Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9So/201/2014 z 27. 6. 2016
Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. júna 2016, sp. zn. 9So/201/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:1013200350.1
Najvyšší súd | 9So/201/2014 | ECLI:SK:NSSR:2016:1013200350.1 | 2016-06-27 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Ostatné
Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, § 272 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., § 272 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., § 272 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., § 272 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., § 272 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2be30f20-8f7d-43fb-bb61-5f69152eb906
Odkaz: https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200350.1

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/201/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1013200350
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1013200350.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej a
členov senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci navrhovateľa U. F., bytom
L., zastúpeného Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, proti
odporkyni Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o úrazovú rentu, na odvolanie
odporkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 01. októbra 2014, č. k. 4Sp/19/2013-55, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 01. októbra 2014, č. k.
4Sp/19/2013-55,    p o t v r d z u j e .

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi  náhradu trov odvolacieho konania vo výške 83,89 € na
účet jeho právneho zástupcu AK Ivan Syrový, s.r.o., vedený v L., číslo účtu XY, IBAN Sk XY do tridsiatich
dní  od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd rozsudkom z 01. októbra 2014, č. k. 4Sp/19/2013-55,  podľa § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.
zrušil  rozhodnutie odporkyne číslo 46992-2/2012-BA zo 06. decembra 2012 a odporkyni uložil povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 256,92 € k rukám jeho právneho zástupcu v lehote 30 dní
od právoplatnosti rozsudku. Preskúmavaným rozhodnutím zo 06. decembra 2012 odporkyňa rozhodla,
že navrhovateľ nemá nárok na úrazovú rentu podľa § 272 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o
sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v dôsledku
pracovného úrazu, ktorý utrpel dňa 16.02.1984 pri autohavárii počas pracovnej cesty u zamestnávateľa
Hydrostav, n. p., Bratislava.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že náhrada straty na zárobku po skončení práceneschopnosti v
dôsledku pracovného úrazu je navrhovateľovi poskytovaná od 01. júla 1989, kedy sa stal následkom
pracovného úrazu invalidným,  komerčnou poisťovňou Allianz - Slovenskou poisťovňou, a. s.,  a to
na základe poistenia, uzatvoreného zamestnávateľom s touto komerčnou poisťovňou. Odporkyňa  z
ustanovenia § 272 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) vyvodila,
že od 01. januára 2004 preberala výplatu plnení len od zamestnávateľov, ktorí poskytovali alebo
mali poskytovať plnenie priamo z ich zodpovednosti za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z
povolania, ktoré vznikli pred 26. novembrom 1993. Nepreberala výplatu plnení, ktoré boli poskytované
zamestnancom zo zmluvného poistenia zodpovednosti zamestnávateľa za škodu, ktoré na tento účel
zamestnávateľ uzatvoril s komerčnou poisťovňou, Slovenskou poisťovňou, a.s. Bratislava, teraz Allianz -
Slovenská poisťovňa, a.s. Bratislava. Navyše zodpovedný zamestnávateľ si nesplnil povinnosť v zmysle
§ 272 ods. 7 a 8 zákona o sociálnom poistení a nepredložil Sociálnej poisťovni do 31. decembra 2003
príslušné doklady na prevzatie jeho plnenia.



Krajský súd po preskúmaní rozhodnutia odporkyne a postupu, ktorý mu predchádzal dospel k záveru,
že rozhodnutie nezodpovedá zákonu, lebo z § 272 ods. 1 zákona o sociálnom poistení vyplýva,
že odporkyňa od 01. januára 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo
zodpovednosti zamestnávateľa za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti v dôsledku
pracovného úrazu, ktorý sa stal pred 26. novembrom 1993. Bez ohľadu na to, či túto náhradu škody
poskytoval navrhovateľovi k 31. decembru 2003 priamo zodpovedný zamestnávateľ zo svojich vlastných
finančných prostriedkov alebo z finančných prostriedkov, ktoré za neho na základe uzavretej poistnej
zmluvy poskytoval jeho zmluvný partner - komerčná poisťovňa, zodpovedným subjektom za vzniknutú
škodu je stále bývalý zamestnávateľ navrhovateľa a povinnosť odporkyne prevziať výplatu tohto plnenia
vyplýva priamo z  uvedeného zákonného ustanovenia. Povinným zamestnávateľom navrhovateľa
nesplnená povinnosť vyplývajúca z ustanovenia § 272 ods. 7 a 8 cit. zákona o sociálnom poistení
(nečinnosť zamestnávateľa) nemôže mať vplyv na povinnosť odporkyne prevziať výplatu náhrady
straty na zárobku od 01. januára 2004 ako úrazovú rentu z povinného zamestnávateľského subjektu
navrhovateľa. Pre prevzatie výplaty odporkyňou podľa § 272 ods. 1 zákona o sociálnom poistení boli
splnené obidva predpoklady - čas vzniku pracovného úrazu a zodpovednosť zamestnávateľa za tento
úraz. Odporkyňa je preto povinná  riadne posúdiť žiadosť navrhovateľa o prevzatie výplaty úrazovej
renty za súčinnosti so spoločnosťou Allianz a o tejto opätovne rozhodnúť.

Proti rozsudku krajského súdu podala odporkyňa odvolanie. Uviedla, že navrhovateľ utrpel pracovný
úraz dňa 16. februára 1984 pri dopravnej nehode motorového vozidla počas služobnej cesty u
zodpovedného zamestnávateľa Hydrostav, n. p. Zamestnávateľ ako prevádzkovateľ motorového vozidla
bol proti následkom zákonnej zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov
v zmysle § 427 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“)  povinne  poistený v  Slovenskej štátnej poisťovni. Na základe uvedeného zákonného poistenia
zodpovednosti za škodu vzniknutú prevádzkou motorového vozidla je navrhovateľovi od 01. januára
1989 v zmysle § 447 OZ vyplácaná náhrada za stratu na zárobku pri invalidite. Z dokladov predložených
navrhovateľom, predovšetkým z listov komerčnej poisťovne, vyplýva skutočnosť, že plnenie v súvislosti
s náhradou škody spôsobenej navrhovateľovi v príčinnej súvislosti s pracovným úrazom zo dňa
16.02.1984 poskytuje a aj do budúcnosti bude poskytovať komerčná poisťovňa. Zamestnávateľ k 31.
decembru 2003 sám neposkytoval navrhovateľovi žiadnu výplatu náhrady za stratu na zárobku a
preto nebol ani povinný postupovať plnenie podľa § 272 ods. 1, 7 a 8 zákona o sociálnom poistení,
keďže plnenie poskytovala navrhovateľovi komerčná poisťovňa z  poistenia  zodpovednosti za škodu
spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov v zmysle § 427 OZ. Predmetné plnenie je ako náhrada
škody súvisiaca s pracovným úrazom v dôsledku dopravnej nehody doposiaľ vyplácané navrhovateľovi
komerčnou poisťovňou, pričom táto výplata mu bude poskytovaná doživotne. Pokiaľ by odporkyňa od 01.
januára 2004 prebrala výplatu plnenia z titulu pracovného úrazu, došlo by k duplicitnému plneniu, t. j. k
dvom identickým plneniam v rámci odškodnenia zo zákonných druhov poistenia. Túto skutočnosť krajský
súd pri rozhodovaní vo veci nezohľadnil, napriek tomu, že odporkyňa na túto skutočnosť poukázala
v napadnutom rozhodnutí, aj v následných vyjadreniach. Odporkyňa súčasne poukázala na nejasný
právny názor krajského súdu, ktorý uložil odporkyni povinnosť znovu posúdiť žiadosť navrhovateľa v
úzkej súčinnosti odporkyne s navrhovateľom a komerčnou poisťovňou Allianz. Vzhľadom na neurčitosť
právneho záveru krajského súdu považuje odporkyňa rozsudok krajského súdu za nevykonateľný. Z
uvedených dôvodov odporkyňa navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie, alebo rozsudok zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie odporkyne potvrdí a
navrhovateľovi neprizná právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľ sa vo vyjadrení k  odvolaniu odporkyne stotožnil s rozsudkom krajského súdu a navrhol,
aby ho odvolací súd ako vecne správny potvrdil. Poukázal na znenie § 51e zákona č. 274/1994
Z.z. o Sociálnej poisťovni, na základe ktorého by nemohlo dôjsť k duplicite plnenia. Navrhovateľ sa
domáha výplaty úrazovej renty  z dôvodu, že táto je sociálnou dávkou, s ktorou nie je spojená úhrada
dane ani zdravotných odvodov ako  pri plnení zo strany komerčnej poisťovne, čo je pre navrhovateľa
zaťažujúce.  Tiež poukázal na skutočnosť, že nesplnenie povinnosti zo strany zamestnávateľa nemôže
byť navrhovateľovi na škodu. K tvrdeniu odporkyne, že nie je povinná vyplatiť plnenie z dôvodu
zákonného poistenia motorových vozidiel uviedol, že tento spôsob sa využíval z dôvodu, že v  čase
vzniku pracovného úrazu navrhovateľa zákonné poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri
pracovnom úraze a pri chorobe z povolania neexistovalo. Súčasne si uplatnil voči odporkyni náhradu
trov odvolacieho konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia.



Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok  súdu prvého stupňa
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolaniu odporkyne nemožno vyhovieť.

Podľa § 272 ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
Sociálna poisťovňa od 01. januára 2004 preberá od zamestnávateľa výplatu plnení vyplývajúcich zo
zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze a chorobe z povolania, ktoré vznikli pred
26. novembrom 1993 a od zamestnávateľa, ktorý mal podľa osobitného predpisu postavenie štátneho
orgánu, nároky vzniknuté pred 01. aprílom 2002 vyplývajúce zo zodpovednosti zamestnávateľa za škodu
pri pracovnom úraze a chorobe z povolania.

Nároky na výplatu plnení uvedených v odseku 1 sa posudzujú podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2003. Ak nárok na výplatu týchto plnení trvá aj po 31. decembri 2003, poskytujú sa v sume,
v akej patrili do 31. decembra 2003 (§ 272 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z.).

Náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo
čiastočnej invalidity a náhrada za stratu na dôchodku, ktoré sa vyplácali k 31. decembru 2003, a nárok
na ich výplatu trvá aj po tomto dni, sa považujú od 01. januára 2004 za úrazovú rentu, a to v sume,
v akej patrili do 31. decembra 2003. Na zvyšovanie úrazovej renty platí § 82 primerane (§ 272 ods. 3
zákona č. 461/2003 Z.z.).

Z obsahu spisového materiálu, vrátane administratívnych spisov odporkyne vyplýva, že navrhovateľ
utrpel pracovný úraz dňa 16. februára 1984 pri dopravnej nehode motorového vozidla počas služobnej
cesty u zodpovedného zamestnávateľa Hydrostav, n.p. Dňom 15.05.1989 sa stal plne invalidným podľa
§ 29 ods. 2 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb., pričom invalidita vznikla následkom úrazu a  od 01.07.1989
(odo dňa skončenia výplaty nemocenských dávok) je mu vyplácaný invalidný dôchodok.

Od 01.07.1989 Slovenská štátna poisťovňa vyplácala navrhovateľovi náhradu za stratu na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania zo
zákonného poistenia zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou motorových vozidiel podľa
vyhlášky MF SSR č. 124/1974 Zb. a ustanovenia § 427 a nasl. OZ.

Listom zo 17.10.1997 Slovenská poisťovňa, a.s., navrhovateľovi oznámila, že valorizáciu v zmysle
Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 98/1997 Z.z.  si môže uplatňovať iba u
svojho zamestnávateľa - Hydrostavu, nakoľko v dobe jeho úrazu nemal uvedený zamestnávateľ poistené
pracovné úrazy a choroby z povolania. Podľa oznámenia Hydrostavu, a. s., generálneho riaditeľstva
zo 14.01.1999 vyplácalo valorizáciu navrhovateľovi od januára 1999 generálne riaditeľstvo z dôvodu
zrušenia odštepného závodu Podunajské Biskupice.

Navrhovateľ dovŕšil dňa 21.06.2007 vek pre nárok na starobný dôchodok  a Allianz - Slovenská
poisťovňa, a.s., s poukazom na ustanovenie  § 447 OZ, podľa ktorého náhrada za stratu  na zárobku
po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo pri invalidite sa posúdi a suma tejto náhrady
sa určí rovnako ako suma úrazovej renty podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení  mu od
01.07.2007 výplatu renty zastavila a následne obnovila jej výplatu  vo výške 50 % podľa ustanovenia
§ 293o ods. 2 zákona  č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. Od 01.01.2009 mu podľa §
293ay zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 449/2008 Z.z. vypláca rentu vo výške dvojnásobku
sumy, ktorá sa vyplácala k 31.12.2008.

Z uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ navrhovateľa - Hydrostav nemal, a v čase vzniku pracovného
úrazu objektívne pre nedostatok takej právnej povinnosti ani nemohol mať, uzatvorené osobitné
poistenie za škodu pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania. Mal však uzatvorené zákonné
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku.

Slovenská štátna poisťovňa (následne Slovenská poisťovňa, a.s., a Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s.) vyplácala a naďalej vypláca navrhovateľovi náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti vzniknutej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania zo zákonného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov v zmysle § 427 a nasl. OZ.



Pre rozhodnutie vo veci je potrebné posúdiť, či odporkyňa má povinnosť prevziať vyplácanie náhrady
ako úrazovej renty a v akej výške k 01. januáru 2004 podľa § 272 zákona o sociálnom poistení.
Skutočnosť, že náhradu za stratu na zárobku navrhovateľovi nevyplácal priamo zamestnávateľ, ale
komerčná poisťovňa, ktorá plnila na základe zákonného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenej
prevádzkou dopravných prostriedkov, však nemožno bez ďalšieho opomenúť.

S účinnosťou od 01. januára 2004 o nárokoch patriacich za obdobie po 01. januári 2004 a vyplývajúcich
z pracovných úrazov a chorôb z povolania (s výnimkou vecnej škody), rozhoduje Sociálna poisťovňa a
pri akýchkoľvek zmenách v súvislosti s výškou tejto dávky musí postupovať v súlade s § 112 zákona
o sociálnom poistení. Sociálna poisťovňa je teda po 31. decembri 2003 príslušná na rozhodovanie o
výške náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti.

Je zrejmé, že Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. z titulu zákonného poistenia zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov naďalej vypláca
navrhovateľovi náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti  vzniknutej pracovným
úrazom alebo chorobou z povolania, pričom po dovŕšení dôchodkového veku pre nárok na starobný
dôchodok navrhovateľom postupovala podľa ustanovení  § 293o ods. 2 a § 293ay zákona  č. 461/2003
Z.z. v znení neskorších predpisov. Uvedenú náhradu je potrebné na účely ustanovenia § 272 zákona
č. 461/2003 Z.z. považovať za úrazovú rentu.

Na rozdiel od krajského súdu však odvolací súd dospel k záveru, že komerčnou poisťovňou realizovaná
výplata náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti z titulu zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, predchádza povinnosti
výplaty náhrady, považovanej za úrazovú rentu, zo strany odporkyne.

Z uvedeného vyplýva, že zo strany navrhovateľa uplatňovaným prevzatím výplaty náhrady za stratu
na zárobku odporkyňou môže byť  dotknutá povinnosť Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. naďalej
vyplácať náhradu (úrazovú rentu). Je preto potrebné posúdiť v akej výške a dokedy je, resp. bola povinná
túto náhradu komerčná poisťovňa plniť, či výška vyplácanej náhrady od 01. januára 2004 je v súlade
s ustanoveniami zákona o sociálnom poistení o zvyšovaní a výplate úrazovej renty, resp. či výška
vyplácanej náhrady je limitovaná ustanoveniami poistnej zmluvy a teda, či odporkyňa nie je povinná
doplatiť rozdiel.  Žalovaná teda mala v danej veci konať aj s Allianz - Slovenskou poisťovňou, a.s., vo veci
vykonať dokazovanie a zistiť výšku náhrady vyplácanej k 31.12.2003 a rozpis zvyšovania vyplácanej
náhrady.

Keďže odporkyňa uvedeným spôsobom nepostupovala, odvolací súd dospel k záveru, že zistenie
skutkového stavu odporkyňou je nedostačujúce na posúdenie veci, a preto podľa § 250ja ods. 3 veta
druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1 a § 250j ods. 2 písm. c/ O.s.p. rozsudok krajského súdu potvrdil.

O náhrade trov konania odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 250l
ods. 2 a § 250k ods. 1 O.s.p. Keďže navrhovateľ bol v odvolacom konaní úspešný, priznal mu náhradu
trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu  z 15. júla 2014 v sume
61,87 € + režijný paušál 8,04 € + 13,98 €, spolu  83,89 €, ktorú sumu je odporkyňa povinná v zmysle §
149 ods.1 O.s.p.  zaplatiť právnemu zástupcovi  navrhovateľa v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.