Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/98/2015 z 21. 3. 2016 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2016, sp. zn. 5Sžo/98/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1013200420.1 Najvyšší súd | 5Sžo/98/2015 | ECLI:SK:NSSR:2016:1013200420.1 | 2016-03-21 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, § 8 zákona č. 327/2005 Z. z., zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, § 16 zákona č. 514/2003 Z. z., § 19 zákona č. 514/2003 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4db19903-d7bb-4c19-8041-4c991c029c49 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200420.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžo/98/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200420
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1013200420.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a sudcov
JUDr. Petry Príbelskej PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci navrhovateľa: Bc. Ing. F.J., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M., proti odporcovi: Centrum právnej pomoci, kancelária Bratislava, Nám. Slobody
12, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu sp.zn. 160/2013 (1N 3953/12), Ev.č. 6120/2013 zo
dňa 14. februára 2013, konajúc o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k.
4Sp/25/2013-31 zo dňa 4. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Sp/25/2013-31 zo dňa 4.
marca 2015 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) napadnutým rozsudkom potvrdil podľa § 250q
ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“) rozhodnutie odporcu napadnuté opravným
prostriedkom a navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.

Napadnutým rozhodnutím odporca nepriznal navrhovateľovi nárok na poskytnutie právnej pomoci podľa
§ 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z.z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o
zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o
poskytovaní právnej pomoci“) vo veci zastupovania navrhovateľa v konaní voči Slovenskej republike o
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50 000,- € vzniknutej pre prieťahy v konaní sp.zn. 8C/456/1995
vedenom na Okresnom súde Bratislava III (ďalej len „konanie vedené na OS BA III“) a to z dôvodu
nesplnenia kumulatívnej podmienky podľa § 6 ods. 1 písm. b/ zákona o poskytovaní právnej pomoci,
t.j. podmienky vylúčenia zrejmej bezúspešnosti sporu. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým,
že navrhovateľ požiadal o poskytnutie právnej pomoci vo veci náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 50
000,- € voči SR - Ministerstvo spravodlivosti SR, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp.zn.
6C/138/2012. Žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ odôvodnil vzniknutými prieťahmi v
konaní sp.zn. 8C/456/1995, ktorých existenciu potvrdil aj samotný Okresný súd Bratislava III, na dôkaz
čoho navrhovateľ priložil k žiadosti upovedomenie Okresného súdu Bratislava III o spôsobe vybavenia
sťažnosti zo dňa 10.12.2009. Ďalej v žalobe navrhovateľ uviedol, že vecne príslušnému ministerstvu
doručil dňa 14.05.2012 návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Podľa kópie
právoplatného rozsudku bolo v konaní vedenom na OS BA III právoplatne rozhodnuté dňa 14.05.2009.
V spise sa ďalej nachádza návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručený



ministerstvu dňa 17.05.2012 tak, ako preukazuje pečiatka na dokumente a oznámenie ministerstva k
žiadosti zo dňa 12.11.2012, podľa ktorého žiadosti nebolo vyhovené z dôvodu, že nebol preukázaný ani
nesprávny úradný postup v konaní vedenom na OS BA III, vznik, rozsah ujmy, ako ani príčinná súvislosť
medzi namietaným postupom súdu v konaní a vznikom navrhovateľom tvrdenej ujmy.

Krajský súd uviedol, že námietka že nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu nie je dôvodná, pričom
vychádza z nesprávneho pochopenia slovného spojenia. Slovné spojenie „zrejmá bezúspešnosť“
znamená, že už na základe zbežného posúdenia sporu možno dospieť k záveru, že žiadateľ bude v
spore neúspešný. Slovné spojenie vylúčenie zrejmej bezúspešnosti sporu logicky znamená, že možno
predpokladať úspech v predmetnom spore. Ak teda odporca v napadnutom rozhodnutí konštatoval,
že v predmetnej veci v ktorej navrhovateľ požadoval poskytnutie právnej pomoci nebola vylúčená
zrejmá bezúspešnosť sporu znamená to, že predmetný spor posúdil ako spor v ktorom navrhovateľ
pravdepodobne nedosiahne úspech. K námietke nesprávneho právneho posúdenia krajský súd uviedol,
že táto nie je dôvodná. Konanie vo veci vedené na OS BA III bolo právoplatne skončené zamietnutím
návrhu dňa 14.05.2009. Navrhovateľ podal na Okresný súd Bratislava I voči SR - Ministerstvo
spravodlivosti SR žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy, datovanú dňa 13.11.2012. Dňa 14.05.2012
navrhovateľ (kópia emailu) odoslal na adresu tlacove@justice.sk dňa
14.05.2012 o 21:37 hod. žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Dňa 17.05.2012
doručil osobne na MS SR písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. Ministerstvo listom z
12.11.2012 navrhovateľovi oznámilo, že jeho žiadosť nie je dôvodná. Žaloba o náhradu nemajetkovej
ujmy podaná na OS BA I je datovaná dňa 13.11.2012, teda po doručení negatívneho stanoviska
ministerstva. Predmetná žaloba je žalobou ktorá spadá pod režim zákona zodpovednosti za škodu.
Rozsudok v konaní vedenom na OS BA III nadobudol právoplatnosť dňa 14.05.2009, teda 3-ročná
premlčacia lehota začala plynúť dňom 15.05.2009 a skončila dňom 15.05.2012. Navrhovateľ podal
žalobu na súde až 13.11.2012, teda po uplynutí trojročnej lehoty. 3-ročná premlčacia lehota neplynie
podľa § 19 ods. 3 zákona o zodpovednosti za škodu počas predbežného prerokovania nároku podľa §
15. Beh premlčacej lehoty by bol v prípade navrhovateľa prerušený len v prípade, ak by podal žiadosť o
predbežné prerokovanie včas (v priebehu tejto 3-ročnej premlčacej lehoty). To sa však nestalo, pretože
navrhovateľ doručil žiadosť ministerstvu až dňa 17.05.2012. Podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti
za škodu, nárok na náhradu škody je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej
žiadosti. Navrhovateľ písomnú žiadosť doručil osobne ministerstvu až 17.05.2012. Pod tento pojem nie
je možné subsumovať zaslanie žiadosti emailom, pretože ide o elektronickú podobu, ktorá sa stane
čitateľnou až jej vytlačením, naviac absentuje podpis žiadateľa. Zákon o zodpovednosti za škodu nikde
neuvádza, že je možné podať žiadosť elektronickou formou a následne u doplniť do troch dní ako je
tomu v § 42 ods. 1 O.s.p.. Ani ostatné námietky navrhovateľa ohľadom ušlého zisku a absencie úradnej
pečiatky napadnutého rozhodnutia krajský súd nevyhodnotil ako dôvodné.

Právne odôvodnil krajský súd svoje rozhodnutie ustanoveniami § 6 ods. 1 písm. b/ a § 8 zákona o
poskytovaní právnej pomoci, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 19 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o zodpovednosti za škodu“).
Výrok o trovách konania krajský súd odôvodnil poukazom na § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l
ods. 2 O.s.p. neúspechom navrhovateľa v konaní.

II.

Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ odvolanie v lehote ustanovenej zákonom (§ 204 ods. 1 O.s.p.,
§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 250l ods. 2 O.s.p.). Žiadal rozsudok krajského súdu zrušiť a vrátiť na
ďalšie konanie, alternatívne zmeniť tak, že rozhodnutie odporcu súd druhého stupňa zruší a vráti na
ďalšie konanie.

Ako odvolacie dôvody uviedol navrhovateľ odňatie možnosti konať pred súdom a nesprávne právne
posúdenie naplnenia podmienky zrejmej bezúspešnosti sporu. Uviedol, že odporca nesprávne
sformuloval predpoklad, pretože vylúčenie zrejmej bezúspešnosti neznamená, že v spore možno
predpokladať len úspech, ale že toto slovné spojenie znamená, že účastník konania v spore môže byť
alebo úspešný alebo neúspešný. Bezúspešnosť musí byť jednoznačná, že je už zrejmá na základe
zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť, čo nepostačuje. Čo sa
týka otázky zachovania písomnej formy žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,



podľa § 40 ods. 4 veta prvá Občianskeho zákonníka, je písomná forma zachovaná, ak je právny
úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Poukazuje na rozhodnutia NS SR
pri otázke zachovania písomnej formy podania pri podaní elektronickými prostriedkami bez zaručeného
elektronického podpisu sp.zn. 2Sžo/505/2009, 8Sži/3/2010 a 2Sži/3/2012. Poukazuje ďalej na Smernicu
Európskeho parlamentu a rady 1999/93/ES z 13.12.1999 týkajúcej sa elektronických podpisov. NS SR
vyslovil v rozsudku sp.zn. 2Sžo/505/2009 z 18.08.2010 právny názor: „Obyčajnému elektronickému
podpisu nemožno síce podľa Smernice uprieť právnu účinnosť, ale ten, kto by ho chcel použiť na
právne úkony, by musel dokazovať, že sú splnené náležitosti v zmysle § 40 ods. 3 a 4 Občianskeho
zákonníka. Navrhovateľ sa na základe uvedeného domnieva, že e-mail, ktorý doručil dňa 14.05.2012 bez
elektronického podpisu spĺňa náležitosti právneho úkonu podľa § 40 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka.
Z tejto elektronickej správy je možné zachytiť obsah podania a osobu odosielateľa. Navyše navrhovateľ
túto žiadosť doplnil písomne v lehote 3 dní per analogiam postupom podľa § 42 ods. 1 O.s.p.. S ďalšími
námietkami sa vysporiadal krajský súd povrchne a nedostatočne.
III.

Odporca využil svoje právo k odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadriť. Navrhol, aby Najvyšší súd
Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.
Uviedol, že nárok žiadateľa vo veci, v ktorej žiadal bezplatnú právnu pomoci bol premlčaný, pričom samo
premlčanie práva ako vyplýva z dikcie § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci zakladá bezúspešnosť
vo veci.

IV.

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s
§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.),
odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.), keď
deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods.
3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné a rozsudok je vecne správny, i keď z iných dôvodov aké uviedol krajský súd.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti
fyzických alebo právnických osôb (§ 244 ods. 1 O.s.p.).

Podľa ustanovení tretej hlavy druhej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje
súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov
(§ 250l ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 6 ods. 1 zákona o bezplatnej právnej pomoci fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej
pomoci bez finančnej účasti, ak:
a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a
nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom,
b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a
c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu
sporu vyčísliť v peniazoch.

Podľa § 8 zákona o bezplatnej právnej pomoci pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum
prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ
schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti



poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada,
ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu
škodu spôsobil.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Z predloženého administratívneho spisu odporcu vyplýva, že navrhovateľ podal žiadosť o poskytnutie
právnej pomoci doručenú odporcovi dňa 14.11.2012, kde žiadal o bezplatnú právnu pomoc na
zastupovanie v konaní o náhradu škody a nemajetkovej ujmy vedeného pod sp.zn. 6C/138/2012 na
Okresnom súde Bratislava I. Nakoľko táto žiadosť bola neúplná, odporca vyzval navrhovateľa na
doplnenie žiadosti výzvou z 21.12.2012. Okrem iného bol v tejto výzve navrhovateľ vyzvaný, aby
doložil k žiadosti žiadosť o predbežné prerokovanie adresované Ministerstvu spravodlivosti SR ohľadom
nemajetkovej ujmy vo výške 50 000,- €. Na túto výzvu navrhovateľ predložil odporcovi v správnom
konaní kópiu žiadosti (písomnej), z ktorej vyplýva, že tento návrh na predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody bol osobne podaný na Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 17.05.2012, t.j. po 3-ročnej
premlčacej lehote.

Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na skutočnosť, že v administratívnom spise sa nenachádza
a navrhovateľ ani na výzvu odporcu na doplnenie žiadosti o poskytnutie právnej pomoci nepredložil
e-mailovú správu z 14.05.2012 s názvom návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody adresovanú tlacove@justice.sk Túto e-mailovú správu navrhovateľ
predložil až v odvolacom konaní k odvolaniu pred krajským súdom. Navrhovateľ pred správnym orgánom
- odporcom predložil len písomnú žiadosť - návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
osobne podanú na Ministerstvo spravodlivosti SR dňa 17.05.2012, t.j. po 3-ročnej premlčacej lehote.

Zásadným právnym problémom v tomto konaní je posúdenie, či nárok navrhovateľa na náhradu škody
a nemajetkovej ujmy je premlčaný, čo má vplyv na posúdenie kritéria zrejmej bezúspešnosti tohto sporu
a teda nesplnenia podmienky pre bezplatnú právnu pomoc.

Najvyšší súd Slovenskej republiky pre odpoveď na danú právnu otázku musí v prvom rade poukázať
na to, že podľa § 15 ods. 1 zákona o zodpovednosti za škodu nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím je potrebné predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného
o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Ustanovenie § 16 ods. 1 obsahuje náležitosti
žiadosti, t.j. musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na
náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri
uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady
škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil. V odseku 2 tohto paragrafu sa uvádza,
že príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na
výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil následky žiadosti.

Na ustanovenia predbežného prerokovania nároku podľa zákona o zodpovednosti za škodu sa
primerane nepoužije správny poriadok. Zákon o zodpovednosti za škodu je lex specialis voči
Občianskemu zákonníku. Najvyšší súd v tomto prisvedčil navrhovateľovi, že na splnenie písomnej formy
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku ako právneho úkonu je potrebné aplikovať ustanovenia § 40
ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka. Krajský súd preto pochybil, keď uviedol, že takúto žiadosť nie je
možné podať elektronicky z dôvodu, že zákon o zodpovednosti za škodu takéto podanie nepripúšťa.



Podľa § 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka, písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený
telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak
právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom
alebo zaručenou elektronickou pečaťou.

Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k právnemu záveru, že e-mailová správa od navrhovateľa
bez zaručeného elektronického podpisu, odoslaná dňa 14.05.2012 o 21:37 hod. na adresu:
tlacove@justice.sk s predmetom: návrh na predbežné prerokovanie nároku
predložená v odvolaní pred krajským súdom nespĺňa atribúty právneho úkonu podľa § 40 ods. 4
Občianskeho zákonníka. Dôkazné bremeno nesie navrhovateľ. Z e-mailovej správy je síce zrejmé, kto
ju podáva, avšak nie je zrejmé ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha,
akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. Taktiež e-mailovú správu nedoručil
navrhovateľ príslušnému orgánu - Ministerstvu spravodlivosti SR, ale na adresu tlacove@justice.sk
. Navrhovateľ nepreukázal, že skutočne doručil k tomuto e-mailu aj prílohu
- návrh na predbežné prerokovanie nároku. Povinnosťou navrhovateľa bolo už v konaní pred správnym
orgánom - odporcom predkladať dôkazy. Nie je zrejmé, z akého dôvodu navrhovateľ predložil odporcovi
len žiadosť o predbežné prerokovanie doručenú Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 17.05.2012 a e-
mail z 14.05.2012 predložil až v konaní pred krajským súdom. Z odpovede ministerstva na predmetnú
žiadosť je zrejmé, že ministerstvo reaguje len na žiadosť doručenú osobne dňa 17.05.2012, pričom e-
mail z 14.05.2012 ani len nespomína.
Nesprávna je aj námietka navrhovateľa v odvolaní ohľadom možného použitia § 42 ods. 1 O.s.p. - 3
dňová lehota na doplnenie originálom. Zákon o zodpovednosti za škodu je hmotnoprávny predpis, preto
analógia s procesným predpisom akým je O.s.p. nie je možná. Rovnako nie je možné aplikovať ani
správny poriadok.

Z vyššie uvedených dôvodov dospel najvyšší súd k právnemu záveru, že v danom prípade ide o zrejmú
bezúspešnosť sporu, v ktorom navrhovateľ žiada o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci, pretože
písomná žiadosť o predbežné prerokovanie bola podaná až dňa 17.05.2012, t.j. v čase keď už bol nárok
na náhradu škody premlčaný.

Právnym názorom odvolacieho súdu je správny orgán viazaný (§250ja ods. 4 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1
veta prvá O.s.p. a § 250l ods. 2 O.s.p. a podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému navrhovateľovi
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.