{"guid": "f90e4373-334b-4ce5-ae17-a0c99561c214:800d625e-a287-46ca-8acc-2f23900f0a16", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1013200988.1", "spisova_znacka": "1Sža/51/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/51/2014 z 19. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 19. januára 2016, sp. zn. 1Sža/51/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:1013200988.1", "identifikacne_cislo": "1013200988", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 834, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-834", "datum_vydania": "2016-01-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2011/404", "nazov": "zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-48.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 48 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-48.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-120.odsek-2.pismeno-e", "nazov": "§ 120 ods. 2 písm. e) zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-120.odsek-2.pismeno-e", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-120"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2011/404#paragraf-48", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-120"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/800d625e-a287-46ca-8acc-2f23900f0a16", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200988.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200988.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200988.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sža/51/2014\n1013200988\n19. 01. 2016\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2016:1013200988.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD., v právnej veci žalobcu:\nV. V., bytom A. XX, XXX XX A., štátny občan Ruskej federácie, právne zastúpeného Advokátska\nkancelária Škamla, s.r.o., Makovického 15, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Prezídium policajného\nzboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, so sídlom Hrobákova 44, 852 42 Bratislava, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2013/004682-002 zo dňa 02. mája 2013, o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/141/2013-55 zo dňa 19. septembra\n2014 jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/141/2013-55 zo dňa\n19. septembra 2014 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorý rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA2-2013/004682-002\nzo dňa 02.05.2013 potvrdil rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č. PPZ-HCPBA6-537-32/2013-Ž/Cec zo dňa 06.02.2013, ktorým zamietol žiadosť žalobcu o udelenie trvalého\npobytu na území Slovenskej republiky na neobmedzený čas, a to z dôvodov bezpečnostného záujmu\nSlovenskej republiky podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona č. 48/2002 Z. z.\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že preskúmaním vecí dospel k záveru, že žaloba nie je\ndôvodná.\nKrajský súd konštatoval, že správne orgány rozhodli správne a v súlade so zákonom, keď zamietli\nžiadosť žalobcu o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky na neobmedzený čas z\ndôvodov bezpečnostného záujmu Slovenskej republiky. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán\nvychádzali pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu z informácii Slovenskej informačnej služby označenej ako\nutajovaná písomnosť so stupňom utajenia „Dôverné\".\nV rámci prieskumného konania sa krajský súd s predmetnou správou v režime utajenia so stupňom\n„Dôverné\" oboznámil. Krajský súd poukazujúc na § 2 ods. 5 zákona č. 46/1993 Z. z. dospel k názoru,\n\nže informácia podaná Slovenskou informačnou službou má charakter informácie, ktorá bola nutná na\nposúdenie, v dôsledku ktorého má viesť k zamedzeniu protiústavnej lebo inej protiprávnej činnosti.\nPodľa názoru krajského súdu v danom prípade došlo k stretu dvoch základných práv a slobôd na strane\nžalobcu, a to právo na súkromný a rodinný život, ktorého sa žalobca domáha a na druhej strane práva\nštátu na zásah do tohto práva pre ochranu jeho bezpečnosti, verejného poriadku a pod. Pokiaľ správny\norgán, ktorý zo zákona rozhoduje v danej veci, dospeje k záveru, že došlo k stretu záujmu súkromného\nso záujmom verejným, v odôvodnení rozhodnutia v súlade s § 120 ods. 2 písm. e) zákona o pobyte\ncudzincov uvedú iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky. Z uvedeného\ndôvodu sa krajský súd nestotožnil s názorom žalobcu, že vzhľadom k tomu, že došlo k stretu záujmu\nsúkromného so záujmom verejným, musí správny orgán vo svojom rozhodnutí v prípade, že uprednostní\nzáujem verejný, náležite odôvodniť, prečo došlo k jeho uprednostneniu. V takomto prípade postačí, ak\nsprávny orgán uvedie v dôvodoch rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej\nrepubliky.\nTakémuto rozhodnutiu však musí predchádzať zisťovanie rozhodujúcich skutočností prostredníctvom\norgánov štátu, k tomu oprávnených za splnenia podmienky, že správne orgány rozhodujúce vo veci\npovolenia trvalého pobytu na neurčitú dobu sú s konkrétnymi zisteniami orgánov štátu oboznámené.\nPokiaľ správne orgány pri posudzovaní žiadosti žalobcu vychádzali z informácie z Úradu hraničnej a\ncudzineckej polície MV SR a Slovenskej informačnej služby a v rozhodnutí uviedli iba skutočnosť, že ide\no bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, v takomto postupe nevidel krajský súd žiadne pochybenie.\nPodľa krajského súdu nie je ani sporné, že účastník konania nebol oprávnený sa s informáciou v stupni\nutajenia „Dôverné\" oboznámiť. Toto právo majú súdy v rámci súdneho prieskumu rozhodnutí a krajský\nsúd sa s informáciou, na základe ktorej správne orgány dospeli k záveru, že je naplnený zákonný\ndôvod na zamietnutie žiadosti podľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov oboznámil a\ndospel k záveru, že utajovaná skutočnosť mala charakter konkrétneho vymenovania faktov, ktoré vedú\nk možnému záveru o nevhodnosti vyhovenia žiadosti.\nKrajský súd dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový stav veci, vyvodil z\nneho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí\nprípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého\nrozhodnutia, krajský súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.\nII.\nOdvolanie žalobcu\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie v ktorom uviedol, že žalobca\npodal odvolanie proti napádanému rozhodnutiu najmä z dôvodu podľa ustanovenia § 205 odsek 2 písm.\nb), d) a f) O.s.p., a teda, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie\nvo veci, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam\na rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nPrávo na rodinný a súkromný život\nŽalobca v odvolaní uviedol, že má na území Slovenskej republiky manželku a dve deti. Poukázal na\nčl. 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“), podľa\nktorého má každý právo na rodinný a súkromný život a štát môže do výkonu práva na rešpektovanie\nrodinného života zasahovať, ak sleduje jeden z legitímnych cieľov, ak je to v súlade so zákonom, a keď\nje to nevyhnutné v demokratickej spoločnosti. Ustanovené podmienky musia byť splnené kumulatívne.\nAbsencia jedinej má za následok nelegitimitu zásahu do práva žalobcu a jeho rodiny na rešpektovanie\nrodinného a súkromného života.\nRešpektovanie rodinného a súkromného života žalobcu, jeho manželky a dvoch maloletých detí si\nvyžaduje pobyt žalobcu na území Slovenskej republiky a v danom prípade nie sú podľa žalobcu splnené\npodmienky na zásah do tohto medzinárodne garantovaného práva.\nŽalobca uvádza, že mu nie sú známe žiadne skutočnosti, v zmysle ktorých by zásah do práva na\nrešpektovanie rodinného a súkromného života mohol byť považovaný za oprávnený. Ak by aj takéto\n\nskutočnosti existovali, musel by byť podľa žalobcu zásah do práva na rešpektovanie súkromného a\nrodinného života nevyhnutný v demokratickej spoločnosti.\n„Nevyhnutné v demokratickej spoločnosti\" znamená podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva (ďalej len „ESĽP\") oprávnené na základe naliehavej sociálnej potreby a primerané sledovanému\nzákonnému cieľu. Čo sa týka „nevyhnutnosti v demokratickej spoločnosti\" a dvoch samostatných\npodmienok, ktoré podľa judikatúry ESĽP zahŕňa, po prvé podľa žalobcu nie je možné tvrdiť, že zásah\nbol oprávnený na základe naliehavej sociálnej potreby. Navyše ani skutočnosť, že niekto spáchal trestný\nčin, nie je ešte dôvodom na to, aby sa preto zásah do práva na rodinný život považoval za nevyhnutný\nv demokratickej spoločnosti. Naopak, existuje niekoľko rozsudkov ESĽP, podľa ktorých zásah do práva\nna rodinný život z dôvodu, že dotknutá osoba spáchala trestný čin, ba dokonca aj niekoľko trestných\nčinov, bol deklarovaný ako neoprávnený a teda v rozpore s článkom 8 Dohovoru. ESĽP vo svojich\nrozhodnutiach porovnáva záujmy jednotlivcov a celej spoločnosti. Existuje niekoľko rozsudkov, kde\nESĽP rozhodol, že zásah do práva na rodinný život by bol v rozpore s článkom 8 Dohovoru napriek\ntomu, že sťažovateľ spáchal závažný trestný čin.\nŽalobca poukázal na skutočnosť, že súd prvého stupňa sa s týmito námietkami, ktoré boli uvedené\naj v žalobe, v napadnutom rozhodnutí nijako nevysporiadal. Rozhodnutie súdu prvého stupňa je tak\npodľa názoru žalobcu nezákonné. Z napadnutého rozsudku a ani z rozhodnutí správnych orgánov nijako\nnevyplýva, že by súd, prípadne správne orgány rozhodovali o konkurencii vyššie uvedených práv v\nsúlade so zásadou proporcionality.\nPrávo na spravodlivé súdne konanie\nŽalobca poukázal na čl. 6 Dohovoru a uviedol, že uvedený článok sa nevzťahuje len na konanie pred\nsúdom, ale aj pred orgánmi verejnej správy. Z logiky veci vyplýva, že spravodlivé je len také konanie, v\nktorom môže účastník konania využiť všetky práva, ktoré mu príslušný právny predpis priznáva. Záver\nsúdu prvého stupňa o tom, že je spravodlivé také konanie pred správnymi orgánmi, v ktorom nemá\núčastník možnosť zoznámiť sa a následne sa vyjadriť ku skutočnosti, ktorá je podstatná pre meritórne\nrozhodnutie v jeho veci, nemôže byť správny.\nŽalobcovi nie je zrejmé ako vôbec mohol súd prvého stupňa dospieť k záveru, že správne orgány\nzistili skutočný stav veci, keďže sa žalobca nemohol vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré boli podstatné pre\nrozhodnutie v jeho veci. Domnieva sa, že nie je možné zistiť skutočný stav veci, keď účastníkovi konania\nnie je umožnené využiť jeho právo vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v celom rozsahu. Záver súdu\nprvého stupňa o tom, že správne orgány zistili skutočný stav veci teda nie je správny.\nTým, že žalobca nemal možnosť oboznámiť sa s obsahom utajovanej informácie SIS, ktorá bola\npodstatná pre vydanie meritórneho rozhodnutia žalovaného ani v konaní pred súdom, nemožno podľa\nžalobcu hovoriť o tom, že by konanie pred súdom prvého stupňa bolo spravodlivé, postavenie účastníkov\nkonania rovné, pretože žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazu, ktorý bol súdom prvého stupňa\nvykonaný.\nNa základe vyššie uvedených skutočností žalobca navrhol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, aby\nrozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vráti vec žalovanému na ďalšie\nkonanie.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k odvolaniu\nVo vyjadrení k odvolaniu žalovaný uviedol, že sa plne pridržiava svojho vyjadrenia k žalobe zo dňa\n27.06.2013. K námietkam žalobcu týkajúcich sa práva na rodinný a súkromný život uviedol, že žalobca\nmal udelený pobyt z dôvodu záujmu Slovenskej republiky. V spisovom materiáli sú záznamy o tom,\nže príslušné zložky nedávajú súhlas na to, aby mu bol pobyt z uvedeného dôvodu povolený. Zároveň\nSlovenská informačná služba poskytla policajnému útvaru informácie takého charakteru, že žalobca je\nosobou, ktorá by mohla ohroziť bezpečnosť štátu (bezpečnostný záujem Slovenskej republiky). Všetky\ntieto skutočnosti majú oporu v zákone o pobyte cudzincov. Zároveň je zrejmé, že podľa policajných\nzáznamov má žalobca kriminálnu minulosť a vyjadrenie Slovenskej informačnej služby o tom, že by\n\nžalobca mohol ohroziť bezpečnosť štátu je nespochybniteľné a riadne zadokumentované. Zároveň o\ntejto skutočnosti žalobca vedel, len sa s jej obsahom nemohol oboznámiť, nakoľko ide o utajované\nskutočnosti a nebol daný súhlas jeho advokátovi s oboznámením sa s utajovanou skutočnosťou\npôvodcom utajovanej skutočnosti.\nČo sa týka konania správneho orgánu prvého ako aj druhého stupňa, tieto sa zaoberali zásahom\ndo práva na rodinný život žalobcu v súlade s článkom 8 Dohovoru, a to právom na rešpektovanie\nsúkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie v súvislosti s manželstvom žalobcu s\nobčiankou Slovenskej republiky p. V. V. V. ako aj tým, že má s manželkou spoločného syna P. V. a dcéru\nZ. V.. Žalovaný má za to, že v konaní náležite posúdili toto právo, aj keď sa to v predmetnom rozhodnutí\nneuvádza a zároveň zastáva názor, že bolo potrebné do tohto práva zasiahnuť z dôvodu uvedeného\nv článku 8 ods. 2 Dohovoru. Podľa znenia tohto článku štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva\nzasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti\nv záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania\nnepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia, alebo morálky, alebo ochrany práv a slobôd iných.\nZ odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa jednoznačne vyplýva, že\ndôvodom vydania Rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o ďalšie povolenie na trvalý pobyt na území\nSlovenskej republiky bol bezpečnostný záujem Slovenskej republiky.\nV predmetnom konaní postupoval správny organ prvého stupňa podľa zákona č. 404/2011 Z. z. o\npobyte cudzincov účinného od 01.01.2012, konkrétne podľa ust. § 120 ods. 2 písm. e) uvedeného\nzákona (policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem\nSlovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie trvalého pobytu podľa § 48\nods. 2 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí\nbezpečnosť štátu) a ust. § 125 ods. 6 (policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie prechodného\npobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu na päť rokov vyžiada vyjadrenie Slovenskej informačnej\nslužby, ktorá svoje vyjadrenie zašle policajnému útvaru do desiatich dní od doručenia žiadosti na\nvyjadrenie).\nŽalovaný je toho názoru, že v tomto prípade nemá správny orgán priestor na správnu úvahu, iba\nakceptuje tú skutočnosť, že Slovenská informačná služba uviedla, že žalobca predstavuje bezpečnostné\nriziko pre Slovenskú republiku, preto aj správny orgán uprednostnil bezpečnostný záujem pred právom\nna súkromný a rodinný život.\nŽalovaný dal do pozornosti existenciu rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa\ntýkajú obdobných prípadov, kedy boli zamietnuté žiadosti cudzincom z dôvodu pozitívnej informácie\nod Slovenskej informačnej služby (cudzinec môže predstavovať bezpečnostné riziko). Ide o rozsudky\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9Sža/l/2013 zo dňa 27.11.2013 ako aj 9Sža/9/2013 zo dňa\n04.10.2013, kde Najvyšší súd vyslovil názor: „Nemožno však správnemu orgánu vyčítať nezákonnosť\njeho rozhodnutia, resp. absenciu jeho zákonných náležitostí za podmienok, keď zákon samotný\nustanovuje, že sa v odôvodnení rozhodnutia uvedie iba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem\nSlovenskej republiky (§ 120 ods. 2 písm. a) zákona o pobyte cudzincov). Zdôvodnenie uprednostnenia\nverejného záujmu pred súkromným preto v takom prípade potrebné nie je. Odvolací súd v takomto\npostupe správneho orgánu žiadne pochybenie nevzhliadol.\"\nZ vyššie uvedených dôvodov navrhol žalovaný odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok krajského súdu\npotvrdiť.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia žalovaného\nŽalovaný rozhodnutím č. PPZ-HCP-BA2-2013/004682-002 zo dňa 02.05.2013 rozhodol o odvolaní\nžalobcu voči rozhodnutiu Oddelenia cudzineckej polície PZ Bratislava č. PPZ-HCP-BA6-537-32/2013Ž/Cec zo dňa 06.02.2013 tak, že rozhodnutie vydané prvostupňovým správnym orgánom č. p. PPZHCP-BA6-537-32/2013-Ž/Cec zo dňa 06.02.2013, ktorým bola účastníkovi konania zamietnutá žiadosť\no udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej republiky na neobmedzený čas podľa ustanovenia § 48\n\nods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní\npotvrdil a odvolanie účastníka konania zamietol.\nV.\nPrávny názor Najvyššieho súdu SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní\npodľa § 212 O.s.p. Po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§\n204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa ustanovenia § 201 v spojení s ust. §\n250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je nedôvodné. Rozhodol\njednomyseľne bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk). Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n19.01.2016 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb\nalebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom\nsúdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov\núzemnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj\nfyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických\nosôb v oblasti verejnej správy. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané\nnimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.\nPodľa § 2 ods. 1 písm. i) zákona o pobyte cudzincov, na účely tohto zákona sa rozumie ohrozením\nbezpečnosti štátu konanie osoby, ktorým ohrozuje demokratický poriadok, zvrchovanosť, územnú\ncelistvosť alebo nedotknuteľnosť hraníc štátu, alebo konanie osoby, ktorým porušuje základné práva a\nslobody, ktorými sú chránené životy a zdravie osôb, majetok a životné prostredie.\nPodľa § 48 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie\ntrvalého pobytu, ak je dôvodné podozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí\nbezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie.\nPodľa § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise\nustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.\nPodľa § 120 ods. 2 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia\niba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zamietnutí\nžiadosti o udelenie trvalého pobytu podľa § 48 ods. 2 písm. b), ak je dôvodné podozrenie, že štátny\npríslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu.\nPodľa § 125 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar si na posúdenie žiadosti o udelenie\nprechodného pobytu a žiadosti o udelenie trvalého pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny staršieho\nako 14 rokov vyžiada vyjadrenie Slovenskej informačnej služby, ktorá svoje vyjadrenie zašle policajnému\nútvaru do desiatich dní od doručenia žiadosti o vyjadrenie.\nPodľa § 2 ods. 6 zákona č. 46/1993 Z. z. o Slovenskej informačnej službe v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o SIS“), informačná služba poskytuje informácie o trestnej činnosti útvarom Policajného\nzboru a prokuratúry, a to najmä o páchaní organizovanej trestnej činnosti. Nevyhnutné informácie\nposkytuje aj iným štátnym orgánom, ak ich potrebujú na zamedzenie protiústavnej alebo inej protiprávnej\nčinnosti.\nPodľa § 2 ods. 7 zákona o SIS, získané informácie sa poskytujú iba na splnenie účelu vyjadreného\nv odsekoch 4 až 6 a § 1 ods. 3. Informácie podľa odseku 6 sa poskytnú len za podmienky, že ich\nposkytnutím nedôjde k ohrozeniu plnenia konkrétnej úlohy informačnej služby podľa tohto zákona alebo\nk odhaleniu zdrojov a prostriedkov informačnej služby alebo k odhaleniu totožnosti jej príslušníkov alebo\n\nosôb konajúcich v prospech informačnej služby; to neplatí, ak by bol následok spôsobený neposkytnutím\ninformácií zjavne závažnejší ako následok, ktorý hrozí ich poskytnutím.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bol rozsudok krajského\nsúdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia\nžalovaného č. PPZ-HCP-BA2-2013/00482-002 zo dňa 02.05.2013, ktorým žalovaný na odvolanie\nžalobcu prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu č. PPZ-HCP-BA6-537-32/2013-Ž/Cec zo dňa\n06.02.2013, ktorým bola účastníkovi konania zamietnutá žiadosť o udelenie trvalého pobytu na území\nSlovenskej republiky na neobmedzený čas podľa ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte\ncudzincov podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní, potvrdil a odvolanie účastníka\nkonania zamietol.\nPreto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu, najmä z toho\npohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu v žalobe a z takto vymedzeného\nrozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť uvedených rozhodnutí.\nPre úplnosť najvyšší súd uvádza, že Verejná ochrankyňa práv podala dňa 14.7.2014 návrh na začatie\nkonania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a/ Ústavy SR, v ktorom žiadala ústavný súd o vyslovenie nesúladu\nustanovenia § 120 ods. 2 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov (s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl.\n13 ods. 4 v spojení s čl. 46 ods. 1 a 2, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane\nľudských práv a slobôd a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach návrh\nverejnej ochrankyne práv na vyslovenie nesúladu § 120 ods. 2 zákona o pobyte. Ústavný súd návrh\nodmietol z dôvodov nesplnenia podmienok oprávnenosti verejnej ochrankyne práv na podanie návrhu,\npretože ústavnému súdu chýbal dostatočný rekurz ku konkrétnej veci prerokúvanej ombudsmankou (PL.\nÚS 40/2014). Rovnako tak odmietol aj predchádzajúci návrh Verejnej ochrankyňa práv (PL ÚS 5/2014).\nS poukazom na uvedené, musel Najvyšší súd Slovenskej republiky pri posudzovaní žalobných a\nodvolacích námietok žalobcu vychádzať z prezumpcie ústavnosti zákona o pobyte cudzincov (konkrétne\njeho ustanovenia § 120 ods. 2), ktoré správne orgány pri rozhodovaní na daný prípad aplikovali.\nUstanovenie § 120 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov síce odkazuje na aplikáciu zákona o správnom\nkonaní, avšak za predpokladu, že sa v tomto zákone neustanovuje inak. Ako to vyplýva z ustanovenia §\n120 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov zákonodarca zjavne nadradil bezpečnostný záujem štátu\nnad všeobecne platné zásady administratívneho konania obsiahnuté v správnom poriadku. Citované\nustanovenie zákona o pobyte cudzincov je teda vo vzťahu k zákonu č. 71/1967 Zb. o správnom konaní\nlex specialis.\nSprávny orgán preto nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzať konkrétne dôvody, ktoré ho\nviedli k rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti a uvedie iba konštatovanie, že ide o bezpečnostný záujem\nSlovenskej republiky.\nK tomu ho priamo zmocňuje ustanovenie § 120 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov avšak len v prípade,\nže ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky.\nDôvodom zamietnutia žiadosti žalobcu bola skutočnosť, že v rámci konania na prvostupňovom správnom\norgáne, ako aj v konaní na odvolacom správnom orgáne boli preverované informácie k osobe žalobcu,\ntýkajúce sa skutočnosti miery ohrozenia bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo verejného zdravia\nzo strany žalobcu. Prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný po tomto preverovaní disponovali\ninformáciami k osobe žalobcu utajovaného charakteru so stupňom utajenia „Dôverné“, pri ktorých\nneuvádzanie podrobného odôvodnenia v rozhodnutiach správneho orgánu podľa ustanovenia § 48 ods.\n2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov je opodstatnené predovšetkým z dôvodu ochrany utajovaných\nskutočností. V prípade uvedenia týchto informácií v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je utajovanou\npísomnosťou by mohlo dôjsť k vyzradeniu utajovaných skutočností nepovolanej osobe. Správne orgány\npreskúmaním predmetných informácií zistili, že je daný zákonný dôvod na zamietnutie žiadosti žalobcu\npodľa ustanovenia § 48 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov v spojení s § 120 ods. 2 písm. e)\nzákona o pobyte cudzincov.\n\nŽalobca namietal, že sa nemohol vyjadriť ku skutočnostiam, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie v jeho\nveci, a preto nesúhlasil s názorom krajského súdu, že správne orgány zistili skutočný stav veci. Z dôvodu,\nže sa žalobca nemal možnosť oboznámiť s obsahom utajovanej informácie ani v konaní pred súdom, tak\npodľa jeho názoru nemožno hovoriť o tom, že by konanie pred súdom prvého stupňa bolo spravodlivé,\nže by postavenie účastníkov konania bolo rovné. Žalobca z dôvodu, že nemal možnosť vyjadriť sa k\ndôkazu, ktorý bol súdom prvého stupňa vykonaný, považuje postup súdu prvého stupňa za nezákonný.\nUvedené námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné a rozhodnutie žalovaného ako aj súdu\nprvého stupňa za zákonné.\nPri posúdení námietok žalobcu vychádzal z toho, že pokiaľ správne orgány na prípad žalobcu pri\nrozhodovaní o jeho žiadosti vydali rozhodnutie, ktoré je odôvodnené v súlade s ustanovením § 120 ods.\n2 písm. e) zákona o pobyte cudzincov, (podľa ktorého policajný útvar uvedie v odôvodnení rozhodnutia\niba skutočnosť, že ide o bezpečnostný záujem Slovenskej republiky, ak ide o rozhodnutie o zamietnutí\nžiadosti o udelenie trvalého pobytu podľa § 48 ods. 2 písm. b/ zákona o pobyte, ak je dôvodné\npodozrenie, že štátny príslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu), neukrátili\nžalobcu na žiadnom z jeho práv a žalobca nemohol úspešne namietať nezákonnosť rozhodovania\nžalovaného, ktorú videl žalobca v tom, že žalovaný ani krajský súd nesprístupnili dôkaz, ktorý bol\nv konaní použitý proti nemu, pričom absenciu poznania toho, aký bezpečnostný záujem Slovenskej\nrepubliky svojim konaním žalobca ohrozuje žalobca označil za neúčinný opravný prostriedok, ktorým sa\nmôže domáhať ochrany svojich práv.\nK námietke žalobcu že neumožnením oboznámiť sa s obsahom utajovanej informácie SIS, ktorá\nbola podstatná pre vydanie meritórneho rozhodnutia žalovaného ani v konaní pred súdom, došlo k\nnespravodlivému konaniu, pretože žalobca nemal možnosť vyjadriť sa k dôkazu, ktorý bol súdom\nprvého stupňa vykonaný, odvolací súd uvádza, že vníma citlivosť predmetnej veci, resp. citlivosť vzťahu\notázok pobytu a bezpečnostných záujmov štátu vo svetle nakladania s utajovanými skutočnosťami.\nZákonodarca má značný priestor na úpravu pobytových režimov, a to zvlášť pri dlhodobejších formách.\nNapokon trvalý pobyt je predpokladom aj na získanie štátneho občianstva. Z uvedeného vyplýva, že\nzákonodarca vyvážil ústavne chránenú hodnotu bezpečnosti štátu na jednej strane a ústavne procesné\npráva, resp. právo na ochranu rodinného života, akcentujúc bezpečnosť štátu.\nZákonodarca uprednostnil bezpečnosť nielen z hľadiska jej samej, ale aj z hľadiska utajenosti\nspravodajských informácií. V konfrontácii s bezpečnosťou štátu zákonodarca uprednostnil len ochranu\nživota a zákaz mučenia. Je nepochybné, že suverén má pri úprave cudzineckého režimu, a zvlášť otázok\nlegálnych dlhodobých pobytov, veľkú diskréciu. Zákonná úprava je postavená v podstate na dôvere v\nspravodajské poznatky Slovenskej informačnej služby a z ústavného, inštitucionálneho hľadiska ostáva\ndôverovať jej politickej kontrole. Ochrana správnymi súdmi je v predmetnej oblasti značne limitovaná, a\npreto môže vzbudzovať u cudzincov pocit nedostatočnej ochrany ich práv.\nTreba však aj priznať, že oblasť bezpečnosti štátu sa blíži otázkam politickým, kde je súdna diskrécia\nobmedzená. Právna úprava sa môže aj podľa názoru ústavného súdu vyjadreného v Náleze II. ÚS\n480/201462 javiť nelogická, pretože ten, kto doteraz mal legálny pobyt, sa snaží ho umocniť, stabilizovať\ntrvalým pobytom, a pritom zrazu čelí riziku vyhostenia. Ide však skôr o paradox, ktorý ale nesie v\nsebe racionalitu, pretože pri tolerovaných pobytoch sa bezpečnostné otázky neskúmajú obligatórne ako\npri trvalom pobyte. Ten je už veľmi stabilným režimom, a ak sa bezpečnostné dôvody zistia, tak nie\nje nelogickým následkom úplná nelegálnosť pobytu než návrat k predchádzajúcej provizórnej forme.\nDikcia relevantných zákonných ustanovení je natoľko jednoznačná, že neumožňuje taký posun výkladu\nsmerom k procesným článkom ústavy, aby sa žalobca mohol kontradiktórne konfrontovať s poznatkami\nv správach SIS.\nNa tomto mieste však odvolací súd považuje za dôležité zdôrazniť, že v danom prípade krajský súd vo\nsvojej rozhodovacej činnosti našiel a aplikoval zákonný priestor pre širšiu súdnu ochranu pozície žalobcu\n\nako účastníka konania. Týmto miestom prieniku je ustanovenie zákona o utajovaných skutočnostiach\numožňujúce sudcom oboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami a taktiež advokátom so súhlasom\nriaditeľa SIS a pod podmienkou mlčanlivosti.\nOdvolací súd však v danom prípade nezistil dôvod pre postup ako učinil napríklad vo svojom rozhodnutí\nsp. zn. 1Sža 39/2010 (dostupné na www.nsud.sk), teda nezistil dôvod pre zrušenie rozhodnutia\nžalovaného, pretože utajovanú skutočnosť s ktorou sa oboznámil nemala charakter všeobecnej\ninformácie ako tomu bolo v zmienenom rozhodnutí.\nV danej veci sa krajský súd oboznámil s predmetnou utajovanou skutočnosťou v režime utajenia\nso stupňom „Dôverné“ za zachovania podmienok citovaného zákona ako aj vykonávacej vyhlášky č.\n338/2004 Z. z. a učinil záver, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobca ako štátny príslušník tretej\nkrajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu. Najvyšší súd Slovenskej republiky potom ako sa jeho\nsenát dňa 22.12.2015 dôsledne oboznámil s obsahom utajovanej písomnosti Slovenskej informačnej\nslužby vedenej pod č. 65/10-D-198-21/2012 zo dňa 10.10.2012, ktorá bola podkladom rozhodnutia\nsprávneho orgánu o zamietnutí žiadosti žalobcu o udelenie trvalého pobytu na území Slovenskej\nrepubliky na neobmedzený čas, dospel k záveru, že utajovaná skutočnosť je dostatočne konkrétna a\npo oboznámení sa s konkrétnymi dôvodmi dospel k názoru, že podklady správnych orgánov (správa\nSIS) na základe ktorých učinili svoj záver o tom, že existuje dôvodné podozrenie, že žalobca ako štátny\npríslušník tretej krajiny pri svojom pobyte ohrozí bezpečnosť štátu, sú udržateľné, a preto odvolací súd\nrozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 3 druhá veta O.s.p. ako\nvecne správne potvrdil.\nNajvyšší súd ešte dodáva, že v zmysle nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/09 zo dňa\n16.12.2009 (87/2009) právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného\nživota v zmysle čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd (ďalej len „dohovor“) zahŕňa nielen negatívnu povinnosť štátu zdržať sa mocenského\nzásahu do nich, ale aj jeho pozitívny záväzok prijať účinné opatrenia na zabezpečenie ich efektívnej\nochrany.\nGarancie vyplývajúce z práva na rešpektovanie rodinného života predpokladajú existenciu rodiny, t. j.\nexistenciu skutočného a reálneho (efektívneho) rodinného života. Týkajú sa aj zamýšľaného rodinného\nživota, ktorý sa síce ešte v plnosti neetabloval, avšak je založený na platnom a skutočnom (pravom)\nmanželstve zahŕňajúcom blízky vzťah a spoločný život (kohabitáciu) manželov v čase namietaného\nzásahu alebo krátko pred ním.\nOrgány Slovenskej republiky sú povinné aj v prípade aplikácie noriem práva Európskej únie alebo v\nprípade aplikácie noriem vnútroštátneho práva predstavujúcich transpozíciu právnych aktov orgánov\nEurópskej únie rešpektovať právo na ochranu rodinného života v rozsahu štandardu priznaného\ndohovorom, pretože tento záväzok do 1. decembra 2009 vyplýval z ustanovenia čl. 6 ods. 2 Zmluvy o\nEurópskej únii a od 1. decembra 2009 vyplýva z čl. 7, čl. 52 ods. 3 a čl. 53 Charty základných práv\nEurópskej únie v spojení s čl. 6 Zmluvy o Európskej únii v znení Lisabonskej zmluvy.\nV prípade záveru, že manželstvo cudzinca so štátnym občanom Slovenskej republiky spadá do sféry\nochrany poskytovanej prostredníctvom čl. 8 ods. 1 dohovoru, vyžadujú kritériá vyplývajúce z čl. 8 ods.\n2 dohovoru náležité právne posúdenie, či odoprenie povolenia na trvalý pobyt možno v danom prípade\npovažovať za zásah do sťažovateľovho práva na rešpektovanie rodinného života.\nJe však potrebné podotknúť, že právo na rešpektovanie rodinného života v zmysle čl. 8 dohovoru\nnezahŕňa všeobecný záväzok zmluvných štátov rešpektovať výber manželov, pokiaľ ide o ich usídlenie\nsa na území toho - ktorého štátu v tom zmysle, že by bol dotknutý štát bez ďalšieho povinný akceptovať\n\nusídlenie sa partnera, ktorý nie je jeho štátnym občanom. Článok 8 dohovoru negarantuje právo na\nrodinný život v konkrétnej krajine, ale len právo na skutočný rodinný život ako taký. (nález Ústavného\nsúdu SR sp. zn. III. ÚS 331/09 zo dňa 16.12.2009; rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Sža/39/2011 zo dňa\n13.09.2011).\n\nPokiaľ teda, krajský súd vyhodnotil námietky žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného za nedôvodné a\nrozhodnutie žalovaného považoval za súladné so zákonom a žalobu žalobcu podľa § 250j ods. 1\nO.s.p. zamietol, odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením jeho rozhodnutia, pričom na\nzdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uviedol ďalšie dôvody, ktoré sú uvedené vyššie.\n\nO trovách konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p.\nv spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal, pretože bol v\nkonaní neúspešný a odporca nárok na náhradu trov konania nemá.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/141/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:b808b210-1e5b-4563-a41b-aa5b125c45aa", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 40/2014", "nazov": "Rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 40/2014 z 17. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-17", "citacie_n": 23, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:b808b210-1e5b-4563-a41b-aa5b125c45aa"}, {"guid": "ussr:4493a62a-ce31-4507-96d3-bb6f991d54b8", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 5/2014", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 5/2014 z 5. 3. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-03-05", "citacie_n": 22, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4493a62a-ce31-4507-96d3-bb6f991d54b8"}, {"guid": "ussr:4ac43997-4b16-496c-871b-3674e5e9cc0d", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 331/09", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 331/09 z 16. 12. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-12-16", "citacie_n": 82, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:4ac43997-4b16-496c-871b-3674e5e9cc0d"}], "citovane_v": []}