{"guid": "923eb0b8-5ab8-4f91-9074-365abc0e3d6a:a6dba6d6-063a-4622-932f-2e04eab279e1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1013201287.1", "spisova_znacka": "10Sžo/169/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/169/2015 z 28. 9. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. septembra 2016, sp. zn. 10Sžo/169/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1013201287.1", "identifikacne_cislo": "1013201287", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2016-09-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/108/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 108/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/108/#paragraf-5.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/108-2000/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 7 ods. 2 písm. b) zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-7.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-24.odsek-1", "nazov": "§ 24 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/250/#paragraf-24.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/250-2007/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/108#paragraf-5", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-7", "/SK/ZZ/2007/250#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a6dba6d6-063a-4622-932f-2e04eab279e1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1013201287.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013201287.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013201287.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/169/2015\n1013201287\n28. 09. 2016\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2016:1013201287.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: ZEPTER SLOVAKIA spol. s r.o., IČO: 31 323\n570, so sídlom Karadžičova 16, Bratislava, právne zastúpený JUDr. Ing. Jánom Felšöcim, advokátom so\nsídlom M. R. Štefánika 1, Pezinok, proti žalovanej: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát\nSlovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovanej č. SK/0966/99/2012 zo dňa 29.04.2013, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/174/2013-52 zo dňa 26. marca 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/174/2013-52 zo dňa\n26. marca 2015 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom s poukazom na ustanovenie § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963\nZb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania napadnutého rozhodnutia žalovanej č. SK/0966/99/2012 zo dňa 29.04.2013. Týmto\nrozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej\nobchodnej inšpekcie v Prešove pre Prešovský kraj (ďalej len „správny orgán 1. stupňa“) č. P/0283/07/12\nzo dňa 02.11.2012 o uložení pokuty žalobcovi.\nV odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že správny orgán správne pre ustálenie záveru\ntýkajúceho sa charakteru predaja výrobkov realizovaného žalobcom v šetrenom prípade z pohľadu\nvnútroštátnej právnej úpravy použil Smernicu Rady z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa\npri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov (ďalej len „smernica č 85/577/EHS“).\nÚprava obsiahnutá v smernici č. 85/577/EHS je zameraná na ochranu spotrebiteľa pri neštandardných\nobchodných situáciách, keď je spotrebiteľ vystavený väčšiemu riziku, že podľahne praktikám\nobchodníka, než ak ide z vlastnej iniciatívy do klasického obchodu, kde je uzrozumený s tým, že na\ntomto mieste mu bude ponúkaný tovar a služby za určitých podmienok, na ktoré je zvyknutý. Podstatou\núpravy tak nie je fakt, kde je zmluva uzatváraná, ale za akých okolností je uzatváraná, pričom miesto\nuzavretia zmluvy tu nehrá jedinú úlohu.\nKonštatoval, že vykonanými kontrolami bolo bezpochybne zistené, že žalobca sám inicioval kontakt so\nspotrebiteľom s cieľom zabezpečenia odbytu predávaných výrobkov, naviac s lákavou ponukou výhry,\ntakže spotrebiteľ nebol na rokovanie o uzavretí kúpnej zmluvy vopred pripravený. Moment prekvapenia\ntak spôsobil, že spotrebiteľ urobil rozhodnutie o uzavretí kúpnej zmluvy, ktoré v skutočnosti urobiť\nnechcel. Po dodatočnom prehodnotení svojho rozhodnutia spotrebiteľ pred dodaním výrobkov od kúpnej\nzmluvy odstúpil. Žalobca však toto rozhodnutie v rozpore so zákonom o podomovom a zásielkovom\npredaji neakceptoval a od spotrebiteľa naďalej vyžadoval plnenie si povinností vyplývajúcich pre\nneho z uzavretej kúpnej zmluvy. Pri podomovom predaji predávajúci s cieľom zabezpečenia odbytu\npredávaných výrobkov a poskytovaných služieb sám iniciuje kontakt so spotrebiteľom, pričom využíva\nmoment prekvapenia. Samotnému uzavretiu zmluvy tak predchádza ofenzívne konanie predávajúceho,\n\nktorý organizuje prezentáciu výrobkov a služieb, pričom práve moment prekvapenia spôsobí, že\nspotrebiteľ uzavrie zmluvu na kúpu výrobku, ktorý nepotrebuje, alebo ho kúpi v nevýhodnej cene či\nkvalite, pretože nie je na rokovanie o kúpnej zmluve pripravený a s uzatvorením zmluvy vôbec nepočítal.\nSprávny orgán v súlade s názorom krajského súdu vzhľadom na okolnosti pri uzatváraní kúpnych zmlúv\nsprávne dospel k záveru, že takýto predaj výrobkov žalobcom je nepochybne podomovým predajom, a\nže na právny vzťah vzniknutý medzi žalobcom ako predávajúcim a spotrebiteľom v šetrenom prípade\nje potrebné aplikovať aj zákon o podomovom a zásielkovom predaji. Poznamenal, že ust. § 5 ods. 1\nzákona č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji (ďalej len „zákon č.\n108/2000 Z.z.“) neustanovuje taxatívne spôsoby podomového predaja, ale podomový predaj vymedzuje\ndeklaratórnym spôsobom, a preto je námietka žalobcu v tom smere, že v tomto prípade sa nejedná\no podomový predaj z dôvodu, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo v priestoroch žalobcu zapísaných v\nživnostenskom registri ako prevádzkareň, irelevantná a jeho obrana sa javí ako účelová.\nPodľa názoru súdu je nepochybné, že obchodná praktika používaná žalobcom nielen vo vzťahu k\nspotrebiteľovi - podnet č. PO 380/2012, ale aj vo vzťahu k iným spotrebiteľom vykazuje znaky nekalej\nobchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti tým, že vybočuje z pravidiel\nčestnej obchodnej praxe a všeobecnej zásady dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti a\nznaky nekalej obchodnej praktiky, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného\nspotrebiteľa vo vzťahu k výrobku tým, že značne obmedzuje schopnosť spotrebiteľa urobiť rozhodnutie,\nktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.\nVyššie uvedené konanie žalobcu, keď predaj výrobkov formou predvádzacích akcií konaných z iniciatívy\nžalobcu a podľa zmluvy v prevádzkarni žalobcu, smeruje predovšetkým k tomu, aby bola porušená,\nresp. obmedzená zmluvná sloboda spotrebiteľa zrušiť zmluvný záväzok, respektíve od zmluvy odstúpiť,\nsprávny orgán vyhodnotil ako rozporné s požiadavkami odbornej starostlivosti, ktorú možno od žalobcu\nako profesionála a osoby znalej vo sfére svojho podnikania rozumne očakávať, a ktoré mohlo podstatne\nnarušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku, teda ako nekalú obchodnú\npraktiku.\nVzhľadom na uvedené dospel krajský súd k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov\na konštatoval, že námietky žalobcu uvedené v žalobe neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozhodnutia.\nSúd v konaní nezistil takú vadu, ktorá by mohla mať za následok zrušenie napadnutého rozhodnutia.\nPostup žalovanej, ako aj preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom, a preto súd žalobu\nzamietol.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má súčasne inú vadu, ktorá mohla mať za následok\nnesprávne rozhodnutie vo veci.\nŽalobca uviedol, že podomový predaj je (resp. do účinnosti nového zákona č. 102/2014 Z.z. bol) vo\nvnútroštátnom právnom poriadku Slovenskej republiky definovaný v § 5 zákona č. 108/2000 Z.z. Tento\nzákon aj keď príkladom, avšak ukážkovo definuje, čo možno považovať za podomový predaj. Dôležitý\nje už samotný nadpis „Zmluvy uzavreté mimo miesta podnikania“ - teda už samotný jazykový výklad\npredpokladá, že ide o zmluvy uzatvárané mimo miesta pôsobnosti predávajúceho. Aj keď zákon používa\nslovo „najmä“ a súd toto slovo zdôrazňuje, zo všetkých v tomto ustanovení uvedených príkladov je\nzrejmý ich kontext , t. j. a contrario z tohto znenia nemožno vyvodiť opačnú situáciu, a teda že aj predaj v\npredajni predávajúceho je podomovým predajom, pretože sa to s týmto znením vylučuje. Ak si žalovaný i\nsúd prvého stupňa toto jasné znenie zákona vysvetľujú inak, tým, že podstatou nie je fakt, kde je zmluva\nuzatváraná, ale za akých okolností je uzatváraná, ide o výklad, ktorý je v rozpore s kontextom tohto\nzákona a v neposlednom rade porušením ústavného práva žalobcu na slobodný výkon podnikania a\nnedôvodným a nezákonným zásahom do jeho činnosti spôsobom, ktorý nemá oporu v zákone.\nUviedol, že netvrdí, že jediným kritériom na posudzovanie aplikácie zákona o ochrane spotrebiteľa\npri podomovom a zásielkovom predaji je len formálny zápis priestoru do živnostenského registra, ale\npoukazuje aj na to, že ide o priestor, kde fakticky podniká, kde svoju živnosť prevádzkuje a kde\nposkytuje svoje služby spotrebiteľom - ide teda o miesto jeho pôsobnosti, kde spotrebiteľ príde za\n\núčelom nákupu. Namietal, že súd si naviac osvojil abstraktnú terminológiu žalovanej o spotrebiteľovi,\nktorého neidentifikuje, t. j. nie je jasné, či pripravený voči žalobcovi nemá byť akýkoľvek spotrebiteľ alebo\nspotrebiteľ, kvôli ktorého podnetu žalovanej žalobca dostal pokutu napádaným správnym rozhodnutím,\npričom súd následne preberá celú argumentáciu žalovanej o nejakej tradičnej schéme a „momente\nprekvapenia“. Z napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, kto za žalobcu sa mal voči ktorému\nspotrebiteľovi takéhoto konania dopustiť a ak by sa aj dopustil, ktorý predpis to zakazuje a na\ndruhej strane oprávňuje takéto konanie sankcionovať. Tu totiž akoby súd subsumuje subjektívny názor\nspotrebiteľa, na tento sa odvoláva a týmto argumentuje bez toho, aby to konkrétny spotrebiteľ uviedol\na aby sa preukázalo, že to vôbec zodpovedá skutočnosti.\nV tomto konštatoval nepreskúmateľnosť rozhodnutia tak súdu, ako i žalovanej. Mal za to, že na\nposúdenie prípadu ako podomového predaja musia byť a aj v zákone č. 108/2000 Z.z boli stanovené\njasné pravidlá nepripúšťajúce rozdielny výklad, čo bol zjavne aj smer slovenského zákonodarcu pri\nformulovaní tohto zákona. Krajský súd nijako ani len nespomenul konkrétneho spotrebiteľa ani konkrétnu\nkúpnu zmluvu uzavretú v riadnej v živnostenskom registri zapísanej prevádzkarni žalobcu, a teda\nnevysvetlil, prečo konkrétne by malo ísť o podomový predaj.\nKonštatovanie súdu o tom, že konanie žalobcu smeruje predovšetkým k tomu, aby bola porušená, resp.\nobmedzená zmluvná sloboda spotrebiteľa zrušiť zmluvný záväzok, už vôbec nie je hodné komentovania,\nnakoľko nebolo výrokom ani prejudiciálne určené, že by konkrétna kúpna zmluva mala byť v časti alebo\nv celku neplatná - ak súd nepreukázal, že by spotrebiteľ neuzavrel zmluvu slobodne, vážne, určite\na zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, ani nie v omyle, takéto jeho\nkonštatovanie je bez právnej relevancie.\nPoukázal na to, že rozsudok prvostupňového súdu neobsahuje žiadne zhodnotenie ani zaoberanie\nsa otázkou odstúpenia od zmluvy a plynutia tomu zodpovedajúcej lehoty napriek tomu, že to bolo\npredmetom žaloby i prejednania na pojednávaní dňa 26.03.2015. Žalobca tak opäť konštatoval, že tak\nako žalovaná vo svojich všeobecných rozhodnutiach, ani súd vo svojom rozsudku mu dostatočne a s\nodkazom na zákon nevysvetlil, ani mu nie je zrejmé, prečo jeho argumenty neuznáva a prečo rozhodol\ntak, ako rozhodol.\nNaviac, žalobcovi bola uložená pokuta za údajné porušenie zákazu používania nekalej obchodnej\npraktiky podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„zákon o ochrane spotrebiteľa“), avšak na tom skutkovom podklade, že údajne v rozpore so zákonom\nč. 108/2000 Z.z. neakceptoval odstúpenie spotrebiteľa od kúpnej zmluvy (je to zreteľné tak z výroku\nako i z odôvodnenia rozhodnutia). Ak teda má ísť o porušenie zákona č. 108/2000 Z.z., podľa tohto by\nmala byť ukladaná aj pokuta - tento zákon však v § 14 pripúšťa uložiť pokutu len do 100.000 Sk (t. j.\ndo 3.320 €), pričom žalobcovi bola uložená pokuta žalovaným vo výške 5.000 €. Takto uložená pokuta\nteda presahuje zákonom dovolený rámec (preto by ju mal súd zrušiť alebo minimálne znížiť) z vlastnej\núradnej moci bez toho, aby sa na to niektorá zo strán odvolávala. K rovnakému záveru už došiel aj iný\nsenát tohto súdu v konaní o inej žalobe žalobcu sp. zn. 2S/4/2014.\nV závere poukázal na ustálenú judikatúru (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04, II. ÚS 383/06, I. ÚS 46/05, II.\nÚS 76/07 obdobne Kraska c. Švajčiarsko) v súvislosti s odňatím možnosti konať pred súdom.\nVzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zo dňa 26.03.2015 podľa\nustanovenia § 220 O.s.p. zmenil tak, že žalobe vyhovie a súčasne prizná žalobcovi plnú náhradu\ntrov prvostupňového ako aj odvolacieho konania, alebo aby rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle\nustanovenia § 221 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nŽalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu vyjadrila podaním zo dňa 04.06.2015. Uviedla, že\nnaďalej trvá na svojich vyjadreniach prezentovaných jednak vo svojom druhostupňovom rozhodnutí,\nktorým zamietla odvolanie žalobcu, ako aj vo vyjadrení k žalobe zo dňa 26.08.2013. Čo sa týka\nargumentácie žalobcu, má za to, že v odvolaní nie sú uvedené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré\nby spochybňovali jednak druhostupňové rozhodnutie vydané v správnom konaní, ako aj rozsudok\nkrajského súdu. Žalovaná s poukazom na rozsudok krajského súdu uvádza, že tento obsahuje jednak\nprávnu argumentáciu žalobcu ako aj právne zdôvodnenie veci žalovanou, pričom krajský súd uvedené\nvyhodnotil a stotožnil sa s právnym záverom žalovanej tak, že v danom prípade sa jednalo o podomový\n\npredaj a žalobca mal na tento aplikovať príslušné ustanovenia zákona č. 108/2000 Z. z. v prípade\nodstúpenia od zmluvy spotrebiteľom.\nPoznamenal, že pri zhodnotení kontrolami presne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu a jeho\nporovnaní so stavom právnym za účelom ustálenia charakteru účastníkom konania realizovaného\npredaja výrobkov vychádzal zo zákona o ochrane spotrebiteľa, zákona č. 108/2000 Z. z., smernice č.\n85/577/EHS, zákona č. 455/1991 Z. z. o živnostenskom podnikaní s dôrazom na účel a cieľ týchto\nprávnych predpisov, ako aj z príslušnej judikatúry.\nMala za to, že odvolanie voči rozsudku krajského súdu nebolo podané odôvodnene, keďže krajský súd\nsa v rámci súdneho konania (prieskumu) žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej riadne vysporiadal\nso všetkými relevantnými námietkami žalobcu a svoje rozhodnutie odôvodnil racionálnym zhodnotením\nskutkového stavu vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu a postupu žalovaného správneho orgánu s\nprihliadnutím na relevantné hmotnoprávne a procesné ustanovenia právnych predpisov. Odôvodnenie\nkrajského súdu je logické, jasné a zrozumiteľné, ktoré nie je rozporné so zákonom. Žalovaná sa plne\nstotožňuje so závermi krajského súdu, ktoré považuje za správne a v dostatočnej miere odôvodnené.\nNavrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.)\ndospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania\npodľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne\npäť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28.09.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nPodľa § 7 ods. 2 písm. b) zákona o ochrane spotrebiteľa, obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak\npodstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo\nvzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného\nčlena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.\nPodľa § 24 ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa, za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom\nalebo právne záväznými aktmi Európskej únie v oblasti ochrany spotrebiteľa uloží orgán dozoru\nvýrobcovi, predávajúcemu, dovozcovi alebo dodávateľovi alebo osobe uvedenej v § 26 pokutu do 2 000\n000 Sk; za opakované porušenie povinnosti počas 12 mesiacov uloží pokutu do 5 000 000 Sk.\nPodľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 108/2000 Z.z., podomový predaj je predaj tovaru alebo poskytovanie\nslužieb na základe zmluvy uzavretej medzi predávajúcim a spotrebiteľom, najmä pri akcii organizovanej\npredávajúcim mimo miesta prevádzkarne alebo mimo trhového miesta.\nPodľa § 7 ods. 1 písm. d) zákona č. 108/2000 Z.z., predávajúci je povinný okrem všeobecných\npodmienok predaja a podmienok prevádzkovania živnosti splniť tieto povinnosti: písomne upozorniť\nspotrebiteľa najneskôr pri uzavretí zmluvy na jeho právo písomne odstúpiť od zmluvy do siedmich\npracovných dní odo dňa prevzatia tovaru alebo uzavretia zmluvy o poskytnutí služby a uviesť meno a\nadresu alebo názov a sídlo osoby, u ktorej môže toto právo uplatniť.\nPodľa § 8 ods. 1 zákona č. 108/2000 Z.z., spotrebiteľ je oprávnený bez uvedenia dôvodu odstúpiť od\nzmluvy v lehote podľa § 7 ods. 1 písm. d). Odstúpením spotrebiteľa od zmluvy sa zmluva od začiatku\nzrušuje.\nPredmetom odvolacieho konania bolo rozhodnutie krajského súdu, ktorým zamietol ako nedôvodnú\nžalobu žalobcu o preskúmanie napadnutého rozhodnutia žalovanej č. SK/0966/99/2012 zo dňa\n29.04.2013, ktorým zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa č.\nP/0283/07/12 zo dňa 02.11.2012 o uložení pokuty žalobcovi.\nPreto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovanej, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so\n\nvšetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil\nzákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.\nZ obsahu súdneho a administratívneho spisu má odvolací súd za preukázané, že v dňoch 7. mája\n2012 a 31. júla 2012 boli inšpektormi SOI vykonané kontroly v prevádzkarni žalobcu nachádzajúcej\nsa na Levočskej ulici 20 v Prešove zamerané na dodržiavanie vybraných ustanovení zákona o\nochrane spotrebiteľa, o priestupkoch o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaj a na\nprešetrenie podnetu spotrebiteľa č. PO 380/12 týkajúceho sa nespokojnosti spotrebiteľa s postupom pri\njeho odstúpení od kúpnej zmluvy uzavretej v priestoroch prevádzkarne žalobcu. Kontrolou bolo zistené,\nže žalobca v rozpore so zákonom o podomovom predajni neakceptoval odstúpenie spotrebiteľa od\nzmluvy a naďalej vyžadoval od spotrebiteľa plnenie svojich povinností z kúpnej zmluvy. Rozhodnutím\nsprávneho orgánu 1. stupňa č. P/0283/07/12 zo dňa 02.11.2012, bola preto žalobcovi uložená pokuta\npre porušenie zákazu používania nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkami odbornej\nstarostlivosti a ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu\nk výrobku podľa § 7 ods. 1 v nadväznosti na § 7 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 250/2007 Z. z. vo výške\n5000 Eur. Žalovaná preskúmavaným rozhodnutím toto rozhodnutie ako zákonné potvrdila.\nNámietku navrhovateľa týkajúcu sa nepreskúmateľnosti rozhodnutia krajského súdu z dôvodu jeho\nnedostatočného odôvodnenia považuje odvolací súd za dôvodnú.\nJe potrebné konštatovať, že v prejednávanom prípade sa krajský súd dostatočným a vyčerpávajúcim\nspôsobom nevysporiadal s námietkami, ktoré uplatnil žalobca, nevyjadril sa k meritu veci, teda nevenoval\nsa uzavretej kúpnej zmluve ani odstúpeniu od tejto zmluvy, a nevysporiadal sa ani s otázkou výšky\npokuty. Ďalej krajský súd nedostatočne odôvodnil, v čom vidí znaky nekalej obchodnej praktiky\npoužívanej žalobcom, a taktiež dostatočne nezdôvodnil aplikáciu zákona č. 108/2000 Z.z na vzťah\nmedzi žalobcom a spotrebiteľom, okrem záverov správnych orgánov z napadnutých rozhodnutí, ktoré\nv rozhodnutí krajský súd prevzal.\nSúčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd je aj právo účastníka konania na riadne\nodôvodnenie súdneho verdiktu, ktoré poskytuje záruku, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny.\nÚčastníci konania majú právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva jasne a\nzrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, ktoré súvisia s predmetom\nsúdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Ide o predpoklad\núčinného uplatňovania práva na opravné prostriedky stranami v konaní. Navyše, odôvodnenie súdneho\nrozhodnutia je predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti.\nUvedené vyplýva aj zo znenie ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého súd v odôvodnení\nrozhodnutia uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca\nprípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za\npreukázané a ktoré nie, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa riadil pri\nhodnotení dôkazov, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súčasťou práva\nna riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami\núčastníka konania, pretože nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníka konania spôsobuje\nnepreskúmateľnosť rozhodnutia. Iba také rozhodnutie, ktoré je v súlade s ustanovením § 157 ods. 2\nO.s.p. je odvolacím súdom preskúmateľné a účastníkom umožňuje posúdiť postup súdu prvého stupňa.\nPovinnosť súdu vyrovnať sa s argumentmi účastníkov súdneho konania je jednou z najdôležitejších\nsúčastí základného práva na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Napadnutý rozsudok\npostráda dostatočne argumentačne zrozumiteľný výklad právneho posúdenia skutkového stavu podľa\npríslušných zákonných ustanovení s absenciou jasných, zrozumiteľných a dostatočne konkrétnych\nargumentov súdu.\nOdvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že k uzavretiu predmetnej kúpnej zmluvy došlo\nv prevádzkarni žalobcu na Levočskej ulici 20 v Prešove, ktorá je ako prevádzkareň zapísaná v\nživnostenskom registri. Prevádzkarňou v zmysle § 17 ods. 1 zákona o živnostenskom registri sa\nrozumie priestor, v ktorom sa prevádzkuje živnosť; nie je ním priestor súvisiaci s prevádzkovaním\n\nživnosti, ani technické a technologické zariadenie určené na prevádzkovanie živnosti alebo súvisiace\ns prevádzkovaním živnosti.\nZ ust. § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 108/2000 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri podomovom predaji\na zásielkovom predaji, vyplýva, že podomový predaj je predaj tovaru alebo poskytovanie služieb\nna základe zmluvy uzavretej medzi predávajúcim a spotrebiteľom, najmä pri akcii organizovanej\npredávajúcim mimo miesta prevádzkarne alebo mimo trhového miesta. Taktiež z označenia § 5 vyplýva,\nže sa vzťahuje na zmluvy uzavierané mimo miesta podnikania.\nZ preambuly smernice č. 85/577/EHS, ktorá bola implementovaná do nášho právneho poriadku zákonom\no podomovom a zásielkovom predaji, na ktorú poukazoval aj krajský súd, vyplýva, že:\n„..špeciálnou charakteristikou zmlúv uzatváraných mimo prevádzkových priestorov predajcu je, že\nspravidla je to predajca, ktorý začína zmluvné vyjednávanie, na ktoré je spotrebiteľ nepripravený,\nalebo ktoré neočakáva; keďže spotrebiteľ je často neschopný porovnať kvalitu a cenu ponuky s inými\nponukami; keďže všeobecne existuje prvok prekvapenia nie iba pri zmluvách uzatvorených na prahu\ndverí, ale tiež aj pri iných formách zmlúv uzatváraných predajcom mimo jeho prevádzkových priestorov.“\nKrajský súd poukázal na ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom\npredaji, ako aj na vyššie uvedenú smernicu, avšak dospel k ich nesprávnemu výkladu. Krajský súd\nargumentoval tým že: „ .. podstatou úpravy tak nie je fakt, kde je zmluva uzatváraná, ale za akých\nokolností je uzatváraná... „\nAj keď podomový predaj zákon o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji vymedzuje\ndeklaratórne, nie je možné pripustiť výklad krajského súdu, že za podomový predaj sa považuje aj predaj\nv prevádzkarni. Obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a\núčelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Zámer zákonodarcu vyplýva z dôvodovej\nsprávy k zákonu:\n„Tradičná schéma vzťahu predávajúci - spotrebiteľ vychádza z myšlienky, že predaj a poskytovanie\nslužieb sa zásadne vykonáva v určitých priestoroch, stacionárnych zariadeniach (prevádzkáreň, trhové\nmiesto a pod.) na základe osobného kontaktu predávajúceho a spotrebiteľa.\nPri zásielkovom a podomovom predaji je táto axióma v opačnom postavení, keď predávajúci, s ohľadom\nna zabezpečenie odbytu predávaných tovarov a služieb, sám iniciuje kontakt so spotrebiteľom. Obzvlášť\nje to markantné pri podomovom predaji, kedy samotnému uzatvoreniu zmluvy predchádza ofenzívne\nkonanie predávajúceho, ktorý organizuje prezentáciu tovarov alebo služieb mimo prevádzkarne.\nMiestom rokovania je obvykle byt alebo iné miesto, kde predávajúci ponúka tovary alebo služby\nspotrebiteľovi. V postavení spotrebiteľa sa v týchto prípadoch vyskytuje moment prekvapenia,\nprejavujúci sa obvykle tým, že spotrebiteľ:\n- nie je na rokovanie o kúpno-predajnej zmluve pripravený, s uzatvorením zmluvy vôbec nepočítal,\n- často nemá možnosť porovnať kvalitu a cenu ponuky s inými ponukami,\n- často je v neistote, kde a u koho si môže uplatniť práva, vyplývajúce zo zmluvy.\nNaproti tomu predávajúci vystupuje ako profesionál, ktorý mal možnosť pripraviť sa na takéto stretnutie.“\nOchrana je spotrebiteľom pri týchto zmluvách garantovaná z dôvodu, že spotrebitelia sa mimo\nprevádzkových priestorov môžu potenciálne cítiť pod psychologickým tlakom alebo voči nim môže byť\nvyužitý moment prekvapenia, bez ohľadu na to, či si spotrebiteľ návštevu predávajúceho vyžiadal alebo\nnie.\nS poukazom na uvedené je potrebné, aby sa krajský súd opätovne zaoberal otázkou aplikácie zákona\no ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji na predmetnú kúpnu zmluvu uzavretú\nmedzi žalobcom a konkrétnym spotrebiteľom a následne aby sa vyjadril k zákonnosti uloženej pokuty,\nk jej výške, k odstúpeniu od predmetnej zmluvy ako aj k ostatným námietkam žalobcu, a aby svoje\n\nrozhodnutie riadne odôvodnil so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu a na obsah administratívneho\nspisu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok súdu prvého\nstupňa podľa § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie\nkonanie v zmysle § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p.\nV ďalšom konaní krajský súd vec znova prejedná a rozhodne o nej, pričom sa musí náležite vysporiadať\ns námietkami žalobcu vznesenými v žalobe i v odvolaní, a to vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu.\nOstatnými námietkami žalobcu sa odvolací súd nezaoberal, nakoľko zistil závažný dôvod odôvodňujúci\nzrušenie nepreskúmateľného rozhodnutia krajského súdu.\nV novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 a\n§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.)\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/174/2013", "guid": "2e4f11be-de82-4386-a2fd-212d0f724f48:b0a26ae4-260c-4b72-adf3-7d1ca7c280bc", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}