{"guid": "23e70167-d683-4871-8864-a92e96e1bd8a:63582537-24db-49c5-b765-3d0c5319db09", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1012201784.3", "spisova_znacka": "10So/44/2016", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10So/44/2016 z 24. 8. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. augusta 2016, sp. zn. 10So/44/2016, ECLI:SK:NSSR:2016:1012201784.3", "identifikacne_cislo": "1012201784", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Henčeková", "sudca_id": 194, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-hencekova-194", "datum_vydania": "2016-08-24", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/655", "nazov": "vyhláška č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/655", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/655-2004"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/63582537-24db-49c5-b765-3d0c5319db09", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1012201784.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1012201784.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1012201784.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n10So/44/2016\n1012201784\n24. 08. 2016\nJUDr. Jana Henčeková\nECLI:SK:NSSR:2016:1012201784.3\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Ing. B. W., bytom Q., zastúpeného\nProcházka & partners spol. s r.o. Búdkova 4, Bratislava, proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie,\nUl. 29. augusta 8-10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne č. XXX XXX XXXX X\nzo dňa 18.07.2012, o odvolaní odporkyne proti II. výroku (výrok o trovách konania) rozsudku Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 8Sd/50/2012-116 zo dňa 05.01.2016 v spojení s opravným uznesením Krajského\nsúdu v Bratislave č. k. 8Sd/50/2012-131 zo dňa 2. mája 2016 jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sd/50/2012-116 zo dňa\n5.januára 2016 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 8Sd/50/2012-131\nzo dňa 2. mája 2016 v napadnutej časti výroku o trovách konania z r u š u j e a vec mu v r a c i\na na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. a), c) a d) Občianskeho súdneho poriadku\n(ďalej len ,,O.s.p.“) zrušil rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.7.2012 a vec jej vrátil\nna ďalšie konanie. Navrhovateľovi priznal právo na náhradu trov konania podľa vyčíslenia trov konania\njeho právnym zástupcom zo dňa 06.01.2016 v sume 2611,52 Eur pozostávajúcej z odmeny za právne\nzastupovanie podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách\nadvokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) za\nprávne úkony:\n- prevzatie a príprava zastúpenia 27.11.2012/ 169,55- Eur, /§ 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky,\n- príprava podania vo veci samej 28.11.2012 / 169,55,- Eur,\n- účasť na meritórnom pojednávaní dňa 22.1.2014/ 178,67,-Eur, /§ 13a ods. 1 písm. d) vyhlášky\n- účasť na meritórnom pojednávaní dňa 18.3.2014/ 223,34,- Eur,\n- príprava pojednávania vo veci samej 4.4.2014 / 223,34,- Eur,\n- účasť na meritórnom pojednávaní dňa 6.5.2014 - 223,34,- Eur,\n- príprava podania vo veci samej zo dňa 09.06.2014/- 223,34 Eur / §13a ods. 1 písm. c) vyhlášky,\n- účasť na meritórnom pojednávaní dňa 10.6.2014 /- 223,34,- Eur,\n- príprava odvolania voči rozsudku 30.6.2014/- 223,34,- Eur,\n- účasť na meritórnom pojednávaní dňa 5.1.2016/-238,34,- Eur.\nRežijný paušál za rok 2012 2 x 7,62 bez DPH 15,26,- Eur, 7 x režijný paušál za rok 2014 po 8,04 bez\nDPH - 56,28,-Eur bez DPH a 1 x režijný paušál po 8,58,- Eur. Celkové trovy s DPH spolu 2.611,52 Eur.\nV zákonnej lehote podala odporkyňa proti rozsudku krajského súdu v 2. časti (výrok o trovách konania)\nodvolanie zo dňa 27.01.2016, ktorého podanie odôvodnila tým, že nie je zrejmé, ako krajský súd dospel\nk výške náhrady trov konania a s takto vyčíslenou náhradou trov konania sa nestotožňuje. Vzhľadom\nna nesprávne posúdenie výpočtového základu krajským súdom odporkyňa považovala náhradu trov\n\nkonania za nesprávnu, pretože takto určené výpočtové základy za jednotlivé roky sú v rozpore s\ncitovanou vyhláškou. Mala za to, že krajský súd rozhodol o náhrade trov konania nedostatočne a z\nodôvodnenia nemožno zistiť spôsob výpočtu jednotlivých priznaných náhrad, krajský súd neuviedol,\nakým spôsobom pri ich vyčíslení postupoval a ako zistil ich výšku.\nV tomto smere poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/4/2010 z\n28. apríla 2014, v ktorom odvolací súd vyslovil právny názor, že bez špecifikácie spôsobu rozhodovania\no trovách konania a určení ich výšky, je odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v časti náhrady\ntrov konania nedostatočné a nezodpovedá obsahu spisov. Odporkyňa ďalej uviedla, že na úhradu trov\nkonania majú byť použité finančné prostriedky z verejných zdrojov, ktoré majú byť primárne poskytnuté\nna zabezpečovanie nárokov občanov vyplývajúcich z práva sociálneho poistenia, a preto by súd mal\npri rozhodovaní o trovách konania obzvlášť presne a úplne odôvodniť, akým spôsobom postupoval pri\nurčení ich výšky. Mala za to, že krajský súd pri priznaní trov právneho zastúpenia vec nesprávne právne\nposúdil.\nVzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody navrhla, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu\nv napadnutej časti zmenil tak, že odporkyňa je povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu Procházka\n& partners spol. s r.o., trovy konania v sume 915,32 EUR.\nNavrhovateľ sa k podanému odvolaniu odporkyne vyjadril podaním zo dňa 22.01.2016. Podľa\nnavrhovateľa krajský súd v napadnutom rozsudku správne vyčíslil trovy konania, keď aplikoval § 11 ods.\n4 prvá veta v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky. Ďalej uviedol, že v roku 2012 boli vykonané dva úkony\nprávnej služby, tak ako sa uvádza aj v napadnutom rozsudku. Odporkyňa vyčíslenú sumu 169,55 Eur v\npodanom odvolaní správne uvádza, no už neuvádza, že to je suma za jeden úkon právnej služby a nie\nza oba úkony v roku 2012 spolu. Ak by sa odporkyňa tejto chyby vo svojom odvolaní nedopustila, bolo\nby jej zrejmé, ako krajský súd dospel k predmetnému vyčísleniu náhrady trov konania.\nPoznamenal, že odporkyňa prehliada, že jej konaním, keď opakovane menila napadnuté rozhodnutie\na v tej súvislosti vydala ďalšie dve rozhodnutia, bolo potrebné zo strany navrhovateľa rozšíriť predmet\nsúdneho konania aj o tieto nové rozhodnutia a preto krajský súd konal a rozhodoval v konaní, kde boli\nspojené až tri veci, a preto je potrebné aplikovať aj § 13 ods. 3 vyhlášky.\nNavrhovateľ považoval odvolanie za nedôvodné a preto si týmto uplatnil aj trovy odvolacieho konania\npodľa § 13a ods. 2 písm. b) v spojení s § 11 ods. 4 prvá veta vyhlášky za vyjadrenie k nemeritórnemu\nodvolaniu vo výške 71,50 Eur bez DPH, 8,58 Eur bez DPH za režijný paušál v roku 2016 a DPH vo\nvýške 20 %, čo spolu predstavuje sumu vo výške 96,10 Eur.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnuté\nrozhodnutie krajského súdu v namietanom rozsahu a po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou\nosobou v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O. s. p.) a ide o rozsudok, proti ktorému je podanie odvolania\nprípustné (§ 202 O. s. p.), dospel jednomyseľne k záveru, že napadnutý rozsudok je potrebné v časti o\ntrovách konania zrušiť. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja\nods. 2 O. s. p.\nV podanom odvolaní odporkyňa namietala nesprávne právne posúdenie výpočtového základu krajským\nsúdom. Odvolací súd túto námietku považuje za dôvodnú, nakoľko z vyčíslenia trov advokáta\nnavrhovateľa, ako aj z podaného vyjadrenia navrhovateľa vyplýva, že pri určení výšky tarifnej odmeny\nnesprávne vychádzali zo znenia § 13 ods. 3 vyhlášky, ktorý sa uplatňuje pri spojení dvoch alebo\nviacerých vecí.\nPodľa § 13 ods. 3 vyhlášky pri spojení dvoch alebo viacerých vecí sa základná sadzba tarifnej odmeny\nurčenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o polovicu základnej sadzby tarifnej\nodmeny, ktorá by advokátovi patrila v ostatných spojených veciach.\nPojem „vec“ má ekvivalenciu s pojmom „nárok“ a znamená takú samostatnosť vymáhateľného práva,\nktoré môže fungovať v občianskom súdnom procese ako samostatný predmet. O objektívnu procesnú\nkumuláciu ide v prípade, ak sa v jednom konaní koná o viacerých nárokoch. Vo veci navrhovateľa ide\no jeden nárok - nárok na starobný dôchodok a každé zo zmenových rozhodnutí sa týka starobného\n\ndôchodku navrhovateľa a teda rozhodnutia nepredstavujú samostatne vymáhateľné práva. Zároveň, v\nprípade splnenia podmienok na spojenie veci, o spojení veci rozhoduje súd uznesením a v predmetnej\nveci uznesenie o spojení veci nebolo vydané. S poukazom na uvedené právny zástupca navrhovateľa,\nako aj krajský súd mylne považoval vydané rozhodnutia za spojenú vec a pri výpočte nesprávny\nvychádzal z ustanovenia § 13 ods. 3 vyhlášky.\nPodľa § 11 ods. 4 vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna\nšestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho\nsúdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo\nveciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške\njednej trinástiny výpočtového základu.\nNakoľko v prípade navrhovateľa ide o starobný dôchodok, a teda o dávkovú vec sociálneho poistenia,\nzákladná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby mala byť vo výške 1/13 výpočtového\nzákladu. Krajský súd nesprávne vychádzal z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v výške 1/6\nvýpočtového základu.\nPodľa § 13a ods. 1 vyhlášky odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony\nprávnej služby:\na) prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom,\nb) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú skončenú hodinu,\nc) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej,\nd) účasť na konaní pred súdom alebo iným orgánom a na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve\nhodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín;\nak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena za každé dve\nskončené hodiny,\ne) vypracovanie právneho rozboru veci,\nf) rokovanie s protistranou, a to za každú skončenú hodinu,\ng) návrh na predbežné opatrenie, ak k nemu dôjde pred začatím konania, odvolanie proti takémuto\nrozhodnutiu o predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, návrh na podanie\nmimoriadneho dovolania,\nh) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.\nPodľa § 13a ods. 4 vyhlášky za zastúpenie na pojednávaní, pri ktorom došlo iba k vyhláseniu\nrozhodnutia, patrí odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny. Za zastúpenie na\npojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci, patrí odmena vo výške jednej štvrtiny základnej\nsadzby tarifnej odmeny.\nKrajský súd priznal navrhovateľovi nárok na náhradu trov právneho zastúpenia aj za 5 úkonov\nprávnej služby- za účasť na meritórnych pojednávaniach. § 13a ods. 4 vyhlášky predstavuje špeciálne\nustanovenie k odseku 1 písm. d) v prípade, že na pojednávaní došlo iba k vyhláseniu rozhodnutia,\nresp. pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci. Za pojednávanie, ktoré bolo odročené bez\nprejednania veci možno považovať také pojednávanie, ktoré nebolo začaté v zmysle § 118 ods. 1 O.s.p.,\nresp. ktoré síce bolo začaté, ale z rôznych dôvodov nedošlo k meritórnemu prejednaniu veci. Za začatie\npojednávania v zmysle § 96 ods. 3 O.s.p. treba považovať aj prijatie a verejné vyhlásenie uznesenie\nsúdu, že bude pojednávať v neprítomnosti ospravedlneného účastníka (NS SR sp. zn. 3Cdo 138/2009).\nS poukazom na uvedené je potrebné, aby krajský súd, v súlade s obsahom spisu rozhodol a riadne\nodôvodnil spôsob výpočtu jednotlivých priznaných náhrad, ako aj ich výšku.\n„K porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže\ndôjsť nielen postupom všeobecného súdu, ktorý predstavuje celkom zjavne nesprávnu interpretáciu a\naplikáciu príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku upravujúcich náhradu trov konania,\nv ktorom sú obsiahnuté črty svojvôle (napr. v prípade nerešpektovania jednoznačne kogentnej normy,\nprehnaného formalizmu), ale v neposlednom rade aj v prípade, ak je odôvodnenie súdneho rozhodnutia\nvo vzťahu k výrokom o náhrade trov konania nedostatočné, t. j. nepreskúmateľné. Základné právo\nna spravodlivý proces vyžaduje, aby postup a rozhodnutia všeobecných súdov boli preskúmateľné,\naby ich rozhodnutia obsahovali dostatok relevantných dôvodov objasňujúcich výroky, a súčasne, aby\ntaké rozhodnutia neboli arbitrárne. V súlade s aplikovateľnou judikatúrou odôvodnenie rozhodnutia o\n\ntrovách konania treba podľa názoru ústavného súdu posudzovať v kontexte celého rozhodnutia (I. ÚS\n230/04). Zákonom ustanovená povinnosť orgánov verejnej moci dbať na splnenie zákonných náležitostí\nsamotného výroku rozhodnutia, ako aj jeho odôvodnenia predstavuje nielen jednu zo základných\npodmienok na zákonu zodpovedajúce rozhodnutie, ale je tiež jedným zo základných znakov ústavou\ngarantovaného postupu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a ochrany práv. Ústavný súd považuje za nevyhnutné, aby\nrozhodnutia všeobecných súdov zodpovedali zákonným kritériám nielen v merite veci a aby ich vydaniu\npredchádzal postup rešpektujúci procesné normy, ale aby tiež odôvodnenia týchto rozhodnutí vo vzťahu\nku všetkým ich výrokom zodpovedali kritériám daným § 157 ods. 2 poslednou vetou OSP, pretože iba\ntakéto rozhodnutia možno považovať za súladné s princípmi spravodlivého procesu.“\n(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 341/2012 zo 17. januára 2013)\nS poukazom na ustálenú judikatúru ma odvolací súd za to, že z rozhodnutia krajského súdu v časti\nrozhodnutia o náhrade trov konania, nie je možné zistiť spôsob výpočtu výšky náhrady trov konania a\ntrov právneho zastúpenia, a preto je rozhodnutie krajského súdu nedostatočné a nepreskúmateľné.\nZ ustanovenia § 246 ods. 1 O.s.p. vyplýva, že konanie v správnom súdnictve je v zásade dvojinštančné.\nNie je úlohou odvolacieho súdu domýšľať dôvody, pre ktoré prvostupňový súd rozhodol o náhrade trov\nkonania tak, ako rozhodol, ani nahrádzať prieskumnú činnosť prvostupňového súdu. Ak by odvolací\nsúd takúto úlohu na seba zobral, potom by vážnym spôsobom zasiahol do práva účastníka konať\npred súdom, nakoľko by ho de facto obral o možnosť dvojinštančného konania garantovaného v týchto\nprípadoch zákonom.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. napadnutý rozsudok krajského\nsúdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom v novom konaní krajský súd o trovách\nopätovne rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní.\nS poukazom na ustanovenie § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok postupoval\nodvolací súd v konaní podľa predpisov účinných do 30.06.2016 (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny\nporiadok).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8Sd/50/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:169aa056-30c9-4ac2-8b1b-ba4d87575f9a", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 341/2012", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 341/2012 z 17. 1. 2013", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2013-01-17", "citacie_n": 150, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:169aa056-30c9-4ac2-8b1b-ba4d87575f9a"}, {"guid": "ussr:bcb2763d-3afe-40b8-b828-277127eb47e9", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 230/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 230/04 z 2. 12. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-12-02", "citacie_n": 49, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:bcb2763d-3afe-40b8-b828-277127eb47e9"}, {"guid": "3366f96d-b70c-467d-962e-ee5a5a4c72f7:6bf7504d-1b0e-428e-8a54-6ef9bf29f3f4", "ecli": "ECLI:SK:KSKE:2012:7012200800.1", "spisova_znacka": "8Sd/50/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Košice sp. zn. 8Sd/50/2012 z 16. 7. 2012", "sud": "Krajský súd Košice", "datum_vydania": "2012-07-16", "citacie_n": 2, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2012:7012200800.1"}], "citovane_v": []}