{"guid": "e5fedce1-c1a2-4a25-8f55-39998d6e5ae8:ae3e4e6c-9389-486e-b5ba-dfc22da4c695", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1012211081.1", "spisova_znacka": "5Sžhpu/2/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžhpu/2/2014 z 28. 4. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2016, sp. zn. 5Sžhpu/2/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:1012211081.1", "identifikacne_cislo": "1012211081", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2016-04-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-11"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/136", "nazov": "zákon č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/136", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/136-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-1", "nazov": "§ 1 zákona č. 136/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/136-2001/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-9.odsek-1", "nazov": "§ 9 ods. 1 zákona č. 136/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/136/#paragraf-9.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/136-2001/paragraf-9"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-11", "/SK/ZZ/2001/136#paragraf-1", "/SK/ZZ/2001/136#paragraf-9"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/ae3e4e6c-9389-486e-b5ba-dfc22da4c695", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1012211081.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1012211081.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1012211081.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžhpu/2/2014\n1012211081\n28. 04. 2016\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2016:1012211081.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Milana Moravu a členov senátu\nJUDr. Jarmily Urbancovej a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu: PRK Partners, s.r.o.,\nHurbanovo námestie 3, Bratislava, IČO: 35978643, proti žalovanému: Protimonopolný úrad Slovenskej\nrepubliky, Drieňová 24, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu Protimonopolného\núradu Slovneskej republiky č. 2012-019-II/32E/PMÚ SR/2012 zo dňa 26. septembra 2012, o odvolaní\nžalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S 2595/2012-63 zo dňa 15. júla 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 5S 2595/2012-63 zo dňa\n15. júla 2014 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len ,,O.s.p.\") žalobu zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal.\nV odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z.\no slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o\nslobodnom prístupe k informáciám\") ustanovuje, že povinná osoba (žalovaný) obmedzí sprístupnenie\ninformácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom\nverejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly,\ndohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Zákon pojem ,,výkon kontroly\"\nnedefinuje, ale odkazuje na osobitné predpisy, medzi ktoré možno zaradiť aj zákon č. 136/2001 Z.z.\no ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990\nZb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v\nznení neskorších predpisov (ďalej len ,,ZOHS\"), ktorý vo svojich ustanoveniach upravuje právomoc\nžalovaného, a síce ,,kontrolu koncentrácií\".\nPrvostupňový súd zdôrazňuje, že právo na informácie je právom ústavným, nie však právom absolútnym.\nMožno ho obmedziť, ak tak ustanoví zákon v prípade, že ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti\nnevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného\nzdravia a mravnosti. Prvostupňový súd sa stotožňuje s názorom žalobcu, že zákon o slobodnom prístupe\nk informáciám je postavený na zásade ,,čo nie je tajné, je verejné\", ale na tomto mieste je nevyhnutné\nzaoberať sa vymedzením toho, čo je ,,tajné\", aby nedošlo k porušeniu žalobcovho práva na informácie a\nzároveň extenzívnym výkladom práva na informácie nebolo zasiahnuté do práv iných osôb, resp. nebola\nohrozená bezpečnosť štátu, verejného poriadku, verejného zdravia a mravnosti.\n\nPrvostupňový súd má za to, že žalovaný rozhodol zákonným a vecne správnym spôsobom a v súlade\nso zákonom o slobodnom prístupe k informáciám. Uvádza, že obmedzenie práva na prístup k týmto\ndruhom informácií je daná ochrana jednak verejného záujmu na vykonávaní kontroly, dohľadu alebo\ndozoru, tak aby predčasným únikom informácií nedošlo k zmareniu týchto procesov a zároveň je tak\nchránený aj individuálny záujem subjektov, ktorých sa výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru týka. V\nprocese prebiehajúcej kontroly by totižto mohlo dôjsť k negatívnemu zásahu do práv kontrolovaných\nsubjektov tým, že medzi sprístupňovanými dokumentmi sa môžu nachádzať také informácie, na ktorých\nnezverejnení majú účastníci konania legitímny záujem.\nProti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.\nV odvolaní žalobca uvádza, že mu bola prvostupňovým súdom odňatá možnosť konať pred súdom,\nkeď prvostupňový súd nad rámec skutočností, ktoré žalovaný uviedol v konaní, poukazuje na určité\nustanovenia ZOHS používajúce pojem ,,Koncentrácia, ktorá podlieha kontrole\". Uvedené skutočnosti\nsa však dovtedy v spore neobjavili. Prvostupňový súd navyše žalobcovi neponúkol možnosť vyjadriť sa\nk danému právnemu názoru prostredníctvom prerokovania medzi účastníkmi. Z tohto dôvodu považuje\nžalobca postup prvostupňového súdu za odňatie možnosti konania pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm.\nf/ O.s.p..\nĎalej žalobca v odvolaní voči rozsudku prvostupňového súdu uvádza, že nevidí dôvod na\nnesprístupnenie dopytovaných informácií z dôvodu, že informácie podľa neho netvoria predmet kontroly\nresp. dohľadu, a preto nemôžu spadať pod zákonný režim podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o\nslobodnom prístupe k informáciám. Pre zodpovedanie otázky, či dopytované informácie tvoria predmet\nkontroly resp. dohľadu je rozhodujúce posúdenie toho, akú činnosť žalovaný konaním o koncentrácii\nvykonáva. Žalobca poukazuje na poznámku pod čiarou pri citovanom ustanovení § 11 ods. 1 písm.\nh/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám, a síce, že príkladmo sa uvádzajú predpisy, ktoré\nregulujú interné kontrolné predpisy vo verejnej správe alebo regulujú špecifické dohliadacie procesy nad\nosobitne regulovanými subjektmi alebo činnosťami (napríklad zákon Národnej rady Slovenskej republiky\nč. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, zákon č. 747/2004 Z.z. o\ndohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 340/2005 Z.z.,\nzákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 39/1993 Z.z. o Najvyššom kontrolnom úrade Slovenskej\nrepubliky v znení neskorších predpisov, zákon č. 541/2004 Z.z. o mierovom využívaní jadrovej energie\n(atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov).\nŽalobca ďalej nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu, ktorý uvádza, že nesprístupnenie\ndopytovaných informácií je odôvodnené požiadavkou verejného a súkromného záujmu. Žalobca\npovažuje tento záver prvostupňového súdu za arbitrárny. Žalobca rozumie, že určité informácie, ktorými\nžalovaný disponuje môžu obsahovať aj informácie, ktoré môžu byť pre žalovaného alebo účastníkov\nkonania o koncentrácií citlivé, a ktoré nepodliehajú sprístupneniu v rámci obchodného tajomstva podľa\n§ 10 zákona o slobodnom prístupe k informáciám alebo inej výnimky tohto zákona. V nadväznosti\nna to uvádza, že informácie sú buď obchodným tajomstvom (alebo spadajú pod určitú výnimku zo\nsprístupnenie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám) a nemožno ich sprístupniť alebo nie sú\nobchodným tajomstvom (a nespadajú pod určitú výnimku zo sprístupnenie podľa zákona o slobodnom\nprístupe k informáciám) a musia byť sprístupnené.\nŽalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 31.10.2014 uviedol, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu\npovažuje za vecne správny a vydaný v súlade so zákonom.\nVo vyjadrení k odvolaniu proti rozsudku prvostupňového súdu žalovaný reaguje na údajné porušenie\npráva na spravodlivý proces. Tvrdí, že prvostupňový súd neposúdil vec právne inak, ale len na podporu\npríslušného právneho posúdenia využil aj ďalšie právne úvahy.\nTvrdí, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu nepopiera zmysel a poslanie zákon o slobodnom\nprístupe k informáciám, nakoľko samotný zákon predvída obmedzenie prístupu k informáciám.\nVzhľadom na to, že pojem ,,výkon dohľadu\" je stanovený priamo ZOHS, ustanovenie § 1 priamo\npokrýva aj výkon právomoci úradu pri vedení správneho konania pri konaní o koncentrácií. Konaním o\nkoncentrácií je realizovaný dohľad žalovaného s cieľom zabráneniu realizácii transakcií, ktorými by sa,\nzjednodušene povedané, vytvoril priestor pre deformáciu trhu a hospodárskej súťaže.\n\nV konaní o koncentrácií žalovaný zhromažďuje veľké množstvo informácií, ktoré sú citlivými\ninformáciami. Z tohto pohľadu je preto na mieste okrem iného i zabezpečenie ochrany súkromného\nzáujmu. Sprístupnením informácií z administratívneho spisu komukoľvek a bez preukázania právneho\nzáujmu na veci, nad rámec stanovený ZOHS, by mohlo dôjsť k zmareniu nielen účelu konania, ale aj\nsamotnej transakcie účastníkov.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\na konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c\nods. 1 veta prvá O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 250ja ods. 2 a § 214 O.s.p. v spojení s §\n246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne\n5 (päť) dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§\n156 ods.1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.).\nZ obsahu administratívneho spisu žalovaného odvolací súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa\n13.07.2012 žiadal žalovaného o sprístupnenie informácií týkajúcich sa koncentrácie podnikateľov\nAgrofert Holding, a.s., Česká republika a Euro Bakeries Holding, a.s., Česká republika, a to:\na) Oznámenie koncentrácie vrátane jeho doplnení.\nb) Návrh podmienok a povinností navrhnutých oznamovateľom (ak k nemu došlo) vrátane všetkých\npríloh, napr. tzv. tlačivá RM obsahujúceho informácie týkajúce sa záväzkov predpokladaných podľa čl.\n6 ods. 2 a čl. 8 ods. 2 Nariadenia ES č. 139/2014.\nc) Dotazník zasielaný žalovaným v rámci posudzovania návrhu podmienok a povinností, resp. testovania\ntrhu.\nd) Výzva pred vydaním rozhodnutia zaslaná žalovaným v zmysle § 33 zákona č. 136/2001 Z.z..\ne) Vyjadrenie oznamovateľa k výzve pred vydaním rozhodnutia.\nf) Rozhodnutie zo dňa 26.06.2012, ktorým žalovaný zakázal koncentráciu podnikateľov Agrofert Holding,\na.s., a Euro Bakeries Holding, a.s..\ng) Obsah spisu správneho konania.\nRozhodnutím č. 2012-016-I/32E/PMÚ SR/2012 zo dňa 06.08.2012 žalovaný, ako povinná osoba\nnevyhovel podľa § 18 ods. 2 v spojení s § 10 a § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobodnom prístupe k\ninformáciám a podľa § 46 a nasl. Správneho poriadku z dôvodu, že informácie požadované žalobcom\nv žiadosti označené pod bodmi a), b), c), d), e) a g) sú informáciami, ktoré tvoria podmet dohľadu\nžalovaného podľa ustanovenia § 1 ZOHS a podľa § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobodnom prístupe\nk informáciám spadajú pod obmedzenie prístupu k informáciám a informácie požadované žiadateľom\nv žiadosti označené pod bodom (f) nie je možné v zákonom o slobodnom prístupe k informáciám\nvymedzenej lehote sprístupniť z dôvodov ochrany obchodného tajomstva v súlade s § 10 zákona o\nslobodnom prístupe k informáciám, keď vo veci bolo vydané rozhodnutie č. 2012/FH/3/1/029 zo dňa\n29.06.2012 žalovaný však zistil, že z tohto rozhodnutia ešte nie je spracovaná verejná verzia a preto\nnie je možné rozhodnutie sprístupniť, keďže toto rozhodnutie obsahuje obchodné tajomstvo. Žalovaný\noznámil žalobcovi, že mu zašle požadované rozhodnutie bezprostredne po tom, čo bude jeho verejná\nverzia vypracovaná. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dňa 21.08.2012 rozklad. Rozhodnutím č.\n2012-019-II/32E/PMÚ SR/2012 zo dňa 06.09.2012 predseda žalovaného rozklad žalobcu zamietol.\nPodľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, osobami povinnými podľa\ntohto zákona sprístupňovať informácie (ďalej len „povinné osoby\") sú štátne orgány, obce, vyššie\núzemné celky, ako aj tie právnické osoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať\no právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v\nrozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.\nPodľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám, povinná osoba\nobmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu\nalebo dozoru orgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo\no inom výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.\nPodľa § 22 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak,\npoužijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967\n<. Zb. o správnom konaní - Správny poriadok).\nPodľa § 1 ZOHS, účelom tohto zákona je ochrana hospodárskej súťaže (ďalej len „súťaž\") pred jej\nobmedzovaním, ako aj vytváranie podmienok na jej ďalší rozvoj v prospech spotrebiteľov a úprava\n\nprávomoci a pôsobnosti Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad\") pri dohľade nad\ndodržiavaním ustanovení tohto zákona.\nPodľa § 9 ods. 1 ZOHS, koncentrácia na účely tohto zákona je proces ekonomického spájania\npodnikateľov, ktorým je a) zlúčenie alebo splynutie dvoch alebo viacerých samostatných podnikateľov,\nalebo b) získanie priamej alebo nepriamej kontroly jedným podnikateľom alebo viacerými podnikateľmi\nnad podnikom alebo nad časťou podniku iného podnikateľa alebo podnikateľov.\nPodľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k\nnapadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho\nspisu s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. konštatuje,\nže nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov\nspolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého\nrozsudku prvostupňového súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku\nnapadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu a aby nadbytočne neopakoval pre\núčastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi prvostupňového súdu, najvyšší\nsúd sa v svojom odôvodnení následne obmedzí len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia.\nK argumentu, ktorým žalobca namieta odňatie možnosti konať pred súdom odvolací súd uvádza, že\nodňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup súdu v prejednávanej veci,\nktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu priznáva O.s.p. za účelom\nochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd\npostupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým\nodňal účastníkovi jeho procesné práva. Medzi najzávažnejšie prípady odňatia možnosti konať pred\nsúdom možno zaradiť situácie, keď súd rozhodoval bez nariadenia pojednávania a neboli na to splnené\npodmienky, ak účastníka na pojednávanie riadne nepredvolal alebo ak rozhodol bez toho, aby bola\ndodržaná zákonom ustanovená lehota na prípravu pojednávania. (uznesenie Najvyššieho súdu SR\nsp.zn. 4Cdo/96/2010 zo dňa 20. mája 2010)\nŽalovaný vo svojom odvolaní proti rozsudku prvostupňového uvádza, že mu bola odňatá možnosť\nkonať pred súdom, keď tvrdí že ,,Súd by predsa nemal nad rámec argumentov strán vymýšľať a\nhľadať argumenty, ktoré môžu byť v prospech jednej z nich a znevýhodniť tak druhú stranu - v tomto\nprípade žalobcu\". Žalobca na tomto mieste tvrdí, že odvolací súd poukázal na niektoré ustanovenia\nZOHS používajúce slovné spojenie ,,Koncentrácia, ktorá podlieha kontrole\", na ktoré vo svojom konaní\nnepoukázal žalovaný.\nOdvolací súd po preštudovaní spisu nepovažuje tento odvolací dôvod žalobcu za odôvodnený, pretože\nv rozhodnutí predsedu žalovaného č. 2012-019-II/32EPMÚ SR/2012, ktorým zamietol rozklad žalobcu,\nrovnako ako aj v žalobe proti rozhodnutí o rozklade, vo vyjadrení žalovaného k žalobe a konečne\nrozsudku prvostupňového súdu sa za podstatnú otázku považuje to, či žalovaný svojím konaním\nvykonával dohľad resp. kontrolu.\nPre úplnosť odvolací súd uvádza, že v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, konanie podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p. je dôsledne ovládané dispozičnou zásadou.\nZ toho vyplýva, že súd nemôže preskúmavať správne rozhodnutie nad rámec žalobcom v žalobe\nvymedzeným. Ide o zásadu iudex ne eat petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán), ktorá\nvyplýva z ustanovenia § 249 ods. 2 O.s.p. a súd musí túto zásadu aplikovať vo všetkých veciach, v\nktorých preskúmava na základe podanej žaloby zákonnosť napadnutého rozhodnutia (R 10/1997 ZSP,\nR 58/2001).\nSúd prvého stupňa podľa názoru Najvyššieho súdu nepreskúmal konanie žalovaného nad rámec\ndôvodov žalobcom v žalobe vymedzených, ale naopak v rozsahu a v rámci týchto dôvodov. Uvádzanie\niných, resp. ďalších ustanovení zákona, z ktorých nielen gramatickým ale aj systematickým a\n\nteleologickým výkladom vyplýva záver, ktorý bol kľúčovým pre právne posúdenie veci možno považovať\nza vykonávanie plnej jurisdikcie správnych súdov. Plná jurisdikcia súdov v správnom súdnictve\npredstavuje možnosť súdu preskúmať nielen právnu ale aj skutkovú a vecnú stránku rozhodnutia.\nNajvyšší i Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre viackrát zaujali stanovisko, že obsahom\nzákladného práva na prijímanie informácií nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní\nsťažovateľa (napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach sp.zn. II. ÚS 10/99, II.\nÚS 184/03, či II. ÚS 514/2010). Ústava Slovenskej republiky v článku 26 zaručuje právo na informácie\na zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri uplatňovaní práva na informácie tak,\naby sa vytvorila primeraná rovnováha. Účelom ustanovenia § 11 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobode\ninformácií je chrániť informácie týkajúce sa (okrem iných) výkonu kontroly orgánov verejnej moci podľa\nosobitných predpisov. Vychádzajúc z tohto právneho názoru Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje\nza správny záver, že žalobcom uplatnené právo na informácie je obmedzené zákonom o slobodnom\nprístupe k informáciám, ktorý nedovoľuje žalovanému ako orgánu kontroly, ktorý je viazaný článkom 2\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, zverejniť iné informácie týkajúce sa výkonu kontroly než tie, ktoré\nustanovuje zákon a ktoré tvoria výsledok kontrolnej činnosti.\nNajvyšší súd je toho názoru, že kategorické znenie ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000\nZ.z. <. o slobodnom prístupe k informáciám neumožňuje iný výklad obmedzenia sprístupnenia informácií\ntýkajúceho sa výkonu kontroly, preto je ho potrebné nevyhnutne vykladať len v kontexte s účelom\nzákona (a článku 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky), podľa ktorého pri obmedzovaní základných\npráv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Jednotlivé osobitné predpisy vymenúva zákon\no slobode informácií iba demonštratívne, nie taxatívne, a to v poznámke pod čiarou, z čoho nemožno\nvyvodiť, že ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa nevzťahuje\naj na kontrolu, či dohľad vykonávaný podľa ZOHS. Úvahy žalobcu v tomto smere nie sú legislatívne\npodložené, žalobca nemôže na základe demonštratívneho výpočtu osobitných predpisov v poznámke\npod čiarou k ustanoveniu § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobodnom prístupe k informáciám vyvodiť,\nže ak zákonodarca do demonštratívneho výpočtu osobitných predpisov, na ktoré sa toto ustanovenie\nvzťahuje, nezahrnul zákon o ochrane hospodárskej súťaže, predmetné ustanovenie sa na tento právny\npredpis nevzťahuje. Predmetné ustanovenie sa vzťahuje na tie konania, ktoré konkrétny osobitný zákon\noznačuje za výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru.\nNajvyšší súd, ako už bolo skôr uvedené, z administratívneho spisu zistil, že žalobca podal dňa\n13.07.2012 žiadosť o poskytnutie informácie podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám,\no sprístupnenie dokumentov v žiadosti označené pod bodmi a), b), c), d), e), f) a g) týkajúce sa\nkoncentrácie podnikateľov Agrofert Holding, a.s., a Euro Bakeries Holding, a.s.. Ustanovenie § 11 ods.\n1 písm. h/ zákona o slobode informácií ustanovuje, že povinná osoba - žalovaný obmedzí sprístupnenie\ninformácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom\nverejnej moci podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku\nkontroly, dohľadu alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Preto nebol dôvod\nzo strany žalovaného, aby informácie týkajúce sa samotného priebehu kontroly sprístupnil. Odvolací\nsúd z predloženého spisového materiálu zistil, že predmetné konanie, o ktorého sprístupnenie spisovej\ndokumentácie žalobca požiadal, je konaním o kontrole koncentrácií. Koncentrácia je v zákone o ochrane\nhospodárskej súťaže definovaná ako proces ekonomického spájania podnikateľov, ktorým je získanie\npriamej alebo nepriamej kontroly jedným podnikateľom alebo viacerými podnikateľmi nad podnikom\nalebo nad časťou podniku iného podnikateľa alebo podnikateľov. Najvyšší súd má za to, že predmetné\nkonanie o kontrole koncentrácií napĺňa podmienky stanovené v § 11 ods. 1 písm. h/ zákona o slobodnom\nprístupe k informáciám, a teda že predmetom tohto konania je výkon kontroly orgánom verejnej moci, a\nteda žalovaný konal správne, keď žalobcovi nesprístupnil spisový materiál k predmetnému konaniu.\nPredmetom tohto súdneho konania bolo posúdiť, či postup a rozhodnutie povinnej osoby boli v prípade\nžalobcovej žiadosti zákonné podľa zákona o slobode informácií. Z uvedeného zákona povinnosť\nžalovaného poskytnúť žalobcovi ďalšie informácie než tie, ktoré mu poskytnuté boli, nevyplýva (§ 11\nods. 1 písm. h/ zákona č. 211/2000 Z.z.).\nNa základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení odvolacích\nnámietok žalobcov, Najvyšší súd Slovenskej republiky osvojením si argumentácie prvostupňového súdu\npostupom podľa § 219 ods. 2 O.s.p. <. rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a teda rozsudok\n\nKrajského súdu v Bratislave č.k. 5S 2595/2012 <.-63 zo dňa 15.07.2014 potvrdil ako vecne a právne\nsprávny.\nO trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti s § 250k\nods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p. <., podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na náhradu trov tohto\nkonania, čo však v prejednávanej veci nenastalo a teda súd právo na náhradu trov odvolacieho konania\nžalobcovi nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/2595/2012", "guid": "147d5506-07a8-4b6c-8099-6b82956c858c:8f68e580-daab-4cbd-a945-fc2e9aca905e", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ead90bef-d531-4a85-b671-7f66821b9a0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 514/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 514/2010 z 7. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-07", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ead90bef-d531-4a85-b671-7f66821b9a0c"}, {"guid": "ussr:e253c2cd-e62e-4230-b320-21e607e2429e", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 184/03", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 184/03 z 1. 10. 2003", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2003-10-01", "citacie_n": 209, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:e253c2cd-e62e-4230-b320-21e607e2429e"}, {"guid": "ussr:69761991-df05-4c1c-b445-46cc04a842c5", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 10/99", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 10/99 z 16. 6. 1999", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "1999-06-16", "citacie_n": 364, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:69761991-df05-4c1c-b445-46cc04a842c5"}], "citovane_v": []}