{"guid": "4232bdc7-1cb6-4286-8c2f-50e09dd944d2:2b418ab2-a1d4-4e6b-b733-29a94aecfc6d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1012211258.1", "spisova_znacka": "6Sžf/52/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/52/2014 z 27. 4. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. apríla 2016, sp. zn. 6Sžf/52/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:1012211258.1", "identifikacne_cislo": "1012211258", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2016-04-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-1", "nazov": "§ 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "nazov": "§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-29"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2004/222#paragraf-43", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/1992/511#paragraf-29"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2b418ab2-a1d4-4e6b-b733-29a94aecfc6d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1012211258.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1012211258.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1012211258.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/52/2014\n1012211258\n27. 04. 2016\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2016:1012211258.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej\na zo sudcov JUDr. Zdenky Reisenauerovej a JUDr. Jozefa Hargaša v právnej veci žalobcu: Tex Press Slovakia s.r.o. so sídlom Vajnorská 137, Bratislava, IČO: 35 872 331, právne zastúpeného\nadvokátskou kanceláriou alter ego advocatus bpm s.r.o., so sídlom Vazovova 9/B, Bratislava,\nproti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1020502/1/1183002/2012/5062-r zo dňa 01.10.2012,\nč. 1020502/1/1178532/2012/5062-r zo dňa 24.09.2012, č. 1100302/1255235/2012/5062-r zo dňa\n07.11.2012 a č. 1100302/1/1333618/2012/5062-r zo dňa 07.01.2013, konajúc o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/2620/2012-158, 2S/2621/2012-158, 2S/22/2013-158,\n2S/81/2013-158 zo dňa 16. októbra 2013, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.\n2S/2620/2012-158, 2S/2621/2012-158, 2S/22/2013-158, 2S/81/2013-158 zo 16. októbra 2013 p o t\nv r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) v spojenom konaní vedenom\npod spisovou značkou 2S/2620/2012, na základe uznesenia vyhláseného na pojednávaní pred\nkrajským súdom dňa 18.09.2013 o spojení vecí o správnych žalobách žalobcu vedených na krajskom\nsúde pod spisovými značkami 2S/2620/2012, 2S/2621/2012, 2S/22/2013 a 2S/81/2013 (č.l. 147\nsúdneho spisu), podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ako\nnedôvodné žaloby žalobcu, ktorými sa domáhal preskúmania a zrušenia vyššie uvedených rozhodnutí\nžalovaného ako i dodatočných platobných výmerov Daňového úradu Bratislava (ďalej len „správca\ndane“) č. 9102403/5/747268/2012/Dub zo dňa 06.06.2012, č. 9102403/5/723522/2012/Dub zo dňa\n05.06.2012, č. 9102403/5/1802101/2012/Dub zo dňa 17.07.2012 a č. 9102403/5/2593620/2012/Dub zo\ndňa 18.09.2012. Uvedenými prvostupňovými rozhodnutiami správca dane na základe výsledkov daňovej\nkontroly podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách\nv sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“)\nv nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) znížil nadmerné\nodpočty uplatnené žalobcom v daňových priznaniach, v poradí uvádzaných dodatočných platobných\nvýmerov; za zdaňovacie obdobie september 2009 zo sumy 10 465,91 Eur o sumu 10 174,50 Eur na\nsumu 291,41 Eur, za zdaňovacie obdobie október 2008 nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet v sume\n\n77 097,45 Eur a určil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 64 074,32 Eur, za zdaňovacie obdobie máj\n2009 znížil nadmerný odpočet zo sumy 18 374,67 Eur o sumu 17 972,96 Eur na sumu 401,71 Eur a za\nzdaňovacie obdobie január 2009 zo sumy 62 559,74 Eur o sumu 62 543,25 Eur na sumu 16,49 Eur.\nNeúspešnému žalobcovi náhradu trov konania krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP nepriznal.\nDôvodom zníženia nadmerných odpočtov na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) na základe\nvýsledkov daňovej kontroly zameranej na preverenie oprávnenosti nároku na vrátenie dane za\nzdaňovacie obdobia september 2009, máj 2009 a január 2009 bolo správcom dane konštatované\nporušenie ustanovení § 51 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o DPH“) v nadväznosti na § 49 ods. 1 citovaného zákona tým, že žalobca\nsi odpočítal daň za nákup tovaru, obkladu z prírodného kameňa, deklarovaného faktúrami vystavenými\ndodávateľom žalobcu, obchodnou spoločnosťou DONNA K-9, s.r.o., so sídlom v Kútoch, ktorých reálny\nzáklad sa v priebehu daňovej kontroly nepodarilo preukázať.\nV prípade kontroly oprávnenosti oslobodenia od DPH za zdaňovacie obdobie október 2008 a čiastočne\nza zdaňovacie obdobie september 2009 bolo dôvodom neuznania oslobodenia od dane správcom dane\nkonštatované nesplnenie podmienok na oslobodenie kontrolovaných plnení od dane podľa ustanovenia\n§ 43 ods. 1 a ods. 5 zákona o DPH, konkrétne pri intrakomunitárnom dodaní tovaru žalobcom do\nMaďarskej republiky, ktoré tento deklaroval ako dodanie granitových platní obchodnej spoločnosti\nSINON, Kft. a SILVER CAR PLUS, Kft.\nV rámci súdneho prieskumu krajský súd z obsahu pripojených administratívnych spisov preveril\nžalobcom namietanú dĺžku daňových kontrol, pričom za zdaňovacie obdobie september 2009\nkonštatoval dodržanie zákonom stanovenej lehoty na jej výkon podľa § 15 ods. 17 zákona o správe\ndaní, s prihliadnutím na začiatok daňovej kontroly dňa 06.12.2009, ukončenie daňovej kontroly dňa\n02.05.2011, jej prerušenie od 14.10.2010 do 11.03.2011, táto trvala 364 dní.\nZa zdaňovacie obdobie október 2008 krajský súd vyhodnotil, že daňová kontrola začala dňa 10.01.2009,\nskončila prerokovaním protokolu o jej výsledku dňa 16.03.2011, s prerušením jej výkonu od 09.10.2009\ndo 14.01.2011, teda trvala 233 dní a neprekročila zákonom stanovenú lehotu.\nV súvislosti s prieskumom namietanej dĺžky výkonu daňovej kontroly nároku na uplatnený nadmerný\nodpočet na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2009 krajský súd prihliadol na procesný postup\npredchádzajúci prerokovaniu protokolu a na chyby, ktoré sa odstránili v rámci odvolacieho konania proti\nprvému dodatočnému platobnému výmeru. Krajský súd vzal do úvahy, že správca dane na základe\nvýsledkov kontroly vydal protokol č. 602/321/36067/2011/Dub zo dňa 21.03.2011. Výzva na vyjadrenie\nsa k protokolu a jeho prejednanie bola splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručená dňa 12.04.2011,\npričom deň na prerokovanie protokolu bol správcom dane vo výzve stanovený na 08.04.2011, t.j.\n4 dni pred tým, ako bola táto výzva prevzatá v zákonnej lehote. Správca dane prerokoval protokol\nbez účasti splnomocneného zástupcu žalobcu, čo bolo dôvodom, pre ktorý žalovaný rozhodnutím č.\n222/14731-76785/2011/991050-r zrušil dodatočný platobný výmer č. 602/232/48603/2011/Chra zo dňa\n11.04.2011 a vec vrátil na ďalšie konanie.\nSprávca dane v ďalšom konaní dňa 25.10.2011 vyhotovil dodatok č. 1 k protokolu č.\n602/321/36067/2011/Dub zo dňa 21.03.2011 na základe vyjadrenia žalobcu zo dňa 28.09.2011 a\nvydal dodatočný platobný výmer č. 602/232/157663/2011/Dub zo dňa 03.11.2011, ktorý bol doručený\nzástupcovi žalobcu dňa 25.11.2011.\nZ uvedených časových a procesných postupností bolo podľa krajského súdu zrejmé, že kontrola na\nzistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie máj 2009 trvala\ndlhšie, ako stanovuje § 15 ods. 17 zákona o správe daní. Krajský súd pri vyhodnotení zákonnosti\npostupu predchádzajúceho prerokovaniu predmetného protokolu o výsledku daňovej kontroly prihliadol\nna skutočnosť, že splnomocnený zástupca žalobcu úmyselne preberal písomnosti doručované poštou\nv posledných dňoch odbernej lehoty a písomnosti, ktoré sa správca dane pokúšal doručiť svojimi\nzamestnancami odmietol prevziať.\n\nV týchto súvislostiach krajský súd uzavrel, že ani nedodržanie zákonnej lehoty na ukončenie daňovej\nkontroly nemôže znamenať, že by žalobcovi mal byť priznaný nadmerný odpočet za predmetné\nzdaňovacie obdobie DPH a z tohto pohľadu napadnuté rozhodnutie vyhodnotil ako zákonné.\nSo žalobnou námietkou napádajúcou nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej\nkontroly zameranej na preverenie oprávnenosti žalobcom uplatneného nároku na vrátenie DPH za\nzdaňovacie obdobie január 2009 sa krajský súd v napadnutom rozsudku nezaoberal.\nKrajský súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti postupu predchádzajúceho vydaniu žalobami\nnapadnutých rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov skonštatoval, že tieto sa vecou dôkladne\nzaoberali, pričom najmä správca dane vykonal vo veci rozsiahle dokazovanie a nebol určite nečinný,\nako to tvrdil žalobca. Taktiež krajský súd neprisvedčil žalobcovmu tvrdeniu, že vedenie daňového\nkonania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého procesu.\nPreskúmavané rozhodnutia obsahujú dostatok relevantných dôvodov a preto ich nemožno považovať\nza nepreskúmateľné. Postupom daňových orgánov taktiež nebola odňatá žalobcovi možnosť konať pred\ntýmito orgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo\na všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo\nnajavo. Správca dane na základe šetrení v reťazci dodávateľov a odberateľov v tuzemsku a na základe\nzískaných informácií z medzinárodných dožiadaní vyhodnotil preverované obchodné prípady dôvodne\ntak, že k prijatiu a následnému dodaniu tovaru v skutočnosti nedošlo.\nZároveň krajský súd z obsahu administratívnych spisov vyhodnotil, že žalobcovi bolo umožnené nazrieť\ndo spisov v súlade s § 22 zákona o správe daní, s prihliadnutím na obmedzenie podľa § 22 ods. 2\ncitovaného zákona, podľa ktorého daňový subjekt nie je oprávnený nazerať do úradnej korešpondencie\n- dožiadaní medzi inými správcami dane.\nK správe právneho predchodcu žalovaného, odboru vnútornej kontroly, krajský súd uviedol, že ňou bol\nžalobca s poukazom na ustanovenie § 23 zákona o správe daní, upravujúce inštitút daňového tajomstva,\nako i s poukazom na ustanovenie § 5 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám v\nznení neskorších predpisov, oboznámený s dôvodmi, pre ktoré nemôže byť informovaný o konkrétnych\nzisteniach vyplývajúcich z vnútornej kontroly vykonanej na základe jeho podnetu. Zároveň krajský súd\npoukázal na časť odpovede oznamujúcej odstránenie zistených procesných nedostatkov v priebehu\nkontroly.\nVo vzťahu k nákupu predmetného tovaru žalobcom za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia\nako i k predaju tovaru v októbri 2008 a septembri 2009 krajský súd z obsahu administratívneho\nspisu uviedol podstatné kontrolné zistenia. V širších súvislostiach na základe výsledkov preverovania\nreálneho základu kontrolovaných zdaniteľných obchodov deklarovaných žalobcom, krajský súd tieto v\nzdaňovacích obdobiach september 2009, máj 2009 a január 2009, kedy išlo o nákup sporného tovaru\nžalobcom - obkladu z prírodného kameňa, resp. v daňových dokladoch nazývaného ako granitové\nplatne alebo žula, od výlučného dodávateľa žalobcu, obchodnej spoločnosti DONNA K-9, s.r.o., ako i v\nzdaňovacom období október 2008 ohľadne predaja granitových platní žalobcom na územie Maďarskej\nrepubliky odberateľovi SINON, Kft., čo do ich charakteru vyhodnotil ako spoluúčasť v karuselovom\nreťazci fiktívnych zdaniteľných obchodov, a to s pomenovaním obchodného reťazca, ktorý bol v rámci\nkomplexnej kontroly pôvodu a nakladania, počnúc od prvého dodávateľa po posledného odberateľa\nkončiac, v obchodnom reťazci konkretizovaný ako postupnosť dodávateľsko-odberateľských vzťahov\nmedzi obchodnými spoločnosťami: LORSAU, s.r.o. › TAGART, s.r.o. › VVL REÁL, s.r.o. › TO-GR SK, s.r.o.\n› GAMA-EXPO, s.r.o. › DONNA K-9 s.r.o. › Tex - Press Slovakia s.r.o. (žalobca) › október 2008 SINON\nKft. (Maďarská republika), resp. september 2009 SILVER CAR PLUS, Kft. (Maďarská republika) › SANMOL, s.r.o., Komárno. Spoločnosti VVL REÁL, s.r.o. a LORSAU, s.r.o. stojace na začiatku obchodného\nreťazca so správcom dane nekomunikujú a boli predané rumunským občanom.\nV súvislosti s deklarovanými nákupmi predmetného tovaru krajský súd prihliadol na skutočnosť, že\nsprávca dane žalobcu preveroval počas daňových kontrol v rokoch 2008-2010, pretože tento v priebehu\nuvedeného obdobia deklaroval obchodovanie, predaj alebo nákup, s tovarom nazývaným raz granitové\nplatne, raz žula. Výhradným dodávateľom bola obchodná spoločnosť DONNA K-9 s.r.o. a odberateľmi\nboli tri nekontaktné obchodné spoločnosti, ako bude uvádzané nižšie.\n\nNa tvrdenie žalobcu, že všetky kontroly u jeho dodávateľa DONNA K-9 s.r.o. dopadli v prospech\ndaňového subjektu, krajský súd uviedol, že nešlo o daňové kontroly, ale o miestne zisťovania. Prvé\nmiestne zisťovanie bolo zamerané len na predkladanie faktúr a tam správca dane konštatoval kladný\nvýsledok šetrenia. Nekontrolovali sa však účtovné položky a nerobili sa fyzické kontroly nákupu a\npredaja skladovaného tovaru, ani riadne daňové kontroly, vychádzalo sa len z textu predložených faktúr,\nnevykonávali sa kontroly na preverenie materiálneho podkladu predkladaných faktúr.\nNaopak, krajský súd z obsahu napadnutých rozhodnutí a administratívnych spisov zistil, že v následnom\npreverovaní dodania predmetného tovaru žalobcovým dodávateľom, spoločnosťou DONNA K-9 s.r.o.,\ntáto dožiadanému správcovi dane neozrejmila výrobnú kalkuláciu na úpravu nakupovanej leštenej žuly,\nz ktorej bude zrejmé, koľko kg granitových dosiek leštených bolo použitých na koľko m2 obkladu\nz prírodného kameňa, resp. dlažby podľa druhu, hrúbky s konkrétnymi úkonmi vykonanými v rámci\nspracovateľských operácií, nepredložila zoznam strojov slúžiacich na opracovanie uvedeného materiálu,\nnepreukázala veľkosť skladového areálu potrebného na disponovanie so značným množstvom\ntakéhoto tovaru, ani skladovanie materiálu, nedoložila objednávky klientov, z ktorých bude zrejmé,\naký tovar si objednávajú, t.j. názov tovaru, množstvá a merné jednotky, evidencie zamestnancov a\njej korešpondencie ako platiteľa dane z príjmov s ročným hlásením o dani zo závislej činnosti za\nrok 2009. Taktiež na opakované žiadosti o predloženie inventúry zásob v množstevnom vyjadrení, v\nčlenení na zásoby vlastné a zásoby skladované pre iné daňové subjekty na základe zmlúv o uložení\nveci, evidenciu stavu vlastných zásob a evidenciu zásob, ktoré boli predané, ale ich spoločnosť\nDONNA K-9 s.r.o. uskladňovala svojim odberateľom, resp. ktoré boli predané bez uskladňovania, ako\ni o predloženie podkladov na vypracovanie dane z príjmov právnických osôb za rok 2008 a 2009,\nžalobcov dodávateľ odpovedal spôsobom bez výpovednej hodnoty; dodávateľ žalobcu sa vyjadril, že\nskladovú evidenciu už predkladali niekoľkokrát, faktúra slúži ako dodací list, pri odovzdaní a prevzatí\nkonkrétneho tovaru sa zúčastnili vždy konatelia spoločností, zároveň splnomocnený zástupca ani\nkonateľ spoločnosti nepredložili inventúru zásob v požadovanom členení a taktiež sa nevyjadrili, na\nzáklade akých podkladov bolo vypracované daňové priznanie na dani z príjmov za uvedené zdaňovacie\nobdobia. Správca dane preveroval formou dožiadaní aj nadobudnutie tovaru, nákup tovaru - obkladu z\nprírodného kameňa, nadobudnutie, prepravu, skladovanie predmetného tovaru prostredníctvom miestne\npríslušných daňových úradoch aj u dodávateľov spoločnosti DONNA K-9 s.r.o., u spoločností GAMAEXPO s.r.o. a DONNER SK, s.r.o., ale zistenia nepotvrdili reálnosť deklarovaných dodávok tovaru medzi\nnimi. Krajský súd v súvislosti s procesnými námietkami žalobcu bral do úvahy, že o týchto skutočnostiach\nmusel byť právny zástupca žalobcu informovaný, pretože zastupoval v konaní pred správcom dane i\ndodávateľa žalobcu, spoločnosť DONNA K-9 s.r.o.\nK splneniu hmotnoprávnych podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie dane krajský súd dôvodil,\nže ich splnenie preukazuje platiteľ nielen formálnym spôsobom na základe predložených dokladov\ns predpísaným obsahom. Doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom\npodklade a ako právna skutočnosť aj preukázané. Pripomenul, že v daňovom konaní dôkazné bremeno\nspočíva na platiteľovi, ktorý preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení\na vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania,\nako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým\nsubjektom. V tejto súvislosti poukázal na právnu argumentáciu obsiahnutú v rozsudku Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky vo veci sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010, v spojení s rozhodnutím Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, podľa ktorej: „Dôkazné bremeno\nje na daňovom subjekte (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona o DPH).\nPrimárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim\nprávom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej\nhodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou\npreukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo\nstrany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým\nsubjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,\nnemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.“\nK žalobcom poukazovanému znaleckému posudku odborného súdneho audítora C. Y., čo do posúdenia\njeho relevancie ku kontrolovaným zdaňovacím obdobiam september 2009, máj 2009 a január 2009,\nkrajský súd uviedol, že tento sa týka odborného preskúmania nákladných listov CMR, ktoré boli\n\nvystavené v súvislosti s vykonávaním obchodnej činnosti žalobcu za rok 2008, a teda sa netýka\nsledovaných zdaňovacích období.\nČo sa týkalo následného predaja predmetného tovaru žalobcom, krajský súd v súvislosti s preverením\njeho existencie prihliadol aj na komplexné skutkové zistenia ohľadne preverenia dodávok tovaru\nobchodným odberateľom žalobcu v Maďarskej republike ako i na jeho následný predaj konečným\nodberateľom späť na územie Slovenskej republiky. Z uvedených vyplynulo, že správca dane podľa\npodaných súhrnných výkazov zistil, že žalobca v období rokov 2006 - 2008 uskutočňoval pravidelné\ndodávky tovaru - granitových platní do Maďarska. Ako odberateľov tovaru uvádzal spoločnosti LOCARE\nKft. (IV. štvrťrok 2006, celý rok 2007), CERTEL-X Kft. (I. štvrťrok 2008) a SINON Kft., ktorej mal byť tovar\npredávaný v III. a IV. štvrťroku 2008, a ktorá je ako odberateľ uvádzaná i v kontrolovanom zdaňovacom\nobdobí október 2008. Dodávky tovaru ani pre jednu z menovaných spoločností neboli šetrením v rámci\nmedzinárodnej výmeny informácií maďarskou daňovou správou potvrdené. Spoločným znakom týchto\nspoločností je aj to, že všetky tri obchodné spoločnosti mali sídlo na tej istej adrese v byte na ôsmom\nposchodí, nepodávali daňové priznania a pre maďarskú daňovú správu boli nekontaktné.\nV zdaňovacom období september 2009 žalobca deklaroval dodanie tovaru, postupne ním nakupovaného\nod januára 2009, do Maďarskej republiky odberateľovi SILVER CAR PLUS, KFT., pričom medzinárodnou\nvýmenou informácií bolo zistené, že tento odberateľ nákup predmetného tovaru priznal a podľa jeho\nvyjadrenia prostredníctvom konateľa, tovar nadobudnutý intrakomunitárne, dodal späť na územie\nSlovenskej republiky odberateľovi SAN-MOL, s.r.o., Komárno. O tomto dodaní však nepodal súhrnný\nvýkaz, ani táto skutočnosť nebola potvrdená preverením v systéme VIES, kde bolo zistené, že\nspoločnosť SAN-MOL, s.r.o. v roku 2009 nenadobudla tovar od dodávateľa SILVER CAR PLUS, KFT.\nProstredníctvom dožiadaného príslušného daňového úradu bolo preverené, že platiteľ SAN-MOL,\ns.r.o. od novembra 2008 nepodáva daňové priznania na DPH, je nekontaktný, so správcom dane\nnekomunikuje a poštu nepreberá. Toto vyhýbanie sa spolupráci so správcom dane nastalo od zmeny\nkonateľa spoločnosti, ktorým sa stal občan Rumunska.\nVo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu október 2008 správca dane v rámci medzinárodnej výmeny\ninformácií zistil, že odberateľská spoločnosť SINON Kft. nepredložila daňové priznania od zdaňovacieho\nobdobia IV. štvrťrok 2007, to znamená, že ani za III. štvrťrok 2008 a IV. štvrťrok 2008. Na opakované\npredvolania oprávnená osoba, pán J. S. predložil dokumenty spoločnosti. Tento však nevedel povedať\nnič o spoločnosti, vyhlásil, že on je zamestnancom len niekoľko dní a nevie, prečo SINON Kft.\nnepredkladá daňové priznania. Spoločnosť SINON Kft. nevie deklarovať objednávky, nákup a prevzatie\ntovaru, platby a znovu predanie tovaru. Táto obchodná spoločnosť nemá žiadne sklady a nedeklarovala\nžiadne obchodné transakcie v kontrolovanom zdaňovacom období. V tejto súvislosti krajský súd\npoukázal i na výsledky preverovania dodávky tovaru prostredníctvom obsahu nákladného listu CMR,\npodľa ktorého ako odberateľ a uskladňovateľ predmetného tovaru je uvedená obchodná spoločnosť\nMIRAMARE Kft., a nie odberateľ žalobcu SINON Kft.\nK námietke žalobcu, že nemal obchodný vzťah so spoločnosťami MIRAMARE Kft. a BANED s.r.o.,\nkrajský súd poukázal na zistenia maďarskej daňovej správy, podľa ktorých len tieto dve spoločnosti\nmali medzi sebou obchodný vzťah, a nie so žalobcom, ktorý tvrdil, že tovar, ktorý mal predať spoločnosti\nSINON Kft., bol dovážaný do skladu MIRAMARE Kft. Uvedené tvrdenie vlastník skladu nepotvrdil a\nspoločnosti SINON Kft. a Tex-Press Slovakia s.r.o. mu boli neznáme. Z preverovania bolo zrejmé, že\ndo uvedeného skladu sa dovážal v nepatrnom množstve tovar od iného subjektu a tento bol takmer\nhneď vyvezený z Maďarskej republiky späť na územie Slovenskej republiky. Tento mal byť predaný\nobchodnej spoločnosti BAC Slovakia s.r.o., pričom podľa vyjadrenia dožiadaného príslušného správcu\ndane preverenie nákupu tejto komodity z Maďarskej republiky od spoločnosti SINON Kft., jej skladovanie,\npríp. ďalšie nakladanie s ňou nebolo možné, pretože preverovaná spoločnosť BAC Slovakia, s.r.o.\nnespolupracuje so správcom dane, spoločníkom a konateľom je občan Rumunskej republiky. Na adrese\npodľa aktuálneho výpisu z obchodného registra sa nenachádza, nie je tam ani logo spoločnosti. Majiteľ\nobjektu, kde má spoločnosť sídlo, uviedol, že nájomná zmluva je síce uzatvorená, ale priestory si nikdy\nspoločnosť neprevzala aj napriek tomu, že prvú vystavenú faktúru za prenájom zaplatila.\nŽalobcom predložené prehlásenie pána Gyula Peleseka, konateľa spoločnosti MIRAMARE Kft., o tom,\nže tovar bol dovezený pre spoločnosť SINON Kft. na základe prepravných listov, krajský súd vyhodnotil\nako absolútne nevierohodné. Maďarskej daňovej správe sa nepodarilo ani raz za niekoľko rokov s touto\n\nosobou skontaktovať, pričom táto ani v jednom prípade nepotvrdila riadne prevzatie tovaru spoločnosťou\nSINON Kft., ale ani samotnú ekonomickú činnosť spoločnosti SINON Kft.\nPodľa krajského súdu pri intrakomunitárnom obchode prechod tovarov cez hranice jednotlivých štátov\nnie je monitorovaný, preto nie je možné vylúčiť riziko daňových podvodov. Z uvedeného dôvodu nie\nje v rozpore s právom Spoločenstva požadovať, aby dodávateľ prijal všetky opatrenia, ktoré od neho\nmožno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutočňuje, nebude viesť k jeho účasti na\nobchode, vykazujúcom znaky podvodu. Z vyjadrení maďarskej daňovej správy je celkom zrejmé, že\nani jedna zo spoločností, ktorým mal byť tovar žalobcom dodaný, nebola zastihnutá, nepodala ani raz\ndaňové priznanie, s daňovou správou nekomunikovala a všetky tri spoločnosti vykazujú spoločné znaky\ncharakterizujúce ich zapojenie v karuselovom podvode.\nVo vzťahu ku kontrolovaným intrakomunitárnym dodávkam žalobcu v zdaňovacom období október\n2008 krajský súd vyhodnotil obsah žalobcom poukazovaného znaleckého posudku odborného súdneho\naudítora C. Y. v tom zmysle, že tento sa týka odborného preskúmania nákladných listov CMR, pričom\npotvrdzuje závery správnych orgánov, že v kolónke č. 24 CMR figuruje spoločnosť MIRAMARE Kft.\nako odberateľ a uskladňovateľ tovaru, a nevyplýva z neho skutočnosť, že predmetný tovar bol dodaný\nspoločnosti SINON Kft. K jeho obsahu považoval krajský súd za potrebné uviesť, že v tomto sa uvádza,\nže žalobca v roku 2008 uzavrel kúpnopredajné zmluvy s CERTEL-X Kft. a SINON Krt., objednaný a\nodoslaný tovar mal byť v zmysle dohôd dodaný nie do sídla kupujúcich, ale do skladu spoločnosti\nMIRAMARE NEMZETKÔZI SZÁLLÓTMÁNYCZÁSI Kft., BUDAPEŠŤ. Na základe preverovaní správcu\ndane prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií bolo maďarskou finančnou správou zistené, že\nspoločnosť MIRAMARE Kft. nemala so spoločnosťami SINON Kft. a CERTEL-X Kft. uzavretú zmluvu o\nskladovaní, tieto spoločnosti boli pre konateľa MIRAMARE Kft. neznáme. Tieto informácie sú potvrdené\nkonateľom, nevychádzajú teda z písomných dokladov, z akých čerpala audítorka C. Y.. Podľa vyhlásenia\nkonateľa spoločnosti MIRAMARE Kft. neexistuje žiadny priamy kontakt so spoločnosťou SINON Kft. a\nCERTEL-X Kft. Prepravy prišli do jeho skladu, no na každom dokumente o uskladnení je uvedený ako\ndodávateľ spoločnosť BANED s.r.o. a ako tovar sú uvedené žulové tabule. Podľa informácií spoločnosti\nMIRAMARE Kft. vyššie uvedený tovar bol hneď dodaný spoločnosti BAC Slovakia s.r.o. Maďarská\ndaňová správa v odpovedi tiež informovala, že prešetruje spoločnosť SINON Kft., ale spoločnosť nebola\nzatiaľ objavená. Preto je nepravdepodobné, že spoločnosť SINON Kft. skutočne disponovala tovarom\nnakúpeným zo Slovenska (také isté zistenia sú o spoločnosti CERTEL-X Kft.).\nK poukazu žalobcu, že nárok na odpočet dane nemôže byť odopretý vtedy, kedy osoby o podvodnom\nkonaní nevedeli, alebo nemohli vedieť, odvolávajúc sa na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie\n(ďalej len „Súdny dvor EÚ“), krajský súd uviedol, že správca dane vykonával daňové kontroly u žalobcu\nniekoľko rokov, počas ktorých žalobca deklaroval nákup a predaj tovaru (predaj vždy do Maďarskej\nrepubliky), trom rôznym firmám. Tieto mali totožnú adresu sídla v Budapešti. Správca dane žiadal\nopakovane maďarskú daňovú správu o potvrdenie uskutočnenia obchodných prípadov, nadobudnutia\ntovaru jednou z troch deklarovaných maďarských spoločností. Ani v jednom prípade šetrenie maďarskej\ndaňovej správy nebolo úspešné. Maďarské spoločnosti deklarujú sídlo v Budapešti na rovnakej adrese v\nbytovom dome v byte na ôsmom poschodí, s konateľmi ani jednej zo spoločností sa maďarskej finančnej\nspráve nepodarilo skontaktovať, tieto nepodávali daňové priznania a nedeklarovali nadobudnutie tovaru\nzo Slovenskej republiky. Teda skutočná existencia a vykonávanie ekonomickej činnosti označenými\nspoločnosťami, odberateľmi žalobcu, v Maďarskej republike sa nepotvrdila.\nS poukazom na predchádzajúce daňové kontroly vykonávané u žalobcu, vrátane výsledkov\npreverovania jeho dodávok granitovej žuly do Maďarskej republiky, krajský súd vyhodnotil, že žalobca\nniekoľko rokov dobre vedel, že jeho odberatelia sa s maďarskou daňovou správou nekontaktujú,\nnespolupracujú a povinnosti vyplývajúce z daňových zákonov si neplnia. Na základe uvedeného krajský\nsúd uviedol, že je nepochopiteľné, ako by vôbec žalobca mohol reálne s takýmito spoločnosťami\nobchodovať.\nVo vzťahu ku kontrolovaným intrakomunitárnym dodávkam žalobcu v zdaňovacom období október\n2008 krajský súd vyhodnotil obsah žalobcom poukazovaného znaleckého posudku odborného súdneho\naudítora C. Y. v tom zmysle, že tento sa týka odborného preskúmania nákladných listov CMR, pričom\npotvrdzuje závery správnych orgánov, že v kolónke č. 24 CMR figuruje spoločnosť MIRAMARE Kft.\n\nako odberateľ a uskladňovateľ tovaru, a nevyplýva z neho skutočnosť, že predmetný tovar bol dodaný\nspoločnosti SINON Kft.\nVzhľadom na komplexné kontrolné zistenia bolo pre krajský súd dôležitou právnou otázkou v tomto\nkonaní posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 29 ods. 8 zákona o\nspráve daní, keď z vykonaného dokazovania v rámci celého obchodného reťazca tuzemských ako aj\nzahraničných spoločností vyplynula nepreukázateľnosť pôvodu obchodovaného tovaru a jeho samotnej\nexistencie, pričom všetky okolnosti celkom jednoznačne nasvedčujú tomu, že prostredníctvom žalobcu\nprebiehala fakturácia tovaru - granitových dosiek v reťazci obchodných spoločností v tuzemsku a v rámci\nEÚ, avšak bez reálneho dodania, čiže išlo o tzv. karusel.\nKrajský súd dôvodil ustanovením § 43 ods. 5 zákona o DPH, príkladmo uvádzajúcim zoznam dokladov,\nktorými možno dodanie tovaru do iného členského štátu preukázať. Zároveň pripomenul ustálený výklad,\nže pre toto preukázanie nestačí iba jeho formálne, deklaratórne zdokladovanie, ale daňový subjekt ako\nplatca DPH preukazuje, že tovar skutočne fyzicky opustil územie SR a bol dodaný nadobúdateľovi, na\nktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník, čo žalobca ani v jednom prípade nepreukázal,\nlebo ani jeden z označených odberateľov v Maďarsku nedeklaroval, že sa stal vlastníkom dodaného\ntovaru a už vôbec nebol určený čas, kedy a na koho v Maďarskej republike prešlo právo nakladať s\ndeklarovaným tovarom ako vlastník. Bolo podľa krajského súdu na žalobcovi, aké dôkazné prostriedky\nna preukázanie týchto skutočností zvolí (§ 29 ods. 4 zákona o správe daní).\nZa najpodstatnejšie pre posúdenie reálneho obsahu nákupu a predaja predmetného tovaru\ndeklarovaného žalobcom krajský súd považoval skutočnosť, že pri preverovaní sa vôbec nepodarilo\nzistiť pôvod, t.j. prvotný zdroj tovaru, ktorý celkom zrejme nepochádza zo Slovenska, ale sa musel niekde\nvyťažiť. Všetko nasvedčuje tomu, že s tovarom sa obchodovalo len fiktívne.\nKrajský súd konštatoval, že vykonané dokazovanie nasvedčuje tomu, že prostredníctvom žalobcu\nprebiehala fakturácia tovaru - granitových dosiek v reťazci obchodných spoločností v tuzemsku a v\nrámci Európskej únie, avšak bez reálneho dodania tovaru. Žalobca je v reťazci daňových subjektov\nkonečným odberateľom na území Slovenskej republiky, kde si uplatňuje a aj odpočítava nadmernú DPH\nz nadobudnutého tovaru a až v zdaňovacom období september 2009 ho dodal s uplatnením oslobodenia\nod dane do iného členského štátu Európskej únie, do Maďarskej republiky, ktorej daňová správa toto\ndodanie tovaru nepotvrdila.\nKrajský súd pripustil potrebu prihliadať na rešpektovanie zásady neutrality DPH, ovládajúcej jej aplikáciu\nv priestore Európskej únie v rámci realizácie zdaniteľných plnení podliehajúcich dani z pridanej hodnoty.\nS poukazom na okolnosti prípadu, skutkové zistenia ohľadne preverenia pôvodu a nakladania s\npredmetným tovarom, ako i na potrebnú odbornú starostlivosť žalobcu, však dal do pozornosti i právne\nzávery vyplývajúce z rozhodovacej činnosti Súdneho dvora EÚ, ktorými deklaroval legitimitu boja proti\npodvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam ako uznaného a podporovaného cieľa smernice\nRady 2006/112 zo dňa 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, účinnej\nod 01.01.2007, (rozsudok Súdneho dvora EÚ z 21.06.2012 v spojených veciach C-80/11 a C-142/11,\nrozsudky Halifax zo 7. decembra 2010, R, C-285/09, bod 36, ako aj z 27. októbra 2011 Tanoarch,\nC-504/10, bod 50). Taktiež poukázal na právny záver, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa\nnemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie (najmä rozsudok z 3.\nmarca 2005, Fini H, C-32/03, Zb. s. 1-1599, bod 32; Halifax a i., ako aj Kittel aRecolta Recycling, bod\n54), ako i na autonómiu vnútroštátnych súdov pri rozhodovaní o nárokoch na vrátenie odpočtu DPH,\npodľa ktorej prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie práva na odpočet, ak sa s\nohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne (rozsudky Fini H,\nbody 33 a 34; Kittel a Recolta Recycling, ako aj z 29. marca 2012, Véleclair, C-414/10, bod 32).\nV súvislosti s obranou žalobcu, spočívajúcou v poukaze na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „najvyšší súd“) a Súdneho dvora EÚ v obdobných veciach, krajský súd uviedol, že v\nžalobcom uvádzaných rozsudkoch nešlo o obchod, v ktorom by bola spochybnená samotná existencia\njeho predmetu, t.j. existencia tovaru a s tým spojený reálny základ deklarovaného zdaniteľného plnenia,\npričom podrobne rozobral detaily rozdielov, pre ktoré nie je možné právne závery z nich vyplývajúce\naplikovať na prejednávaný prípad. Konštatoval, že z rozsudkov Súdneho dvora EÚ vyplýva, že dotknuté\nplnenia boli súčasťou dodávateľských reťazcov, do ktorých patril bez vedomia žalujúcich obchodných\n\nspoločností vo veciach samých subjekt, ktorý si neplnil záväzky, teda subjekt povinný platiť DPH, ale\nzmizol bez toho, aby túto daň príslušným orgánom uhradil, alebo subjekt, ktorý neoprávnene používal\nidentifikačné číslo platiteľa DPH, teda číslo, ktoré mu nepatrilo, pričom tieto praktiky sú podľa príslušných\nkontrolných daňových orgánov podvodmi typu „kolotoč“. V daných prípadoch Súdny dvor SÚ vychádzal\nz predpokladu, že príslušné daňové orgány a ani vnútroštátne súdy nespochybňovali reálny základ\nkontrolovaných zdaniteľných plnení, ale vychádzali z predpokladu, že zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo\ntak, ako to vyplývalo z predmetných faktúr, a že faktúry obsahovali všetky zákonom požadované údaje\na teda boli splnené vecné a formálne podmienky práva na odpočet dane.\nSúdny dvor EÚ konštatoval, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet, ak\nsa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení,\nktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá,\nna ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť.\nTaktiež Súdny dvor EÚ pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky\nopatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré\nuskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode.\nUrčenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej\nsi nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany\npredchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej\n(rozsudok SD EÚ v spojených veciach Mahagében kft a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).\nZároveň krajský súd poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 11 S/66/2011-63 zo dňa\n14. februára 2012 v spojení s rozsudkom NS SR sp. zn. 4Sžf/32/2012 zo dňa 27.11.2012, v ktorých je\nriešená obdobná problematika podobného obchodného reťazca s rovnakým tovarom.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu podľa § 221 ods.\n1 písm. h) OSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie.\nŽalobca zhodne vo všetkých štyroch preskúmavaných veciach namietal procesné pochybenia\npredchádzajúce vydaniu žalobou napadnutých rozhodnutí v nasledovných súvislostiach:\n· porušenie ustanovenia § 15 ods. 5) písm. f) zákona o správe daní tým, že správca dane pred vydaním\nprotokolu o výsledku daňovej kontroly neoboznámil žalobcu s kontrolnými zisteniami a neumožnil mu\nvyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, neumožnil mu\nprípadne navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim, preto žalobca mal za to, že toto\nzákonné právo mu bolo postupom správcu dane odňaté,\n· porušenie ustanovenia § 15 ods. 4) písm. d) zákona o správe daní, t.j. práva žalobcu nahliadnuť\ndo zápisnice z miestneho zisťovania vykonávaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou\nkontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,\n· porušenie práva žalobcu nazerať do spisov podľa § 22 zákona o správe daní, pretože mu boli\npredložené len písomnosti, ktoré mu boli doručované, ale nie odpovede na dožiadania od iných správcov\ndane, prípadne z medzinárodnej výmeny informácií,\n· porušenie ustanovenia § 15 ods. 11 písm. b) a h) zákona o správe daní tým, že správca dane v protokole\no výsledku daňovej kontroly neuviedol zákonom ustanovené obligatórne náležitosti ako dátumy a čísla\ndožiadaní na iné subjekty, dátumy a čísla medzinárodných dožiadaní a preukázateľné kontrolné zistenia,\n· porušenie § 25a ods. 4 zákona o správe daní tým, že správca dane vykonával úkony počas prerušenia\npredmetných daňových kontrol, sám vstúpil výkonom medzinárodnej výmeny informácií s maďarskou\ndaňovou správou do konania, čím spôsobil, že lehoty na výkon prerušených daňových kontrol plynuli a\nteda ich výkon trval dlhšie ako stanovuje zákon,\n· porušenie zákonných lehôt na vykonanie daňovej kontroly stanovených v § 15 ods. 17 zákona o správe\ndaní; podľa žalobcu na základe vyššie spomenutého procesného postupu daňová kontrola oprávnenosti\nním uplatneného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie september 2009 trvala 510 dní, za zdaňovacie\n\nobdobie október 2008 trvala 810 dní, za zdaňovacie obdobie máj 2009 trvala 805 dní a za zdaňovacie\nobdobie január 2009 trvala 441 dní,\n· porušenie ustanovenia § 30a zákona o správe daní nečinnosťou správcu dane v daňovom konaní tým,\nže tento nereagoval, správal sa pasívne, resp. nevydal rozhodnutie,\n· porušenie zákonných ustanovení o dokazovaní, najmä § 29 ods. 8 zákona o správe daní neprimeraným\nprenosom dôkazného bremena na žalobcu za nedodržiavanie daňových predpisov a zákonných\npovinností inými daňovými subjektmi, obchodujúcimi s predmetným tovarom, za ktoré žalobca nemôže\nniesť zodpovednosť.\nS poukazom na právne závery nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 24/2010-57 zo\ndňa 29. júna 2010 a z dôvodu vyššie namietaných pochybení, žalobca považoval protokoly o výsledkoch\ndaňových kontrol za predmetné zdaňovacie obdobia za nezákonne získané dôkazné prostriedky, ktoré\nnemožno použiť pre rozhodnutia v preskúmavaných daňových konaniach.\nV súvislosti s namietaním nezákonnosti postupu správcu dane pri výkone jednotlivých daňových\nkontrol žalobca zároveň trval na tom, aby bol súčasťou príslušných administratívnych spisov i protokol\no výsledku vnútornej kontroly č. 1/135/16757-89188/201 l/PeMá-50 zo dňa 05.09.2011, vykonanej\nna základe jeho podnetu odborom vnútornej kontroly právneho predchodcu žalovaného (Daňového\nriaditeľstva Slovenskej republiky). Na základe jej výsledku boli konštatované viaceré pochybenia\npodľa zákona o správe daní, interných predpisov Ministerstva financií Slovenskej republiky, ako aj\nhmotnoprávne pochybenia vo vzťahu k daňovým kontrolám vykonaným daňovým úradom voči žalobcovi.\nUvedené vyplýva z odpovede právneho predchodcu žalovaného, odboru vnútornej kontroly, zaslanej\nžalobcovi pod č. 1/135/16757-122450/2011/PeMá, ako i z odpovede na podnet žalobcu, zaslanej mu\nKrajskou prokuratúrou Bratislava pod č. Kd 375/12-16 zo dňa 14.01.2013, na ktorú žalobca v odvolaní\ntaktiež poukázal.\nVýkon daňových kontrol bol prerušený rozhodnutiami správcu dane z dôvodu výkonu medzinárodnej\nvýmeny informácií, čo však žalobca považoval za pokračovanie vo výkone daňovej kontroly ako i za\ndôvod plynutia lehôt na ich vykonanie. Preto požadoval preveriť všetky vykonané úkony správcu\ndane v nadväznosti na dátumy viažuce sa k vydaným dokladom počas prerušenia daňových kontrol za\npredmetné zdaňovacie obdobia od ich začiatku po ich ukončenie prerokovaním protokolov.\nŽalobca pokladal postup zamestnankýň Daňového úradu Bratislava III pri výkone daňových kontrol\nza jednostranný, účelový, likvidačný a spôsobujúci úmyselne prieťahy v konaní, pričom zistenia z\nmedzinárodnej výmeny informácií, týkajúcich sa iných daňových subjektov a nevzťahujúcich sa na\nkontrolované zdaňovacie obdobia, nemajú podľa názoru žalobcu žiaden vplyv na jeho právo na\nuplatnenie odpočtu dane.\nV tejto súvislosti žalobca namietal, že so spoločnosťami spomínanými v protokoloch z daňových kontrol a\nv napadnutých daňových rozhodnutiach, okrem jeho dodávateľa a odberateľov, nemal žiadny obchodný\nvzťah, nikdy s nimi neobchodoval a preto údaje o týchto spoločnostiach nemajú žiaden právny argument\nna neuznanie pôvodu tovaru. Podľa žalobcu zistenia v protokole o ďalších daňových subjektoch nemajú\nvplyv na vyplatenie mu nadmerného odpočtu, pretože žalobca nezodpovedá za daňové povinnosti iných\ndaňových subjektov a nemá právo ich kontroly.\nS poukazom na dôkazné prostriedky podľa zákona o správe daní a na dôkazné bremeno žalobcu\nvyplývajúce mu z § 29 ods. 8 zákona o správe daní, tento mal za to, že ako daňový subjekt\nnepreukazuje skutočnosti, ktoré sa týkajú správneho určenia dane iného podnikateľského subjektu,\npričom z uvedeného tiež logicky vyplýva, že tieto dôkazy žalobca ani predložiť nemôže, pretože\nnimi nedisponuje. Dôvodil, že zákon neposkytuje hierarchické usporiadanie dôkazných prostriedkov\nvo vzťahu k ich výpovednej hodnote, resp. vierohodnosti. To podľa žalobcu znamená, že nepreferuje\nnapr. listinu pred svedeckou výpoveďou a podobne. Vyjadril presvedčenie, že žalovaný, rovnako\nako správca dane, skutočnosti tvrdené a zároveň preukázané daňovým subjektom a súčasne jeho\ndodávateľmi prostredníctvom svedeckých výpovedí, ohliadok, nemôžu bez ďalšieho ignorovať a\npožadovať predloženie len vecných, resp. listinných dôkazov.\nŽalobca za dodávku tovaru vždy zaplatil svojmu dodávateľovi, obchodnej spoločnosti DONNA K-9 s.r.o.,\nktorá si riadne plní svoje odvodové povinnosti do štátneho rozpočtu, preto tvrdenia správcu dane o\n\nzískaní daňovej výhody žalobca považoval za účelovú konštrukciu, keďže daň bola vždy odvedená\nešte skôr, než vznikol nárok na čerpanie nadmerného odpočtu. Žalobca napádal nesprávne skutkové\nvyhodnotenie vo vzťahu k pôvodu predmetného tovaru, odvolával sa na pravidelné mesačné daňové\nkontroly u jeho dodávateľa, spoločnosti DONNA K-9 s.r.o. s obratom a stavom zásob prírodného\nkameňa v miliónoch Eur, pričom tieto kontroly končili s pozitívnym výsledkom o preukázaní pôvodu\nprírodného kameňa. Preto žalobca považoval tvrdenia orgánov daňovej správy o nemožnosti zistenia\npôvodu predmetného tovaru za účelové zo strany správcu dane s cieľom zamedziť vyplateniu právom\nuplatneného nároku na odpočet DPH za jeho nákup. Naopak, žalobca mal za to, že predkladal faktúry,\núčtovníctvo a všetky podklady požadované správcom dane pri výkone daňovej kontroly, na základe\nktorých správca dane vykonal dožiadania, ktoré boli potvrdené miestne príslušnými správcami dane, čiže\nbolo potvrdené vecné plnenie dodávok tovaru. Mal za to, že v súvislosti s nákupom žuly, resp. prírodného\nkameňa, ako platiteľ DPH splnil všetky zákonom požadované podmienky (§ 49 ods. 1 v spojení s § 51\nods. 2 zákona o DPH), predložil potrebné daňové doklady na priznanie odpočtu DPH a tým vyčerpal\nsvoje dôkazné bremeno, uložené mu ustanovením § 29 ods. 8 zákona o správe daní. Neprimeraný\nprenos dôkazného bremena po predložení potrebných daňových dokladov zo správcu dane na žalobcu,\ntento odôvodnil aj poukazom na právne závery vyplývajúce z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 3 Sžf 1/2010, sp. zn. 3 Sžf 1/2011 a súvisiacej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie\nv spojených veciach C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektrónics) a C-484/03 (Bond House).\nV súvislosti s predmetom konania v týchto spojených veciach žalobca spolu s odvolaním predložil\nneosvedčené a vyznačením právoplatnosti neopatrené kópie rozsudkov Krajského súdu v Bratislave\nč. k. 6S/12/2012-112 zo dňa 25.01.2013, č. k. 1S/2525/2012-124 zo dňa 12.09.2013, v ktorých súd\nv obdobných veciach žalobcu s identickými žalobnými dôvodmi za iné zdaňovacie obdobia na DPH\n(február 2009 a apríl 2009) rozhodol zrušením rozhodnutí žalovaného a vrátením mu vecí na ďalšie\nkonanie. S tým istým zámerom predložil žalobca jeden list neoznačenej a nepodpísanej zápisnice s\nvýrokom, ktorým Krajský súd v Bratislave zrušil rozhodnutie žalovaného a vrátil mu vec na ďalšie\nkonanie, podľa žalobcovho vyjadrenia v obdobnej veci vedenej na krajskom súde pod sp. zn. 5 S\n291/2012.\nIII.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu v celom rozsahu\nako vecne správny potvrdil.\nK žalobcom namietanému neakceptovaniu názoru Krajskej prokuratúry Bratislava krajským súdom\nžalovaný uviedol, že žalobca z jej odpovede zo dňa 14.01.2013 cituje len malú, z kontextu vytrhnutú\nčasť odpovede krajskej prokuratúry. Žalovaný poukázal na ďalšiu časť predmetnej odpovede na podnet\nžalobcu, v ktorej sa uvádza, že podľa § 20 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení\nneskorších predpisov, pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných\nprávnych predpisov orgánmi verejnej správy prokurátor dbá na to, aby svoje zákonné povinnosti\naktívne plnili predovšetkým kontrolné orgány. Z uvedených skutočností vyplýva, že svoje kontrolné\nčinnosti si daňové riaditeľstvo aktívne splnilo, avšak správnosť, resp. úplnosť kontrolných zistení nemôže\nbyť predmetom preskúmania zo strany prokuratúry. Keďže žalobca ani na základe opätovnej výzvy\nsvoj podnet žiadnym spôsobom nespresnil, v akom rozsahu a z akých dôvodov namieta prípadnú\nnesprávnosť alebo neúplnosť kontrolných zistení daňového riaditeľstva a vzhľadom k samotným\nzisteniam daňového riaditeľstva neprichádzalo do úvahy prijatie žiadneho prokurátorského opatrenia na\nnetrestnom úseku činnosti prokuratúry, podnet žalobcu Tex - Press Slovakia, s.r.o. prokurátor odložil.\nŽalobcom vytýkané nesprístupnenie mu informácií z vykonanej vnútornej kontroly a nepripojenie\nvýsledkov vnútornej kontroly k administratívnym spisom žalovaný dôvodil, že odbor vnútornej kontroly\nvo svojej odpovedi na podnet žalobcu definoval daňové tajomstvo podľa § 23 zákona o správe daní\na na základe toho v nasledujúcom odseku oznámil žalobcovi, že podľa § 5 zákona č. 211/2000 Z.z.\no slobodnom prístupe k informáciám má právo byť informovaný o veciach, ktoré nie sú daňovým\ntajomstvom. Nakoľko však zistenia odboru vnútornej kontroly získané v súvislosti s daňovým konaním\nsú daňovým tajomstvom v zmysle § 23 zákona o správe daní, nemôže byť žalobca s konkrétnosťami\noboznámený. Odbor vnútornej kontroly v druhom odseku zároveň oboznámil žalobcu s výsledkom svojej\nkontroly s tým, že zistené procesné nedostatky v priebehu daňovej kontroly zo strany zamestnancov\nDÚ Bratislava III boli odstránené. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že protokol vyhotovený odborom\n\nvnútornej kontroly nebol súčasťou odvolacieho spisu, preto nebol ani súčasťou administratívneho\nspisu predloženého Krajskému súdu v Bratislave. Žalovaný ako odvolací orgán pri rozhodovaní o\nodvolaniach proti rozhodnutiam prvého stupňa nemal dôvod spochybňovať výsledok kolegov z odboru\nvnútornej kontroly, skutočnosti a informácie uvedené v dokumente, nazvanom „podnet na prešetrenie odpoveď“, keď odbor vnútornej kontroly oboznámil žalobcu, že zistené procesné nedostatky zo strany\nzamestnancov DÚ Bratislava III, boli v priebehu daňovej kontroly odstránené a bral to ako fakt.\nZároveň žalovaný dal do pozornosti, že žalobca počas trvania daňových kontrol ani raz nevyužil svoje\noprávnenie podľa ustanovenia § 15 ods. 8 zákona o správe daní a nepodal námietku proti postupu\nsprávcu dane, ani nepodal námietku zaujatosti voči zamestnancom správcu dane vykonávajúcim daňové\nkontroly.\nV súvislosti s opakovane uvádzanými odvolacími námietkami nadmerného zaťažovania žalobcu\ndôkazným bremenom spojeným s preukázaním splnenia podmienok na priznanie odpočtu DPH žalovaný\npoukázal na právne závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa\n23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 78/2011-17 z\n23.02.2011.\nNamietanému nerešpektovaniu zásady neutrality DPH žalovaný oponoval závermi vyplývajúcimi z\njudikatúry Súdneho dvora EÚ (rozsudok vo veci C-255/02, C-110/99), podľa ktorého právo platiteľa dane\nna odpočítanie DPH predstavuje prirodzený dôsledok zásady neutrality DPH. Ak sa však zistí zneužitie\npráva, príslušné ustanovenia smernice o práve na odpočítanie dane uvedené právo nepriznávajú, alebo\nho priznávajú len čiastočne. V nadväznosti na zákonom definované podmienky odpočítania dane, aj\nv dôsledku eliminácie rizika, správca dane v procese kontroly bol povinný preveriť v každej jednotlivej\nveci objektívne okolnosti, ktoré podmieňujú vznik a uplatnenie práva na odpočítanie dane, tzn. v danom\nprípade aj to, či predmetné plnenie vzhľadom na zistené okolnosti neviedlo k získaniu daňovej výhody,\nktorej poskytnutie by bolo v rozpore s cieľom sledovaným týmito ustanoveniami.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia daňových orgánov\noboch stupňov a konania, ktoré predchádzali ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania\n(§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP); odvolanie prejednal bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP), keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia\nbol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a §\n211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa § 1a písm. c) zákona o správe daní správou daní evidencia a registrácia daňových subjektov a\nich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie,\ndaňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových\nnedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov podľa tohto\nzákona alebo osobitných zákonov.\n\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.\nPodľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom\nkonaní vyšlo najavo.\nPodľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie\ndo úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo\nvybratie dane.\nPodľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo\npreveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej\npovinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola\nsa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo\nosobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo\nkontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,\nalebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru\noslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.\nPodľa § 15 ods. 5 zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej\nlen „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo\na) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia\nzamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,\nb) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,\nc) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa\nodseku 10 druhej vety,\nd) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti\ns daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,\ne) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,\nf) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť,\naby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,\ng) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.\nPodľa § 15 ods. 6 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi\nsprávcu dane tieto povinnosti:\na) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,\nb) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,\nc) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,\nd) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v\npísomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom\ndane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,\ne) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia\nnajneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,\nf) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a\numožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,\ng) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového\nsubjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).\nPodľa § 15 ods. 8 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt môže do dňa doručenia výzvy\npodľa odseku 10 uplatniť u správcu dane námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri\nvýkone daňovej kontroly. Námietky vybavuje zamestnanec správcu dane najbližšie nadriadený tomu\nzamestnancovi, voči ktorému smerujú. Tento nadriadený zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí\nnápravu alebo kontrolovanému daňovému subjektu oznámi písomne dôvody, pre ktoré nemožno\nnámietke vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.\nPodľa § 15 ods. 11 zákona o správe daní protokol musí obsahovať\n\na) názov a sídlo správcu dane,\nb) číslo konania,\nc) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné meno\na sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a daňové identifikačné číslo\nkontrolovaného daňového subjektu (§ 31 ods. 11), ak mu bolo pridelené,\nd) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie,\ne) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu,\nf) miesto vykonávania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly,\ng) súpis kontrolovaných dokladov,\nh) preukázané kontrolné zistenia,\ni) dátum vypracovania protokolu,\nj) dátum prerokovania protokolu,\nk) vlastnoručný podpis zamestnanca správcu dane, ktorý vykonáva daňovú kontrolu,\nl) vlastnoručný podpis kontrolovaného daňového subjektu alebo ním povereného zástupcu.\nPodľa § 15 ods. 10 zákona o správe daní o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane\npodľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a\nkontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie;\nvo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až\npo uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný\ndaňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní\nodo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt\npísomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu\nv lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu\ndane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak\nsa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu,\nje povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného\nvyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a\niné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho\nzástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho\nvyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je\nsúčasťou protokolu.\nPodľa § 15 ods. 16 zákona o správe daní ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú\naj na daňovú kontrolu.\nPodľa § 22 ods. 1 zákona o správe daní daňový subjekt je oprávnený nazerať do spisov týkajúcich sa\njeho daňových povinností, s výnimkou spisov uvedených v odseku 2. Správca dane je povinný o každom\nnazretí do spisu vyhotoviť úradný záznam.\nPodľa § 22 ods. 2 zákona o správe daní daňový subjekt nie je oprávnený nazerať do úradnej\nkorešpondencie určenej pre nadriadené orgány, do registra, do pomôcok, zápisov a rozhodnutí\nslúžiacich výlučne pre potreby správcu dane a ďalších podkladov, do ktorých sa nesmie umožniť\nnazeranie s ohľadom na povinnosť zachovať v tajnosti pomery iných daňovníkov.\nZ ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane,\nktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej\npovinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nPodľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané\nv rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov\n(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,\nverejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné\nzáznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný\nuvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v\n\npriebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo\nzáznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa § 101 zákona o správe daní na daňové konanie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom\nkonaní.\nPodľa § 3 ods. 6 písm. a) zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly daňové riaditeľstvo priamo alebo prostredníctvom\npracovísk daňového riaditeľstva vykonáva dohľad nad činnosťou daňových úradov a ukladá opatrenia\nna odstránenie zistených nedostatkov.\nPodľa § 6 ods. 2 zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 10/1996 Z.z.“) iné orgány štátnej správy vykonávajú kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti\nv kontrolovaných subjektoch podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 7 ods. 2 zákona č. 10/1996 Z.z. vnútorná kontrola podľa tohto zákona je kontrola plnenia\núloh štátnej správy vykonávaná útvarmi kontroly a ostatnými odbornými útvarmi orgánu štátnej správy,\nprávnickej osoby zriadenej orgánom štátnej správy a právnickej osoby založenej orgánom štátnej správy,\nalebo zamestnancom určeným vedúcim orgánu kontroly. Vnútorná kontrola je aj kontrola plnenia úloh\nštátnej správy zverených zákonom orgánom územnej samosprávy, vykonávaná odborným útvarom\npríslušného orgánu štátnej správy.\nPodľa § 7 ods. 3 zákona č. 10/1996 Z.z. orgány kontroly v rámci vnútornej kontroly a v rozsahu svojej\npôsobnosti kontrolujú najmä\na) plnenie úloh štátnej správy,\nb) efektívnosť štátnej správy (§ 2a),\nc) prešetrovanie a vybavovanie petícií a prešetrovanie a vybavovanie sťažností,\nd) dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov,\ne) plnenie opatrení na nápravu zistených nedostatkov.\nPodľa § 9 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z. z. (1) kontrolnou činnosťou sa zisťuje\na) stav kontrolovaných skutočností a ich súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi, internými\npredpismi a s uzneseniami vlády Slovenskej republiky,\nb) príčiny a škodlivé následky nedostatkov zistených kontrolou,\nc) úroveň efektívnosti plnenia úloh štátnej správy a spôsob riadenia štátnej správy,\nd) splnenie opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov a ich účinnosť.\nPodľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o DPH predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku\nuskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.\nPodľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.\nDňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\nPodľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.\nÚčtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na\nzáklade účtovných dokladov.\n\nPodľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka\nposkytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej\nsituácii účtovnej jednotky.\nPodľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo\nprepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na\nich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.\nPodľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia\nod dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu\nkópiou faktúry, a\na) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo\niným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,\nb) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo\nosobou ním poverenou,\nc) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,\nže tovar prepravil do iného členského štátu,\nd) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby\nza tovar.\nPodľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.\nÚčtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na\nzáklade účtovných dokladov.\nPodľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka\nposkytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej\nsituácii účtovnej jednotky.\nOdvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu, posúdiac argumentáciu\nodvolacích dôvodov žalobcu, konštatuje, že vo vzťahu k dôvodom nepriznania odpočtu DPH a\nneuznania oslobodenia od dane za uskutočnenie intrakomunitárneho obchodu do Maďarskej republiky,\nsa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu a na zdôraznenie jeho správnosti\ndopĺňa len nasledujúce dôvody (§ 219 ods. 2 OSP).\nZ obsahu žalobných ako i odvolacích námietok vyplýva, že žalobca zameral obranu svojich nárokov\nvoči štátnemu rozpočtu na spochybnenie zákonnosti postupu predchádzajúceho vydaniu napádaných\nrozhodnutí, počnúc výkonom daňových kontrol za predmetné zdaňovacie obdobia a daňovým konaním\nkončiac, vrátane doplneného daňového konania po vrátení vecí do vyrubovacieho konania odvolacím\ndaňovým orgánom. Čo do vecnej stránky zákonnosti nepriznania odpočtu DPH a oslobodenia od DPH\nza intrakomunitárne dodanie tovaru žalobca stavia argumentáciu na tvrdení neprimeraného prenosu\ndôkazného bremena na neho zo správcu dane a z iných daňových subjektov, za ktorých neplnenie si\ndaňových povinností žalobca nemôže niesť zodpovednosť. Pokiaľ ide o splnenie zákonných podmienok\nna uplatnený odpočet DPH za zdaňovacie obdobia január 2009, máj 2009 a september 2009 a právo na\noslobodenie od platenia DPH pri vývoze tovaru odberateľovi v členskom štáte EÚ v zdaňovacom období\noktóber 2008 a september 2009, žalobca má za to, že predložením daňových dokladov požadovaných\nzákonom o DPH svoje dôkazné bremeno plne vyčerpal.\nPredovšetkým odvolací súd podotýka, že pri revízii prieskumu zákonnosti súdom prvého stupňa, berie\ndo úvahy skutkové zistenia zamerané na preverenie reálnosti zdaniteľných plnení nielen v dodávateľskoodberateľských vzťahoch žalobcu, ale v rámci celého obchodného reťazca s predmetnou komoditou a v\nširších súvislostiach, keďže s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou bolo preukázané, že zdaniteľné\nobchody v rámci obchodného reťazca viac menej sa opakujúcich daňových subjektov dlhodobo nemali\nekonomický základ, boli realizované fiktívne, bez existencie predmetu obchodovania.\nPokiaľ ide o procesné odvolacie námietky, odvolací súd na základe obsahu predmetných\nadministratívnych spisov konštatuje, že ako opodstatnenú možno vyhodnotiť len námietku týkajúcu\nsa nedostatočného vysporiadania sa s požiadavkou žalobcu v súvislosti s nahliadnutím do\n\nadministratívneho spisu po ukončení daňových kontrol. Minimálne zápisnice z miestnych zisťovaní,\nvykonaných u iných daňových subjektov v súvislosti s daňovou kontrolou u žalobcu, bolo povinnosťou\nsprávcu dane predložiť žalobcovi k nahliadnutiu.\nVzhľadom k tomu, že žalobca žiadal o nahliadnutie do administratívnych spisov až po prerokovaní\nprotokolov z vykonaných daňových kontrol za zdaňovacie obdobia október 2008, september 2009, resp.\nv prípade daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie máj 2009 po doručení mu protokolu dňa 12.04.2011\n(žiadosť o nahliadnutie do spisu podaná dňa 26.04.2011), bol s obsahom zistení získaných dožiadanými\ndaňovými úradmi oboznámený, pretože tieto boli obsahom protokolov o výsledku daňových kontrol.\nOdvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu o nepoužiteľnosti predmetných protokolov z daňových\nkontrol ako podkladov a dôkazných prostriedkov pre vydanie napadnutých dodatočných platobných\nvýmerov z dôvodu žalobcom namietaného nedodržania zákonom stanovenej lehoty na vykonanie\ndaňovej kontroly. Výkon daňových kontrol za zdaňovacie obdobia september 2009 a máj 2009 netrval\ndlhšie, ako zákonom stanovenú dobu. V tomto ohľade možno súhlasiť s právnym záverom krajského\nsúdu, ktorý k predmetnej námietke v rámci súdneho prieskumu prijal, keďže bral do úvahy prerušenie\ndaňových kontrol, počas ktorého žalovaným predĺžené lehoty na výkon daňových kontrol neplynuli. Z\nobsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane prerušil výkon daňových kontrol v súlade s\n§ 25a zákona o správe daní v spojení s § 15 ods. 16 citovaného zákona, podľa ktorého sa na výkon\ndaňovej kontroly primerane použijú ustanovenia prvej časti zákona o správe daní, do ktorej možno\nzaradiť aj inštitút prerušenia konania. Primeranosť použitia tohto inštitútu neznamená, že správca dane\nnemôže vykonávať v súvislosti s naplnením účelu správy daní úkony, ktoré sú pre správu daní potrebné\na nevyhnutné (§ 1a zákona o správe daní).\nV tejto súvislosti nemožno prisvedčiť názoru žalobcu, že realizáciou medzinárodnej výmeny informácií\nsprávca dane pokračoval vo výkone predmetných daňových kontrol, následkom čoho lehoty na\nich vykonanie ďalej plynuli. Prerušením daňových kontrol správca dane nevstupoval do súkromnej\nautonómie žalobcu, neuplatňoval voči nemu svoje práva ani nepožadoval od neho povinnosti\nprislúchajúce mu v priebehu výkonu daňovej kontroly. Naopak, vzhľadom na dôvodné podozrenie\no neexistencii predmetu reťazových zdaniteľných plnení ako i predmetu žalobcom deklarovaného\nplnenia oslobodeného od platenia DPH podľa § 43 zákona o DPH, správca dane plnil svoje úlohy\nvyplývajúce mu zo zákona pre naplnenie účelu správy daní, t. j. využitím medzinárodnej výmeny\ninformácií overoval podklady potrebné na správne a úplné určenie dane. Bola to legitímna činnosť\nsprávcu dane, prostredníctvom ktorej sa mu do dispozície dostali informácie o odberateľoch žalobcu,\nako i následnom, obratom realizovanom dodaní predmetnej komodity na územie Slovenskej republiky.\nIšlo o spontánnu výmenu informácií, uskutočnenú podľa článku 19 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003\nzo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (č. 904/2010 zo 7.\noktóbra 2010 prepracované znenie, ďalej len „Nariadenie Rady“).\nTáto medzinárodná výmena daňových informácií v súvislosti s preverovaním intrakomunitárnych\nobchodov bola realizovaná medzi daňovými orgánmi maďarskej daňovej správy a daňovými orgánmi\nslovenskej daňovej správy spolupracujúcimi na základe vyššie uvedeného Nariadenia Rady, ktoré\nje záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Toto svojím\nobsahom napĺňa účel stanoviť pravidlá a postupy umožňujúce príslušným daňovým orgánom členských\nštátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri\nuskutočňovaní správneho výmeru DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v\nrámci Spoločenstva, a boji proti podvodom súvisiacim s DPH (článok 1 Nariadenia Rady).\nVzhľadom na uvedené sa javí ako neopodstatnená požiadavka žalobcu na preverenie všetkých\nvykonaných úkonov v čase od prerušenia daňových kontrol po ich ukončenie prerokovaním protokolov.\nZistené skutočnosti a závery z nich vyplývajúce boli žalobcovi oznámené pred vydaním napadnutých\ndodatočných platobných výmerov (napr. za kontrolované zdaňovacie obdobia október 2008 a september\n2009 zápisnica o ústnom pojednávaní zo dňa 05.06.2012, príloha č. 71 administratívneho spisu),\nzároveň tvoria obsah odôvodnení napadnutých rozhodnutí, pričom ako také boli konfrontované s\nobsahom administratívneho spisu v rámci riadneho opravného prostriedku žalovaným, i v rámci súdneho\nprieskumu zákonnosti napádaných rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov.\n\nPrekročenie zákonom stanovenej dĺžky na vykonanie daňovej kontroly bolo krajským súdom\nkonštatované v prípade daňovej kontroly vykonanej za zdaňovacie obdobie máj 2009, pričom krajský\nsúd s prihliadnutím na predchádzajúce odvolacie konanie, na základe ktorého sa vec vrátila na\nďalšie konanie správcovi dane, uvedené procesné pochybenie nevyhodnotil ako spôsobilé vyvolať\nnezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. K uvedenému záveru odvolací súd dodáva, že na základe\nvýsledkov odvolacieho konania vedeného žalovaným, ktorým bol zrušený dodatočný platobný výmer\nčíslo 602/232/48603/2011/Chra zo dňa 11.04.2011, bol naplnený účel revízie zákonnosti postupu\nsprávcu dane a následného rozhodnutia v rámci odvolacieho daňového konania. Týmto štádiom\ndaňového konania predchádzajúceho vydaniu žalobou napadnutých rozhodnutí oboch stupňov v\npodstate bolo odstránené procesné pochybenie správcu dane, spočívajúce v prerokovaní protokolu bez\nprítomnosti žalobcu, bez dodržania zákonnej osemdňovej lehoty na vyjadrenie sa zaslanému protokolu\no výsledku daňovej kontroly. Za daných okolností nie je možné konštatovať, že nedodržanie zákonnej\nlehoty na výkon daňovej kontroly mohlo spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia vo veci. Zároveň je potrebné\ndodať, že žalovaný taktiež svojou mierou prispel k nedodržaniu lehoty na prerokovanie protokolu, keďže\nprebral výzvu na prerokovanie protokolu v posledný možný deň úložnej lehoty.\nVzhľadom na obsiahlosť žalobných námietok ako i odôvodnenia napadnutého rozsudku, odvolací súd\ntento nezrušil a nevrátil krajskému súdu na ďalšie konanie len na doplnenie súdneho prieskumu ohľadne\nnamietaného nedodržania dĺžky daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2009, ale napádaný\npostup sám preveril. V nadväznosti na uvedené odvolací súd, berúc do úvahy spočívanie lehoty na\nvykonanie predmetnej daňovej kontroly v priebehu jej prerušenia, z administratívneho spisu zistil, že\npo prerušení daňovej kontroly správca dane pokračoval v jej výkone od 15.04.2010, o čom informoval\nsprávca dane žalobcu oznámením zo dňa 19.04.2010, ktoré mu bolo doručené dňa 14.05.2010. Ďalej z\nadministratívneho spisu vyplýva, že výzvou č. 602/321/55432/2010/Dub zo dňa 27.04.2010 bol žalobca\nvyzvaný na vyjadrenie sa k protokolu o výsledku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie január 2009\na na jeho prerokovanie, ktoré správca dane v tejto výzve stanovil na deň 25.05.2010. Podľa priloženej\ndoručenky, zásielka bola na pošte uložená dňa 04.05.2010. Splnomocnený zástupca žalobcu prevzal\nzásielku na dvadsiaty deň od uloženia zásielky, v pondelok dňa 24.05.2010, keďže posledný osemnásty\ndeň uloženia zásielky pripadol na sobotu. Z dôvodu takto oneskoreného prevzatia výzvy na prerokovanie\nprotokolu o daňovej kontrole žalobcom, nezostalo mu zákonom stanovených osem dní na vyjadrenie sa k\nprotokolu (§ 15 ods. 10 zákona o správe daní), čo bol dôvod, pre ktorý správca dane stanovil nový termín\nprerokovania protokolu o výsledku daňovej kontroly na deň 17.07.2010. Ako vidno, už s dostatočným\nčasovým predstihom, pre prípad vyzdvihnutia zásielky žalobcom v posledný deň odbernej lehoty.\nNa základe obsahu administratívneho spisu je možné vyhodnotiť, že jednotlivé procesné úkony zo\nstrany správcu dane v rámci vykonávaného dokazovania prebiehali v časovom slede bez zbytočných\nprieťahov, taktiež po ukončení prerušenia výkonu daňovej kontroly. Zároveň je potrebné prihliadnuť na\nnevyhnutnosť preverenia existencie predmetného tovaru v rámci celého obchodného reťazca, ako i,\nmožno povedať, na účelovo liknavé preberanie úradných zásielok žalobcom.\nOdvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na svoje rozhodnutie sp. zn. 3Sžf/1/2009 obsahujúce právny\nzáver, podľa ktorého daňová kontrola po uplynutí zákonnej lehoty na jej vykonanie môže pokračovať iba\nso súhlasom dotknutého daňového subjektu. V opačnom prípade môže konanie správcu dane vytvoriť\nprotiprávny stav v podobe nezákonného zásahu orgánu verejnej správy.\nŽalobca dĺžku daňovej kontroly v jej priebehu nenamietal, nepodal proti postupu správcu dane námietku,\nani vo vyjadrení k obsahu protokolu tak neučinil.\nVo svetle týchto okolností prípadu a s prihliadnutím na zásadu primeranosti (proporcionality)\nnevyhnutného zásahu do súkromnoprávnej sféry žalobcu pri výkone daňovej kontroly, ktorej realizáciu\nmusel strpieť nad časový rámec stanovený zákonom, však odvolací súd podotýka, že vo vzťahu k\núčelu správy daní a záujmu demokratickej spoločnosti na spravodlivom inkase daní, sa prekročenie\nlehôt na vykonanie daňových kontrol za zdaňovacie obdobia máj 2009 a január 2009 nejaví ako zásadné\nporušenie práv žalobcu a protokoly o výsledku predmetných daňových kontrol nemožno považovať za\npodklady k rozhodnutiam zadovážené nezákonným spôsobom.\nVo vzťahu k namietaným obsahovým nedostatkom protokolov o výsledku predmetných daňových\nkontrol je možné prisvedčiť žalobcovi, že pri vyhodnotení obsahu skutkových zistení získaných v rámci\ndožiadaní a medzinárodnej výmeny daňových informácií nie sú uvedené čísla a dátumy jednotlivých\n\nodpovedí a internej korešpondencie medzi spolupracujúcimi daňovými orgánmi. Pre lepšiu prehľadnosť\na orientáciu v administratívnom spise by to bolo prehľadnejšie, nie je to však zásadná chyba, ktorá by\nrobila jednotlivé daňové protokoly neupotrebiteľné pre nasledovné daňové konania čo do výpovednej\nhodnoty o preukázaných skutočnostiach potrebných na správne vyhodnotenie zisteného skutkového\nstavu a oprávnenosti uplatneného odpočtu DPH, prípadne pre účely obrany kontrolovaného žalobcu. V\ntejto súvislosti žalobca poukázal na porušenie § 15 ods. 11 zákona o správe daní, avšak tu je potrebné\nuviesť, že obligatórnou náležitosťou protokolu o výsledku daňovej kontroly je číslo konania, pod ktorým\nsprávca dane vedie daňovú kontrolu, a nie číslo dožiadaní. Odvolací súd podotýka, že číslo konania\npodľa § 15 ods. 11 písm. b) zákona o správe daní, nasledujúce po uvedení názvu a sídla správcu dane,\nnie je namieste chápať v zmysle definície daňového konania podľa § 1a zákona o správe daní, ktoré je\nako proces rozhodovania o právach a povinnostiach daňových subjektov oddelené od výkonu daňovej\nkontroly, ale ako evidenčné číslo.\nOdvolací súd s prihliadnutím na celkovú dôkaznú situáciu týkajúcu sa podstatnej podmienky\ndeklarovaných zdaniteľných plnení, a síce, neexistencii prevádzaného tovaru a teda fiktívnosti\ndeklarovaných zdaniteľných plnení v rámci celého obchodného reťazca, nepovažuje za racionálne a\nhospodárne, zrušiť napádané rozhodnutia a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie z dôvodov vyššie\nuvádzaných procesných pochybení, ktorých odstránenie zopakovaním procesného postupu by nemohlo\nprivodiť vecne iné alebo výhodnejšie rozhodnutie pre žalobcu v časti priznania neoprávnene uplatneného\nodpočtu DPH za fiktívny nákup tovaru a v časti oslobodenia od DPH podľa § 43 zákona o DPH\nza následné uskutočnenie intrakomunitárneho dodania predmetnej komodity do Maďarskej republiky.\nOdvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoje skoršie rozhodnutie sp. zn. 4 Sž 98-102/2002 zo\ndňa 17.12.2002, podľa ktorého „Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili\nformálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“\nTaktiež požiadavku žalobcu, aby bol súčasťou administratívneho spisu výsledok z vnútornej kontroly,\nna ktorú dal sám podnet, poukazujúc na odpoveď zaslanej mu odborom vnútornej kontroly žalovaného,\nkonštatujúcej zistenia procesných nedostatkov pri výkone daňovej kontroly zo strany zamestnancov\nsprávcu dane, odvolací súd hodnotí ako nedôvodnú.\nVykonávanie vnútornej kontroly je samostatné konanie, realizované v rámci pôsobnosti nadriadeného\norgánu štátnej správy na úseku správy daní s cieľom dosiahnutia účelu vnútornej kontroly sledovaného\nzákonom č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, podľa ktorého\nvýsledkom procesu vnútornej kontroly nie je rozhodnutie o právach a povinnostiach účastníkov\nadministratívnych konaní, ale odhalenie a odstránenie nedostatkov vo vnútri systému, a to s\nprihliadnutím na dodržiavanie nielen všeobecne záväzných právnych predpisov, ale i interných\nvšeobecne záväzných a individuálne záväzných právnych aktov (interných predpisov) uplatňovaných\nna tom ktorom úseku verejnej správy, v danom prípade na úseku správy daní. Proces vnútornej\nkontroly je nevyhnutný na zabezpečenie riadneho a efektívneho plnenia úloh a chodu štátnej správy,\navšak vzhľadom na výsledné materiály so zameraním na zabezpečenie sledovania plnenia opatrení na\nnápravu zistených nedostatkov (§ 7, § 13 citovaného zákona), nijako priamo nezasahuje do povinností,\npráv a právom chránených záujmov účastníkov správnych konaní, pričom výstupy z nej nie sú určené\npriamo účastníkom správnych konaní. V tomto ohľade vnútorná kontrola vytvára podmienky na zákonné\npostupy správnych orgánov, či už pri plnení úloh štátnej správy, alebo pri rozhodovaní o právach,\npovinnostiach a právom chránených záujmoch účastníkov konaní vedených pred správnymi orgánmi.\nZ uvedeného dôvodu v prejednávanej veci výsledky a zistenia vnútornej kontroly netvoria súčasť\nadministratívneho spisu a nemôžu tvoriť ani podklad na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného\na postupov predchádzajúcich ich vydaniu. Z pohľadu ich využiteľnosti v rámci súdneho prieskumu\nje ich obsah irelevantný, keďže správny súd pri uvedenom posudzovaní a rozhodovaní vychádza z\nobsahu administratívneho spisu, pričom je preň rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250d ods. 1 OSP, § 250i ods. 1 OSP).\nV tejto súvislosti nemožno opomenúť, že len súd má právomoc preskúmať zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia v konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR v spojení s § 244\nods. 1 OSP), pričom žalovaný správny orgán je, rovnako ako žalobca, jednou z procesných strán (§ 250\nods. 1 OSP), ktorá už nie je v konaní pred súdom voči účastníkovi správneho konania v mocenskom\npostavení. Konštatovanie procesných pochybení v preskúmavanom správnom konaní jedným z jeho\n\nkontrolných útvarov, zistených v rámci vnútornej kontroly, nie je pre súd podkladom, ani relevantným\ndôkazom o nezákonnosti žalobcom namietaného postupu, keďže správny súd v rámci svojej právomoci\nsám a nezávisle, na základe obsahu administratívneho spisu preveruje zákonnosť žalobou napadnutého\nrozhodnutia a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, a to s prihliadnutím na vady majúce vplyv na\nzákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nV kontexte uvedeného odvolací súd taktiež poukazuje na medze žaloby, ktorými je, s výnimkou prípadov\npodľa § 250j ods. 3 OSP, správny súd viazaný. Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom\nsúdnictve riadi, vyplýva žalobcovi z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP zákonná povinnosť uviesť okrem\nvšeobecných náležitostí žaloby (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 OSP) aj označenie rozsahu, v ktorom je\nadministratívne rozhodnutie napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný\nnávrh robí. V správnom súdnictve sa dôsledne uplatňuje koncentračná zásada, v zmysle ktorej žalobca\nmôže žalobné dôvody síce meniť, ale rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby (§ 250h\nods. 1 v spojení s § 250b OSP). Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať\nďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie\nžalovaného, ani na pojednávaní. K žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby\nsprávny súd nemôže prihliadať.\nVzhľadom k tomu, že nie je úlohou správneho súdu vyhľadávať za žalobcu konkrétne dôvody\nnezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu (tvoriace obsah žaloby a zároveň určujúce rozsah\npreskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom), ba naopak, je povinný sa spravovať zásadou iudex\nne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán) vyplývajúcou z ustanovenia §\n249 ods. 2 OSP, nie je namieste v rámci súdneho prieskumu brať do úvahy výsledky vnútornej\nkontroly. Tie by dodatočne nemohli ovplyvniť ani rozhodovanie súdu, ani rozsah preskúmavania\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu daňových orgánov pred jeho vydaním, keďže tento\nje v dispozícii žalobcu, i to v rámci lehoty na podanie žaloby. Procesné postupy vedené v zmysle\nuvedených zásad správneho súdnictva nemôže žalobca nahradiť alebo obísť ani podnetmi na\nvykonanie vnútornej kontroly, prípadne podnetmi na vykonanie dozoru prokurátorom, hoci ich obsahom\nsú v podstate totožné námietky, ktoré mal možnosť v plnej miere uplatniť v rámci riadnych alebo\nmimoriadnych opravných prostriedkov preskúmavaného správneho konania, prípadne využitím práva\nsúdneho prieskumu zákonnosti napádaných administratívnych rozhodnutí.\nVzhľadom na skutočnosť spochybnenia existencie prevádzaného tovaru, a teda reálnosti na všetkých\nstupňoch obchodného reťazca deklarovaných zdaniteľných plnení, sa javí dôkazné bremeno zaťažujúce\nžalobcu, spočívajúce len v predložení zákonom požadovaných formálne vyhotovených daňových\ndokladov, ako nedostatočné. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal\nvšetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za\ndosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby zabránil tomu, že sa ocitne v kolotoči fiktívnych\nzdaniteľných plnení, zneužívajúcom právo poskytované zásadou neutrality DPH. Preto nemožno\nprisvedčiť žalobcovej obrane spočívajúcej v napádaní neprimeranosti jeho dôkazného zaťaženia,\nprípadne v tvrdení, že s ostatnými obchodnými spoločnosťami uvádzanými v napádaných rozhodnutiach\non nemal žiadne odberateľsko-dodávateľské a zmluvné vzťahy. Práve naopak, vzhľadom na potrebu\nzabránenia neoprávnenému odčerpávaniu finančných prostriedkov z verejných financií a ochrany\nzásady neutrality DPH v prospech tých, ktorí realizujú reálne obchody s opodstatneným ekonomickým\ncieľom, bolo nevyhnutné s využitím inštitútu daňovej kontroly ako i prostriedkov a postupov správy daní\npreveriť aj ďalšie daňové subjekty zúčastňujúce sa v kolotoči zdaniteľných obchodov s komoditou, ktorej\npôvod ani konečné využitie nie je možné „vypátrať“.\nVo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného\nprenosu dôkazného bremena na žalobcu odvolací súd uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a\n2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné\nsplnenie sa viaže nárok na odpočet. To isté platí i na preukázanie splnenia zákonných podmienok na\noslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štát podľa § 43 zákona o DPH.\nIch nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej\nosoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak,\nzákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet\nuplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet alebo na oslobodenie zákon\nstanovil. Pokiaľ si platiteľ tieto nároky uplatňuje, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody\n\nboli reálne uskutočnené, okrem iného i to, že tovar bol reálne dodaný (§ 8 zákona o DPH, 43 ods. 1\ncitovaného zákona).\nNeobstoja teda námietky žalobcu uvedené v odvolaní, že správca dane, ani žalovaný neprodukovali\nžiaden dôkaz preukazujúci vedomosť žalobcu o podvodnom konaní v obchodnom reťazci stojacich\nobchodných spoločností, za čo zároveň nemožno pričítať zodpovednosť na ťarchu žalobcu a rozširovať\ntak mieru jeho dôkazného bremena. Odvolací súd s poukazom na § 29 ods. 8 zákona o správe daní\npripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na\ndaňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou\nRady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým\núnikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin\nGroup, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02,\nZb. s. I. 1609, bod 71).\nV tejto súvislosti krajský súd správne poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky v obdobnej veci karuselových podvodov sp. zn. 4Sžf/32/2012 zo dňa 27. novembra 2012, v\nktorom mimochodom v rámci kolotoča fiktívnych prevodov s granitovými doskami na začiatku stála i\nobchodná spoločnosť BANED, s.r.o.\nZ administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa\n§ 2 ods. 3 zákona o správe daní s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce\npre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie.\nZáver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá\nzásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami\nzákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom,\npredovšetkým vo svetle kontrolných zistení v rámci obchodného reťazca u obchodných dodávateľov a\nodberateľov žalobcu, ako i v rámci celého obchodného reťazca, absentuje reálny základ, čo oprávnene\nvzbudzuje dosiaľ neodstránené pochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných aj oslobodených\nplnení, ako i o vierohodnosti účtovnej evidencie žalobcu (§ 29 ods. 8 zákona o správe daní). Bolo\npotrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou\nstarostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie\nzdaniteľných obchodov, bude spochybnené.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý\nrozsudok Krajského súdu v Bratislave podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 219 ods. l,\nods. 2 OSP potvrdil.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c veta prvá\nOSP a § 250k ods. 1 OSP tak, že v konaní neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho\nkonania nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/2620/2012", "guid": "42ea5a18-7700-459c-acf2-88b52fdfaab1:6e042782-cc99-4a9e-b709-806c6c8e345d", "vztah": "potvrdene"}, {"sz": "2S/2621/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}, {"sz": "2S/22/2013", "guid": "19d7da2c-2673-41bd-8058-9801cce9b3ae:da60bb44-e8bf-428f-a9ea-785a95fc5ea4", "vztah": "potvrdene"}, {"sz": "2S/81/2013", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 78/2011", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. 2. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-02-23", "citacie_n": 2950, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5d4d3e64-638f-42e1-80d5-40666f786b47"}, {"guid": "ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 24/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29. 6. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-06-29", "citacie_n": 1557, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:00436408-9de7-431b-a178-16533368aec8"}], "citovane_v": []}