol žalovanému doručený dňa 05.03.2013. Rozhodnutím č. 2013-6253/15954:1-sekr.\nzo dňa 09.04.2013 minister rozkladu vyhovel a prvostupňové rozhodnutie č. 101-1/2013-PKV zo dňa\n01.03.2013 zrušil.\n21. Podľa názoru žalobcu po zrušení rozhodnutia č. 101-1/2013-PKV zo dňa 01.03.2013 v rozkladovom\nkonaní začala žalovanému opätovne plynúť lehota 8 pracovných dní na vybavenie žiadosti. Keďže\nžalovaný v tejto lehote žiadosť žalobcu nevybavil a rozhodnutie nevydal, žalobca tvrdí, že vzniklo fiktívne\nrozhodnutie, ktoré napadol rozkladom podaným žalovanému dňa 07.05.2013. Po vzniku tohto fiktívneho\nrozhodnutia vydal dňa 03.05.2013 žalovaný rozhodnutie č. 101-6/2013-PKV, ktorým žiadosti žalobcu\nčiastočne nevyhovel. Žalobca podal rozklad aj proti tomuto rozhodnutiu, o ktorom rozklade žalovaný\nrozhodol rozhodnutím č. 2013-9912/26308:1-sekr zo dňa 11.06.2013 tak, že prvostupňové rozhodnutie\nč. 101-6/2013-PKV zo dňa 03.05.2013 zrušil.\n22. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že prvostupňový orgán po zrušení jeho rozhodnutia žalovaným vydal\ndňa 3.5.2013 rozhodnutie č. 101-6/2013-PKV. Žalobca napriek ním tvrdenej existencii skôr vydaného\nfiktívneho rozhodnutia napadol aj toto rozhodnutie rozkladom, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím\nč. 2013-9912/26308:1-sekr zo dňa 11.06.2013. K žalobcom vznesenej námietke týkajúcej sa vydania\nfiktívneho rozhodnutia prvostupňového orgánu a v nadväznosti naň aj rozhodnutia žalovaného, ktoré\npodľa tvrdenia žalobcu malo vzniknúť tak, že prvostupňový orgán nerozhodol o jeho žiadosti v lehote\n8 pracovných dní v zmysle § 17 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. odvolací súd uvádza, že vzhľadom na\nabsenciu úpravy začiatku plynutia a dĺžky lehoty na rozhodnutie po zrušení rozhodnutia v rozkladovom\nkonaní je potrebné vychádzať zo samotného zákona č. 211/2000 Z.z.. Z ustanovenia § 17 ods.\n1 zákona č. 211/2000 Z.z. vyplýva, že lehota 8 pracovných dní sa viaže na podanie žiadosti o\nposkytnutie informácie. Je nepochybné, že v prípade zrušenia rozhodnutia a vrátenia veci sa konanie\npred prvostupňovým orgánom nezačína opätovným podaním žiadosti o poskytnutie informácie, ale\nsa v ňom v zmysle zrušujúceho rozhodnutia dňom vrátenia administratívneho spisu prvostupňovému\norgánu pokračuje. Keďže zákon č. 211/2000 Z.z. upravuje začiatok plynutia a dĺžku lehoty na vydanie\nrozhodnutia prvostupňového orgánu len v súvislosti s podaním žiadosti podľa § 17 ods. 1, je potrebné\nvychádzať z ustanovení § 49 ods. 2 Správneho poriadku, ktorý správnemu orgánu ukladá povinnosť\nrozhodnúť v lehote do 30 dní. Vzhľadom k tomu, že prvostupňový orgán dňa 03.05.2013, t.j. v\nlehote ustanovenej Správnym poriadkom vydal rozhodnutie č. 101-6/2013-PKV, nemohlo dôjsť súčasne\naj k vydaniu fiktívneho rozhodnutia, ktoré žalobca napadol rozkladom podaným žalovanému dňa\n07.05.2013 a taktiež ani k vydaniu druhostupňového fiktívneho rozhodnutia. Žalobca tak aj napriek\nfakticky vydanému rozhodnutiu o rozklade č. 2013-9912/26308:1-sekr zo dňa 11.06.2013 napadol\nžalobou fiktívne rozhodnutie žalovaného. Keďže vydaním faktického rozhodnutia je existencia fiktívneho\nrozhodnutia vylúčená, odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, len skonštatovať, že žalobca tak zjavne\npodal nedôvodnú a celkom zbytočnú žalobu.\n23. Odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že zmyslom a účelom zákona č. 211/2000 Z.z.\nje poskytovanie informácií a nie vydávanie fiktívnych rozhodnutí. Vydanie fiktívneho rozhodnutia sa\nuplatňuje iba v prípade, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie, či\nnevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila resp. ak odvolací orgán v zákonom stanovenej\nlehote o odvolaní nerozhodne. Úmyslom zákonodarcu pri zavedení inštitútu fiktívneho rozhodnutia\nnebolo ,,legalizovať\" nečinnosť povinných osôb pri vybavovaní žiadosti a rozhodovaní o odvolaní, ale\nposkytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácií.\nFikcia rozhodnutia predstavuje reálnu neexistenciu rozhodnutia a s prihliadnutím na účel zákona sa má\naplikovať táto možnosť iba v prípade, ak vo veci nebolo vydané rozhodnutie.\n24. Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd postupoval\nsprávne, keď konanie podľa § 250d ods. 3 O.s.p. zastavil, nakoľko predmetom súdneho prieskumu\nmalo byť fiktívne rozhodnutie, ktoré podľa zákona nevzniklo a neexistujúce rozhodnutie nemôže byť\n\npredmetom preskúmavania súdom. Odvolací súd preto postupom podľa § 250ja ods. 3 veta druhá a <.\n219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie krajského súdu ako vecne správne potvrdil.\n25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení\ns § 250k ods. 1 O.s.p., keď neúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovanému náhrada trov\nzo zákona neprináleží.\n26. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}