{"guid": "4a7b3ea1-263e-48d9-b5f9-6a978e3ffced:c037e162-e274-4591-9842-2f0af17431c4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1012211073.1", "spisova_znacka": "1Sžf/28/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/28/2015 z 27. 9. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. septembra 2016, sp. zn. 1Sžf/28/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1012211073.1", "identifikacne_cislo": "1012211073", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Dagmar Snopeková", "datum_vydania": "2016-09-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-149.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 149 ods. 1 písm. c) zákona č. 25/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25/#paragraf-149.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/25-2006/paragraf-149"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/25", "nazov": "zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/25", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/25-2006"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2006/25#paragraf-149"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/c037e162-e274-4591-9842-2f0af17431c4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1012211073.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1012211073.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1012211073.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Sžf/28/2015\n1012211073\n27. 09. 2016\nJUDr., Ing. Miroslav Gavalec\nECLI:SK:NSSR:2016:1012211073.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu Ing. JUDr.\nMiroslava Gavalca PhD. a členov senátu JUDr. Igora Belka a JUDr. Jany Henčekovej PhD., v právnej veci\nžalobcu: Centrálny obstarávateľ, záujmové združenie právnických osôb, IČO: 42 167 795, s doručovacou\nadresou 038 48 Turček č. 123, zast.: DEDÁK & Partners, s.r.o., IČO: 35 906 464, advokátskym\nspoločenstvom so sídlom Mlynské Nivy č. 45, 821 09 Bratislava a Advokátska kancelária Tomáš\nKamenec, s.r.o., IČO: 36 855 995, advokátskym spoločenstvom so sídlom Špitálska č. 43, 811 08\nBratislava, resp. Advokátska kancelária Machová, s.r.o., IČO: 36 864 544, advokátskym spoločenstvom\nso sídlom Čulenova č. 2A/2621, 909 01 Skalica, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so\nsídlom Dunajská č. 68, 820 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, za\núčasti: DATALAN, a.s., IČO: 35 810 734, s adresou Galvaniho č. 17/A, 821 04 Bratislava, na odvolanie\nžalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. júna 2014 č.k. 2S/2594/2012-66 v spojení\ns uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. decembra 2014 č.k. 2S/2594/2012-95, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18. júna 2014 č.k.\n2S/2594/2012-66 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29. decembra 2014 č.k.\n2S/2594/12-95 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 1312-6000/2012-ON/351 zo dňa 16.11.2012\nr u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nŽalovaný je povinný do 30 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu\nnáhradu trov konania z titulu právneho zastúpenia vo výške 559,09 € a náhradu iných trov konania v\nsume 140 €.\nodôvodnenie:\nI.\nKonanie na správnom orgáne\n1. Rozhodnutím žalovaného č. 1312-6000/2012-ON/351 zo dňa 16.11.2012 (ďalej na účely rozsudku\ntiež „napadnuté rozhodnutie“ - č.l. 28) komisia žalovaného ako prvostupňový orgán príslušný podľa § 109\na § 137 ods. 2 písm. a/ a písm. b/ a § 140 ods. 5 a ods. 7 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej na účely rozsudku len\n„zák. č. 25/2006 Z.z.“) vo veci námietok subjektu DATALAN, a.s., Galvaniho č. 17/A, 821 04 Bratislava\n(ďalej na účely rozsudku len „namietajúci uchádzač“) proti podmienkam uvedeným v oznámení podľa\n§ 50 ods. 4 zák. č. 25/2006 Z.z. v súťažnom dialógu na predmet zákazky „Zabezpečenie služieb\ninformačných technológií“ (ďalej na účely rozsudku len „dotknutá zákazka“), vyhlásenom žalobcom\nako verejným obstarávateľom v Úradnom vestníku Európskej únie zo dňa 27.07.2012 a vo Vestníku\nverejného obstarávania zo dňa 27.07.2012, nariadila podľa § 139 ods. 2 písm. a/ zák. č. 25/2006 Z.z.\ndo 30 dní od doručenia napadnutého rozhodnutia zrušiť súťažný dialóg na dotknutú zákazku.\n\nPodľa § 109 ods. 1 veta prvá zák. č. 25/2006 Z.z. v znení relevantnom pre prejednávanú vec, úrad je\nústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie.\nPodľa § 139 ods. 2 písm. a/ zák. č. 25/2006 Z.z. v citovanom znení platí, že ak úrad v konaní o námietkach\nzistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie mohlo mať zásadný vplyv na\nvýsledok verejného obstarávania, rozhodnutím, nariadi zrušiť použitý postup zadávania zákazky alebo\nsúťaž návrhov.\n2. Namietajúci uchádzač najmä spochybňoval\n- znenie bodu II.1.4 Oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania (ďalej na účely rozsudku len\n„oznámenie“), kde absentuje uvedenie predpokladanej hodnoty zákazky - rámcovej zmluvy, s čím aj\nsúvisí nemožnosť v danom prípade určiť výšku kaucie (odvolací súd ďalej doslovne cituje znenie\nuvedeného bodu):\n„Rámcová dohoda s viacerými uchádzačmi.\nPredpokladaní účastníci rámcovej dohody: maximálny počet (ak je to uplatniteľné).\nHodnota: 5\nTrvanie rámcovej dohody (obdobie): Trvanie v mesiacoch.\nHodnota: 48\nPredpokladaná hodnota bez DPH:\nHodnota: 000.0000 EUR“,\n- znenie bodu II. 1.6 „Spoločný slovník obstarávania (CPV)“ oznámenia, kde bol ako hlavný predmet\nzákazky uvedený iný kód ako v opise predmetu zákazky v bode II. 1.5 oznámenia.\n3. Skutkový stav zistený v správnom konaní bol nasledujúci. Žalobca vyhlásil súťažný dialóg podľa §\n50 ods. 4 písm. a/ zák. č. 25/2006 Z.z. na predmet dotknutej zákazky. Príslušné informácie uverejnil\nv obidvoch vestníkoch. Následne žalobca uverejnil rovnakým spôsobom aj dodatočné informácie\n(redakčné opravy) k predmetnému verejnému obstarávaniu.\nPotom bol žalobca v auguste 2012 od 5 záujemcov požiadaný o vysvetlenie podmienok stanovených v\noznámení s tým, že namietajúci uchádzač o vysvetlenie nepožiadal. Žalobca listom z 15.08.2012 zaslal\nsúhrnné vysvetlenie oznámenia 18 známym záujemcom, vrátane namietajúceho uchádzača.\n4. Namietajúci uchádzač doručil žalobcovi dňa 06.08.2012 žiadosť o nápravu podľa § 136 ods. 1 písm.\na/ zák. č. 25/2006 Z.z. smerujúcu proti podmienkam uvedeným v oznámení, ktorú žalobca listom z\n10.08.2012 zamietol.\nNamietajúci uchádzač následne listom z 21.08.2012 podal námietky podľa § 138 ods. 2 písm. a/ zák. č.\n25/2006 Z.z. proti podmienkam uvedeným v oznámení.\n5. V napadnutom rozhodnutí žalovaný vychádzal najmä z toho, že povinnosťou žalobcu ako verejného\nobstarávateľa je postupovať v zmysle platného zákona o verejnom obstarávaní a subsidiárne v súlade\ns právom Európskej Únie, v tomto prípade smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES z\n31. marca 2004 o koordinácii postupov zadávania verejných zákaziek na práce, verejných zákaziek na\ndodávku tovaru a verejných zákaziek na služby (ďalej na účely rozsudku len „smernica č. 2004/18“).\nPodľa prílohy VII. A citovanej smernice v odseku 6 písm. c/ bod 2. je uvedené, že v prípade rámcovej\ndohody uvedie verejný obstarávateľ aj plánované trvanie rámcovej dohody, predpokladanú celkovú\nhodnotu prác počas celého trvania rámcovej dohody a pokiaľ je to možné, aj periodicitu, s akou budú\nzákazky zadávané. Z tohto textu potom žalovaný vyvodil právny názor, že verejný obstarávateľ pri\nzadávaní zákazky postupom súťažného dialógu, ktorého predmetom je rámcová dohoda, je okrem iného\npovinný v oznámení uviesť údaj o predpokladanej hodnote zákazky.\nPodľa čl. 36 ods. 1 smernice č. 2004/18 oznámenia obsahujú informácie uvedené v prílohe VII A a\nprípadne aj akékoľvek ďalšie informácie, ktoré verejný obstarávateľ považuje za užitočné, vo formáte\nštandardných formulárov prijatých Komisiou v súlade s postupom uvedeným v článku 77 ods. 1.\n\n6. V súvislosti s uvedeným ďalej žalovaný konštatoval, že formuláre, ktoré obsahujú štruktúru\nobsahových náležitostí oznámení vo verejnom obstarávaní, sú obsiahnuté v nariadení Európskej\nkomisie č. 1150/2009 zo dňa 10.11.2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie č. 1564/2005 (ďalej na\núčely rozsudku len „nariadenie č. 1150/2009“).\nNariadenia podľa žalovaného majú v zmysle čl. 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie všeobecnú\nprávnu záväznosť a ich priamy účinok vyplýva priamo zo Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva\na Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ku ktorým Slovenská republika pristúpila.\n7. Pri námietke nemožnosti určiť finančné podmienky projektu v zmysle § 60 ods. 2 písm. b/ zák. č.\n25/2006 Z.z., na ktoré ustanovenie žalobca na ústnom pojednávaní poukazoval, nie je možné podľa\nžalovaného chápať ako absolútnu nemožnosť uvedenia alebo určenia predpokladanej hodnoty pri\nzadávaní zákazky, ktorej predmetom má byť rámcová dohoda.\nAvšak vo všeobecnosti konanie žalobcu, spočívajúce v neuvedení údaju o predpokladanej hodnote\nzákazky v oznámení, označila ako že nemalo toto konanie žalobcu zásadný vplyv na možný výsledok\nverejného obstarávania.\n8. K druhému okruhu námietok, prostredníctvom ktorého namietajúci uchádzač poukazuje na stručný\nopis zákazky s absenciou doplňujúcich CPV kódov vrátane toho, že zahŕňa aj obstaranie prípadných\ndodávok tovarov a stavebných prác, (odvolací súd ďalej doslovne cituje znenie Stručného opisu zákazky\nalebo nákupu):\n„Predmetom zákazky je zabezpečenie služieb informačných technológií a s tým súvisiacich zmiešaných\ndodávok pozostávajúcich z prípadného dodania tovarov a stavebných prác, systémové a technické\nporadenstvo, štúdia realizovateľnosti, dodávka a vývoj SW (analýza, návrh architektúry, vývoj,\nprogramovanie, testovanie, zavedenie do prevádzky a podpora prevádzky informačných systémov)\nvrátane zodpovedajúcich školení a konzultácií, update a upgrade informačných systémov a projektové\nriadenie IT projektov. Definícia podrobného opisu predmetu zákazky vznikne počas rokovaní v\nprvej, prípadne v ďalšej/ích etape/ách súťažného dialógu a následne bude uvedená v záverečnom\ninformatívnom dokumente -súťažných podkladoch.“,\nžalovaný s poukazom na ustanovenia § 9 ods. 4, § 60 ods. 1 a 2 zák. č. 25/2006 Z.z. zdôraznil, že\nžalobca požaduje zabezpečiť zákazku na poskytnutie služieb spojenú s prípadnou dodávkou tovaru a s\nuskutočnením stavebných prác, ktorých rozsah bližšie nešpecifikoval.\n9. Tým sa opis predmetu dotknutej zákazky stal podľa žalovaného pomerne všeobecným bez uvedenia\nminimálnej oblasti zavedenia informačných systémov, ich charakteru a účelu, pričom sa zjavne týka aj\ndodania tovarov a stavebných prác. Na uvedenom základe potom žalovaný vyslovil záver, že žalobca\nby mal mať aspoň rámcovú, resp. minimálnu predstavu o tom, čo bude predmetom obstarávania, o\npotrebách a plnení, t.j. aké funkčné a technologické postupy budú zvolené pre zabezpečenie funkčnosti\ndaného predmetu dotknutej zákazky.\nTýmto postupom žalobca nezabezpečil priebeh riadnej a čestnej hospodárskej súťaže v kontexte\nustanovenia § 9 ods. 4 zák. č. 25/2006 Z.z., t.j. princípu transparentnosti, a súčasne vytváral\njednak priestor pre právnu neistotu potenciálnych záujemcov, ako aj priestor pre neistotu v otázke\ndodávateľských a iných obchodných vzťahov medzi záujemcami a tretími osobami.\n10. Navyše žalovaný v napadnutom rozhodnutí zdôraznil, že informatívny dokument, ako neodmysliteľná\nsúčasť súťažného dialógu, v ktorom verejný obstarávateľ uvedie konkrétne požiadavky na predmet\nzákazky v nadväznosti na konkretizáciu svojich potrieb, nemá nahrádzať oznámenie.\nK takto nedostatočnému a nejednoznačnému opisu predmetu dotknutej zákazky žalovaný uviedol, že\nmohol mať zásadný vplyv na účasť záujemcov v súťažnom dialógu, a preto námietky namietajúceho\nuchádzača v tomto bode považuje žalovaný za opodstatnené.\n11. Záverom sa žalovaný vyjadril aj k námietke týkajúcej sa neuvedenia kritérií na výber obmedzeného\npočtu záujemcov, ktorú námietku označil za neopodstatnenú.\n\nII.\nKonanie na prvostupňovom správnom súde\nA)\n12. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom právnych zástupcov elektronickými\nprostriedkami žalobu z 23.11.2012 (č.l. 1) na Krajský súd v Bratislave, ku ktorej následne doručil\nzákonom požadované písomné vyhotovenie (č.l. 14).\nB)\n13. Krajský súd v Bratislave ako súd prvého stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu\ndôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo,\na dospel k záveru, že žalobu je podľa § 250j ods. 1 O.s.p. potrebné zamietnuť, pretože napadnuté\nrozhodnutie i postup žalovaného z hľadiska vymedzenia žaloby boli v súlade so zákonom.\n14. Po stručnej rekapitulácii skutkových zistení žalovaným krajský súd s poukazom na dotknuté\nustanovenia zák. č. 25/2006 Z.z., uvádza že uvedený zákon výslovne neuvádza predpokladanú hodnotu\nzákazky ako povinný údaj, ktorý musí byť bezpodmienečne uvedený v oznámení.\nAvšak z legislatívno-technického hľadiska nie je podľa krajského súdu výpočet náležitostí oznámenia\nuzavretý, keďže zák. č. 25/2006 Z.z. v predmetnom ustanovení okrem spomenutých požiadaviek vytvára\npriestor pre uvedenie ďalších potrebných informácií, najmä za účelom informovania záujemcov o účasť\nv súťaži o dôležitých okolnostiach súťaže, prípadne aby splnil iné požiadavky kladené na zadávanie\nverejných zákaziek aplikovateľnými právnymi predpismi. Na uvedenom základe preto krajský súd dospel\nk záveru o nemožnosti tvrdenia, že vyžadovanie iných údajov v oznámení, okrem tých, ktoré sú\nvymenované v § 60 ods. 4 písm. a/, b/ a c/ zák. č. 25/2006 Z.z., by nemalo zákonný podklad.\n15. Ďalej podľa krajského súdu mal žalovaný správne poznamenať, že v predmetnej veci v\nsúvislosti s povinnosťou uviesť v oznámení aj predpokladanú hodnotu zákazky mal namietajúci\nuchádzač poukazovať aj na nepriamy účinok smernice č. 2004/18, ktorá má podľa krajského súdu tiež\npredpokladanú hodnotu zákazky stanovovať ako obligatórnu náležitosť oznámenia.\nNa základe hore uvedených skutočností potom krajský súd dôvodil, že žalovaný postupoval v medziach\npráva, keď citované ustanovenie § 60 ods. 4 zák. č. 25/2006 Z.z. interpretoval v nadväznosti na základné\nustanovenia (t.j. § 4 a § 5 zák. č. 25/2006 Z.z.) týkajúce sa výpočtu predpokladanej hodnoty zákazky.\n16. Vzhľadom na uvedené krajský súd vyslovil právny názor, že absencia uvedenej informácie o\npredpokladanej hodnoty zákazky v spojení s nedostatočným opisom predmetu zákazky v oznámení\nvšak jednoznačne mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, nakoľko žalobca neposkytol\nv oznámení dostatočne presné a jasné informácie, potrebné na zváženie účasti potencionálnych\nzáujemcov na súťažnom dialógu.\nPreto sa krajský súd s uvedeným právnym posúdením veci stotožnil a je v zhode so žalovaným pri\nnázore, že aj keď žalobca ako verejný obstarávateľ pri zadávaní zákazky objektívne nemusí vedieť\ndefinovať technické požiadavky na predmet zákazky, musí mať aspoň približnú predstavu o tom, čo chce\nobstarať, aký má byť výsledok verejného obstarávania a aké plnenia pre dosiahnutie tohto výsledku od\nzáujemcov požaduje.\nC)\n17. Uznesením č. 2S/2594/2012-46 zo dňa 17.12.2012 krajský súd pribral do súdneho konania účastníka\nsprávneho konania s obchodným menom DATALAN, a.s., so sídlom v Bratislave.\nD)\n18. Uznesením č. 2S/2594/2012-95 zo dňa 29.12.2014 krajský súd opravil záhlavie rozsudku tak, že za\noznačenie žalovaného doplnil označenie účastníka pribratého do súdneho konania, t.j. DATALAN, a.s.,\nso sídlom v Bratislave.\nIII.\nOdvolanie žalobcu/stanoviská\n\nA)\n19. Vo včas podanom odvolaní zo dňa 23.09.2014 (č.l. 71) proti rozsudku prvostupňového súdu žalovaný\nprostredníctvom ďalšieho právneho zástupcu v súlade s § 205 O.s.p. uviedol nasledujúce dôvody\nodvolania :\nrozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.\nf/ O.s.p.).\nV úvode ďalej žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému\nna ďalšie konanie.\n20. Následne odvolací súd v stručnosti rekapituluje odvolacie námietky žalobcu:\n1. nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa\n1.1. opomenutie podstaty súťažného dialógu, ktorej základom je existencia obzvlášť zložitého projektu\npri nemožnosti použiť verejnú súťaž alebo užšiu súťaž,\n1.2. samotný predmet dotknutej zákazky potvrdzoval unikátnosť, komplikovanosť a heterogénnosť\nmožných riešení predmetu dotknutej zákazky (??!! či bol alebo nebol žalobca ako verejný obstarávateľ\nobjektívne (t.j. nie subjektívne) schopný čo možno najviac spresniť právne a finančné podmienky projektu\n(je to iba predstupeň zákazky, nakoľko po predložení projektu ako vízie obstarávateľa sa táto vízia v\nsúťažnom dialógu pretaví cez víťaznú zákazku do presne špecifikovanej ponuky), a to aj za pomoci\nexterného konzultanta, nemôže byť predmetom súdneho prieskumu, nakoľko v konaní pred žalovaným\ntoto nebolo žalobcovi vytýkané, t.j. ani účastníkmi súdneho prieskumu v minulosti odôvodňované).\n1.3. účastníkom nebola odňatá možnosť, aby sa prostredníctvom súťažného dialógu za účasti\nneobmedzeného počtu uchádzačov vytvorili čo najvhodnejšie a najekonomickejšie technické požiadavky\nspĺňajúce potreby a ciele obstarávateľa a tiež špecifikácia právnych a finančných podmienok projektu,\n1.4. krajský súd tiež nesprávne posúdil údajné porušenie § 60 ods. 4 zák. č. 25/2006 Z.z., ako aj\nrelevantné ustanovenia nariadenia č. 1150/2009,\n1.5. nejasnosť a nedostatočnosť špecifikovaného opisu predmetu dotknutej zákazky a jej nesúlad s\nopisom dotknutej zákazky nie je v napadnutom rozhodnutí dostatočne objasnený.\n21. Záverom žalobca požadoval zmenu rozsudku krajského súdu tak, že napadnuté rozhodnutie zruší\na vec vráti žalovanému na ďalšie konanie spolu s uložením povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu trov\nkonania bez ich vyčíslenia.\nB)\n22. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 26.11.2014 (č.l. 89) vyplýva, že\nodvolacie námietky žalobcu nie je možné akceptovať,\nnaďalej zotrval na argumentácii, že žalobca ako verejný obstarávateľ musí mať aspoň základnú\npredstavu o projekte a ešte pred začatím jednotlivých etáp súťažného dialógu musí mať pre vybraných\nuchádzačov pripravené súťažné podklady,\nnaďalej zotrval na argumentácii, že z opisu predmetu dotknutej zákazky nie je zrejmé, čo je jej\npredmetom,\nje tiež potrebné akcentovať a poukázať na ustanovenie § 26 ods. 1 písm. f/ zák. č. 25/2006 Z.z., v zmysle\nktorého sa verejného obstarávania môže zúčastniť len ten, kto spĺňa osobitné podmienky účasti,\nďalej sa žalovaný vyjadril k princípu transparentnosti (otvorenosti) a jeho aplikovaní na prejednávanú\nvec,\nžalovaný sa plne stotožnil s názorom krajského súdu, že absencia informácie o predpokladanej hodnote\nzákazky v spojení s nedostatočným opisom predmetu zákazky v oznámení o vyhlásení súťažného\ndialógu jednoznačne mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania,\ntiež sa žalovaný vyjadril k vplyvu smernice č. 2004/18 na prejednávanú vec.\n23. Záverom žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil.\nIV.\nPrávne názory odvolacieho súdu\n24. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší súd“) ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní podľa § 212 v spojení s §\n246c ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte rozsudku tiež „O.s.p.“) a v\nspojení s § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok. Po zistení, že odvolanie bolo\n\npodané oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému\nje podľa ustanovenia § 201 v spoj. s ust. § 250ja ods. 1 O.s.p. odvolanie prípustné, nenariadil vo veci\npojednávanie (v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 250i ods. 2 O.s.p.) a po neverejnej porade senátu\njednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch) dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné,\npretože napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci\n(§ 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.), a preto postupom podľa § 220 v spoj. s § 246c ods. 1 O.s.p. rozsudok\nkrajského súdu zmenil tak, že v zmysle hore uvedeného zrušovacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie\nzrušil a vrátil žalovanému späť na ďalšie konanie v zmysle nasledujúcich záverov.\n25. Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje, že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl.\n46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) založil iba na návrhovej slobode účastníka (žalobcu),\nt.j. zodpovednosti za obranu svojich práv (vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru\no ochrane základných práv a ľudských slobôd, vybrať si podľa Občianskeho súdneho poriadku z\nprostriedkov ochrany ten najvhodnejší proti rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny\nsúd nie je oprávnený do tejto procesnej slobody, t.j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z\núradnej povinnosti meniť alebo ho počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného\nprostriedku nápravy.\n26. Rovnako Najvyšší súd zdôrazňuje, že predmetom odvolacieho súdneho konania je prieskum vecnej\nsprávnosti výroku rozsudku krajského súdu (§ 219 ods. 1 v spojení s § 205 O.s.p.) o nevyhovení žalobe\na o jej zamietnutí, preto Najvyšší súd ako súd odvolací primárne v medziach odvolania (viď § 212 ods.\n1 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského súdu i súdne konanie, ktoré mu\npredchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia,\nnajmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými zrušujúcimi námietkami žalobcu (§ 250j\nods. 2 O.s.p.), a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého\nrozhodnutia.\nĎalej zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky č.k. II. ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp.zn. 6 Sžo 84/2007, sp.zn. 6 Sžo\n98/2008, sp.zn. 1 Sžo 33/2008, sp.zn. 2 Sžo 5/2009, či sp.zn. 8 Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri\nvýkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť\nich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych\notázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Preto\nodvolaciemu súdu neprislúcha ani takto vymedzený rámec prieskumu rozšíriť aj na iné rozhodnutia, hoci\ns prv menovaným sú tesne zviazané nielen dôsledkami ale aj účastníkmi.\n27. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení riadnosti podmienok vykonávania súdneho\nprieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)\nsa Najvyšší súd sčasti stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich\nosvojil zo zistení uvedených žalovaným, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane\npodstatou súdneho odvolania proti rozsudku krajského súdu ako aj žaloby, ktorou sa žalobca domáha\npreskúmania rozhodnutia žalovaného, je právna otázka, či súťažný dialóg ako jedna z foriem postupov\nna zadávanie zákaziek sa riadi obdobnými právnymi ustanoveniami ako iné postupy alebo má svoje\nosobitosti.\nPráve tento právny rámec aj vymedzuje potrebné medze skutkového zistenia.\n28. Žalobca svoje odvolanie oprel o viacero námietok. Za účelom riadneho prieskumu zákonnosti\nnapadnutého rozhodnutia sa musí Najvyšší súd primárne vysporiadať s námietkami, ktoré žalobca využil\nna spochybnenie zákonnosti názorov krajského súdu k výkladovej jasnosti dotknutých ustanovení, na\nzáklade ktorých vyslovil závery o napadnutom rozhodnutí.\nAž po prípadnom vyslovení ich nedôvodnosti súdom vzniká právo žalobcovi na prieskum zákonnosti\nsamotného rozhodnutia (meritórne námietky). Naopak, ak Najvyšší súd dôjde k záveru, že už prvé\nprocesné, resp. iné pochybenia žalovaného, krajský súd nedostatočne pri kontrole zákonnosti vyhodnotil\na ich intenzita naplní zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom v ustanovení § 250j ods. 2 O.s.p.,\npotom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské\npráva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č.\n\n30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne. Obdobný postup je možné analogicky použiť aj vo vzťahu k\nargumentácii žalovaného.\n29. Z citovanej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, že správny súd\nnemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú\npre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez\ntoho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie\nrozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového), ale aj odvolacieho (ktoré stručne a jasne objasní\nskutkový a právny základ rozhodnutia), by malo postačovať na záver o tom, že z tohto aspektu je plne\nrealizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.\n30. Na prvom mieste musí Najvyšší súd upozorniť, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil dve\nskupiny námietok namietajúceho uchádzača, a to námietky týkajúce sa neuvedenia predpokladanej ceny\ndotknutej zákazky a námietky týkajúce sa neuvedenia kritérií na výber obmedzeného počtu záujemcov\ntak, že nemajú zásadný vplyv na možný výsledok verejného obstarávania a preto ich ani neoznačil\nza opodstatnené. Naopak skupinu námietok týkajúcu sa opisu hlavného predmetu dotknutej zákazky\nvyhodnotil žalovaný, že namietaná situácia mohla mať zásadný vplyv na účasť záujemcov v súťažnom\ndialógu, a preto námietky namietajúce uchádzača označil za opodstatnené.\nPreto Najvyšší súd nemôže prihliadnuť k tej časti rozsudku krajského súdu (najmä str. 8 a 9), v ktorej sa\nzaoberal s vyhodnotením žalovaného nepodstatných námietok, a bude iba vyhodnocovať odôvodnenie\nkrajského súdu, prostredníctvom ktorého preveroval zákonnosť napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k\nskupine námietok týkajúcich sa opisu hlavného predmetu dotknutej zákazky.\n31. V uvedenej súvislosti Najvyšší súd poukazuje na odôvodnenie krajského súdu na str. 10, podľa ktorej\n„Absencia uvedenej informácie v spojení s nedostatočným opisom predmetu zákazky v oznámení o\nvyhlásení súťažného dialógu však jednoznačne mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania,\nnakoľko verejný obstarávateľ neposkytol v oznámení dostatočne presné a jasné informácie potrebné\nna zváženie účasti potencionálnych záujemcov na súťažnom dialógu. Súťažný dialóg ako spôsob\nzadávania zákazky je v zmysle zákonnej definície určený na obzvlášť zložité projekty, pri zadávaní\nktorých verejný obstarávateľ objektívne nie je schopný definovať technické požiadavky, ktoré by spĺňali\njeho potreby a ciele, alebo špecifikovať právne alebo finančné podmienky projektu. Aj v prípade\nzadávania zákazky formou súťažného dialógu je však verejný obstarávateľ povinný uviesť v oznámení\no vyhlásení verejného obstarávateľa opis projektu a svoje požiadavky. ...........\nKrajský súd sa s uvedeným právnym posúdením veci stotožnil a je v zhode so žalovaným toho názoru,\nže aj keď verejný obstarávateľ pri zadávaní zákazky objektívne nemusí vedieť definovať technické\npožiadavky na predmet zákazky, musí mať aspoň približnú predstavu o tom, čo chce obstarať, aký má byť\nvýsledok verejného obstarávania a aké plnenia pre dosiahnutie tohto výsledku od záujemcov požaduje.\nStručný opis zákazky v uverejnenom oznámení vymedzuje predmet zákazky ako zabezpečenie služieb.“\n32. Žalobca v súvislosti s uvedenými závermi krajského súdu namietal, že krajský súd nesprávne právne\nposúdil prejednávanú vec. Najvyšší súd s touto námietkou súhlasí na základe nižšie uvedených dôvodov.\nPredovšetkým je nutné zdôrazniť účel súťažného dialógu, ktorý v zmysle § 60 zák. č 25/2006 Z.z.\nnepochybne ako osobitný druh postupu verejného obstarávania sa má využiť v situácii hľadania, t.j.\nnájdenia a definovania najvhodnejšieho spôsobu na uspokojenie potrieb verejného obstarávateľa, a\nto najmä v prípadoch, ktoré sú spojené s obzvlášť zložitými projektmi, t.j. zákazkami. Existencia tejto\nsituácie u verejného obstarávateľa objektívne znemožňuje použiť verejnú súťaž alebo užšiu súťaž, a\ntým aj vylučuje aplikáciu ustanovení, ktoré sú s verejnou alebo užšou súťažou spojené.\n33. Tiež je nepochybné, že účastníci súťaže sú vyzvaní, aby vo svojich ponukách prezentovali práve\nvýsledky hľadania a určenia riešení pre vyššie uvedené kritérium súťažného dialógu, ktorým je obzvlášť\nzložitá zákazka. Predložené ponuky sa vyhodnocujú meritórne, t.j. že musia ponúknuť riešenie obzvlášť\nzložitého projektu (zákazky) vymedzeného v oznámení, ale sa tiež vyhodnocujú na základe ekonomicky\nnajvýhodnejšej ponuky (viď § 60 ods. 1 posledná veta zák. č 25/2006 Z.z.).\nPri vymedzení pojmu obzvlášť zložitá zákazka zákonodarca (viď § 60 ods. 2 zák. č 25/2006 Z.z.)\nzdôraznil, že už v čase jej zadávania nie je verejný obstarávateľ objektívne schopný definovať technické\n\npožiadavky požadované zákonom pre iné typy postupov verejného obstarávania, ktoré by spĺňali jeho\npotreby a ciele vymedzené v oznámení, poprípade nie je schopný špecifikovať právne alebo finančné\npodmienky projektu.\n34. Potom z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že žalobca ako verejný zadávateľ bol povinný\nuviesť, resp. v oznámení opísať čo najpodrobnejšie svoje potreby a ciele, ktoré sú všeobecným\nspôsobom vymedzené, a to aj s použitím predpokladaných alternatív (nakoľko v čase zadania dotknutej\nzákazky mal žalobca len vedomosť, aké sú jeho potreby a cieľa, nie však aké sú možné riešenia tejto\nsituácie), spojené s hľadaným predmetom dotknutej zákazky a po predložení ponúk tieto vyhodnotiť, či\nspĺňajú podmienky na realizáciu takto sformulovaných potrieb a cieľov, a následne pristúpiť k určeniu\nich poradia podľa ekonomickej výhodnosti.\nZo zisteného skutkového stavu má potom Najvyšší súd preukázané, že aj takto žalobca postupoval,\nnakoľko ako svoj cieľ vymedzil zabezpečenie služieb informačných technológií s tým, že potom tento\ncieľ prostredníctvom sledovaných potrieb bližšie opísal (viď bod č. 8), a to aj s použitím alternatív („...\nprípadného dodania tovarov a stavebných prác ....“).\n35. Samotnú skutočnosť, že opis zákazky uvedený v oznámení nebol dostatočne jasný skupine\nzáujemcov v počte 5, nie je možné vykladať v neprospech žalobcu, t.j. že predmet dotknutej zákazky\nbol nedostatočne a nejednoznačne opísaný.\nRovnako musí Najvyšší súd odmietnuť argumentáciu žalovaného, že týmto spôsobom oznámenia došlo\nk odradeniu účasti v predmetnom súťažnom dialógu potenciálnych záujemcov, ktorí by inak mohli byť\nspôsobilí na realizáciu predmetu dotknutej zákazky. Skupina záujemcov o súťažný dialóg podľa zistení\nžalovaného nebola nepatrná, nakoľko išlo až o 18 záujemcov. Najvyšší súd sa naopak domnieva, že\nopis dotknutej zákazky prezentovaný v časti „Stručný opis zákazky alebo nákupu“ je dostatočne jasný\npre jednotlivcov, ktorí svoju odbornú činnosť vykonávajú v oblasti informačných technológií a bolo iba\nich vecou, či v ich ponuke bude navrhované aj stavebné riešenie alebo nie.\n36. Za týchto okolností Najvyšší súd zdôrazňuje, že voľba súťažného dialógu žalobcom za situácie, kedy\nsamotný predmet dotknutej zákazky potvrdzoval unikátnosť, komplikovanosť a heterogénnosť možných\nriešení dotknutej zákazky, a z toho vyplýva, že žalobca ako verejný obstarávateľ nebol objektívne (t.j.\nnie subjektívne) schopný už viac, čo možno najpresnejšie, definovať technické požiadavky týkajúce sa\nnajmä konkrétnych výkonnostných a funkčných požiadaviek na technológie, postupy či zariadenia alebo\npriestorové dispozície a riešenia, a jeho opísanie je v súlade s požiadavkami zák. č. 25/2015 Z.z.\nSamotný súťažný dialóg nepochybne narába iba s predstupňom zákazky, nakoľko po predložení hore\nuvedenej vízie (predstáv) obstarávateľa sa táto vízia v súťažnom dialógu prostredníctvom účastníkov\nmá pretaviť cez víťaznú ponuku do presne špecifikovaného projektu.\n37. S prihliadnutím na vyššie uvedené právne názory vyhodnotil Najvyšší súd podané odvolanie ako\núspešné.\nV.\n38. Odvolací súd vzhľadom na odvolacie námietky uplatnené žalobcom uvádza, že napadnuté\nrozhodnutie nespĺňa požiadavku zákonodarcu na správne právne posúdenie prejednávanej veci, najmä\ns prihliadnutím na aplikáciu ustanovenia § 60 zák. č. 25/2006 Z.z. Uvedené rozhodnutie správneho\norgánu, hoci vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, tak k nemu potom absentuje logicky\nvyhodnotený a riadne posúdený právny stav. Odvolací súd sa preto nestotožňuje so skutkovými\nzisteniami a právnymi závermi zistených v daňovom konaní o tom, že žalobca nesplnil zákonné\npodmienky pre zvolený postup verejného obstarávania.\nPočas konania Najvyšší súd mu z dostupných zdrojov nezistil a ani mu nebolo účastníkmi naznačené,\nresp. nedospel k záveru, že by sa vyskytli prekážky pre konanie z dôvodov neústavnosti alebo potreby\nvýkladu komunitárneho práva aplikovaných právnych predpisov a súvisiacich právnych aktov orgánov\nEurópskej únie, pre ktoré je potrebné konanie prerušiť, poprípade výskyt skoršej judikatúry, od ktorej by\nsa tento rozsudok odkláňal.\n\n39. Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok\nžalobcu a stanoviska žalovaného, ako aj s prihliadnutím na vyššie citované právne názory, Najvyšší súd\ns oznámením termínu vyhlásenia rozsudku postupom podľa §156 ods. l a 3 O.s.p. rozhodol tak, ako je\nuvedené vo výroku rozsudku.\nBude preto úlohou žalovaného orgánu, aby v ďalšom konaní v zmysle vyššie uvedených právnych\nnázorov konajúceho odvolacieho súdu (§ 250ja ods. 4 O.s.p.) vykonal riadne zistenie skutkového stavu\nv rozsahu nevyhnutne potrebnom pre účely správneho konania a na jeho základe rozhodol.\n40. Nakoľko išlo o základnú argumentáciu žalobcu, ktorá sa týkala nesprávneho právneho posúdenia\nprejednávanej veci na strane žalovaného a ktorá vymedzovala rámec meritórneho súdneho prieskumu,\nostatné jeho odvolacie námietky boli týmto skonzumované. Preto sa Najvyšší súd inými námietkami\nďalej nezaoberal.\n41. Najvyšší súd v súlade so zásadou hospodárnosti súdneho konania, ako aj so svojou dlhodobo\nustálenou praxou, neuviedol vo výroku zrušujúceho rozsudku zákonné ustanovenie, podľa ktorého\nbolo napadnuté rozhodnutie zrušené (§ 250j ods. 4 prvá veta O.s.p.), pretože dôvodom podania\ntejto informácie správnym súdom je v zmysle § 250j ods. 4 veta druhá O.s.p. poskytnúť podklady\npre posúdenie prípustnosti možného odvolania proti rozsudku súdu. Nakoľko proti rozhodnutiam\nNajvyššieho súdu vydaným v správnom súdnictve sú nielen generálne (§ 246c ods. 1 O.s.p.) ale aj\nšpeciálne (§ 250ja ods. 6 O.s.p.) opravné prostriedky neprípustné, s výnimkou prípadu úplnej jurisdikcie\nzakotvenej v ustanovení § 250ja ods. 5 O.s.p., a táto situácia v prejednávanej veci nenastala, potom nie\nje možné ust. § 250j ods. 4 O.s.p. na výrok rozhodnutia Najvyššieho súdu aplikovať.\nPodľa § 250ja ods. 5 O.s.p. proti rozsudku súdu podľa § 250j ods. 5 je prípustný opravný prostriedok\npodľa štvrtej časti, ak nie je ustanovené inak.\n42. Najvyšší súd v prejednávanej veci v súlade s ust. § 250ja ods. 2 O.s.p. rozhodol bez pojednávania,\nlebo nezistil, že by týmto postupom bol porušený verejný záujem (vo veci prebehlo na prvom stupni súdne\npojednávanie, pričom účastníkom bola daná možnosť sa ho zúčastniť), a hoci išlo o vec v zmysle § 250i\nods. 2 O.s.p. (úprava verejného obstarávania a konania s tým dotknutého je spojená s verejnoprávnymi\nvzťahmi), tak v odvolacom konaní na základe mu dostupných informácií z pripojeného priestupkového\nspisu Najvyšší súd dospel k záveru, že nebolo potrebné v súlade s ust. § 250i ods. 1 O.s.p. vykonať\ndokazovanie a z iných dôvodov nevznikla potreba pojednávanie nariadiť.\n43. O trovách odvolacieho súdneho konania rozhodol Najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 v spojitosti\ns § 250k ods. 1 a § 246c ods. 1 O.s.p., podľa ktorého iba úspešný žalobca má právo na náhradu\ntrov tohto konania, čo sa v tomto súdnom prieskume udialo. Podmienkou pre priznanie náhrady trov\nprávneho zastúpenia je ich doloženie do spisu počas konania alebo dovyčíslenie v 3-dňovej lehote po\nvyhlásení rozsudku. V prípade iných trov konania úspešného žalobcu mu prizná náhradu trov konania\nvyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia.\nPodľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v\nrozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný\ntrovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.\nPodľa § 151 ods. 2 O.s.p. platí, že ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná\nnáhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho\nzastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd\nmu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady\ntrov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n44. Výška priznaných náhrad trov konania sa skladá :\n1. Z náhrady trov právneho zastúpenia, ktoré právny zástupca žalobcu na č.l. 48 v zmysle vyhlášky\nMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. vyčíslil a voči správnosti ktorých neboli\nvznesené námietky :\n1.1. Trovy právneho zastúpenia na krajskom súde\n\n1.1.1. prevzatie a príprava zastúp. (14) - 1 úkon práv. pomoci\n1.1.1.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu\n1.1.2. podanie žaloby (14)\n- 1 úkon práv. pomoci\n1.1.2.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu\n1.1.3. účasť na pojednávaní (15)\n- 1 úkon práv. pomoci\n1.1.3.1. prislúchajúca náhrad rež. paušálu\n2. z náhrady súdneho poplatku za žalobu\n2.1. z náhrady súdneho poplatku za odvolanie\n\n127,17 €\n7,63 €\n127,17 €\n7,63 €\n130,17 €\n..7,81 €\n..70 €\n..70 €\n\ntzn. v celkovej sume trov právneho zastúpenia: 559,09 €\ntzn. v celkovej sume iných náhrad konania: 140 €\n45. Nakoľko úspešný žalobca bol zastúpený advokátom, je nutné podľa § 149 ods. 1 v spoj. s\n§ 246c ods. 1 O.s.p. zaplatiť mu priznanú náhradu trov. Pretože je žalobca zastúpený viacerými\nadvokátmi konajúcimi samostatne, Najvyšší súd určuje v súlade s § 149 ods. 3 O.s.p., že advokátskemu\nspoločenstvu DEDÁK & Partners, s.r.o., IČO: 35 906 464, so sídlom Mlynské Nivy č. 45, 821 09 Bratislava\nsa má náhrada trov konania zaplatiť.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 O.s.p.).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}