{"guid": "c0187f76-f984-4cd2-adef-5ffc4bcd91de:59c8913c-3424-4d45-b2b0-b22bddad37e2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1013200294.1", "spisova_znacka": "10Sžo/4/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžo/4/2015 z 20. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. januára 2016, sp. zn. 10Sžo/4/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1013200294.1", "identifikacne_cislo": "1013200294", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2016-01-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/428/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 428/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/428/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/428-2002/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/428/#paragraf-7.odsek-1", "nazov": "§ 7 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/428/#paragraf-7.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/428-2002/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/428/#paragraf-7.odsek-3", "nazov": "§ 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/428/#paragraf-7.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/428-2002/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/428/#paragraf-7.odsek-4", "nazov": "§ 7 ods. 4 zákona č. 428/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/428/#paragraf-7.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/428-2002/paragraf-7"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/428/#paragraf-45.odsek-1", "nazov": "§ 45 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/428/#paragraf-45.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/428-2002/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/428/#paragraf-45.odsek-3", "nazov": "§ 45 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/428/#paragraf-45.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/428-2002/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/428/#paragraf-45.odsek-4", "nazov": "§ 45 ods. 4 zákona č. 428/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/428/#paragraf-45.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/428-2002/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/428/#paragraf-45.odsek-5", "nazov": "§ 45 ods. 5 zákona č. 428/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/428/#paragraf-45.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/428-2002/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/428/#paragraf-45.odsek-12", "nazov": "§ 45 ods. 12 zákona č. 428/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/428/#paragraf-45.odsek-12", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/428-2002/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/428/#paragraf-45.odsek-13", "nazov": "§ 45 ods. 13 zákona č. 428/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/428/#paragraf-45.odsek-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/428-2002/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/428/#paragraf-45.odsek-14", "nazov": "§ 45 ods. 14 zákona č. 428/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/428/#paragraf-45.odsek-14", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/428-2002/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-4.odsek-3", "nazov": "§ 4 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-4.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-4"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-5.odsek-2", "nazov": "§ 5 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-5.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-5"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-5.odsek-4", "nazov": "§ 5 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-5.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-5"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2002/428#paragraf-3", "/SK/ZZ/2002/428#paragraf-7", "/SK/ZZ/2002/428#paragraf-45", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-4", "/SK/ZZ/2000/211#paragraf-5"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/59c8913c-3424-4d45-b2b0-b22bddad37e2", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200294.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200294.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200294.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžo/4/2015\n1013200294\n20. 01. 2016\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2016:1013200294.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Ďurišovej a\nčlenov senátu JUDr. Jany Henčekovej, PhD. a JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., v právnej veci žalobcu\nJUDr. L. F., PhD., bytom W., proti žalovanému Úradu na ochranu osobných údajov SR, so sídlom\nHraničná 12, 820 07 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. d. 06192/2012UiP2077/12-3 zo dňa 12. októbra 2012 a č. d. 06192/2012Ui-P2077/12-5 zo dňa 7. decembra 2012, o\nodvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/40/2013-53, 6S/125/2014 zo dňa\n24. októbra 2014, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/40/2013-53,\n6S/125/2014 zo dňa 24. októbra 2014 p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd napadnutým rozsudkom podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O. s. p.“) zamietol žalobu ako dôvodnú.\nPodľa právneho názoru krajského súdu osobné údaje, ochrany ktorých sa žalobca domáhal, boli v súlade\nso zákonom zverejnené v rámci informovania verejnosti o priebehu rokovania Výboru Národnej rady\nSlovenskej republiky na portáli www.nrsr.sk a išlo teda o zverejnenú informáciu. Žalobca ako predseda\norgánu štátnej správy vymenovaný do funkcie vládou SR, je verejným funkcionárom a z tohto titulu je\npovinný strpieť zverejnenie svojich osobných údajov v rozsahu: meno, priezvisko, titul, funkcia. Krajský\nsúd sa stotožnil s názorom žalovaného prezentovanom v jeho vyjadrení k žalobe, že osoby, ktoré\nvykonávajú verejné funkcie sú povinné strpieť zásahy do súkromia vo väčšej miere ako osoby, ktoré\nobdobné funkcie nezastávajú.\nKrajský súd uviedol, že verejní činitelia si musia byť vedomí toho, že budú vystavení pozornosti\nverejnosti a budú musieť akceptovať výkon práva na informácie zo strany verejnosti minimálne v tom\nrozsahu, v akom svoje ústavné alebo zákonné právomoci vykonávajú na verejnosti, respektíve v styku\ns verejnosťou. Úrad vlády Slovenskej republiky plnil svoju povinnosť v súlade s ustanovením § 5\nods. 4 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, keď zverejnil správu o štátnej\npolitike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim\nv zahraničí za rok 2011 a návrh programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na\nrok 2013, v ktorom uviedol meno a priezvisko žalobcu, ktorý je verejným funkcionárom, pričom správa\nvychádzala z rokovania výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné\nmenšiny a zo zápisnice z dvadsiatej tretej schôdze predmetného výboru zo dňa 7. februára 2012,\nktoré sú zverejnenými informáciami. Úrad vlády Slovenskej republiky teda spracoval vo svojej správe aj\n\nosobné údaje žalobcu z titulu jeho verejnej funkcie, ktoré nepodliehajú ochrane v rozsahu požadovanom\nžalobcom.\nO trovách konania rozhodol krajský súd tak, že účastníkom konania ich náhradu nepriznal.\nVo včas podanom odvolaní žalobca navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie\nkonanie. Odvolanie žalobcu obsahuje rovnaké skutočnosti ako žaloba a žalobca naviac k veci udáva,\nže je jednoznačne preukázané, že na uplatnenie výnimky podľa § 7 ods. 4 písm. e) starého zákona\no ochrane osobných údajov bolo potrebné náležite označiť zverejnené osobné údaje žalobcu, čo\nprevádzkovateľ (Úrad vlády SR) neurobil, krajský súd žalobu zamietol, pričom vo svojom odôvodnení\nsa vôbec týmito zákonnými podmienkami uplatnenia výnimky podľa § 7 ods. 4 písm. e) starého zákona\no ochrane osobných údajov nezaoberal. Žalobca preto nevie posúdiť, čo viedlo krajský súd k tomu, že\nžalobu zamietol. Takýto postup krajského súdu je podľa názoru žalobcu v rozpore s § 157 ods. 2 O. s. p.,\nnajmä vzhľadom na skutočnosť, že odôvodnenie rozsudku je nepresvedčivé v tak kľúčovej veci, ako je\nvýnimka podľa § 7 ods. 4 písm. e) starého zákona o ochrane osobných údajov, a tak nie je vôbec možné\npreskúmať, na základe čoho tento súd dospel k názoru, že na uplatnenie uvedenej výnimky práve a\nvýlučne vo vzťahu k žalobcovi nebolo potrebné splniť obe zákonné podmienky kumulatívne. Žalobca\nzároveň pripomenul, že právo na ochranu osobných údajov je právom, ktoré žalobcovi garantuje nielen\nčl. 22 ods. 1 Ústavy SR, ale aj viaceré medzinárodné dohovory z oblasti ľudských práv a základných\nslobôd, ako aj konštantná judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre\nľudské práva v Štrasburgu.\nNa tvrdenie krajského súdu, podľa ktorého v prípade žalobcu išlo o jeho osobné údaje už zverejnené\npredtým na webovom sídle Národnej rady SR v súlade so zákonom žalobca uviedol, že ide o nepravdivé\ntvrdenie, keďže v žalobe explicitne preukázal, že text zverejnený na uvedenom webovom sídle s\njeho osobnými údajmi nezodpovedá textu, ktorý následne svojvoľne upravil a zverejnil prevádzkovateľ.\nNavyše, ak by sa táto podmienka odmyslela, nebola by splnená druhá zákonná podmienka, a to náležité\noznačenie takto zverejnených osobných údajov žalobcu - § 7 ods. 4 písm. e) starého zákona o ochrane\nosobných údajov - čo priznal aj samotný žalovaný vo vyjadrení k žalobe. Podľa názoru žalobcu je\nzarážajúce, že hoci sa žalovaný priznal k nenaplneniu jednej zo zákonných podmienok na uplatnenie\nvýnimky ustanovenej v § 7 ods. 4 písm. e) starého zákona o ochrane osobných údajov, súd žalobu\nzamietol.\nŽalobca nesúhlasí s tvrdením krajského súdu, že osobné údaje žalobcu boli zverejnené preto, že je\nverejným funkcionárom, pričom odkazuje na § 9 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám.\nToto zákonné ustanovenie pri osobe verejného funkcionára odkazuje v poznámke pod čiarou k odkazu\n16a na čl. 2 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií\nverejných funkcionárov a podľa uvedeného ustanovenia ústavného zákona žalobca ako predseda Úradu\npre Slovákov žijúcich v zahraničí nebol a ani nie je verejným funkcionárom. Odôvodnenie rozsudku\nkrajského súdu je tak v rozpore s uvedeným ústavným zákonom.\nŽalobca súhlasí s tvrdením krajského súdu, že ako verejný činiteľ je povinný strpieť väčšie zásahy\ndo svojho súkromia, avšak ochrana osobnosti nie je predmetom tejto žaloby a teda nemôže byť ani\npredmetom rozsudku, či jeho odôvodnenia.\nZáverom žalobca nesúhlasí s názorom krajského súdu, že Úrad vlády SR ako prevádzkovateľ si\nzverejnením textu obsahujúceho osobné údaje žalobcu len plnil povinnosť vyplývajúcu mu z § 5 ods. 4\nzákona o slobode informácií, t.j. povinnosť v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch\nžijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „krajanský zákon“). Toto tvrdenie\nvšak podľa názoru žalobcu neobstojí a je v rozpore s uvedenými zákonmi z dôvodu, že ako uvádza aj\nsamotný názov výročnej správy Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, v ktorej sa ocitol text obsahujúci\nosobné údaje žalobcu, išlo o správu za rok 2011 s plánom na rok 2013. Do tejto správy bol v rozpore s\n§ 3 ods. 2 krajanského zákona vložený text obsahujúci osobné údaje žalobcu, ktorý sa týkal rokovania\npríslušného výboru Národnej rady Slovenskej republiky z februára 2012, čo nepopiera ani žalovaný a ani\nkrajský súd vo svojom odôvodnení, čiže informácia, ktorá mala byť až obsahom správy zverejnenej o rok\nneskôr (2013), ako výročná správa za rok 2012 s plánom na rok 2014. Takéto konanie prevádzkovateľa\nbolo teda nielen v rozpore s § 3 ods. 2 krajanského zákona, ale aj v rozpore s § 5 ods. 4 zákona o\nslobode informácií, a preto je v rozpore s uvedenými zákonmi aj odôvodnenie rozsudku krajského súdu,\nktorým zamietol žalobu žalobcu.\n\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok krajského súdu ako\nvecne správny potvrdiť. Z dôvodu, že žalobca v odvolaní opätovne opakuje tvrdenia, s ktorými sa už\nžalovaný ako aj súd prvého stupňa vysporiadal, žalovaný sa pridržal svojich predchádzajúcich vyjadrení\na naviac k veci uviedol, že rozhodujúcim faktorom pre aplikáciu ustanovenia ýu§ 7 ods. 4 písm. e)\nzákona č. 428/2002 Z. z. je skutočnosť, či osobné údaje, ktoré sú na jeho základe spracúvané, boli už\nzverejnené. Zákon bližšie neurčuje, akým spôsobom môže alebo musí k zverejneniu dôjsť. Podstatnou\nskutočnosťou pre možnosť aplikácie právneho základu spracúvania osobných údajov podľa § 7 ods.\n4 písm. e) citovaného zákona je preto rozsah, resp. zoznam osobných údajov, ktoré prevádzkovateľ\nspracúva na základe tohto ustanovenia. Pokiaľ tento rozsah osobných údajov nepresahuje rozsah\nuž zverejnených osobných údajov, aplikácia citovaného ustanovenia je právnym základom takéhoto\nspracúvania osobných údajov.\nText uznesenia:\nVýbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny konštatuje, že\npredseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrák prejavil hlbokú neúctu k orgánom\nNárodnej rady Slovenskej republiky, čím hrubo porušil procedurálne pravidlá parlamentnej demokracie,\nktoré z titulu svojej funkcie musí dodržiavať.\nVýňatok predmetnej výročnej správy:\nNásledne Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny\nkonštatoval, že predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí Milan Vetrák prejavil hlbokú neúctu k\norgánom Národnej rady Slovenskej republiky, pretože sa na základe výzvy nezúčastnil na jeho rokovaní,\nčím hrubo porušil procedurálne pravidlá parlamentnej demokracie, ktoré z titulu svojej funkcie musí\ndodržiavať.\nŽalovaný uviedol, že skutočnosť, že v prípade dokumentu nejde o identický prepis a teda o citáciu\nnemení nič na fakte, že obsah informácie zverejnenej v predmetnom uznesení vlády SR je takmer\nidentický s obsahom textu výročnej správy. Rozdielovým je iba text, ktorý precizuje, že sa žalobca\nnezúčastnil na rokovaní orgánu Národnej rady SR na základe jeho výzvy, čo však je informáciou, ktorá\nnemá zásadný význam a ktorá z okolností, najmä procedúry zasadania príslušného orgánu Národnej\nrady SR vyplýva. Zákon č. 428/2002 Z. z. neustanovuje, že musí ísť o identický prepis, resp. citáciu\ndanej informácie, aby bolo možné aplikovať tento právny základ (všetky zápisnice z rokovania výborov\nNárodnej rady Slovenskej republiky sú zverejnené na stránke www.nrsr.sk).\nK tvrdeniu žalobcu, že prevádzkovateľ nedodržal kritériá kritiky verejných činiteľov, vyjadrené v judikatúre\nEurópskeho súdu pre ľudské práva a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn.\n3Cdo/61/2000) z toho dôvodu, že môže v týchto prípadoch ísť len o kritiku prípustnú a oprávnenú a\nprevádzkovateľ v tomto prípade postupoval svojvoľne a nepravdivo text prispôsobil, čím došlo k rozporu\ns vyššie uvedenými právnymi názormi žalovaný uviedol, že žalobca nešpecifikuje žiadne tvrdenia ani\ndôkazy na podporu jeho tvrdení, na základe ktorých by došlo k takémuto postupu prevádzkovateľa, a\nteda nepravdivého opisu relevantných skutočností. Podľa názoru žalovaného bez konkretizácie, v čom\nvidí žalobca nepravdivosť zverejnených informácií, vrátane osobných údajov, sa nie je možné k tomuto\nbodu odvolania relevantne vyjadriť.\nK tvrdeniu žalobcu, že predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí nie je verejným funkcionárom\nv zmysle ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných\nfunkcionárov v znení neskorších predpisov žalovaný uvádza, že ani táto skutočnosť nemá v danom\nprípade vplyv na zákonnosť, resp. nezákonnosť spracúvania osobných údajov. V nadväznosti na\nustálený názor vyjadrený judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. sťažnosť č. 13778/88\nThorgeir Thorgeirson v. Island - „konanie zamestnancov verejnej správy by malo byť trvalé predmetom\nskúmania a debát a malo by byť otvorené kritike“ a sťažnosť č. 38432/97 Thoma v. Luxembursko „zamestnanci verejnej správy vykonávajúci svoju úradnú právomoc podliehajú, podobne ako politici,\nširšej akceptovateľnej miere kritiky než súkromné osoby“), nakoľko funkcia predsedu Úradu pre Slovákov\nžijúcich v zahraničí je verejnou funkciou v zmysle platného právneho poriadku Slovenskej republiky s\nvysokou mierou zodpovednosti, nemohli byť v danom prípade konaním prevádzkovateľa práva žalobcu\nporušené.\n\nNa záver žalovaný dodal, že aj pokiaľ by sa jednalo o zverejnenie osobných údajov žalovaného vo\nvýročnej správe za iný rok ako zákon č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanovuje, na aplikáciu ustanovenia § 7\nods. 4 písm. e) vtedy platného zákona č. 428/2002 Z. z. by to nemalo žiadny vplyv, nakoľko k zverejneniu\ntýchto osobných údajov už došlo a tým bola splnená podmienka disponovania právnym základom na\nuskutočnenie tejto spracovateľskej operácie (zverejnenia predmetného rozsahu osobných údajov).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10\nods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.\n1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) a jednomyseľne dospel k záveru, že odvolanie\nžalovaného nie je dôvodné.\nPodľa § 250ja ods. 2 O. s. p., odvolací súd rozhodne o odvolaní spravidla bez pojednávania, ak to nie\nje v rozpore s verejným záujmom. Na prejednanie odvolania nariadi pojednávanie, ak to považuje za\npotrebné, alebo ak vykonáva dokazovanie.\nV tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že krajský súd verejne vyhlásil rozhodnutie dňa 24.10.2014.\nOdvolací súd nepovažoval za potrebné na prejednanie veci nariaďovať pojednávanie a takýto postup\nnebol v rozpore s verejným záujmom.\nDeň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a\nna internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený dňa 20.01.2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).\nPodľa § 244 ods. 1 O. s. p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd v správnom súdnictve\npreskúmava rozhodnutia a postupy orgánov verejnej správy predovšetkým v rozsahu a z dôvodov\nuvedených v žalobe. Rozsahom tvrdení uvedených v žalobe je súd viazaný.\nPodľa § 247 ods. 1 O. s. p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická\nalebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho\norgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPodľa § 3 zákona č. 428/2002 Z.z., osobnými údajmi sú údaje týkajúce sa určenej alebo určiteľnej fyzickej\nosoby, pričom takou osobou je osoba, ktorú možno určiť priamo alebo nepriamo, najmä na základe\nvšeobecne použiteľného identifikátora alebo na základe jednej či viacerých charakteristík alebo znakov,\nktoré tvoria jej fyzickú, fyziologickú, psychickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu.\nPodľa § 7 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z.z., osobné údaje možno spracúvať len so súhlasom dotknutej\nosoby, ak tento zákon neustanovuje inak. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia odseku 5 prvej vety, § 8\nods. 4 písm. b), § 9 ods. 1, § 9 ods. 1 písm. b) a c), § 10 ods. 6, § 23 ods. 4 písm. a) a § 23 ods. 5.\nPodľa § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z.z., súhlas podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak sa osobné\núdaje spracúvajú na základe osobitného zákona, 4) ktorý ustanovuje zoznam osobných údajov, účel\nich spracúvania a okruh dotknutých osôb. Spracúvané osobné údaje o dotknutej osobe možno z\ninformačného systému poskytnúť, sprístupniť alebo zverejniť len vtedy, ak osobitný zákon ustanovuje\núčel poskytovania, sprístupňovania alebo zverejňovania, zoznam osobných údajov, ktoré možno\nposkytnúť, sprístupniť alebo zverejniť, ako aj tretie strany, ktorým sa osobné údaje poskytujú, prípadne\nokruh príjemcov, ktorým sa osobné údaje sprístupňujú, ak tento zákon neustanovuje inak. Týmto nie je\ndotknuté ustanovenie § 9 ods. 1 písm. a).\nPodľa § 7 ods. 4 zákona č. 428/2002 Z.z., ďalej bez súhlasu uvedeného v odseku 1 možno osobné\núdaje spracúvať len vtedy, ak\na) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na účely tvorby umeleckých alebo literárnych diel,\npre potreby informovania verejnosti masovokomunikačnými prostriedkami a ak osobné údaje spracúva\nprevádzkovateľ, ktorému to vyplýva z predmetu jeho činnosti; to neplatí, ak spracúvaním osobných\núdajov na takýto účel prevádzkovateľ porušuje právo dotknutej osoby na ochranu jej osobnosti a\n\nsúkromia alebo takéto spracúvanie osobných údajov bez súhlasu dotknutej osoby vylučuje osobitný\nzákon alebo medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná,\nb) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na plnenie zmluvy, v ktorej vystupuje dotknutá osoba\nako jedna zo zmluvných strán alebo na zavedenie predzmluvných vzťahov alebo opatrení na žiadosť\ndotknutej osoby,\nc) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku dotknutej\nosoby alebo inej fyzickej osoby, ktorá nemá spôsobilosť na právne úkony alebo je fyzicky nespôsobilá\nna vydanie súhlasu, a ak nemožno získať súhlas jej zákonného zástupcu,\nd) predmetom spracúvania sú výlučne titul, meno, priezvisko a adresa dotknutej osoby bez\nmožnosti priradiť k nim ďalšie jej osobné údaje a ich využitie je určené výhradne pre potreby\nprevádzkovateľa v poštovom styku s dotknutou osobou a evidencie týchto údajov; ak je predmetom\nčinnosti prevádzkovateľa priamy marketing, uvedené osobné údaje môže poskytovať, bez možnosti\nich sprístupňovania a zverejňovania, len vtedy, ak sú poskytované inému prevádzkovateľovi, ktorý\nmá rovnaký predmet činnosti výhradne na účely priameho marketingu, a dotknutá osoba písomne\nneuplatnila námietku podľa § 20 ods. 3 písm. c),\ne) sa spracúvajú už zverejnené osobné údaje; v týchto prípadoch treba osobné údaje náležite označiť,\nf) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na splnenie dôležitej úlohy realizovanej vo verejnom\nzáujme, alebo\ng) spracúvanie osobných údajov je nevyhnutné na ochranu zákonných práv a právom chránených\nzáujmov prevádzkovateľa alebo tretej strany za predpokladu, že pri takomto spracúvaní osobných údajov\nprevádzkovateľ a tretia strana rešpektuje základné práva a slobody dotknutej osoby a svojím konaním\nneoprávnene nezasahuje do práva na ochranu jej osobnosti a súkromia.\nPodľa § 45 ods. 1 zákona č. 428/2002 Z.z., úrad pri výkone dozoru nad ochranou osobných údajov\nvyužíva aj oznámenia a podnety právnických osôb a fyzických osôb (ďalej len „oznámenie“) týkajúce sa\npodozrenia z porušovania povinností alebo podmienok určených týmto zákonom. Oznámenie sa úradu\npodáva písomne.\nPodľa § 45 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z.z., úrad oznámenie odloží, ak\na) vec, ktorej sa oznámenie týka, nepatrí do jeho pôsobnosti,\nb) náležitosti uvedené v odseku 9 neboli na výzvu úradu doplnené alebo spresnené v určenej lehote,\nc) oznamovateľ neposkytne úradu na jeho požiadanie potrebnú súčinnosť, pričom bez jeho aktívnej\núčasti nemožno vec vybaviť,\nd) oznamovateľ trvá na utajení svojej totožnosti napriek tomu, že bez použitia jeho osobných údajov\nalebo niektorých jeho údajov podľa odseku 9 písm. a) nemožno vec vybaviť,\ne) oznamovateľ podá opakované oznámenie po uplynutí lehoty podľa odseku 14.\nPodľa § 45 ods. 4 zákona č. 428/2002 Z.z., úrad môže oznámenie odložiť, ak zistí, že\na) vec, ktorej sa oznámenie týka, prejednáva súd alebo orgán činný v trestnom konaní,\nb) od opatrenia alebo udalosti, ktorých sa oznámenie týka, uplynul v deň doručenia oznámenia čas dlhší\nako tri roky,\nc) oznámenie je zjavne neopodstatnené,\nd) neobsahuje meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a podpis oznamovateľa; takéto oznámenie sa\npovažuje za anonymné,\ne) ide o oznámenie vo veci, ktorú už úrad vybavil a opakované oznámenie neobsahuje nové skutočnosti.\nPodľa § 45 ods. 5 zákona č. 428/2002 Z.z., o odložení oznámenia a dôvodoch jeho odloženia úrad\nupovedomí toho, kto oznámenie podal; to neplatí, ak ide o anonymné oznámenie. Odložené oznámenie\nsa považuje za vybavené.\nPodľa § 45 ods. 12 zákona č. 428/2002 Z.z., úrad prešetrí a vybaví písomné oznámenie oznamovateľa\nv lehote 60 dní odo dňa jeho prijatia. Vrchný inšpektor môže túto lehotu v odôvodnených prípadoch\nprimerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov. O predĺžení lehoty úrad písomne upovedomí\noznamovateľa.\nPodľa § 45 ods. 13 zákona č. 428/2002 Z.z., úrad v lehote podľa odseku 12 písomne informuje\noznamovateľa o výsledku prešetrenia oznámenia, v ktorom uvedie práva oznamovateľa ustanovené\n\ntýmto zákonom, ktoré boli porušené. Ak úrad nezistí porušenie práv oznamovateľa, písomne ho\ninformuje o tejto skutočnosti bez zbytočného odkladu, najneskôr však v lehote podľa odseku 12.\nOznámenie sa považuje za vybavené doručením písomnej informácie o výsledku prešetrenia oznámenia\noznamovateľovi.\nPodľa § 45 ods. 14 zákona č. 428/2002 Z.z., oznámenie v tej istej veci možno opakovať v lehote 30\ndní odo dňa doručenia výsledku o prešetrení oznámenia; ak oznámenie neobsahuje nové skutočnosti,\núrad postupuje podľa odseku 4 písm. e). Ak úrad opakované oznámenie neodložil alebo ak zistil, že\nobsahuje nové skutočnosti, vrchný inšpektor preskúma pôvodné oznámenie, či bolo správne vybavené;\no výsledku písomne informuje oznamovateľa, pričom postupuje obdobne podľa odseku 13. Preskúmanie\noznámenia vrchným inšpektorom je konečné.\nPodľa § 4 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., zverejnenou informáciou je informácia, ktorú môže každý\nopakovane vyhľadávať a získavať, najmä informácia publikovaná v tlači alebo vydaná na inom hmotnom\nnosiči dát umožňujúcom zápis a uchovanie informácie, alebo vystavená na úradnej tabuli s možnosťou\nvoľného prístupu, alebo sprístupnená pomocou zariadenia umožňujúceho hromadný prístup, alebo\numiestnená vo verejnej knižnici.\nPodľa § 5 ods. 2 zákona č. 211/2000 Z.z., Národná rada Slovenskej republiky je povinná zverejniť\na) termíny jej schôdzí a zasadaní výborov a návrh programu rokovania,\nb) zápisnice z verejných schôdzí,\nc) texty predložených návrhov zákonov do troch dní po ich podaní do Kancelárie Národnej rady\nSlovenskej republiky,\nd) texty schválených zákonov do troch dní po ich schválení v treťom čítaní,\ne) údaje o dochádzke poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na jej schôdze a na zasadnutia jej\nvýborov do troch dní po skončení každej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky,\nf) výpisy o hlasovaní poslancov po každej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky okrem prípadov\ntajného hlasovania a hlasovania na neverejnej schôdzi.\nPodľa § 5 ods. 4 zákona č. 211/2000 Z.z., vláda Slovenskej republiky je povinná zverejniť texty materiálov\n(návrhy, správy, rozbory) predložených na rokovanie vlády a prijaté uznesenia vrátane ich príloh.\nPodľa § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z., povinná osoba sprístupní na účely informovania\nverejnosti osobné údaje fyzickej osoby, ktoré sú spracúvané v informačnom systéme za podmienok\nustanovených osobitným zákonom o fyzickej osobe, ktorá je verejným funkcionárom, poslancom\nobecného zastupiteľstva, predstaveným v štátnej službe, odborníkom plniacim úlohy pre člena vlády\nSlovenskej republiky, prezidenta Slovenskej republiky, predsedu Národnej rady Slovenskej republiky\nalebo podpredsedu Národnej rady Slovenskej republiky, vedúcim zamestnancom vykonávajúcim\npráce vo verejnom záujme, vedúcim zamestnancom zamestnávateľa, ktorým je orgán verejnej moci,\nnadriadeným v služobnom pomere alebo členom hodnotiacej komisie alebo iného obdobného orgánu,\nktorý sa zúčastňuje na procese rozhodovania o použití verejných prostriedkov. Podľa prvej vety sa\nsprístupňujú osobné údaje v rozsahu\na) titul,\nb) meno,\nc) priezvisko,\nd) funkcia a deň ustanovenia alebo vymenovania do funkcie,\ne) pracovné zaradenie a deň začiatku výkonu pracovnej činnosti,\nf) miesto výkonu funkcie alebo pracovnej činnosti a orgán, v ktorom túto funkciu alebo činnosť vykonáva,\ng) mzda, plat alebo platové pomery a ďalšie finančné náležitosti priznané za výkon funkcie alebo za\nvýkon pracovnej činnosti, ak sú uhrádzané zo štátneho rozpočtu alebo z iného verejného rozpočtu.\nPodľa § 4 ods. 1 zákona č. 474/2005 Z.z., zriaďuje sa Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí (ďalej len\n„úrad“).\nPodľa § 4 ods. 2 zákona č. 474/2005 Z.z., úrad je orgánom štátnej správy so sídlom v Bratislave. Úrad je\nrozpočtovou organizáciou, ktorá je napojená na rozpočet Ministerstva zahraničných vecí a európskych\nzáležitostí Slovenskej republiky.\n\nPodľa § 4 ods. 3 zákona č. 474/2005 Z.z., na čele úradu je predseda, ktorého vymenúva a odvoláva vláda\nna návrh ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Funkčné obdobie\npredsedu úradu je päť rokov. Predsedu v čase jeho neprítomnosti zastupuje v rozsahu jeho práv a\npovinností podpredseda. Predseda môže poveriť aj v iných prípadoch podpredsedu, aby ho zastupoval\nv rozsahu jeho práv a povinností. Podpredsedu na návrh predsedu vymenúva a odvoláva vláda.\nPodľa § 4 ods. 4 zákona č. 474/2005 Z.z., predseda úradu je zároveň vedúcim služobného úradu.\nPodľa § 3 ods. 2 zákona č. 474/2005 Z.z., vláda každoročne do 1. septembra predkladá Národnej\nrade Slovenskej republiky správu za predchádzajúci kalendárny rok o štátnej politike vo vzťahu k\nSlovákom žijúcim v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí spolu s\nnávrhom programu štátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na ďalší rok obsahujúcim\npredpokladanú sumu rozpočtových prostriedkov potrebných na jej realizáciu.\nZ obsahu predloženého súdneho spisu, ktorého súčasťou je administratívny spis žalovaného, najvyšší\nsúd zistil, že dňa 17.09.2012 doručil žalobca žalovanému oznámenie v zmysle § 20 ods. 6 a § 45 zákona\no ochrane osobných údajov, v ktorom vyslovil názor, že Úrad vlády Slovenskej republiky porušil zákon\ntým, že v rozpore s ustanovením § 7 zákona bez jeho súhlasu spracúval jeho osobné údaje.\nŽalovaný dňa 12.10.2012 vyhotovil informáciu o odložení oznámenia č. 06192/2012Ui-P2077/12-3,\npretože dospel k záveru, že v danom prípade sa nejedná o spracúvanie osobných údajov na základe\nsúhlasu dotknutej osoby podľa § 7 ods. 1 a 2 zákona, ale podľa § 7 ods. 4 písm. b) zákona bez súhlasu\ndotknutej osoby. V informácií žalovaný ďalej uviedol, že funkcia predsedu úradu pre Slovákov žijúcich\nv zahraničí je verejnou funkciou podľa § 9 ods. 3 zákona č. 211/2000 Z.z.. Prevádzkovateľ bol teda\noprávnený zverejniť predmetné osobné údaje žalobcu v rozsahu meno, priezvisko a funkcia. V prípade\nďalších informácií, ktorých zverejnenie žalobca namietal, sa jedná o informácie týkajúce sa ochrany\nosobnosti a teda nepatria do pôsobnosti úradu. Z uvedeného dôvodu žalovaný vec podľa § 45 ods. 3\npísm. a) zákona č. 428/2002 Z.z. odložil.\nŽalovanému bolo dňa 13.11.2012 od žalobcu doručené opakované oznámenie v zmysle § 20 ods. 6 a §\n45 zákona č. 428/2002 Z.z.. V predmetnom oznámení žalobca konštatoval, že právny názor žalovaného\nvyjadrený v jeho oznámení je nesprávny, nemá oporu v zákone a nezakladá sa na dostatočne zistenom\nskutkovom a právnom stave.\nŽalovaný vyhotovil dňa 07.12.2012 informáciu č. 06192/2012Ui-P2077/12-5 o výsledku prešetrenia\nopakovaného oznámenia, v ktorom uviedol, že podľa § 3 ods. 2 zákona číslo 474/2005 Z.z. vláda\nkaždoročne do 1. septembra predkladá Národnej rade Slovenskej republiky správu za predchádzajúci\nkalendárny rok o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a poskytnutej štátnej\npodpore Slovákom žijúcim v zahraničí spolu s návrhom programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov\nžijúcich v zahraničí na ďalší rok. V predmetnej správe sa nachádza aj text, v zmysle ktorého sa\nzahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky v roku 2011 zaoberal analogickou správou, ktorú\npredložilo vtedajšie vedenie ÚSŽZ. Výbor vyzval vládu Slovenskej republiky, aby sa zaoberala činnosťou\núradu pod vedením žalobcu a o prijatom uznesení číslo 104 Výboru Národnej rady Slovenskej republiky\npre ľudské práva a národnostné menšiny, bola informovaná aj bývalá predsedníčka vlády Slovenskej\nrepubliky. Žalovaný v záujme zistenia skutkového stavu preveril namietané vyjadrenie Úradu vlády\nSlovenskej republiky, ktoré sa v správe o zahraničných Slovákoch vyskytlo a skonštatoval, že sa jedná o\ncitáciu uznesenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny,\nktorá bola prijatá dňa 07.12.2012 v texte uznesenia číslo 104. Žalovaný v predmetnom podaní poukázal\nna priebeh osemnástej, dvadsiatej druhej a dvadsiatej tretej schôdze Výboru Národnej rady Slovenskej\nrepubliky pre ľudské práva a národnostné menšiny, na ktorých sa žalobca napriek pozvaniu nezúčastnil.\nV závere dvadsiatej tretej schôdze predmetného výboru bol predložený návrh na uznesenie, v ktorom\nbolo konštatované, že žalobca prejavil hlbokú neúctu k orgánom Národnej rady Slovenskej republiky,\nčím hrubo porušil procedurálne pravidlá parlamentnej demokracie, ktoré z titulu svojej funkcie musí\ndodržiavať a bol vznesený návrh - výzva vláde, aby sa zaoberala činnosťou úradu. Následne bolo\npredmetné uznesenie číslo 104 schválené. Predmetný text bol zverejnený na stránke www.nrsr.sk.\nŽalovaný poukázal na rokovací poriadok Národnej rady Slovenskej republiky, v zmysle ktorého sú jeho\nrokovania verejné s výnimkou schôdzí imunitného a mandátového výboru a prerokovania osobitných\n\nkontrolných výborov. Zároveň poukázal na ustanovenie § 7 ods. 4 písm. e) zákona o ochrane osobných\núdajov, podľa ktorého platí, že bez súhlasu dotknutej osoby je možné spracúvať už zverejnené osobné\núdaje; v takýchto prípadoch treba však osobné údaje náležite označiť.\nZáverom žalovaný uviedol, že spracúvanie osobných údajov týkajúcich sa žalobcu, ktoré sa nachádzajú\nv prepise uznesenia číslo 104 nie je porušením zákona, pretože sa spracovali predtým zverejnené\nosobné údaje. Opakované oznámenie žalobcu preto pokladal za vybavené.\nPredmetom preskúmania odvolacieho súdu je rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ako aj\nkonanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutia\nžalovaného č. 06192/2012Ui-P2077/12-3 zo dňa 12.10.2012 a č. 06192/2012Ui-P2077/12-5 zo dňa\n07.12.2012 a konania týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd\nvysporiadal so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu či\nsprávne posúdil zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Po preverení riadnosti podmienok vykonávania\nsúdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu\núčastníkov) sa najvyšší súd celkom stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu,\nako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom ako aj žalobcom, ktoré\nsú obsiahnuté v administratívnom spise.\nPreskúmaním odvolania žalobcu najvyšší súd konštatuje, že námietky v ňom uvedené sú opakujúce sa\nako v predchádzajúcich podaniach, ku ktorým sa krajský súd už podrobne vyjadroval, odvolací súd sa\ns jeho závermi stotožňuje a nepovažuje za potrebné opakovane sa k nim vyjadrovať.\nNa základe výsledkov vykonaného dokazovania podľa názoru odvolacieho súdu krajský súd správne\nvyhodnotil žalobu navrhovateľa ako nedôvodnú. Z obsahu spisu má najvyšší súd za preukázané, že\nosobné údaje, ochrany ktorých sa žalobca domáhal, boli v súlade so zákonom zverejnené na portáli\nwww.nrsr.sk v rámci informovania verejnosti o priebehu rokovania Výboru Národnej rady SR (§ 5 ods.\n4 zákona č. 211/2000 Z.z.).\nNa námietku žalobcu, že prevádzkovateľ nebol oprávnený jeho údaje zverejniť, nakoľko ich neoznačil\nako už zverejnené v zmysle § 7 ods. 4 písm. e) zákona č. 428/2002 Z.z., najvyšší súd uvádza, že pre\nmožnosť aplikácie právneho základu spracúvania osobných údajov podľa § 7 ods. 4 písm. e) zákona\nč. 428/2002 Z.z. je relevantný rozsah osobných údajov, ktoré prevádzkovateľ spracúva na základe\nuvedeného ustanovenia. Pokiaľ tento rozsah osobných údajov nepresahuje rozsah už zverejnených\núdajov, aplikácia tohto ustanovenia je právnym základom takéhoto spracúvania osobných údajov. Z\ntextu uznesenia a z výňatku predmetnej výročnej správy citovaných vyššie vyplýva, že aj keď nejde o\ntotožný prepis, nič to nemení na fakte, že obsah informácie zverejnenej v predmetnom uznesení vlády\nSR je takmer identický s obsahom výročnej správy. Rozdiel je iba v texte, ktorý sa týka toho, že sa\nžalobca nezúčastnil na rokovaní orgánu Národnej rady SR na základe jeho výzvy, čo však je podľa\nnázoru odvolacieho súdu informácia, ktorá nemá zásadný význam. Zákon č. 428/2002 Z.z. neobsahuje\nustanovenie, podľa ktorého sa musí jednať i identický prepis, resp. citáciu danej informácie. Tým, že bola\ninformácia o priebehu rokovania Výboru Národnej rady SR zverejnená verejnosti na portáli www.nrsr.sk,\nide o zverejnenú informáciu v zmysle § 7 ods. 4 písm. e) zákona č. 428/2002 Z.z..\nOdvolací súd má za preukázané, že Úrad vlády SR si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 5 ods.\n4 zákona č. 211/2000 Z.z., keď zverejnil správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v\nzahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2011 a návrh programu\nštátnej politiky vo vzťahu k Slovákom žijúcim v zahraničí na rok 2013, v ktorom uviedol meno a priezvisko\nžalobcu, ktorý je verejným funkcionárom, pričom správa vychádzala z rokovania výboru Národnej rady\nSlovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a zo zápisnice z dvadsiatej tretej schôdze\npredmetného výboru zo dňa 07.02.2012, ktoré sú zverejnenými informáciami.\nOdvolací súd poznamenáva, že žalobca bol ako predseda Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí\nvymenovaný do funkcie vládou SR, je verejným funkcionárom, a z uvedeného titulu je povinný strpieť\nzverejnenie svojich osobných údajov v rozsahu meno, priezvisko, titul, funkcia podľa § 9 ods. 3 zákona\nč. 211/2000 Z.z.. Najvyšší súd sa priklonil k názoru žalovaného ako aj krajského súdu, že osoby, ktoré\nvykonávajú verejné funkcie sú povinné strpieť zásahy do súkromia vo väčšej miere ako osoby, ktoré\nobdobné funkcie nezastávajú. Verejní činitelia si musia byť vedomí toho, že budú vystavení pozornosti\n\nverejnosti a budú musieť akceptovať výkon práva na informácie zo strany verejnosti minimálne v\nrozsahu, v akom svoje ústavne alebo zákonné povinnosti vykonávajú na verejnosti, resp. v styku s\nverejnosťou. Podľa názoru odvolacieho súdu funkcia predsedu Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí\nje teda verejnou funkciou v zmysle platného právneho poriadku Slovenskej republiky s vysokou mieru\nzodpovednosti, a preto ani nemohlo byť právo žalobcu konaním prevádzkovateľa porušené.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky má za preukázané, že napadnuté rozhodnutie krajského súdu\nvychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu. Po preskúmaní rozhodnutia krajského súdu ako aj\nnapadnutých rozhodnutí žalovaného dospel najvyšší súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nS poukazom na uvedené najvyšší súd podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O. s. p. v spojení s § 219 ods. 1\nO. s. p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil ako vecne správny.\nOdvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 250k ods. 1 v spojení s § 246c ods.1 a\n§ 224 ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca v konaní nemal úspech\na žalovaný nemá na ich náhradu zákonný nárok ani v prípade úspechu.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6S/40/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}, {"sz": "6S/125/2014", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}