{"guid": "5e48e8be-849b-438e-af18-86e879319818:c351e530-995b-49d2-b329-dbcb99ece1e1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1013200612.1", "spisova_znacka": "7Sžo/85/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/85/2014 z 25. 2. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2016, sp. zn. 7Sžo/85/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:1013200612.1", "identifikacne_cislo": "1013200612", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2016-02-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/586", "nazov": "zákon č. 586/2003 Z. z. o advokácii", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/586-2003"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-3.odsek-4", "nazov": "§ 3 ods. 4 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-3.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-62.odsek-1", "nazov": "§ 62 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/586/#paragraf-62.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/586-2003/paragraf-62"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/586#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/586#paragraf-62"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c351e530-995b-49d2-b329-dbcb99ece1e1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200612.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200612.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200612.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/85/2014\n1013200612\n25. 02. 2016\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2016:1013200612.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Violy Takáčovej PhD., v právnej veci\nžalobcu: B.. O. O., bytom v K. - C. Z., korešpondenčná adresa: O..K. XX, K. T., proti žalovanej: Slovenská\nadvokátska komora, so sídlom v Bratislave, Kolárska 4, zastúpenej JUDr. Evou Bušovou, advokátkou so\nsídlom v Bratislave, Tobrucká 6, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 14. februára\n2013, číslo 60/2/2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. mája\n2014, č. k. 6S/82/2013-38, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. mája 2014, č. k.\n6S/82/2013-38, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 30. mája 2014, č. k. 6S/82/2013-38, zamietol žalobu o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 14. februára 2013, číslo 60/2/2013, ktorým\nnezapísala žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov vedeného Slovenskou advokátskou\nkomorou (ďalej len „SAK“) z dôvodu, že nespĺňa podmienku bezúhonnosti stanovenú v § 3 ods. 4 zákona\nč. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní\n(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, v znení účinnom do 31. decembra 2012 (ďalej len\n„zákon o advokácii“).\nZ odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu vyplýva, že žalobca bol Trestným rozkazom Okresného súdu\nBratislava IV zo dňa 21. novembra 1994, sp. zn. 2T/68/94 (právoplatným dňa 26. januára 1995) pre\nspáchanie trestného činu podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1 a 3 Tr. zák. odsúdený na trest odňatia slobody\nv trvaní 8 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. Podľa uznesenia OS\nBA IV zo dňa 3. júla 1996 sa žalobca osvedčil. Rozhodnutím zo dňa 29. decembra 2011 bolo trestné\nstíhanie žalobcu pre prečin zanedbania povinnej výživy zastavené. Z administratívneho spisu ďalej\nkrajský súd zistil, že trestné konanie v ktorom bola dňa 1. júna 2010 okresnou prokurátorkou v Komárne\npodaná obžaloba vedená pod č. 2T/91/10 pre trestný čin vydierania, doteraz nebolo ukončené. Ani\ntrestné stíhanie v ktorom bolo dňa 25. novembra 2010 proti žalobcovi vznesené obvinenie za zločin\npoisťovacieho podvodu pod sp. zn. ČVS:ORP-1557/2-OVK-B1-2009-P1 v štádiu pokusu, doteraz nebolo\nukončené.\nKrajský súd citujúc ustanovenia § 3 ods. 1 písm. f/ a § 62 ods. 1 písm. c/ zákona o advokácii uviedol, že\nzo zákona o advokácii vyplýva povinnosť SAK zapísať do zoznamu advokátskych koncipientov každého\nžiadateľa, ktorý splní zákonnom stanovené podmienky. Rovnako však z tohto ustanovenia vyplýva, že\n\nposudzovanie jednej z podmienok, bezúhonnosti, je prísne a neobmedzuje sa len na negatívny výpis z\nregistra trestov ako je tomu u väčšiny iných zamestnaní alebo povolaní, pri ktorých sa preukazovanie\nbezúhonnosti taktiež vyžaduje, ale zisťuje sa jednak z odpisu registra trestov a dokonca podľa § 3 ods.\n4 zákona o advokácii za nesplnenie podmienky bezúhonnosti postačuje preukázateľné spochybnenie\nčestného a svedomitého plnenia povinnosti advokáta. A takýmto spochybnením, podľa názoru krajského\nsúdu, môže byť odsúdenie žiadateľa v minulosti za trestnú činnosť, ako aj množstvo neukončených\ntrestných konaní vedených so žalobcom ešte aj v čase žiadosti o predmetný zápis.\nS poukazom na doterajšiu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v obdobných\nveciach (sp. zn. 5Sžo/29/2012 a sp. zn. 2Sžo/6/2011) krajský súd uviedol, že nemožno konštatovať\nrozpor medzi § 3 ods. 3 a ods. 4 zákona o advokácii z dôvodu, že bezúhonnosť je potrebné aj v\nposudzovanej veci skúmať v súlade s § 3 ods. 4 zákona o advokácii práve vo väzbe na charakter trestnej\nčinnosti, ktorej sa v minulosti žalobca dopustil a za ktorú už bol žalobca právoplatne odsúdený (charakter\nskutku, okolnosti spáchania skutku, miesto, čas a iné okolnosti, ktoré sa týkajú trestnej činnosti) a to aj\nkeď od spáchania trestnej činnosti žalobcu uplynula doba viac ako 20 rokov.\nPodľa názoru krajského súdu z trestného hľadiska môže dôjsť len k zahladeniu odsúdenia a tento termín\nnemožno vykladať s akýmsi „anulovaním“ celého trestného rozsudku a teda nie „anulovaním“ výroku\no vine. Vyhodnotenie konkrétnej trestnej činnosti správnym orgánom malo najpodstatnejší vplyv pre\nposúdenie bezúhonnosti žalobcu podľa § 3 ods. 4 zákona o advokácii v prejednávanej veci. Práve\ncharakter a ďalšie okolnosti spáchania trestnej činnosti sú východiskom pre vyhodnotenie statusu\nžalobcu z hľadiska bezúhonnosti, ktorá je definovaná v zákone o advokácii.\nKrajský súd mal preukázané, že žalobca v minulosti spáchal aj násilnú trestnú činnosť a v súčasnosti\nvedené a doteraz neukončené trestné konania majú relevanciu spochybniť, že žalobca si bude v\nbudúcnosti čestne a svedomite plniť povinnosti advokátskeho koncipienta. Žalovaná má oprávnenie v\nkonaní o zápis do zoznamu advokátskych koncipientov skúmať aj zahladené odsúdenie a brať na nich\nzreteľ a pri rozhodovaní o zápise žalobcu konala v medziach svojich právomoci a podľa správnej úvahy\ns prihliadnutím aj na povahu a okolnosti trestnej činnosti za ktorú bol žalobca odsúdený, hoc sa jedná\no zahladené odsúdenia.\nKrajský súd preto dospel k záveru, že žalovaná v konaní dostatočne zistila skutkový stav veci, vyvodila z\nneho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnila, vrátane voľnej úvahy, ktorá nevybočila z medzí\nprípustného správneho uváženia. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého\nrozhodnutia, žalobu s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu ako nedôvodnú\nzamietol podľa § 250j ods. 1 OSP.\nO náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa ustanovenia § 250k ods. 1 OSP tak, že\nneúspešnému žalobcovi ich náhradu nepriznal a žalovaná si trovy konania neuplatnila.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, napadnuté rozhodnutie\nžalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie, alternatívne žiadal zrušiť rozsudok Krajského\nsúdu v Bratislave a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si tiež nárok na náhradu trov konania\npozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vo výške 70,- eur a súdneho poplatku za\nodvolanie vo výške 70, eur.\nV podanom odvolaní žalobca namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho\nprávneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku). Uviedol, že právoplatne\nbol odsúdený len jedenkrát, a to trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21. novembra\n1994, sp. zn. 2T/68/94. Podľa Trestného rozkazu vydaného Okresným súdom Bratislava IV sp. zn.\n2T/68/94 zo dňa 21. novembra 1994, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26. januára 1995, bol\nodsúdený ako mladistvý v prvom prípade za pokus trestného činu neoprávneného užívania cudzej\nveci spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1, § 249 ods. 1 Trestného zákona a v druhom\nprípade trestný čin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 238 ods. 1 a\n3 Trestného zákona, za čo bol odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov s podmienečným\nodkladom na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. Podľa uznesenia Okresného súdu Bratislava IV zo\ndňa 3. júla 1996 sa osvedčil. Podľa názoru žalobcu, nakoľko v súvislosti s tým, že odsúdenie za tieto\n\ntrestné činy mu bolo zahladené, podmienku bezúhonnosti v zmysle § 3 ods. 3 zákona o advokácii (v\nznení účinnom do 31. decembra 2012) spĺňa.\nŽalobca bol tiež toho názoru, že ustanovenie § 3 ods. 4 zákona o advokácii (v znení účinnom do 31.\ndecembra 2012) sa týka absencie bezúhonnosti z inej ako trestnej činnosti žiadateľa, nakoľko podmienka\nabsencie bezúhonnosti z trestnej činnosti žiadateľa je už dostatočne a vyčerpávajúcim spôsobom\nstanovená v ustanovení § 3 ods. 3 zákona o advokácii. Poukázal na znenie zákona o advokácii aj v znení\núčinnom od 1. januára 2013, pričom zámer zákonodarcu bola taký, aby žiadatelia, ktorí sú v zmysle\nprávneho poriadku SR bezúhonní, boli považovaní za bezúhonných aj v zmysle zákona o advokácii,\npodľa ktorého je zakotvená nová obligatórna podmienka zápisu do SAK, a to spoľahlivosť, ktorá je\nsamostatnou podmienkou rozdielnou od podmienky bezúhonnosti.\nNamietal, že žalovaná aj krajský súd ho v zmysle § 3 ods. 3 zákona o advokácii (v znení účinnom\ndo 31. decembra 2012) považujú za bezúhonného, a na strane druhej podľa § 3 ods. 4 zákona o\nadvokácii (v znení účinnom do 31. decembra 2012) ho už žalovaná ani krajský súd za bezúhonného\nnepovažuje, čo samo o sebe spôsobuje logický a výkladový rozpor. Podľa názoru žalobcu je uvedená\nprávna norma jasná vo svojom obsahu v § 3 ods. 3, no v § 3 ods. 4 je právne vágna, nezákonná a\nprotiústavná, umožňujúca v rámci použitia správnej úvahy alebo úvahy súdu absurdné závery. Žalovaná\nani krajský súd sa nevysporiadali s otázkou, či je vôbec možné, ak raz dôjde k spochybneniu čestnosti\na svedomitosti, tento predpoklad konvalidovať.\nPodľa názoru žalobcu mala žalovaná a krajský súd zohľadniť práve skutočnosť, že od právoplatného\nodsúdenia uplynula doba cca 22 rokov, pri posúdení predpokladu povinnosti advokáta konať čestne a\nsvedomito a pri aplikácií správnej úvahy, resp. úvahy súdu. Zákon o advokácii má dostatok právnych\nprostriedkov (§ 56 a nasl. zákona o advokácii), ktoré je možné aplikovať na mieste, v prípade ak by\ndošlo ku skutočnostiam naplňujúcim žalobcovu disciplinárnu alebo inú zodpovednosť. Dočasu, kým sa\nbude mať možnosť uchádzať o advokátske skúšky, bude pod dohľadom svojho školiteľa, ktorý v tomto\nsmere dozerá na jeho činnosť a vie posúdiť jeho morálne predpoklady tak, aby povolanie advokáta\nvykonával čestne a svedomite. Škoda, ktorá je mu spôsobovaná rozhodnutím žalovaného nezapísať\nho do zoznamu koncipientov SAK je oveľa väčšia ako obava žalovaného o spôsob výkonu žalobcovho\npovolania. Namietal, že žalovaný a aj súd prvého stupňa svojim rozhodnutím v podstate konštatovali,\nže aj napriek tomu, že je podľa právneho poriadku bezúhonný, ako bezúhonného ho nepovažujú.\nŽalobca tiež nesúhlasil s dôvodmi zamietnutia návrhu na jeho zápis do zoznamu advokátskych\nkoncipientov, že „....aj s prihliadnutím na počet a štádium v súčasnosti proti nemu vedených trestných\nstíhaní, je spochybnené, že bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta“ lebo ich považoval\nza rozporné s garantovaným ústavným právom prezumpcie neviny, ako aj s čl. 6 ods. 2 Európskeho\ndohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11, podľa ktorého obvinený\nz trestného činu sa považuje za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.\nK tomu uviedol, že všetky aktívne trestné konania (okrem 33T/155/2010 pred OS NR) boli voči nemu\nzastavené.\nK odsúdeniu za úmyselný trestný čin trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 21.\nnovembra 1994, sp. zn. 2T/68/94 uviedol, že išlo len o mladícku nerozvážnosť, nešlo o násilný trestný\nčin, nebola ním spôsobená škoda na majetku, na životnom prostredí a ani na zdraví. S orgánmi činnými v\ntrestnom konaní spolupracoval, skutok okamžite oľutoval a uloženým trestom došlo viditeľne k náprave,\nnakoľko sa v skúšobnej dobe osvedčil a nikdy potom už žiaden trestný čin nespáchal. Okolnosti a\ncharakter spáchania tohto trestného činu teda v žiadnom prípade nevylučujú, že by čestne a svedomito\nplnil povinnosti advokáta. Tvrdil tiež, že nikdy násilnú trestnú činnosť nespáchal. Trestný čin, za ktorý bol\nprávoplatne odsúdený nevykazuje znaky násilnej trestnej činnosti a ani trestné činy, ktoré nespáchal,\na za ktoré je žalovanou a krajským súdom posudzovaný, akoby ich spáchal a bol za ne dokonca aj\nprávoplatne odsúdený, nevykazujú znaky násilnej trestnej činnosti.\nZáverom žalobca skonštatoval, že v konaní preukázal splnenie obligatórnej podmienky zápisu do\nzoznamu advokátskych koncipientov vedených Slovenskou advokátskou komorou v zmysle § 3 ods.\n3, ako aj v zmysle § 3 ods. 4 zákona o advokácii v znení účinnom do 31. decembra 2012, lebo je\nbezúhonný, keďže odsúdenie za úmyselný trestný čin Trestným rozkazom vydaným Okresným súdom\nBratislava IV zo dňa 21. novembra 1994, sp. zn. 2T/68/94, ktorý nadobudol právoplatnosť 26. januára\n\n1995, mu bolo zahladené a zároveň nejde o obzvlášť závažný zločin, trestný čin zneužívania právomoci\nverejného činiteľa, trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania a trestný čin nepriamej korupcie\na takisto nie je preukázateľne spochybnené, že bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta.\nPodľa názoru žalobcu subsumovaním podmienky absencie preukázateľného spochybnenia, že bude\nčestne a svedomito plniť povinnosti advokáta pod obligatórnu podmienku bezúhonnosti mu je vlastne\nsvojvoľne a diskriminujúcim spôsobom znemožnený zápis do zoznamu koncipientov SAK, hoci v zmysle\nprávneho poriadku SR a aj v zmysle zákona o advokácii v znení účinnom do 31. decembra 2012\npodmienku bezúhonnosti spĺňa.\nV rámci odvolacieho konania žalobca podaním zo dňa 15. januára 2015 požiadal súd o rozšírenie petitu o\nuloženie povinnosti žalovanej započítať mu do praxe advokátskeho koncipienta prax vykonávanú počas\ntrvania pracovného pomeru ako advokátskeho koncipienta, t.j. od 12 decembra 2012.\nŽalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 OSP, v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v\nodvolaní žalobcu (§ 246c ods. 1 veta prvá OSP, v spojení s ust. § 212 ods. 1 OSP) postupom podľa\nust. § 250ja ods. 2 veta prvá OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní\nvopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk\n(§ 156 ods. 1 a 3 OSP, v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, že\nodvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého\nstupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovanému správnemu orgánu domáhal preskúmania\nzákonnosti jeho rozhodnutia o nezapísaní žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov vedeného\nSlovenskou advokátskou komorou z dôvodu, že nespĺňa podmienku bezúhonnosti stanovenú v § 3 ods.\n4 zákona o advokácii v znení účinnom do 31. decembra 2012.\nPodľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).\nV rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v\nžalobe, a či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 OSP).\nPodľa § 62 ods. 1 zákona o advokácii (v znení účinnom do 31. decembra 2012) Komora zapíše do\nzoznamu advokátskych koncipientov na návrh advokáta, verejnej obchodnej spoločnosti, komanditnej\nspoločnosti alebo spoločnosti s ručením obmedzeným do 15 dní toho, kto\na) je plne spôsobilý na právne úkony,\nb) získal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore právo na právnickej fakulte\nvysokej školy v Slovenskej republike4) alebo má uznaný doklad o právnickom vzdelaní druhého stupňa\nvydaný zahraničnou vysokou školou,\nc) je bezúhonný,\nd) je v pracovnom pomere s advokátom, verejnou obchodnou spoločnosťou, komanditnou spoločnosťou\nalebo so spoločnosťou s ručením obmedzeným, pričom nie je súčasne v pracovnom pomere alebo\nobdobnom pracovnoprávnom vzťahu s iným zamestnávateľom s výnimkou pedagogickej, publicistickej,\nliterárnej, vedeckej alebo umeleckej činnosti, ak svojím rozsahom nemôže ohroziť výkon praxe\nadvokátskeho koncipienta a nevykonáva ani činnosť, ktorá je nezlučiteľná s povahou a etickými princípmi\nvýkonu praxe advokátskeho koncipienta.\n\nPodľa § 3 ods. 3 zákona o advokácii (v znení účinnom do 31. decembra 2012) za bezúhonného sa\nna účely tohto zákona nepovažuje ten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a ak ide\no obzvlášť závažný zločin, trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin prijímania\núplatku, trestný čin podplácania a trestný čin nepriamej korupcie, ani ten, komu bolo odsúdenie za taký\ntrestný čin zahladené alebo na ktorého sa hľadí, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený podľa\nosobitného predpisu.6)\nPodľa § 3 ods. 4 zákona o advokácii (v znení účinnom do 31. decembra 2012) bezúhonný na účely\ntohto zákona nie je ani ten, u koho je preukázateľne spochybnené, že bude čestne a svedomito plniť\npovinnosti advokáta.\nPodľa § 3 ods. 5 zákona o advokácii bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov7) nie starším\nako tri mesiace.\nÚlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti\ndruhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. OSP), je posudzovať, či správny orgán\nvecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či\nzistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v\nsúlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda\nči rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi\npredpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nPredovšetkým treba konštatovať, že v predmetnej veci skutkový stav nebol medzi účastníkmi sporným.\nPodľa zistení žalovanej (a žalobca to ani nenamietal), bol žalobca trestným rozkazom Okresného súdu\nBratislava IV zo dňa 21. novembra 1994, sp. zn. 2T/68/94 odsúdený ako mladistvý za pokus trestného\nčinu neoprávneného užívania cudzej veci spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 8 ods. 1, § 249\nods. 1 Trestného zákona a pre trestný čin porušovania domovej slobody spolupáchateľstvom podľa\n§ 9 ods. 2, § 238 ods. 1 a 3 Trestného zákona, za čo bol odsúdený trest odňatia slobody v trvaní 8\nmesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka. Odsúdenie za tieto\ntrestné činy mu bolo zahladené. V ďalších prípadoch bolo rozhodnutím zo dňa 29. decembra 2011\ntrestné stíhanie žalobcu pre prečin zanedbania povinnej výživy zastavené, trestné konanie v ktorom\nbola dňa 1. júna 2010 okresnou prokurátorkou v Komárne podaná obžaloba vedená pod č. 2T/91/10\npre trestný čin vydierania, nebolo do času vydania rozhodnutia žalovanej ukončené a taktiež nebolo\nukončené ani trestné stíhanie v ktorom bolo dňa 25. novembra 2010 proti žalobcovi vznesené obvinenie\nza zločin poisťovacieho podvodu pod sp. zn. ČVS:ORP-1557/2-OVK-B1-2009-P1 v štádiu pokusu. Súd v\nrámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej nemohol prihliadať na prípadné neskoršie\nzastavenie uvedených trestných konaní, lebo pre súd je rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase\nvydania napadnutého rozhodnutia žalovanej (§ 250i ods. 1 OSP).\nZ citovaných ustanovení zákona o advokácii v znení účinnom do 31.decemba 2012 vyplýva, že\nbezúhonnosť osoby je posudzovaná na základe jej negatívneho vymedzenia, pričom sa za bezúhonného\nna účely zákona o advokácii, okrem osoby uvedenej v § 3 ods. 3 zákona o advokácii, nepovažuje ani\nten, u koho je preukázateľne spochybnené, že bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta (§ 3\nods. 4 zákona o advokácii). Zákon o advokácii teda v čase podania žiadosti o zápis žalobcu do zoznamu\nadvokátskych koncipientov obsah pojmu bezúhonnosti osoby definoval širšie a zahŕňal v sebe aj tzv.\nspoločenskú bezúhonnosť.\nOd 1. januára 2013 došlo zákonom č. 335/2012 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 586/2003 Z.\nz. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský\nzákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú\nniektoré zákony (ďalej len „zákon č. 335/2012 Z. z.“) k zmene obsahu pojmu „bezúhonnosť“, pričom\nod 1. januára 2013 za bezúhonného podľa (§ 3 ods. 3 zákona o advokácii) nebol považovaný už len\nten, kto bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, a ak ide o obzvlášť závažný zločin, trestný\nčin zneužívania právomoci verejného činiteľa, trestný čin prijímania úplatku, trestný čin podplácania a\ntrestný čin nepriamej korupcie, ani ten, komu bolo odsúdenie za taký trestný čin zahladené alebo na\nktorého sa hľadí, ako keby nebol za taký trestný čin odsúdený podľa osobitného predpisu. Uvedený\nzákon však doplnil do zákona o advokácii aj nový pojem, a to spoľahlivosť osoby, pričom spoľahlivým na\n\núčely zákona o advokácii nie je ten, u koho je preukázateľne spochybnené, že bude čestne a svedomito\nplniť povinnosti advokáta. Zákon o advokácii od 1. januára 2013 tiež ustanovil, že komora zapíše do\nzoznamu advokátskych koncipientov toho, kto je bezúhonný a spoľahlivý.\nZ uvedeného vyplýva, že od 1. januára 2013 sa nezmenili podmienky kladené na osobnostné kvality\nbudúceho advokáta resp. advokátskeho koncipienta, ale iba sa precizovala právna úprava tak, aby došlo\nk zosúladeniu obsahového vymedzenia bezúhonnosti v zákone o advokácii zaužívaným štandardom,\ns tým, že v § 3 ods. 4 sa z hľadiska pojmového zaviedol nový pojem „spoľahlivosť“, čo vyplýva aj z\ndôvodovej správy k zákonu č. 335/2012 Z. z.\nNa samotného žalobcu teda táto zmena právnej úpravy nemala žiaden vplyv, lebo do 31. decembra\n2012 podľa zákona o advokácii pojem bezúhonnosť v sebe zahŕňal aj spoločenskú bezúhonnosť podľa\n§ 3 ods. 4 zákona o advokácii.\nV rámci skúmania bezúhonnosti podľa § 3 ods. 4 zákona o advokácii je žalovaná oprávnená a povinná\nskúmať aj nedbanlivostné trestné činy, priestupky, ale aj ďalšie aspekty správania žiadateľa, ktoré nie\nsú ani priestupkom, ani trestným činom. V rámci tejto činnosti žalovaná prihliada i na všetky okolnosti\nskutkov, ktoré berie do úvahy, avšak, samozrejme, nie je oprávnená sama urobiť záver o tom, či bol\nspáchaný trestný čin alebo iný delikt s výnimkou deliktov postihovaných v zmysle zákona o advokácii\nako disciplinárne previnenie.\nZákon o advokácii bližšie nevymedzuje skutočnosti, ktoré môžu preukázateľne spochybniť, že osoba\nbude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta. Posudzovanie bezúhonnosti podľa § 3 ods. 4\nzákona o advokácii je preto predovšetkým vecou správneho uváženia žalovanej, ktoré však nemôže\nbyť svojvoľné, alebo náležite neodôvodnené. Správne súdy pri takom rozhodnutí správneho orgánu\npreskúmavajú, či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom súdy\nneposudzujú účelnosť a vhodnosť správneho uváženia (§ 245 ods. 2 OSP).\nZ rozhodnutia žalovanej okrem iného vyplýva, že vzhľadom na to, že sa žalobca v minulosti dopustil\nkonaní, ktoré boli trestné a aj s prihliadnutím na počet a štádium v súčasnosti proti nemu vedených\ntrestných stíhaní, bolo spochybnené, že bude svedomito plniť povinnosti advokáta, na ktorého výkon je\nprax advokátskeho koncipienta prípravou.\nŽalovaná teda pri posudzovaní splnenia podmienky bezúhonnosti podľa § 3 ods. 4 zákona o advokácii\nnebrala do úvahy len odsúdenie za úmyselné trestné činy, ktoré mu bolo zahladené, ale aj počet\ntrestných stíhaní, ktoré sa proti žalobcovi v čase rozhodovania žalovanej viedli.\nK tomu najvyšší súd považuje za potrebné uviesť, že podľa § 3 ods. 4 zákona o advokácii stačí na\nnesplnenie podmienky bezúhonnosti, len existencia pochybnosti, že bude čestne a svedomito plniť\npovinnosti advokáta. V danom prípade vzhľadom na prebiehajúce trestné stíhania proti žalobcovi bola\ntáto pochybnosť nesporne preukázaná.\nK námietke žalobcu, že bolo porušené jeho právo prezumpcie neviny treba uviesť, že žalovaná neurobila\nzáver o tom, či bol alebo nebol spáchaný trestný čin žalobcom, ale posúdila, že trestné stíhania vedené\nproti žalobcovi vniesli pochybnosti, či bude čestne a svedomito plniť povinnosti advokáta, na ktorého\nvýkon je prax advokátskeho koncipienta prípravou. Pre úplnosť treba uviesť, že žalovaná je oprávnená\naj podľa § 8 ods. 2 písm. b/ zákona o advokácii pozastaviť výkon advokácie (i praxe advokátskeho\nkoncipienta podľa § 63 ods. 2 zákona o advokácii) tomu, proti komu sa začalo trestné stíhanie za trestný\nčin do právoplatného rozhodnutia vo veci, čo tiež nie je možné považovať za porušenie práva prezumpcie\nneviny.\nAj Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že z dôvodu, že žalobcu nebolo možné považovať\nza bezúhonného podľa § 3 ods. 4 zákona o advokácii, nebola tým splnená jedna z obligatórnych\npodmienok na zápis do zoznamu advokátskych koncipientov.\nPre úplnosť najvyšší súd dáva žalobcovi do pozornosti, že ak sa zmenia skutočnosti za ktorých bolo\nvydané napadnuté rozhodnutie žalovanej (napr. ak dôjde k zastaveniu predmetných trestných konaní),\nnič nebráni advokátovi (u ktorého bude žalobca vykonávať prax advokátskeho koncipienta), aby podal\n\nnový návrh na zápis žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov podľa § 62 zákona o advokácii, o\nktorom bude žalovaná povinná rozhodnúť, a jej rozhodnutie bude následne preskúmateľné súdom.\nNa podanie žalobcu zo dňa 15. januára 2015, ktorým požiadal o rozšírenie petitu o uloženie povinnosti\nžalovanej započítať mu do praxe advokátskeho koncipienta prax vykonávanú počas trvania pracovného\npomeru ako advokátskeho koncipienta, t.j. od 12. decembra 2012, nemohol najvyšší súd prihliadať, lebo\npredmet súdneho preskúmania je určovaný tým, čo bolo predmetom správneho konania, teda o čom\nbolo v správnom konaní rozhodnuté. Žalobca mohol podľa § 250h ods. 1 OSP rozsah napadnutého\nrozhodnutia žalovanej rozšíriť len v lehote podľa § 250b OSP (t.j. do dvoch mesiacov od doručenia\nrozhodnutia žalovanej). Navyše treba dodať, že v konaní o žalobách podľa druhej hlavy piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku je žalobcom navrhovaný petit vylúčený, lebo z ustanovení § 250j OSP,\nresp. § 250ja ods. 3 OSP taký spôsob rozhodovania správnych súdov nevyplýva.\nZ uvedených dôvodov najvyšší súd s poukazom na závery uvedené vyššie, považujúc námietky žalobcu\nvznesené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie\ndanej veci, napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny, podľa § 250ja ods. 3 veta druhá\nOSP, v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 250k ods. 1 OSP,\nv spojení s § 224 ods. 1 OSP za použitia § 246c ods. 1 veta prvá OSP. Účastníkom právo na náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že žalobca v tomto konaní úspech nemal a žalovanej náhrada\ntrov konania zo zákona neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}