{"guid": "da8c4f47-994a-4272-b93c-85078665e2e7:bf0b5ad7-f50f-43e0-8e8e-e2b772ee4fbe", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1012211070.1", "spisova_znacka": "5Sžf/26/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/26/2014 z 28. 4. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. apríla 2016, sp. zn. 5Sžf/26/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:1012211070.1", "identifikacne_cislo": "1012211070", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Milan Morava", "sudca_id": 47, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-milan-morava-47", "datum_vydania": "2016-04-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/bf0b5ad7-f50f-43e0-8e8e-e2b772ee4fbe", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1012211070.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1012211070.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1012211070.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžf/26/2014\n1012211070\n28. 04. 2016\nJUDr. Milan Morava\nECLI:SK:NSSR:2016:1012211070.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: Mesto Liptovský Hrádok, Hviezdoslavova\n170, Liptovský Hrádok, zastúpený advokátom: JUDr. Juraj Hatvany, Šoltésovej 12, Bratislava, proti\nžalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava,\no preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. N21201292/O 01 zo dňa 19. septembra 2012, o\nodvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/2506/2012 zo dňa 16. januára\n2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S/2506/2012 zo dňa 16.\njanuára 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného\n- Správu o zistenej nezrovnalosti č. N21201292/O 01 zo dňa 19.09.2012 podľa § 250j ods. 2 písm. a/ a d/\nO.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade\nje jednoznačné, že preskúmavaným rozhodnutím bola žalobcovi uložená povinnosť vrátiť finančnú\nhodnotu nezrovnalosti poskytnutého nenávratného finančného príspevku vo výške 67 392,25 €. Je\nnepochybné, že takýmto rozhodnutím môže byť žalobca ukrátený na svojich právach. Podľa názoru súdu\nneobstojí preto dôvod podľa ustanovenia § 248 písm. d/ O.s.p. na vylúčenie rozhodnutia zo súdneho\nprieskumu. Podľa nálezov Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 50/01 z 08.11.2001 a sp.zn. I ÚS 52/02 z\n28.05.2003 ,,nie je vylúčené, aby sa aj rozhodnutia uvedené v § 248 O.s.p. nemohli dotýkať základných\nľudských práv a slobôd, či dokonca ich porušovať, preto ústavne súladný výklad ust. § 248 O.s.p.\nvyžaduje, aby súd v správnom súdnictve zisťoval, či rozhodnutie orgánov verejnej správy, ktoré mu\nbolo príslušným spôsobom predložené na preskúmanie jeho zákonnosti, sa svojim obsahom súčasne\nnedotýka základných práv a slobôd účastníka konania. Ak sa rozhodnutie správneho orgánu (bez ohľadu\nna jej druh, či formálne označenie) dotýka niektorého zo základných práv a slobôd, jeho preskúmanie\nnesmie byť podľa čl. 46 ods. 2 Útavy SR vylúčené z právomocí všeobecných súdov bez ohľadu na\nust. O.s.p. a iných zákonov. V dôsledku toho v prípade, keď sa rozhodnutie, resp. postup orgánu\nverejnej správy (bez ohľadu na jej druh, či formálne označenie) dotýka niektorého zo základných práv,\nz právomoci súdov nesmie byť vylúčené. Vylúčenie takéhoto rozhodnutia zo súdneho preskúmavania v\nsituácii, keď ustanovenie právneho predpisu dovoľuje dvojaký výklad (jeden ústavne súladným a druhý\nústavne nesúladným spôsobom), má prioritu jeho výklad ústavne súladným spôsobom. Pre súdy táto\npovinnosť vyplýva celkom jednoznačne z čl. 144 ods. 1 v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR“.\nNa základe vyššie uvedených skutočností Krajský súd konštatoval, že v danom prípade je daná\nprávomoc súdu na konanie a rozhodovanie v tejto veci.\n\nPredmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ,,správy o zistenej\nnezrovnalosti“, na základe ktorej žalovaný uložil žalobcovi povinnosť vrátiť poskytnuté finančné\nprostriedky EÚ a ŠR v hodnote 10% výdavkov, ktoré boli zo strany RO uznané za oprávnené a uhradené\nna vyššie uvedenej zákazke. Na tomto základe zaslal žalovaný žalobcovi list zo dňa 19.09.2012, ktorým\nho požiadal o vrátenie finančných prostriedkov do 50 dní od doručenia žiadosti.\nÚčastníci konania zhodne uvádzajú, že základný právny rámec upravujúci vzťahy medzi poskytovateľom\na prijímateľom (žalobcom a žalovaným) upravujú právne predpisy o.i. zákon č. 528/2008 Z.z., zákon č.\n523/2004 Z.z. a nariadenie Rady ES č. 184/2006 a nariadenie Rady ES č. 183/2006.\nSúd konštatoval, že je nesporné, že zákon č. 528/2008 Z.z. o pomoci a podpore poskytovanej z fondov\nES vo svojich ustanoveniach nijakým spôsobom neustanovuje náležitosti, resp. predpoklady vyžadujúce\nsa týmto zákonom v prípade vrátenia finančnej nezrovnalosti. Podrobne avšak upravuje konanie o\nžiadosti o poskytnutie pomoci a podpory a to vo svojom ustanovení § 14. Podľa názoru súdu keďže\ntento zákon výslovne neobsahuje ustanovenia o vrátení podpory, resp. jej časti, je potrebné analogicky\nvychádzať z ust. konaní o žiadostí, ktoré nesporne upravuje postup riadiaceho orgánu pri zisťovaní\npodmienok poskytnutia pomoci a podpory, pričom po schválení takejto žiadosti, resp. neschválení,\nrozhoduje vo forme písomného rozhodnutia, ktorého náležitosti upravuje taxatívnym spôsobom vyššie\nuvedeným ustanovením § 14 ods. 5. Súd má za to, že rozhodnutie o určení povinnosti vrátiť vzniknutú\nhodnotu nezrovnalosti musí analogicky vychádzať z ustanovenia § 14 zákona č. 528/2008 Z.z. a\nobsahovať tam vymedzené náležitosti.\nPodľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu\na podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec vráti žalovanému správnemu\norgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach\nžaloby dospel k záveru, že rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\nNesprávnym právnym posúdením veci sa chápe podradenie skutkového stavu pod právnu normu, ktorá\nv hypotéze nemá také predpoklady, ktoré zo zisteného skutkového stavu vyplývajú. Ide o prípady, keď\nžalovaný správny orgán použil nesprávnu právnu normu alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale\nju nesprávne právne vyložil, resp. o situáciu kedy správny orgán právnu normu aj správne vyložil, ale\nju na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval.\nV tomto prípade žalovaný správny orgán aplikoval na konanie ustanovenie zákona č. 528/2008 Z.z.\nkonkrétne § 12 ods. 6 citovaného zákona, keď konštatoval, že na konanie o žiadosti sa nevzťahuje\nvšeobecný predpis o správnom konaní a preto vo veci vrátenia poskytnutého finančného príspevku\nrozhodol vo forme listu.\nTakéto správanie žalovaného správneho orgánu súd vyhodnotil ako protiprávne. Z vyššie citovaného\nustanovenia § 16 zákona č. 575/2001 Z.z. vyplýva, že žalovaný správny orgán je ústredným orgánom\nštátnej správy a ako taký musí svoje rozhodnutia vydávať v zákonom predpísanej forme so zákonom\npredpokladanými náležitosťami.\nPrávne odôvodnil krajský súd svoje rozhodnutie § 14 ods. 18 zákona č. 528/2008 Z.z. o pomoci a\npodpore poskytovanej z fondov Európskeho spoločenstva, čl. 46 ods. 2, čl. 152 ods. 4, čl. 46 ods. Ústavy\nSR, § 16 zákona č. 575/2001 Z.z., § 14 ods. 5 zákona č. 528/2008 Z.z..\nO náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi\npriznal náhradu trov konania.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalovaný, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnutý\nrozsudok zrušil a konanie zastavil. K dôvodom žaloby zdôraznil, že Správa, ktorej zákonnosť je\npredmetom súdneho prieskumu bola vypracovaná na formulári hlásenia predpísanom Európskou\nkomisiou a schválenom vládou SR a preto nie je možné na predmetnú Správu analogicky použiť\nnáležitosti písomného rozhodnutia o schválení žiadosti. Nemožno sa stotožniť s odkazom na nález\n\nÚstavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 50/01 z 08.11.2001 a sp.zn. I. ÚS 52/02 z 28.05.2003, pretože\nzákon č. 528/2008 Z.z. presne ustanovuje postup riadiacich orgánov pri riešení nezrovnalostí a\nobsahuje jednoznačnú právnu úpravu nepripúšťajúcu možnosť dvojakého výkladu. Krajský súd sa vôbec\nnevysporiadal s argumentáciou žalovaného ohľadom nespôsobilosti Správy byť predmetom súdneho\nprieskumu. Správa nie je individuálnym správnym aktom spôsobilým zasiahnuť do práv a právom\nchránených záujmov žalobcu. Vo vzťahu spôsobilosti Správy byť predmetom súdneho prieskumu je\npotrebné zdôrazniť jej osobitný charakter v nadväznosti na príslušnú právnu úpravu podľa § 27a zákona\nč. 528/2008 Z.z.. Poukázal na uznesenie NS SR z 29.11.2012, sp.zn. 8Sžf/4/2012. Podľa § 24 ods. 1\nzákona č. 528/2008 Z.z. je prijímateľ povinný vrátiť príspevok alebo jeho časť podľa osobitného predpisu\nza podmienok a spôsobom uvedeným v zmluve alebo v rozhodnutí o schválení žiadosti podľa § 12 ods.\n1. Iba v prípade, ak by žalobca dobrovoľne nevrátil NFP na základe výzvy žalovaného podľa § 27a ods.\n3 resp. 5 zákona č. 528/2008 Z.z., je riadiaci orgán oprávnený obrátiť sa s podnetom na ÚVO. Ohľadom\nprávnej úpravy predmetu tohto sporu neexistuje žiadna legislatívna medzera na primerané použitie iných\nustanovení. Správa podľa názoru žalovaného nezasahuje do práv a slobôd žalobcu.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako odvolací súd (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta\nprvá a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods.\n2 O.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, i keď len z časti dôvodov v ňom\nuvedených.\nPredmetom tohto konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia - Správy o zistenej nezrovnalosti\nč. N21201292/O 01 zo dňa 19.09.2012, na základe ktorej žalovaný v zmysle administratívnej kontroly\nverejného obstarávania z 27.06.2012 vyčíslil hodnotu nezrovnalosti uplatnením 10% korekcie z celkovej\nhodnoty zákazky vo výške 67 392,25 € v zmysle pravidla usmernenia o určení finančných správ, ktoré\nje potrebné uplatňovať na výdavky spolufinancované zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu, pri\nnedodržaní pravidiel o verejnom obstarávaní SOCOF 07/0037/2-EN.\nZásadnou právnou otázkou v tejto veci bolo, či Správa o zistenej nezrovnalosti opísaná vyššie (ďalej len\n„Správa“) je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve. Túto právnu otázku presvedčivo\nvyriešil krajský súd, pričom najvyšší súd sa s dôvodmi jeho rozsudku v tejto časti plne stotožňuje.\nNemožno akceptovať postup žalovaného, kedy žalobcovi zaslal list z 19.09.2012 č. 430/2012-5.3,\nprílohou ktorého bola Správa. K forme rozhodnutia - oznámenia, sa najvyšší súd už vo svojej judikatúre\nvyjadroval a dospel k záveru, že predmetom súdneho preskúmavania môžu byť aj rozhodnutia, ktoré\nnemajú formálne náležitosti (sp.zn. 5Sži/20/2012 zo dňa 28.02.2013).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky však považuje za potrebné zdôrazniť, že krajský súd pochybil,\nkeď síce povedal, že Správa je predmetom prieskumu, avšak ju vôbec nepreskúmal. Žaloba žalobcu\nobsahovala celkom 26 strán a 9 bodov žaloby, pričom krajský súd sa vysporiadal výlučne len s jedným\nbodom žaloby a to - spôsobilosťou prieskumu predmetu žaloby. Rovnako tiež žalovaný vo vyjadrení k\nžalobe, argumentoval viacerými skutočnosťami, pričom krajský súd sa s týmito absolútne nevysporiadal.\nNemožno akceptovať takýto postup krajského súdu, pretože by sa tým formálne zopakoval proces pred\nsprávnym orgánom, pričom najvyšší súd má za to, že Správa obsahovala dostatočné odôvodnenie na\nvecný prieskum zo strany krajského súdu.\nTýmto postupom súdu došlo k závažnému pochybeniu, ktorým došlo k odňatiu možnosti účastníkov\nkonať pred súdom, garantované ako právo na súdnu ochranu v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej\nrepubliky (ďalej aj „ústavy“) a právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o\nochrane ľudských práv a slobôd (ďalej aj „dohovor“).\nPodľa článku 46 ods. 1 ústavy, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej\nrepubliky.\n\nPodľa článku 6 ods. 1 dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a\nv primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne\no jeho občianskych právach alebo záväzkoch.\nKaždé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu\nochranu (rozhodnutie ústavného súdu sp.zn. I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle\nčlánku 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto (každý) domáha svojho práva na súde,\nale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu,\nktoré je v rozpore so zákonom (rozhodnutie ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 7/08).\nZ týchto dôvodov najvyšší súd zrušil rozsudok krajského súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p..\nV ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu zaoberať sa vecou samou a náležite posúdiť všetky\nžalobné dôvody a rozhodnutie riadne odôvodniť.\nSúd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).\nO náhrade trov konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 01.05.2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1S/2506/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}