{"guid": "cbe63959-dd5b-41a1-b6bc-7219d82950a2:3cfc915c-983e-4189-937c-ca913abde6dd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1013200422.1", "spisova_znacka": "9Sžso/76/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžso/76/2014 z 28. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2016, sp. zn. 9Sžso/76/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:1013200422.1", "identifikacne_cislo": "1013200422", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Viera Nevedelová", "datum_vydania": "2016-06-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-20", "nazov": "§ 20 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-20", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-21", "nazov": "§ 21 zákona č. 328/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328/#paragraf-21", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002/paragraf-21"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/328", "nazov": "zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/328", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/328-2002"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/328#paragraf-20", "/SK/ZZ/2002/328#paragraf-21"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3cfc915c-983e-4189-937c-ca913abde6dd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200422.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200422.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200422.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n9Sžso/76/2014\n1013200422\n28. 06. 2016\nJUDr. Viera Nevedelová\nECLI:SK:NSSR:2016:1013200422.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej\na členiek senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Ľubice Filovej v právnej veci žalobkyne: Bc. Y. T.,\nbytom M., právne zastúpená advokátom: JUDr. Juraj Kus, Námestie osloboditeľov 10, Michalovce, proti\nžalovanému: Ministerstvo vnútra SR, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č.p.: SLV-PS-PK-166/2012 zo dňa 24. januára 2013, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave zo dňa 07. augusta 2014, č.k. 1S 57/2013-62, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07. augusta 2014, č.k.\n1S 57/2013-62, m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č.p.: SLV-PS-PK-166/2012 zo dňa 24. januára\n2013 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 246,78 eur k rukám\nprávneho zástupcu žalobkyne JUDr. Juraja Kusa, do tridsiatich dní od právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 07. augusta 2014, č.k. 1S 57/2013-62, zamietol žalobu\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.p.: SLV-PS-PK-166/2012 zo dňa 24.01.2013,\nktorým bolo potvrdené rozhodnutie riaditeľa Riaditeľstva hraničnej polície Sobrance, Úradu hraničnej a\ncudzineckej polície Prezídia Policajného zboru č.p.: PPZ-HCP-SO-Šk-59-012/2012 zo dňa 13.11.2012.\nTýmto prvostupňovým rozhodnutím bola žalobkyni priznaná náhrada za stratu na služobnom plate od\n01.01.2012 vo výške 49,72 € mesačne.\nZ odôvodnenia rozsudku vyplýva, že krajský súd mal za preukázané, že žalobkyni pre chorobu z\npovolania s uznanou 30% mierou poklesu schopnosti vykonávať civilné zamestnanie, bol priznaný\ninvalidný výsluhový dôchodok. Pre určenie výšky náhrady za stratu na služobnom plate bola rozhodujúca\nsuma invalidného dôchodku a suma služobného platu, ktorý žalobkyňa dosiahla pred skončením\nslužobného pomeru z dôvodu vzniku invalidity ako aj suma minimálnej mzdy. Krajský súd poukázal na\nskutočnosť, že ak by žalobkyňa pracovala, patrila by jej za vykonanú prácu aspoň minimálna mzda.\nKeďže žalobkyňa nepracuje, nedosahuje ani minimálnu mzdu, ktorá by jej inak patrila, svojím pričinením.\nIná situácia by nastala, ak by žalobkyňa bola uznaná invalidnou a miera schopnosti vykonávať primerané\ncivilné zamestnanie by bola znížená o viac ako 49%. V tomto prípade by sa na príjem zo zárobkovej\nčinnosti neprihliadalo. Krajský súd mal za preukázané, že výška náhrady za stratu na služobnom\nplate po odpočítaní sumy úhrnu invalidného výsluhového dôchodku a minimálnej mzdy od čistého\nslužobného platu, ktorý žalobkyňa poberala v rozhodnom období (717,22 eur) predstavuje sumu 49,72\neur. Vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie bolo v súlade so zákonom,\na preto žalobu podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol.\n\nProti rozsudku krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolala žalobkyňa. Namietla ustanovenie § 21 ods.\n1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov (ďalej len „zákon o sociálnom\nzabezpečení policajtov“ ). Podľa nej zo slovného ani logického výkladu ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o\nsociálnom zabezpečení policajtov nevyplýva, že v prípade ak bol policajt uznaný za invalidného, pričom\nmiera schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie nie je u neho znížená o viac ako 49%, by\nsa náhrada za stratu na služobnom plate mala vypočítať spôsobom, ktorý prezentuje žalovaný, teda že\nby sa od čistého služobného platu mala odrátať výška minimálnej mzdy, ktorú žalobkyňa v skutočnosti\nnepoberá. Z ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov je podľa žalobkyne\nzrejmé, že príjem zo zárobkovej činnosti musí fyzicky existovať a policajt ho musí poberať. Ak nepoberá\nžiaden príjem zo zárobkovej činnosti, nie je možné od jeho čistého služobného platu odrátať výšku\nminimálnej mzdy a to bez ohľadu na to, v akej výške je znížená jeho miera schopnosti vykonávať\nprimerané civilné zamestnanie.\nPodľa názoru žalobkyne mal preto správny orgán výšku náhrady za stratu na služobnom plate žalobkyni\nvypočítať tak, že od čistého služobného platu, ktorý žalobkyňa poberala v rozhodnom období, by\nodpočítal sumu priznaného invalidného dôchodku. Neobstojí preto tvrdenie súdu prvého stupňa, že\nkeďže žalobkyňa nepracuje, nedosahuje ani minimálnu mzdu, ktorá by jej inak patrila, svojím pričinením.\nV konaní nebolo preukázané, že žalobkyňa je dobrovoľne nezamestnaná. Vzhľadom na uvedené\nžalobkyňa žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zruší napadnuté\nrozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nŽalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že prvostupňový súd sa dostatočne\nvysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalobkyne a z uvedeného dôvodu navrhol\nodvolaciemu súdu, aby rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa § 10 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.“), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu\npredchádzalo bez pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú splnené\npodmienky na jeho potvrdenie alebo zmenu.\nPodľa § 174 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej\ninformačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície\nza škodu spôsobenú policajtovi chorobou z povolania zodpovedá služobný úrad, ak v ňom policajt\nvykonával štátnu službu naposledy pred jej zistením za podmienok, z ktorých vzniká choroba z\npovolania, ktorou bol postihnutý.\nPodľa § 29 ods. 4 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov za chorobu z povolania podľa tohto zákona\nsa považuje choroba uznaná príslušným zdravotníckym zariadením zaradená do zoznamu chorôb z\npovolania uvedeného vo všeobecnom predpise o sociálnom poistení, ak vznikla pri výkone služby, v\nsúvislosti s ním alebo pre výkon služby.\nPodľa § 20 ods. 1 písm. a) bod 2. zákona o sociálnom zabezpečení policajtov policajtovi alebo\nprofesionálnemu vojakovi, ktorý utrpel služobný úraz podľa § 29 ods. 1 až 3 alebo u ktorého bola zistená\nchoroba z povolania podľa § 29 ods. 4, sa poskytuje v rozsahu, v akom služobný úrad alebo služobný\norgán za škodu zodpovedá, náhrada za stratu na služobnom plate, ak jeho služobný pomer skončil zo\nzdravotných dôvodov v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a po skončení služobného\npomeru jeho príjem zo zárobkovej činnosti vrátane výsluhového príspevku alebo výsluhového dôchodku\nje nižší ako služobný plat, ktorý dosahoval pred skončením služobného pomeru.\nPodľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov náhrada za stratu na služobnom\nplate policajta alebo služobnom príjme profesionálneho vojaka alebo vojaka prípravnej služby pri\nuznaní invalidity sa poskytuje v takej výške, aby sa spolu so služobným platom policajta, služobným\npríjmom profesionálneho vojaka, príjmom zo zárobkovej činnosti, výsluhovým príspevkom, výsluhovým\ndôchodkom, invalidným výsluhovým dôchodkom rovnala služobnému platu policajta alebo služobnému\npríjmu profesionálneho vojaka dosahovaným pred skončením služobného pomeru a u vojaka prípravnej\nslužby služobného príjmu, ktorý by dosiahol pri výkone základnej funkcie, na ktorú sa štúdiom alebo\nvýcvikom pripravuje, zníženú o sumu zodpovedajúcu úhrnu poistného na nemocenské zabezpečenie,\nvýsluhové zabezpečenie, zdravotné poistenie, preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti a z\n\nfunkčných požitkov. Na príjem zo zárobkovej činnosti sa neprihliada, ak policajt alebo profesionálny\nvojak bol uznaný za invalidného, pričom miera schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie je\nznížená o viac ako 49%.\nPodľa § 42 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov na invalidný výsluhový dôchodok podľa § 40 má\nnárok policajt alebo profesionálny vojak, ktorého schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie\nje znížená podľa § 44 najmenej o 20%.\nPodľa § 84 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov na konanie o dávkach a službách\nsociálneho zabezpečenia sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon\nneustanovuje inak.\nPodľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 34 ods. 1 správneho poriadku na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.\nPodľa § 34 ods. 3 správneho poriadku účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení\ndôkazy, ktoré sú mu známe.\nPodľa § 34 ods. 5 správneho poriadku správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti\nboli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu\núvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a\nnámietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\nZ obsahu administratívneho spisu vyplýva, že:\n- rozhodnutím Lekárskej komisie Ministerstva vnútra SR v Košiciach č.p.: SPC-OZ-PL-KE-128/2010\nzo dňa 06.10.2011 bola žalobkyni stanovená zdravotná klasifikácia: D-nespôsobilá na výkon štátnej\nslužby v Policajnom zbore. Na základe uvedeného rozhodnutia bola žalobkyňa personálnym rozkazom\nviceprezidenta Policajného zboru č. 10 zo dňa 26.10.2011 prepustená zo služobného pomeru;\n- rozhodnutím Ministerstva vnútra SR č.p.: SPC-OSZ-VZ-46.973-1/2012 zo dňa 23.3.2012 bol žalobkyni\npriznaný invalidný výsluhový dôchodok od 1.1.2012 vo výške 340,30 € mesačne z dôvodu, že žalobkyňa\nmá schopnosť vykonávať primerané civilné zamestnanie zníženú o 30% a s tým súvisiace ochorenie\nje v priamej súvislosti s výkonom štátnej služby policajta. Prvostupňové rozhodnutie bolo potvrdené\nrozhodnutím žalovaného č.p.: SLV-PS-PK-88/2012 zo dňa 18.7.2012. V nasledujúcom súdnom konaní\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o invalidnom výsluhovom dôchodku bola žaloba zamietnutá;\n- žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu za stratu na služobnom plate za chorobu z povolania, pričom\nv správnom konaní čestným prehlásením prehlásila, že nepoberá žiadny príjem zo zárobkovej činnosti,\nzo závislej činnosti, z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, z kapitálového\nmajetku a ani nepoberá podporu v nezamestnanosti;\n- pred dočasnou neschopnosťou na výkon štátnej služby poberala žalobkyňa čistý služobný plat v 9.\nmesiaci roku 2010 vo výške 717,22 eur;\n- rozhodnutím riaditeľa Riaditeľstva hraničnej polície Sobrance, Úradu hraničnej a cudzineckej polície,\nPrezídia Policajného zboru č.p.: PPZ-HCP-SO-Šk-59-012/2012 zo dňa 13.11.2012 bola žalobkyni podľa\n§ 21 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. priznaná náhrada za stratu na služobnom plate od 01.01.2012 vo\nvýške 49,72 eur, ktorá výška bola vypočítaná odpočítaním súčtu sumy minimálnej mzdy a invalidného\nvýsluhového dôchodku od čistého služobného platu, ktorý žalobkyňa poberala v rozhodnom období;\n- na základe podaného odvolania žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č.p.: SLV-PS-PK-166/2012\nzo dňa 24.01.2013 napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil, dôvodiac, okrem relevantných\n\nustanovení zákona o sociálnom zabezpečení policajtov, aj metodickým usmernením odboru sociálneho\nzabezpečenia sekcie riadenia ľudských zdrojov MV SR č.p. SRLZ-1-510/SZ-2009 (ďalej len „metodické\nusmernenie“). V zmysle metodického usmernenia pri určovaní náhrady za stratu na služobnom plate\npolicajta, ktorý bol uznaný za invalidného v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania a\nmiera schopnosti vykonávať civilné zamestnanie je u neho znížená o 20%, ale najviac o 49%, teda\nak ide o policajta, ktorý je schopný vykonávať určité druhy zamestnaní, ktorých výkon nebude mať\nnepriaznivý vplyv na jeho zdravotný stav, a tento policajt nepracuje, alebo je dobrovoľne nezamestnaný,\npríjmom zo zárobkovej činnosti sa rozumie čistá minimálna mzda. To, že žalobkyňa nepoberá fyzický\npríjem zo zárobkovej činnosti a nenárokovala si na dávky v hmotnej núdzi, ju podľa názoru žalovaného\nneoprávňuje poberať minimálnu mzdu zahrnutú v náhrade za stratu na služobnom plate, pokiaľ nespĺňa\npodmienky stanovené zákonom. Ak by žalobkyňa bola uznaná za invalidnú, pričom miera jej schopnosti\nvykonávať primerané civilné zamestnanie by bola znížená o viac ako 49%, tento príjem by sa v súlade\ns § 21 ods. 1 veta druhá zákona o sociálnom zabezpečení policajtov nebral do úvahy a bol by zarátaný\ndo náhrady za stratu na služobnom plate.\nŽalobkyňa namietala spôsob výpočtu náhrady za stratu na služobnom plate tvrdiac, že ak policajt\nnepoberá žiaden príjem zo zárobkovej činnosti, výšku minimálnej mzdy nie je možné od jeho čistého\nslužobného platu odpočítať, nemožno teda použiť postup, ktorý vyplýva z metodického usmernenia.\nMedzi účastníkmi nebolo sporné, že v prípadoch podľa § 21 ods. 1 veta druhá zákona o sociálnom\nzabezpečení policajtov je dosahovaný príjem zo zárobkovej činnosti pre určenie výšky irelevantný, teda\nže sa naň neprihliada.\nPolicajtovi postihnutému chorobou z povolania vzniká podľa zákona č. 73/1998 Z.z. voči služobnému\núradu náhrada škody, ktorá bola chorobou z povolania spôsobená. Takáto škoda sa potom nahrádza\nprostredníctvom viacerých inštitútov, medzi ktoré patrí tiež náhrada za stratu na služobnom plate,\nupravená ustanoveniami § 20 a § 21 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov. Vo svojej podstate\nide o nárok na náhradu skutočnej majetkovej škody, jej cieľom však nie je akékoľvek odškodňovanie\nnemajetkovej ujmy. Škodou, ktorá sa nahrádza v danom prípade je suma, o ktorú sa znížil príjem\nbývalého policajta v dôsledku choroby z povolania.\nÚčelom náhrady za stratu na služobnom plate je poskytnúť primerané odškodnenie policajtovi, ktorý nie\nje schopný pre svoje zdravotné postihnutie spôsobené chorobou z povolania dosahovať taký zárobok,\naký mal pred poškodením zdravia.\nPredpokladmi vzniku nároku policajta na náhradu za stratu na služobnom plate je podľa § 20 ods. 1\npísm. a) bod 2 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov vznik choroby z povolania, škoda a príčinná\nsúvislosť medzi chorobou z povolania a vzniknutou škodou.\nSkutočnosť, že žalobkyňa trpí chorobou z povolania nebola v konaní sporná a vyplýva aj z\nadministratívneho spisu. Je tiež zrejmé, že žalobkyni sa po prepustení zo služobného pomeru príjem\nznížil.\nV danom prípade je potrebné vyriešiť otázku, či zníženie príjmu žalobkyne je odškodniteľné v rámci\nnáhrady za stratu na služobnom plate. Sporný bol výklad ustanovenia § 21 ods. 1 veta prvá zákona o\nsociálnom zabezpečení policajtov.\nPre vznik zodpovednosti služobného úradu za škodu je potrebné, aby boli kumulatívne splnené všetky\nzákonné predpoklady, vrátane príčinnej súvislosti medzi chorobou z povolania a vzniknutou škodou.\nPodľa teórie tzv. adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škoda podľa\nvšeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností je adekvátnym dôsledkom predpokladanej\npríčiny, v tomto prípade choroby z povolania. Súčasne však musí byť preukázané, že škoda by bez tejto\npríčiny nebola nastala.\nPredpokladmi vzniku nároku na náhradu za stratu na služobnom plate podľa ustanovenia § 20 ods. 1\npísm. a) bod 2 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov sú:\n\n- pracovný úraz alebo choroba z povolania (ďalej len „pracovný úraz“)\n- vznik škody a\n- príčinná súvislosť medzi pracovným úrazom a vznikom škody. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak\nvznikla škoda následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania.\nŠkodou, ktorá vznikla v dôsledku pracovného úrazu, je aj strata na služobnom plate. Dochádza k\nnej z dôvodu, že schopnosť bývalého policajta vykonávať primerané civilné zamestnanie (ďalej aj\n„pracovná schopnosť“) bola v dôsledku pracovného úrazu podstatne znížená. Účelom náhrady za stratu\nna služobnom plate je poskytnúť primerané odškodnenie policajtovi, ktorý práve v dôsledku takého\nzníženia pracovnej schopnosti objektívne nie je schopný dosahovať príjem zo zárobkovej činnosti vo\nvýške jeho predchádzajúceho služobného platu.\nZo znenia § 20 ods. 1 písm. a) a § 21 ods. 1 veta prvá zákona o sociálnom poistení vyplýva, že\nzákonodarca vychádzal z predpokladu, že bývalý policajt bude naďalej zárobkovo činný v tzv. civilnom\nzamestnaní a že náhrada za stratu na služobnom plate mu bude patriť v zásade iba vtedy, ak príjem z\ntakejto činnosti v súhrne s invalidným výsluhovým dôchodkom bude nižší ako služobný plat v rozhodnom\nobdobí. Podmienku zamestnania nemožno vyžadovať iba vtedy, ak sa preukáže, že bývalý policajt nie je\nzárobkovo činný len z dôvodu, že vo výkone civilného zamestnania mu bráni práve zníženie schopnosti\nvykonávať primerané civilné zamestnanie.\nZodpovednosť za škodu spôsobenú pracovným úrazom je zodpovednosťou objektívnou (bez ohľadu na\nzavinenie), avšak služobný úrad je povinný nahradiť len takú škodu, ktorá policajtovi vznikla pracovným\núrazom, t. j. v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom.\nZníženie príjmu z dôvodu, že policajt sa nemôže zamestnať v primeranom civilnom zamestnaní, ktoré\nby zodpovedalo jeho pracovným úrazom zníženej pracovnej schopnosti len pre nedostatok pracovných\nmiest, nie je podľa názoru dovolacieho súdu v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom, ale súvisí\nso situáciou na trhu práce. Nedostatok vhodných pracovných príležitostí je objektívnou okolnosťou a\npostihuje všetkých zamestnancov bez ohľadu na to, či ich pracovná spôsobilosť bola znížená pracovným\núrazom alebo z iných príčin. V takom prípade nemožno na taký dôvod nezamestnanosti pri posudzovaní\nnároku na náhradu za stratu na služobnom príjme prihliadať.\nOkolnosť, že bývalý policajt má znížený príjem, možno v prípade, keď bývalý policajt nie je zárobkovo\nčinný, v intenciách ustanovenia § 20 a § 21 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov zohľadniť len\nvtedy, ak dôvodom, pre ktorý nie je zamestnaný, je práve a jedine pokles jeho schopnosti vykonávať\ncivilné zamestnanie. Taká okolnosť však musí byť v správnom konaní preukázaná. Opačný záver by\nnezodpovedal zmyslu a účelu ustanovenia § 20 a § 21 zákona o sociálnom zabezpečení policajtov, lebo\npolicajtovi by bola odškodňovaná ujma, k úhrade ktorej náhrada za stratu na zárobku nemôže slúžiť.\nV danej veci je zrejmé, že žalobkyňa má po prepustení zo služobného pomeru a priznaní invalidného\nvýsluhového dôchodku znížený príjem. Je však tiež potrebné poukázať na skutočnosť, že u nej nedošlo\nk viac ako 49% poklesu schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie, tento pokles u nej je\n30%. Žalobkyňa je teda schopná vykonávať primerané civilné zamestnanie. Keďže táto jej schopnosť\nje znížená, nie je možné bez ďalšieho tvrdiť, že skutočnosť, že nepracuje, je adekvátnym dôsledkom\nchoroby z povolania.\nNaviac nebolo preukázané ani to, z akého dôvodu žalobkyňa nepracuje, teda či je dobrovoľne\nnezamestnaná, resp. či je evidovaná na úrade práce, či jej bolo ponúknuté primerané zamestnanie, ktoré\nje schopná vykonávať či už na plný alebo skrátený pracovný úväzok. Správny orgán je pritom povinný\nriadne a úplne zistiť skutočný stav veci v rozsahu potrebnom na posúdenie uplatneného nároku.\nPoškodený policajt môže mať nárok na náhradu za stratu na služobnom plate aj v prípade, ak nepracuje\na nemá žiaden príjem, avšak v takomto prípade by muselo byť preukázané, že po skončení pracovnej\nneschopnosti sa chcel zamestnať, resp. stať osobou zárobkovo činnou, k čomu nedošlo iba a len v\ndôsledku poškodenia jeho zdravia chorobou z povolania. Obdobný záver vyslovil Najvyšší súd SR tiež\nv rozsudku 5Cdo/43/2008 zo dňa 10. decembra 2008.\n\nAbsenciu príjmu nie je možné podľa názoru odvolacieho súdu bez ďalšieho obísť pomocou vytvorenia\nfikcie príjmu.\nV prípade, že nedošlo k strate schopnosti vykonávať primerané civilné zamestnanie nad 49%, ale iba\nk jej zníženiu o 30%, možno podľa názoru odvolacieho súdu predpokladať, že choroba z povolania nie\nje adekvátnou príčinou absencie príjmu, resp. civilného zamestnania žalobkyne. Žalobkyni však musí\nbyť v správnom konaní umožnené tvrdiť opak a na preukázanie svojich tvrdení navrhnúť dôkazy podľa\n§ 34 ods. 3 správneho poriadku, pričom správny orgán je povinný s návrhmi žalobkyne sa vysporiadať\na svoje rozhodnutie relevantným spôsobom podľa § 47 správneho poriadku odôvodniť.\nNa základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu žalovaným nie je\ndostačujúce pre posúdenie veci. Rozsudok krajského súdu preto podľa § 250ja ods. 3 O.s.p. zmenil,\nrozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nV ďalšom konaní žalovaný bude postupovať v naznačenom smere a nové rozhodnutie vo veci riadne\nodôvodní.\nŽalobkyňa bola v súdnom konaní úspešná. Odvolací súd jej preto v súlade s § 246c ods. 1, § 250k ods.\n1, § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. , § 11 ods. 4 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti\nSR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len\n„vyhláška“) priznal náhradu trov konania, pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej\nslužby, a to:\n- prevzatie a príprava zastúpenia (r. 2013).................... 60,07 eur (§ 11 ods. 4 v spojení s § 13a písm.\na) vyhlášky)\n- režijný paušál.................................................................7,81 eur\n- podanie žaloby dňa 19.02.2013................................... 60,07 eur (§ 11 ods. 4 v spojení s § 13a písm.\nc) vyhlášky)\n-režijný paušál...................................................................7,81 eur\n-podanie odvolania dňa 18.08.2014...............................61,85eur (§ 11 ods. 4 v spojení s § 13a písm.\nc) vyhlášky)\n-režijný paušál....................................................................8,04 eur\n-DPH 20%.........................................................................41,13 eur, spolu 246,78 eur.\nTento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}