{"guid": "13a57e13-b61e-4aa9-b2db-b8280c683607:3bd153cc-a93d-46e5-9bc4-ed3ec52a05f5", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1012211268.1", "spisova_znacka": "8Sžf/76/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/76/2014 z 26. 5. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. mája 2016, sp. zn. 8Sžf/76/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:1012211268.1", "identifikacne_cislo": "1012211268", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Melicher", "sudca_id": 14, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-melicher-14", "datum_vydania": "2016-05-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6.pismeno-d", "nazov": "§ 44 ods. 6 písm. d) zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-44.odsek-6.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-44"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-44"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3bd153cc-a93d-46e5-9bc4-ed3ec52a05f5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1012211268.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1012211268.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1012211268.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n8Sžf/76/2014\n1012211268\n26. 05. 2016\nMgr. Peter Melicher\nECLI:SK:NSSR:2016:1012211268.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a členov\nsenátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Jozefa Hargaša, v právnej veci žalobcu: JAZO, s.r.o., IČO: 35\n820 535, so sídlom Rebarborová 1, Bratislava, právne zastúpený: JUDr. Adela Valocká, advokátka so\nsídlom Na vŕšku 2, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom\nLazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí žalovaného č.\n1100302/1/1251197/2012/1042 zo dňa 07. novembra 2012, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 5S 2623/2012-47, zo dňa 11. februára 2014, jednohlasne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S 2623/2012-47 zo dňa\n11. februára 2014, p o t v r d z u j e.\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č.\n1100302/1/1251197/2012/1042 zo dňa 07. novembra 2012, ktorým žalovaný podľa § 48 ods. 5 zákona\nč. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov\nv znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 511/1992 Zb.“) v nadväznosti na § 165 ods. 2\nzákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní („daňový poriadok“) potvrdil dodatočný platobný výmer č.\n9102401/5/2030894/2012/Sap zo dňa 10. augusta 2012, ktorým Daňový úrad Bratislava ako správca\ndane podľa § 44 ods. 6 písm. b/ bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej\nhodnoty (ďalej aj len „DPH“) za zdaňovacie obdobie august 2009 v sume 14 131,25 €.\nRozhodnutie krajský súd odôvodnil tým, že kontrolou predložených dokladov v nadväznosti na záznamy\nDPH a daňové priznania správca dane zistil, že platiteľ dane JAZO, s.r.o. si v zdaňovacom období\naugust 2009 neoprávnene uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty 19 % vo výške 14 131,25 € za\nnákup granitovej dlažby I. triedy v celkovom množstve 212,5 m2 z faktúry č. 2009109 od dodávateľa\nS&J PRESSBURG plus, s.r.o., Na Hrebienku 30, 811 02 Bratislava, za rok 2009 neoprávnene uplatnil\nodpočítanie dane z pridanej hodnoty 19 %.\nKrajský súd za kľúčovú právnu otázku v tomto konaní považoval posúdenie miery zaťaženia žalobcu\ndôkazným bremenom vyplývajúcim z § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., keď z vykonaného\ndokazovania v rámci celého obchodného reťazca tuzemských, ako aj zahraničných spoločností\nvyplynula nepreukázateľnosť pôvodu obchodovaného tovaru a jeho samotná existencia.\n\nV danom prípade sa daňové (finančné) orgány vecou dôkladne zaoberali, najmä správca dane vykonal\nrozsiahle dokazovanie, postupoval v súlade so zákonom a pri skúmaní podmienok pre žalobcom\nuplatnené odpočítanie DPH správne orgány správne zistili skutkový stav a vec aj správne posúdili,\nkeď vyrubili rozdiel DPH za príslušné zdaňovacie obdobie. Po vyhodnotení obchodných prípadov\nsprávcom dane sa nepreukázala skutočnosť, že dodávateľ, ktorý je uvedený v predmetných faktúrach\naj fakturované zdaniteľné obchody skutočne dodal žalobcovi a zároveň nebolo preukázané, že žalobca\ndeklarované zdaniteľné obchody reálne prijal a následne použil na účely svojej podnikateľskej činnosti.\nVšetky zistenia správcu dane nasvedčujú tomu, že sa jedná o typický obchodný reťazec, ktorý má všetky\nznaky karuselového obchodu, čo napokon celkom zreteľne dokazujú aj výsledky dokazovania orgánov\nčinných v trestnom konaní. Napriek rozsiahlemu dokazovaniu sa nepodarilo zistiť samotný pôvod a\nfyzickú existenciu deklarovaného tovaru v reťazci spoločností FOR DESING, s.r.o. - S&J PRESSBURG\nplus, s.r.o. - JAZO, s.r.o., a v danom prípade nebol preukázaný pôvod a fyzická existencia deklarovaného\ntovaru ani v reťazci spoločností JAZO, s.r.o. - ROGARE Kft (Maďarsko) - BRILANDA s.r.l. (Rumunsko).\nPodľa krajského súdu všetko nasvedčuje tomu, že v tomto prípade skutočným účelom bolo iba profitovať\nna odpočítaní DPH, čo potvrdzujú aj skutočnosti uvedené v uznesení o začatí trestného stíhania a\nvznesení obvinenia ku konkrétnym osobám, výpovede svedkov a iné dôkazy. Krajský súd po preskúmaní\nveci dospel k záveru, že neboli zistené žiadne porušenia zásad daňového konania a bolo na žalobcovi,\naby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alternatívne, aby\nrozsudok zmenil a žalobe vyhovel. V dôvodoch odvolania poukázal na svoje dôvody uvedené v žalobe,\nktorých sa v celom rozsahu pridržiaval.\nPoukázal na ust. § 71 ods. 2 písm. f/ zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH a skutočnosť, že\ndaňové doklady obsahujú všetky zákonom predpísané náležitosti. V ďalšej časti odvolania namietal\nnesprávne vyhodnotenie rozloženia dôkazného bremena. Vzhľadom k tomu, že zákon okrem žalobcom\npredložených dokladov (faktúry, dodacie listy, daňové priznania, doklady o úhrade) neukladá povinnosť\nzabezpečiť iné doklady v súvislosti s predmetným tovarom, nemožno od žalobcu spravodlivo očakávať\npredloženie dôkazov, ktorými nemôže disponovať. Podporne poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2010 z 19. augusta 2010 a argumentoval, že v tejto súvislosti je\nrelevantný moment, že daňový subjekt predmetný tovar nevyrábal ani špeciálne neupravoval, primárne\nho zabezpečil pre potreby svojich odberateľov. Nemôže znášať dôkazné bremeno na skutočnosti\ntýkajúce sa jeho odberateľov.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 14. júla 2014 žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako\nvecne správny potvrdil. Nadobudnutý tovar žalobca deklaroval až v zdaňovacom období august 2009\nako dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie - Maďarska (kde dodanie Maďarská daňová\nspráva nepotvrdila). Z Maďarska mal byť následne tovar dodaný do Rumunska (kde Rumunská daňová\nspráva dodanie tovaru nepotvrdila - v danom prípade ide o zmiznutého obchodníka). Zistenia správcu\ndane nasvedčujú, že ide o typický obchodný reťazec, ktorý má všetky znaky karuselového obchodu.\nŽalovaný ďalej zistil, že predmet dodania - granitová dlažba bola fakturovaná v reťazci tuzemských\npodnikateľov bez akýchkoľvek ostatných súvisiacich služieb. Fakturované nákupy a predaje tovaru\nmedzi tuzemskými podnikateľmi „prebiehali“ na tom istom mieste v sklade v Piešťanoch, ktorého\nmajiteľom je spoločnosť S&J PRESSBURG plus, s.r.o., čiže daňový subjekt - dodávateľ predmet\nfakturácie dodal žalobcovi bez prepravy a za bezodplatné skladovanie, tovar sa v rámci nákupu a\npredaja z miesta uloženia nikam v tuzemsku neprepravoval ani sa nespracoval v rámci výrobného\nprocesu. Pri preverovaní pohybu tovaru mal byť podľa vyhotovených faktúr predmetný tovar dodaný\nmaďarskej spoločnosti ROGARE Kft. Daňový subjekt JAZO, s.r.o. v daňovom priznaní za zdaňovacie\nobdobie december 2009 deklaroval dodanie tovarov a služieb s oslobodením od dane v hodnote\n551 633,33 € podľa ustanovenia § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení\nneskorších predpisov, ale súhrnný výkaz na predmetné intrakomunitárne dodanie tovaru maďarskému\nnadobúdateľovi ROGARE Kft za príslušné zdaňovacie obdobie správcovi dane nepodal. Podľa údajov\nuvedených v daňovom systéme (RDS) ani v priebehu súdneho konania žalobca súhrnný výkaz za\nzdaňovacie obdobie december 2009 nepodal, z čoho vyplýva, že sám žalobca nepriznal dodanie\ndeklarovaného tovaru pre maďarského nadobúdateľa ROGARE Kft, HU14364026.\n\nNa základe preverovania správcom dane sa nepotvrdilo tvrdenie daňového subjektu, že existenciu\ntovaru z predmetnej faktúry hodnoverne preukázal, o čom mala svedčiť ucelená sieť dôkazov, ktoré\nv rámci kontroly poskytol správcovi dane, pretože fyzická existencia fakturovaného tovaru nebola zo\nstrany daňového subjektu preukázaná a nepreukázalo sa ani, že daňový subjekt s fakturovaným tovarom\ndisponoval. Aby mohol byť uplatnený nárok na odpočítanie dane, musia mať nadobudnuté tovary a\nslužby priame a bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami, ktoré sú dôvodom pre uplatnenie\nnároku na odpočítanie dane. Je preto nevyhnutné, aby zámer platiteľa, ako použije prijaté plnenia, bol\nzrejmý v čase vzniku práva na odpočítanie dane, aby bolo jednoznačné, že prijaté tovary alebo služby\nsa viažu k uskutočneniu plnení, s ktorými je spojený nárok na odpočítanie dane.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.)\npreskúmal odvolaním napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, že\nodvolanie žalobcu nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja\nods. 2, § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne\npäť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\nwww.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 26. mája 2016 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.).\nZ obsahu administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil skutkový stav tak, ako ho\npodrobne uviedol v napadnutom rozsudku krajský súd, jeho dôvody považuje za úplné, a presvedčivé\n(§ 157 ods. 2 O.s.p.), reagujúce na všetky námietky žalobcu, preto pre účastníkov konania známe fakty\na skutočnosti nebude nadbytočne opakovať a len v stručnosti z neho vyberá nasledovné.\nSprávca dane Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za\nzdaňovacie obdobie august 2009 pre dôvodné podozrenie, že jeho prostredníctvom prebieha fakturácia\ntovaru - granitových dosiek v reťazci obchodných spoločností v tuzemsku a v rámci EÚ bez reálneho\ndodania. Žalobca je v reťazci daňových subjektov konečným daňovým subjektom na území Slovenskej\nrepubliky, kde si uplatňuje a aj odpočítava daň z nadobudnutého tovaru. Nadobudnutý tovar žalobca\ndeklaroval až v zdaňovacom období august 2009 ako dodanie tovaru do iného členského štátu EÚ Maďarska, odkiaľ mal byť následne dodaný do Rumunska. Dodanie tovaru Maďarská a ani Rumunská\ndaňová správa nepotvrdila.\nV priebehu výkonu daňovej kontroly správca dane preveroval opodstatnenosť nároku na odpočítanie\ndane za august 2009 v sume 14 131,25 € z faktúry č. 2009109 od dodávateľa S&J PRESSBURG plus,\ns.r.o. a vykonaným dokazovaním zistil, že predmet dodania - granitová dlažba bola fakturovaná v reťazci\ntuzemských podnikateľov bez akýchkoľvek ostatných súvisiacich platieb. Tovar - granitová dlažba I.\ntriedy bol fakturovaný spoločnosťou S&J PRESSBURG plus, s.r.o., daňovému subjektu JAZO, s.r.o., v\nzdaňovacom období august 2009. Ďalej bolo dokazovaním zistené, že Maďarská daňová správa nemá\nk dispozícii žiadne informácie týkajúce sa dodania tovaru a transakcia týkajúca sa dodania tovaru od\nspoločnosti JAZO, s.r.o., pre spoločnosť ROGARE Kft nebola potvrdená. Fakturované nákupy a predaje\ntovaru „prebiehali“ na tom istom mieste v sklade v Piešťanoch, ktorého majiteľom je S&J PRESSBURG\nplus, s.r.o., čiže, daňový subjekt - dodávateľ predmet fakturácie dodal žalobcovi bez prepravy a za\nbezodplatné skladovanie, tovar sa v rámci nákupu a predaja z miesta uloženia nikam v tuzemsku\nneprepravoval a ani sa nespracoval v rámci výrobného procesu. Pri preverovaní pohybu tovaru mal\nbyť podľa vyhotovených faktúr tovar dodaný maďarskej spoločnosti ROGARE Kft. Podľa Maďarskej\ndaňovej správy táto spoločnosť dokladmi nepreukázala, že tovar reálne nadobudla od slovenskej\nspoločnosti JAZO, s.r.o.. Účtovníctvo spoločnosti ROGARE Kft nebolo dostupné a informácie o dodávke\ntovaru tejto spoločnosti pre rumunskú spoločnosť BRILANDA s.r.l. (ktorej tovar mal byť dodaný) neboli\npotvrdené dokumentáciou. Rumunská daňová správa uviedla, že rumunská spoločnosť SC BRILANDA\ns.r.l. nedeklarovala žiadne IC nadobudnutia a je zmiznutým obchodníkom.\nZ uvedeného vyplynulo, že v danom obchodnom prípade nebol preukázaný pôvod a fyzická existencia\ndeklarovaného tovaru ani v reťazci spoločností JAZO, s.r.o. - ROGARE Kft - BRILANDA s.r.l..\nÚčelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, zákon č.\n511/1992 Zb. obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností\nrozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.\n\nSprávca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich\nvzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo (§ 2 ods. 3 zákona\nč. 511/1992 Zb.).\nPri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho\núkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane (§ 2 ods. 6 zákona č. 511/1992\nZb.).\nPodľa § 29 ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané\nv rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov\n(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,\nverejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné\nzáznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na\nsprávne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na\nktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,\nsprávnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi\nv deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\nPodľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ\nuplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že ide o obdobnú vec, ktorá bola predmetom konania pred\nodvolacím súdom (v konaní vedenom pod sp. zn. 3Sžf/125/2013), a v ktorom rovnako ako v tejto veci\n(sp. zn. 8Sžf/133/2013, 8Sžf/22-24/2014) žalobca i žalovaný je totožný.\nJe potrebné zdôrazniť, že povinnosťou všetkých orgánov štátnej moci je svojou činnosťou napĺňať\nlegitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna\nistota a s princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach\nrovnako.\nUvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom ustanovenia\n§ 250ja ods. 7 O.s.p., podľa ktorého ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v\nobdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať\nuž len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.\nNa základe citovaného ustanovenia senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky poukazuje na dôvody\nuvedené v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/125/2013 zo dňa 25. novembra\n2014, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje a zároveň v súlade s ustanovením § 250ja ods. 7 O.s.p.\nuvádza text jeho odôvodnenia nasledovne:\n„Pri preskúmavaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia najvyšší súd nezistil existenciu zásadnej\nprávnej otázky, ktorú by bolo nevyhnutné judikovať. Spor sa týka skutkového stavu a preukázania\nexistencie zdaniteľného plnenia. V konaní neboli naplnené skutočnosti pre presun dôkazného bremena\nna správcu dane v zmysle výkladových princípov z rozsudku najvyššieho súdu vo veci Iron Club sp. zn.\n3 Sžf/1/2011 ASPI JUD 65295 SK.\n„Daňový subjekt vyčerpal vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má\ntomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb\na tovarov od určitého dodávateľa.\n\nNa preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho\nsubdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane.\nPodľa § 29 ods. 8 zák. SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov daňový subjekt preukazuje\nskutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,\nhlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového\nkonania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených\ndaňovým subjektom.\nUskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu.\nVzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov,\nktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci\ndaňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 15 ods. 1 zák. SNR č. 511/1992\nZb.). Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ § 49 ods.\n2 zák. č. 222/2004 Z.z.), ktoré právo je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos\ndôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou\nvnútroštátnych súdov na základe judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.\nPreukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na\nuskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní\nje významný aj charakter zdaniteľného plnenia. V danom prípade žalobca nepreukázal fyzickú\nexistenciu nadobudnutého tovaru granitových dosiek ako deklarovaného zdaniteľného plnenia, ktoré\nnásledne údajne mal dodať do Maďarska v decembri 2009 subjektu ROGARE Kft (HU 14364026) ako\nintrakomunitárne dodanie tovaru. Pritom nepodal súhrnný výkaz v zmysle § 80 ods.1 písm.a / zákona č.\n222/2004 Z.z., čím vedome nevyvrátil dôvodné pochybnosti vyplývajúce z nasledovných indícií správcu\ndane:\n· tovar (granitová dlažba) je na faktúrach uvedený len všeobecným spôsobom bez bližšej špecifikácie\ndruhu, farby, kvalitatívnej triedy, rozmeru, hrúbky a iných charakteristík, ktoré by ho presne určovali,\n· pohyb tovaru v reťazci tuzemských ale i zahraničných spoločností prebehol len formálne - papierovo.\nVšetky spoločnosti na území SR zapojené v reťazci deklarujú, že skladovali svoj tovar v priestoroch\nspoločnosti S&J PRESSBURG plus, s.r.o., ktorá patrí H. X.. Tovar je následne fakturovaný ako\nintrakomunitárne dodanie v rámci EU, kde sa reálnosť dodania zo strany maďarskej a aj následne\nrumunskej daňovej správy nepotvrdilo,\n· pôvod tovarov uvedených na dodávateľských faktúrach nie je známy (nadobudnutie tovaru z iného\nčlenského štátu ani z dovozu nebolo zistené a potvrdené) a ich vysoká cena na faktúrach vylučuje\nkonečného spotrebiteľa, o čom svedčí i tá skutočnosť, že žiadna spoločnosť v reťazci nepoužije ani časť\ndodávok na konečnú spotrebu, ale tovar je niekoľkokrát za sebou predávaný ďalším spoločnostiam,\npričom reálne neopustí sklad, v ktorom bol zložený,\n· v spoločnostiach v reťazcoch dochádza často k zmene konateľov spoločnosti,\n· pre všetky spoločnosti v reťazci s výnimkou spoločností S&J PRESSBURG plus, s.r.o. a KLIMEX\nSTONE SLOVAKIA, s.r.o., ktoré vlastní pán H. X. platí, že nezamestnávajú žiadnych zamestnancov,\nnevlastnia žiaden majetok a nepreukázali absolútne žiadne predpoklady pre skutočné vykonávanie\npodnikateľskej činnosti, ktorá je deklarovaná vo vyhotovených faktúrach,\n· v prípade žalobcu je potrebné poznamenať, že podľa predložených dokladov vykonávaná\npodnikateľská činnosť zameraná najmä na výrobu a montáž pomníkov v tuzemsku (za mesiac jeden\naž tri pomníky, na ktoré nakupuje iný materiál, ako je deklarovaný v rozpornej faktúre č. 2009033 od\nspoločnosti S&J PRESSBURG plus s.r.o.),\n· nebola preukázaná ani skutočná existencia tovaru a pohyb tovaru v tuzemsku a následne ani v rámci\nEurópskeho spoločenstva v Maďarsku a v Rumunsku, kde mal byť podľa dokladov tovar (granitová\ndlažba) dodaný.\nNajvyšší súd preto konštatuje, že daňové orgány v danom prípade vychádzali zo správneho rozloženia\ndôkazného bremena a v konaní neboli osvedčené dôvody pre presun dôkazného bremena z daňového\nsubjektu na správcu dane.“.\n\nZ týchto podstatných dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu podľa § 250ja\nods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na\njeho odôvodnenie.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1\nO.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi náhradu trov\nodvolacieho konania nepriznal, pretože nebol v odvolacom konaní úspešný.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}