{"guid": "feb93127-94d2-47fe-b568-4b4baf89121d:c0e9fbf6-1cb3-421d-9663-f06a33a40b2b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1013201253.1", "spisova_znacka": "6Sžo/37/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/37/2015 z 25. 5. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2016, sp. zn. 6Sžo/37/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1013201253.1", "identifikacne_cislo": "1013201253", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Hargaš", "datum_vydania": "2016-05-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/312/#paragraf-40.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 40 ods. 2 písm. a) zákona č. 312/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/312/#paragraf-40.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/312-2001/paragraf-40"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/312#paragraf-40"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c0e9fbf6-1cb3-421d-9663-f06a33a40b2b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1013201253.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013201253.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013201253.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/37/2015\n1013201253\n25. 05. 2016\nJUDr. Jozef Hargaš\nECLI:SK:NSSR:2016:1013201253.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša\na členov senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci žalobcu: Ing.\nH. B., E., zastúpený JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom so sídlom Krížna 44, Bratislava,\nproti žalovanému: Pôdohospodárska platobná agentúra, Dobrovičova 12, Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101/1237/2013 zo dňa 18.06.2013, o odvolaní žalovaného proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/171/13-70 z 24. septembra 2014 jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/171/13-70 zo dňa\n24.09.2014 p o t v r d z u j e.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 70 Eur za súdny\npoplatok a v sume 177,86 Eur titulom trov právneho zastúpenia, na účet jeho právneho zástupcu do 30\ndní odo dňa právoplatnosti rozsudku.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len ako „krajský súd“ alebo „súd prvého stupňa“)\nnapadnuté rozhodnutie vedúceho služobného úradu žalovaného č. 101/1237/2013 zo dňa 18.06.2013 a\nrozhodnutie žalovaného č.: 120/2571/2009 zo dňa 29.10.2009 zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.\na vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nV predmetnej veci sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia vedúceho\nslužobného úradu žalovaného, ktorý ako odvolací orgán príslušný na rozhodovanie podľa § 138 ods.\n1 zákona č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe (ďalej aj len zákon o štátnej službe) rozhodnutím č.:\n101/1237/2013 zo dňa 18.06.2013 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie) zamietol odvolanie žalobcu zo\ndňa 11.11.2009, doplnené dňa 14.12.2009 a rozhodnutie č.: 120/2571/2009 zo dňa 29.10.2009 (ďalej aj\nlen prvostupňové rozhodnutie) o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu služobným úradom\nodvolaním potvrdil.\nV odôvodnení krajský súd uviedol, že s poukazom na citované ustanovenie § 40 ods. 2 písm.\na/ zákona o štátnej službe bolo podmienkou skončenia štátnozamestnaneckého pomeru zánik\nštátnozamestnaneckého miesta, ktoré však bolo v danom prípade rozhodnutím Generálneho riaditeľa\nPPA č. 147/2009 (organizačno-riadiacim aktom) zrušené až s účinnosťou od 31.10.2009 a teda nebola\nsplnená podmienka pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu, keďže v deň 30.10.2009\nešte jeho miesto existovalo, pričom prvostupňové rozhodnutie zo dňa 29.10.2009 bolo žalobcovi\ndoručené v tento deň na ústnom pohovore a tak v podstate jeho štátnozamestnanecký pomer mal\npodľa textu rozhodnutia skončiť už týmto dňom. Žalovaný by pri splnení všetkých zákonných podmienok\nmohol skončiť štátnozamestnanecký pomer žalobcu najskôr ku dňu 31.10.2009 a neskôr, avšak nie pred\nzánikom tohto miesta. Tento názor potvrdzuje aj skutočnosť, že zamestnancom, ktorí boli začlenení do\n\njednotlivých organizačných útvarov boli vydané rozhodnutia o zmene štátnozamestnaneckého pomeru\ntrvalým preložením s dátumom účinnosti od 31.10.2009.\nPredpokladom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním podľa § 40 ods. 2 písm.\na/ zákona v znení platnom a účinnom v čase rozhodnom pre toto konanie bolo, aby došlo\nk zrušeniu štátnozamestnaneckého miesta dotknutého štátneho zamestnanca a ten nesúhlasil s\ntrvalým preložením, alebo služobný úrad nemal voľné štátnozamestnanecké miesto alebo voľné\nštátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním. Podľa názoru súdu musí teda služobný\núrad zistiť, či nemá voľné štátnozamestnanecké miesto. V prípade zistenia, že takýmto voľným miestom\nslužobný úrad disponuje, jeho povinnosťou je ponúknuť ho odvolávanému štátnemu zamestnancovi.\nNemusí túto podmienku splniť len v prípade, že obsadzuje voľné miesta výberovým konaním podľa § 15\nzákona o štátnej službe, pod čím treba rozumieť, že výberové konanie časovo aktuálne prebieha, teda\nbolo riadne vyhlásené v tlači, prípadne v iných verejnosti všeobecne prístupných prostriedkoch masovej\nkomunikácie najmenej tri týždne pred jeho začatím. Splnenie podmienok vyplývajúcich služobnému\núradu z ustanovenia § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe je hmotnoprávnou podmienkou\nplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním, pričom preukázanie splnenia všetkých\nhmotnoprávnych ustanovených podmienok je na služobnom úrade (žalovanom). Správne orgány\nodôvodnenie tejto podmienky vybavili celkom formálne a veľmi laxne.\nAj keď organizačno-riadiaci akt v danom prípade nemá povahu všeobecne záväzného právneho\npredpisu a v podstate tento organizačno-riadiaci akt nebolo potrebné doručovať štátnym zamestnancom,\nktorých miesta boli zrušené, ale bol adresovaný osobám, ktoré ho mali realizovať. Uvedené však nič\nnemení na tom, že v dôsledku tejto organizačnej zmeny bolo zrušené miesto žalobcu až s účinnosťou\nod 31.10.2009, na základe čoho je potrebné konštatovať, že žalovaný rozhodol rozhodnutím zo dňa\n29.10.2009 predčasne a preto vychádza tak prvostupňové, ako aj napadnuté rozhodnutie správnych\norgánov z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nS poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel krajský súd k záveru, že žaloba je dôvodná a preto\nnapadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutie žalovaného ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm. a/\nO.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Žiadal, aby\nodvolací súd v zmysle ust. § 250ja ods. 3 druhá veta v spojitosti s ust. § 221 O.s.p. napadnutý rozsudok\nkrajského súdu zrušil v celom rozsahu.\nUviedol, že rozsudok Najvyššieho súdu SR č. k. 3Sžo/44/2012 zo dňa 12.03.2013 v odôvodnení\nuvádza že: „Organizačno-riadiacim aktom v danom prípade je rozhodnutie generálneho riaditeľa PPA\nč. 147/2009 zo dňa 29.10.2009. Organizačno-riadiaci akt nie je individuálnym správnym aktom rozhodnutím, nedoručuje sa štátnym zamestnancom, ktorých miesta ním boli zrušené. Je adresovaný\nosobám, ktoré ho majú realizovať.“\nĎalej poukázal na to, že Najvyšší súd stanovil žalovanému povinnosť v ďalšom konaní objasniť\npojem účinnosť vo vzťahu k platnosti a preukázať, či organizačno-riadiaci akt bol zrealizovaný jeho\nadresátmi k dátumu 31.10.2009 alebo po dátume 31.10.2009, teda či išlo o lehotu vakačnú alebo\nrealizačnú. Výklad pojmov sa preukázal nasledovným faktickým stavom - rozhodnutím generálneho\nriaditeľa PPA č. 147/2009 bolo celkovo zrušených 29 zamestnaneckých miest z toho: 3 zamestnanecké\nmiesta boli neobsadené, 17 zamestnancov bolo začlenených do jednotlivých organizačných útvarov,\nl zamestnanec bol trvalo preložený na iný organizačný útvar v rámci PPA, 8 zamestnancov\nskončilo štátnozamestnanecký /pracovný/ pomer. Zamestnancom, ktorí boli začlenení do jednotlivých\norganizačných útvarov boli v súlade so zákonom č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) vydané rozhodnutia o\nzmene štátnozamestnaneckého pomeru trvalým preložením s dátumom účinnosti od 31.10.2009. So\nzamestnancami, ktorým boli štátnozamestnanecké miesta zrušené a služobný úrad nemal iné vhodné\nštátnozamestnanecké miesto za účelom trvalého preloženia alebo voľné štátnozamestnanecké miesta\nobsadzoval výberovým konaním, služobný úrad skončil štátnozamestnanecký /pracovný/ pomer v\nsúlade so zákonom dňom 30.10.2009. Na základe uvedených skutočností v ďalšom konaní jednoznačne\npreukázal, že organizačno-riadiaci akt bol zrealizovaný jeho adresátmi k 31.10.2009, v predmetnej veci\nišlo o lehotu realizačnú.\n\nV rozhodnutí o skončení štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním je uvedené, že\nštátnozamestnanecký pomer navrhovateľa skončí dňom 30.10.2009 a nie od 30.10.2009, t.j.\nnavrhovateľ bol dňa 30.10.2009 stále v štátnozamestnaneckom pomere. Zároveň je v rozhodnutí\no racionalizácii počtu zamestnaneckých miest uvedené, že štátnozamestnanecké miesto č. 131/02\nobsadené navrhovateľom sa zrušuje s účinnosťou od 31.10.2009. Pokiaľ nastane stav zrušenia\nštátnozamestnaneckého miesta, je zrejmé, že dňom zániku tohto miesta - t.j. 31.10.2009 neexistuje\npracovná pozícia, na ktorej by mohol štátny zamestnanec plniť svoje služobné povinnosti.\nPoukázal na rozsudok Najvyššieho súdu č. k. 3Sžo/44/2012 zo dňa 12.03.2013, ktorý uviedol, že\n„Zásadnou právnou otázkou v danej veci je výklad pojmu zrušenie štátnozamestnaneckého miesta.\nNajvyšší súd dospel k záveru, že zrušenie štátnozamestnaneckého miesta je faktický stav, ktorý\nnastáva v dôsledku opatrenia vykonaného organizačno-riadiacim aktom. Pokiaľ nastane stav zrušenia\nštátnozamestnaneckého miesta, je zrejmé, že dňom zániku tohto miesta (v tomto prípade 31.10.2009)\nneexistuje pracovná pozícia, na ktorej by mohol štátny zamestnanec plniť svoje služobné povinnosti.“\nŽalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky\nnapadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 10 ods. 2)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s §§ 212 a nasl.), odvolanie prejednal\nbez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\n(§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie\nžalovaného nie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd\nprvého stupňa napadnuté rozhodnutie vedúceho služobného úradu žalovaného č. 101/1237/2013\nzo dňa 18.06.2013 a rozhodnutie žalovaného č.: 120/2571/2009 zo dňa 29.10.2009 zrušil podľa §\n250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný preskúmavaným\nrozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu zo dňa 11.11.2009, doplnené dňa 14.12.2009 a rozhodnutie\nč.: 120/2571/2009 zo dňa 29.10.2009 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu služobným\núradom odvolaním potvrdil.\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej\nrozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov §§ 247 a nasl. O.s.p.)\nje posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci\nsprávneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,\nči uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,\nktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri preskúmavaní\nzákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého\nrozhodnutia. (§ 250i ods. 1).\nPodľa § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa\npoužijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.\nPodľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak\nsa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219 ods.\n2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných\nprávnych záverov vo veci samej spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem uvedených\nv odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská\npre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu považuje právne posúdenie\npreskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu, aby najvyšší\nsúd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti spolu s právnymi\nzávermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie správnosti dôvodov\nnapadnutého rozhodnutia.\nPodľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je\nzvrchovaný, demokratický a právny štát.\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZ uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností\ndo všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na\nústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho\nsprávneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť\ninterpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.\nOrgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v\nzmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou\nv medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe\nSlovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne\nzáväznými predpismi Európskeho spoločenstva a Európskej únie.\nPodľa § 39 ods. 1 písm. a/ zák. o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer, ak tento zákon\nneustanovuje inak, sa skončí odvolaním zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodov uvedených v\n§ 40 ods. 1 až 3.\nPodľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe, v stálej štátnej službe alebo v dočasnej\nštátnej službe služobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z dôvodu zrušenia\njeho štátnozamestnaneckého miesta, ak štátny zamestnanec, ktorého štátnozamestnanecké miesto\nbolo zrušené, nesúhlasí s trvalým preložením podľa § 29 ods. 5 alebo služobný úrad nemá voľné\nštátnozamestnanecké miesto alebo voľné štátnozamestnanecké miesto obsadzuje výberovým konaním;\nv tom prípade sa štátnemu zamestnancovi poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného\nplatu a ak štátnozamestnanecký pomer štátneho zamestnanca trval dlhšie ako dva roky, poskytne sa mu\nnáhrada vo výške trojnásobku jeho funkčného platu; to neplatí, ak ide o štátneho zamestnanca podľa\n§ 25 ods. 2 písm. c/.\nS poukazom na citované ustanovenie § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe bolo podmienkou\nskončenia štátnozamestnaneckého pomeru zánik štátnozamestnaneckého miesta, ktoré však bolo v\ndanom prípade rozhodnutím Generálneho riaditeľa PPA č. 147/2009 (organizačno-riadiacim aktom)\nzrušené až s účinnosťou od 31.10.2009 a teda aj podľa názoru najvyššieho súdu nebola splnená\npodmienka pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu, keďže v deň 30.10.2009 ešte jeho\nmiesto existovalo, pričom že prvostupňové rozhodnutie zo dňa 29.10.2009 bolo žalobcovi doručené v\ntento deň na ústnom pohovore a tak v podstate jeho pomer mal podľa textu rozhodnutia skončiť už týmto\ndňom. Žalovaný by pri splnení všetkých zákonných podmienok mohol skončiť štátnozamestnanecký\npomer žalobcu najskôr ku dňu 31.10.2009 a neskôr, avšak nie pred zánikom tohto miesta. Tento názor\npotvrdzuje aj skutočnosť, že zamestnancom, ktorí boli začlenení do jednotlivých organizačných útvarov\nboli vydané rozhodnutia o zmene štátnozamestnaneckého pomeru trvalým preložením s dátumom\núčinnosti od 31.10.2009.\n\nSkutočnosť, že organizačno-riadiaci akt v danom prípade nemá povahu všeobecne záväzného právneho\npredpisu a v podstate tento organizačno-riadiaci akt nebolo potrebné doručovať štátnym zamestnancom,\nktorých miesta boli zrušené, ale bol adresovaný osobám, ktoré ho mali realizovať. Uvedené však nič\nnemení na tom, že v dôsledku tejto organizačnej zmeny bolo zrušené miesto žalobcu až s účinnosťou\nod 31.10.2009, na základe čoho je potrebné aj podľa názoru najvyššieho súdu konštatovať, že žalovaný\nrozhodol rozhodnutím zo dňa 29.10.2009 predčasne a preto vychádza tak prvostupňové, ako aj\nnapadnuté rozhodnutie správnych orgánov z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nNajvyšší súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžo 27/2008 zo dňa 26.11.2008,\nv ktorom riešil obdobný právny problém a zaujal totožný právny názor.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na vyššie uvedené považoval námietky žalobcu\nsmerujúce proti rozsudku súdu prvého stupňa za nedôvodné, také, ktoré nemôžu ovplyvniť posúdenie\ndanej veci, a preto podľa § 250ja ods. 3 vety druhej O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok\nako vecne správny potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi priznal náhradu\ntrov odvolacieho konania postupom podľa § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR 655/2004\nZ.z. za jeden úkon právnej pomoci v sume 139,83 Eur + paušál 8,39 Eur, t.j. 148,22 Eur a 20% DPH\n(29,64 Eur), t.j. spolu 177,86 Eur.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}