{"guid": "e7700311-9a22-493c-9fdf-e8ca7ec8b164:2961d7c4-bc60-4463-b742-e9e225efebf6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1013200932.1", "spisova_znacka": "7Sžo/119/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/119/2015 z 28. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2016, sp. zn. 7Sžo/119/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1013200932.1", "identifikacne_cislo": "1013200932", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2016-06-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1990/372", "nazov": "zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-50.odsek-1", "nazov": "§ 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-50.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-50.odsek-2", "nazov": "§ 50 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1990/372/#paragraf-50.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/372-1990/paragraf-50"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1990/372#paragraf-50"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2961d7c4-bc60-4463-b742-e9e225efebf6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200932.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200932.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200932.1/text", "citacie_n": 1, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/119/2015\n1013200932\n28. 06. 2016\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2016:1013200932.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Ľubici Filovej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD., v právnej veci\nžalobcu: S. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. C. XXXX/XX, T., zastúpený: JUDr. Martin Burian, advokát,\nŠtúrova 1, Žilina, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor opravných prostriedkov, Janka Kráľa 4,\nŽilina (právny nástupca Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v prejednávanej priestupkovej veci), o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia Ministerstva vnútra SR, sekcia verejnej správy, odbor priestupkov,\nč. SVS-OP2-2013/0002333/TKD zo dňa 18.03.2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 2S/134/13-50 zo dňa 26. novembra 2014, jednohlasne takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/134/13-50 zo dňa 26.\nnovembra 2014 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. SVS-OP2-2013/0002333/TKD zo dňa 18.\nmarca 2013 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 250,43,- eur v lehote 15\ndní odo dňa právoplatnosti na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Martina Buriana, advokáta, Štúrova\n1, Žilina.\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Bratislave napadnuým rozsudkom č. k. 2S 134/13-50 zo dňa 26. novembra 2014 zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu\nč. SVS-OP2-2013/0002333/TKD zo dňa 18.03.2013 a následne jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie\nkonanie. Účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal.\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v\nintenciách ustanovení zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a súčasne v intenciách ustanovení zákona\nč. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších prepisov (ďalej len správny poriadok), citujúc\nprávnu úpravu ustanovenú v § 3 ods. 5, § 32 ods. 1, § 34 ods. 5 a § 46 správneho poriadku a § 50 ods.\n1, 2, § 58 ods. 1, 2, 3, písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb., postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej\nv druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti\nrozhodnutiam a postupom správnych orgánov.\nKrajský súd poukazom na to, že účelom priestupkového konania je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu\npriestupku, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku uložiť, uviedol, že orgány\nprejednávajúce priestupky sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli\n\nžiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom skutku sa v\npriestupkovom konaní zásadne vykladajú v prospech obvineného.\nPo preskúmaní veci dospel krajský súd k záveru, že správne orgány vykonali všetky do úvahy\nprichádzajúce dôkazy, vypočuli všetky osoby, ktoré boli navrhnuté alebo označené ako svedkovia a vzali\ndo úvahy všetky skutočnosti, ktoré mali pre posúdenie veci akúkoľvek relevanciu. Nakoľko žiadnych\nďalších dôkazov nebolo, museli správne orgány oboch stupňov oprieť svoje závery len o tie skutkové\nzistenia, ktoré vyplynuli z vyššie uvedených dôkazov.\nPodľa názoru krajského súdu vykonané dôkazy vyhodnotili správne orgány v súlade s § 34 ods. 5\nsprávneho poriadku t.j. každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom záver,\nku ktorému dospeli, zodpovedal dôkaznému rámcu i zásadám logického myslenia. Poukázal tiež na to,\nže voľné hodnotenie dôkazov je procesom, pri ktorom na základe logických úsudkov a zváženia všetkých\nrelevantných skutočností vyslovuje správny orgán záver o tom, čo považuje za zistené, ktoré skutočnosti\na na základe akých dôkazov boli preukázané a ktoré nie a ako sa skutkové zistenia premietajú do\naplikácie príslušnej právnej normy. Pri hodnotení dôkazov disponuje správny orgán určitou mierou\nsprávneho uváženia, ktoré však nesmie vybočiť z medzí a hľadísk stanovených zákonom a najmä musí\nzodpovedať pravidlám logického usudzovania.\nSprávne orgány mali podľa názoru krajského súdu dostatočný podklad pre záver, že žalobcu zo\nspáchania skutku usvedčili svojimi výpoveďami A. K. a C. L.. Obe boli priamymi svedkami skutku, cez\nokno bytu videli žalobcu poškriabať lak na prednej kapote vozidla z bezprostrednej blízkosti, nakoľko\nvozidlo bolo zaparkované priamo pod oknami prízemného bytu na ul. B. v T.. Je nepopierateľným faktom,\nže škoda na vozidle spôsobená jeho poškriabaním vznikla, A. K. ako užívateľka predmetného vozidla\nohlásila toto poškodenie vrátane jeho páchateľa krátko po incidente telefonicky policajnému orgánu a\nosobne v nasledujúci deň. Skutočnosť, že pri ohliadke vozidla pracovníkom poisťovne užívateľka vozidla\nsvedkovi B. N. nepovedala, že poškodenie spôsobil žalobca, ale „niekto\", nijako nedokazuje, že sa\nskutku žalobca nedopustil. Poškodenie vozidla bývalým manželom totiž obvykle nie je faktom, s ktorým\nby sa ktokoľvek rád zdôveril svojim susedom. Z tohto hľadiska svedecká výpoveď B. N. nemá prakticky\nžiadny dôkazný význam. Mal za to, že napriek tomu, že žalobcova dcéra C. L. (v čase skutku 14-ročná)\nbola na čas po rozvode zverená do výchovy matky A. K., ktorá voči žalobcovi prechováva negatívne\nemócie a v tomto smere môže ovplyvňovať aj maloletú dcéru, nie je možné výpoveď C. L. odmietnuť.\nSkutočnosť, že matka jej prisľúbila finančnú odmenu, ak bude vypovedať o tom, že otec (žalobca)\npoškriabal mame (A. K.) vozidlo, ešte neznamená, že pred správnym orgánom klamala. Za kľúčovú\npovažoval krajský súd tú časť výpovede C. L., v ktorej uvádza, že keď sa následne pýtala žalobcu, prečo\nmame poškriabal auto, on jej odpovedal, že auto je aj jeho a preto s ním môže robiť čo chce a môže ho\naj škrabať. Krajský súd konštatoval, že aj keby žalobcova dcéra nebola priamym svedkom poškriabania\nprednej kapoty vozidla žalobcom, potvrdzuje ňou reprodukované vyjadrenie žalobcu, že skutok spáchal\npráve on.\nSprávne orgány podľa názoru krajského súdu nepochybili, keď nevychádzali zo svedeckej výpovede R.\nZ., ktorého prítomnosť na mieste incidentu nepotvrdzuje žiaden iný dôkaz, nakoľko menovaný bol podľa\nvlastného vyjadrenia od zaparkovaného vozidla značky K. K. cca 30 metrov, a preto ak by aj z tunela\nvedúceho popod bytový dom videl žalobcu vychádzať z domu, ťažko by mohol jednoznačne vylúčiť,\nže žalobca idúc okolo zaparkovaného vozidla toto nepoškodil. Uviedol, že hodnovernosť uvedeného\nsvedka spochybňujú aj ním opísané okolnosti, že v to ráno prišiel autobusom k predmetnému domu,\nodkiaľ ho mal potom žalobca odviezť, najprv na stanicu, potom do jeho druhého zamestnania, nakoniec\nsi však svedok nepamätal kam.\nKrajský súd po preskúmaní veci k dospel záveru, že správne orgány vo veci dostatočne zistili skutkový\nstav, vykonané dôkazy logicky vyhodnotili, zistený skutkový stav správne právne posúdili a svoje závery\naj náležite odôvodnili. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia,\npostupoval krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol.\nO trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a nepriznal účastníkom právo na\nnáhradu trov konania, nakoľko žalobca vo veci úspech nemal a žalovanému právo na náhradu trov\nkonania v systéme správneho súdnictva v zásade neprináleží.\n\nII.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Žiadal, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave\nzmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov celého konania.\nŽalobca v dôvodoch odvolania namietal, že krajský súd nedostatočne, neúplne zistil skutkový stav\nveci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu\nprvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdil, že sú tu ďalšie dôkazy,\nktoré neboli uplatnené pred prvostupňovým súdom, pretože ich žalobca bez svojej viny nemohol\noznačiť. Nesúhlasil s argumentáciou súdu prvého stupňa, ktorou zdôvodňoval hodnovernosť alebo\nnehodnovernosť vypočutých svedkov C. L., R. Z., B. N.. Namietal, že súd prvého stupňa napadnutý\nrozsudok odôvodnil nedostatočne, keďže sa nevyporiadal náležite s jednotlivými bodmi jeho žaloby,\nv ktorej súvislosti poukázal na uznesenie najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/25/2011 z 25.01.2012.\nV prílohe odvolania predložil fotokópiu sms správy z 19.01.2015 z jeho mobilného telefónu, ktorú mu\nnapísala mal. C. L..\nIII.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave ako vecne správny potvrdil.\nV dôvodoch vyjadrenia žalovaný nesúhlasil s odvolacími dôvodmi žalobcu uvedenými v jeho\npísomnom odvolaní. Uviedol, že zotrváva na svojom právnom názore, že postupom prvostupňového a\ndruhostupňového správneho orgánu nedošlo k nezákonnému zásahu do práv žalobcu, neutrpel ujmu\nna svojich právach rozhodnutím ani postupom správnych orgánov.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu (§\n246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.) postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta prvá\nO.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p v\nspojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému správnemu orgánu domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia č. SVS-OP2-2013/0002333/TKD zo dňa 18.03.2013, žiadajúc jeho zrušenie a\nvrátenie veci žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie.\nPreskúmavaným rozhodnutím č. SVS-OP2-2013/0002333/TKD zo dňa 18.03.2013 žalovaný správny\norgán podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie\nObvodného úradu Žilina zo dňa 24.10.2012 Č.j.: ObÚ-ZA-OVVS3/A/2011/05742-44/1064/DU potvrdil.\nUvedeným prvostupňovým rozhodnutím bol žalobca uznaným zo spáchania priestupku proti majetku\npodľa ust. § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustil tým, že dňa 23.03.2011 okolo 06,55 h v\nT. na ul. B. poškodil tam zaparkované osobné motorové vozidlo zn. K., ev.č. T. tak, že presne nezisteným\npredmetom poškriabal lak na jeho prednej kapote, čím úmyselne spôsobil škodu na majetku spoločnosti\nVB Leasing SK, spol s.r.o., Bratislava, Nám. mája č. 11, v celkovej výške 257,90 eur poškodením veci.\nZa spáchaný skutok bola obvinenému žalobcovi podľa ustanovenia § 11 ods. l písm. b/ a v súlade s §\n50 ods. 2 a s § 12 cit. zákona uložená pokuta vo výške 150,- eur, s povinnosťou ju uhradiť do 15 dní odo\ndňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na uvedený účet Obvodného úradu Žilina.\nV.\nOdvolací súd v rozsahu odvolacích dôvodov preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie,\nktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie\n\nžalovaného správneho orgánu a konanie mu prechádzajúce v rozsahu žalobných dôvodov, najmä z toho\npohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe\na z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu.\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým žalovaný rozhodol s konečnou platnosťou o vine a treste uložením pokuty žalobcovi za\nporušenie právnej povinnosti v zmysle zákona o priestupkoch.\nNajvyšší súd v procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal\nzo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nprvostupňového rozsudku, ktoré z tohto dôvodu neopakuje a súčasne na ne poukazuje.\nNajvyšší súd dáva do pozornosti, že súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je súdom skutkovým. Úlohou\nsúdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy\nObčianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom\nsprávnych orgánov (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si\nzadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal\nv súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo\nvydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Súdny prieskum zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného správneho orgánu je určený rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými\nžalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím\nsprávneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo\nprocesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou\npostupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\nAk správny orgán podľa osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z\nobčianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení\nsankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym\norgánom. Súd môže vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už\nvykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy (§ 250i ods.\n2 O.s.p.).\nOdvolací súd mal preukázané, že v danej veci súd prvého stupňa v procese súdneho\nprieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného náležite nepostupoval v zmysle procesných pravidiel\nzákonodarcom nastolených v druhej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku citovaných vyššie,\nmajúce za následok nesprávne posúdenie veci.\nZistil, že základné námietky žalobcu, ktorými napáda zákonnosť napadnutého rozsudku súdu prvého\nstupňa, ako aj zákonnosť rozhodnutia žalovaného správneho orgánu spočívajú v jeho tvrdení, že\nnapadnutým rozhodnutím v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bol uznaný\nvinným a bola mu uložená sankcia v rozpore s ustanoveniami zákona č. 372/1990 Zb. v spojení s\nustanoveniami správneho poriadku, namietajúc správnosť záverov správnych orgánov oboch stupňov\nv konaní o vine a o uložení sankcie na základe nedostatočne zistenom a vyhodnotenom skutkovom\nzáklade.\nPodľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava\") Slovenská republika je zvrchovaný,\ndemokratický a právny štát.\n\nPodľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne\nzáväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nZ uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov\nmusí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností\ndo všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na\nústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho\nsprávneho aktu. Práve tu je ťažisko činnosti správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť\ninterpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.\nOrgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v\nzmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou\nv medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná ( čl.7 Ústavy SR) a po vstupe\nSlovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne\nzáväznými predpismi Európskeho spoločenstva.\nPodľa § 50 ods. 1, 2 zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na\ncudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom alebo zničením alebo poškodením veci z takého\nmajetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi.\nZa priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 331,- eur.\nPodľa § 3 zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak\nzákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.\nV predmetnej veci ide o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí a postupov správneho orgánu o postihu\nza priestupok podľa zákona o priestupkoch, a preto na danú vec je treba aplikovať čl. 6 ods. 1 prvá časť\nDohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,Dohovor\").\nPodľa čl. 6 ods. 1 veta prvá dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne\na v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne\no jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia\nproti nemu.\nV zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva treba pojmy ,,trestné obvinenie\" a ,,práva\na záväzky občianskej povahy\" pokiaľ ide o rozsah aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 Dohovoru vykladať\nautonómne od ich definovania vo vnútroštátnom právnom poriadku členských štátov dohovoru (pozri\nnapr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla 1976).\nNapokon aj Odporúčanie výboru ministrov č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách, ktoré bolo\nschválené Výborom ministrov z 13. februára 1991 na 452. zasadnutí zástupcov ministrov, odporúča\nvládam členských štátov, aby sa vo svojom práve aj praxi riadili zásadami, ktoré vyplývajú z tohto\nodporúčania. Pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti tohto odporúčania, je v ňom uvedené, že sa vzťahuje\nna správne akty, ktorými sa ukladá postih za správanie, ktoré je v rozpore s uplatniteľnými pravidlami,\nči už ide o pokuty alebo iné opatrenia trestnej povahy bez ohľadu na to, či majú peňažnú alebo inú\npovahu. Tieto druhy postihu sa považujú za správne sankcie. Podľa zásady č. 6 tohto odporúčania\nje nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk\nspravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom\nkonaní.\nV rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné\nčiny, priestupky, iné správne delikty, ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty\nporiadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré konkrétny\nzákona takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti\nje miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty konkrétnej\n\nprávnej normy (výstižne to určuje zákon o priestupkoch). Ide o súčasť tzv. správneho trestania, o\npostih správnym orgánom za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že\nformálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúcemu zaradeniu\nmedzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane\npríslušného konania, pritom či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením\nreálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých\nvzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej\nprávnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu\nkonkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa.\nVzhľadom k uvedenému trestanie za priestupky podlieha rovnakému režimu ako trestný postih za trestné\nčiny. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému z trestného činu.\nVychádzajúc z uvedenej právnej úpravy a zásad trestno právnej zodpovednosti fyzickej osoby priestupku\nsa dopustí ten, kto úmyselne spôsobí škodu na cudzom majetku krádežou, spreneverou, podvodom\nalebo zničením alebo poškodením veci z takého majetku, alebo sa o takéto konanie pokúsi, pričom\nvšetky znaky trestnosti uvedené v skutkovej podstate protispoločenského konania uvedené v citovanej\nprávnej norme musia byť naplnené.\nZ týchto hľadísk je potom potrebné vychádzať pri posúdení preukázania všetkých znakov skutkovej\npodstaty deliktu zákonom označeného.\nZ obsahu administratívneho spisu, ktorý bol predložený krajskému súdu vyplýva, že na základe\npodnetu bývalej manželky žalobcu A. K. bolo proti žalobcovi začaté priestupkové konanie zo spáchania\npriestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb., ktorého sa dopustil na tom skutkovom\nzáklade, že dňa 23.03.2011 okolo 06:55 hod. v T. na ul. B. poškodil tam zaparkované osobné motorové\nvozidlo zn. K., ev. č. T. tak, že presne nezisteným predmetom poškriabal lak na jeho prednej kapote, čím\númyselne spôsobil škodu na majetku spoločnosti VB Leasing SK, spol. s.r.o. v celkovej výške 257,90\neur poškodením veci. Správne orgány záver o spáchaní priestupku žalobcom ustálili na skutkovom\nzistení, že žalobcu zo spáchania skutku usvedčili svojimi výpoveďami A. K. a C. L., ktoré boli priamymi\nsvedkami skutku, keď vypovedali, že cez okno bytu videli žalobcu poškriabať lak na prednej kapote\nvozidla z bezprostrednej blízkosti, nakoľko vozidlo bolo zaparkované priamo pod oknami prízemného\nbytu na ul. B. v T.. Považovali za preukázané, že škoda na vozidle spôsobená jeho poškriabaním vznikla,\nA. K. ako užívateľka predmetného vozidla ohlásila toto poškodenie vrátane jeho páchateľa krátko po\nincidente telefonicky policajnému orgánu a osobne v nasledujúci deň. Súčasne zo skutkových zistení\nvyplýva, že žalobcova dcéra C. L. (v čase skutku 14-ročná) bola na čas po rozvode zverená do výchovy\nmatky A. K., ktorá voči žalobcovi prechováva negatívne emócie a v tomto smere môže ovplyvňovať aj\nmaloletú dcéru, že matka maloletej jej prisľúbila finančnú odmenu, ak bude vypovedať o tom, že otec\n(žalobca) poškriabal mame (A. K.) vozidlo. Skutkové okolnosti ďalej preukazujú, že v čase vzniku škody\nna predmetnom vozidle, vozidlo bolo majetkom spoločnosti VB Leasing SK, spol. s.r.o., pričom nie je\nzrejmé v prospech koho bola uzatvorená leasingová zmluva, keď A. K. tvrdila, že vozidlo bolo v jej\nužívaní a žalobca tvrdil, že vozidlo patrilo do BSM, ktoré nebolo vysporiadané. Uvedeným skutočnostiam\nsprávne orgány nevenovali náležitú pozornosť.\nOdvolací súd súhlasí s konštatáciou krajského súdu, že účelom priestupkového konania je objektívne\nzistiť, či došlo k spáchaniu priestupku, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku\nuložiť, a najmä, že orgány prejednávajúce priestupky sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre\nrozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o\nspáchanom skutku sa v priestupkovom konaní zásadne vykladajú v prospech obvineného.\nVychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu odvolací súd dospel k\nzáveru, že tak súd prvého stupňa ako aj správne orgány oboch stupňov sa tvrdením krajského\nsúdu, vyššie uvedeným, náležite neriadili. Odvolací súd považuje záver ustálený správnymi orgánmi\nza predčasný, pretože doposiaľ nebolo spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázané,\nže žalobca sa dopustil priestupku podľa § 50 ods. 1 zákona priestupkoch skutkom kladeným mu\nza vinu, pretože hodnoverným spôsobom neboli preukázané všetky znaky trestnosti zákonodarcom\npredpokladanými v skutkovej podstate uvedenej právnej normy. Výpoveď bývalej manželky A. K. ako\naj ich dcéry C. L. bola podmienená vzťahmi prameniacimi z rozvodu manželstva, ktoré mohli mať za\nnásledok neobjektívnosť ich tvrdení, z ktorých dôvodov hodnotenie ich výpovedí správnymi orgánmi sa\n\njaví ako formalistické a teda nesúladné so zákonom. Neboli zistené skutočnosti vo vzťahu k majetku\npoškodenej veci ( motorového vozidla).\nNedostatočne zistený skutočný stav veci, majúci za následok predčasnosť právneho posúdenia veci,\nsú dostatočné dôvody pre zrušenie rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v zmysle § 250j ods. 2\npísm. a/, c/ O.s.p., z ktorých dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja\nods. 3 O.s.p. zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu podľa 250j ods.\n2 písm. a/, c/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nVzhľadom k uvedenému bude povinnosťou správneho orgánu v ďalšom konaní postupovať podľa názoru\nodvolacieho súdu a doplniť dokazovanie v naznačenom smere a vo veci opätovne rozhodnúť.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodoval podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1\ns § 224 ods. 1. Žalobcovi priznal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli právnym zastúpením v zmysle\nvyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v\nznení neskorších predpisov za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava a podanie žaloby v roku\n2013 po 60,07 eur a režijný paušál po 7,81 eur a podanie odvolania proti rozsudku krajského súdu v\nroku 2014 po 64,54 eur a paušálna náhrada po 8,39 eur, s DPH vo výške 20%, teda trovy právneho\nzastúpenia v celosti 250,43 eur.\nSenát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( § 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1 .mája\n2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": [{"guid": "e7700311-9a22-493c-9fdf-e8ca7ec8b164:e38f07ac-28e3-4fa6-bb97-df3b56c3e019", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1013200932.1", "spisova_znacka": "7Sžo/119/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/119/2015 z 27. 6. 2016", "sud": "Najvyšší súd SR", "datum_vydania": "2016-06-27", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200932.1"}]}