{"guid": "c029224b-19e4-4e48-8c38-c7ae8eaf123e:73335c2d-d100-4754-99e9-201e6dbf3f89", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1013200863.1", "spisova_znacka": "3Sžo/80/2015", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/80/2015 z 4. 2. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 4. februára 2016, sp. zn. 3Sžo/80/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1013200863.1", "identifikacne_cislo": "1013200863", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "datum_vydania": "2016-02-04", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-14.odsek-4", "nazov": "§ 14 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-14.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-14"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-14"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/73335c2d-d100-4754-99e9-201e6dbf3f89", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200863.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200863.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200863.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/80/2015\n1013200863\n04. 02. 2016\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2016:1013200863.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Centrum ekologických informácií so sídlom\nv Bratislave, Suché Mýto č. 19, IČO: 42 268 559, právne zastúpený: advokátskou kanceláriou Bardač,\ns.r.o. so sídlom v Bratislave, Lovinského č. 22, proti žalovanému: Mesto Svätý Jur, Prostredná č.\n29, Svätý Jur, právne zastúpený: Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI, s. r. o., Nám. M.\nBenku 15, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti fiktívneho rozhodnutia žalovaného, o odvolaní\nžalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/120/2013-36 zo dňa 21.01.2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 5S/120/2013-36 zo dňa 21.01.2014 p o t v r d z u j e.\nŽalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 170,45 € na účet\nprávneho zástupcu žalovaného do 30 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.\nodôvodnenie:\nNapadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave podľa § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p. zastavil konanie\nz dôvodu, že konaniu a rozhodnutiu vo veci bráni neodstrániteľná prekážka konania na preskúmanie\nneexistujúceho (nezačatého) administratívneho konania o poskytnutie informácie podľa zákona č.\n211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Tým, že nenastala fikcia vydania rozhodnutia,\nneexistuje rozhodnutie napadnuté žalobou, a preto nie je daný predmet súdneho prieskumu zákonnosti.\nProti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.\nV priebehu odvolacieho konania Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením\nč. k. I. ÚS 260/2014-14 zo dňa 21.05.2014 vo veci namietaného porušenia základného práva na\nsúdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na spravodlivé\nsúdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sži/7/2013 z 27. novembra 2013 rozhodol, že sťažnosť\nCentra ekologických informácií, Suché mýto 19, Bratislava odmieta ako zjavne neopodstatnenú.\n„Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia najvyššieho súdu ústavný súd konštatuje, že\nnajvyšší súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie\nveci interpretoval a aplikoval, a jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú logické, a preto aj celkom\nlegitímne, právne akceptovateľné a ústavne konformné. Vzhľadom na aplikáciu príslušných na vec sa\nvzťahujúcich hmotnoprávnych a procesnoprávnych zákonných ustanovení je napadnuté rozhodnutie\nnajvyššieho súdu aj náležite odôvodnené. Najvyšší súd vo svojom uznesení sp. zn. 7 Sži/7/2013 z 27.\nnovembra 2013 právne vyčerpávajúcim a ústavne súladným spôsobom zdôvodnil, prečo a na základe\nakých právnych úvah sa nestotožnil so sťažovateľom predostretou argumentáciou, a predovšetkým\nprečo dospel k záveru, že „... žalovaný nezačal konanie o poskytnutie informácií a ani ho začať\nnemohol... teda nenastúpila fikcia, že povinná osoba vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť\n\ninformáciu“. Je teda zrejmé, že najvyšší súd oprel svoje závery o konkrétne zákonné ustanovenia\npríslušných právnych predpisov, a to predovšetkým zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise a\no zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vychádzajúc pritom z príslušných\nustanovení zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Zhodnotiac intenzitu možného zásahu do\nsťažovateľom označených práv sa musí aj ústavný súd stotožniť so záverom najvyššieho súdu, podľa\nktorého „Na webovej stránke Národného bezpečnostného úradu, ktorý vedie zoznam elektronických\npodateľni orgánov verejnej moci podľa § 10 ods. 2 písm. p) zákona o elektronickom podpise súd zistil\n(a mohol tak urobiť aj žalobca, ktorého zastupujú a aj v konaní pred orgánmi obce zastupovali osoby s\nprávnickým vzdelaním, ktoré sú aj počítačovo gramotné), že žalovaný je orgánom verejnej moci, ktorý\nnemá zriadenú elektronickú podateľňu a ani mu zákon neukladá povinnosť takúto podateľňu zriadiť.“,\nk čomu dodáva, že tejto skutočnosti si bol, resp. mohol byť sťažovateľ za aktívnej pomoci svojho\nprávneho zástupcu vedomý už na začiatku samotného konania podľa zákona o slobodnom prístupe k\ninformáciám, a ústavnému súdu ani nepredložil taký dôkaz, z ktorého by vyplývalo, že nemohol požiadať\no požadované informácie iným technicky prijateľným spôsobom.“\nSenát najvyššieho súdu konštatuje, že vec, ktorá je predmetom tohto odvolacieho konania je druhovo\ntotožná s vecou v uznesení sp. zn. 7 Sži/7/2013 z 27. novembra 2013, a právny názor najvyššieho súdu\npo právnom teste ústavnosti možno považovať za druhovo záväznú konštantnú judikatúru, ktorú už ďalej\nnie je potrebné zdôvodňovať.\nO trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p., § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s\n§ 246c O.s.p. Najvyšší súd uložil neúspešnému žalobcovi povinnosť zaplatiť náhradu trov odvolacieho\nkonania žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. Trovy žalovaného pozostávajú z náhrady\ntrov právneho zastúpenia, a to za jeden úkon právnej služby (vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu)\nvo výške 134 €, režijného paušálu vo výške 8,04 €, spolu 142,04 € a 20% DPH, čo spolu predstavuje\nsumu 170,45 €. Tarifná odmena bola vypočítaná podľa § 11 ods. 4, § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie\nprávnych služieb v znení neskorších predpisov. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. bola žalobcovi uložená\npovinnosť zaplatiť trovy odvolacieho konania advokátovi, ktorý zastupoval žalovaného.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}