{"guid": "2d8b72b9-a30e-48c3-bcd3-0765914e24e3:68a565ca-7c66-4422-8643-05a788df3ea5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1013200956.1", "spisova_znacka": "10Sžo/165/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/165/2015 z 26. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 10Sžo/165/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1013200956.1", "identifikacne_cislo": "1013200956", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "datum_vydania": "2016-10-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/142/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 19 ods. 2 písm. c) zákona č. 142/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/142/#paragraf-19.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/142-2000/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/142/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 142/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/142/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/142-2000/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/142#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/68a565ca-7c66-4422-8643-05a788df3ea5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200956.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200956.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200956.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/165/2015\n1013200956\n26. 10. 2016\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2016:1013200956.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Henčekovej,\nPhD. a členiek senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci\nžalobcu: AKNEL Pharm s.r.o., IČO: 44 907 117, Martinčekova 116, Varín, právne zastúpeného: Mgr.\nDr. Anton Kušnír, advokát, Jána Reka 13, Žilina, proti žalovanému: Úrad pre normalizáciu, metrológiu a\nskúšobníctvo Slovenskej republiky, Štefanovičová 3, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 2013/300/000867/00392 zo dňa 06.03.2013, na odvolanie žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 6S/137/2013-32 zo dňa 10.04.2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/137/2013-32 zo dňa\n10. apríla 2015 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal preskúmania rozhodnutia\nžalovaného č. 2013/300/000867/00392 zo dňa 06.03.2013. Rozhodnutím žalovaného bolo zamietnuté\nodvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorým bola žalobcovi\nuložená pokuta 900 Eur za porušenie ustanovenia § 19 ods. 1 a ods. 2 písm. c) zákona č. 142/2000 Z.\nz. o metrológii (ďalej len „zákon o metrológii“). Účastníkom krajský súd náhradu trov konania nepriznal.\nKrajský súd zhodnotil, že predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti postupu a\nrozhodnutia žalovaného v rozsahu a dôvodov vyplývajúcich z podanej žaloby a to nepreskúmateľnosti\nrozhodnutia a existencie vady majúcej vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia s tým, že podľa\nnázoru súdu napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu sú (z\nhľadiska namietanej nepreskúmateľnosti) súladné so zákonom.\nMal za to, že neobstojí ani námietka arbitrárnosti konania, resp. rozhodnutia žalovaného, nakoľko toto\nobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a to aj z hľadiska odôvodnenia výšky pokuty, ktorá\nbola uložená v zákonom vymedzenom rozsahu predstavujúcou cca 15% maximálne možnej výšky\npokuty. Oba správne orgány pri určení výšky pokuty dostatočne odôvodnili všetky zákonné predpoklady\n(uvedené v ust. § 36 ods. 3 zákona č. 142/2000 Z. z.) rozhodné na posúdenie uloženia pokuty,\njasne a presvedčivo formulovali záver o primeranosti výšky uloženej pokuty vzhľadom na charakter a\nzávažnosť zisteného protiprávneho konania žalobcu (spočívajúcom v porušení zákonom chránených\npráv spotrebiteľa), čase protiprávneho konania (vymedzený ako čas metrologického dozoru dňa\n15.11.2012), spôsobe, akým došlo k porušeniu zákona (nezabezpečenie platného overenia meradla) a\nnásledkov žalobcovho protiprávneho konania (používaním daného meradla pri príprave a predaji liečiv\n\nneboli zaručené správne výsledky meraní pri naväzovaní liekov pri príprave liečiv a nebolo zaručené ich\nkvantitatívne zloženie, čím mohlo dôjsť k ohrozeniu zdravia spotrebiteľa mohla byť spôsobená majetková\nujma spotrebiteľovi a mohlo dôjsť k neoprávnenému majetkovému prospechu žalobcu).\nĎalej súd konštatoval, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí (aj prvostupňový správny orgán vo\nsvojom rozhodnutí) dôsledne zaoberal všetkými zákonnými hľadiskami a rozvinul svoju správnu úvahu\no výške uloženej pokuty žalobcovi. Zároveň žalovaný v napadnutom rozhodnutí plne rešpektoval tak\npreventívnu, ako aj represívnu funkciu pokuty, z hľadiska jej primeranosti vo vzťahu k porušenej\npovinnosti ako aj vyvarovaniu sa porušovania zákonných povinností žalobcom do budúcna.\nZa spôsobené porušenie povinností správne orgány museli uložiť kontrolovanému subjektu (žalobcovi)\nfinančnú pokutu podľa § 36 ods. 1 písm. c) zákona č. 142/2000 Z. z. a len upozornenie na protiprávny stav\nv danom prípade nebolo možné, pretože takýto postup zákon správnemu orgánu neumožňuje. Prípadné\nuloženie pokuty vo výške 1 % z maximálnej prípustnej výške (66 €), tak ako to navrhoval žalobca\n(v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu) by aj podľa súdu dostatočným spôsobom nesplnilo\npreventívnu ani represívnu funkciu pokuty. V danom prípade išlo o správny delikt vymedzený v § 36\nods. 1 písm. c) zákona č. 142/2000 Z. z., ktorý je založený na princípe objektívnej zodpovednosti\nbez možnosti liberácie. Preto na vznik zodpovednosti žalobcu nebolo potrebné zisťovať a preukazovať\njeho zavinenie (ani stupeň zavinenia - nedbanlivosť alebo úmysel) a žalobca sa svojej zodpovednosti\nnemohol zbaviť, nakoľko zákon o metrológií neuvádza žiadne dôvody, preukázaním ktorých by sa\nžalobca svojej zodpovednosti zbavil. Na povinnosť uložiť pokutu za zistené porušenie povinnosti nemá\nvplyv následné odstránenie protiprávneho stavu. Na vznik žalobcovej zodpovednosti stačilo preukázať,\nže došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej zákonom o metrológii, čo sa v danom prípade bezpochyby\nuskutočnilo.\nTaktiež samotné odstránenie zisteného nedostatku nezbavilo žalobcu zodpovednosti za protiprávne\nkonanie, ktorého sa dopustil v čase metrologického dozoru dňa 15.11.2012. Bolo povinnosťou žalobcu\nzjednať nápravu odstránením zisteného nedostatku v stanovenej lehote (do 30.11.2012) a preto\npoukazovanie na túto skutočnosť z hľadiska výšky uloženej pokuty neobstojí.\nSúd dal ďalej za pravdu žalobcovi v tom, že zákonná podmienka na uloženie mu sankcie podľa § 36\nods. 1 písm. b), g), h) zákona č. 142/2000 Z. z. nevznikla, avšak zároveň je potrebné poukázať na to,\nže žalobcovi podľa tohto ustanovenia sankcia uložená nebola (bola mu uložená podľa § 36 ods. 1 písm.\nc) zákona č. 142/2000 Z. z.).\nVzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné podľa § 250j ods. 1 O.s.p.\nzamietnuť, nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v medziach zákona, obsahovalo\nvšetky náležitosti naň kladené (§ 47 ods. 1, 3 Správneho poriadku) a námietky žalobcu neodôvodňovali\njeho zrušenie. Taktiež správne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo bolo v súlade so zákonom.\nRozsudok krajského súdu napadol žalobca včas podaným odvolaním v súlade s ustanovením § 250ja\nO.s.p.\nPoukázal na stanovisko krajského súdu uvedeného v odôvodnení rozsudku, v ktorom tento uviedol,\nže preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v intenciách rozsahu a\ndôvodov vyplývajúcich zo žaloby po oboznámení sa s administratívnym spisom žalovaného, na základe\nčoho dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.\nZ uvedeného stanoviska súdu mal žalobca za zrejmé, že sa súd prvého stupňa oboznámil aj s celým\npostupom správneho orgánu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia žalovaného vrátane protokolu o\nkontrole zo dňa 15.11.2012, vedeného pod č. k.: P č. 3215/2012, z ktorého vyplýva, že určené meradlo\nbolo inšpektormi fyzicky prekontrolované, na základe čoho je dôvodné predpokladať, že z uvedenej\nfyzickej kontroly meradla mali byť zistené také informácie, ktoré vytvárali podklad pre rozhodnutie\nvrátane rozhodnutia o uložení sankcie so zreteľom na ustanovenie § 36 ods. 3. Avšak ani z uvedeného\nprotokolu, ďalšieho postupu správneho orgánu a ani z vydaných rozhodnutí nebolo možné zistiť, aké\nkonkrétne informácie mali inšpektori pri fyzickej kontrole meradla zistiť. Pritom uvedené informácie v\nrozhodnutí prvostupňového správneho orgánu mali byť podkladom pre uloženie sankcie najmä pri určení\nintenzity porušenia.\n\nZ uvedeného žalobca vyvodil dôvodnosť jeho tvrdenia, že žalovaný v konaní o uložení pokuty\nnezistil presne a úplne skutočný stav, pretože samotné tvrdenie, že použitie meradla bez platného\noverenia môže ohroziť zdravie spotrebiteľa, resp. vytvára možnosť vzniku bezdôvodného obohatenia\nu zodpovedného subjektu je nepodloženým tvrdením, nakoľko z protokolu o kontrole rozdiely pri\nposudzovanom meradle inšpektori neuvádzajú, aj keď je tam uvedená poznámka, že meradlo bolo\nfyzicky prekontrolované. Absentuje uvedenie čo bolo fyzicky kontrolované a s akým výsledkom, čo je\nsamo o sebe iba všeobecným tvrdením, a teda dáva iba všeobecný podklad na určenia výšky sankcie,\nčo je nepostačujúce pre vydanie preskúmateľného rozhodnutia, pretože vybočuje zo zákonného rámca\npre ukladanie sankcií podľa ustanovenia § 36 ods. 1 zák. o metrológii.\nPoznamenal, že správny orgán a ani súd vôbec neskúmal čas trvania ani následky protiprávneho\nkonania, pritom vyhodnotenie týchto zákonných podmienok pre uloženia sankcie je pritom zásadné\na majú byť preskúmateľné. Keďže absentujú tak v rozhodnutí žalovaného ako aj vo vydanom\nrozsudku súdu, bol žalobca toho názoru, že súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, čo spôsobilo\nnezákonnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa.\nV ďalšom zdôraznil, že správny orgán je povinný pri uložení sankcie prihliadať najmä na závažnosť,\nspôsob, čas a následky protiprávneho konania. Aplikácia tejto zásady však v rozhodnutí správneho\norgánu absentuje, pretože za závažné nemôže správny orgán považovať také konanie, ktorého možné\nnásledky vôbec nepreskúmal iba ich konštatoval ako „potenciálne“ ohrozenie bez reálnej možnosti\nvzniku.\nV súvislosti s tým, že rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu\nveci a správne orgány dbajú na to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných veciach\nnevznikali neodôvodnené rozdiely, poukázal žalobca na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave (č. k.\n4S/75/2009-24) v spojení s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 6Sžo/246/2010.\nPodľa žalobcu v prejednávanej veci síce súd správne uviedol, že podľa ustanovenia § 36 ods. 3,\nsprávny orgán musí zohľadniť zákonné kritéria, avšak na druhej strane pri hodnotení dôkazov mu ušlo z\npozornosti, že v rozhodnutí žalovaného takéto zohľadnenie absentuje. Aj keď správne súd nezasahuje\ndo správnej úvahy žalovaného pri výmere sankcie, bol povinný vyhodnotiť vybočenie žalovaného zo\nzákonného rámca kritérií.\nZ uvedených dôvodov poznamenal, že aj naďalej považuje rozhodnutie žalovaného za nedostatočne\nodôvodnené, teda za nepreskúmateľné a rozhodnutie súdu za nesprávne právne posúdenie veci, a to\npreto, že súd síce na posúdenie použil správny právny predpis, ale na existujúci dôkazný stav aplikoval\npoužitý právny predpis nesprávne.\nPokiaľ zákon o metrológii v ustanovení § 36 umožňuje správnemu orgánu uložiť za porušenie povinnosti\nsankciu - pokutu ustanovenú zákonom, ktorej horná hranica je v ňom stanovená, zákon udáva iba\nrozpätie, v ktorom sa správny orgán môže pri ukladaní pokuty pohybovať, avšak je nutné zohľadňovať pri\njej ukladaní zákonné kritéria, ktoré sa musia zároveň aj odôvodniť, ako na každé z týchto kritérií správny\norgán prihliadol a komparovať ich vplyv na výšku uloženej sankcie. Nepostačuje uloženie sankcie v\nsamotnom rozsahu, ktorý zákon pripúšťa bez zohľadnenia zákonných kritérií s uvedením logických\ndôvodov korelujúcich s výškou pokuty. Takéto odôvodnenie podľa žalobcu v rozhodnutí absentuje a\npreto rozhodnutie nie je spôsobilé preskúmania.\nNa základe uvedených právnych skutočnosti navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie žalovaného,\nzmenil rozsudok prvostupňového súdu a vrátil žalovanému vec na nové konanie a rozhodnutie, nakoľko\nv konaní žalovaného správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mala vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril v podaní zo dňa 11.06.2015, v ktorom uviedol stručný opis\npriebehu správneho konania a konania na súde prvého stupňa.\nŽalovaný k odvolaniu žalobcu uviedol:\n\n- žalovaný pred vydaním rozhodnutia o odvolaní preskúmal postup inšpektorátu, ktorý predchádzal\nvydaniu rozhodnutia o uložení pokuty, ako aj samotné rozhodnutie o uložení pokuty a má za to, že\ninšpektorát pri zabezpečovaní podkladov pre rozhodnutie a pri rozhodovaní vychádzal z riadne zisteného\nskutkového stavu veci a zistil všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci, pričom postupoval v\nsúlade so zákonom o metrológii a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi. Žalovaný mal za to,\nže inšpektorát protiprávne konanie žalobcu riadne posúdil a je nespochybniteľné, že sa žalobca dopustil\nporušenia ustanovenia § 19 ods. 1 a ods. 2 písm. c) zákona o metrológii, za čo mu bola odôvodnene\nuložená pokuta podľa § 36 ods. 1 písm. c) zákona o metrológii. Podľa vyhlášky MZ SR č. 129/2012 Z.\nz., príloha č. 1, bod B ods. 2 písm. b) základným materiálnym vybavením laboratória na individuálnu\nprípravu liekov verejnej lekárne sú presné váhy, avšak v prípade používania určeného meradla bez\nplatného overenia na prevádzke žalobcu v trvaní od 17. 10. 2011 do 15. 11. 2012 neboli zaručené\nsprávne výsledky meraní, a tým mohla byť spôsobená majetková ujma spotrebiteľovi, mohlo dôjsť k\nneoprávnenému ekonomickému prospechu zo strany žalobcu, nakoľko spotrebiteľ mohol byť ukrátený\nna predanom množstve tovaru vo vzťahu k účtovnej cene. Taktiež mohlo dôjsť najmä k ohrozeniu zdravia\nspotrebiteľa, keďže pri príprave a predaji liečiv v lekárni neboli zaručené správne výsledky meraní\npri naväzovaní liečiv pri individuálnej a hromadnej príprave liečiv a tiež nebolo zaručené kvantitatívne\nzloženie pripravovaných liečiv. Následok ako obligatórny znak skutkovej podstaty každého správneho\ndeliktu, je nielen porušenie, ale aj ohrozenie objektu (zákonom chráneného záujmu) správneho deliktu,\nčo znamená, že následok môže spočívať nielen v porušení, ale aj v ohrození právom chránených\nzáujmov, v tomto prípade ohrozenie zdravia pacienta, čo bolo v prípade žalobcu naplnené používaním\nurčeného meradla bez platného overenia. Inšpektorát, ani žalovaný nie sú povinní preukazovať, či\npoužívanie určených meradiel bez platného overenia malo v prípade žalobcu negatívne následky,\nnakoľko na uloženie pokuty stačí preukázať, že k porušeniu zákona o metrológii došlo, čo bolo v prípade\nžalobcu jednoznačne preukázané. Povinnosťou žalobcu bolo prijať také opatrenia, aby nedochádzalo k\nporušovaniu povinností vyplývajúcich mu zo všeobecne záväzných právnych predpisov;\n- v protokole o vykonanom metrologickom dozore sa neuvádzajú rozdiely pri posudzovanom meradle,\nale nedostatky zistené pri metrologickom dozore, nakoľko účelom metrologického dozoru je zistenie,\nči došlo k porušeniu zákona o metrológii. Inšpektorát, ako ani žalovaný nie sú povinní preukazovať, či\npoužívanie určeného meradla bez platného overenia malo v prípade žalobcu negatívne následky, resp.\nči boli zistené rozdiely pri vážení určeným meradlom, nakoľko na uloženie pokuty stačí preukázať, že\nk porušeniu zákona o metrológii došlo, čo bolo v prípade žalobcu jednoznačne preukázané, nakoľko\nžalobca používal určené meradlo bez platného overenia;\n- ako vyplýva z protokolu P č. 3215/2012 zo dňa 15.11.2012 jediným určeným meradlom, ktoré sa\nnachádzalo na prevádzke žalobcu v čase metrologického dozoru bola váha s neautomatickou činnosťou\ntriedy presnosti II používaná v zdravotníctve, typ: GF-2000, výr. číslo: TO300472, dátum overenia:\n16.10.2009, bez platného overenia. Na základe uvedeného je zrejmé, že fyzicky bola prekontrolovaná\nváha, ktorá sa nachádzala u žalobcu, ktorá sa v zmysle § 8 zákona o metrológii považuje za určené\nmeradlo. Podľa § 8 ods. 2 písm. b) zákona o metrológii o zaradení meradla do skupiny určených\nmeradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie pri ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku a\nživotného prostredia. Výsledkom fyzického prekontrolovania určeného meradla bolo zistenie, že sa\npoužíva bez platného overenia od 17. 10. 2011. Žalovaný sa stotožnil s vyjadrením krajského súdu,\nktorý uviedol, že „Oba správne orgány pri určení výšky pokuty dostatočne odôvodnili všetky zákonné\npredpoklady (uvedené v ust. § 36 ods. zákona č. 142/2000 Z. z.) rozhodné na posúdenie uloženia\npokuty, jasne a presvedčivo formulovali závery o primeranosti výšky uloženej pokuty vzhľadom na\ncharakter a závažnosť zisteného protiprávneho konania žalobcu (spočívajúcom v porušení zákonom\nchránených práv spotrebiteľa), čase protiprávneho konania (vymedzený ako čas metrologického dozoru\ndňa 15.11.2012) spôsobe, akým došlo k porušeniu zákona (nezabezpečenie platného overenia meradla)\na následkov žalobcovho protiprávneho konania (používaním daného meradla pri príprave a predaji liečiv\nneboli zaručené správne výsledky meraní pri naväzovaní liekov pri príprave liečiv nebolo zaručené\nich kvantitatívne zloženie, čím mohlo dôjsť k ohrozeniu zdravia spotrebiteľa mohla byť spôsobená\nmajetková ujma spotrebiteľovi a mohlo dôjsť k neoprávnenému majetkovému prospechu žalobcu).“ Tak\nako uviedol krajský súd, aj žalovaný zhodnotil, že inšpektorát pri rozhodovaní o uložení pokuty použil\nsprávnu úvahu, nakoľko v rámci rozhodovacieho procesu v súlade so zásadami logického uváženia v\nzákonom stanovených limitoch uplatnil svoju právomoc (diskrečná právomoc) a určil výšku sankcie v\nsúlade s § 36 ods. 3 zákona o metrológii, primeranú spáchanému správnemu deliktu, pričom v rozhodnutí\ninšpektorátu sú uvedené všetky skutočnosti potrebné na meritórne rozhodnutie vo veci samej a okrem\n\niného v odôvodnení inšpektorát uviedol, z akých podkladov pri rozhodovaní o výške pokuty vychádzal\na ktoré ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na správne konanie aplikoval, pričom\nkaždý dôkaz jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti zhodnotil, vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného\npri metrologickom dozore;\n- tak inšpektorát, ako aj žalovaný pri rozhodovaní prihliadli v zmysle § 36 ods. 3 zákona o metrológii na\ncharakter a závažnosť protiprávneho konania spočívajúce v porušení verejného záujmu a v ohrození\nzákonom chránených práv spotrebiteľa a čas protiprávneho konania, ktorý bol vymedzený ako deň\nmetrologického dozoru 15. 11. 2012. Inšpektorát, ako aj žalovaný vzal do úvahy spôsob, akým došlo\nk porušeniu zákona o metrológii, a to tým, že žalobca na prevádzke Lekáreň LENKA, Martinčekova\n116, 013 03 Varín v čase metrologického dozoru dňa 15. 11. 2012 používal pri meraniach súvisiacich\ns platbami a podľa osobitného predpisu - vyhlášky MZ SR č. 129/2012 Z. z. a pri ochrane zdravia - pri\npríprave a predaji liekov určené meradlo - váhu s neautomatickou činnosťou triedy presnosti II používanú\nv zdravotníctve, typ: GF-2000 výr. č.: TO300472 bez platného overenia a súčasne inšpektorát a žalovaný\nprihliadli na následky zisteného protiprávneho konania - používaním určeného meradla bez platného\noverenia nie sú zaručené správne výsledky meraní, a tým môže dôjsť k ohrozeniu zdravia spotrebiteľa,\nďalej môže byť spôsobená majetková ujma spotrebiteľovi a tiež môže dôjsť k neoprávnenému\nekonomickému prospechu zo strany žalobcu. Žalovaný dodal, že správne delikty uvedené v § 36 ods.\n1 zákona o metrológii sú založené na princípe objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie. To\nznamená, že na vznik zodpovednosti žalobcu nie je potrebné zisťovať ani preukazovať jej zavinenie,\nani stupeň zavinenia (či išlo o úmyselné konanie alebo nedbanlivosť) a žalobca sa tejto zodpovednosti\nnemôže zbaviť. Zákon o metrológii neuvádza žiadne dôvody, preukázaním ktorých by sa žalobca\nuvedenej zodpovednosti zbavil. Na vznik zodpovednosti žalobcu za správne delikty podľa § 36 ods. 1\nzákona o metrológii stačí preukázať, že došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej zákonom o metrológii.\nNa základe uvedeného mal žalovaný za to, že tak rozhodnutie inšpektorátu, žalovaného ako aj rozsudok\nkrajského súdu netrpia vadou konania, ani rozhodnutia, ktorá by spôsobovala ich nezákonnosť;\n- žalovaný dostatočne preskúmal všetky zákonné kritériá podľa § 36 ods. 3 zákona o metrológii a\npotvrdil výšku pokuty uloženej inšpektorátom, nakoľko z výroku a odôvodnenia rozhodnutia inšpektorátu\nvyplýva, že inšpektorát prihliadol v súlade s § 36 ods. 3 zákona o metrológii na charakter a závažnosť\nzisteného protiprávneho konania, čas protiprávneho konania, spôsob, akým došlo k porušeniu zákona\na na následky zisteného protiprávneho konania. Navyše následok, ako obligatórny znak skutkovej\npodstaty každého správneho deliktu, je nielen porušenie, ale aj ohrozenie objektu (zákonom chráneného\nzáujmu) správneho deliktu, čo znamená, že následok môže spočívať nielen v porušení, ale aj v ohrození\nprávom chránených záujmov, v tomto prípade ohrozenie zdravia pacienta, čo bolo v prípade žalobcu\nnaplnené používaním určeného meradla bez platného overenia;\n- pri ukladaní pokút a pri stanovovaní výšky pokút postupuje tak inšpektorát ako aj žalovaný analogicky,\navšak tak inšpektorát ako aj úrad disponujú inštitútom správnej úvahy, ktorá predstavuje ponechanie\nmožnosti správnemu orgánu v rámci určitého tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne.\nInšpektorát je oprávnený, resp. povinný hodnotiť porušenie zákona o metrológii a súvisiacich predpisov\nv každom prípade samostatne, pričom tak, ako už úrad uviedol vyššie, pri stanovovaní výšky pokuty\nsa prihliada na zákonom o metrológii ustanovené kritériá, a to na charakter, závažnosť, čas, spôsob\na následky protiprávneho konania. Pokuta bola uložená v zákonných medziach ustanovených § 36\nods. 1 zákona o metrológii, ktorú bolo možné v preskúmavanom konaní uložiť (horná hranica pokuty\npredstavuje sumu 6 638,78,- eur) a predstavuje približne 15 % maximálnej možnej výšky pokuty;\n- žalovaný má za to, že postupoval správne a v súlade s ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb. o\nsprávnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) a\nzákona o metrológii a má za to, že sa v rozhodnutí dostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami\nzistenými v priebehu správneho konania, a to v časti odôvodnenia svojho rozhodnutia, nakoľko v\nrozhodnutí úradu sú uvedené všetky skutočnosti potrebné na meritórne rozhodnutie vo veci samej\na okrem iného v odôvodnení žalovaný uviedol, z akých podkladov pri rozhodovaní o výške pokuty\nvychádzal a ktoré ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov na správne konanie aplikoval,\npričom každý dôkaz jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti zhodnotil, vychádzajúc zo skutkového stavu\nzisteného pri metrologickom dozore a zároveň úrad pri určovaní výšky pokuty preskúmal kritériá podľa\n§ 36 ods. 3 zákona o metrológii a potvrdil výšku inšpektorátom uloženej pokuty, nakoľko z výroku a\nodôvodnenia rozhodnutia inšpektorátu vyplýva, že inšpektorát správne posúdil skutkový stav a prihliadol\n\nv súlade s § 36 ods. 3 zákona na charakter a závažnosť protiprávneho konania, čas protiprávneho\nkonania, spôsob a na následky protiprávneho konania žalobcu. Žalovaný mal za to, že inšpektorát pri\nstanovovaní výšky pokuty nevybočil zo zákonného rámca pre jej stanovenie, nakoľko inšpektorát pri\nrozhodovaní o uložení pokuty použil správnu úvahu, kedy v rámci rozhodovacieho procesu v súlade\nso zásadami logického uváženia v zákonom stanovených limitoch uplatnil svoju právomoc (diskrečná\nprávomoc) a určil výšku sankcie v súlade s § 36 ods. 3 zákona o metrológii, primeranú spáchanému\nsprávnemu deliktu;\n- žalovaný sa stotožnil s tvrdením krajského súdu, ktorý vo svojom rozsudku skonštatoval, že tak\nrozhodnutie úradu, ako aj rozhodnutie inšpektorátu sú z hľadiska namietanej nepreskúmateľnosti\nzo strany žalobcu súladné so zákonom. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia úradu, ako aj\nprvostupňového rozhodnutia inšpektorátu je v súlade s § 47 ods. 3 správneho poriadku, nakoľko je z\nnich zrejmé, ako inšpektorát postupoval pri aplikácii správnej úvahy pri použití právnych predpisov a sú v\nnich uvedené skutočnosti, ktoré vplývali na výšku pokuty. Žalovaný preskúmal rozhodnutie inšpektorátu\na zistil, že rozhodnutie inšpektorátu je objektívne a v súlade so správnym poriadkom a obsahuje všetky\npredpísané náležitosti ustanovené v § 47 správneho poriadku, teda výrok, odôvodnenie i poučenie,\npričom výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením právneho predpisu, podľa ktorého inšpektorát\nvo veci rozhodol a v odôvodnení rozhodnutia inšpektorát uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre\nrozhodnutie o výške pokuty, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu\npri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami\nžalobcu a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Inšpektorát a žalovaný protiprávne konanie\nžalobcu riadne posúdili a je nespochybniteľné, že sa žalobca dopustil porušenia ustanovenia § 19 ods.\n1 a ods. 2 písm. c) zákona o metrológii, za čo bola žalobcovi rozhodnutím inšpektorátu odôvodnene\nuložená pokuta podľa § 36 ods. 1 písm. c) zákona o metrológii. S prihliadnutím na uvedené mal žalovaný\nza to, že krajský súd správne právne posúdil vec a na existujúci dôkazný stav správne aplikoval právny\npredpis;\n- pokuta bola žalobcovi uložená v zákonných medziach ustanovených § 36 ods. 1 zákona o\nmetrológii (horná hranica pokuty za jeden správny delikt 6 638,78 eur), pričom žalobca vo svojom\nodvolaní neuviedol také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu výšky pokuty uloženej rozhodnutím\ninšpektorátu, a preto žalovaný výšku uloženej pokuty považoval za primeranú a mal za to, že uložením\nnižšej pokuty by neboli naplnené ani základné funkcie tohto administratívnoprávneho postihu, teda\nfunkcia preventívna a represívna a zároveň žalovaný uviedol, že sa stotožnil s konštatovaním krajského\nsúdu, ktorý potvrdil, že sa žalovaný v rozhodnutí napadnutom odvolaním, rovnako ako aj inšpektorát\nvo svojom rozhodnutí dôsledne zaoberal všetkými zákonnými hľadiskami a dostatočne rozvinul svoju\nsprávnu úvahu ohľadom výšky pokuty uloženej žalobcovi, plne rešpektoval preventívnu a aj represívnu\nfunkciu pokuty z hľadiska jej primeranosti vo vzťahu k porušenej povinnosti, ako aj vyvarovaniu\nsa porušovaniu zákonným povinností zo strany žalobcu do budúcnosti. Žalovaný vyjadril súhlas s\nvyjadrením krajského súdu, že „... Prípadné uloženie pokuty vo výške 1 % z maximálnej prípustnej\nvýške (66 €), tak ako to navrhoval žalobca (v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu) by aj podľa\nsúdu dostatočným spôsobom nesplnilo preventívnu ani represívnu funkciu pokuty. V danom prípade\nišlo o správny delikt vymedzený v § 36 ods. 1 písm. c) zákona č. 142/2000 Z. z., ktorý je založený\nna princípe objektívnej zodpovednosti bez možnosti liberácie. Preto na vznik zodpovednosti žalobcu\nnebolo potrebné zisťovať a preukazovať jeho zavinenie (ani stupeň zavinenia - nedbanlivosť alebo\númysel) a žalobca sa svojej zodpovednosti nemohol zbaviť, nakoľko zákon o metrológii neuvádza žiadne\ndôvody, preukázaním ktorých by sa žalobca svojej zodpovednosti zbavil. Na povinnosť uložiť pokutu za\nzistené porušenie povinnosti nemá vplyv následné odstránenie protiprávneho stavu. Na vznik žalobcovej\nzodpovednosti stačilo preukázať, že došlo k porušeniu povinnosti ustanovenej zákonom o metrológii,\nčo sa v danom prípade bezpochyby uskutočnilo.“ Žalovaný dodal, že uvedenú výšku pokuty nemohol\nznížiť ani z dôvodu, že za iné správne delikty spáchané v takomto rozsahu postupuje pri výške ukladania\npokút analogicky a zároveň uvádza, že podľa § 36 ods. 1 zákona o metrológii inšpektorátu vyplýva\npovinnosť uložiť pokutu tomu, kto naplní niektorú zo skutkových podstát správnych deliktov uvedených\nv tomto ustanovení. V prípade začatia správneho konania, zákon o metrológii neumožňuje inšpektorátu\nani upustenie od uloženia pokuty, pretože na takýto postup inšpektorát nie je zo zákona o metrológii\noprávnený.\n\nZáverom zdôraznil, že sa nestotožnil s dôvodmi žaloby žalobcu, svoje napadnuté rozhodnutie považoval\nza zákonné, rovnako ako aj postup správneho orgánu vo veci, preto navrhol, aby odvolací súd v súlade\ns § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok krajského súdu potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok\nsúdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania v súlade s\n§ 250ja ods. 2 O.s.p. a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože\nnapadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny; preto ho po preskúmaní opodstatnenosti odvolacích\ndôvodov postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa\n26.10.2016 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli a internetovej stránke\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (www.nsud.sk) najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov\npreskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti\nrozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej\nrepubliky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi.\nV intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,\nktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu, podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe\nje správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho\nvydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom prepísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon\no správnom konaní.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací primárne v medziach odvolania preskúmal rozsudok\nkrajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj\nnapadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím, najmä z toho\npohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu\nči správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.\nJe nutné zdôrazniť, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžo 84/2007, sp. zn. 6Sžo\n98/2008, sp. zn. 1Sžo 33/2008, sp. zn. 2Sžo 5/2009 či sp. zn. 8Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.\nV takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôrazňuje, že podstatou\nsúdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania\nrozhodnutia žalovaného, je otázka správneho zistenia rozhodujúcich skutočností a dostatočného rámca\npodkladov pre naplnenie zásady materiálnej pravdy v ďalšom procese aplikácie hmotného práva.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k\nnapadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho\nspisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje, že\nnezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu\nso správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku\nkrajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého\nrozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov\nznáme fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky sa vo svojom odôvodnení následne obmedzí iba na doplnenie svojich doplňujúcich zistení a\nzáverov zistených v odvolacom konaní (§ 219 ods. 2 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. umožňuje odvolaciemu\nsúdu doplniť odôvodnenie prvostupňového súdu o ďalšie dôvody).\nPredmetom súdneho konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s\nrozhodnutím prvostupňového správneho orgánu.\n\nZ obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného, má odvolací\nsúd za preukázané, že žalobca sa dopustil správneho deliktu tým, že porušil povinnosť uloženú\nustanovením § 19 ods. 1 a ods. 2 písm. c) zákona o metrológii tým, že dňa 15.11.2012 na prevádzke\nLekáreň Lenka, Martinčekova 116, Varín používal pri meraniach súvisiacich s platbami a podľa\nosobitného predpisu (Vyhlášky MZ SR č. 129/2012 Z. z. o požiadavkách na správnu lekárenskú prax)\na pri ochrane zdravia - pri príprave a predaji liečiv určené meradlo - váhu s neautomatickou činnosťou\ntriedy presnosti II, používanú v zdravotníctve, typ: GF-2000, výr. č.: TO300472 bez platného overenia.\nRozhodnutím č. 3215/600/2012/R zo dňa 28.01.2013 prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi\npokutu vo výške 900 Eur za porušenie ustanovenia § 19 ods. 1 a ods. 2 písm. c) zákona o metrológii.\nŽalovaný v napadnutom rozhodnutí, ktorým potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie konštatoval, že\nnámietky žalobcu uvedené v odvolaní sú právne irelevantné a napadnuté rozhodnutie a ani správne\nkonanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, netrpí takou vadou, pre ktorú by ho bolo potrebné zmeniť\nalebo zrušiť.\nKrajský súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu voči preskúmavanému rozhodnutiu\nžalovaného s konštatovaním, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v medziach zákona,\nobsahovalo všetky náležitosti naň kladené (§ 47 ods. 1, 3 Správneho poriadku) a námietky žalobcu\nneodôvodňovali jeho zrušenie s tým, že aj správne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, bolo v\nsúlade so zákonom.\nPre odvolací súd bolo v konaní nesporné, že žalobca sa porušenia zákonnej povinnosti dopustil tak, ako\nto bolo ustálené správnymi orgánmi s poukazom na skutočnosť, že sám žalobca porušenie zákonnej\npovinnosti nepoprel. Niet pochybností o tom, že okrem namietania uloženej pokuty a jej výšky, žalobca\nnepredložil dôkaz, ktorý by spochybňoval zistený skutkový stav.\nOdvolací súd poukazuje na to, že z právneho hľadiska je v súčasnej slovenskej právnej úprave\nzakotvená absolútna objektívna zodpovednosť právnických osôb za správne delikty bez možnosti\nliberácie. Je preto žiaduce, aby správne orgány, vychádzajúc z absolútnej objektívnej zodpovednosti\nprávnických osôb, za účelom naplnenia požiadavky efektivity sankcií, ukladali sankcie v zmysle\nzásady proporcionality, teda v snahe zabezpečiť, aby uložená sankcia nemala pre zodpovedný subjekt\nlikvidačný charakter, inak sa stráca možnosť reálnej vymožiteľnosti sankcie, ako aj samotný účel\npotrestania.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa už vo svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti (napr.\nrozsudok sp. zn. 6Sž/7/2011 zo dňa 26.10.2011) zaoberal, pri zodpovednosti právnických osôb za\nsprávny delikt, ktorá sa zakladá na zásade objektívnej zodpovednosti, povinnosťou správneho orgánu\nprihliadať na mieru zavinenia, avšak len v súvislosti s určovaním druhu sankcie a jej výšky. To znamená,\nže pre samotný vznik zodpovednosti je zavinenie právnickej osoby ako páchateľa deliktu právne\nirelevantné.\nOdvolací súd tak dospel k záveru, že krajský súd dospel k správnym a nepochybným záverom o\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného i jemu predchádzajúceho rozhodnutia správneho orgánu prvého\nstupňa. Správne orgány, a teda aj žalovaný, správne vyhodnotili dôkazy a zistili, že žalobca sa svojím\nkonaním dopustil porušenia ustanovenia § 19 ods. 1 a ods. 2 písm. c) zákona o metrológii.\nV súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu, ktoré sa vzťahujú predovšetkým na uloženú pokutu a\njej výšku, odvolací súd konštatuje, že tieto vo svetle vyššie uvedeného, nepovažoval za dôvodné,\nnakoľko žalobca neuviedol v odvolaní žiadne nové skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti rozhodnutí\na postupov vyvrátili, a teda neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preskúmajúc napadnutý rozsudok prvostupňového súdu ako i\nobsah súdneho a administratívneho spisu v rozsahu odvolania, ktorým žalobca namietal nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia konštatuje, že argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na\nzáklade ktorých krajský súd zamietol jeho žalobu. Krajský súd sa v odôvodnení rozsudku podrobným\nspôsobom vysporiadal so žalobnými námietkami, a to citáciou dotknutých právnych noriem ako aj ich\nlogickým výkladom a správnym aplikovaním na prejednávaný prípad.\n\nZa týchto skutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného (aj prvostupňového správneho\norgánu) je i podľa názoru odvolacieho súdu vydané na základe riadne a dostatočne zisteného\nskutočného stavu správnym orgánom a správne právne posúdené.\nPreto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totožnému so záverom správnych orgánov oboch\nstupňov a rozhodol, že preskúmavaným rozhodnutím žalovaného správneho orgánu nedošlo k\nporušeniu zákona a práv žalobcu, tento jeho názor považoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených\nvyššie, za správny.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel a s prihliadnutím\nna všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa §\n219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p.\na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal. Žalovanému zákon priznanie trov konania neumožňuje.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}