{"guid": "e84f084b-d2b1-4b12-b8bf-2a02c29727ce:dc8502b1-e09f-4cfe-bb99-bf2abd24611b", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1013200593.1", "spisova_znacka": "8Sžf/100/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/100/2014 z 29. 9. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. septembra 2016, sp. zn. 8Sžf/100/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:1013200593.1", "identifikacne_cislo": "1013200593", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2016-09-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-139.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 139 ods. 1 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-139.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/25-2006/paragraf-139"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25", "nazov": "zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/25-2006"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/25#paragraf-139"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/dc8502b1-e09f-4cfe-bb99-bf2abd24611b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200593.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200593.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200593.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/100/2014\n1013200593\n29. 09. 2016\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2016:1013200593.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov\nsenátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Jozefa Hargaša, v právnej veci žalobcu: GEODETICCA, s.r.o.,\nFloriánska 19, 040 01 Košice, IČO: 36 572 161, zastúpeného advokátskou kanceláriou: IURISTICO\ns.r.o., Štefánikova 26, 040 01 Košice, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Dunajská 68,\n820 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 3018-6000/2013-ON/52 zo\ndňa 21. marca 2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S\n79/2013-38 zo dňa 08. augusta 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S 79/2013-38 zo dňa 08.\naugusta 2014 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len ako „krajský súd\" alebo „prvostupňový\nsúd\") zamietol podľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „O.s.p.\")\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného č.\n3018-6000/2013-ON/52 zo dňa 21.03.2013, ktorým žalovaný zastavil konanie o námietkach podľa §\n139 ods. 1 písm. c/ zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní\") z dôvodu, že pre\nkonanie o námietkach žalobcu neboli splnené všetky zákonné predpoklady, čím pre žalovaného nastala\nneodstrániteľná prekážka brániaca rozhodovaniu v konaní o námietkach v súlade so zákonom o\nverejnom obstarávaní. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd mal z administratívneho spisu ako\ni z nesporných tvrdení účastníkov konania preukázané, že Národné lesnícke centrum so sídlom vo\nZvolene ako verejný obstarávateľ vyhlásil po oznámení má uverejnenom v úradnom vestníku zo\ndňa 22.01.2013, číslo EÚ/S S 15 pod číslom 21200 - 2013 - SK a vo Vestníku úradu pre verejné\nobstarávanie zo dňa 19.01.2013, číslo 14/2013 pod značkou 907 - MUS, verejné obstarávanie na\nzákazku „Služby súvisiace so zabezpečením prevádzky lietadiel a aparatúr pre snímanie povrchu\nterénu\". Okrem špecifikácie typu verejného obstarávania, predmetu zákazky, podmienok týkajúcich sa\nzákazky, postupu verejnej súťaže a ďalších doplnkových informácií, predmetné oznámenie obsahovalo\naj údaj o lehote na predkladanie ponúk alebo žiadostí o účasť, ktorá bola stanovená na deň 18.02.2013\ndo 10:00 hod. Listom zo dňa 08.02.2013 na požiadanie žalobcu špecifikovala podmienky účasti uvedené\nv oznámení o vyhlásení verejného obstarávania. Následne žalobca listom zo dňa 15.02.2013 podal\nverejnému obstarávateľovi žiadosť o nápravu proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení\nverejného obstarávania podľa § 136 ods. 1 písm. a/ zákona o verejnom obstarávaní. Dňa 20.02.2013\n\nobstarávateľa doručil žalobcovi oznámenie o výsledku vybavenia žiadosti o nápravu tak, že jeho\nžiadosť zamietol. Dňa 06.03.2013 boli žalovanému doručené námietky žalobcu, podané prostredníctvom\njeho splnomocneného zástupcu, proti podmienkam uvedeným v Oznámení o vyhlásení verejného\nobstarávania na predmet zákazky, v ktorom uviedol, že s vybavením jeho žiadosti o nápravu nesúhlasí\na jeho dôvody považuje za nezákonné. Prílohu námietok tvorilo plnomocenstvo udelené Ing. Bc. J.\nA. ako konateľom žalobcu, advokátskej kancelárií IURISTICO s.r.o. so sídlom v Košiciach, pričom za\nsplnomocnenca súhlas so zastupovaním žalobcu podpísal Mgr. Tomáš Horkay, advokát. V spise sa\nnachádza odpoveď verejného obstarávateľa na žiadosť žalobcu o vysvetlenie technických podmienok\núčasti ako i oznámenie verejného obstarávateľa zo dňa 20.02.2013 o výsledku vybavenia žiadosti o\nnápravu.\nV spise sa nachádza vyjadrenie verejného obstarávateľa k námietkam, v ktorom je uvedené, že v zmysle\nustanovení zákona o verejnom obstarávaní, žiadosť o nápravu smerujúca proti podmienkam uvedeným\nv oznámení o vyhlásení verejného obstarávania musí byť doručená verejnému obstarávateľovi do\ndesiatich dní odo dňa uverejnenia oznámenia v európskom vestníku. Posledný termín na doručenie\npísomnej žiadosti o nápravu predstavuje deň 01.02.2013. Žiadosť o nápravu bola verejnému\nobstarávateľovi doručená dňa 18.02.2013, t. j. po uplynutí lehoty určenej zákonom. Z uvedeného dôvodu\nverejný obstarávateľ žiadosť o nápravu zamietol. Podľa jeho názoru právo podať námietky zaniká,\nak žiadosť o nápravu nebola doručená v zákonom určenej lehote. V ďalšom texte svojho vyjadrenia\nobstarávatelia vysvetlili svoje stanovisko k technickým podmienkam účasti vo verejnom obstarávaní.\nDňa 21.03.2013 bolo vydané napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým konanie o námietkach podľa\n§ 139 ods. 1 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní zastavil.\nPodľa krajského súdu v zmysle ust. § 139 ods. 1, písm. a/ až c/ zákona o verejnom obstarávaní, úrad\nzastaví rozhodnutím konanie o námietkach, ak a/ námietky neboli podané oprávnenou osobou podľa §\n138 ods. 2, b/ boli podané po lehote podľa § 138 ods. 5, c/ neobsahujú všetky náležitosti podľa § 138\nods. 6 a prílohy podľa § 138 ods. 7.\nPodľa krajského súdu konanie o námietkach je pomerne prísne formalizovaným procesom a absencia\nzákonom požadovaných náležitostí podaných námietok je dôvodom pre obligatórne zastavenie konania.\nZákon neukladá povinnosť žalovanému pred vydaním rozhodnutia o námietkach žiadať od navrhovateľa\ndoplnenie námietok v prípade absencie niektorej obligatórnej náležitosti určenej zákonom ani iniciatívne\nsi zabezpečovať doklad, ktorého predloženie vyplýva navrhovateľovi. Znamená to, že žalovanému\nnevyplývala v danom prípade povinnosť osloviť a zabezpečiť si predloženie príslušného aktuálneho\ndokladu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, pretože pre právne účely nie je postačujúce\nlen nahliadnutie do výpisu zverejneného obchodným registrom na internete, tak ako to požadoval v\nžalobe žalobca. Z vyššie citovaných ustanovení zákona o verejnom obstarávaní vyplýva, že oprávnenie\npodpisovať za navrhovateľa musí byť preukázané dokladom, ktorý musí tvoriť prílohu námietok, z\nktorého vyplýva toto oprávnenie konateľa spoločnosti, podávajúcej námietky. Z obsahu predloženého\nadministratívneho spisu žalovaného týkajúceho sa konania o námietkach žalobcu ako i z nesporných\ntvrdení účastníkov konania vyplýva, že žalobca súčasne s predložením námietok k tomuto podaniu\nnepripojil doklad vyplývajúci zo zákona, takýto doklad nebol predložený ani verejnému obstarávateľovi,\na preto žalovaný konal v súlade so zákonom, ak konanie o námietkach zastavil.\nPodľa krajského súdu žalovaný postupoval správne, keď v tomto prípade aplikoval citované ustanovenie\n§ 139 ods. 1 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní a konanie o námietkach zastavil.\nZ uvedených dôvodov krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p. O náhrade\ntrov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný,\nprávo na náhradu trov konania nepriznal.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie tvrdiac, že\npredmetný rozsudok trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle ust. § 205 ods. 2\npísm. f/ O.s.p., ako aj pre nedostatočnosť svojho odôvodnenia tento rozsudok trpí i vadou podľa §\n205 ods. 2 písm. a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, spočívajúcou v skutočnosti, že súd prvého\nstupňa nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, keď sa nedostatočne vysporiadal s relevantnými\n\nargumentmi, ktoré žalobca uvádzal v žalobe, v dôsledku čoho je rozhodnutie krajského súdu arbitrárne,\na sčasti i nezrozumiteľné.\nPodľa žalobcu bez ohľadu na prípadné výslovné ustanovenie zákona o vylúčení použitia správneho\nporiadku na úseku určitého špeciálneho správneho konania, pri neposkytnutí rozsahom a kvalitou\ndostatočnej príslušnej špeciálnej právnej úpravy na úrovni zákona, je potrebné a nutné použiť všeobecné\nzásady tohto správneho poriadku a všeobecné inštitúty, ktoré tento proces neparalyzujú a poskytnú\nnutné záruky rovnosti účastníkov a ochrany proti svojvôli správneho orgánu (čl. 2 ods. 2 a čl.\n46 Ústavy SR). Progresívna judikatúra vlastná požiadavkám moderného právneho štátu dokonca\nvylučuje ústavnosť možnosti takú absenciu komplexnej zákonnej úpravy procesu preklenúť len použitím\nvšeobecných zásad správneho konania (k čomu žalobca poukazoval na nálezy Ústavného súdu Českej\nrepubliky, PL. ÚS 14/96, III. ÚS 226/95, PL. ÚS 21/04).\nV ďalšom žalobca uviedol, že poukázal na všeobecne platnú zásadu nedokazovania všeobecne (príp.\núradne) známych skutočností v konaní, ktorá je vlastná nielen administratívnemu konaniu (§ 34 ods. 6\nsprávneho poriadku), ale nášmu právnemu poriadku ako takému (k čomu žalobca príkladmo odkázal\nna príslušné ustanovenie O.s.p., daňového poriadku, zákona o dohľade nad finančným trhom). To,\nže informácia o osobe štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti zapísanej v Obchodnom registri\nje skutočnosťou všeobecne známou, dokonca skutočnosťou, o ktorej zákonodarca prezumuje jej\nvedomosť a priznáva účinky jej známosti tretím osobám momentom jej zverejnenia v Obchodnom\nvestníku; sme doložili konkrétnym odkazom na príslušné ustanovenia zákona (najmä § 27 ods. 3\nObchodného zákonníka, v spojení s § 769 Obchodného zákonníka; a nadväzujúcimi ustanoveniami\nzákona o obchodnom registri: § 10 ods. 1 a zákona o Obchodnom vestníku: § 2 ods. 2 a ods. 4; príp.\nzákona o informačných systémoch verejnej správy: § 2 písm. b/). Údaje o osobe konateľa spoločnosti\n(Ing. Bc. J. A.), ktorý splnomocnil advokátsku kanceláriu na podanie námietok v mene spoločnosti, aj v\nsúlade s vyššie citovanou úpravou v Obchodnom vestníku zverejnené boli v č. 59/2012 pod značkou N.\ndňa 23.03.2012, s. 291 a 292. Z uvedeného je zjavný v súlade s citovanou zákonnou úpravou záver, že\ntáto osoba konateľa je tretím osobám všeobecne známa a nedoloženie výpisu z obchodného registra\nnemôže mať účinky prisudzované konaniu o námietkach zo strany správneho orgánu.\nPodľa žalobcu by nemalo byť sporné, že pri výklade a aplikácii zákona o verejnom obstarávaní\nje potrebné dbať na základný účel sledovaný na tomto úseku, ktorým je rovné zaobchádzanie,\nnediskriminácia uchádzačov a záujemcov, transparentnosť, hospodárnosť a efektívnosť nakladania s\nverejnými prostriedkami (§ 9 ods. 4 zákona), ktoré nikdy nemôžu ustúpiť záujmu na primeranej rýchlosti\nkonaní v rámci verejného obstarávania do takej miery, že už vôbec zabezpečené nie sú. Všetky zásadné\nodchýlky od obvyklého fungovania inštitútov v právnom systéme a obmedzenia účastníkov, či nadmerné\npožiadavky na formu musia preto vyplývať z právneho predpisu so silou zákona úplne jednoznačne\na evidentne; a nemôžu byť do tohto zákona dopĺňané extenzívnym výkladom nad rámec rozumného\nznenia.\nPodľa žalobcu nakoľko súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie takými vyjadreniami, ktoré\nnevystihujú podstatu špecifických námietok žalobcu uvádzaných v žalobe, je jeho rozhodnutie\nnepreskúmateľné. V danom prípade mal krajský súd vyložiť všeobecný právny pojem „doklad\noprávňujúci podpisovať námietky\" pre daný konkrétny prípad a kontrolovať prítomnosť a správnosť\núvahy správneho orgánu k tomuto. Pritom mal reagovať na celkom konkrétnu argumentáciu žalobcu,\nresp. i sám z vlastnej iniciatívy použiť metódy právneho výkladu k relevantnému ustanoveniu (aj keby v\nžalobe, či následnom písomnom vyjadrení žalobcu výslovne uvedené neboli) - to však súd neučinil.\nPodľa žalobcu je zjavné, že súd svoje odôvodnenie postavil na celkom chybných východiskových bodoch\n(nepochopené žalobné námietky). Krajský súd totiž tvrdil, že zákon neukladá žalovanému povinnosť\npred vydaním rozhodnutia o námietkach žiadať od žalobcu doplnenie námietok v prípade absencie\nniektorej obligatórnej náležitosti, ani iniciatívne si zabezpečovať doklad, ktorého predloženie vyplýva\nžalobcovi (druhá veta a začiatok tretej vety posledného odseku na str. 6 rozsudku).\nŽalobca poukázal na svoje právo na riadne odôvodnenie rozsudku, ktoré je pritom v zmysle judikatúry\nÚstavného súdu Slovenskej republiky súčasťou práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy,\nako aj práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných\nslobôd, pričom obsahom tohto práva je povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie tak, aby jasne a\n\nzrozumiteľne dalo odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom\nsúdnej ochrany (IV. ÚS 115/03, II. ÚS 410/06, I. ÚS 243/07, IV. ÚS 296/09). Povinnosť súdov odôvodniť\nsvoje rozhodnutie v súlade s ust. § 157 ods. 1 a 2 O.s.p. predstavuje ochranu pred svojvôľou súdov pri\nrozhodovaní (III. ÚS 84/94) a je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny (III. ÚS 311/07).\nPodľa žalobcu nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia zakladá teda v zmysle judikatúry\nnajvyššieho súdu porušenie základného práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru,\nresp. čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s § 157 ods. 2 O.s.p. a tým aj naplnenie dovolacieho dôvodu\nuvedeného v § 237 písm. f/ O.s.p. spočívajúceho v odňatí účastníkovi konania možnosti konať pred\nsúdom (4Cdo/171/2005, 2Cdo/170/2005, 4Cdo/317/2009, Obdo/11/2012, 4Cdo/90/2013; obdobne tiež\nústavný súd I. ÚS 342/2010). Je preto aj odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2 písm. a/ v spojení s §\n221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., keď nereagovaním na jednotlivé námietky účastník nevie, aké stanovisko k\nnim zaujal orgán aplikácie práva, čím mu bráni s jeho názorom polemizovať a k nemu predkladať vlastné\nzávery - a teda mu odníma možnosť konať pred súdom.\nSúd prvého stupňa odignoroval aj ním uvádzanú ustálenú judikatúru k nemožnosti výluky správneho\nporiadku či základných všeobecných zásad konania pri absencii postačujúcej špeciálnej právnej úpravy\na rovnako súd odignoroval í poukaz na judikatúru k nemožnosti dotvárať metodickými usmerneniami\nprávnu úpravu zákona o verejnom obstarávaní.\nŽalobca navrhol aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozsudok Krajského súdu\nv Bratislave zo dňa 08.08.2014, č. k. 6S 79/2013-38, zmenil tak, že rozhodnutie Úradu pre verejné\nobstarávanie, Odboru konania o námietkach, zo dňa 21.03.2013, č. 3018-6000/2013-ON/52 zruší a vec\nvráti žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie a zároveň zaviaže žalovaného k náhrade trov konania\nv celkovej výške 812,02 €.\nK odvolaniu žalobcu sa svojim podaním vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že v prvom rade akcentuje, že\nv intenciách princípu legality zakotveného v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR je vylúčené, aby žalovaný v konaní\no námietkach subsidiárne aplikoval ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny\nporiadok). Podľa § 153 ZVO všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na konania podľa\ntohto zákona okrem konania podľa § 116 ods. 9 a 11, § 123 ods. 2, § 125 ods. 2, § 130, § 132 ods. 3, § 134\nods. 2, § 146d a § 149. Konanie o námietkach ako procesný postup žalovaného je upravené v § 138 až\n§ 140 ZVO. Z uvedeného vyplýva, že ZVO vylučuje, čo i len subsidiárnu aplikáciu správneho poriadku v\nkonaní o námietkach. ZVO teda nepozná množstvo inštitútov správneho konania upraveného správnym\nporiadkom ako napr. vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia, jednotlivé formy dokazovania ako napr.\nvýsluch svedka, obhliadka, miestne zisťovanie, výsluch znalca, druhostupňové konanie, možnosť podať\nopravný prostriedok a pod.. S uvedeným záverom sa taktiež plne stotožnil Krajský súd v Bratislave v\nrozsudku sp. zn. 2S 131/2011 zo dňa 20.06.2012. Vo väzbe na vyššie uvedené poukázal aj na rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 3S 187/2011 zo dňa 24.04.2012, cit.: „Čo sa týka námietky žalobcu,\nže žalovaný porušil ustanovenie čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ako aj § 33 ods. 2 a § 3 ods.\n2 Správneho poriadku súd uvádza, že povinnosťou žalobcu je rešpektovať princíp legality podľa čl. 2\nods. 2 Ústavy SR, podľa ktorého môže štátny orgán konať iba na základe Ústavy SR v jej medziach a\nv rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zákon o verejnom obstarávaní v ustanovení § 153 hovorí\no tom, kedy sa vzťahuje na konanie o verejnom obstarávaní Správny poriadok je potrebné uviesť, že\nna ustanovenie § 138 až 145 sa Správny poriadok nevzťahuje a preto nie je možné konštatovať, že\nzo strany žalovaného došlo k porušeniu týchto ustanovení\".\nPokiaľ žalobca v súvislosti s aplikáciou správneho poriadku na konanie o námietkach poukázal\nnajmä na zásadu nedokazovania všeobecne známych skutočností, tak žalovaný v tejto súvislosti\nzdôraznil skutočnosť, že v danom prípade meritórna otázka nesúvisí s procesom dokazovania v konaní\no námietkach, ale výlučne s posúdením obsahových náležitostí žalobcom podaných námietok. V\npredmetnom konaní o námietkach žalovaný nevykonal žiadne dokazovanie, nakoľko podané námietky\nneobsahovali všetky povinné prílohy a z uvedeného dôvodu nebolo možné v konaní pokračovať\na žalovaný v zmysle ZVO konanie o námietkach zastavil. Žalovaný akcentoval tú skutočnosť, že\npri posudzovaní, či navrhovateľ predložil všetky zákonom stanovené prílohy k námietkam, žalovaný\nnevykonáva žiadne dokazovanie a absenciu obligatórnej prílohy k námietkam žalovaný nemôže nahradiť\nvlastným skúmaním, resp. doplnením.\n\nŽalovaný sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že požiadavku preukázania „oprávnenia podpisovať\nnámietky\" osobitne priloženým „dokladom\" k námietkam je možné akceptovať a správne vyložiť len v\nprípade, keď oprávnenie konať za subjekt nevyplýva z verejne dostupných registrov. Uvedené tvrdenie\nžalobcu nemá oporu v ZVO a úplne spochybňuje opodstatnenosť ustanovenia § 138 ods. 7 ZVO.\nNakoľko ZVO stanovuje obligatórne prílohy k námietkam v § 138 ods. 7 ZVO, výnimku z uvedeného\nustanovenia môže opätovne upraviť iba ZVO. Jedinou zo ZVO vyplývajúcou výnimkou, kedy doklad\npreukazujúci oprávnenie podpisovať námietky nemusí byť prílohou podaných námietok, je podľa § 138\nods. 7 písm. c/ situácia, kedy bol tento doklad záujemcom, resp. uchádzačom predložený verejnému\nobstarávateľovi, resp. obstarávateľovi, napr. v rámci predloženej ponuky alebo žiadosti o účasť, a\nteda je súčasťou kompletnej dokumentácie k verejnému obstarávaniu, ktorú verejný obstarávateľ, resp.\nobstarávateľ po podaní námietok podľa § 138 ods. 10 ZVO predkladá žalovanému na účely rozhodnutia\no námietkach. Akceptovanie argumentu žalobcu, že nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne\nznáme a z uvedeného dôvodu nie je potrebné predložiť doklad, ktorý ZVO explicitne vyžaduje, by\nznamenalo, že navrhovateľ nakoniec nie povinný predkladať žiadnu z povinných príloh k námietkam\npodľa § 138 ods. 7 ZVO, nakoľko žalovaný by si tieto skutočnosti mohol overiť aj vlastným konaním.\nŽalovaný v kontexte na túto argumentáciu zdôrazňuje, že obsahové náležitosti námietok nemôže\nžalovaný v konaní o námietkach posudzovať ako „notoriety\", t.j. na základe informácií, ktoré sú mu\nznáme z predchádzajúceho, resp. iného výkonu verejnej moci.\nPodľa žalovaného vyššie uvedené argumenty žalobcu pravdepodobne vyplývajú zo skutočnosti, že\nžalobca považuje požiadavku na preukázanie oprávnenia „podpisovať námietky\" za a priori vadnú. K\nuvedenému argumentu žalobcu žalovaný len konštatuje, že uvedená požiadavka vyplýva z ustanovenia\n§ 138 ods. 7 písm. c/ ZVO a žalovaný ako ostatný ústredný orgán štátnej správy zodpovedný za\ndohľad nad verejným obstarávaním pri posudzovaní predloženia obligatórnych náležitostí námietok\npostupuje výlučne v zmysle zákonných ustanovení a nemôže pokračovať v konaní o námietkach napriek\nskutočnosti, že navrhovateľ nepredložil všetky povinné príloh k námietkam z dôvodu, že uvedené\nzákonné ustanovenia považuje niekto za vadné.\nPokiaľ žalobca ďalej poukázal na argument ad absurdum, že by žalovaný bol oprávnený požadovať\ni preukazovanie existencie fyzických osôb potvrdeniami z matrík, prípadne negatívne potvrdenie o\nobmedzení, či pozbavení spôsobilosti na právne úkony, tak uvedenú argumentáciu žalobcu označil za\nabsurdnú. Podľa ustanovení ZVO fyzické osoby nemajú povinnosť predmetné doklady predložiť, a preto\nz uvedeného dôvodu žalovaný ani nepožaduje ich predloženie.\nVo väzbe na vyššie uvedené poukazuje žalovaný na skutočnosť, že v predmetnom prípade bolo konanie\no námietkach zastavené podľa § 139 ods. 1 písm. c/ ZVO z dôvodu, že doručené námietky neobsahovali\nprílohu podľa § 138 ods. 7 písm. c/ ZVO.\nPodľa žalobcu normatívna úprava ZVO jasne a jednoznačne vymedzuje obsahové náležitosti podaných\nnámietok a ich prílohy, pričom z ustanovenia § 138 ods. 7 písm. c/ ZVO jednoznačne vyplýva,\nže prílohou podaných námietok je doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa §\n138 ods. 6 písm. g/ ZVO. ZVO upravuje len jedinú výnimku, kedy doklad preukazujúci oprávnenie\npodpisovať námietky nemusí byť prílohou podaných námietok a to podľa § 138 ods. 7 písm. c/, keď\nbol tento doklad predložený verejnému obstarávateľovi, a teda je súčasťou kompletnej dokumentácie\nk verejnému obstarávaniu. ZVO v § 138 ods. 7 písm. c/ vyžaduje expressis verbis ako prílohu\npodaných námietok doklad preukazujúci konkrétnu skutočnosť. V tomto prípade meritórna otázka súvisí\nvýlučne s posúdením obsahových náležitostí žalobcom podaných námietok (teda s posúdením splnenia\nprocesných podmienok pre meritórne rozhodnutie veci), pričom elementárnym princípom procesného\npráva je okrem iného pravidlo, že za úplnosť a perfektnosť návrhu zodpovedá žalobca.\nŽalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.05.2008, sp. zn.\n1Sžo/62/2007, v ktorom sa súd zaoberal obligatórnymi náležitosťami námietok, cit.:\n„Ustanovenie § 107 ods. 5 zákona taxatívne vymedzuje obligatórne náležitosti námietok uchádzača.\nPodľa gramatického výkladu tohto ustanovenia má uchádzač okrem iného predložiť oznámenie o\nvýsledku vybavenia žiadosti o nápravu alebo doklad o doručení žiadosti o nápravu, ak ju obstarávate!'\nv zákonnej lehote nevybavil - teda žalobkyha mala v danom prípade pripojiť samotné oznámenie (jeho\nrovnopis), ktoré bolo obstarávateľom v súlade s citovaným ustanovením § 105 ods. 7 zákona písomne\nvyhotovené a j ej aj doručené. Súd poukazuje na to, že v zmysle zákona ide o špecifický druh rozhodnutia\n\ns formálnymi obsahovými náležitosťami, ktoré sú pre posúdenie dôvodnosti námietok uchádzača pre\nžalovaného rozhodujúce, preto podľa názoru súdu nepostačuje púha sprostredkovaná interpretácia\njeho obsahu neumožňujúca jeho verifikáciu. Ustanovenie §107 ods. 5 v spojení s 105 ods. 7 zákona\ntúto obligatórnu náležitosť jednoznačne definuje a keďže v konaní sa nepreukázalo, že k námietkam\nbolo pripojené aj oznámenie obstarávateľa o vybavení žiadosti o nápravu prípadne doklad o doručení\nžiadosti o nápravu, ak obstarávateľ žiadosť nevybavil v zákonnej lehote, bol záver súdu prvého stupňa\no nedôvodnosti zastavenia konania o námietkach podľa § 108 ods. 1 písm. c) zákona nesprávny.\".\nŽalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok č. k. 6S 79/2013-38 zo dňa 08.08.2014 potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd\") ako súd odvolací s poukazom na § 492\nods. 1 a 2 Správneho súdneho poriadku (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá\na § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods.\n2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu\nnemožno priznať úspech.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nSúd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo\nvšeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,\nktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Súd v správnom súdnictve nie je súdom skutkovým,\nale súdom preskúmacím, ktorý preskúmava zákonnosť postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy.\nNepreskúmava vhodnosť a účelnosť rozhodnutí správnych orgánov.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné zdôrazniť, že argumentácia žalobcu o\nnesprávnosti a nezákonnosti postupu žalovaného nie je správna.\nSenát odvolacieho súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia\na postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247\na nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané\nv súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda\nči rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi\npredpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia\nje pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže\nvykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). V rámci\nsprávneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,\nči uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,\nktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri rozhodnutí,\nktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava\nsúd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje\núčelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky už v obdobnej veci rozhodoval, a preto v zmysle ust. § 250ja ods. 7\nO.s.p. poukazuje na podobné rozhodnutie vo veci sp. zn. 8Sžf/74/2014, ktorého celý text uvádza:\n„Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a\nčlenov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jaroslavy Fúrovej v právnej veci žalobcu: ALAMEX\ns. r. o., so sídlom Popolná 10, Bratislava, IČO: 43 885 071, zastúpený advokátskou kanceláriou\n\nProsman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, proti žalovanému: Úrad\npre verejné obstarávanie, so sídlom Dunajská 68, Bratislava, v konaní o preskúmavanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 6401-6000/2013-ON/105 zo dňa 17. mája 2013, konajúc o odvolaní žalobcu\nproti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 147/2013-63 zo dňa 05. júna 2014, takto\nr o z h o d o l:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S 147/2013-63 zo dňa\n05. júna 2014 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nOdôvodnenie\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len ako „krajský súd\" alebo „prvostupňový\nsúd\") zamietol podľa ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ako „O.s.p.\")\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného č.\n6401-6000/2013-ON/105, zo dňa 17.05.2013, ktorým žalovaný zastavil konanie o námietkach podľa §\n139 ods. 1 písm. c/ zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní\") z dôvodu, že pre\nkonanie o námietkach žalobcu neboli splnené všetky zákonné predpoklady, čím pre žalovaného nastala\nneodstrániteľná prekážka brániaca rozhodovaniu v konaní o námietkach v súlade so zákonom o\nverejnom obstarávaní. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\nZ odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že krajský súd mal z administratívneho spisu\npreukázané, že žalobca sa zúčastnil verejnej súťaže na predmet podlimitnej zákazky „výroba a dodanie\npečiatok\". Táto verejná súťaž bola zverejnená vo Vestníku verejného obstarávania č. 37/2013 dňa\n21.02.2013 pod značkou XXXX - J., a že námietky žalobcu neobsahovali všetky náležitosti podľa § 138\nods. 6 a prílohy podľa § 138 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní.\nPodľa krajského súdu v zmysle ust. § 138 ods. 7 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní, prílohou\npodaných námietok je doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa § 138 ods. 6 písm.\ng/ zákona o verejnom obstarávaní. Ide o ustanovenie kogentnej povahy, ktoré musí správny orgán,\nt.j. žalovaný rešpektovať a musí skúmať jeho splnenie. Jedinou výnimkou vyplývajúcou zo zákona o\nverejnom obstarávaní, kedy doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky, nemusí byť prílohou\npodaných námietok, je podľa § 138 ods. 7 písm. c/ situácia, kedy bol tento doklad záujemcom, resp.\nuchádzačom predložený verejnému obstarávateľovi, resp. obstarávateľovi napríklad v rámci predloženej\nponuky alebo žiadosti o účasť, a teda je súčasťou kompletnej dokumentácie k verejnému obstarávaniu,\nktorú verejný obstarávateľ po podaní námietok podľa § 138 ods. 10 zákona o verejnom obstarávaní\npredkladá žalovanému na účely rozhodnutia o námietkach.\nPodľa krajského súdu zákon o verejnom obstarávaní v ust. § 138 ods. 7 písm. c/ vyžaduje ako prílohu\npodaných námietok doklad preukazujúci konkrétnu skutočnosť. V tomto prípade meritórna otázka súvisí\nvýlučne s posúdením splnenia procesných podmienok pre meritórne rozhodnutie veci, pričom za úplnosť\na perfektnosť návrhu zodpovedá žalobca.\nKrajský súd uviedol, že podľa § 139 ods. 1 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní, úrad zastaví\nrozhodnutím konanie o námietkach, ak neobsahujú všetky náležitosti podľa § 138 ods. 6 a prílohy\npodľa § 138 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní. Námietky žalobcu boli podpísané JUDr. Marošom\nProsmanom. Prílohou námietok ani administratívneho spisu žalovaného nebol doklad, ktorý by\npreukazoval oprávnenie JUDr. Maroša Prosmana konať v mene advokátskej kancelárie a aj podpisovať\nnámietky zastupujúc žalobcu. Príloha preto podľa ust. § 138 ods. 7 písm. c/ zákona o verejnom\nobstarávaní nebola preukázateľne predložená ako príloha námietok podaných žalobcom, v dôsledku\nčoho bola objektívne splnená zákonná podmienka pre zastavenie konania podľa § 139 ods. 1 písm. c/\nzákona o verejnom obstarávaní.\nKrajský súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že oprávnenie JUDr. J. R. konať za advokátsku kanceláriu\nmal považovať za skutočnosť všeobecne známu a skutočnosť vyplývajúcu zo zákona, ktorú si mohol\n\nžalovaný overiť. Predloženie dokladu preukazujúceho oprávnenie podpisovať námietky podľa odseku\n6 písm. g/ je jednou z obligatórnych príloh k námietkam v zmysle ust. § 138 ods. 7 písm. c/ zákona\no verejnom obstarávaní. Procesné podmienky podľa zákona o verejnom obstarávaní pre meritórne\nrozhodovanie v konaní o námietkach sú splnené len vtedy, ak podanie obsahuje všetky náležitosti a\nprílohy podľa § 138 ods. 6 a ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní.\nV predmetnom prípade námietky podpísal splnomocnenec, ktorý je právnickou osobou, na základe\nudeleného plnomocenstva. Ustanovenie § 138 ods. 7 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní je\npotrebné aplikovať rovnako aj na splnomocnenca. Predložené námietky boli podpísané JUDr. J. R.,\npričom v námietkach sa uvádza, že JUDr. J. R. vykonáva advokáciu v mene advokátskej kancelárie.\nPrílohou námietok bolo plnomocenstvo, v zmysle ktorého žalobca udelil plnomocenstvo advokátskej\nkancelárii a toto plnomocenstvo prijal JUDr. J. R., ako konateľ advokátskej kancelárie a advokát. Prílohou\nnámietok nebol výpis z Obchodného registra advokátskej kancelárie tak, ako to vyžaduje ust. § 138\nods. 7 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní. Skutočnosť, že JUDr. J. R. je konateľom v advokátskej\nkancelárii nebola preto verifikovateľná. Bez predloženia uvedeného dokladu nebolo nijako preukázané,\nže osoba, ktorá námietky podpísala, t.j. JUDr. J. R., bol oprávnený konať ako konateľ v mene advokátskej\nkancelárie. Uvedenú skutočnosť nepreukazuje ani zákon o advokácii, na ktorý žalobca poukazuje.\nKrajský súd konštatoval, že obsahové náležitosti námietok nemôže žalovaný v konaní o námietkach\nposudzovať na základe informácií, ktoré sú mu známe z predchádzajúceho, resp. iného výkonu verejnej\nmoci. Konanie o námietkach ako procesný postup žalovaného je upravený v ust. § 138 - 140 zákona o\nverejnom obstarávaní. Zákon o verejnom obstarávaní vylučuje čo i len subsidiárnu aplikáciu správneho\nporiadku v konaní o námietkach s poukazom na ust. § 153 zákona o verejnom obstarávaní. Podľa\nnázoru súdu meritórna otázka nesúvisí s procesom dokazovania v konaní o námietkach, ale výlučne s\nposúdením obsahových náležitostí žalobcom podaných námietok.\nPodľa krajského súdu žalovaný postupoval správne, keď v tomto prípade aplikoval citované ustanovenie\n§ 139 ods. 1 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní a konanie o námietkach zastavil.\nZ uvedených dôvodov krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 250j ods. 1 O.s.p.. O náhrade\ntrov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný,\nprávo na náhradu trov konania nepriznal.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie tvrdiac, že súd\nprvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci a neúplne zistil skutkový stav veci\npodľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p..\nŽalobca uviedol, že prílohou k predmetným námietkam bolo riadne podpísané plnomocenstvo zo\ndňa 17.04.2013, z ktorého je zrejmé, že JUDr. J. R. podpísal predmetné plnomocenstvo ako\nkonateľ splnomocnenca a právny zástupca splnomocniteľa a jediným dôvodom pre zastavenie\nkonanie o námietkach bola skutočnosť, že splnomocnený právny zástupca spolu s riadne doloženým\nplnomocenstvom nedoložil žalovanému výpis z obchodného registra, z ktorého by bolo zrejmé\noprávnenie JUDr. J. R. podpisovať námietky v mene spoločnosti Prosman a Pavlovič advokátska\nkancelária, s.r.o..\nPodľa žalobcu rozhodnutie žalovaného vychádza z extenzívneho výkladu § 138 ods. 7 písm. c/ a\n§ 138 ods. 6 písm. g/ zákona o verejnom obstarávaní a predpokladá existenciu povinnosti žalobcu\nako i ostatných subjektov dokladať spolu s riadnym plnomocenstvom i výpis z verejne dostupného\nobchodného registra, čo považuje za prepätý formalizmus.\nPodľa žalobcu krajský súd použil striktný gramatický výklad ustanovenia § 138 ods. 7 písm. c/ v spojení\ns § 138 ods. 6 písm. g/ zákona o verejnom obstarávaní, ktoré interpretoval extrémne formalistický a bez\nakéhokoľvek zreteľa na zmysel a účel predmetnej zákonnej normy. Svojim nesprávnym výkladom sa\nkrajský súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia veci, keď rozhodnutie žalovaného o zastavení\nkonania o námietkach nezrušil a žalobu zamietol.\nPodľa žalobcu oprávnenie JUDr. J. R. konať za spoločnosť Prosman a Pavlovič advokátska kancelária,\ns.r.o. vyplýva priamo z § 133 Obchodného zákonníka, ktorý uvádza, že štatutárnym orgánom\n\nspoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac konateľov. Oprávnenie JUDr. J. R. konať v\nmene splnomocnenca preto vyplýva priamo zo zákona, a súčasne je možné toto oprávnenie zistiť\ni prostredníctvom nahliadnutia do verejne prístupného obchodného registra nachádzajúceho sa na\ninternetovej stránke a je verifikovateľná i na stránkach Slovenskej advokátskej komory.\nPodľa žalobcu by žalovanému postačoval jednoduchý výpis stiahnutý z internetovej stránky obchodného\nregistra, a nie výpis osvedčený, z čoho vyplýva záver, že totožnosť konateľa si žalovaný mohol rovnakým\nspôsobom a s rovnakými účinkami overiť i samostatne, a to jednoduchým nahliadnutím do obchodného\nregistra verejne prístupného na internetovej stránke. Okrem iného, za žalobcu konala advokátska\nkancelária Prosman a Pavlovič v minulosti i v iných úkonoch v predmetnej veci, pričom predložené\nplnomocenstvo žalovaný vždy bez výhrad akceptoval. Z tohto dôvodu je preto potrebné zastúpenie\nžalobcu považovať i za skutočnosť známu z úradnej činnosti žalovaného.\nŽalovaný a následne i krajský súd sa uchýlil k výkladu právneho predpisu ad absurdum a súčasne i k\nprílišnému formalizmu. V tejto súvislosti poukazujeme i na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. II. ÚS 135/04. (Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho\nkonania a nadmerný tlak na dopĺňanie takýchto náležitostí do procesných úkonov účastníkov, ktoré\nnemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého\nprocesu.).\nV tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.\n2Sžo/253/2009 a 4MCdo/11/2009.\nV odôvodnení napadnutého rozsudku Krajský súd v Bratislave uviedol, že na konanie o námietkach ako\nprocesný postup žalovaného je upravený v ust. § 138-140 zákona o verejnom obstarávaní. Zákon o\nverejnom obstarávaní vylučuje čo i len subsidiárnu aplikáciu správneho poriadku v konaní o námietkach\ns poukazom na ust. § 153 zákona o verejnom obstarávaní. Uvedené tvrdenie súdu prvého stupňa je\nzrejme nesprávne. Za týmto účelom poukázal na úplné znenie § 153 ods. 1 a ods. 2 zákona o verejnom\nobstarávaní účinného ku dňu vydania rozhodnutia žalovaného, t.j. ku dňu 17.05.2013, t.j. že na konanie\npodľa § 138 až 141 (t.j. konanie o námietkach) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak\ntento zákon neustanovuje inak, pričom sa nepoužijú § 19, 23, 28 až 31, § 32 ods. 1, § 49, 50, 60 a §\n71 až 80 všeobecného predpisu o správnom konaní a poukázal na ust. § 3 ods. 1, 2 a 4, § 32 ods. 2\na § 34 ods. 1 a 6 Správneho poriadku ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nsp. zn. 5Sžf/38/2011.\nŽalobca uviedol, že konanie pred správnym orgánom v každom prípade ovládajú princípy dobrej správy,\nktoré prílišný formalizmus v konaní pred správnymi orgánmi výslovne vylučujú.\nNa základe všetkých vyššie uvedených skutočností je preto možné konštatovať, že v predmetnej veci\nneboli splnené podmienky § 139 ods. 1 písm. c/ Zákona, na základe ktorého Úrad zastaví rozhodnutím\nkonanie o námietkach ak námietky neobsahujú všetky náležitosti podľa § 138 ods. 6 a prílohy podľa\n§ 138 ods. 7, a teda Úrad postupoval nesprávne, keď len z dôvodu nedoloženia výpisu z obchodného\nregistra toto konanie zastavil.\nŽalobca preto považuje rozsudok Krajského súdu v Bratislave, č. k. 1S 147/2013-63 zo dňa 05.06.2014\nza nesprávny a navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 3\nO.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vráti vec žalovanému\nna ďalšie konanie, alebo zruší rozsudok krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie. Náhradu trov\nkonania si neuplatnil.\nK odvolaniu žalobcu sa svojim podaním vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že právna úprava v zákone o\nverejnom obstarávaní jasne a jednoznačne vymedzila obsahové náležitosti podaných námietok a ich\nprílohy, pričom z ustanovenia § 138 ods. 7 písm. c/ zákona jednoznačne vyplýva, že prílohou podaných\nnámietok je doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky podľa § 138 ods. 6 písm. g/ zákona.\nJedinou zo zákona vyplývajúcou výnimkou, kedy doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať námietky\nnemusí byť prílohou podaných námietok je podľa § 138 ods. 7 písm. c/ zákona situácia, kedy bol tento\ndoklad záujemcom, resp. uchádzačom predložený verejnému obstarávateľovi, resp. obstarávateľovi,\nnapr. v rámci predloženej ponuky alebo žiadosti o účasť, a teda je súčasťou kompletnej dokumentácie\n\nk verejnému obstarávaniu, ktorú verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ po podaní námietok podľa\n§ 138 ods. 10 zákona predkladá žalovanému na účely rozhodnutia o námietkach. Zákon v ust. §\n138 ods. 7 písm. c/ vyžaduje expressis verbis ako prílohu podaných námietok doklad preukazujúci\nkonkrétnu skutočnosť. V tomto prípade meritórna otázka súvisí výlučne s posúdením obsahových\nnáležitostí žalobcom podaných námietok (teda s posúdením splnenia procesných podmienok pre\nmeritórne rozhodnutie veci), pričom elementárnym princípom procesného práva je okrem iného pravidlo,\nže za úplnosť a perfektnosť návrhu zodpovedá žalobca.\nPredložením dokladu v zmysle § 138 ods. 7 písm. c/ zákona žalobca preukazuje, že námietky boli\npodpísané oprávnenou osobou, t.j. právny úkon je perfektný. V opačnom prípade by žalovaný musel\nvychádzať z prezumpcie, že osoba, ktorá podpísala námietky je oprávnená konať v mene žalobcu, v\ndôsledku čoho by námietky mohol podpisovať ktokoľvek. Práve predložením dokladu podľa § 138 ods.\n7 písm. c/ zákona (t.j. výpisom z obchodného registra) žalobca potvrdzuje skutočnosť, že osoba, ktorá\nnámietky podpísala, je oprávnená konať za žalobcu (ako konateľ).\nV predmetnom prípade námietky nepodpísal štatutárny orgán žalobcu, ale splnomocnenec na základe\nudeleného plnomocenstva. Námietky boli podpísané J. R., pričom v námietkach sa uvádza, že J. R.\nje konateľ advokátskej kancelárie. Prílohou námietok bolo plnomocenstvo, v zmysle ktorého žalobca\nudelil plnomocenstvo advokátskej kancelárii a toto plnomocenstvo prijal J. R.Q. ako konateľ advokátskej\nkancelárie a advokát. V danom prípade teda predložené plnomocenstvo vysvetľuje skutočnosť, prečo\nboli námietky podpísané inou osobou ako štatutárnym orgánom žalobcu. Predložené plnomocenstvo v\ndanom prípade treba teda posudzovať ako doklad predložený z titulu povinných obsahových náležitostí\nnámietok v zmysle § 138 ods. 6 písm. g/ zákona, a nie ako jednu z povinných príloh podľa §\n138 ods. 7 písm. c/ zákona. Nakoľko však prílohou námietok nebol výpis z obchodného registra\nadvokátskej kancelárie, tak ako to vyžaduje ZVO v § 138 ods. 7 písm. c/, skutočnosť, že J. R. je\nkonateľom advokátskej kancelárie, nebola verifikovateľná. Bez predloženia uvedeného dokladu nebolo\nnijako preukázané, že osoba, ktorá námietky podpísala, t.j. J. R., je oprávnený konať ako konateľ\nv mene advokátskej kancelárie. Tvrdená skutočnosť, že J. R. je konateľ advokátskej kancelárie,\nmohla byť overená, napr. výpisom z obchodného registra. Žalovaný poukazuje na to, že predložené\nplnomocenstvo v danom prípade preukazuje výhradne vzťah splnomocnenia medzi žalobcom a\nadvokátskou kanceláriou, ktorá vykonáva právne úkony prostredníctvom konkrétnych fyzických osôb\n(konateľov), ale nepreukazuje skutočnosť, že osoba, ktorá podpísala námietky je ako konateľ oprávnená\nkonať v mene obchodnej spoločnosti.\nŽalovaný sa argumentáciou žalobcu nestotožňuje, nakoľko úplne spochybňuje opodstatnenosť\nustanovenia § 138 ods. 7 zákona. Akceptáciou argumentácie žalobcu, že nie je potrebné dokazovať\nskutočnosti všeobecne známe, resp. známe z úradnej činnosti, by znamenala, že ak by uchádzač v\nrámci podávania námietok predložil zákonom požadovaný doklad v rámci jedného podania, v rámci\nnásledných podaní, resp. námietok, by podľa výkladu žalobcu nebolo potrebné predmetný doklad\npredkladať opätovne, nakoľko splnenie obsahovej náležitosti námietok by mohol žalovaný verifikovať\nna základe svojej predchádzajúcej rozhodovacej činnosti. Žalovaný v kontexte na túto argumentáciu\nzdôrazňuje, že obsahové náležitosti námietok nemôže žalovaný v konaní o námietkach posudzovať\nako „notoriety\", t.j. na základe informácií, ktoré sú mu známe z predchádzajúceho, resp. iného výkonu\nverejnej moci (napr. zápis do zoznamu podnikateľov). Prijatím vyššie uvedenej argumentácie žalobcu\nby žalobca nakoniec nebol povinný predkladať žiadnu z povinných príloh k námietkam podľa § 138 ods.\n7 zákona, nakoľko žalovaný by si tieto skutočnosti mohol overiť vlastným konaním.\nŽalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.05.2008, sp. zn.\n1Sžo/62/2007, v ktorom sa súd zaoberal obligatórnymi náležitosťami námietok:\n„Ustanovenie § 107 ods. 5 zákona taxatívne vymedzuje obligatórne náležitosti námietok uchádzača.\nPodľa gramatického výkladu tohto ustanovenia má uchádzač okrem iného predložiť oznámenie o\nvýsledku vybavenia žiadosti o nápravu alebo doklad o doručení žiadosti o nápravu, ak ju obstarávateľ\nv zákonnej lehote nevybavil - teda žalobkyňa mala v danom prípade pripojiť samotné oznámenie (jeho\nrovnopis), ktoré bolo obstarávateľom v súlade s citovaným ustanovením § 105 ods. 7 zákona písomne\nvyhotovené a jej aj doručené. Súd poukazuje na to, že v zmysle zákona ide o špecifický druh rozhodnutia\ns formálnymi obsahovými náležitosťami, ktoré sú pre posúdenie dôvodnosti námietok uchádzača pre\nžalovaného rozhodujúce, preto podľa názoru súdu nepostačuje púha sprostredkovaná interpretácia\njeho obsahu neumožňujúca jeho verifikáciu. Ustanovenie § 107 ods. 5 v spojení s 105 ods. 7 zákona\n\ntúto obligatórnu náležitosť jednoznačne definuje a keďže v konaní sa nepreukázalo, že k námietkam\nbolo pripojené aj oznámenie obstarávateľa o vybavení žiadosti o nápravu prípadne doklad o doručení\nžiadosti o nápravu, ak obstarávateľ žiadosť nevybavil v zákonnej lehote, bol záver súdu prvého stupňa\no nedôvodnosti zastavenia konania o námietkach podľa § 108 ods. 1 písm. c/ zákona nesprávny.\".\nPokiaľ išlo o použitie Správneho poriadku na konanie a rozhodovanie o námietkach žalovaný poukázal\nna ust.§ 155l ods. 1 a 4 zákona o verejnom obstarávaní:\n„(1) Verejná súťaž, užšia súťaž, rokovacie konanie so zverejnením, priame rokovacie konanie, súťažný\ndialóg, koncesia, súťaž návrhov alebo postup zadávania podprahovej zákazky, pri ktorých bolo\noznámenie o vyhlásení verejného obstarávania, oznámenie použité ako výzva na súťaž alebo výzva\nna predkladanie ponúk odoslané na uverejnenie do 17. februára 2013, sa dokončia podľa predpisov\núčinných do 17. februára 2013.\n(4) Konanie o žiadosti o nápravu a konanie o námietkach, ktoré sa vzťahujú na verejné obstarávanie\npodľa odseku 1, sa vykonajú podľa predpisov účinných do 17. februára 2013.\".\nŽalovaný uviedol, že predmetná verejná súťaž na predmet zákazky „Výroba a dodanie pečiatok\" bola\nvyhlásená verejným obstarávateľom Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vo Vestníku verejného\nobstarávania č. 37/2013 zo dňa 21.02.2013 pod značkou XXXX - J., pričom oznámenie o vyhlásení\nverejného obstarávania bolo odoslané na uverejnenie dňa 15.02.2013. Z vyššie uvedených prechodných\nustanovení ZVO vyplýva, že v predmetnom konaní o námietkach sa malo postupovať podľa predpisov\núčinných do 17.02.2013, a nie podľa ustanovení ZVO účinných v čase vydanie rozhodnutia v konaní o\nnámietkach, ako sa mylne domnieva žalobca, pričom podľa § 153 zákona o verejnom obstarávaní sa\nna konanie o námietkach Správny poriadok nepoužil.\nŽalovaný zdôraznil, že verejné obstarávanie je proces prísne formalizovaný, ktorý má presne zákonom\nstanovené inštitúty, procesné štádiá s krátkymi lehotami na uplatnenie práv i vydávanie rozhodnutí, a\nnajmä podrobne a exaktne stanovené náležitosti úkonov a ich príloh. Žalovaný, ako ostatný ústredný\norgán štátnej správy, môže postupovať len podľa zákona a nemožno legitímne očakávať, aby v\nkonkrétnom konaní porušoval princíp legality zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.\nVzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok č.\nk. 1S 147/2013-63 zo dňa 05.06.2014 potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd\") ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach\npodaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.),\na dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).\nSúd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo\nvšeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,\nktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. Súd v správnom súdnictve nie je súdom skutkovým, ale\nsúdom preskúmavacím, ktorý preskúmava zákonnosť postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy.\nNepreskúmava vhodnosť a účelnosť rozhodnutí správnych orgánov.\nPodľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).\nNajvyšší súd považuje za potrebné zdôrazniť, že argumentácia žalobcu o nesprávnosti a nezákonnosti\npostupu žalovaného nie je správna.\n\nSenát odvolacieho súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia\na postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247\na nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či rozhodnutie bolo vydané\nv súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda\nči rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi\npredpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho\norgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia\nje pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže\nvykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmavanie napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.). V rámci\nsprávneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe,\nči uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom,\nktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri rozhodnutí,\nktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava\nsúd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje\núčelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.).\nNajvyšší súd z predloženého spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvorili administratívny spis zistil, že\nžalovaný rozhodnutím č. 6401-6000/2013-ON/105 zo dňa 17.05.2013 zastavil konanie o námietkach\nžalobcu podľa § 139 ods. 1 písm. c/ zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní z dôvodu, že\npre konanie o námietkach žalobcu neboli splnené všetky zákonné predpoklady, čím pre žalovaného\nnastala neodstrániteľná prekážka brániaca rozhodovaniu v konaní o námietkach v súlade so zákonom\no verejnom obstarávaní.\nĎalej najvyšší súd z administratívneho spisu zistil, že predmetná verejná súťaž na predmet zákazky\n„Výroba a dodanie pečiatok\" bola vyhlásená verejným obstarávateľom Finančné riaditeľstvo Slovenskej\nrepubliky vo Vestníku verejného obstarávania č. 37/2013 zo dňa 21.02.2013 pod značkou 2865 - MST,\npričom oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania bolo odoslané na uverejnenie dňa 15.02.2013,\nteda za účinnosti zákona platného do 17.02.2013.\nOdvolací súd v rámci preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného o zastavení konania o\nnámietkach posudzoval, či žalovaný postupoval v súlade so zákonnom platným a účinným do\n17.02.2013.\nAj podľa odvolacieho súdu v danom prípade žalovaný postupoval správne, ak rozhodol o námietkach\nžalobcu tak, že konanie pre nesplnenie zákonom predpísaných formálnych náležitosti zastavil. Bolo totiž\npovinnosťou žalobcu, resp. predkladateľa námietok predložiť aj výpis z obchodného registra spoločnosti\nProsman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., teda predložením dokladu podľa § 138 ods. 7 písm.\nc/ zákona (výpis z obchodného registra), ktorým by potvrdil skutočnosť, že osoba, ktorá námietky\npodpísala, je oprávnená konať za žalobcu, ako štatutár tejto spoločnosti. Nič na tom nemení ani fakt, že\ntento údaj je verejne dostupný na stránkach obchodného registra.\nTak, ako bolo konštatované v judikatúre najvyššieho súdu v prípade verejného obstarávania ide o zo\nzákona taxatívne vymedzenú obligatórnu prílohu k námietke uchádzača. Podľa gramatického výkladu\ntohto ustanovenia má uchádzač okrem iného predložiť aj doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať\nnámietky podľa odseku 6 písm. g/, ak nebol predložený kontrolovanému. Najvyšší súd opätovne\npoukazuje na to, že v zmysle zákona ide o špecifický druh rozhodovania s formálnymi obsahovými\nnáležitosťami, ktoré sú pre posúdenie dôvodnosti námietok uchádzača pre žalovaného rozhodujúce,\npreto podľa názoru súdu nepostačuje iba prípadný odkaz v rámci dobrej správy na obchodný register,\nalebo advokátsku komoru. Ustanovenie § 138 ods. 6 písm. g/ zákona o verejnom obstarávaní vyžaduje,\naby námietky uchádzača obsahovali podpis žalobcu alebo osoby oprávnenej konať za žalobcu a ust. §\n138 ods. 7 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní uvádza, že prílohami námietok je doklad preukazujúci\noprávnenie podpisovať námietky podľa ods. 6 písm. g/ zákona o verejnom obstarávaní, ak nebol\npredložený kontrolovanému.\nNakoľko v konaní bolo jednoznačne preukázané, že doklad preukazujúci oprávnenie podpisovať\nnámietky podľa ods. 6 písm. g/ zákona o verejnom obstarávaní nebol, a zákon túto obligatórnu náležitosť\n\njednoznačne definuje, bol záver súdu prvého stupňa o dôvodnosti zastavenia konania o námietkach\npodľa § 139 ods. 1 písm. c/ zákona o verejnom obstarávaní správny.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky nemohol prihliadnuť ani na námietku žalobcu o použití Správneho\nporiadku na konanie o námietkach, nakoľko z administratívneho spisu bolo jednoznačne zistené, že\npredmetná verejná súťaž na predmet zákazky „Výroba a dodanie pečiatok\" bola vyhlásená verejným\nobstarávateľom Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vo Vestníku verejného obstarávania č.\n37/2013 zo dňa 21.02.2013 pod značkou XXXX - J., pričom oznámenie o vyhlásení verejného\nobstarávania bolo odoslané na uverejnenie dňa 15.02.2013, teda za účinnosti zákona platného do\n17.02.2013.\nNajvyšší súd zhodnotil, že spôsob, akým sa prvostupňový súd vysporiadal s relevantnými žalobnými\nnámietkami žalobcu v odôvodnení svojho rozhodnutia je postačujúci a súd prvého stupňa náležite\na správne aplikoval príslušné ustanovenia právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú vec,\nzodpovedal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na právne významné námietky žalobcu a realizoval\ntak jeho ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky, súčasťou ktorého je aj právo účastníka konania, aby v rozhodnutí súdu boli uvedené\ndostatočné dôvody, na základe ktorých súd rozhodol vo veci a to aj s prihliadnutím na doterajšiu\nrozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v otázke splnenia formálnych náležitosti\npri rozhodovaní o námietkach vo verejnom obstarávaní.\nOdvolací súd rovnako preskúmavajúc formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia žalovaného\nnevzhliadol jeho nezákonnosť, keďže žalovaný svoje rozhodnutie náležite a dostatočne odôvodnil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, považujúc rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, za zákonné,\nvydané na základe spoľahlivo a náležite zisteného skutkového stavu, vyhodnotiac námietky žalobcu\nuvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, potvrdil rozsudok krajského súdu ako\nvecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p..\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od\n01.05.2011).\".\nOdvolací súd rovnako preskúmajúc formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia žalovaného nevzhliadol\njeho nezákonnosť, keďže žalovaný svoje rozhodnutie náležite a dostatočne odôvodnil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, považujúc rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, za zákonné,\nvydané na základe spoľahlivo a náležite zisteného skutkového stavu, vyhodnotiac námietky žalobcu\nuvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, potvrdil rozsudok krajského súdu ako\nvecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 219 ods. 1 a 2 O.s.p..\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal, pretože žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nP o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/79/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}