{"guid": "95d2f594-bb69-41f3-9887-c0400575fc9d:ad9754fa-faba-47b6-8110-260e812cfee6", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1013200555.1", "spisova_znacka": "3Sžo/96/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/96/2014 z 27. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2016, sp. zn. 3Sžo/96/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:1013200555.1", "identifikacne_cislo": "1013200555", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2016-04-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250p", "nazov": "§ 250p OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250p", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250p"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/260/#paragraf-9.odsek-2", "nazov": "§ 9 ods. 2 zákona č. 260/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/260/#paragraf-9.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/260-2011/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250p", "/SK/ZZ/2011/260#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ad9754fa-faba-47b6-8110-260e812cfee6", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200555.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200555.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200555.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/96/2014\n1013200555\n27. 04. 2016\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2016:1013200555.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky: Dipl. mat. L. Q., bytom B., právne\nzastúpenej Advokátskou kanceláriou Mišík, s.r.o., so sídlom Prievozská 4B, Bratislava, proti odporcovi:\nHlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne nám. 1, Bratislava, za účasti: 1/\nL. Q. a 2/ Q. Q., obaja bytom R., v konaní o opravnom prostriedku proti rozhodnutiu odporcu č. MAGS\nSNM 50821/12/33981/13-28669/10,11/Tk zo dňa 07.02.2013, konajúc o odvolaní navrhovateľky proti\nuzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Sp/34/2013-43 zo dňa 26. augusta 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Sp/34/2013-43 zo dňa\n26. augusta 2014 p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým uznesením Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250p Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“) odmietol návrh - opravný prostriedok navrhovateľky proti\nneprávoplatnému rozhodnutiu odporcu č. MAGS SNM 50821/12/33981/13-28669/10,11/Tk zo dňa\n07.02.2013, ktorým sa navrhovateľka domáhala jeho zrušenia a priznania jej práva na náhradu trov\nkonania. Napadnutým rozhodnutím odporca podľa § 9 ods. 5 v spojení s § 5 ods. 6 písm. b) zákona č.\n260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a o doplnení\nzákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 260/2011 Z.z.“) priznal manželom pánovi L. Q. a pani Q. Q. nárok na bytovú\nnáhradu - náhradný nájomný byt s dvomi obytnými miestnosťami. Prenajímateľkou bytu, ktorý uvedení\nmanželia užívajú, je navrhovateľka. Táto podaným návrhom v podstate napádala nedostatočné zistenie\nskutkového stavu odporcom, potrebného k preukázaniu podmienky materiálnej núdze u účastníkov ako\nžiadateľov o priznanie bytovej náhrady podľa citovaného zákona.\nKrajský súd v rámci skúmania podmienok konania s poukazom na ustanovenie § 250m ods. 3 OSP\nvyhodnotil, že navrhovateľka nie je aktívne legitimovaná na podanie opravného prostriedku podľa tretej\nhlavy piatej časti OSP, nakoľko nebola účastníčkou konania v konaní na správnom orgáne, ktorého\nrozhodnutie opravným prostriedkom napadla a v návrhu ho označila za predmet súdneho prieskumu.\nK uvedenému záveru krajský súd dospel z obsahu samotného rozhodnutia odporcu, obsahu\nadministratívneho spisu, ako i na základe určenia účastníkov konania podľa § 9 ods. 2 zákona č.\n260/2011 Z.z., v zmysle ktorého účastníkom konania je žiadateľ.\nKrajský súd vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že v dôsledku doručenej výpovede z nájmu\nbytu navrhovateľkou manželom Q., títo doručili hlavnému mestu dňa 12.09.2012 žiadosť o bytovú\nnáhradu za nájomný byt so štyrmi obytnými miestnosťami nachádzajúci sa v Q., ktorý užívajú. Po\nvykonanom dokazovaní odporca vydal dňa 07.02.2013 rozhodnutie, ktoré bolo pánovi L. Q. a pani Q.\n\nQ. ako účastníkom konania doručené dňa 23.02.2013 a navrhovateľke na vedomie dňa 26.02.2013.\nNavrhovateľka dňa 27.03.2013 osobne podala voči predmetnému rozhodnutiu odvolanie.\nV danom prípade boli účastníkmi správneho konania manželia Q. a rozhodnutie odporcu bolo\nnavrhovateľke ako prenajímateľke bytu doručené iba na vedomie v zmysle § 9 ods. 5 zákona č. 260/2011\nZ.z. Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že navrhovateľka zo zákona nebola\núčastníčkou konania o priznaní nároku na bytovú náhradu, a teda s poukazom na § 250m ods. 3 OSP\nnemôže byť ani účastníčkou konania, v ktorom sa preskúmava rozhodnutie odporcu, ktorým rozhodol o\nnároku na bytovú náhradu. Preto nemôže voči takémuto rozhodnutiu ani podať opravný prostriedok.\nProti uzneseniu krajského súdu podala navrhovateľka z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP včas\nodvolanie a domáhala sa, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie o odmietnutí\nnávrhu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vytýkala krajskému súdu nesprávne\nprávne posúdenie okruhu osôb oprávnených podať opravný prostriedok podľa § 250m OSP. V danej\nveci sa s poukazom na § 9 ods. 2 zákona č. 260/2011 Z.z. v spojení s ustanovením § 14 Správneho\nporiadku vníma ako účastník konania, ktorého sa napadnuté rozhodnutie ako individuálny správny akt\ntýka a s prihliadnutím na zákonnú úpravu povinnosti nájomcov vysťahovať sa s predmetného bytu podľa\n§ 3 ods. 6 zákona č. 260/2011 Z.z., priamo zasahuje do jej práva na nerušené užívanie svojho majetku.\nVýklad ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 260/2011 Z.z., určujúceho okruh účastníkov v predmetnom\nkonaní, navrhovateľka považuje za formalistický, neakceptujúci ústavne konformný výklad zákonov,\nvyplývajúci z čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“).\nV tejto súvislosti navrhovateľka dôvodila, že situácia v predmetnej veci navodená formalistickým\nvýkladom účastníctva konania zo strany krajského súdu spôsobuje, že o základných právach\nnavrhovateľky ako prenajímateľa sa rozhoduje v konaní, v ktorom nemôže nijakým spôsobom brániť\nsvoje práva, vyjadrovať sa a využívať dostupné prostriedky právnej ochrany. Má za to, že o jej právach\nsa rozhoduje bez nej, naopak, postavenie účastníka má nájomca, pričom ich vzájomné záujmy môžu\nbyť v príkrom rozpore.\nPre prípad neprekonateľnej prekážky pri ústavne konformnom výklade účastníctva prenajímateľa v\npredmetnom konaní podľa § 9 ods. 2 zákona č. 260/2011 Z.z. a z dôvodu odstránenia z ústavného\nhľadiska neudržateľnej situácie, navrhovateľka odvolaciemu súdu navrhuje využiť jeho oprávnenie\niniciovať konanie o preskúmanie súladu predmetného ustanovenia s čl. 2 ods. 2 a čl. 46 ods. 1 Ústavy\nSR. V opačnom prípade by nebolo naplnené právo prenajímateľa na súdnu a inú právnu ochranu\nprostredníctvom jeho účastníctva v predmetnom konaní.\nOdporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP) preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1\nOSP) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky nie je možné vyhovieť. Odvolací súd rozhodol bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 246c ods. 1 vety prvej v spojení s § 214 ods. 2 OSP.\nPodľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) Slovenská republika\nje zvrchovaný, demokratický a právny štát.\nPodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej\nrepubliky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví\ninak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných\npráv a slobôd.\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\n\nPodľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nPodľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Správny poriadok“) účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených\nzáujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti\nmôžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím\nvo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,\nkým sa preukáže opak.\nPodľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také\npostavenie priznáva.\nPodľa § 15a ods. 1 Správneho poriadku osobitný zákon môže ustanoviť, za akých podmienok sa na\nkonaní alebo na jeho časti má právo zúčastniť aj iná osoba než účastník konania (ďalej len „zúčastnená\nosoba“).\nPodľa § 15a ods. 2 Správneho poriadku zúčastnená osoba má právo byť upovedomená o začatí konania\na o iných podaniach účastníkov konania, zúčastniť sa na ústnom pojednávaní a na miestnej obhliadke,\nnavrhovať dôkazy a doplnenie podkladu rozhodnutia. Osobitný zákon môže ustanoviť zúčastnenej osobe\nviac práv.\nPodľa § 5 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z., ak sa nájom skončí podľa tohto zákona, nárok na bytovú\nnáhradu má len nájomca bytu podľa § 2 ods.1, ktorý požiada o bytovú náhradu podľa § 7 alebo § 7a\n(ďalej len „žiadateľ“) a ktorý je v materiálnej bytovej núdzi.\nPodľa § 7 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z. žiadateľ podá po doručení výpovede nájmu bytu od\nprenajímateľa podľa § 3 do 30. septembra 2012 žiadosť obci, v ktorej katastrálnom území sa nachádza\nbyt, ktorý sa má vypratať; inak jeho nárok na poskytnutie bytovej náhrady zanikne.\nPodľa § 9 ods. 1 zákona č. 260/2011 Z.z. konanie sa začína podaním žiadosti obci.\nPodľa § 9 ods. 2 zákona č. 260/2011 Z.z. účastníkom konania je žiadateľ.\nPodľa § 9 ods. 5 zákona č. 260/2011 Z.z., ak žiadateľ spĺňa podmienky na poskytnutie bytovej náhrady,\nobec rozhodne o priznaní nároku na bytovú náhradu, inak rozhodnutím nárok neprizná. Rozhodnutie\nobce o priznaní nároku na bytovú náhradu musí obsahovať aj poučenie o povinnosti podľa § 6 ods. 3.\nKópiu rozhodnutia zašle obec prenajímateľovi.\nOdvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu, posúdiac argumentáciu\nodvolacích dôvodov navrhovateľky konštatuje, že vo vzťahu k určeniu okruhu účastníkov konania\npredchádzajúceho vydaniu napadnutého správneho rozhodnutia, sa stotožňuje s odôvodnením\nuznesenia súdu prvého stupňa a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa len nasledujúce dôvody (§ 219\nods. 2 OSP).\n\nPodstatnou otázkou v prejednávanej veci je určenie, či navrhovateľkou navrhovaným extenzívnym\nvýkladom ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 260/2011 Z.z. v spojení s § 14 ods. 1 Správneho poriadku,\ns prihliadnutím na jej ústavou garantované práva a záujmy nerušene užívať svoj majetok, v danej veci\npredmetný nájomný byt, možno jej priznať postavenie účastníka opravným prostriedkom napadnutého\nadministratívneho konania.\nNavrhovateľka apeluje na ústavne konformný výklad zákona, pretože ako prenajímateľka bytu sa cíti\nbyť rozhodnutím o priznaní bytovej náhrady nájomcom, manželom Q., dotknutá na svojich právach bez\nmožnosti obrany voči protichodným záujmom nájomcov.\nV danom prípade je potrebné poznamenať, že navrhovateľkou spomínané protichodné záujmy\nzmluvných strán nájomného vzťahu k predmetnému bytu je možné vyvodiť z inštitútu regulovaného\nnájomného. Tento sa uplatňuje v právnom systéme Slovenskej republiky na ochranu nájomcov, ktorým\nsa spoločenskou zmenou začiatkom deväťdesiatych rokov prostredníctvom reštitučných zákonov a\nvrátením pôvodne znárodnených obytných domov ako súkromného majetku do vlastníctva pôvodných\nvlastníkov a ich dedičov, zmenilo právne postavenie z užívateľov týchto bytov na ich nájomcov. Na takýto\nnájom k bytom v domoch vydaných pri náprave krívd podľa osobitných predpisov sa vzťahuje regulovaná\ncena, ktorá nie je v súlade so záujmami vlastníkov bytov pre účely údržby a nakladania s reštituovaným\npredmetom vlastníctva.\nV predmetnej veci ide o aplikáciu zákona č. 260/2011 Z.z., ktorým sa zákonodarca kompromisným\nriešením snažil v časovom horizonte od účinnosti tohto zákona do 31.12.2016 preklenúť obdobie, v\nrámci ktorého by sa mali vzťahy medzi vlastníkmi reštituovaných bytov a bývalými užívateľmi, terajšími\nnájomcami, uspokojivo upraviť, až do úplného zániku regulovaného nájmu. Hoci tento tzv. deregulačný\nzákon upravuje postupné zvyšovanie nájmu, jeho aplikáciou sú i naďalej potierané princípy zmluvnej\nslobody.\nCieľom regulovaného nájmu je zvýšená ochrana nájomcov pred neprimeranými trhovými cenami\nnájomného, ktoré by na nich doliehali, ak by boli vlastníci reštituovaných bytov oprávnení plne a\nneobmedzene disponovať s predmetom nájmu z titulu uplatňovania vlastníckeho práva. Sú tu dva proti\nsebe stojace legitímne záujmy, sociálna politika štátu a oprávnené záujmy vlastníkov na slobodnej\ndispozícii a braní úžitku z predmetu vlastníctva.\nTento dlhotrvajúci rozpor vyvolaný štátnou reguláciou nájmu v predmetných bytoch zohľadnil Európsky\nsúd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) v rozsudku vo veci Bittó a ďalší proti Slovenskej republike zo\ndňa 28. januára 2014, ktorým konštatoval porušenie práva na pokojné užívanie majetku sťažovateľov,\nzaručeného článkom 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vo\nvzťahu k uplatňovanému regulovanému nájmu ESĽP okrem iného v ňom uviedol, že nakoľko štátom\nuskutočnené legislatívne opatrenia neriešia situáciu existujúcu pred ich zavedením, štát bude v zmysle\nčlánku 46 Dohovoru povinný uskutočniť ďalšie opatrenia, predovšetkým osobitný prostriedok nápravy,\nktorý umožní získať náhradu škody za zistené porušenie.\nJudikatúra ESĽP pre oblasť úpravy regulovaného nájomného naznačuje nadchádzajúce zmeny v\nprávnej úprave tohto umelého inštitútu v oblasti súkromného záväzkového práva.\nNapriek uvedenému odvolací súd bude právnu otázku účastníctva navrhovateľky v predmetnej veci\nposudzovať striktným výkladom právnej úpravy účinnej v čase vydania opravným prostriedkom\nnapadnutého rozhodnutia odporcu, a to s prihliadnutím na celkovo uplatňovaný zámer zákonodarcu\nregulovať postupný zánik uplatňovania regulovaného nájomného.\nV posudzovanej veci je nesporné, že zákon č. 260/2011 Z.z. je lex specialis vo vzťahu k Správnemu\nporiadku, a preto účastníctvo a s tým spojené právo podať opravný prostriedok v konaní o priznaní\nnároku na poskytnutie bytovej náhrady je potrebné vykladať v kontexte špeciálne upraveného okruhu\núčastníkov konania v § 9 ods. 2 a ods. 5 in fine zákona č. 260/2011 Z.z., ktorými zákonodarca jasným\nspôsobom prezentoval záujem na zúženom okruhu úpravy účastníctva v tomto konaní.\n\nPrenajímateľ, ako vlastník reštituovaného bytu, má právo byť oboznámený o výsledku konania o bytovej\nnáhrade, avšak žiadne iné práva spojené s bránením jeho nepriamo dotknutých oprávnených záujmov\nviažúcich sa k pokojnému užívaniu predmetu vlastníctva, mu podľa zákona neprislúchajú. Uvedený\nzámer zákonodarcu nie je možné z dôvodu uplatňovanej regulácie nájmu prelomiť zo strany vlastníka\nreštituovaného bytu ani dôvodením i vyššej ochrany ústavného práva vlastniť majetok (čl. 20 Ústavy SR).\nV ďalšom období bude už len na zákonodarcovi, akým spôsobom de lege ferenda upraví, resp.\nzrovnoprávni proti sebe v dôsledku spoločenských zmien stojace strany súkromného práva, z ktorých\njedna dosiaľ z dôvodu preferovaného verejného záujmu požíva výhodnejšie postavenie, resp. ochranu,\nna úkor druhej.\nNezistiac ďalšie skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na výrok odvolaním napadnutého uznesenia\nkrajského súdu, najvyšší súd toto potvrdil, stotožniac sa s jeho odôvodnením, ktoré považuje v celom\nrozsahu za súladné so zákonom (§ 219 ods. 1, 2 OSP, § 250ja ods. 3 OSP, § 250l ods. 2 OSP).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta\ntretia zák. č. 757/2004 o súdoch o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5Sp/34/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "eb419854-92ea-4880-b94f-e5087d9ada4e:363c23f2-f1f6-4bda-bc43-4115a8e337e6", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2013:7013201056.2", "spisova_znacka": "5Sp/34/2013", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 5Sp/34/2013 z 14. 10. 2013", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2013-10-14", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2013:7013201056.2"}], "citovane_v": []}