{"guid": "1aedc567-5358-49c4-b3a0-b8e0a5ced05a:7c22e39e-54e3-4c04-a58b-f61b7c33eccf", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1013200192.1", "spisova_znacka": "2Sžo/36/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/36/2014 z 20. 4. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. apríla 2016, sp. zn. 2Sžo/36/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:1013200192.1", "identifikacne_cislo": "1013200192", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2016-04-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-149.odsek-2", "nazov": "§ 149 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-149.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-149"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327", "nazov": "zákon č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/327-2005"}, {"iri": "/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-15.odsek-2", "nazov": "§ 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/327/#paragraf-15.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/327-2005/paragraf-15"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-149", "/SK/ZZ/2005/327#paragraf-15"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7c22e39e-54e3-4c04-a58b-f61b7c33eccf", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200192.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200192.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200192.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/36/2014\n1013200192\n20. 04. 2016\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2016:1013200192.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a\nčlenov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobkyne: JUDr. S.\nH., advokátka so sídlom Starosaská 3, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci,\nNám. slobody 12, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. 1171/11, ev. č.\n3948/12 zo dňa 19. novembra 2012, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 6S 26/2013-52 zo dňa 17. januára 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S 26/2013-52 zo dňa 17.\njanuára 2014 p o t v r d z u je .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.\") zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného\nsp. zn. 1171/11, ev. č. 3948/12 zo dňa 19.11.2012, ktorým právny odbor Centra právnej pomoci ako\nodvolací orgán potvrdil prvostupňové rozhodnutie Centra právnej pomoci sp. zn. 1171/11, ev. č. 3206/12\nzo dňa 03.10.2012 o priznaní trov právneho zastúpenia vo výške 196,98 € za zastupovanie účastníčky\nkonania Mgr. F. G. v konaní o zvýšenie výživného, vedenom na Okresnom súde Spišská Nová Ves pod\nsp. zn. 11P/605/2009.\nV odôvodnení rozsudku poukázal na to, že uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.\n9C/139/2009 zo dňa 17.08.2009 bola žalobkyňa ustanovená za právnu zástupkyňu Mgr. F. G. na\nzastupovanie v konaní o zvýšenie výživného. Podľa § 149 ods. 2 O.s.p., v znení účinnom v čase\nustanovenia žalobkyne za právnu zástupkyňu, „ak ustanovený advokát zastupoval účastníka, ktorému\nbola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť\nštátu náhradu hotových výdavkov advokáta a odmenu za zastupovanie. Výška tejto odmeny sa určí\npodľa ustanovení osobitného predpisu.\" Okresný súd Spišská Nová Ves vo veci rozhodol dňa 27.05.2010\na v tento deň si vyčíslila žalobkyňa trovy právneho zastúpenia za päť úkonov právnej služby. V čase\nrozhodovania súdu platilo ustanovenie § 149 ods. 2 O.s.p. v nasledovnom znení: „Ak bol účastníkovi\nsúdom ustanovený zástupca alebo ak ide o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej\npomoci, pri náhrade trov konania sa postupuje podľa osobitného predpisu.\" Osobitným predpisom je v\ntomto prípade § 15 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi\na o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991\nZb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č.\n8/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 327/2005 Z. z.\") a § 14a až 14e vyhlášky\n\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov\nza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.\").\nPodľa krajského súdu s účinnosťou od 01.01.2010, na základe zákona č. 495/2009 Z. z., ktorým sa\nmení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov, stratil súd právomoc rozhodovať o trovách právneho zastúpenia pri\nadvokátoch ustanovených ex offo. Táto právomoc prešla zo zákona na Centrum právnej pomoci. V\nprejednávanom prípade, za situácie, keď žalobkyňa bola ustanovená súdom ešte v čase účinnosti § 149\nods. 2 O.s.p. do 31.12.2009, je potrebné aplikovať § 25a zákona č. 327/2005 Z. z., podľa ktorého „na\nkonania o nároku na poskytnutie právnej pomoci začaté pred 01.01.2010 a právoplatne neukončené do\n31. decembra.2009 sa použijú ustanovenia účinné od 01.01.2010.\".\nKrajský súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď priznal žalobkyni trovy\nprávneho zastúpenia podľa § 14a až § 14c vyhlášky č. 655/2004 Z. z. tak, ako mu to ukladá § 15 ods.\n2 zákona č. 327/2005 Z. z. Nie je v kompetencii žalovaného ako správneho orgánu rozhodovať nad\nrámec zákona a priznať žalobkyni viac ako mu dovoľuje zákon. Nestotožnil sa s názorom žalobkyne, že\nnárok na náhradu trov konania je hmotnoprávnym nárokom. Mal za to, že ide o kombináciu procesného\nnároku s nárokom hmotnoprávnym. Pokiaľ sa žalobkyňa odvolávala na legitímne očakávania, krajský\nsúd k tomu uviedol, že v čase uplatnenia trov konania advokát ešte nevie, či mu budú trovy konania\nvôbec priznané a či v takej výške, v akej si ich uplatňuje.\nProti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie a navrhla, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec\nmu vráti na ďalšie konanie. Poukázala na to, že v čase ustanovenia žalobkyne na zastupovanie v\nkonaní o zvýšenie výživného platila právna úprava § 149 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2009.\nŽalobkyňa právne služby riadne poskytla a vo veci bol dňa 27.05.2010 vydaný rozsudok, ktorým okresný\nsúd schválil rodičovskú dohodu o určení výšky výživného, a tiež rozhodol, že žiaden z účastníkov\nnemá právo na náhradu trov konania. Žalobkyňa si riadne uplatnila trovy konania v sume 1998,22\n€. Poukázala na znenie ustanovenia § 149 ods. 2 O.s.p. účinné do 31.12.2009, t.j. v čase, keď bola\nžalobkyňa ustanovená za právnu zástupkyňu a namietala, že krajský súd nezohľadnil, že retroaktivita\nspätnej účinnosti akýchkoľvek právnych predpisov nie je možná. Tiež poukázala na čl. 20 ods. 1\nÚstavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo vlastniť majetok, ako aj na čl. 1 ods. 1\nDodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého\nkaždá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok, nikoho nemožno zbaviť\nmajetku, s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady\nmedzinárodného práva. Žalobkyňa je toho názoru, že krajský súd nesprávne právne posúdil postup a\nrozhodnutie žalovaného a nesprávne interpretoval uplatnenie nárokov na odmenu za právne zastúpenie\npodľa tretej hlavy druhej časti vyhlášky č. 655/2004 Z. z..\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny\npotvrdil a o trovách rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Uviedol,\nže zákon dovoľuje žalovanému v konaní o náhrade trov právneho zastúpenia postupovať zásadne podľa\ndruhej hlavy druhej časti vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej v čase vykonania prvého úkonu právnej\nslužby advokátom. Jedinú výnimku z uvedenej zásady predstavuje § 24e ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.\nz., ktorú v predmetnom konaní nebolo možné aplikovať. Nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že retroaktivita\nakýchkoľvek právnych predpisov nie je možná. „K definujúcim znakom právneho štátu patrí aj zákaz\nretroaktivity právnych noriem, ktorý je významnou demokratickou zárukou ochrany práv a právnej\nistoty (PL ÚS 16/95). Nie každá retroaktivita je však nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný\nprávny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych\npredpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v\nzásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu štátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako\nprípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci. Pri pravej\nretroaktivite zákonodarca v novom právnom predpise neuzná práva alebo povinnosti založené právnymi\nskutočnosťami, ktoré sa ako právne skutočnosti uznávali na základe skoršieho (predchádzajúceho)\nprávneho predpisu. O pravú retroaktivitu ide napríklad vtedy, keď neskorší právny predpis so spätnou\núčinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V dôsledku tohto nastáva\nstav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ak jeho platnosť (skôr, než\nzačal existovať). Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých\n\npodľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu\nmôže ísť napriek tomu, že zákonodarca novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna\nprinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá\nretroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov,\nktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. Za prípustné sa považuje, pokiaľ\nnová právna úprava (uznávajúc práva a povinnosti nadobudnuté podľa skoršieho právneho predpisu)\nzavádza do budúcna nový režim a mechanizmus (procedúru) uplatnenia týchto práv alebo pokiaľ právom\nnadobudnutým za skoršej právnej úpravy priznáva odo dňa účinnosti neskoršej právnej úpravy nový\nobsah. V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti. Akceptuje stav, ktorý nastal\nza skôr platnej a účinnej právnej úpravy, tento stav ale rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy.\".\nNepriama retroaktivita sa podľa právnej teórie využíva v prípade zvýšeného záujmu verejnosti zmeniť\nurčitý právne a spoločensky nevyhovujúci stav. Čím väčší je záujem o zmenenie tohto nežiaduceho\nstavu, tým je viac ospravedlniteľný zásah do existujúcich práv.\nK tvrdeniu žalobkyne, že uplatnenie trov má hmotnoprávnu povahu, žalovaný poukázal na rozhodnutie\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. MCdo/86/2002, podľa ktorého je nárok na náhradu trov\nkonania procesným nárokom, hoci hmotnej povahy. Tento nárok však nie je nárokom hmotnoprávnym\na nevyplýva z hmotnoprávnych noriem. Aby advokátovi vznikol nárok na náhradu trov právneho\nzastúpenia, musí byť tento nárok riadne a zákonným spôsobom uplatnený a oprávnený orgán musí o\ntomto nároku rozhodnúť.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nO.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu\ndôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja\nods. 2 O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zverejnené najmenej 5\ndní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu, rozsudok verejne vyhlásil\n(§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).\nPredmetom súdneho preskúmania v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného o priznaní trov\nprávneho zastúpenia žalobkyni za zastupovanie v konaní o zvýšenie výživného. Žalobkyňa bola\nustanovená na zastupovanie uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9C/139/2009 zo\ndňa 17.08.2009. Okresný súd Spišská Nová Ves vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 11P/605/2009-118\nzo dňa 27.05.2010, ktorým schválil rodičovskú dohodu rodičov maloletého dieťaťa bez priznania nároku\nna náhradu trov konania. Napadnutým rozhodnutím žalovaný priznal žalobkyni paušálnu odmenu podľa\nustanovenia § 14a ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. účinnej od 01.06.2009 v sume 130 € a tiež\nrežijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo výške 35,53 € a DPH vo výške 31,45 €.\nPodľa § 149 ods. 2 O.s.p. (v znení účinnom do 31.12.2009) ak ustanovený advokát zastupoval účastníka,\nktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný\nzaplatiť štátu náhradu hotových výdavkov advokáta a odmenu za zastupovanie. Výška tejto odmeny sa\nurčí podľa ustanovení osobitného predpisu.\nUvedené ustanovenie odkazuje na aplikáciu vyhlášky č. 655/2004 Z. z..\nPodľa § 149 ods. 2 O.s.p. (v znení účinnom od 01.01.2010) ak bol účastníkovi súdom ustanovený\nzástupca alebo ak ide o zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, pri náhrade trov\nkonania sa postupuje podľa osobitného predpisu.\nUvedené ustanovenie odkazuje na aplikáciu § 15 zákona č. 327/2005 Z. z. a na ustanovenia § 14a až\n14e (obsiahnuté v tretej hlavy druhej časti) vyhlášky č. 655/2004 Z. z..\nPodľa § 15 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z., ak oprávnenej osobe nebola priznaná náhrada trov právneho\nzastúpenia, advokátovi prizná centrum odmenu za právne zastupovanie podľa ustanovení osobitného\npredpisu. To neplatí, ak advokát právo na náhradu trov konania neuplatnil riadne a včas v konaní pred\nsúdom; v takom prípade advokátovi právo na priznanie odmeny centrom nevznikne.\nUvedené ustanovenie odkazuje na aplikáciu § 14a a 14b vyhlášky č. 655/2004 Z. z..\n\nPodľa § 14a ods. 2 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (účinnej od 01.06.2009) odmena je vo veciach\nupravených Zákonom o rodine 130 €.\nPrávna úprava účinná do 31.12.2009 rozlišovala prípady ustanovenia advokáta súdom a určenie\nadvokáta centrom a tiež existovala tzv. „dvojkoľajnosť\" aj v procese priznávania trov právneho\nzastúpenia účastníka konania alebo oprávnenej osoby. Ak bol advokát za právneho zástupcu účastníka\nkonania ustanovený rozhodnutím súdu a súd o odmene advokáta rozhodoval do 31.12.2009, súd pri\nstanovení výšky odmeny advokáta postupoval podľa § 149 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom do 31.12.2009,\nktoré pri určovaní výšky odmeny odkazovalo na celú vyhlášku č. 655/2004 Z. z., teda bez odkazu na\nnejaké jej konkrétne ustanovenia.\nZákonom č. 495/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok\nv znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinným od 01.01.2010 došlo\nokrem iného aj k novelizácii ustanovenia § 149 ods. 2 O.s.p.. Táto novela priniesla významný posun v\nprocese odmeňovania advokátov poskytujúcich bezplatnú právnu pomoc osobám v materiálnej núdzi.\nSúdy stratili právomoc rozhodovať o odmene advokáta ustanoveného súdom a táto právomoc prešla na\nCentrum právnej pomoci, ktoré o odmene rozhoduje postupom podľa § 15 zákona č. 327/2005 Z. z. a\npodľa tretej hlavy druhej časti vyhlášky č. 655/2004 Z. z..\nOdvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že rozhodnutie a postup správnych orgánov\noboch stupňov bol v súlade so zákonom. O odmene ustanoveného advokáta malo právomoc rozhodovať\nCentrum právnej pomoci, a to podľa § 15 zákona č. 327/2005 Z. z. a podľa § 14a až 14c (tretej hlavy\ndruhej časti) vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Žalobkyňa si trovy právneho zastúpenia uplatnila podľa § 10\nods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. za päť úkonov právnej služby. Podľa žalobkyne sa na rozhodovanie\no trovách mal uplatniť § 149 ods. 2 O.s.p. účinný do 31.12.2009 a výška odmeny sa teda mala určiť\npodľa ustanovenia § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Najvyšší súd Slovenskej republiky k tomu uvádza, že\nvzhľadom na absenciu intertemporálnych ustanovení k zmenám v právnej úprave Občianskeho súdneho\nporiadku účinných od 01.01.2010 (zákon č. 495/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963\nZb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov)\nje potrebné vychádzať zo základných zásad teórie práva, podľa ktorých v procesnom práve sa aplikuje\nprocesnoprávna norma účinná v čase rozhodovania. Táto zásada je zakotvená aj v § 355 O.s.p., podľa\nktorého ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon i pre konanie začaté pred jeho účinnosťou.\nPrávne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali pred účinnosťou tohto zákona, zostávajú zachované.\nK námietke žalobkyne ohľadne neprípustnosti retroaktivity právnych noriem Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky poukazuje na vyjadrenie žalovaného uvedené vyššie, že „nie každá retroaktivita je nezlučiteľná\ns princípmi, na ktorých je budovaný právny štát...\" a na spresnenie uvádza, že právny výklad pravej\na nepravej retroaktivity citovaný žalovaným v jeho vyjadrení k odvolaniu žalobkyne je okrem iného\nobsiahnutý aj v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/56/2015 z 01.03.2016, na\nktorý v tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje.\nV rozsudku sp. zn. 4Sžo/56/2015 z 01.03.2016 Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že „advokátovi\nvzniká nárok na odmenu až potom ako bol právoplatne ustanovený alebo určený na zastupovanie\núčastníka konania, samozrejme a dňom, kedy došlo k vykonaniu prvého samotného úkonu v rámci\nposkytovania právnej služby v konaní, avšak až po právoplatnosti rozhodnutia o ustanovení. Zmena\nprávnej úpravy týkajúca sa určenia orgánu, ktorý má právomoc priznávať nárok na bezplatnú právnu\npomoc, resp. výške tejto odmeny a spôsob rozhodovania a jej vyplácania môžu nasvedčovať tomu, že\nv tomto prípade sa jedná o nepravú spätnú účinnosť pravej normy (nepriamu retroaktivitu). Nepriama\nretroaktivita však v konečnom dôsledku nepôsobí do minulosti, pretože akceptuje stav, ktorý nastal za\nskôr platnej a účinnej právnej úpravy a tento stav rieši až v čase účinnosti novej právnej úpravy.\".\nSúdne konanie o zvýšenie výživného, v ktorom bola žalobkyňa ustanovená za právnu zástupkyňu matky\nmaloletého dieťaťa, skončilo vydaním rozhodnutia vo veci samej, rozsudku Okresného súdu Spišská\nNová Ves č. k. 11P/605/2009-118 zo dňa 27.05.2010, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu rodičov\nmaloletého dieťaťa bez priznania nároku na náhradu trov konania. V zmysle § 15 ods. 2 zákona č.\n327/2005 Z. z. je pre rozhodovanie žalovaného rozhodujúce, či súd oprávnenej osobe, zastúpenej\nustanoveným advokátom, priznal náhradu trov konania. V prípade, ak tejto osobe náhrada trov právneho\n\nzastúpenia nebola priznaná, advokátovi (pri splnení podmienok uvedených v citovanom ustanovení)\nprizná centrum odmenu za právne zastupovanie podľa § 14a a § 14b vyhlášky č. 655/2004 Z. z..\nAko už Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, novelou Občianskeho súdneho poriadku účinnou\nod 01.01.2010 súdy stratili právomoc rozhodovať o odmene advokáta ustanoveného súdom a táto\nprávomoc prešla na Centrum právnej pomoci, ktoré o odmene rozhoduje postupom podľa § 15 zákona\nč. 327/2005 Z. z. a podľa tretej hlavy druhej časti vyhlášky č. 655/2004 Z. z., na základe ktorej sa\nustanovenému advokátovi za zastupovanie osoby v materiálnej núdzi priznáva paušálna odmena za\nkonanie ako celok a nie odmena za jednotlivé úkony právnej služby podľa druhej hlavy druhej časti\nvyhlášky č. 655/2004 Z. z.. Žalobkyni bola odmena za zastupovanie priznaná v súlade s touto právnou\núpravou, a preto krajský súd rozhodol vo veci správne, keď žalobu žalobkyne zamietol.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne v odvolaní, že „právny vzťah\nuplatnenie trov právneho zastúpenia má hmotnoprávnu povahu\". Nárok na náhradu trov právneho\nzastúpenia a jeho uplatnenie je nárokom procesným, pretože má základ v procesnom práve. Až na\nzáklade právoplatného rozhodnutia o priznaní náhrady trov právneho zastúpenia možno hovoriť o\nhmotnoprávnom nároku a v súvislosti s tým o pohľadávke. Až takáto pohľadávka má majetkovú hodnotu,\na preto nie je opodstatnené ani poukazovanie žalobkyne na právo vlastniť a pokojne užívať majetok.\nZ uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v\nBratislave č. k. 6S 26/2013-52 zo dňa 17.01.2014 ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá\nO.s.p. v spojení s § 219 ods. l O.s.p. potvrdil.\nO náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení s § 246c\nods. l veta prvá O.s.p. a § 250k ods. l O.s.p. Žalobkyňa v konaní nebola úspešná, preto jej súd právo\nna náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:1d9f7480-257d-4edd-9f1f-79c6e292bfff", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 16/95", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 16/95 z 24. 5. 1995", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1995-05-24", "citacie_n": 2672, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:PL.US.16.1995.1"}], "citovane_v": []}