Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/64/2014 z 30. 3. 2016 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2016, sp. zn. 7Sžo/64/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:1013201223.1 Najvyšší súd | 7Sžo/64/2014 | ECLI:SK:NSSR:2016:1013201223.1 | 2016-03-30 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 40/1993 Z. z. Národnej rady Slovenskej republiky o štátnom občianstve Slovenskej republiky, zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/be8adc03-8be0-4462-8439-826fbec7b521 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1013201223.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžo/64/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013201223
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1013201223.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky
Reisenauerovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD. v právnej veci
žalobcu: Y. X.-M., bytom v H.. XXX, zastúpený Mgr. Michalom Urbanom, advokátom so sídlom v
Trenčíne, Šafárikova č. 12, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. apríla 2013,
číslo: SLV-OLVS-21/2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15.
mája 2014, č. k. 1S/167/2013-40, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 15. mája 2014, č. k.
1S/167/2013-40 p o t v r d z u j e .

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave (ďalej len ako „krajský súd“) rozsudkom zo dňa 15. mája 2014, č. k.
1S/167/2013-40 podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol žalobu
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 24. apríla 2013, číslo: SLV-OLVS-21/2013.
Týmto rozhodnutím žalovaný podľa § 7, § 8 ods. 1 a § 8a ods. 3 zákona č. 40/1993 Z. z. o štátnom
občianstve Slovenskej republiky (ďalej len „SR") v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona č.
40/1993 Z. z.“) a § 1 ods. 1, § 3 ods. 5, § 59 ods. 2 a § 61 ods. 2 a 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol rozklad podaný žalobcom a potvrdil
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ministra vnútra SR zo dňa 25. novembra 2010, číslo
SVS-OVVS2-2010/008298, ktorým nevyhovel žiadosti žalobcu o udelenie štátneho občianstva SR.

Krajský súd zistil, že žalobca je občanom Libanonskej republiky a 11. januára 2010 prostredníctvom
Obvodného úradu Trenčín podal žiadosť o udelenie štátneho občianstva SR. Prvostupňovým
rozhodnutím Ministerstva vnútra SR zo dňa 20. novembra 2010 nebolo vyhovené jeho žiadosti s
odôvodnením, že na udelenie štátneho občianstva nie je právny nárok ani po splnení zákonných
podmienok. Poukázal na to, že je na správnej úvahe žalovaného, či po posúdení všetkých podmienok
a okolností štátne občianstvo udelí alebo nie. Dôležitou skutočnosťou pri posudzovaní žiadosti je
stanovisko bezpečnostných orgánov. Žalovaný v tomto prípade správne vychádzal z nesúhlasného
stanoviska Slovenskej informačnej služby, podľa ktorého by udelenie štátneho občianstva žalobcovi
nebolo v súlade so záujmami štátu a jeho občanov.

Krajský súd súčasne dodal, že nesúhlasné stanovisko Slovenskej informačnej služby nie je súčasťou
administratívneho spisu a nie je ani predmetom súdneho prieskumu, nakoľko sa jedná o utajovanú
skutočnosť podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností so stupňom utajenia



„vyhradené“, a preto nie je možné ani žalobcovi uviesť konkrétne skutočnosti, na základe ktorých
Slovenská informačná služba dospela k svojmu negatívnemu záveru.

Krajský súd nezistil nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktoré rozhodnutie pokladal za náležite a
presvedčivo odôvodnené, vychádzajúce zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Preto žalobu
ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému
žalobcovi právo na ich náhradu nepriznal.

Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca odvolanie. Predovšetkým namietal porušenie práva na
právnu istotu, zásady rovnosti všetkých pred zákonom ako aj právo na spravodlivý proces. Uviedol,
že krajský súd sa v rozsudku dostatočne nevysporiadal so žalobnými dôvodmi ako aj s vyjadreniami
prednesenými právnym zástupcom žalobcu na nariadenom pojednávaní. V odôvodnení rozsudku nebol
uvedený žiaden konkrétny dôvod neudelenia štátneho občianstva, ani dôvod, pre ktorý sa právny
zástupca žalobcu nemohol oboznámiť s vyjadrením Slovenskej informačnej služby.

Žalobca ďalej poukázal na to, že bez možnosti vyjadriť sa k podkladom vedúcim k záveru o
„bezpečnostnom riziku“ sa nemôže účinne brániť. I napriek tomu, že právny zástupca žalobcu
požiadal konajúci súd o možnosť nahliadnutia do administratívneho spisu v časti vyjadrenia Slovenskej
informačnej služby, ktoré bolo doručené konajúcemu súdu deň pred vytýčením pojednávania, nebolo
žalobcovi, resp. jeho právnemu zástupcovi nahliadnutie do spisu umožnené. Rovnako sa konajúci súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia s touto žiadosťou nezaoberal a nijako nevysvetlil, z akého dôvodu
nie je právny zástupca oprávnený nahliadnuť do administratívneho spisu v časti vyjadrenia Slovenskej
informačnej služby.

Záverom žalobca v podanom odvolaní skonštatoval zmätočnosť, nepreskúmateľnosť, riadne
neodôvodnenie napadnutého rozhodnutia ako aj nesprávne skutkové a právne zhodnotenie veci a
následne poukázal na judikatúru tak Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj Ústavného súdu
Slovenskej republiky dotýkajúcu sa princípu rovnosti zbraní, kontradiktórnosti konania ako aj práva na
spravodlivý súdny proces a práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

Žalobca žiadal alternatívny petit a to, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil
prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, alebo rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie správneho
orgánu a vec mu vráti na ďalšie konanie.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok súdu potvrdiť ako vecne správny
a poukázal na svoje vyjadrenie k žalobe zo dňa 28. augusta 2013

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP)
preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach
podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP),
a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené
záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 3 OSP).

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého
stupňa zamietol žalobu potom, ako zistil ako súladné so zákonom napadnuté rozhodnutie žalovaného
správneho orgánu, ktorým žiadosti žalobcu o udelenie štátneho občianstva SR nebolo vyhovené.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom
v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie



mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami
uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť
napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

Najvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal
zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého
prvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

Podľa § 246c ods. l veta prvá OSP pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa
použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 219 ods. l, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského
súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia
§ 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov
a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu
vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu,
ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku v napadnutej časti týkajúcej sa
veci samej napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu právne posúdenie preskúmavanej veci
krajským súdom vo veci samej v zásade považuje za správne a súladné so zákonom. Vzhľadom k tomu,
aby neopakoval pre účastníkov známe skutočnosti, na zdôraznenie správneho skutkového a právneho
záveru súdu prvého stupňa uvádza nasledovné.

Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti
druhej a tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán príslušný na
konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný
stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho
orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v
čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. l OSP).

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 40/1993 Z. z., štátne občianstvo Slovenskej republiky možno udeliť
žiadateľovi, ktorý nie je štátnym občanom Slovenskej republiky a
a) má nepretržitý trvalý pobyt na území Slovenskej republiky aspoň osem rokov bezprostredne
predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky,
b) je bezúhonný; za bezúhonného sa na účely tohto zákona nepovažuje ten,
1. kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin a od zahladenia odsúdenia neuplynulo päť
rokov,
2. koho trestné stíhanie za úmyselný trestný čin bolo právoplatne podmienečne zastavené a od uplynutia
skúšobnej doby neuplynulo päť rokov,
3. koho trestné stíhanie za úmyselný trestný čin bolo zastavené rozhodnutím súdu o schválení zmieru
alebo rozhodnutím prokurátora o schválení zmieru a od právoplatnosti tohto rozhodnutia neuplynulo päť
rokov.
c) ktorému nebol súdom uložený trest vyhostenia,
d) proti ktorému nie je vedené trestné stíhanie,
e) proti ktorému nie je vedené vydávacie konanie ani konanie o vykonaní európskeho zatýkacieho
rozkazu,
f) proti ktorému nie je vedené konanie o administratívnom vyhostení,
g) proti ktorému nie je vedené konanie o odňatie azylu a



h) preukázal ovládanie slovenského jazyka slovom aj písmom a všeobecných znalostí o Slovenskej
republike (ďalej len "ovládanie slovenského jazyka") podľa § 8 ods. 5 až 8; to neplatí pre žiadateľa podľa
§ 7 ods. 2 písm. b/ a i/, odsekov 4 až 6 a pre žiadateľa, ktorý v čase podania žiadosti nedovŕšil 14 rokov,
i) plní si povinnosti vyplývajúce z ustanovení právnych predpisov upravujúcich pobyt cudzincov na území
Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie, sociálne poistenie, starobné dôchodkové sporenie,
dane, odvody, poplatky, zamestnávanie cudzincov a ďalšie povinnosti vyplývajúce pre cudzincov z
právneho poriadku Slovenskej republiky.

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 40/1993 Z. z., žiadateľovi, ktorý má na území Slovenskej republiky povolený
pobyt, možno udeliť štátne občianstvo Slovenskej republiky bez splnenia podmienky uvedenej v odseku
1 písm. a/, ak tento zákon neustanovuje inak, ak
a) uzavrel manželstvo so štátnym občanom Slovenskej republiky, toto manželstvo trvá a žije v tomto
manželstve v spoločnej domácnosti na území Slovenskej republiky najmenej počas piatich rokov
bezprostredne predchádzajúcich podaniu žiadosti o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky,
b) ide o osobu, ktorá sa významne zaslúžila o prínos pre Slovenskú republiku v oblasti ekonomickej,
vedeckej, technickej, kultúrnej, sociálnej alebo športovej alebo je to z iného dôvodu v záujme Slovenskej
republiky,
g) má na území Slovenskej republiky nepretržitý pobyt najmenej desať rokov a v čase podania žiadosti o
udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky mu už bolo udelené povolenie na trvalý pobyt alebo

Podľa § 8a ods. 3 zákona č. 40/1993 Z. z., ministerstvo v konaní o žiadosti o udelenie štátneho občianstva
Slovenskej republiky požiada o stanovisko osobitný útvar Policajného zboru, a ak je to potrebné, aj
Slovenskú informačnú službu a iné dotknuté štátne orgány. Ministerstvo v konaní o žiadosti o udelenie
štátneho občianstva Slovenskej republiky prihliada na verejný záujem, osobitne na bezpečnostné
hľadisko, ako aj na stanoviská Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby a iných dotknutých
štátnych orgánov.

Podľa § 134 OSP listiny vydané súdmi Slovenskej republiky alebo inými štátnymi orgánmi v medziach
ich právomoci, ako aj listiny, ktoré sú osobitnými predpismi vyhlásené za verejné, potvrdzujú, že ide o
nariadenie alebo vyhlásenie orgánu, ktorý listinu vydal, a ak nie je dokázaný opak, i pravdivosť toho, čo
sa v nich osvedčuje alebo potvrdzuje.

Podľa § 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného
stavu veci.

Je nepochybné, že vo veci udelenia štátneho občianstva SR nie je daný právny nárok, je daná iba
možnosť na žiadosť osoby, ktorá nie je štátnym občanom SR štátne občianstvo SR udeliť. Napriek tomu
príslušný orgán štátnej správy musí v konaní postupovať podľa ustanovení správneho poriadku ako aj
zákona č. 40/1993 Z. z. To znamená, že správny orgán musí v záujme náležitého zistenia skutkového
stavu vykonať dokazovanie, aby dospel k objektívnemu záveru, či občan spĺňa alebo nespĺňa podmienky
na udelenie štátneho občianstva SR.

Z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu odvolací súd zistil,
že pre vydanie rozhodnutia o žiadosti žalobcu o udelenie štátneho občianstva Slovenskej republiky v
dostatočnom rozsahu boli skúmané podmienky v zmysle § 7 zákona č. 40/1993 Z. z. a to v takom
rozsahu, aby bolo možné určiť, či sú alebo nie sú splnené podmienky na udelenie štátneho občianstva
Slovenskej republiky.

V danom prípade žalovaný v súlade s ustanovením § 8a ods. 3 zákona o štátnom občianstve za
účelom posúdenia bezpečnostného hľadiska vyžiadal stanovisko Slovenskej informačnej služby (ďalej
len „SIS"), ktorá voči žalobcovi zaujala k stavu 18. októbra 2010 ako aj k 16. januára 2013, t.j. v čase
rozhodovania žalovaného negatívne stanovisko.

Vzhľadom na to, že v zmysle zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 215/2004 Z. z.“) sa
jedná o utajovanú skutočnosť so stupňom utajenia „vyhradené“, stanovisko SIS nemôže byť a ani
nie je súčasťou administratívneho spisu a nie je ani predmetom súdneho prieskumu. To znamená,
že v rozhodnutí správneho orgánu nie je možné uviesť konkrétne skutočnosti, na základe ktorých



Slovenská informačná služba dospela k svojmu negatívnemu záveru. Preto podľa názoru odvolacieho
súdu žalobcom namietané skutočnosti nespôsobujú procesné pochybenie správneho orgánu.

Zákon o štátnom občianstve v ustanovení § 7 ods. 1 ponechal na uvážení správneho orgánu, či pri
splnení zákonom predpísaných podmienok žiadosti o udelenie štátneho občianstva vyhovie alebo nie.

Najvyšší súd zistil, že žalovaný pred vydaním preskúmavaného rozhodnutia podrobne skúmal splnenie
zákonných podmienok v zmysle § 7 a § 8a ods. 3 zákona č. 40/1993 Z. z., a preto neobstojí námietka
žalobcu, že v správnom konaní nebol skutkový stav dostatočne zistený. Žalovaný rozhodol v súlade
so zákonom o štátnom občianstve, keď žiadosti žalobcu o udelenie štátneho občianstva Slovenskej
republiky nevyhovel, pričom svoje rozhodnutie aj náležite zdôvodnil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností, podľa § 250ja ods. 3
vety druhej OSP v spojení s § 219 ods. 1, 2 OSP napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 15. mája 2015, č. k. 1S/167/2013-40 ako vecne správny potvrdil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1
OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a podľa § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal pre jeho neúspech v odvolacom konaní a žalovanému náhrada trov
konania zo zákona neprislúcha.

Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.
mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.