{"guid": "bcdd9a7f-5768-4b46-a40b-4723b8df6332:e26c4890-9686-4306-b790-57f52e07ef23", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1013200895.1", "spisova_znacka": "10Sžo/331/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/331/2015 z 26. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 10Sžo/331/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1013200895.1", "identifikacne_cislo": "1013200895", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Elena Berthotyová", "sudca_id": 131, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-elena-berthotyova-131", "datum_vydania": "2016-10-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/147/#paragraf-3.odsek-7", "nazov": "§ 3 ods. 7 zákona č. 147/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/147/#paragraf-3.odsek-7", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/147-2001/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/147#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/e26c4890-9686-4306-b790-57f52e07ef23", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200895.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200895.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200895.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/331/2015\n1013200895\n26. 10. 2016\nJUDr. Elena Berthotyová\nECLI:SK:NSSR:2016:1013200895.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej,\nPhD. a členiek senátu Zuzany Ďurišovej a JUDr. Jany Henčekovej, PhD., v právnej veci žalobcu:\nSpeakers, s.r.o., IČO: 44 279 621, Kutuzovova 5/A, Bratislava, zastúpený: JUDr. Zuzana Kubalová,\nadvokátka, Obchodná 40, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný\ninšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave, Prievozská 32, Bratislava, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SK/0753/99/2012 zo dňa 05.03.2013, o odvolaní\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/127/2013-39 zo dňa 25. februára 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/127/2013-39 zo dňa\n25. februára 2015 potvrdzuje.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.\nodôvodnenie:\nI.\nPredmet konania\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. (ďalej\nlen „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia\nžalovaného č. SK/0753/99/2012 zo dňa 05.03.2013. Týmto rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie\nžalobcu a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre\nBratislavský kraj (ďalej len „správny orgán 1. stupňa“) č. R/0315/01/2012 zo dňa 26.09.2012, ktorým\nbola žalobcovi uložená pokuta pre porušeniu § 3 ods. 7 zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene\na doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon reklame“).\nV odôvodnení rozhodnutia krajský súd, pokiaľ ide o namietanú nepreskúmateľnosť rozhodnutia\nžalovaného pre nedostatok dôvodov, uviedol, že sa stotožnil so žalobcom a s jeho žalobnou námietkou\nlen do tej miery, že zákon o reklame v dotknutých častiach je formulovaný natoľko široko a všeobecne,\nže výklad jeho jednotlivých ustanovení a interpretácia v ňom ustanovených práv a povinností účastníkov\nrelevantných právnych vzťahov je úlohou orgánov aplikačnej praxe. Správne orgány sa v odôvodnení\nsvojich rozhodnutí obmedzili len na konštatovanie, že je zrejmé, že v predmetnom e-maily boli uvedené\nreklamné informácie, nakoľko žalobca v ňom prezentuje marketingové služby s priamym odkazom na\ninternetovú stránku. Vzhľadom na vyššie uvedené by sa však od správneho orgánu očakávalo viac.\nPredovšetkým bolo na mieste vysvetliť, prečo správny orgán informácie uvedené v e-maily považoval za\nreklamné, teda za také, ktoré spĺňajú definíciu reklamy v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o reklame.\n\nNapriek uvedenému nedostatku bol súd toho názoru, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje\ndostatočný základ na jeho vecné preskúmanie. Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia\nsprávneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti,\nna základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne\nrozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy treba v rozhodnutí\ndostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané\ndôkazy. Pre súd je rozhodujúce, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo\nz medzí a hľadísk ustanovených zákonom. V danom prípade napriek tomu, že rozhodnutie žalovaného\nbolo odôvodnené len veľmi stroho, nemožno konštatovať jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok\ndôvodov. Odvolacie námietky žalobcu sú opísané v napadnutom rozhodnutí, žalovaný sa nimi zaoberal\na vyhodnotil ich. Taktiež je z rozhodnutia zrejmé, čo považoval správny orgán za právne relevantné\npodklady pre svoje rozhodnutie a ako ich posúdil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé,\nna základe čoho žalovaný dospel k svojmu právnemu záveru.\nĎalej uviedol, že v predmetnej veci po preskúmaní administratívneho spisu, predovšetkým obsahu emailov zasielaných žalobcom, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie správnych orgánov, krajský súd\ndospel k záveru prisvedčujúcemu tvrdeniu žalovaného, že v danom prípade išlo o reklamu. I keď\nna prvý pohľad sa v texte e-mailu neuvádzala výslovná zmienka o produkte tak, ako ich definuje\nzákon o reklame, cieľom týchto e-mailových správ nebolo nič iné, ako upriamiť pozornosť adresáta\nna klienta žalobcu a jeho činnosť a ponúkané služby. V konečnom dôsledku teda išlo o informáciu o\nprodukte o činnostiach poskytovateľa služieb (klienta žalobcu), pričom formulácia textu (uvedená na str.\n3 tohto rozsudku) bola potenciálne schopná ovplyvniť ekonomické správanie sa adresáta a propagačnou\ntechnikou formulovania textu dokázala efektívne ovplyvniť jeho rozhodovanie bez toho, aby bol priamo\nschopný uvedomiť si reklamné pôsobenie obsahu predmetnej e-mailovej správy.\nPoznamenal, že odkaz na internetovú stránku spolu s textom, ktorý upúta pozornosť adresáta na to,\nže využitím služieb klienta žalobcu by mohol zlepšiť v rámci podnikateľskej činnosti svoj hospodársky\nvýsledok, kde sa dozvie potenciálny zákazník o ponúkaných službách v oblasti marketingu, je možné\nklasifikovať ako reklamu v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o reklame. I keď text z formálneho hľadiska\nvyvoláva dojem, že sa o reklamu nejedná, významný je úmysel žalobcu, ktorý je reklamnou agentúrou,\nodprezentovať svojho klienta na trhu, rozšíriť rady jeho obchodných partnerov (klientov) a priniesť tak\npre neho s tým súvisiaci zisk, čo je nepochybne zmyslom a cieľom reklamy. Vyhnutím sa v § 2 ods.\n1 písm. b/ zákona o reklame vymenovaním typov produktov, neporušil žalobca zákon o reklame len\nzdanlivo. Krajský súd skúmal logiku a zmysel žalobcovho konania, pričom jeho konanie možno označiť\nako pokus o obchádzanie zákona, ktorý sa však bez pochýb prieči úmyslu zákonodarcu zakázať šírenie\nreklamy (elektronickou poštou) bez predchádzajúceho súhlasu jej užívateľa, ktorý je príjemcom reklamy.\nV prejednávanej veci krajský súd v intenciách žalobcových námietok nekonštatoval nesprávne\nprávne posúdenie ako dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia. Preto po preskúmaní zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia v medziach žalobných dôvodov dospel súd k záveru, že žalobu je potrebnú\nako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť.\nII.\nZhrnutie odvolacích dôvodov žalobcu\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na\nzáklade vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie súdu prvého stupňa\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nNesúhlasil s názorom krajského súdu, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného poskytuje dostatočný\nzáklad na jeho vecné preskúmanie a trval na tom, že v konaní správne orgány nepostupovali v súlade\ns ustanoveniami správneho poriadku a aj preto považoval ich rozhodnutia za nezákonné.\nTaktiež nepovažoval za správny názor súdu, že aj keď na prvý pohľad sa v texte e-mailu neuvádzala\nvýslovná zmienka o produkte tak, ako ho definuje zákon o reklame, cieľom týchto e- mailových správ\nnebolo nič iné, ako upriamiť pozornosť adresáta na klienta žalobcu a jeho činnosť a ponúkané služby.\nPodľa žalobcu uvedená komunikácia nie je reklamou, a preto nemôže spadať pod zákon o reklame,\nale pod zákon 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách. Trval na tom, že v komunikácii nebol\n\nprezentovaný žiadny produkt, teda ani služba s konkrétnymi znakmi podľa vyššie uvedenej definície,\ntzn. že zasielanú komunikáciu nie je možné považovať za reklamu. Nestotožnil sa s extenzívnym\nvýkladom súdu, ktorý tvrdí, že tým, že právne významným bol samotný fakt, že žalobca mal v úmysle\nodprezentovať svojho klienta na trhu, rozšíriť rady jeho obchodných partnerov (klientov) a priniesť tak\npre neho s tým súvisiaci zisk, čo je nepochybne zmyslom a cieľom reklamy.\nV tejto súvislosti ďalej namietal, že zákon o reklame v ustanovení §2 ods. 1. písm. a) a b) hovorí\njednoznačne a pri definícii produktu neuvádza len príkladmo čo pod produktom treba rozumieť, ale\nabsolútne konkrétne uvádza, že produkt je tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranná\nznámka, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním. Malo by sa podľa\nžalobcu jednoznačne prihliadať na právny princíp CONTRA PROFERENTEM v súvislosti s výkladom\na aplikáciou právnych noriem, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nzo dňa 01.07.2010 sp. zn. 8Sžp/1/2010: „...v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky nemožno nepripomenúť, že Slovenská republika je právny štát, čo priamo vyplýva z čl. 1 ods.\n1 Ústavy Slovenskej republiky a je zakotvený na princípoch právnej istoty a predvídateľnosti právnych\nnoriem, pričom nejasné a neurčité právne normy nemožno aplikovať a vykladať na ťarchu adresáta\nprávnej normy, ale vždy na ťarchu tvorcu právnej normy.“\nĎalej poukázal na ostatnú kodifikačnú príručku slovenského jazyka - Krátky slovník slovenského jazyka,\nvydavateľstvo VEDA, r. 2003, ktorá definuje slovo reklama ako prezentáciu produktu, kde prezentácia\nznamená predvedenie, predstavenie a reklama je verejné odporúčanie niečoho obyčajne na kúpu.\nPoznamenal, že v konaní argumentuje od počiatku aj tým, že k žiadnemu predstaveniu produktu neprišlo\na adresát mal reálnu šancu sa mu vyhnúť. Čo v podstate je veľmi podobné požiadaniu o možnosť\nzaslania informácii, ktoré už sú reklamou.\nOpätovne upozornil, že v konkrétnom prípade na získanie skutočného reklamného posolstva si ho musel\nadresát aktívne vyžiadať. Zároveň mal možnosť informovať zasielajúceho, že si nežiada v budúcnosti\ndostávať takéto e- maily. Preto bol toho názoru, že k zaslaniu reklamy nedošlo, len bola ponúknutá\nmožnosť ju získať, čo je zásadným rozdielom. A táto skutočnosť preto neoprávňovala správny orgán\nk udeleniu pokuty.\nŽalobca namietal aj skutočnosť, že krajský súd konanie žalobcu označil ako pokus o obchádzanie\nzákona. Bol presvedčení, že cieľom zákonodarcu implementovať do zákona ustanovenie o obmedzení\nzasielania reklamy elektronickou cestou bolo ochrániť adresátov pred neprimeranou a obťažujúcou\nkomunikáciou. Predmetný e-mail bol poslaný výlučne riaditeľom firiem a dával možnosť prostredníctvom\nvykonania následnej aktivity získať informácie o podnikateľsky prospešnej veci, ktorou bola reálne\nprednáška medzinárodne uznávaného odborníka na marketing. Nejednalo sa teda o predaj pokútnych\ntovarov alebo služieb, ktoré sú určené na súkromné využitie. Jednalo sa o vec zlepšujúcu podnikanie,\nktorá bola adresovaná presne špecifikovanej cieľovej skupine, ktorá mala potenciál ju využiť k svojmu\nprospechu.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu\nK odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 30.06.2015. Uviedol, že správny orgán uložil\npokutu v súlade s ustanovením § 3 ods. 7 zákona o reklame, z ktorého vyplýva, že za zistené nedostatky\nje možné uložiť pokutu až do výšky 66.387,83 Eur. Žalovaný sa domnieval, že v inšpekčnom zázname je\nskutkový stav opísaný presne a spoľahlivo. Mal za to, že skutkový stav bol správne právne kvalifikovaný,\na teda postih žalobcu bol dôvodný.\nUviedol, že reklama je podľa Krátkeho slovníka slovenského jazyka odporúčanie niečoho obyč. na kúpu;\nprostriedky použité na to (plagáty, prospekty, inzeráty, ap.): využívať tlač, televíziu na reklamu, robiť\nniečomu niekomu reklamu i prenesene vychvaľovať. Na základe uvedeného mal za to, že je zrejmé,\nže v predmetnom prípade išlo o reklamu a to aj napriek tomu, že v texte e-mailu neuvádzal žalobca\ninformácie o produkte tak ako to definuje zákon o reklame (§ 2 ods. 1 písm. b).\n\nĎalej mal za to, že cieľom týchto e-mailov bolo získať pozornosť adresáta na klienta žalobcu a\njeho činnosť a ním ponúkané služby. Domnieval sa, že úmysel žalobcu - ponúkať svoje služby\npotencionálnemu klientovi, a tak získať zákazku, je zrejmý a žalobca ho ani nepopiera. Mal za to, že\nzaslanie predmetného e-mailu vnímal adresát ako obťažujúce, a to aj napriek tomu, že žalobca tvrdí, že\nadresát mal zakaždým možnosť odmietnuť komunikáciu a vyjadriť svoj záujem ju nedostávať.\nKonštatoval, že žalobca plne zodpovedá za protiprávny skutkový stav zistený v čase kontroly. Žalovaný\nsprávny orgán zastáva názor, že správny orgán 1. stupňa v predmetnom rozhodnutí náležite odôvodnil\nprávne závery, ku ktorým dospel pri posudzovaní prípadu a pri určovaní výšky pokuty zohľadnil okolnosti\ndaného prípadu, ako aj dôvody zisteného porušenia zákona. Bol toho názoru, že ako kontrolný orgán\npostupoval v zmysle zákona č. 128/2002 Z. z. a zákona o reklame. Správne zistil skutkový stav a vyvodil\nprávny záver v tom zmysle, že kontrolovaný subjekt porušil uvedený právny predpis. Na základe tohto\nzistenia bola žalobcovi uložená pokuta, ktorú považuje za primeranú k zistenému porušeniu zákona a\nrozsahu dopadu na spotrebiteľa.\nVzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie krajského súdu potvrdil.\nIV.\nArgumentácia rozhodnutia správneho orgánu 1. stupňa\nSprávny orgán 1. stupňa rozhodnutím č. R/0315/01/2012 zo dňa 26.09.2012, uložil žalobcovi peňažnú\npokutu vo výške 500 Eur podľa § 11 ods. 3 písm. c/ zákona o reklame pre porušenie zákazu šíriť\nreklamu elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu jej užívateľa, ktorý je príjemcom reklamy.\nInšpektormi SOI bola dňa 19.07.2012 vykonaná kontrola na základe podnetu č. 1221/2012 v spoločnosti\nžalobcu. Kontrolou bolo zistené, že z e-mailovej adresy žalobcu info@konzultacie.eu bola užívateľovi\nna jeho e-mailovú adresu vbd.ba@vbd.sk dňa 13.02.2012, 03.03.2012 a 13.03.2012 zaslaná e-mailová\nspráva s obsahom: „Nie je umenie vyrobiť, ale predať. Predávate dostatočne? Predaju predchádza\nmarketing. Vzbudzuje záujem. Naše skúsenosti hovoria, že 8 z 10 - tich ľudí, ktorí majú vo firmách na\nstarosti marketing, nepoznajú jeho základy. Ako chcete predávať, keď nevytvárate dopyt? V priebehu\ntroch dní môžete všetko zmeniť. Kliknite sem www.konsultacie.eu a dozviete sa ako. V prípade, že si\nneželáte odoberať uvedené informácie, kliknite na tento odkaz.\" Podľa správneho orgánu 1. stupňa išlo\no šírenie elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu užívateľa - prijímateľa reklamy, čím došlo\nk porušeniu § 3 ods. 7 zákona o reklame.\nV.\nArgumentácia rozhodnutia žalovaného\nŽalovaný rozhodnutím č. SK/0753/99/2012 zo dňa 05.03.2013 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil\nrozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa č. R/0315/01/2012 zo dňa 26.09.2012. Argumentoval tým,\nže je zrejmé, že v predmetnom e-maily boli uvedené reklamné informácie, nakoľko žalobca v ňom\nprezentoval marketingové služby s priamym odkazom na svoju internetovú stránku. Poznamenal, že to,\nže je elektronická adresa verejne prístupná na internete ešte neznamená, že na ňu môže ktokoľvek bez\nsúhlasu zasielať elektronickou poštou reklamu, tak ako to bolo v prípade žalobcu. K zamedzeniu výskytu\nobdobných prípadov slúži ustanovenie § 3 ods. 7 zákona o reklame, ktoré žalobca preukázateľne porušil.\nKonštatoval, že skutkový stav bol spoľahlivo zistený a protiprávnosť konania žalobcu nepochybne\npreukázaná a preto nezistil v odvolacom konaní dôvod na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia.\nVI.\nPrávny názor NS SR\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.)\ndospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho\npojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.10.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\n\nPodľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona o reklame reklama je prezentácia produktov v každej podobe s cieľom\nuplatniť ich na trhu.\nPodľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona o reklame produkt je tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno,\nochranná známka, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním.\nPodľa § 2 ods. 2 zákona o reklame reklamou nie je\na) označenie sídla právnickej osoby, trvalého pobytu fyzickej osoby,\nb) označenie prevádzkarne alebo organizačnej zložky právnickej osoby alebo fyzickej osoby obchodným\nmenom, ako aj označenie budov, pozemkov a iných nehnuteľných vecí alebo hnuteľných vecí vo\nvlastníctve alebo v nájme týchto osôb,\nc) označenie listov a obálok obchodným menom alebo ochrannou známkou,\nd) označenie produktov alebo ich obalov údajmi, ktoré sa musia na nich uvádzať podľa osobitného\npredpisu,\ne) zverejnenie výročnej správy o hospodárení, účtovnej závierky, auditu podniku alebo iných informácií\no podniku, ak povinnosť ich zverejnenia vyplýva z osobitného predpisu.\nPodľa § 3 ods. 7 zákona o reklame reklama sa nesmie šíriť automatickým telefonickým volacím\nsystémom, telefaxom a elektronickou poštou bez predchádzajúceho súhlasu ich užívateľa, ktorý je\npríjemcom reklamy.\nPodľa § 11 ods. 3 písm. c/ zákona o reklame okrem opatrení podľa odsekov 1 a 2 orgán dozoru uloží\npokutu do 2 000 000 Sk šíriteľovi reklamy za porušenie všeobecných požiadaviek na reklamu podľa §\n3 ods. 1 a 3, ods. 5 okrem písmen d) a e), ods. 7 až 9 a požiadaviek na reklamu niektorých produktov\npodľa § 5 až 7, § 8 ods. 4 a § 9 a držiteľovi rozhodnutia o registrácii lieku, ktorá je predmetom reklamy,\nza porušenie ustanovení § 8 ods. 11,15,16,19 až 22 a 24.\nPodľa § 62 ods. 2 zákona č. 351/2001 Z.z. na účely priameho marketingu je dovolené volanie\nalebo používanie automatických volacích a komunikačných systémov bez ľudského zásahu,\ntelefaxu, elektronickej pošty vrátane služby krátkych správ účastníkovi alebo užívateľovi len s jeho\npredchádzajúcim súhlasom, pričom tento súhlas musí byť preukázateľný. Udelený súhlas možno\nkedykoľvek odvolať.\nPodľa § 62 ods. 3 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách predchádzajúci súhlas\npríjemcu elektronickej pošty podľa odseku 2 sa nevyžaduje, ak ide o priamy marketing vlastných\npodobných tovarov a služieb osoby, ktorého kontaktné informácie na doručenie elektronickej pošty tá\nistá osoba získala v súvislosti s predajom tovaru alebo služieb a v súlade s týmto zákonom alebo\ns osobitným predpisom. Príjemcovi elektronickej pošty sa musí poskytnúť možnosť jednoducho a\nbezplatne kedykoľvek odmietnuť také používanie kontaktných informácií v čase ich získavania a pri\nkaždej doručenej správe, ak také použitie predtým neodmietol. Je zakázané zasielanie elektronickej\npošty, z ktorej nie je známa totožnosť a adresa odosielateľa, na ktorú môže príjemca zaslať žiadosť\no skončenie zasielania takých správ, a nabádanie k návšteve webového sídla v rozpore s osobitným\npredpisom.\nPodľa § 62 ods. 4 zákona č. 351/2011 Z.z. elektronických komunikáciách, odsek 2 sa vzťahuje na\núčastníkov a užívateľov, ktorí sú fyzickými osobami.\nV predmetnej veci je potrebné predostrieť, že predmetom odvolacieho konania bolo rozhodnutie\nkrajského súdu, ktorým bola zamietnutá žaloba žalobcu o preskúmanie napadnutého rozhodnutia\nžalovaného č. SK/0753/99/2012 zo dňa 05.03.2013, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a\npotvrdil napadnuté rozhodnutie správneho orgánu 1. stupňa o uložení pokuty žalobcovi za porušenie\nzákazu podľa § 3 ods. 7 zákona o reklame.\nPreto primárne v medziach odvolania Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania\nskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so\nvšetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil\nzákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že krajský súd sa zaoberal všetkými námietkami\nžalobcu a pokiaľ dospel k záveru, že skutkový stav veci bol v správnom konaní spoľahlivo zistený a\npostup ako aj rozhodnutia správnych orgánov v oboch stupňoch považoval za vydané v súlade so\nzákonom, bolo potrebné rozhodnutie súdu, ktorý zamietol žalobu žalobcu, považovať za správne. V\npostupe krajského súdu nezistil odvolací súd žiadne pochybenie.\nOdvolací súd sa stotožňuje so záverom správnych orgánov, že v predmetnej veci išlo o reklamu. V\nsúvislosti s tým poukazuje odvolací súd na to, že e-mail, ktorý bol žalobcom odoslaný na adresu\nvbd.ba@vbd.sk dňa 13.02.2012, 03.03.2012 a 13.03.2012, obsahoval odkaz na webovú stránku klienta\nžalobcu spolu s textom, v ktorom prezentoval činnosť svojho klienta a ponúkané služby. Aj keď v texte\ne-mailu nie je výslovne uvedený produkt v zmysle zákona o reklame, obsah e-mailu má za cieľ upútať\nkonkrétneho adresáta v súvislosti s možnosťou zlepšenia jeho hospodárskeho výsledku v podnikaní a\nto spolu s odkazom na konkrétnu internetovú stránku\nOdvolací súd považuje za správny názor krajského súdu, že „...formulácia textu bola potenciálne\nschopná ovplyvniť ekonomické správanie sa adresáta a propagačnou technikou formulovania textu\ndokázala efektívne ovplyvniť jeho rozhodovanie bez toho, aby bol priamo schopný uvedomiť si reklamné\npôsobenie obsahu predmetnej e-mailovej správy.“\nNapriek tomu, že text e-mailu z formálnej stránky nevyvoláva dojem, že sa jedná o reklamu, je potrebné\nskúmať aj úmysel žalobcu, ktorý ako reklamná agentúra má záujem o odprezentovanie svojho klienta s\ncieľom získať nových klientov, či obchodných partnerov a dosiahnuť s tým súvisiaci zisk, čo jednoznačne\nmožno považovať za zmysel a cieľ reklamy.\nV zmysle dôvodovej správy k zákonu o reklame: „Pojem reklamy sa zužuje len na prezentáciu produktov\npodnikania. Prezentáciou produktov podnikania sa rozumie akákoľvek forma predvedenia, predstavenia,\nči priblíženia produktov podnikania so zámerom upútania pozornosti potenciálnych spotrebiteľov. Za\nprodukt sa považujú všetky výsledky podnikateľskej činnosti, ale aj práva a záväzky nehmotnej povahy\nsúvisiace s podnikateľskou činnosťou.“\nOdvolací súd má rovnako ako krajský súd za to, že konanie žalobcu možno označiť za pokus o\nobchádzanie zákona. Žalobca v texte e-mailu neuviedol konkrétny produkt podľa zákona o reklame a\ntýmto konaním sa snažil obísť zákon. Konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, kedy sa niekto\nspráva podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiaduci.\nObchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny\núkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby\nzákon dodržaný nebol.\nOdvolací súd poznamenáva, že obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane,\nmimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne\nkonformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho\nsprávneho aktu. Z dôvodovej správy k zákonu o reklame vyplýva:\n„Na šírenie reklamy určitými médiami, napríklad automatickým telefónnym volacím systémom, telefaxom\na elektronickou poštou, tzv. e-mailom, je potrebný predchádzajúci súhlas ich užívateľov. Má sa tým\npredísť neprimeranému obťažovaniu a zásahu do súkromia alebo do majetkových práv adresátov\nreklamy.“\nKonanie žalobcu je v rozpore s týmto úmyslom zákonodarcu. Podľa predmetného e-mailu môžu byť na\ne-mail sťažovateľa zasielané predmetné informácie s tým, že on sám má byť tým aktívnym, ktorý, pokiaľ\nso zasielaním nebude súhlasiť, môže o tom informovať zasielajúceho. Dotknuté zákonné ustanovenie\nvšak výslovne požaduje súhlas užívateľa e-mailu daný vopred, t. j. najprv má šíriteľ reklamy súhlas\nvyžiadať a až po obdržaní výslovného súhlasu, môže týmto spôsobom reklamu šíriť. O tom, že reklamu\nzo strany žalobcu považoval sťažovateľ za obťažovanie, svedčí i skutočnosť, že v predmetnej veci išlo\no šetrenie podnetu.\n\nV súvislosti s namietaným nedostatočným odôvodnením rozhodnutia správneho orgánu je potrebné\nuviesť, že nie je nevyhnutné, aby sa správny orgán zaoberal každou vznesenou námietkou, avšak musí\nbyť z neho zrejmé, na základe čoho dospel k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí. Z napadnutého\nrozhodnutia žalovaného uvedené vyplýva. Odvolací súd sa preto stotožňuje sa s názorom krajského\nsúdu, že z o odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, aj keď stručného je zrejmé čo považoval správny\norgán za právne relevantné podklady pre svoje rozhodnutie, ako ich posúdil a na základe čoho dospel\nk svojmu právnemu záveru.\nV tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.\nzn. 5Sžp/3/2011 zo dňa 15. decembra 2011: „Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je jeho\nobsahovou náležitosťou, ktorá plní viacero funkcií. Jednak má presvedčiť účastníkov o správnosti\npostupu správneho orgánu a jednak o zákonnosti jeho rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov je v rámci\núzemného konania ovládané zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na základe\nlogických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia, a preto\nskutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne\nodôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia, ako sa zhodnotili vykonané dôkazy (aj\nodôvodnenie prečo sa niektoré nevykonali) ako aj hodnotenie týchto dôkazov. V tejto svojej povinnosti\nje správny orgán limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú\nhranicu voľnej úvahy. Pre súd je potom v súlade s ustanovením § 245 ods. 2 O.s.p. rozhodujúce, či také\nrozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom, pričom neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia.“\nOdvolací súd zdôrazňuje, že žalobca nevyvrátil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový\nstav, ktorý bol zistený správnymi orgánmi, a s ktorými sa stotožnil aj krajský súd, a preto za takýchto\nskutkových okolností napadnuté rozhodnutie žalovaného je i podľa názoru odvolacieho súdu vydané na\nzáklade riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Preto ak krajský súd dospel k záveru,\nže skutkový stav veci bol v správnom konaní spoľahlivo zistený a postup ako aj rozhodnutia správnych\norgánov v oboch stupňoch považoval za vydané v súlade so zákonom, bolo potrebné rozhodnutie súdu,\nktorý zamietol žalobu žalobcu, považovať za správne.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu žalobcu nevyhovel a s prihliadnutím\nna všetky individuálne okolnosti daného prípadu rozsudok krajského súdu ako vecne správny podľa §\n219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil\nO trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c O.s.p.\na § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho neúspech v konaní náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal. Žalovanému zákon priznanie trov konania neumožňuje.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/127/2013", "guid": "e2c79bb2-3f7e-46c8-a914-f16be19b918d:3b6854ba-2955-4d16-80dd-133ed76ce4d1", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}