{"guid": "1187e825-2db1-46e7-8ae3-d457935560ce:aae080c8-ceec-4fd8-b8d2-c11037f8f1fd", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1012201683.1", "spisova_znacka": "3Sži/44/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/44/2014 z 19. 1. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 19. januára 2016, sp. zn. 3Sži/44/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:1012201683.1", "identifikacne_cislo": "1012201683", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jozef Milučký", "sudca_id": 335, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-milucky-335", "datum_vydania": "2016-01-19", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-h", "nazov": "§ 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-11.odsek-1.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-11"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-11"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/aae080c8-ceec-4fd8-b8d2-c11037f8f1fd", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1012201683.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1012201683.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1012201683.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sži/44/2014\n1012201683\n19. 01. 2016\nJUDr. Jozef Milučký\nECLI:SK:NSSR:2016:1012201683.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Aliancia Fair-play, občianske združenie,\nSmrečianska 21, Bratislava, právne zastúpeného Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom so sídlom\nNárodného oslobodenia 25, Bernolákovo, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,\nPribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-76/2012 zo dňa\n17.07.2012, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/302/2012-45\nzo dňa 27. mája 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/302/2012-45 zo dňa\n27. mája 2014 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ako nedôvodnú zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-76/2012 zo dňa 17.07.2012, ktorým\nzamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. KM-414-1615/\nSI-2012 zo dňa 04.06.2012. Týmto rozhodnutím nevyhovel žiadosti žalobcu zo dňa 22.03.2012 o\nposkytnutie informácie podľa zákona o slobode informácií o sprístupnenie fotokópie dokumentu protokolu, ktorým bolo ukončené konanie vo veci preverovania postupu polície Sekciou kontroly a\ninšpekčnej služby v prípade F. J..\nPodľa § 250k ods. 1 OSP neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania krajský súd nepriznal.\nKrajský súd z obsahu administratívneho spisu rekapituloval priebeh správneho konania vo veci podanej\nžiadosti na sprístupnenie predmetnej informácie, predchádzajúci vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nZistil, že žiadosťou zo dňa 22.03.2012 požiadal žalobca podľa § 14 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom\nprístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v\nznení neskorších predpisov o sprístupnenie fotokópie dokumentu - protokol, ktorým bolo ukončené\nkonanie Sekcie kontroly a inšpekčnej služby vo veci preverovaní postupu polície v prípade napadnutia\nF. J., iniciovanej ministrom vnútra Slovenskej republiky. Rozhodnutím prvého stupňa č. KM-414-1615/\nSI-2012 zo dňa 02.04.2012 žalovaný žiadosť žalobcu zamietol. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca\nrozklad dňa 04.04.2012, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. SLV-OLVS-56/2012 zo dňa\n11.05.2012 tak, že rozkladu vyhovel a prvostupňové rozhodnutie zrušil. Následne správny orgán prvého\nstupňa rozhodnutím č. KM-414-1615/SI-2012 zo dňa 04.06.2012 žiadosť žalobcu opätovne zamietol.\nŽalobca podal proti tomuto rozhodnutiu rozklad zo dňa 02.07.2012, ktorý bol žalovanému doručený\ndňa 25.06.2012. Lehota na rozhodnutie o rozklade márne uplynula dňa 10.07.2012, v dôsledku čoho v\nuvedený deň vznikla fikcia rozhodnutia o zamietnutí rozkladu žalobcu.\nŽalobca mal zato, že lehota na rozhodnutie o rozklade márne uplynula dňa 10.07.2012, v dôsledku čoho\nv uvedený deň vznikla fikcia rozhodnutia o zamietnutí rozkladu žalobcu a preto druhostupňové fiktívne\n\nrozhodnutie žalovaného napadol žalobou, ktorá sa viedla na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S\n294/2012. Toto konanie o fiktívnom druhostupňovom rozhodnutí žalovaného krajský súd zastavil.\nPo vzniku fikcie druhostupňového rozhodnutia žalovaný rozhodnutím č. SLV-OLVS-76/2012 zo dňa\n17.07.2012 zamietol rozklad žalobcu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.\nKrajský súd s poukazom na znenie § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií a § 57 zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“)\nvyhodnotil, že žalovaný dodržal tridsať dňovú lehotu na rozhodnutie o rozklade č. SLV-OLVS-76/2012\nzo dňa 17.07.2012.\nZákon o slobode informácií nemá osobitnú úpravu na štádium konania od podania odvolania, príp.\nrozkladu prvostupňovému správnemu orgánu, postupuje sa podľa § 57 Správneho poriadku. Keď sú\nsplnené podmienky na konanie prvostupňového správneho orgánu v tzv. autoremedúre o odvolaní resp.\no rozklade, rozhodne tento orgán sám podľa ods. 1. Ak podmienky na takýto postup nie sú dané,\npostupuje sa podľa ods. 2 a správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydá, predloží odvolanie spolu\ns výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní\nodo dňa, keď mu odvolanie - rozklad došlo.\nV tejto súvislosti poukázal aj na rovnaký výklad a právny názor vyslovený vo viacerých rozhodnutiach\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. sp. zn. 2Sži/7/2011 zo dňa 21.03.2012, sp. zn.\n3Sži/19/2012 zo dňa 04.12.2012.\nŽalobca predmetnou žiadosťou žiadal sprístupniť fotokópie dokumentu (protokol), ktorým bolo ukončené\nkonanie Sekcie kontroly a inšpekčnej služby vo veci preverovaní postupu polície v prípade napadnutia\nF. J..\nVšetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že\nsprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri\nktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie trvá iba dovtedy, kým trvá\ndôvod nesprístupnenia (§ 12 zákona o slobode informácií). Jedným zo zákonom definovaných trvalých\nobmedzení prístupu k informáciám je obmedzenie prístupu k informáciám týkajúcich sa rozhodovacej\nčinnosti orgánov činných v trestnom konaní podľa osobitných predpisov. Pokiaľ oprávnená osoba žiada\no sprístupnenie informácií týkajúcich sa rozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní môže\npovinná osoba žiadosti vyhovieť len do tej miery, že sprístupní informáciu o konkrétnom rozhodnutí alebo\no výsledku určitého konania avšak len za predpokladu, že sprístupnenie takejto informácie nezakazujú\nosobitné predpisy.\nKrajský súd uviedol, že nemá vedomosť o obsahu protokolu, a preto nemôže posúdiť, čo z toho by mohol\nsprávny orgán sprístupniť. Keďže žalobca žiadal vyslovene fotokópiu protokolu, tejto žiadosti správny\norgán nemohol vyhovieť. Krajský súd s poukazom na čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky súdny\nprieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia uzavrel konštatovaním, že povinná osoba nemohla vydať\nžalobcovi fotokópiu protokolu, mohla mu oznámiť, tak ako to aj urobila, že výsledok a to že kontrola\nbola ukončená.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca včas odvolanie a domáhal sa, aby Najvyšší súd Slovenskej\nrepubliky vyhovel petitu žaloby a napadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vráti\nmu vec na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby mu odvolací súd priznal právo na náhradu trov konania.\nŽalobca napáda nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom a nesúhlasí s jeho záverom, že\nžalovaný v súlade so zákonnými obmedzeniami nemohol poskytnúť fotokópiu protokolu o výsledku\npredmetnej kontroly, pričom si tento zároveň splnil informačnú povinnosť o výsledku kontroly oznámením\no ukončení kontroly postupu polície. Podľa žalobcu skončenie kontroly však nie je jej výsledkom, ale\nštádiom kontroly.\nVychádza z toho, že protokol obsahuje kontrolné zistenia o výsledku kontroly, t.j. o zistenom súlade príp.\nnesúlade kontrolovanej činnosti s ustanovenými pravidlami a výsledkom bude konštatovanie, či tieto boli\nalebo neboli porušené.\n\nV tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií, podľa\nktorého sprístupnenie informácií o výsledku kontroly, dozoru alebo dohľadu (napr. protokol alebo zápis,\nv ktorom sú zachytené zistené skutočnosti) alebo výsledné rozhodnutie (napr. rozhodnutie o uložení\npokuty za porušenie zákona) nemôžu byť odmietnuté. Nesprístupnené môžu byť iba vtedy, ak by\nich sprístupnenie výslovne zakazoval osobitný predpis. Preto, pokiaľ žalobca žiadal kópiu protokolu o\nukončení kontroly, žiadal informáciu o výsledku kontroly, t. j. informáciu, ktorej sprístupnenie ustanovenie\n§ 11 ods. 1 písm. h) citovaného zákona explicitne nariaďuje.\nŽalovaný nie je vo vyšetrovaní nadriadeným orgánom vyšetrovateľa a môže kontrolovať iba jeho\norganizačné, technické, administratívne a iné postupy, prípadne včasnosť konania, nie však jeho\nrozhodovaciu činnosť. Preto obsahom žalobcom požadovanej písomnosti ani nemohla byť informácia\no rozhodovacej činnosti orgánu činného v trestnom konaní, ktorú žiadosťou o poskytnutie protokolu\nnepožadoval.\nPodľa žalobcu žalovaný bol povinný v rozhodnutí uviesť také skutočnosti, na základe ktorých by bolo\nmožné posúdiť, ktorá činnosť vyšetrovateľa bola predmetom kontroly a či protokol obsahuje aj informácie\no rozhodovacej činnosti alebo iba informácie o inej činnosti vyšetrovateľa. S poukazom na nevedomosť\nkrajského súdu o obsahu požadovaného protokolu uviedol, že súd by nemal posudzovať zákonnosť\nrozhodnutia na základe svojich domnienok.\nZároveň namietal, že súd prvého stupňa neprihliadol na ústavnoprávny a medzinárodnoprávny aspekt\npráva na informácie, garantovaného čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a\nčl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, najmä na podmienky jeho obmedzenia, ako ich určujú čl. 10 ods. 2\nDohovoru a čl. 26 ods. 4 Ústavy SR. V zmysle čl. 7 ods. 4 Ústavy SR a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR bol\nžalovaný povinný na tieto prihliadať.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu ako vecne správny\npotvrdil.\nZopakoval, že právny zástupca žalobcu sa domáhal sprístupnenia informácie o priebehu trestného\nkonania a sprístupnenia protokolu, ktorým bolo ukončené konanie Sekcie kontroly a inšpekčnej služby\nMinisterstva vnútra Slovenskej republiky vo veci preverenia postupu polície v prípade napadnutia F.\nJ.. Uvedené odôvodňoval tým, že požadovaná informácia sa týka medializovanej kauzy, vyvolávajúcej\nintenzívnu verejnú diskusiu, pričom obmedzenie a nesprístupnenie požadovaných informácií považuje,\nvzhľadom na kontext tejto kauzy v demokratickej spoločnosti, vyslovene za škodlivé.\nS uvedenou požiadavkou vyjadril žalobca nesúhlas, pretože na poskytnutie informácií o priebehu\ntrestného konania sa vzťahuje ustanovenie § 6 Trestného poriadku, ktoré predstavuje špeciálnu normu\nvo vzťahu k ustanoveniam zákona o slobode informácií a má pred jeho aplikáciou prednosť. V tejto\nsúvislosti poukázal na judikát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Sži/7/2012, v ktorom sa\nuvádza, že poskytovane informácií v trestnom konaní striktne upravuje Trestný poriadok v § 6, „...bolo\nby v absolútnom rozpore so základnými zásadami trestného konania a základmi právneho štátu vôbec,\nak by posudzovanie trestnosti, resp. netrestnosti vyšetrovaných skutkov bolo ponechané na predstavy\na vôľu verejnosti“. Ďalej dôvodil, že v správnom súdnictve sa nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov\nčinných v trestnom konaní, konkrétne vyšetrovateľa, pretože to môže preskúmavať len dozorujúci\nprokurátor.\nK žalobcovej žiadosti o sprístupnenie fotokópie protokolu o ukončení konania žalovaný podotkol,\nže pokiaľ oprávnená osoba žiada sprístupnenie informácií týkajúcich sa rozhodovacej právomoci\norgánov činných v trestnom konaní, môže povinná osoba žiadosti vyhovieť len do tej miery, že\nsprístupní informáciu o konkrétnom rozhodnutí, alebo výsledku určitého konania, avšak len za\npredpokladu, že sprístupnenie takejto informácie nezakazujú osobitné predpisy. Nakoľko žalobca\nnepožadoval sprístupnenie informácie o výsledku, ale vyslovene fotokópiu protokolu, žalovaný tejto\nžiadosti nevyhovel.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal\nodvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2\nveta prvá OSP v spojení s § 246c ods. 1 OSP) a napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP\nzrušil a podľa § 221 ods. 2 OSP vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.\n\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 OSP).\nPodľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) Slovenská republika\nje zvrchovaný, demokratický a právny štát.\nPodľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu\na spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\nPodľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.\nPodľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť\nzákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných,\nbezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.\nPodľa čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať\ninformácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.\nPodľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o slobode informácií osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať\ninformácie (ďalej len „povinné osoby“) sú štátne orgány, obce, vyššie územné celky, ako aj tie právnické\nosoby a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických\nosôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti.\nPodľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú\npovinné osoby k dispozícii.\nPodľa § 8 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť\npodľa osobitného zákona alebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa\nosobitného zákona, ku ktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s\nuvedením odkazu na príslušný právny predpis.\nPodľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie\nalebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych\norgánov alebo orgánu činného v trestnom konaní okrem informácie, ktorá sa sprístupňuje podľa\nosobitného predpisu, rozhodnutia policajta v prípravnom konaní podľa druhej časti druhej hlavy piateho\ndielu Trestného poriadku a informácie o vznesení obvinenia vrátane opisu skutku, ak ich sprístupnenie\nnezakazuje zákon alebo ak ich sprístupnenie neohrozuje práva a právom chránené záujmy.\nPodľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie\nalebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom Verejnej moci\npodľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu\nalebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.\nPodľa § 16 ods. 1 zákona o slobode informácií informácie sa sprístupňujú najmä ústne, nahliadnutím do\nspisu vrátane možnosti vyhotoviť si odpis alebo výpis, odkopírovaním informácií na technický nosič dát,\nsprístupnením kópií predlôh s požadovanými informáciami, telefonicky, faxom, poštou, elektronickou\npoštou. Ak informáciu nemožno sprístupniť spôsobom určeným žiadateľom, dohodne povinná osoba so\nžiadateľom iný spôsob sprístupnenia informácie.\nPodľa § 16 ods. 10 zákona o slobode informácií povinná osoba pritom urobí opatrenia, aby nazretím do\ndokumentácie neboli porušené povinnosti podľa § 8 až 12.\n\nPodľa § 7 ods. 3 zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „o kontrole v štátnej správe“) orgány kontroly v rámci vnútornej kontroly a v rozsahu svojej pôsobnosti\nkontrolujú najmä\na) plnenie úloh štátnej správy,\nb) efektívnosť štátnej správy (§ 2a),\nc) prešetrovanie a vybavovanie petícií a prešetrovanie a vybavovanie sťažností,\nd) dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov,\ne) plnenie opatrení na nápravu zistených nedostatkov.\nPodľa § 9 ods. 1 zákona o kontrole v štátnej správe kontrolnou činnosťou sa zisťuje\na) stav kontrolovaných skutočností a ich súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi, internými\npredpismi a s uzneseniami vlády Slovenskej republiky,\nb) príčiny a škodlivé následky nedostatkov zistených kontrolou,\nc) úroveň efektívnosti plnenia úloh štátnej správy a spôsob riadenia štátnej správy,\nd) splnenie opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov a ich účinnosť.\nPodľa § 9 ods. 2 zákona o kontrole v štátnej správe orgány kontroly v rozsahu svojej pôsobnosti\nzameriavajú kontrolnú činnosť na vecnú a formálnu správnosť, na účelnosť a efektívnosť plnenia úloh.\nPodľa § 13 ods. 7 zákona o kontrole v štátnej správe, ak sa kontrolou nezistí porušenie všeobecne\nzáväzných právnych predpisov alebo interných predpisov, vypracuje sa záznam o kontrole.\nPodľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 215/2004 Z.z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a\ndoplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákona o ochrane utajovaných\nskutočností“), utajovanou skutočnosťou nemôže byť informácia o nezákonnom alebo nesprávnom\npostupe alebo nezákonnom rozhodnutí verejných činiteľov a orgánov verejnej moci.\nPodľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona o ochrane utajovaných skutočností utajovanou skutočnosťou nemôže\nbyť informácia o nehospodárnom, neefektívnom a neúčelnom nakladaní s verejnými prostriedkami.\nPodľa § 4 ods. 2 zákona o ochrane utajovaných skutočností, ak informácia obsahuje okrem skutočností\nuvedených v odseku 1 aj ďalšie čiastkové informácie podliehajúce utajeniu, pôvodca utajovanej\nskutočnosti urobí také opatrenia, ktoré zabránia ujme na chránených záujmoch.\nNajvyšší súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok a konanie predchádzajúce jeho vydaniu a\ndospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je založený na nedostatočne zistenom skutkovom stave,\nnepostačujúcom na konštatovanie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného.\nPodľa ustálenej súdnej praxe je povinnosťou žalovaného predložiť súdu kompletný, žurnalizovaný\nadministratívny spis, na základe ktorého súd môže posúdiť postup správneho orgánu a všetky podklady\nrozhodujúce pre vydanie rozhodnutia.\nAk je v prieskumnom konaní predmetom sprístupnenia požadovanej informácie obsah listiny - protokolu\no výsledku kontroly, súdny prieskum nemožno vykonať bez toho, aby správny súd vzhliadol čo i len\ntúto listinu, ak nie celý administratívny spis predmetnej vnútornej kontroly, a pri rozhodovaní nemôže\nvychádzať len z tvrdení žalovaného správneho orgánu, ale je oprávnením správneho súdu verifikovať\ntvrdenia orgánu verejnej správy, a to obzvlášť za situácie, ak sporný listinný dôkaz nie je vôbec\nsúčasťou administratívneho spisu. Iným výkladom a postupom by bola porušená zásada rovnosti zbraní\núčastníkov súdneho konania a následne porušením práva na spravodlivý proces.\nSúd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku konštatoval, že nemá vedomosť o obsahu žalobcom\npožadovaného protokolu a z toho vyplývajúcu nemožnosť posúdiť, čo z jeho obsahu by mohol správny\norgán sprístupniť. Uspokojil sa so závermi a tvrdeniami žalovaného o obsahu protokolu, ktorý s ohľadom\nna informácie o skutku ako takom, postupe vyšetrovania, o jednotlivých úkonoch v trestnom konaní\nvykonaných orgánmi činnými v trestnom konaní, o jednotlivých postupoch služobnej činnosti, ako aj o\nrozhodovacej činnosti orgánov činných v trestnom konaní, mal mať neverejný charakter.\n\nMožno konštatovať, že týmto postupom krajský súd nebral na zreteľ účel sledovaný ústavou\ngarantovaným právom na informácie a príslušné ustanovenia zákona o slobode informácií, upravujúce\npodmienky, postup a rozsah sprístupňovania informácií, a to v kontexte s charakterom požadovanej\ninformácie a účelom výkonu vnútornej kontroly vykonávanej orgánom verejnej moci, nevykladal ústavne\nkonformným spôsobom.\nNemožno prisvedčiť argumentu žalovaného vychádzajúci len z formálneho výkladu ustanovenia § 13\nods. 1 zákona o kontrole v štátnej správe, podľa ktorého sa vypracuje protokol o kontrole len v prípade\nzistenia nedostatkov (a contrario podľa § 13 ods. 7 citovaného zákona sa vypracúva záznam o kontrole),\na teda že informácia o tom, že kontrola skončila prerokovaním protokolu, plne vyčerpáva právo na\ninformáciu o výsledku kontroly ako takej.\nProtokol o výsledku kontroly okrem iného má obsahovať predmet kontroly, kontrolované obdobie,\npreukázané kontrolné zistenia (§ 13 ods. 1 písm. e), f), g) zákona o kontrole v štátnej správe).\nVzhľadom na charakter preverovanej činnosti a postupov orgánov činných v trestnom konaní v rámci\ntrestného konania je vysoko pravdepodobné, že predmetný protokol môže obsahovať aj informácie,\nktoré nepodliehajú zverejneniu. Jedným z cieľov vnútornej kontroly vykonávanej orgánmi verejnej moci je\ni zistenie porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, príp. interných predpisov kontrolovanými\nsubjektmi, ako i prijatie účinných opatrení na ich odstránenie a zabezpečenia efektívneho plnenia úloh\norgánov verejnej správy. K jeho napĺňaniu nepochybne prispieva určitý stupeň informovania verejnosti\no výsledkoch kontrolných zistení, ktorý je regulovaný i zákonom o slobode informácií.\nVo veci samej je potrebné vychádzať z ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h) zákona o slobode informácií,\nupravujúceho obmedzenie sprístupnenia informácií týkajúcich sa výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru\norgánom verejnej moci podľa osobitných predpisov, avšak s explicitne vyjadrenou výnimkou tohto\nobmedzenia, a síce, poskytovania informácií o výsledku kontroly, dohľadu alebo dozoru, za predpokladu,\nže ich sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Vyňatie výsledkov kontroly zo zákazu poskytovania\ninformácií korešponduje i so zákonnou úpravou najvyššej ochrany informácií, ochrany utajovaných\nskutočností podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o ochrane utajovaných skutočností, podľa ktorého\nutajovanou skutočnosťou nemôže byť informácia o nezákonnom alebo nesprávnom postupe alebo\nnezákonnom rozhodnutí verejných činiteľov a orgánov verejnej moci, ktoré sú vyňaté z utajovania za\ndodržania postupu podľa § 4 ods. 2 zákona o ochrane utajovaných skutočností.\nS prihliadnutím na uvedené bolo na mieste, aby súd prvého stupňa v rámci súdneho prieskumu\nzákonnosti administratívneho rozhodnutia a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, na základe\nobsahu predmetného protokolu o výsledku vnútornej kontroly, preveril, či nebolo možné postupom podľa\n§ 16 ods. 1 in fine zákona o slobode informácií po dohode so žalobcom informáciu o výsledku vnútornej\nkontroly sprístupniť iným spôsobom, za zachovania ochrany informácií nepodliehajúcich sprístupneniu.\nMožnosť vyabstrahovania výsledku kontroly do podania písomnej informácie by podľa okolností prípadu\nvyplývala z obsahu samotného protokolu.\nKrajský súd sa v rámci súdneho prieskumu zákonnosti napadnutého administratívneho rozhodnutia\nvecnou stránkou vo vyššie naznačených intenciách nezaoberal, preto bude v ďalšom konaní jeho úlohou\nzodpovedať nastolené otázky a následne rozhodnúť vo veci samej.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok krajského\nsúdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\nPodľa § 224 ods. 3 OSP rozhodne prvostupňový súd aj o trovách odvolacieho konania.\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/302/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}