{"guid": "d54b3522-5384-4cb5-8449-a133b5657e2e:d7bac02d-8fba-404d-9f54-c57b594d577c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1013201082.1", "spisova_znacka": "3Sžf/104/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/104/2015 z 23. 11. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. novembra 2016, sp. zn. 3Sžf/104/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1013201082.1", "identifikacne_cislo": "1013201082", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "datum_vydania": "2016-11-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "nazov": "§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-29"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-29"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d7bac02d-8fba-404d-9f54-c57b594d577c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1013201082.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013201082.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013201082.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžf/104/2015\n1013201082\n23. 11. 2016\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2016:1013201082.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Milučkého a\nsudcov JUDr. Ivana Rumanu a JUDr. Aleny Adamcovej v právnej veci žalobcu: Shadow, s.r.o., Galvániho\n2/A, Bratislava, právne zastúpeného JUDr. Marcelom Biznárom, advokátom so sídlom Bajkalská 31,\nBratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici,\nLazovná č. 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. I/222/9595-68830/2010/990036r zo dňa 15.06.2010, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n5S/150/2013-41 zo dňa 7. apríla 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/150/2013-41 zo dňa\n7. apríla 2015 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1\nObčianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobca\ndomáhal preskúmania a zrušenia vyššie uvedeného rozhodnutia žalovaného ako i dodatočného\nplatobného výmeru Daňového úradu Pezinok (ďalej len „správca dane“) č. 608/320/13234/10/And zo\ndňa 09.04.2010. Týmto rozhodnutím správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992\nZb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do\n29.12.2010 (ďalej len „zákon o správe daní“) na základe výsledku daňovej kontroly dodatočne vyrubil\nžalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie december 2008 v\nsume 15 817,56 Eur. Žalovaný napadnutým rozhodnutím č. I/222/9595-68830/2010/990036-r zo dňa\n15.06.2010 v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 48 ods. 5 zákona o správe daní predmetný\ndodatočný platobný výmer potvrdil.\nPodľa § 250k ods. 1 OSP krajský súd neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\nDôvodom dodatočného vyrubenia DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie bolo správcom dane\nkonštatované porušenie § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom\ndo 31.12.2008 (ďalej len „zákon o DPH“) žalobcom, keď tento si uplatnil právo na odpočítanie dane za\ndodanie tovaru, ktorého reálne dodanie deklarovaným dodávateľom sa preverovaním zo strany správcu\ndane nepotvrdilo. Konkrétne správca dane v zdaňovacom období december 2008 neuznal žalobcovi\nnárok na odpočítanie DPH z daňových dokladov č. 20080271, č. 20080285, č. 200080306, č. 20080311\na č. 20080315, vystavených dodávateľom GOLD MKM s.r.o., Zámocká 22 Bratislava, IČO 35 768 720,\nktorými mal fakturovať dodanie tovaru v celkovej sume 2 984 520,- Sk, z toho 19% DPH predstavovala\nsumu 476 520,- Sk.\n\nV rámci súdneho prieskumu krajský súd konštatoval skutkové zistenia tvoriace podklad pre dodatočné\nurčenie DPH za predmetné zdaňovacie obdobie a s poukazom na zásady daňového konania a dôkaznú\npovinnosť žalobcu vyhodnotil, že správca dane dbal na skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie\ndaňovej povinnosti, aby tieto boli zistené čo najúplnejšie. Ako nesporné posúdil, že správca dane formou\ndožiadania skúmal aj vecné naplnenie fakturovaného obchodu s dodávateľom GOLD MKM, s.r.o.,\npričom žalobca počas daňovej kontroly napriek výzve správcu dane neuviedol žiadne osoby, prípadných\nsvedkov, resp. nedoložil do spisu žiadne relevantné dôkazy na podporu jeho tvrdení.\nNeunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu krajský súd zároveň dôvodil citáciou právneho\nnázoru obsiahnutého v uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn.\n3Sžf 85/2013 zo dňa 3. júna 2014 (hoci tento prameň krajský súd v odôvodnení neuviedol - poznámka\nodvolacieho súdu), podľa ktorého: „....žalobca uskutočnil platby osobe, ktorej identitu si neoveril a ktorej\nprávny vzťah s dodávateľom je nepreukázaný. I v prípade, že by sa preukázala existencia tovaru, tak\nvýdavok v danom prípade (keďže nešlo o platbu cez účet), nesmeroval k tvrdenému dodávateľovi, ale\nk neznámej osobe. V danom prípade postup žalobcu nie je možné hodnotiť ako postup obchodníka\ns odbornou starostlivosťou, ktorý zachovávajú podnikatelia pri platbách v hotovosti. Tieto okolnosti\nneumožňujú a nejde o špecifickú situáciu, kedy na základe judikatúry by bolo možné presunúť dôkazné\nbremeno z daňového subjektu na správcu dane. Správca dane vychádzal zo správneho rozloženia\ndôkazného bremena. Daňový subjekt pre prípad daňovej kontroly si neuchoval relevantné dôkazné\nprostriedky, ktoré s ohľadom na povahu transakcie bolo možné od neho očakávať nielen na základe\nzákona, ale i na základe rozumnej odbornej starostlivosti o vlastné daňové záležitosti“.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a eventuálnym petitom\nnavrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného\nzruší a vec mu vráti na ďalšie konanie, alebo aby zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na\nďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu a náhradu trov\nprávneho zastúpenia v sume 423,66 Eur.\nV súvislosti námietkou napádajúcou nedostatočné zistenie skutkového stavu daňovými orgánmi\nžalobca poukázal na právny záver z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S\n245/2010-67, 4S 144/2011 zo dňa 21.10.2011, potvrdeného v rámci odvolacieho konania Najvyšším\nsúdom Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 5Sžf/2/2012 zo dňa 31.01.2013. Uvedeným skorším\nrozsudkom krajský súd zastavil konanie v časti žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného\nč. I/222/9595-68830/2010/990036-r zo dňa 15.06.2010 a zároveň rozhodnutie žalovaného č.\nI/222/9595-68830/2010/990036-r zo dňa 02.08.2010 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie,\npričom v jeho odôvodnení okrem iného uviedol: „Podľa názoru súdu, nebolo v možnostiach daňového\nsubjektu v čase výkonu daňovej kontroly iným spôsobom preukázať realizáciu zdaniteľného plnenia,\nako predloženými účtovnými dokladmi vyžiadanými správcom dane a ak nebol nadobudnutý tovar\npredaný, kontrolou skladových zásob. Správca dane, napriek svojim možnostiam nevykonal v prípade\npochybností kontrolu účtovných dokladov, či deklarovaný tovar mohol nadobudnúť od iného subjektu,\nresp. či je nadobudnutie takéhoto množstva tovaru u žalobcu obvyklé, prípadne inými dôkaznými\nprostriedkami preukázať pochybenia žalobcu. Pátranie po dodávateľovi tovaru obdržaného žalobcom v\ndecembri 2008 zo strany daňového subjektu po dlhšom časovom odstupe nie je podľa súdu spravodlivé\npožadovať od žalobcu. Z obsahu spisu nevyplýva, či sa správca dane pokúšal zistiť od žalobcu\nprítomnosť iných osôb pri preberaní tovaru, ktoré by mohli dosvedčiť realizáciu plnenia, resp. žiadal\nod neho iné doklady na preukázanie dodávky. Bez doplnenia dôkazných prostriedkov a ich riadneho\nzhodnotenia daňovými orgánmi nie je možné dospieť k záveru, že nedošlo k zdaniteľnému plneniu, a\nteda k nároku žalobcu na odpočet DPH.“\nV nadväznosti na uvedené žalobca uviedol, že konanie v časti žaloby o preskúmanie rozhodnutia\nžalovaného zo dňa 15.06.2010 bolo rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 245/2010-67 zo\ndňa 21.10.2010 zastavené z dôvodu, že toto rozhodnutie žalovaného nenadobudlo právoplatnosť a v\nčasti žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 02.08.2010 súd vyhovel žalobnému návrhu\na toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Toto rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave\nnadobudlo právoplatnosť.\n\nPodľa žalobcu však žalovaný sa vyššie uvedenými rozhodnutiami neriadil a v prílohe listu zo dňa\n28.03.2013 žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu doručil rozhodnutie žalovaného zo dňa\n15.06.2010. Žalobca namieta, že žalovaný vo veci opätovne nekonal tak, ako mu to uložil krajský súd.\nKeďže v oboch konaniach na krajskom súde boli predmetom preskúmania zákonnosti obsahovo totožné\nrozhodnutia žalovaného (s rovnakým číslom rozhodnutie č. I/222/9595-68830/2010/990036-r zo dňa\n15.06.2010 aj zo dňa 02.08.2010) a v konaní vedenom pod sp. zn. 4S 245/2010 dospel k záveru, že bez\ndoplnenia dôkazných prostriedkov a ich riadneho zhodnotenia daňovými orgánmi nie je možné dospieť\nk záveru, že nedošlo k zdaniteľnému plneniu, a teda k nároku žalobcu na odpočet DPH, je možné podľa\nžalobcu konštatovať, že napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave (5S 150/2013-41) trpí vadou\nnesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci.\nŽalobca sa domnieva, že krajský súd nevykonal navrhnuté dôkazy a nepripojil spis č. k. 4S 245/2010,\nnakoľko ak by tak urobil, nemohol by dospieť k diametrálne odlišným skutkovým zisteniam a právnemu\nnázoru.\nObsah napadnutého rozhodnutia žalobca napáda z dôvodu, že toto rozhodnutie je v rozpore so\nzásadami daňového konania, napr. § 2 ods. 6 v tom čase platného zákona o správe daní a poplatkov,\nnakoľko daňová povinnosť bola určená v rozpore so skutkovým stavom. Podľa žalobcu je nepochybné,\nže tovar, ktorý bol predmetom zdaniteľného plnenia existoval a žalovaný, resp. správca dane si nesplnil\nsvoju povinnosť vykonať kontrolu tohto tovaru. Žalobca mal tento tovar riadne zaevidovaný na sklade\na predával ho prostredníctvom svojej predajne. Ak teda žalovaný tvrdí, že tovar neexistuje, mal by byť\nznížený daňový základ žalobcu na výstupe, inak je žaloba zdanený dva krát. Žalobca sa preto v celom\nrozsahu pridržiava dôvodov uvedených v žalobnom návrhu ako aj v jeho ďalších podaniach.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny\npotvrdil.\nK námietke napádajúcej nedostatočné zistenie skutkového stavu a určenie daňovej povinnosti v rozpore\nso skutkovým stavom žalovaný uviedol, že správca dane, žalovaný a ani krajský súd nikdy netvrdili,\nže vykonaným šetrením bola spochybnená existencia tovaru, s ktorým sa malo obchodovať. Tvrdili,\nže bol spochybnený a v konečnom dôsledku relevantnými dôkazmi úplne vylúčený dodávateľ, ktorý\nmal daný tovar žalobcovi dodať, t.j. vylúčili, že dodávateľom tohto tovaru bola spoločnosť GOLD MKM\ns.r.o. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že ten istý tovar, ktorý mu dodala spoločnosť GOLD MKM s.r.o. bol\nriadne zaevidovaný na sklade a predával ho prostredníctvom svojej predajne, a práve táto skutočnosť\nmá potvrdiť, že tento tovar mu dodala spoločnosť GOLD MKM s.r.o., žalovaný opätovne uviedol, že\ndaňové orgány vo svojich rozhodnutiach žalobcovi objasnili, že skutočnosť, že nebola spochybnená\nexistencia tovaru a tento žalobca ďalej predával, ešte sama o sebe nepreukazuje, že predmetný tovar\nžalobcovi dodala práve spoločnosť GOLD MKM s.r.o. a nepreukazuje ani to, že žalobca práve tejto\nspoločnosti zaplatil za dodaný tovar a pri tomto tovare vznikla daňová povinnosť v zmysle § 49 ods.\n1 zákona o DPH a následne žalobcovi právo odpočítať DPH. Poukázal na skutočnosť, že rozsiahlym\nšetrením správcu dane bolo preukázané, že žalobca pri dodaní tovaru nekonal s osobou oprávnenou\nkonať za spoločnosť GLOD MKM s.r.o., a preto konanie tejto osoby, pána V. Q., nemožno považovať\nza konanie danej spoločnosti.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP a s § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok), preskúmal v rozsahu a\nmedziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP) napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu, ako i napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie predchádzajúce jeho\nvydaniu.\nOdvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď\ndeň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie\nje dôvodné.\n\nPodľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok odvolacie konania podľa piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia\npodľa doterajších predpisov.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 1a písm. c) zákona o správe daní správou daní evidencia a registrácia daňových subjektov a\nich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie,\ndaňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových\nnedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov podľa tohto\nzákona alebo osobitných zákonov.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.\nPodľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom\nkonaní vyšlo najavo.\nPodľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie\ndo úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo\nvybratie dane.\nPodľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo\npreveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej\npovinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola\nsa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo\nosobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo\nkontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,\nalebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru\noslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.\nPodľa § 15 ods. 5 zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej\nlen „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo\na) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia\nzamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,\nb) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,\nc) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa\nodseku 10 druhej vety,\nd) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti\ns daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,\ne) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,\nf) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť,\naby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,\ng) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.\nPodľa § 15 ods. 6 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi\nsprávcu dane tieto povinnosti:\na) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,\nb) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,\n\nc) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,\nd) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v\npísomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom\ndane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,\ne) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia\nnajneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,\nf) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a\numožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,\ng) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového\nsubjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).\nZ ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane,\nktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej\npovinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nPodľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané\nv rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov\n(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,\nverejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné\nzáznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný\nuvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v\npriebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo\nzáznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku\nuskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.\nPodľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\nPodľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.\nÚčtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na\nzáklade účtovných dokladov.\nPodľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka\nposkytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej\nsituácii účtovnej jednotky.\nPredmetom odvolacieho konania je preveriť správnosť postupu žalovaného vo vzťahu k právnym\nzáverom vyplývajúcim z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/2/2012 zo dňa\n31. januára 2013, ktorým najvyšší súd v rámci odvolacieho konania potvrdil rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 4S 245/2010-67, 4S 144/2011 zo dňa 21. októbra 2011 a priznal žalobcovi náhradu\ntrov odvolacieho konania.\nZ obsahu vyššie uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že vo vzťahu k výroku rozsudku súdu\nprvého stupňa, ktorým bolo zastavené konanie v časti žaloby o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.\nI/222/9595-68830/2010/990036-r zo dňa 15.06.2010, najvyšší súd uviedol:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky, vzhľadom k tomu, že rozhodnutie zo dňa 15. júna 2010 nenadobudlo\nvoči žalobkyni právne účinky a teda sa nestalo právoplatným, nemôže byť predmetom preskúmania\nsúdom (§ 247 ods. 2 OSP), a preto krajský súd správne v tejto časti žaloby konanie zastavil s poukazom\nna ustanovenie § 250d ods. 3 OSP.\n\nV novom konaní bude povinnosťou žalovaného opätovne riadne doručiť rozhodnutie zo dňa 15. júna\n2010 daňovému subjektu, resp. v prípade platnosti plnomocenstva pre konanie pred správny orgánom\nsplnomocnenému zástupcovi, pričom žaloba má opätovne možnosť domáhať sa jeho preskúmania na\nsúde v zmysle ustanovení § 247 a nasl. OSP. Z tohto dôvodu sa najvyšší súd ani nezaoberal meritom\nveci.“\nVo vzťahu k dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného č. I/222/9595-68830/2010/990036-r zo dňa\n02.08.2010 krajským súdom najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 5Sžf/2/2012 zo dňa 31. januára 2013\nuviedol:\n„Pokiaľ ide o rozhodnutie zo dňa 02. augusta 2010, najvyšší súd zastáva názor, že ide o duplicitné\nrozhodnutie vydané v tej istej veci, a preto ho taktiež správne krajský súd zrušil a vec vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie v zmysle § 250j ods. 2 písm. e/ OSP, keďže v konaní ide o takú vadu, ktorá mohla\nmať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a jeho vydanie spôsobuje zmätočnosť vo veci.“\nZ uvedeného vyplýva, že najvyšší súd sa v rámci odvolacieho konania vedeného pod sp. zn.\n5Sžf/2/2012, ani v samotnom rozsudku, meritom veci, vzťahujúcim sa k správnosti vyhodnotenia\nzisteného skutkového stavu a k správnosti dodatočne určenej dane, nezaoberal. Naopak, explicitne\noznačil za správne zrušenie rozhodnutia žalovaného zo dňa 02.08.2010 krajským súdom len z dôvodu\npodľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. e) OSP, t.j. z dôvodu duplicity jeho vydania. Takže z jeho obsahu\npovinnosť daňových orgánov, doplniť dokazovanie v žalobcom požadovanom rozsahu, nevyplýva.\nV súvislosti s dodržaním viazanosti žalovaného právnym názorom odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4\nOSP) možno konštatovať, že v ďalšom konaní bol tento imperatív postupom žalovaného naplnený.\nAko vyplýva z obsahu administratívneho spisu, žalovaný predmetné rozhodnutie zo dňa 15.06.2010\ndoručil aktuálnemu právnemu zástupcovi žalobcu a tomu právnym účinkom doručenia a nadobudnutia\nprávoplatnosti uvedeného rozhodnutia nastali podmienky na uplatnenie práva na súdny prieskum\nsprávneho rozhodnutia podľa druhej hlavy piatej časti OSP.\nSporné faktúry boli na základe zisteného skutkového stavu z rovnakého dôvodu vylúčené i z daňových\nvýdavkov ovplyvňujúcich základ dane z príjmov žalobcu za rok 2008, ktorej dorubenie bolo predmetom\nsúdneho prieskumu i v odvolacom konaní vedenom na najvyššom súde pod sp. zn. 3Sžf/85/2013, pričom\nv uznesení sp. zn. 3Sžf/85/2013 zo dňa\n3. júna 2014 Najvyšší súd Slovenskej republiky k meritu\nveci vyslovil právny názor, podľa ktorého: „....žalobca uskutočnil platby osobe, ktorej identitu si neoveril a\nktorej právny vzťah s dodávateľom je nepreukázaný. I v prípade, že by sa preukázala existencia tovaru,\ntak výdavok v danom prípade (keďže nešlo o platbu cez účet), nesmeroval k tvrdenému dodávateľovi,\nale k neznámej osobe. V danom prípade postup žalobcu nie je možné hodnotiť ako postup obchodníka\ns odbornou starostlivosťou, ktorý zachovávajú podnikatelia pri platbách v hotovosti. Tieto okolnosti\nneumožňujú a nejde o špecifickú situáciu, kedy na základe judikatúry by bolo možné presunúť dôkazné\nbremeno z daňového subjektu na správcu dane. Správca dane vychádzal zo správneho rozloženia\ndôkazného bremena. Daňový subjekt pre prípad daňovej kontroly si neuchoval relevantné dôkazné\nprostriedky, ktoré s ohľadom na povahu transakcie bolo možné od neho očakávať nielen na základe\nzákona, ale i na základe rozumnej odbornej starostlivosti o vlastné daňové záležitosti“.\nS prihliadnutím na zhodnosť účastníkov konania vo vyššie uvedenej veci, na zhodnosť obchodných\ntransakcií v spojení s podstatnými skutkovými zisteniami, ako i na zhodnosť právnej otázky primeranosti\ndôkazného bremena kladeného na žalobcu, najvyšší súd v tomto odvolacom konaní zotrváva na\nvyššie uvedenom právnom názore. Zároveň konštatuje, že i vzhľadom na požiadavky zákona o DPH\nna uznanie práva na odpočet dane na vstupe, nie je možné a ani účelné, z pohľadu možnosti\ndosiahnutia priaznivejšieho rozhodnutia vo veci pre žalobcu, prisvedčiť požiadavke žalobcu na doplnenie\ndokazovania dodatočným preverením skladových zásob.\nZároveň k žalobcom namietanému nedostatočne zistenému skutkovému stavu odvolací súd uvádza,\nže zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu\ndane viesť dokazovanie dovtedy, pokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového\nsubjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.\nDokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných\ndaňovým subjektom, keďže v rámci správy daní (§ 1a písm. c/ zákona o správe daní) a prostredníctvom\ninštitútu daňovej kontroly správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre\n\nsprávne určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH\n(§ 15 ods. 1 zákona o správe daní). Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho\núvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť a schopnosť zvrátiť\nzávery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na\nskutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii\n(§ 2 ods. 3 zákona o správe daní v spojení s § 29 ods. 1 a 2 citovaného zákona).\nZ uvedeného dôvodu neobstojí námietka žalobcu, že bolo povinnosťou správcu dane vykonávať\ndokazovanie a ustáliť skutkový stav, pokiaľ sa neodstránia zistené nezrovnalosti medzi tvrdeniami\nžalobcu a skutkovými zisteniami.\nVo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného\nprenosu dôkazného bremena na žalobcu odvolací súd uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a\n2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné\nsplnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje),\nani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho\nzdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby\nplatiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet\nzákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí\nbyť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby boli reálne\ndodané (§ 8, § 9 zákona o DPH) a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné\nplnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre.\nZákladným princípom výberu dane z pridanej hodnoty ako všeobecnej nepriamej dane je, že podnikateľ\nmusí byť plne zbavený ťarchy DPH zaplatenej v cene prijatých tovarov a služieb určených na\nuskutočnenie zdaniteľných obchodov podliehajúcich DPH. DPH je súčasťou ceny, čo zároveň na každom\nvýrobnom a dodávateľskom stupni odráža jej nevyhnutnú proporcionalitu k nadobúdacej cene, preto je\nňou zdaňovaný každý predaj tovaru a služieb v každej fáze výroby a distribúcie. Platiteľ si môže od\ndane, ktorú má odviesť štátu z vykonaného obratu, odpočítať daň, ktorú mu pri nákupe tovarov a služieb\núčtoval iný platiteľ ako súčasť ceny.\nV súvislosti s prejednávanou vecou možno konštatovať, že uvedený princíp sa však neuplatňuje bez\ntoho, aby platiteľ preukázal, že deklarovaný tovar nadobudol od konkrétneho platiteľa DPH a že mu DPH\naj v cene tovaru zaplatil.\nOdvolací súd s poukazom na § 29 ods. 8 zákona o správe daní pripomína, že dôkazné bremeno\npreukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia spočíva predovšetkým na daňovom subjekte,\nUvedená podmienka zákona korešponduje aj s cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou\nRady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, ktorým je boj proti podvodom,\ndaňovým únikom a prípadom zneužívania práva (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente\nLeusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax,\na i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71).\nK námietke napádajúcej nedoplnenie dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa odvolací súd\nuvádza, že v správnom súdnictve súdy preskúmavajú zákonnosť žalobou napadnutých správnych\nrozhodnutí ako i postupov predchádzajúcich ich vydaniu, kedy je už skutkový stav známy a vyplýva\nz obsahu administratívneho spisu a dokazovanie sa vykonáva len výnimočne. Pre súd je v rámci\nsprávneho prieskumu zákonnosti napádaných rozhodnutí orgánov verejnej správy rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý bol zistený v správnom konaní a teda bol tu v čase vydania správneho rozhodnutia (§ 250i\nods. 1 a 2 OSP). Vo svetle výsledkov vykonaného dokazovania odvolací súd hodnotí postup krajského\nsúdu ako zákonný a uvedenú námietku žalobcu ako nedôvodnú.\nZ administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa\n§ 2 ods. 3 zákona o správe daní, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce\npre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie.\nZáver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností týkajúcich sa prijatia sporných zdaniteľných\nplnení žalobcom od ním deklarovaného dodávateľa urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám\nlogického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o\nDPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom na základe\nvýsledkov vykonaného preverenia a dokazovania absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje\n\ndosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení v kontrolovanom\nzdaňovacom období december 2008, ako i pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej\nžalobcom (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní).\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu\nako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 vety druhej OSP v spojení s § 219 ods. l, ods. 2 OSP potvrdil.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c veta prvá OSP\na § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže v\nodvolacom konaní nebol úspešný.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}