{"guid": "4cb3c426-01fb-4e78-bff9-e6557db23ed1:de0c63e6-cd07-4830-b705-c5b839b312de", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1013200489.1", "spisova_znacka": "10Sžo/217/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/217/2015 z 26. 10. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. októbra 2016, sp. zn. 10Sžo/217/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1013200489.1", "identifikacne_cislo": "1013200489", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2016-10-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/223/#paragraf-19.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 19 ods. 3 písm. b) zákona č. 223/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/223/#paragraf-19.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/223-2001/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/223/#paragraf-19.odsek-3.pismeno-c", "nazov": "§ 19 ods. 3 písm. c) zákona č. 223/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/223/#paragraf-19.odsek-3.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/223-2001/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/223/#paragraf-78.odsek-4", "nazov": "§ 78 ods. 4 zákona č. 223/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/223/#paragraf-78.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/223-2001/paragraf-78"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/223/#paragraf-79.odsek-2", "nazov": "§ 79 ods. 2 zákona č. 223/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/223/#paragraf-79.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/223-2001/paragraf-79"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/223#paragraf-19", "/SK/ZZ/2001/223#paragraf-78", "/SK/ZZ/2001/223#paragraf-79"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/de0c63e6-cd07-4830-b705-c5b839b312de", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200489.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200489.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200489.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/217/2015\n1013200489\n26. 10. 2016\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2016:1013200489.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej\na členov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. v právnej veci\nžalobcu AUTO - AZ, s.r.o., Bratislavská 20, 900 51 Zohor, IČO: 35 797 541, zastúpeného Miroslavom\nKučerom, advokátom, so sídlom Krajinská 30, 821 06 Bratislava, proti žalovanému Slovenskej inšpekcii\nživotného prostredia, ústredie, Jeséniová 17D, 831 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. 4396000313/642-3943Bar zo dňa 11. februára 2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/66/2013-56 zo dňa 4. februára 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/66/2013-56 zo dňa\n4. februára 2015 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 4396000313/642-3943Bar zo dňa 11.\nfebruára 2013 v napadnutej časti týkajúcej sa uloženej pokuty vo výške 7.000,- € z r u š u j e a vec\nmu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet jeho advokáta trovy konania vo výške 712,38\n€, z toho 572,38 € z titulu trov právneho zastúpenia a 140 € na náhradu súdnych poplatkov.\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol žalobu, nakoľko napadnuté rozhodnutie žalovaného\nč. 4396000313/642-3943Bar zo dňa 11.02.2013 bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu\nneodôvodňovali jeho zrušenie.\nV odôvodnení poukázal na § 19 ods. 3 písm. b), písm. c), § 78 ods. 4 zákona č. 233/2001 Z.z. o odpadoch\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 223/2001 Z.z.“), z ktorých vyplýva, že\nten, kto vykonáva zber odpadov vrátane ich výkupu, je povinný pri vykupovaní odpadu farebných kovov\na iného kovového odpadu od fyzických osôb vyžadovať preukázanie totožnosti predložením dokladu\ntotožnosti fyzickej osoby alebo zodpovedného zástupcu právnickej osoby. Údaje, ktoré je povinný získať,\nmajú byť v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého bydliska, rodné číslo a obchodné meno a sídlo\nprávnickej osoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby - podnikateľa, od ktorých sa kovový odpad\nvykupuje. Zároveň je osoba vykonávajúca zber odpadov vrátane ich výkupu povinná viesť a uchovávať\nevidenciu o vyššie uvedených osobách.\nZ logického výkladu ustanovení § 19 ods. 3 písm. b), písm. c) zákona č. 223/2001 Z.z. podľa názoru\nkrajského súdu vyplýva, že evidencia o osobách, od ktorých sa kovový odpad vykupuje, musí obsahovať\naj údaj o rodnom čísle fyzickej osoby (okrem ostatných údajov uvedených v § 19 ods. 3 písm. b) zákona\nč. 223/2001 Z.z.). Viesť a uchovávať evidenciu o osobách v celom rozsahu podľa § 19 ods. 3 písm.\nc) zákona č. 223/2001 Z.z. je povinný ten, kto vykonáva zber odpadov vrátane ich výkupu. Preukaz\n\ntotožnosti zákon č. 223/2001 Z.z. v súvislosti s vyššie uvedenými evidenčnými povinnosťami spomína\nako povinný doklad, ktorý má podnikateľ pri vykupovaní odpadu z farebných kovov a iného kovového\nodpadu vyžadovať od osôb, od ktorých sa kovový odpad vykupuje a zároveň povinnosť takýchto osôb sa\npreukazom totožnosti preukázať. Zákon neukladá tomu, kto vykonáva zber odpadov vrátane ich výkupu,\npovinnosť evidovať čísla preukazov totožnosti, ani v takejto podobe evidenciu uchovávať.\nPokiaľ žalobca viedol a uchovával evidenciu o osobách, od ktorých vykupoval kovový odpad, bez údaju\no rodných číslach, konal v rozpore s výslovným znením § 19 ods. 3 písm. b), písm. c) zákona č. 223/2001\nZ.z. v znení účinnom v čase rozhodnom pre správne konanie. Žalovaný mal v konaní za preukázané, že\nžalobca v období od 01.01.2011 do 19.06.2012 (kontrolované obdobie) neviedol na svojich prevádzkach\nevidenciu v úplnom rozsahu, ako to ustanovuje § 19 ods. 3 písm. c) zákona č. 223/2001 Z.z., a žalobca\ntúto skutočnosť ani nepopieral. Týmto opomenutím sa žalobca dopustil správneho deliktu, za ktorý mu\nbola podľa zákona uložená sankcia na dolnej hranici stanovenej zákonnej sadzby.\nNa tvrdenie žalobcu, že § 19 zákona č. 223/2001 Z.z. je v rozpore so zákonom o ochrane osobných\núdajov krajský súd uviedol, že sa s touto námietkou nestotožnil a zdôrazňuje, že povinnosť viesť\na uchovávať evidenciu v rozsahu, ako bolo vyššie uvedené, je daná zákonom č. 223/2001 Z.z. I\nkeď žalobca bližšie nevysvetlil, v čom vidí rozpor zákona č. 223/2001 Z.z. so zákonom o ochrane\nosobných údajov, krajský súd poukazuje na skutočnosť, že evidenčná povinnosť bola žalobcovi uložená\nzákonom, ktorého porušenie mal správny orgán nad všetky pochybnosti v preskúmavanom konaní za\npreukázané. Krajský súd poukazuje na § 9 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane osobných údajov, podľa\nktorého výnimku zo zákazu spracúvania osobných údajov možno ustanoviť osobitným zákonom, ktorý\nustanovuje zoznam osobných údajov, účely spracúvania a okruh dotknutých osôb. Takýmto zákonom\nšpeciálnym k zákonu o ochrane osobných údajov je práve zákon č. 223/2001 Z.z. Preto krajský súd\nnámietky žalobcu z tohto hľadiska považoval na neopodstatnené.\nKrajský súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu o porušení § 9 ods. 2 Správneho poriadku a s\npoukazom na vyjadrenie žalovaného opísané na str. 2 a 3 tohto rozsudku krajský súd dospel k záveru,\nže tvrdenie, podľa ktorého sa Ing. Kucko - zamestnanec prvostupňového správneho orgánu, zúčastnil\nna konaní a rozhodovaní o odvolaní žalovaného, nebolo ničím preukázané.\nO trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi\nprávo na ich náhradu nepriznal.\nVo včas podanom odvolaní žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok krajského súdu\nzmenil tak, že rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zruší a vec\nvráti žalovanému na ďalšie konanie. Pre prípad úspechu si žalobca uplatnil trovy prvostupňového aj\nodvolacieho konania.\nV odvolaní uviedol rovnaké skutočnosti ako v podanej žalobe a ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s\nvýkladom krajského súdu, podľa ktorého z ustanovenia § 19 ods. 3 písm. b), písm. c) zákona č. 223/2001\nZ.z. vyplýva, že evidencia o osobách, od ktorých sa kovový odpad vykupuje, musí obsahovať aj údaj\no rodnom čísle fyzickej osoby (okrem ostatných údajov uvedených v § 19 ods. 3 písm. b) zákona č.\n223/2001 Z.z.). Podľa žalobcu sa s takýmto výkladom v žiadnom prípade nemožno stotožniť, takýto\nvýklad je v rozpore s požiadavkou právnej istoty (vo väzbe na obsah uloženej právnej povinnosti), s\núčelom povinnosti uloženej v ustanovení § 19 ods. 3 písm. c) zákona č. 223/2001 Z.z. a s právnou\núpravou ochrany osobných údajov v zákone č. 428/2002 Z.z. (účinnom v čase vydania prvostupňového\nsprávneho rozhodnutia).\nK otázke právnej istoty žalobca uviedol, že ustanovenie § 19 ods. 3 písm. c) zákona č. 223/2001 Z.z.\nvôbec nestanovuje rozsah evidencie, ktorú je osoba vykonávajúca zber odpadov vrátane ich výkupu\npovinná viesť, v žiadnom prípade nestanovuje povinnosť v rámci tejto evidencie uvádzať rodné číslo.\nUstanovenie § 19 ods. 3 písm. b) zákona č. 223/2001 Z.z. (na ktoré poukázal krajský súd) síce uvádza\nrozsah osobných údajov, vrátane rodného čísla, nie však ako osobné údaje, ktoré je osoba vykonávajúca\nzber odpadov vrátane ich výkupu povinná uvádzať v evidencii vedenej podľa ustanovenia § 19 ods.\n3 písm. c) zákona č. 223/2001 Z.z., ale ako osobné údaje, v rozsahu ktorých je táto osoba povinná\nvyžadovať preukázanie totožnosti predložením dokladu totožnosti. Ustanovenie § 19 ods. 3 písm. c)\nzákona č. 223/2001 Z.z. neodkazuje vo vzťahu k rozsahu predpísanej evidencie na ustanovenie § 19\n\nods. 3 písm. b) zákona č. 223/2001 Z.z., preto neexistuje žiadny podklad pre záver krajského súdu, že\nosoba vykonávajúca zber odpadov vrátane ich výkupu je povinná podľa ustanovenia § 19 ods. 3 písm.\nc) zákona č. 223/2001 Z.z. viesť evidenciu o fyzických osobách v rozsahu osobných údajov uvedených\nv ustanovení § 19 ods. 3 písm. b) zákona č. 223/2001 Z.z..\nPodľa názoru žalobcu výklad ustanovení § 19 ods. 3 písm. b), písm. c) zákona č. 223/2001 Z.z.,\nktorý uviedol krajský súd v odôvodnení je extenzívnym výkladom. Žalobca má za to, že je v rozpore s\npožiadavkou právnej istoty, ktorá je imanentnou súčasťou právneho štátu, aby obsah právnej povinnosti,\nktorej porušenie je sankcionované uložením pokuty, jednoznačne nevyplýval z právneho predpisu,\nale bol vyvodzovaný správnym orgánom (a následne pri napadnutí správneho rozhodnutia správnym\nsúdom) extenzívnym výkladom príslušných právnych predpisov.\nŽalobca má za to, že pokiaľ z ustanovenia § 19 ods. 3 písm. c) zákona č. 223/2001 Z.z. jednoznačne\nnevyplýval rozsah evidencie, ktorú bol žalobca povinný viesť, takáto skutočnosť nemôže byť na ťarchu\nžalobcu a žalobcovi nemohla byť uložená pokuta za povinnosť, ktorá nebola jednoznačne stanovená\nv zákone.\nK účelu uloženej povinnosti žalobca uviedol, že je nesporné, že účelom vedenia a uchovávania evidencie\npodľa ustanovenia § 19 ods. 3 písm. c) zákona č. 223/2001 Z.z. je zachovanie možnosti identifikácie\nfyzických osôb, od ktorých boli vykúpené odpady (príp. ktoré konali v mene právnických osôb, od ktorých\nboli vykúpené odpady). Takýto účel je zachovaný tak pri vedení evidencie v rozsahu meno, priezvisko,\nadresa trvalého pobytu a rodné číslo, ako aj pri vedení evidencie v rozsahu meno, priezvisko, adresa\ntrvalého pobytu a číslo občianskeho preukazu (ako evidenciu viedol žalobca). Konanie žalobcu preto\njednoznačne napĺňalo účel sledovaný predmetným zákonným ustanovením. Uloženie pokuty žalobcovi\nje preto formálne, bez akéhokoľvek materiálneho odpodsatnenia.\nK rozporu s právnou úpravou ochrany osobných údajov žalobca namietal, že požiadavka na uvádzanie\nrodného čísla v evidencii podľa ustanovenia § 19 ods. 3 písm. c) zákona č. 223/2001 Z.z. je v rozpore s\nprávnou úpravou ochrany osobných údajov v zákone č. 428/2002 Z.z. (ktorý bol účinný v čase vydania\nprvostupňového správneho rozhodnutia). Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku síce uvádza,\nže žalobca údajne „nevysvetlil, v čom vidí rozpor zákona o odpadoch so zákonom o ochrane osobných\núdajov“, ale takéto vyjadrenie podľa žalobcu nezodpovedá skutočnosti.\nŽalobca tak v odvolaní proti prvostupňovému správnemu rozhodnutiu, v samotnej správnej žalobe, a\nrovnako aj na pojednávaní pred krajským súdom dňa 04.02.2015 poukázal na to, že rodné číslo ako\nvšeobecne použiteľný identifikátor je osobitnou kategóriou osobných údajov so zvýšenou ochranou (§\n8 ods. 2 zákona č. 428/2002 Z.z.) a poukázal aj na ustanovenie § 7 zákona č. 428/2002 Z.z. Žalobca\nzdôraznil, že zákon č. 223/2001 Z.z. v ustanovení § 19 ods. 3 písm. c) nestanovuje povinnosť uvádzať\nv predpísanej evidencii rodné číslo (absencia ustanovenia zoznamu osobných údajov), a rovnako\nnestanovuje účel spracúvania osobných údajov vedením predpísanej evidencie (absencia ustanovenia\núčelu). Uvedené ustanovenie preto nemožno považovať za ustanovenie „osobitného zákona“ pre účely\nustanovenia § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z.z. Uvádzanie rodného čísla v evidencii vedenej podľa\nustanovenia § 19 ods. 3 písm. c) zákona č. 223/2001 Z.z. by preto bolo porušením povinností podľa\nzákona č. 428/2002 Z.z.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolanie žalobcu v celom rozsahu\nzamietol a napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. Podľa názoru žalovaného žalobca v odvolaní\nneuviedol žiadne nové skutočnosti, a preto žalovaný trvá na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a\nzisteniach. S názorom žalobcu týkajúceho sa nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom\nsa žalovaný nestotožnil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.)\ndospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania\npodľa ustanovenia § 250ja ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne\npäť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26.10.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\n\nPodľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov\npreskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti\nrozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej\nrepubliky, t. j. najmä s hmotnoprávnymi a procesnými administratívnymi predpismi.\nV intenciách ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu,\nktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe\nje správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho\nvydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon\no správnom konaní.\nPodľa § 19 ods. 3 písm. b) zákona č. 223/2001 Z.z., kto vykonáva zber odpadov vrátane ich výkupu\nje okrem povinností podľa odseku 1 povinný pri vykupovaní odpadu z farebných kovov, odpadu podľa\npísmen d) až g) a pri vykupovaní iného kovového odpadu od fyzických osôb vyžadovať preukázanie\ntotožnosti predložením dokladu totožnosti fyzickej osoby alebo zodpovedného zástupcu právnickej\nosoby, alebo fyzickej osoby - podnikateľa v rozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, rodné\nčíslo a obchodné meno a sídlo právnickej osoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby - podnikateľa,\nod ktorých sa kovový odpad vykupuje.\nPodľa § 19 ods. 3 písm. c) zákona č. 223/2001 Z.z., kto vykonáva zber odpadov vrátane ich výkupu je\nokrem povinností podľa odseku 1 povinný viesť a uchovávať evidenciu o osobách podľa písmen b), d) a\ne), o druhoch a množstve kovových odpadov od nich vykúpených a v prípade, že ide o odpad z farebných\nkovov, iný kovový odpad podľa písmen d) až g) alebo o iný kovový odpad vykúpený od fyzických osôb\naj opis a fotodokumentáciu vykúpeného odpadu.\nPodľa § 78 ods. 4 zákona č. 223/2001 Z.z., pokutu od 7 000 do 16 000 eur uloží príslušný orgán štátnej\nsprávy odpadového hospodárstva právnickej osobe alebo fyzickej osobe - podnikateľovi, ktorá poruší\nzákaz ustanovený v § 18 ods. 3 písm. o) alebo povinností pri zbere kovových odpadov vrátane ich\nvýkupu ustanovené v § 19 ods. 3 písm. b) až g).\nPodľa § 79 ods. 2 zákona č. 223/2001 Z.z., pri ukladaní pokuty sa prihliada najmä na závažnosť a čas\ntrvania protiprávneho konania, na rozsah ohrozenia zdravia ľudí a životného prostredia, prípadne na\nmieru ich poškodenia.\nZ administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že Slovenská inšpekcia životného prostredia,\ninšpektorát životného prostredia Bratislava, ako prvostupňový správny orgán, rozhodnutím č.\n4396103212/8662-31337/Kuc zo dňa 06.11.2012 uložila žalobcovi na základe kontroly zo dňa\n25.04.2012 vykonanej u žalobcu na prevádzkach Bratislavská 20, Zohor a Pezinská ulica, Malacky,\npokutu za kontrolou zistené nedodržiavanie ustanovení zákona č. 223/2001 Z.z. za kontrolované\nobdobie od 01.01.2011 do 19.06.2012 podľa § 78 ods. 2 písm. a) zákona č. 223/2001 Z.z. vo výške\n100 €, podľa § 78 ods. 1 písm. g) zákona č. 223/2001 Z.z. spolu vo výške 300 €, podľa § 78 ods. 2\npísm. d) zákona č. 223/2001 Z.z. vo výške 100 € a podľa § 78 ods. 4 zákona č. 223/2001 Z.z. vo výške\n7.000 €, teda celkovo 7.500 €. Pokutu podľa § 78 ods. 4 zákona č. 223/2001 Z.z. vo výške 7.000 €\nuložil prvostupňový správny orgán žalobcovi za to, že neviedol v kontrolovanom období na prevádzkach\nevidenciu podľa § 19 ods. 3 písm. c) zákona č. 223/2001 Z.z., a namiesto rodného čísla sa v evidencii\nuvádza číslo občianskeho preukazu.\nNa odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 43 960 003 13/642-3943/Bar zo dňa 11.02.2013\nrozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil a odvolanie zamietol. Žalovaný nezistil v\nprvostupňovom rozhodnutí, ani v konaní, ktoré mu predchádzalo, také nedostatky, pre ktoré by\npredmetné rozhodnutie musel zmeniť alebo zrušiť. Žalovaný považuje jednotlivé výšky pokút za\nprimerané a konštatoval, že nie je dôvod na ich zmenu alebo zrušenie.\nZ rozhodnutí správnych orgánov je zrejmé, že na základe vykonanej kontroly na prevádzkach žalobcu\nzo dňa 25.04.2012 bolo zistené u žalobcu porušovanie niekoľkých ustanovení zákona č. 223/2001 Z.z v\nobdobí od 01.01.2011 do 19.06.2012, a to § 78 ods. 1 písm. g), § 78 ods. 2 písm. a), písm. d) a § 78 ods. 4\nzákona č. 223/2001 Z.z. Žalobca v konaní pred správnymi orgánmi ako aj v konaní pred súdom namietal\n\niba uloženie pokuty podľa § 78 ods. 4 zákona č. 223/2001 Z.z. vo výške 7.000 € za to, že neviedol v\nkontrolovanom období v prevádzkach evidenciu podľa § 19 ods. 3 písm. c) zákona č. 223/2001 Z.z. a\nnamiesto rodného čísla v evidencii uvádzal číslo občianskeho preukazu.\nPreskúmaním veci dospel odvolací súd k odlišnému záveru ako krajský súd a žalovaný, podľa ktorých\npokiaľ žalobca viedol a uchovával evidenciu o osobách, od ktorých vykupoval kovový odpad, bez údaju\no rodných číslach, konal v rozpore s ustanoveniami § 19 ods. 3 písm. b), písm. c) zákona č. 223/2001\nZ.z. Zo znenia § 19 ods. 3 písm. b) zákona č. 223/2001 Z.z. vyplýva, že kto vykonáva zber odpadov\nvrátane ich výkupu je povinný pri vykupovaní odpadu z farebných kovov, odpadu a pri vykupovaní iného\nkovového odpadu od fyzických osôb vyžadovať preukázanie totožnosti predložením dokladu totožnosti\nfyzickej osoby alebo zodpovedného zástupcu právnickej osoby, alebo fyzickej osoby - podnikateľa v\nrozsahu meno, priezvisko, adresa trvalého pobytu, rodné číslo a obchodné meno a sídlo právnickej\nosoby alebo miesto podnikania fyzickej osoby - podnikateľa, od ktorých sa kovový odpad vykupuje.\nUstanovenie § 19 ods. 3 písm. c) zákona č. 223/2001 Z.z. síce stanovuje pre toho, kto vykonáva zber\nodpadov vrátane ich výkupu, povinnosť viesť a uchovávať evidenciu o osobách podľa § 19 ods. 3 písm.\nb) zákona č. 223/2001 Z.z., ale neustanovuje, v akom rozsahu sa má táto evidencia viesť a uchovávať.\nTým, že žalobca viedol a uchovával evidenciu o osobách, od ktorých vykupoval kovový odpad, ale bez\núdaju o rodnom čísle, tak podľa názoru odvolaciemu súdu neporušil povinnosť uvedenú v § 19 ods. 3\npísm. c) zákona č. 223/2001 Z.z., nakoľko takúto evidenciu osôb viedol a uchovával a samotný zákon č.\n223/2001 Z.z. nikde neustanovuje, v akom rozsahu má žalobca uvedenú evidenciu viesť a uchovávať\n(napríklad tak ako to zákonodarca uvádza v § 19 ods. 3 písm. b) zákona č. 223/2001 Z.z.). Navyše\nžalobca v predmetnej evidencii uvádza číslo občianskeho preukazu osôb, od ktorých vykupoval kovový\nodpad, a tento údaj je jedinečný a nezameniteľný so žiadnym iným, a navyše umožňuje v prípade potreby\naj získanie informácie o rodnom čísle.\nOdvolací súd sa preto nemohol stotožniť so záverom krajského súdu, ako aj správnych orgánov, že\nžalobca konal v rozpore s výslovným znením § 19 ods. 3 písm. c) zákona č. 223/2001 Z.z. Výklad\nustanovenia § 19 ods. 3 písm. c) zákona č. 223/2001 Z.z., ktorý prijal žalovaný a podľa ktorého by\nvedenie a uchovávanie evidencie osôb malo byť v rovnakom rozsahu ako evidencia osôb podľa § 19 ods.\n3 písm. b) zákona č. 223/2001 Z.z. je príliš extenzívny a voči žalobcovi neprimerane prísny. Je zrejmé, že\núčelom zákona č. 223/2001 Z.z. v ustanovení § 19 ods. 3 písm. c) je zachovávanie identifikácie osôb, od\nktorých boli vykúpené odpady, a preto vedenie a uchovávanie evidencie s uvedením čísla občianskeho\npreukazu tento účel podľa názoru odvolacieho súdu jednoznačne spĺňa. Navyše vychádzajúc z dolnej\nhranice pokuty podľa § 78 ods. 4 zákona č. 223/2001 Z. z. vo výške 7 000 € možno usudzovať, že\nzákonodarca nemal v úmysle trestať takýto nepodstatný nedostatok v evidencii, ale závažné porušenia\nzákona, vylučujúce možnosť následnej identifikácie osôb, od ktorých boli odpady vykúpené. Aj z\nustanovenia § 79 ods. 2 zákona č. 223/2001 Z. z., ktoré ukladá žalovanému povinnosť prihliadať pri\nukladaní pokuty podľa § 78 ods. 4 na rozsah ohrozenia zdravia ľudí a životného prostredia, prípadne\nna mieru ich poškodenia, možno usudzovať, aké konanie má byť postihované pokutou v rozsahu od\n7000 do 16000 €.\nK ústavne súladného výkladu sa venoval vo svojej judikatúre aj Ústavný súd SR, ktorý k výkladu práva\nv náleze sp. zn. III. ÚS 341/07 zo dňa 01.07.2008 konštatoval: „Pri výklade aplikácie ustanovení\nprávnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného znenia. Súd však\nnie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od\nneho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje\núčel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov (článok 152 ods. 4 Ústavy SR). Samozrejme, že sa v takýchto\nprípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí\nzaložiť na racionálnej argumentácii. Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle článku 2 ods.\n2 Ústavy SR totiž neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného gramatického\nvýkladu aplikovaných zákonných ustanovení. Ustanovenie článku 2 ods. 2 Ústavy SR nepredstavuje iba\nviazanosť štátnych orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona“.\nOdvolací súd ďalej uvádza, že pokuta podľa § 78 ods. 4 zákona č. 223/2001 Z.z. je právnym následkom\nza porušenie povinností pri zbere kovových odpadov vrátane ich výkupu a pri určení jej výmery má\nsprávny orgán postupovať v súlade so zásadou zákonnosti, primeranosti, individualizácie a je povinný\n\nprihliadnuť na závažnosť porušenia povinností ustanovených v § 19 ods. 3 písm. b) až g) zákona č.\n223/2001 Z.z. Nakoľko však v prípade žalobcu nebolo preukázané porušenie povinnosti ustanovenej v\n§ 19 ods. 3 písm. c) zákona č. 223/2001 Z.z., na uloženie pokuty podľa § 78 ods. 4 zákona č. 223/2001\nZ.z. nie je zákonný dôvod.\nNa základe vyššie uvedeného najvyšší súd rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 O. s. p. zmenil\ntak, že rozhodnutie žalovaného v napadnutej časti týkajúcej sa uloženej pokuty vo výške 7.000 € zrušil\na vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nO trovách konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s §\n224 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 O. s. p. tak, že žalobcovi, ktorý mal vo veci úspech, priznal náhradu\ntrov prvostupňového a odvolacieho konania v celkovej výške 712,38 €. Žalobcovi vznikli trovy jednak\nz titulu zaplatených súdnych poplatkov za žalobu a odvolanie 2x70 € a jednak z titulu trov právneho\nzastúpenia podľa pripojeného vyčíslenia, a to v prvostupňovom konaní z titulu odmeny za tieto úkony\nprávnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia vo výške 130,16 €, 2. podanie žaloby vo výške 130,16\n€ a 3. účasť na pojednávaní dňa 04.02.2015 vo výške 139,83 €, k tomu paušálne náhrady 2x 7,81 € a 1x\n8,39 € (spolu 424,16 €) a v odvolacom konaní za podanie odvolania vo výške 139,83 € + režijný paušál\nvo výške 8,39 € (spolu 148,22 €) podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Prisúdenú náhradu je žalovaný\npovinný zaplatiť na účet advokáta žalobcu (§ 149 ods. 1 O. s. p.).\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/66/2013", "guid": "259153d8-5398-4253-9880-34e2f84f380b:ff1b6b2d-a035-4563-862f-578176bdc40f", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}