{"guid": "835ffb8e-90fb-4e79-94e8-f7d5efba711b:a7b2977c-4756-4054-8b53-cbdb889827cc", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1013200015.1", "spisova_znacka": "10Sžr/65/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/65/2016 z 29. 6. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 29. júna 2016, sp. zn. 10Sžr/65/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:1013200015.1", "identifikacne_cislo": "1013200015", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Ďurišová", "sudca_id": 280, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zuzana-durisova-280", "datum_vydania": "2016-06-29", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-k", "nazov": "§ 6 ods. 1 písm. k) zákona č. 229/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/229/#paragraf-6.odsek-1.pismeno-k", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/229-1991/paragraf-6"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1991/229#paragraf-6"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a7b2977c-4756-4054-8b53-cbdb889827cc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200015.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200015.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1013200015.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10Sžr/65/2016\n1013200015\n29. 06. 2016\nJUDr. Zuzana Ďurišová\nECLI:SK:NSSR:2016:1013200015.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov: 1/ JUDr. E. A., bytom R., 2/ Doc. Ing.\nF. A., PhD., bytom W., 3/ Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne námestie 1, 814 99 Bratislava,\nproti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor, Trenčianska 55, 821 09 Bratislava\n(predtým Obvodný pozemkový úrad v Bratislave), za účasti: 1/ T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., 2/\nIng. S. M., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., 3/ Y. F., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., všetci traja\nprávne zastúpení: JUDr. Tomáš Plank, advokát, Nám. Slobody č. 10, 811 06 Bratislava, 4/ Slovenský\npozemkový fond, so sídlom Búdková č. 36, 817 15 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nodporcu č. 1108/92, zn. 5051/12/456/07/MBE zo dňa 28.09.2012, na odvolanie zúčastnených osôb v\n1/ až 3/ rade proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Sp/2,3/2013-133 zo dňa 28.04.2014\nv znení uznesenia č. k. 5Sp/2,3/2013-137 zo dňa 28.04.2014 a v znení opravného uznesenia č. k.\n5Sp/2,3/2013-138 zo dňa 28.04.2014, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Sp/2,3/2013-133 zo dňa\n28. apríla 2014 v spojení s uznesením č. k. 5Sp/2,3/2013-137 zo dňa 28. apríla 2014 a v znení opravného\nuznesenia č. k. 5Sp/2,3/2013-138 zo dňa 28. apríla 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na\nďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 2 písm. a) zákona č. 99/1963 Zb.\nObčiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie odporcu\nč. 1108/92, zn. 5051/12/456/07/MBE zo dňa 28.09.2012, ktorým bolo rozhodnuté v reštitučnej veci\núčastníkov v 1/ až 3/ rade tak, že sú oprávnenými osobami podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o\núprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku (ďalej len „reštitučný zákon“)\na spĺňajú podmienky uvedené v ust. § 6 ods. 1 písm. k) reštitučného zákona, nakoľko vlastníctvo k\nuplatneným pozemkom prešlo na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v\ntiesni za nápadne nevýhodných podmienok.\nV odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že v súlade s ustálenou judikatúrou, ak kúpna cena bola\nstanovená v súlade s cenovým predpisom platným v čase uzavretia kúpnej zmluvy (vyhláška č. 47/1969\nZb. o cenách stavieb v osobnom vlastníctve a o náhradách pri vyvlastnení), nemožno konštatovať, že\npredajom boli predávajúci znevýhodnení a že došlo k predaju za nápadne nevýhodných podmienok.\nKúpne zmluvy, ktoré boli doložené správnemu orgánu jednoznačne preukazujú, že kúpna zmluva zo\ndňa 04.08.1977, uzavretá medzi T. O. a spol. ako predávajúcimi a Investingom ako kupujúcim, ktorej\npredmetom bol pozemok parc. č. 2185/3 v k. ú. X., bola uzatvorená za takých istých podmienok ako\niné zmluvy, t. j. s kúpnou cenu 15 Kčs/m2 a že mali rovnaké podmienky ako ostatní predávajúci.\nPodľa § 6 ods. 1 písm. k) zákona č. 229/91 Zb., oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré\nprešli na štát alebo inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy, uzavretej v tiesni za nápadne\nnevýhodných podmienok. Tieseň a nápadne nevýhodné podmienky podľa citovaného ustanovenia je\npotrebné posudzovať oddelene, aj keď vecne môžu spolu úzko súvisieť ako dva predpoklady a bez\n\nsúčasného naplnenia ktorých v čase uzavretia právneho úkonu nemožno úspešne uplatňovať reštitučný\nnárok. Tiesňou sa rozumie objektívny alebo sociálny, niekedy psychický stav (rozrušenie, obavy o\nblízku osobu), nie však psychické donútenie, ktoré je právne relevantné z hľadiska ustanovenia § 37\nObčianskeho zákonníka, ktorý takým spôsobom a s takou vážnosťou dolieha na osobu uzatvárajúcu\nzmluvu, že ju obmedzuje v slobode rozhodovania do takej miery, že urobí právny úkon, ktorý by\ninak neurobila. V čase uzavretia právneho úkonu oprávnenou osobou musia tiež objektívne existovať\nnápadne nevýhodné podmienky. Tieto môžu spočívať v porušovaní ekvivalentnosti dohodnutého plnenia\nv značne nevýhodných podmienkach. Pri skúmaní naplnenia znakov nápadne nevýhodných podmienok\nkonajúci súd nezistil v danom prípade nevýhodnosť takej intenzity, že by ju bolo možné kvalifikovať ako\nnápadnú. Pokiaľ išlo o cenovú ponuku, štát nemal možnosť dohody o kúpnej cene, ale bol povinný riadiť\nsa vtedy platným cenovým predpisom, a teda navrhnúť cenu, ktorá bola s ním v súlade. Kúpna cena za\npozemok bola stanovená v čiastke 15,- Kčs/m2 a podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 47/1967 Zb. Rovnaká\ncena za m2 bola určená aj v predtým uzatvorenej kúpnej zmluve z roku 1972 v prípade P. W., ako aj\nvo viacerých zmluvách, doložených dňa 24.01.2012 Magistrátom hlavného mesta SR Bratislavy. Na\nzáklade takto zisteného skutkového a právneho stavu konajúci súd bol toho názoru, že v danom prípade\nneboli kumulatívne splnené obe zákonné podmienky podľa ust. § 6 ods. 1 písm. k) zákona č. 229/1991\nZb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, a to uzavretie\nkúpnej zmluvy v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok s tým, že podľa názoru súdu nebola\nsplnená podmienka nápadne nevýhodných podmienok. Vzhľadom na nesprávne posúdenie nápadne\nnevýhodných podmienok bolo potrebné rozhodnutie správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť odporcovi na\nďalšie konanie, v ktorom bude potrebné opätovne objektívne posúdiť námietky navrhovateľov v 1/ a 2/\nrade, uvedené v opravnom prostriedku.\nProti rozsudku krajského súdu podali zúčastnené osoby v 1/ až 3/ rade prostredníctvom ich právneho\nzástupcu odvolanie doplnené o stanovisko týchto zúčastnených osôb, v ktorom uviedli, že je nesporné,\nže predmet reštitúcie v minulosti patril rodine reštituentov. Reštituenti sami neiniciovali predaj pozemku\nštátu a dobrovoľne by to nikdy neurobili. Štát použil nepravdivý dôvod výstavby vo verejnom záujme. S\ntýmto argumentom a hrozbou vyvlastnenia nátlakom docielil predaj pozemku. Zamýšľanú výstavbu štát\nnikdy neuskutočnil. Tento argument pri vyvlastnení napĺňa reštitučný titul, pretože zákonodarca uznal,\nže keď štát vyvlastní majetok s klamlivým dôvodom verejného záujmu, tak je to dôvodom na vrátenie\nmajetku. Výkup bol prvým krokom pred vyvlastnením a malo by sa brať do úvahy, že predávajúci boli\noklamaní. V stanovisku ďalej zúčastnené osoby poukazujú na mnohopočetnú judikatúru Ústavného\na Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa reštitučných vecí, poukazujú na splnenie podmienky nápadne\nnevýhodných podmienok, pretože cena sama o sebe nemala byť určovacím pravidlom pre ich objektívne\na správne posúdenie, poukazujú na falošný dôvod pre odkúpenie záhrady, ktorý sa nenaplnil, a teda že je\nobdobne ako v písm. m) citovaného ustanovenia daný dôvod na prinavrátenie vlastníctva reštituentom,\nnakoľko nehnuteľnosť nikdy neslúžila účelu, na ktorý bola kúpená, zdôrazňujú, že kúpna zmluva týkajúca\nsa predmetných nehnuteľností uzatvorená medzi Hlavným mestom SR Bratislava a navrhovateľmi v 1/\na 2/ rade je s poukázaním na ust. § 5 ods. 3 zákona absolútne neplatná, tvrdia, že reštituenti nemali\nna výber iné ponúknuté ceny, len tú, ktorú im ponúkol štát a že hodnota nehnuteľnosti bola podstatne\nvyššia. Navrhujú preto odvolaciemu súdu, aby rozsudok krajského súdu zmenil alebo zrušil a potvrdil\nrozhodnutie odporcu.\nVo vyjadrení k odvolaniu navrhovatelia v 1/ a 2/ rade uviedli, že reštituenti nepreukázali splnenie\nnápadne nevýhodných podmienok pri predaji ich pozemku v roku 1977, pretože štát pri výkupe\npostupoval rovnako u všetkých občanov, a teda všetkých občanov rovnako postihovali podmienky\nvtedajšej doby, vtedy platné zákony a vyhlášky. Štát a ani občania nemohli dojednať vyššiu cenu za\npredaj pozemku, nakoľko ak by cena bola v rozpore s platným právnym poriadkom, bol by tento právny\núkon neplatný. Poukaz odvolávateľov na vyvlastnenie veci a jej navrátenie je irelevantný, nakoľko\nreštituentom ich nehnuteľnosť vyvlastnená nebola, pričom upozornenie na možnosť vyvlastnenia pred\nvýkupom pozemku nie je bezprávnou vyhrážkou, ani hrozbou, nakoľko ide o legálny právny inštitút\npretrvávajúci aj v súčasnom právnom poriadku. Ich dôkazy, najmä svedecké výpovede považujú\nnavrhovatelia za nepriame a umelo vyprodukované podľa aktuálnej potreby. Reštituenti predali pozemok\ndobrovoľne, nie v tiesni a obdržali zaň najvyššiu možnú cenu podľa vtedy platnej vyhlášky č. 47/1969 Zb.\nKeďže reštituenti nepreukázali splnenie objektívnych kumulatívnych podmienok, považujú rozhodnutie\nkrajského súdu za správne a navrhujú odvolaciemu súdu, aby rozsudok krajského súdu potvrdil ako\nvecne správny.\n\nVo vyjadrení k odvolaniu zúčastnená osoba v 4/ rade uviedla, že nie je možné konštatovať splnenie\nnápadne nevýhodných podmienok, tak ako ich hodnotil správny orgán vo svojom rozhodnutí. Čo sa\ntýka tiesne ako druhej podmienky, stotožnil sa s rozhodnutím NS SR sp. zn. 10Sžr/16/2011, v ktorom\nnajvyšší súd konštatoval, že hrozba vyvlastnenia nemohla vyvolal tieseň, nakoľko išlo o legálny postup\nv súlade so zákonom. Je potrebné podotknúť, že vyvlastnenie je inštitútom, ktorý je súčasťou právneho\na legálneho štátu aj v súčasnej právnej úprave. Zároveň podotkol, že Hlavné mesto SR Bratislava počas\nreštitučného konania nemalo predávať pozemok v zmysle ust. § 5 zákona. Na základe uvedeného\nnapadnutý rozsudok považuje za správny a preto navrhuje, aby odvolací súd tento rozsudok potvrdil.\nVo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľ v 3. rade uviedol, že sa plne stotožnil s rozsudkom Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 5Sp/2-3/2013 zo dňa 28.04.2014, ktorý dospel k záveru, že tieseň a nápadne\nnevýhodné podmienky podľa vyššie citovaného ustanovenia je potrebné posudzovať oddelene, aj keď\nvecne môžu spolu úzko súvisieť ako dva predpoklady, a bez ich súčasného naplnenia v čase uzavretia\nprávneho úkonu nemožno úspešne uplatňovať reštitučný nárok. Pri skúmaní naplnenia znakov nápadne\nnevýhodných podmienok konajúci súd nezistil v danom prípade nevýhodnosť takej intenzity, že by ju\nbolo možno kvalifikovať ako nápadnú. Pokiaľ išlo o cenovú ponuku, štát nemal možnosť dohody o kúpnej\ncene, ale bol povinný riadiť sa vtedy platnými cenovými predpismi a teda navrhnúť cenu v súlade s nimi.\nKúpna cena za pozemok bola stanovená v čiastke 15,- Kčs/m2 podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 47/1967\nZb. Ak by platilo, že ak bola cena určená orgánom štátu a nie dohodnutá účastníkmi zmluvného vzťahu,\ntoto by bolo možné považovať za nápadne nevýhodné podmienky, všetky kúpne zmluvy uzatvorené so\nštátom ako kupujúcim, kde kúpna cena bola stanovená na základe platného predpisu, by museli byť\nuzatvorené v tiesni a teda by mali právnu vadu, ktorá by mala za následok ich neplatnosť. Je toho názoru,\nže takýto právny názor by vnášal do právneho systému neistotu, a spochybňoval by všetky právne\núkony uzatvorené v minulosti. Je vylúčené posudzovať právnymi predpismi stanovenú kúpnu cenu za\nnápadne nevýhodnú, nakoľko je zrejmé, že vyhláška o cenách bola aplikovaná pri kúpe nehnuteľností\nod ktoréhokoľvek občana, reštituentov nevynímajúc. V danom prípade neexistovala objektívna tieseň,\nnakoľko ponuke štátu viacerí vlastníci susedných pozemkov nevyhoveli, nedošlo ani k vyvlastneniu a\nani svedkovia v konaní pred správnym orgánom nepotvrdili žiadne perzekúcie. Tieseň nemohla byť\nvyvolaná ani prípadným upozornením na vyvlastnenie, lebo inštitút vyvlastnenia predstavoval legitímny\nprostriedok nadobúdania nehnuteľného majetku štátom, čomu je tak dodnes. Skutočnosť, že nebol\nnaplnený účel, pre ktorý bola nehnuteľnosť vykúpená je irelevantná, lebo tu nedošlo k vyvlastneniu.\nNavrhuje preto odvolaciemu súdu, aby rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.), v konaní vedenom pod sp. zn.\n10Sžr/80/2014 preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\nv rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 O.s.p.. Po zistení, že odvolanie bolo podané\noprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je podľa\nustanovenia § 201 v spojení s ust. § 250s prvá veta O.s.p. odvolanie prípustné, stotožnil sa so záverom\nkrajského súdu, že preskúmavané rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci, preto napadnutý rozsudok krajského súdu rozhodnutím zo dňa 17.06.2014 potvrdil\npodľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vo výroku vecne správny.\nV odôvodnení rozhodnutia uviedol, že predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok\nkrajského súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodol, že\nzúčastnené osoby v 1/ až 3/ rade sú oprávnenými osobami a spĺňajú podmienky uvedené v ust. § 6\nods. 1 písm. k) reštitučného zákona, nakoľko vlastníctvo k uplatneným pozemkom prešlo na štát alebo\ninú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,\na preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,\npričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu\na konanie mu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými\nnámietkami uvedenými v opravnom prostriedku navrhovateľov v 1/ a 2/ rade a z takto vymedzeného\nrozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu.\nSporným medzi účastníkmi konania bolo posúdenie právnej otázky, či v intenciách reštitučného titulu\npodľa § 6 ods. 1 písm. k) reštitučného zákona boli kumulatívne splnené obidve podmienky, teda či kúpna\nzmluva bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.\nPodľa § 4 ods. 1 reštitučného zákona, oprávnenou osobou je štátny občan Českej a Slovenskej\nFederatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k\n\npôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára\n1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1.\nPodľa § 6 ods. 1 písm. k) reštitučného zákona, oprávneným osobám sa vydajú nehnuteľnosti, ktoré\nprešli na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne\nnevýhodných podmienok.\nZ predloženého spisu krajského súdu, ktorého súčasť tvoril administratívny spis odvolací súd zistil,\nže dňa 16.12.1992 si T. O., Ing. S. M. a Y. F. uplatnili na bývalom Pozemkovom úrade Bratislava\nMesto v zmysle zákona č. 229/91 Zb. nárok na vydanie nehnuteľnosti parc. č. 2185/3 vo výmere\n1057 m2, vedenej na PK vložke č. 14860 k. ú. W. po pôvodnom vlastníkovi L. O. a zároveň vyzvali\nMagistrát hlavného mesta SR Bratislava dňa 12.11.1992 pod č. OSM/1598 zo dňa 29.04.1991 o vydanie\npredmetnej nehnuteľnosti. Nakoľko nebola správnemu orgánu do vydania rozhodnutia doručená dohoda\no vydaní nehnuteľnosti, správny orgán mal za to, že povinná osoba v lehote 60 dní neuzatvorila podľa ust.\n§ 9 ods. 1 reštitučného zákona dohodu o vydaní nehnuteľnosti do vlastníctva žiadateľov. Túto skutočnosť\npotvrdzuje aj korešpondencia žiadateľov s Magistrátom hlavného mesta SR Bratislava a Generálnym\ninvestorom mesta Bratislavy. Okresný úrad Bratislava i Odbor regionálneho rozvoja a iných odvetvových\nvzťahov dňa 11.02.1999 vo veci vydal rozhodnutie č. 090/2859/002/99-Mi, ktorým žiadateľom nepriznal\nvlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Toto rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu\nv Bratislave č. k. 27S/121/99-20 zo dňa 12.10.1999, pretože bolo vydané bez presného a úplného\nzistenia stavu veci a nedostatočne vykonaného dokazovania vo vzťahu k tiesni a nápadne nevýhodným\npodmienkam. Okresný úrad Bratislava I, Odbor financií dňa 22.11.2002 vo veci vydal rozhodnutie č.\n09012859/009/99-MI, ktorým žiadateľom opätovne nepriznal vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Toto\nrozhodnutie bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave 3Sp/91/2005, nakoľko bolo podľa\nnázoru konajúceho súdu znova vydané bez procesného zistenia stavu veci a nedostatočne vykonaného\ndokazovania. Obvodný pozemkový úrad ako právny nástupca Okresného úradu Bratislava I podľa §\n5 ods. 5 zákona pokračoval v konaní. Po vykonanom dokazovaní Obvodný pozemkový úrad vydal\ndňa 21.11.2008 rozhodnutie č. 456/07/8024/2008/0 zn. 1108/92, ktorým žiadateľom opätovne nepriznal\nvlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti. Žiadatelia sa návrhom, doručeným Okresnému súdu\nBratislava I dňa 07.12.2000 domáhali určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 15.10.1997, tento\nnávrh bol však konajúcim súdom rozsudkom č. k. 16C/188/00-83 zamietnutý z dôvodu nepreukázania\nnaliehavého právneho záujmu. Nakoľko pozemky prešli na štát kúpnou zmluvou zo dňa 04.08.1977,\nsprávny orgán skúmal, či sú splnené podmienky ustanovenia zákona podľa § 6 ods. 1 písm. k),\nt. j. či pôvodní vlastníci nehnuteľnosti podpísali kúpnu zmluvu v tiesni a súčasne za nápadne\nnevýhodných podmienok. V návrhu na preskúmanie rozhodnutia č. 456/07/8024/2008/0 zn. 1108/92\nzo dňa 21.11.2008 žiadatelia namietali, že nečinnosťou správneho orgánu bol pozemok prevedený\nz povinnej osoby Hlavného mesta SR Bratislava na fyzické osoby - navrhovateľov v 1/ a 2/ rade.\nVýsledkom opätovného preskúmania nároku žiadateľov bolo napadnuté rozhodnutie č. k. 1108/92\nzn. 5051/12/456/07/MBE zo dňa 28.09.2012, ktorým správny orgán skonštatoval, že žiadatelia sú\noprávnenými osobami podľa § 4 ods. 1 reštitučného zákona a spĺňajú podmienky uvedené v ust. § 6\nods. 1 písm. k) reštitučného zákona, nakoľko vlastníctvo k uplatneným pozemkom prešlo na štát alebo\ninú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok\na priznal žiadateľom vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v katastrálnom území W. (v súčasnosti k. ú. X.)\no výmere 658 m2 a 269 m2, každému v podiele 1/3 k celku a nepriznal im vlastnícke právo k pozemku\nv pôvodnom k. ú. W. (v súčasnosti k. ú. X.), parc. č. 2185/3 o výmere 130 m2 z dôvodu, že je v časti\nzastavaný a stavba bráni jeho poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu.\nK otázke tiesne a nápadne nevýhodných podmienok odvolací súd poukázal na ustálenú súdnu prax, z\nktorej v tomto rozhodnutí vychádzal (napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 10Sžr/16/2011; rozhodnutie NS SR\nsp. zn. 1Sžo/191/2008). Ďalej uviedol, že splnenie zákonných podmienok správny orgán, aj súd prvého\nstupňa správne posudzovali v čase uzavretia kúpnej zmluvy. Podmienkou úspešnosti uplatneného\nnároku je kumulatívne splnenie všetkých podmienok, pričom tieseň a nápadne nevýhodné podmienky\ntreba posudzovať oddelene, i keď vecne prípadne skutkovo spolu zväčša úzko súvisia. Hoci ide o\nzaužívané pojmy občianskeho práva (§ 49 Občianskeho zákonníka), ktoré treba aj v prípade reštitučných\nzákonov vykladať zásadne v zhode, teda podľa ustanovených interpretačných pravidiel, v prípade\nreštitučných nárokov je potrebné v každej posudzovanej veci zohľadniť aj účel reštitučných zákonov.\n\nPodľa právnej teórie a ustálenej súdnej praxe tiesňou sa rozumie objektívny hospodársky alebo sociálny,\nniekedy psychický stav, ktorý takým spôsobom a s takou závažnosťou dolieha na osobu uzatvárajúcu\nzmluvu, že ju obmedzuje v slobode rozhodovania nakoľko, že vo vzťahu k svojmu majetku urobí\nprávny úkon, ktorý by inak neurobila. Tieseň musí mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom\nstave, ktorý musí byť pohnútkou pre dotknutú osobu v tom zmysle, že konala vo svoj neprospech.\nHrozba vyvlastnením nemôže byť posúdená ako tieseň, pretože v čase uzavretia kúpnej zmluvy išlo o\nlegálny postup v zmysle platných právnych predpisov. V tejto súvislosti odvolací súd ešte k námietke\nzúčastnených osôb v 1/a 3/ rade týkajúcej sa situácie, že štát prostredníctvom spoločnosti sa pri návrhu\ndohody o kúpe sporných nehnuteľností vyhrážal reštituentom vyvlastnením vo verejnom záujme, pričom\nverejný záujem (účel predaja) nebol nikdy po predaji naplnený, dodáva, že ust. § 6 ods. 1 písm. k)\nreštitučného zákona (titul) s možnosťou vydania nehnuteľností v prípade, že nehnuteľnosť existuje a\nnikdy neslúžila účelu, na ktorý bola vyvlastnená, nepočíta. S touto situáciu zákonodarca rátal v prípade,\nkedy bola nehnuteľnosť vyvlastnená za náhradu v zmysle ust. § 6 ods. 1 písm. m) reštitučného zákona,\nčo však nie je prípad zúčastnených osôb v 1/ a 3/ rade. Odvolací súd poukazuje najmä na to, že aj keby\nuznal tieseň reštituentov v zmysle § 6 ods. 1 písm. k/ zákona č. 229/1991 Zb. v platnom znení, musí byť\nsúčasne splnená aj ďalšia podmienka, ktorou sú nápadne nevýhodné podmienky uzavretia zmluvy.\nNápadne nevýhodné podmienky treba posudzovať podľa konkrétnych okolností daného prípadu, musia\nobjektívne existovať v čase právneho úkonu a nemôžu spočívať v subjektívnom cítení dotknutej osoby.\nU odplatných zmlúv pôjde predovšetkým o posúdenie, či nebola porušená ekvivalentnosť vzájomných\nplnení a či objektívne bol pomer získanej hodnoty k vydávanej protihodnote nápadne nevýhodný,\npričom musí ísť o nevýhodnosť takej intenzity, aby ju bolo možné kvalifikovať ako nápadnú. Nemožno\nvšak hovoriť o nápadne nevýhodných podmienkach z pohľadu porovnania vtedajších a dnešných cien\nnehnuteľností, pretože takto ,,nevýhodné podmienky“ boli všeobecným produktom vtedajšej doby a\npostihovali rovnako každého, kto vtedy nehnuteľnosti predával. Nápadnú nevýhodnosť je potrebné\nposudzovať z hľadiska súladu kúpnej ceny s vtedy platnými právnymi predpismi a možno ju preukázať\nvo vzťahu k iným, vtedy uzatváraným porovnateľným zmluvám, pretože vždy musí znamenať konkrétnu\nnevýhodu reštituenta v porovnaní s inými občanmi. Ako vyplýva zo spisového materiálu kupujúci kupoval\npredmetnú nehnuteľnosť za kúpnu cenu podľa platných cenových predpisov vyhlášky č. 47/1969 Zb., a\nto pozemok\nza 15,- Kčs/m2 a celú výmeru za 15 902,40 Kčs a vonkajšie úpravy za 16 565,60 Kčs\na porasty a iné kultúry za 17 902,40 Kčs, t. j. spolu za cenu 50 323 Kčs. Výška kúpnej ceny bola zhodná\ns vypočítanou cenou uvedenou v znaleckom posudku znalca Krajského súdu v Bratislave B., ktorý bol\nvypracovaný v roku 1977 pod por. č. 194/9/15/77. Kúpna cena nehnuteľnosti tak bola stanovená podľa\nv tom čase platného právneho predpisu a pri jej stanovení boli vzaté do úvahy okrem ceny pozemku aj\nvonkajšie úpravy, porasty a iné kultúry nachádzajúce sa na pozemku. Na základe toho dospel najvyšší\nsúd k záveru, že stanovením ceny predávanej nehnuteľnosti nedošlo k stavu, ktorý by naplnil znaky\npojmu ,,nápadne nevýhodné podmienky“.\nVzhľadom na to, že zásadnou právnou otázkou v tomto konaní bolo v zmysle požiadavky § 6\nods. 1 písm. k/ zákona č. 229/1991 Zb. v platnom znení preukázanie tiesne a zároveň nápadne\nnevýhodných podmienok, čo z doteraz vykonaného dokazovania správneho orgánu nemal najvyšší\nsúd za preukázané, nebolo potrebné sa v odvolacom konaní zaoberať ďalšími právnymi námietkami\núčastníkov konania uvedených v odvolaní, nakoľko tieto môžu prísť do úvahy až v prípade, ak by\nbola jednoznačne preukázaná skutočnosť, že zmluva o prevode bola uzatvorená v tiesni za nápadne\nnevýhodných podmienok.\nProti tomuto rozsudku najvyššieho súdu podali zúčastnené osoby v 1. až 3. rade ústavnú sťažnosť,\nktorej Ústavný súd Slovenskej republiky čiastočne vyhovel a nálezom sp. zn. I. ÚS 469/2015-48 zo\ndňa 19.01.2016 rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Sžr/80/2014 zo 17.06.2015\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu porušenia základného práva sťažovateľov na súdnu\nochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie\npodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rozhodol tak s odôvodnením,\nže najvyšší súd vôbec nereagoval na podstatné argumenty sťažovateľov uvedené aj v odvolaní proti\nrozhodnutiu krajského súdu k tomu, že správny orgán, „postupoval v súlade s názorom ústavného súdu\nvysloveným vo veci I. ÚS 154/08, z ktorého jednoznačne vyplýva, že výška kúpnej ceny nemôže byť\njediným kritériom pre určenie, či kúpna zmluva bola alebo nebola uzavretá za nápadne nevýhodných\npodmienok ...“ a tiež k tomu, že sa najvyšší súd zjavne odklonil od svojej judikatúry, keď nie v podobnej,\nale úplne rovnakej veci inej reštituentky (rozsudok sp. zn. 6 Sžo 193/2010 z 24. augusta 2011) rozhodol\n\nopačne, svoj odklon od svojej predchádzajúcej judikatúry nijako nevysvetlil, čím je jeho rozhodnutie voči\nsťažovateľom nielen diskriminačné, ale aj arbitrárne. Vytýka odvolaciemu súdu, že nedal sťažovateľom\nžiadnu odpoveď na ich kľúčové námietky uvedené v odvolaní a jeho doplnení, že jeho závery majú\ncharakter nespravodlivého rozhodnutia voči sťažovateľom a predlžujú ich právnu neistotu. Poukázal na\nprávny názor, ktorý vyslovil vo veci sp. zn. I. ÚS 154/08 s tým, že nie je dôvod naň neprihliadať aj v tejto\nveci. Odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu vyhodnotil ako nepresvedčivé, nereagujúce ani na\nodlišnú vlastnú judikatúru, preto po vrátení veci bude povinnosťou najvyššieho súdu postupovať podľa\nprávneho názoru ústavného súdu a reagovať na kľúčové námietky sťažovateľov uvedené v odvolaní\nproti rozsudku krajského súdu.\nK nálezu ústavného súdu sa vyjadrila navrhovateľka v 1. rade v stanovisku z 20.04.2016. Uviedla, že\nv samotnej ústavnej sťažnosti sa nachádzajú tvrdenia sťažovateľov, ktoré sa nezakladajú na pravde.\nNamietala tvrdenie, že uzavretie kúpnej zmluvy v tiesni nebolo sporné a nespochybnili ho ani manželia A.\nani Mesto, pretože tak Hlavné mesto SR, ako aj manželia A. namietali v celom súdnom konaní uzavretie\nkúpnej zmluvy v tiesni, aj uzavretie kúpnej zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok. Zrušenie\nrozhodnutia Obvodného pozemkového úradu považuje za jediné správne riešenie, pretože je založené\nna svojvoľnom vyhodnotení dôkazov len v prospech žiadateľov, a to dôkazov nepriamych, priame dôkazy\nignoroval, alebo ich nesprávne vyhodnotil. Navyše správny orgán nepostupoval podľa § 11 ods. 1 písm.\na) zákona č. 229/1991 Zb. v platnom znení, podľa ktorého pozemky nemal vydať, ale priznať právo na\nnáhradu. Z tvrdenia ústavného súdu, že najvyšší súd rozhodol opačne, ako predtým v úplne rovnakej veci\ninej reštituentky, podľa nej vyplýva, že ústavný súd nemal k dispozícii administratívny spis Obvodného\npozemkového úradu, pretože inak by zistil, že prípad, posudzovaný v rozsudku Najvyššieho súdu SR\npod sp. zn. 6Sžo 193/2010 nie je totožný s prípadom sťažovateľov, ale iba podobný. Išlo v ňom o\nnavrátenie vlastníctva k pozemkom o celkovej výmere 10.129 m2, na ktorých reštituentka pestovala\novocné dreviny aj na predaj s ročným výnosom vyše 17 tis. Kčs a navyše tieto ovocné dreviny a\nporasty neboli ohodnotené znaleckým posudkom. V prejednávanej veci nie reštituenti, ale ich matka\nmala údajný prospech zo záhrady v podobe kvetov a ovocia tak pre vlastnú potrebu, ako aj na predaj\nna trhovisku. Predložená kópia povolenia ambulantného predaja bola pritom datovaná iba 7 mesiacov\npred predajom záhrady a nebol preukázaný žiaden výnos z predaja, ani úroda. Navyše na pozemku\nnebola ani vodovodná prípojka a nebolo preukázané ani to, že reštituenti v čase predaja záhradu vôbec\nužívali, keďže na liste vlastníctva č. 3500, evidenčnom liste 877 ako aj na vyhotovenom Geometrickom\npláne boli ako užívatelia záhrady uvedené iné osoby. Všetky tieto skutočnosti správny orgán ignoroval,\nalebo ich nesprávne vyhodnotil, alebo interpretoval. Vytýka tiež ústavnému súdu, že prípad posudzoval\nlen z uhla pohľadu sťažovateľov, všeobecné súdy sú však povinné prihliadať aj na práva a oprávnené\nzáujmy ostatných účastníkov konania. Pokiaľ ústavný súd poukázal na svoj nález vydaný pod sp. zn.\nI. ÚS 154/2008, vychádzajúc z jeho citácie nešlo o identický či podobný prípad, pretože v predmetnom\nspore bol pozemok reštituentov ocenený ako stavebný, preto poukaz ústavného súdu na diskrimináciu\nmedzi súkromným a osobným vlastníctvom, ktorá mala odraz v § 14 a §15 vyhlášky, tu nie je namieste.\nUviedla tiež, že hoci vinu na tom, že predmetný pozemok kúpili a postavili na ňom rodinný dom nesie\nHlavné mesto SR, ktoré ich neinformovalo o uplatnenom reštitučnom nároku, reštituenti majú záujem\nzískať len tento pozemok a následne žiadať zaplatenie trhovej kúpnej ceny, resp. platenie nájomného,\nčo sami viac krát prezentovali a ponúknuté tri náhradné pozemky odmietli. Nadobudnutie právoplatnosti\npreskúmavaného rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu by vyvolalo množstvo ďalších súdnych\nsporov vyplývajúcich z toho, že niekto iný je vlastníkom pozemku a niekto iný je vlastníkom na ňom\nstojacej stavby.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ako\nodvolací súd znova preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a v\nintenciách zrušujúceho nálezu ústavného súdu dospel jednomyseľne k záveru, že rozsudok krajského\nsúdu bolo potrebné zrušiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia §\n250ja ods. 2 v spojení s § 2501 ods. 2 O. s. p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <.. Rozhodnutie bolo verejne vyhlásené dňa 29. júna 2016 (§ 156 ods. 1 a ods.\n3 O. s. p.).\nObvodný pozemkový úrad vo svojom rozhodnutí z 28.09.2012 uviedol, že pri skúmaní naplnenia znakov\nnápadne nevýhodných podmienok zistil nevýhodnosť takej intenzity, že ju bolo možno kvalifikovať ako\nnápadnú, a to z nasledovných dôvodov:\n\n1. Kúpna cena bola určená štátnym orgánom, a nie dohodnutá účastníkmi kúpnej zmluvy,\n2. Za takto určenú kúpnu cenu si predávajúci nemohol zabezpečiť nehnuteľnosť rovnakej hodnoty,\n3. Pôvodní vlastníci stratili hodnotnú nehnuteľnosť prinášajúcu im príjmy z predaja úrody a nepeňažné\npríjmy z užívania úrody pre vlastnú potrebu,\n4. V konečnom dôsledku nebol ani naplnený účel, pre ktorý bola nehnuteľnosť vykúpená.\nKrajský súd rozhodujúc o odvolaní zúčastnených osôb v odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia\nuviedol, že „Pri skúmaní naplnenia znakov nápadne nevýhodných podmienok konajúci súd nezistil v\ndanom prípade nevýhodnosť takej intenzity, že by ju bolo možné kvalifikovať ako nápadnú. Pokiaľ\nišlo o cenovú ponuku, štát nemal možnosť dohody o kúpnej cene, ale bol povinný riadiť sa vtedy\nplatným cenovým predpisom a teda navrhnúť cenu, ktorá bola s ním v súlade. Kúpna cena za pozemok\nbola stanovená v čiastke 15,- Kčs/m2 a podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 47/1967 Zb. Rovnaká cena\nza m2 bola určená aj v predtým uzatvorenej kúpnej zmluve z roku 1972 v prípade P. W., ako aj vo\nviacerých zmluvách, doložených dňa 24.01.2012 Magistrátom hlavného mesta SR Bratislavy“. Dospel\nteda k záveru o nesprávnom právnom posúdení nápadne nevýhodných podmienok podľa § 6 ods. 1\npísm. k/ reštitučného zákona správnym orgánom a v ďalšom konaní mu uložil znova posúdiť splnenie\noboch zákonných podmienok podľa § 6 ods. 1, písm. k/ reštitučného zákona pri zohľadnení námietok\nnavrhovateľov v 1/ a 2/ rade, ktoré uviedli v opravnom prostriedku. Krajský súd sa ale nevysporiadal\ns ďalšími dôvodmi, pre ktoré považoval správny orgán podmienku nápadne nevýhodných podmienok\nza splnenú, a rovnako sa nevysporiadal s relevantnou judikatúrou, konkrétne rozhodnutím najvyššieho\nsúdu sp. zn. 6 Sžo 193/2010 z 24.08.2011. Išlo o zrušujúce rozhodnutie vydané v spore o navrátenie\nvlastníctva k pozemkom o celkovej výmere 10.129 m2, ktoré prešli na štát na základe kúpnej zmluvy\nuzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok v zmysle § 3 ods. 1 písm. j/ zákona č. 503/2003\nZ. z. V rozhodnutí bol vyslovený právny názor, že požiadavku „nápadne nevýhodných podmienok“ treba\nposudzovať vždy v konkrétnom prípade s prihliadnutím na konkrétne okolnosti, a nie len v korelácii\nna kúpnu cenu zodpovedajúcu vtedy platným cenovým predpisom s tým, že nápadne nevýhodné\npodmienky treba posúdiť najmä so zreteľom na to, že dotknuté pozemky boli využívané na pestovanie\novocných drevín, z ktorých mala pôvodná vlastníčka zaistený prospech jednak v podobe úrody pre\nvlastnú potrebu a jednak v podobe finančnej hotovosti, ktorú získala odpredajom plodov ovocných\ndrevín.\nÚstavný súd tiež vytýkal rozhodnutiu najvyššieho súdu, že nereagovalo na kľúčové námietky\nsťažovateľov uvedené v odvolaní (ktoré bližšie nekonkretizoval). Pokiaľ ide o dôvody odvolania\npodaného právnym zástupcom sťažovateľov, ten v odvolaní namietal prieťahy v konaní o reštitučnom\nnávrhu, porušenie ustanovenia § 5 reštitučného zákona a hlavne mal za to, že vykonané dokazovanie\npreukázalo súčasné splnenie podmienok tiesne a nápadne nevýhodných podmienok: reštituenti sami\nneiniciovali predaj pozemku štátu a dobrovoľne by to nikdy neurobili, štát použil nepravdivý dôvod\nvýstavby vo verejnom záujme a hrozbou vyvlastnenia docielil predaj pozemku. Tieto skutočnosti však\npodľa názoru odvolacieho súdu nesúvisia s naplnením zákonnej podmienky uzavretia kúpnej zmluvy za\nnápadne nevýhodných podmienok, a nemajú právnu relevanciu ani k tiesni. V judikatúre najvyššieho\nsúdu bol opakovane vyjadrený právny názor, že hrozba vyvlastnením nemôže byť posúdená ako tieseň,\npretože v čase uzavretia kúpnej zmluvy išlo o legálny postup v zmysle platných právnych predpisov.\nRovnako skutočnosť, že nehnuteľnosť nikdy neslúžila účelu, pre ktorý bola vykúpená je irelevantná,\npretože tu nedošlo k jej vyvlastneniu v zmysle § 6 ods. 1 písm. m/ reštitučného zákona.\nPodané odvolanie reštituenti doplnili obsiahlym stanoviskom z 11.05.2014 k rozsudku krajského súdu.\nPoukázali v ňom na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžo/193/2010 (ku ktorému sa už odvolací súd\nvyjadril), na falošný dôvod štátu pre odkúpenie záhrady - plánovaná výstavba sa nikdy nerealizovala.\nIné zmluvy s rovnako stanovenou cenou považujú za irelevantné, pretože pri nich údajne nebola\npreukázaná tieseň, za nanútenú kúpnu cenu sa nedala kúpiť porovnateľná záhrada, získaná cena nebola\nekvivalentom k hodnote pozemku, vyhláška č. 47/1969 Zb. bola jasným produktom vtedajšej doby a\nodvolávať sa na ňu považujú za neprípustný alibizmus. Považujú za nespochybnené, že boli nielen\nvlastníkmi, ale aj skutočnými užívateľmi záhrady, kde bolo viac ako 130 ovocných stromov rôzneho\ndruhu, množstvo kríkov, jahody, kvety. Domnienky o iných užívateľoch považujú za nenáležité. Poukázali\ntiež na skutočnosť, že krajský súd neuložil povinnej osobe odstrániť spôsobenú nezákonnosť a ďalej\nsa zaoberali postavením manželov A. v tomto konaní, ktorí nie sú v postavení oprávnenej osoby.\nVytýkajú krajskému súdu chýbajúcu kontinuitu v právnych názoroch. Majú za to, že správny orgán už\nskutočný stav veci zistil objektívne a v dostatočnom rozsahu, pričom chránil aj majiteľov rezidenčnej\nvily postavenej na dotknutom pozemku. Rozsudok krajského súdu považujú za nesprávny a nezákonný,\nktorý je potrebný zrušiť.\n\nUvedenými námietkami, pokiaľ majú relevanciu z hľadiska posúdenia nápadne nevýhodných podmienok\nv zmysle vyššie uvedeného, sa bude musieť zaoberať krajský súd vo svojom novom rozhodnutí.\nŽiada sa ešte poznamenať, že pokiaľ reštituenti vo svojom stanovisku poukazujú na predchádzajúce\nrozhodnutie najvyššieho súdu v tejto veci (ide o rozhodnutie sp. zn. 8 Sžo/164/2010 z 10.03.2011,\nktorým potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Sp/53/2008-75 z 02.02.2010) s tým, že tento\nnespochybňuje dokázanie samotnej tiesne, toto konštatovanie nezodpovedá skutočnosti; najvyšší súd v\nodôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že „Ak navrhovatelia svoju záhradu v čase predaja dobrovoľne\nnevyužívali, toto vlastníctvo nemuselo mať pre nich zmysel a preto nemožno hovoriť ani o uzavretí\nkúpnej zmluvy v tiesni“, takže skutočnosť, kto bol skutočným užívateľom záhrady v čase uzavretia kúpnej\nzmluvy je právne relevantná ako z hľadiska posúdenia nápadne nevýhodných podmienok, tak aj tiesne.\nNezodpovedá skutočnosti ani tvrdenie reštituentov v ústavnej sťažnosti, že záver o uzavretí kúpnej\nzmluvy v tiesni manželia A. nenamietali, pretože tak urobili naposledy v podanom opravnom prostriedku\nproti preskúmavanému rozhodnutiu. Krajský súd sa však touto námietkou vôbec nezaoberal a uložil\nsprávnemu orgánu povinnosť posúdiť v novom konaní námietky navrhovateľov uplatnené v opravnom\nprostriedku bez toho, aby vyslovil svoj právny názor k týmto otázkam.\nPretože napadnuté rozhodnutie krajského súdu nedalo vyčerpávajúcim spôsobom odpoveď na všetky\nrelevantné otázky, dospel odvolací súd k potrebe zrušenia rozsudku krajského súdu a vrátenia mu veci\nna ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).\nV novom rozhodnutí o veci rozhodne krajský súd aj o trovách konania, vrátane trov odvolacieho konania\n(§ 224 ods. 3 v spojení s § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O. s. p.)\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:389c0379-e653-48e2-b96c-43de7f92cb6f", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:1.US.469.2015.1", "spisova_znacka": "I. ÚS 469/2015", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 469/2015 z 19. 1. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-01-19", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:1.US.469.2015.1"}, {"guid": "ussr:6127bc4b-c0ac-4462-b1b6-6051e10c7be1", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 154/08", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 154/08 z 26. 2. 2009", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2009-02-26", "citacie_n": 55, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:6127bc4b-c0ac-4462-b1b6-6051e10c7be1"}], "citovane_v": []}