{"guid": "f7f15813-82ed-4585-a013-53631f14042b:cffb9fbc-1d51-4415-8202-8125b208fcab", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1012201593.1", "spisova_znacka": "6Sžf/56/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/56/2014 z 30. 3. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2016, sp. zn. 6Sžf/56/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:1012201593.1", "identifikacne_cislo": "1012201593", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2016-03-30", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1996/10", "nazov": "zákon č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1996/10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/10-1996"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j", "nazov": "§ 250j OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d", "nazov": "§ 250d OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250d"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250d"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/cffb9fbc-1d51-4415-8202-8125b208fcab", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1012201593.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1012201593.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1012201593.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/56/2014\n1012201593\n30. 03. 2016\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2016:1012201593.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Tex - Press Slovakia s.r.o. so sídlom\nVajnorská 137, Bratislava, IČO: 35 872 331, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou alter ego\nadvocatus bpm s.r.o., so sídlom Vazovova 9/B, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. 1020502/1/1032307/2012/5062-r zo dňa 15. júna 2012, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 5S/291/2012-99 zo dňa 28. januára 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/291/2012-99 zo dňa\n28. januára 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 2\npísm. c) a d) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil rozhodnutie žalovaného č.\n1020502/1/1032307/2012/5062-r zo dňa 15.06.2012 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\nSúčasne uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 66,- Eur\ndo 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal.\nŽalovaný napadnutým rozhodnutím v rámci odvolacieho daňového konania potvrdil dodatočný platobný\nvýmer Daňového úradu Bratislava (ďalej len „správca dane“) č. 9102403/1/277429/2012/Dub zo dňa\n28.02.2012, ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe\ndaní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon o správe daní“) v nadväznosti na § 165 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní\n(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len\n„daňový poriadok“) znížil nadmerný odpočet uplatnený žalobcom v daňovom priznaní za zdaňovacie\nobdobie marec 2009 zo sumy 48 813,46 Eur o sumu 48 777,75 Eur na sumu 35,71 Eur.\nDôvodom zníženia nadmerného odpočtu na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) na základe\nvýsledkov daňovej kontroly zameranej na preverenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného\nodpočtu za uvedené zdaňovacie obdobie bolo správcom dane konštatované porušenie ustanovení §\n51 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov/účinnom\ndo 31.03.2009 (ďalej len „zákon o DPH“) v nadväznosti na § 49 ods. 1 citovaného zákona tým, že\nžalobca si odpočítal daň z tovaru, obkladu z prírodného kameňa, deklarovaného faktúrou č. 190320099,\nvystavenou dodávateľom žalobcu, obchodnou spoločnosťou DONNA K-9, s.r.o., so sídlom v Kútoch,\nktorého reálny základ sa v priebehu daňovej kontroly nepodarilo preukázať.\nKrajský súd v nadväznosti na žalobné námietky žalobcu konštatoval nedostatočné zistenie skutkového\nstavu, potrebné na posúdenie veci, ako i nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného pre\nnedostatok dôvodov.\n\nV rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia krajský súd vychádzal zo žalobcom uvádzanej\nskutočnosti, že podal podnet na prešetrenie postupu správcu dane pri výkone daňovej kontroly. Z\nodpovede od žalovaného, doručenej žalobcovi dňa 19.12.2011, vyplýva, že boli preverené skutočnosti\nuvedené v podnete žalobcu formou kontroly podľa zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v\nznení neskorších predpisov a bolo zistené, že zo strany zamestnancov správcu dane došlo k procesným\npochybeniam, ktoré podľa žalovaného boli v priebehu kontroly odstránené. Zároveň žalovaný oznámil\nžalobcovi, že o konkrétnych zisteniach ho nemôže informovať, pretože konanie o kontrole v štátnej\nspráve, nie je daňovým konaním a skutočnosti v ňom zistené, nie je možné podriadiť režimu daňového\ntajomstva podľa zákona o správe daní.\nKrajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že sa nemohol vysporiadať s procesnou\nnámietkou žalobcu ohľadom údajne prekročenej dĺžky daňovej kontroly, pretože v administratívnom\nspise sa nenachádza výsledok vnútornej kontroly u správcu dane, resp. protokol z tejto kontroly zo dňa\n05.09.2011.\nTaktiež krajský súd vyhodnotil žalobcom v konaní pred súdom predloženú kópiu odpovede Krajskej\nprokuratúry Bratislava zo dňa 14.01.2013 vo veci podnetu žalobcu o preskúmanie zákonnosti postupu\na vydávania rozhodnutí správnych orgánov. Poukázal na obsah tejto odpovede, podľa ktorej kontrola\nsprávcu dane bola vykonaná v čase od 22.06.2011 do 05.09.2011, za kontrolované obdobie rokov 2008\naž 2011. Z tejto kontroly bol vypracovaný protokol č. I/135/16757-89188/201 l/PeMá-50 z 05.09.2011,\npodľa ktorého boli konštatované viaceré pochybenia podľa zákona o správe daní, ako aj interných\npredpisov Ministerstva financií Slovenskej republiky, ako aj hmotnoprávne pochybenia vo vzťahu k\ndaňovým kontrolám vykonaným daňovým úradom voči žalobcovi.\nV súvislosti s vyššie uvedenou vnútornou kontrolou krajský súd konštatoval, že žalobca viackrát\npožadoval poskytnutie informácií o konaniach, ktoré súviseli s podnetmi na prešetrenie postupu správcu\ndane pri výkone kontrol u žalobcu a N-ESCOOP, s.r.o. (vnútornej kontroly vykonanej u správcu dane).\nŽalovaný správny orgán požadované informácie žalobcovi nesprístupnil a výsledok vnútornej kontroly\nvykonanej u správcu dane nie je ani súčasťou administratívneho spisu. V nadväznosti na uvedené\nkrajský súd dôvodil, že napriek právu garantovaného žalobcovi v zmysle ustanovení § 15 ods. 5 písm.\nd), f) g) zákona o správe daní, podľa ktorých žalobca mal právo nahliadnuť do zápisnice z miestneho\nzisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti s daňovou kontrolou vykonávanou u\nžalobcu, vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole a aj nahliadnuť do zapožičaných\ndokladov u správcu dane, žalovaný správny orgán požadované informácie žalobcovi nesprístupnil a\nnemohol sa s nimi ani oboznámiť.\nMedzi dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia žalovaného krajský súd zaradil aj absenciu právnych\nzáverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako aj ich nejednoznačnosť. V tejto\nsúvislosti uviedol: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku\nskutkových dôvodov, pričom ide o vady skutkových zistení, o ktoré sú opreté rozhodovacie dôvody.\nZa takéto vady je možné považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach v konaní\nnezisťovaných, prípadne, keď nie je zrejmé, či nejaké dôkazy boli v konaní vykonané. Platí, že ak\nje rozhodnutie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre nezrozumiteľnosť, bráni takýto\nnedostatok spravidla posúdeniu dôvodnosti ďalších meritórnych námietok.“\nZároveň súd prvého stupňa žalovanému vytýkal nedostatočné odôvodnenie preskúmavaného\nrozhodnutia, nakoľko v ňom nereagoval na všetky návrhy žalobcu uvedené v odvolaní, dostatočne a\nvyčerpávajúcim spôsobom sa nevysporiadal s námietkami poukazujúcimi na porušovanie procesných\npráv žalobcu ním uplatňovanými v priebehu celého daňového konania, v dôsledku čoho sa súdu prvého\nstupňa preskúmavané rozhodnutie javilo ako nezrozumiteľné.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov podľa § 205 ods. 2\npísm. d) a písm. f) OSP a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne\nbez priznania náhrady trov konania žalobcovi, eventuálne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu\nprvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\nVo vzťahu k dôvodom zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaný uviedol, že krajský súd v tomto\nkonkrétnom prípade pri posudzovaní zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia zlúčil v jedno dve\nrozdielne konania, a to výkon daňovej kontroly realizovanej správcom dane s výkonom vnútornej kontroly\nrealizovanej odborom vnútornej kontroly na podnet žalobcu mimo preskúmavaného daňového konania.\nŽalovaný poukázal na obsah druhého odseku na str. 7 odôvodnenia rozsudku krajského súdu, v ktorom\ntento uvádza, že žalobca nesporne viackrát požadoval poskytnutie informácií o konaniach, ktoré súviseli\ns podnetmi na prešetrenie postupu Daňového úradu Bratislava III pri výkone kontrol u žalobcu a NESCOOP, s.r.o., hoci táto obchodná spoločnosť s prejednávaným konaním nijako nesúvisí. Šetrenie na\npodnet žalobcu realizoval odbor vnútornej kontroly (toto šetrenie je činnosť vnútornej kontroly vykonanej\nu správcu dane), správca dane nemohol žiadnym spôsobom odbor vnútornej kontroly ovplyvniť, ani\nnemohol podať o šetrení a jeho výsledku žalobcovi žiadne informácie, nakoľko správca dane bol na\nzáklade podnetu žalobcu kontrolovaný. To isté platí o oddelení odvolacieho konania žalovaného, ktoré\nrozhodovalo o odvolaní žalobcu.\nŽalovaný dôvodil, že žalobou napadnuté rozhodnutia boli vydané v daňovom konaní, s prihliadnutím na\nprechodné ustanovenie § 165 ods. 2 daňového poriadku, vedenom podľa zákona o správe daní, pričom\nvnútorná kontrola postupu správcu dane bola vykonávaná odborom vnútornej kontroly podľa zákona č.\n10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov.\nK vytýkanému nesprístupneniu žalobcom požadovaných informácií z vykonanej vnútornej kontroly, ako\ni k nepripojeniu výsledkov vnútornej kontroly k administratívnemu spisu žalovaný uviedol, že daňová\nkontrola za zdaňovacie obdobie marec 2009 bola ukončená dňa 14.07.2010, kedy správca dane\nprerokoval protokol o výsledku zistenia z daňovej kontroly č. 602/321/70124/2010/Dub so žalobcom\na aj jeho splnomocneným zástupcom. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že podnet\nna prešetrenie postupu správcu dane žalobca podal až dňa 08.02.2011, teda bezmála o trištvrte roka\nneskôr, ako bola ukončená daňová kontrola za zdaňovacie obdobie marec 2009. Z uvedeného vyplýva,\nže žalobca sa počas daňovej kontroly za predmetné zdaňovacie obdobie DPH ani nemohol domáhať\nsprístupnenia informácií z odboru vnútornej kontroly, nakoľko podnet na prešetrenie postupu správcu\ndane ani nebol v tom čase podaný.\nZároveň žalovaný dal do pozornosti, že žalobca počas trvania daňovej kontroly ani raz nevyužil svoje\noprávnenie podľa ustanovenia § 15 ods. 8 zákona o správe daní a nepodal námietku proti postupu\nsprávcu dane. Žalobcovi bolo umožnené nazrieť do spisov v súlade s § 22 zákona o správe daní,\npričom podľa § 22 ods. 2 zákona o správe daní nebol oprávnený nazerať do úradnej korešpondencie,\nt.j. dožiadaní medzi inými správcami dane.\nVyjadrenie krajského súdu o obsahu odpovede odboru vnútornej kontroly žalobcovi zo dňa 14.12.2011\nžalovaný označil za úplne skresľujúce, naformulované presne v opačnom význame jeho obsahu. Odbor\nvnútornej kontroly vo svojej odpovedi na podnet žalobcu definoval daňové tajomstvo podľa § 23 zákona\no správe daní a na základe toho v nasledujúcom odseku oznámil žalobcovi, že podľa § 5 zákona\nč. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám má právo byť informovaný o veciach, ktoré\nnie sú daňovým tajomstvom. Nakoľko však zistenia odboru vnútornej kontroly získané v súvislosti s\ndaňovým konaním sú daňovým tajomstvom v zmysle § 23 zákona o správe daní, nemôže byť žalobca\ns konkrétnosťami oboznámený. Odbor vnútornej kontroly v druhom odseku zároveň oboznámil žalobcu\ns výsledkom svojej kontroly s tým, že zistené procesné nedostatky v priebehu daňovej kontroly zo\nstrany zamestnancov DÚ Bratislava III boli odstránené. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že protokol\nvyhotovený odborom vnútornej kontroly nebol súčasťou odvolacieho spisu, preto nebol ani súčasťou\nadministratívneho spisu predloženého Krajskému súdu v Bratislave. Žalovaný ako odvolací orgán pri\nrozhodovaní o odvolaní proti rozhodnutiu prvého stupňa nemal dôvod spochybňovať výsledok kolegov\nz odboru vnútornej kontroly, skutočnosti a informácie uvedené v dokumente, nazvanom „podnet na\nprešetrenie - odpoveď“, keď odbor vnútornej kontroly oboznámil žalobcu, že zistené procesné nedostatky\nzo strany zamestnancov DÚ Bratislava III, boli v priebehu daňovej kontroly odstránené a bral to ako fakt.\nVo vzťahu k obsahu kópie odpovede Krajskej prokuratúry Bratislava, predloženej žalobcom krajskému\nsúdu žalovaný uviedol, že krajská prokuratúra pri šetrení podnetu žalobcu zrejme mala k dispozícii\nprotokol vypracovaný odborom vnútornej kontroly (nie správcom dane - poznámka žalovaného) č.\n1/135/16757-89188/2011/PeMá a v ďalšej časti tejto odpovede krajskej prokuratúry zo dňa 14.01.2013,\n\nktorú už krajský súd v napadnutom rozsudku na str. 5 prvý odsek necituje je uvedené, že podľa §\n20 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, pri výkone dozoru\nnad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej\nsprávy prokurátor dbá na to, aby svoje zákonné povinnosti aktívne plnili predovšetkým kontrolné orgány.\nZ uvedených skutočností vyplýva, že svoje kontrolné činnosti si daňové riaditeľstvo aktívne splnilo,\navšak správnosť, resp. úplnosť kontrolných zistení nemôže byť predmetom preskúmania zo strany\nprokuratúry. Keďže žalobca ani na základe opätovnej výzvy svoj podnet žiadnym spôsobom neupresnil,\nv akom rozsahu a z akých dôvodov namieta prípadnú nesprávnosť alebo neúplnosť kontrolných zistení\ndaňového riaditeľstva a vzhľadom k samotným zisteniam daňového riaditeľstva neprichádzalo do úvahy\nprijatie žiadneho prokurátorského opatrenia na netrestnom úseku činnosti prokuratúry, podnet žalobcu\nTex - Press Slovakia, s.r.o. prokurátor odložil.\nŽalovaný taktiež vyjadril nesúhlas so záverom krajského súdu o nezrozumiteľnosti, nepreskúmateľnosti\na nejednoznačnosti odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia z dôvodu absencie právnych\nzáverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností. Žalovaný mal za to, že venoval dostatočnú\npozornosť odôvodneniu svojho rozhodnutia, pričom vychádzal zo zistení správcu dane. Nakoľko mal\nza to, že v prvom dodatočnom platobnom výmere č. 602/232/107326/2010/Mor zo dňa 15.07.2010,\nvydanom po daňovej kontrole, správca dane nedostatočne odôvodnil svoje zistenia, zrušil tento\ndodatočný platobný výmer a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie z titulu, že správca dane\nsa v odôvodnení napadnutého dodatočného platobného výmeru nie úplne dostatočne vysporiadal\nso zisteniami ohľadne nákupu fakturovaného tovaru. Preto uložil správcovi dane doplniť konanie a\nvo svojom rozhodnutí č. 1/222/17316-109765/2010/991050-r zo dňa 08.12.2010 presne uviedol, aké\nskutočnosti ešte majú byť správcom dane došetrené a doplnené. Žalovaný podotkol, že všetky tieto\nrozhodnutia tvorili súčasť administratívneho spisu predloženého Krajskému súdu v Bratislave.\nIII.\nŽalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny\npotvrdil. Trval na tom, aby žalovaný predložil správu z vnútornej kontroly, kde sú uvedené konkrétne\nporušenia pri výkone daňovej kontroly správcom dane.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní (§\n212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné. Odvolací súd rozhodol bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 246c ods. 1 vety prvej v spojení s § 214 ods. 2 OSP.\nPodľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“) Slovenská republika\nje zvrchovaný, demokratický a právny štát.\nPodľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva\nna nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej\nrepubliky.\nPodľa čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej\nsprávy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví\ninak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných\npráv a slobôd.\nPodľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných\nvšeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.\nPodľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných\nprostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.\nPodľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi\nv správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a\n\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy\nalebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu\nsa rozumie aj jeho nečinnosť.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodľa § 250d ods. 1 vety prvej OSP žalovaný je povinný v súdom určenej lehote predložiť súdu svoje\nspisy spolu so spismi orgánu prvého stupňa.\nPodľa § 250i ods. 1 OSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 1a písm. c) zákona o správe daní správou daní evidencia a registrácia daňových subjektov a\nich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie,\ndaňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových\nnedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov podľa tohto\nzákona alebo osobitných zákonov.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.\nPodľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom\nkonaní vyšlo najavo.\nPodľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie\ndo úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo\nvybratie dane.\nPodľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo\npreveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej\npovinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola\nsa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo\nosobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo\nkontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,\nalebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru\noslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.\nPodľa § 15 ods. 5 zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej\nlen „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo\na) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia\nzamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,\nb) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,\nc) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa\nodseku 10 druhej vety,\nd) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti\ns daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,\ne) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,\nf) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť,\naby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,\ng) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.\n\nPodľa § 15 ods. 6 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi\nsprávcu dane tieto povinnosti:\na) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,\nb) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,\nc) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,\nd) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v\npísomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom\ndane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,\ne) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia\nnajneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,\nf) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a\numožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,\ng) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového\nsubjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).\nPodľa § 15 ods. 8 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt môže do dňa doručenia výzvy\npodľa odseku 10 uplatniť u správcu dane námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri\nvýkone daňovej kontroly. Námietky vybavuje zamestnanec správcu dane najbližšie nadriadený tomu\nzamestnancovi, voči ktorému smerujú. Tento nadriadený zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí\nnápravu alebo kontrolovanému daňovému subjektu oznámi písomne dôvody, pre ktoré nemožno\nnámietke vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.\nPodľa § 101 zákona o správe daní na daňové konanie sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom\nkonaní.\nPodľa § 3 ods. 6 písm. a) zákona č. 150/2001 Z.z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa\nzákon č. 440/2000 Z.z. o správach finančnej kontroly daňové riaditeľstvo priamo alebo prostredníctvom\npracovísk daňového riaditeľstva vykonáva dohľad nad činnosťou daňových úradov a ukladá opatrenia\nna odstránenie zistených nedostatkov.\nPodľa § 6 ods. 2 zákona č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon č. 10/1996 Z.z.“) iné orgány štátnej správy vykonávajú kontrolu v rozsahu svojej pôsobnosti\nv kontrolovaných subjektoch podľa osobitných predpisov.\nPodľa § 7 ods. 2 zákona č. 10/1996 Z.z. vnútorná kontrola podľa tohto zákona je kontrola plnenia\núloh štátnej správy vykonávaná útvarmi kontroly a ostatnými odbornými útvarmi orgánu štátnej správy,\nprávnickej osoby zriadenej orgánom štátnej správy a právnickej osoby založenej orgánom štátnej správy,\nalebo zamestnancom určeným vedúcim orgánu kontroly. Vnútorná kontrola je aj kontrola plnenia úloh\nštátnej správy zverených zákonom orgánom územnej samosprávy, vykonávaná odborným útvarom\npríslušného orgánu štátnej správy.\nPodľa § 7 ods. 3 zákona č. 10/1996 Z.z. orgány kontroly v rámci vnútornej kontroly a v rozsahu svojej\npôsobnosti kontrolujú najmä\na) plnenie úloh štátnej správy,\nb) efektívnosť štátnej správy (§ 2a),\nc) prešetrovanie a vybavovanie petícií a prešetrovanie a vybavovanie sťažností,\nd) dodržiavanie všeobecne záväzných právnych predpisov a interných predpisov,\ne) plnenie opatrení na nápravu zistených nedostatkov.\nPodľa § 9 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z.z. (1) kontrolnou činnosťou sa zisťuje\na) stav kontrolovaných skutočností a ich súlad so všeobecne záväznými právnymi predpismi, internými\npredpismi a s uzneseniami vlády Slovenskej republiky,\nb) príčiny a škodlivé následky nedostatkov zistených kontrolou,\nc) úroveň efektívnosti plnenia úloh štátnej správy a spôsob riadenia štátnej správy,\nd) splnenie opatrení prijatých na odstránenie zistených nedostatkov a ich účinnosť.\nZ obsahu podanej žaloby vyplýva, že okrem hmotnoprávnych námietok k neuznaniu nároku na uplatnený\nnadmerný odpočet DPH žalobca predovšetkým napádal nezákonnosť priebehu daňovej kontroly a\n\nnezákonnú povahu protokolu o jej výsledku ako dôkazného prostriedku, najmä z dôvodu prekročenia\nzákonom stanovenej dĺžky daňovej kontroly, porušenia práva žalobcu podľa § 15 ods. 5 písm. f)\nzákona o správe daní tým, že mu bolo odopreté právo vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam pred\nvydaním protokolu o výsledku daňovej kontroly, ďalej z dôvodu, že správca dane vykonával z vlastného\npodnetu procesné úkony v období prerušenia výkonu daňovej kontroly s tým, že do protokolu správca\ndane neuviedol kontrolné zistenia vyplývajúce z medzinárodnej výmeny informácií, ktorá sa navyše\nnevzťahovala na kontrolované zdaňovacie obdobie marec 2009. Zároveň žalobca požadoval, aby bol\nsúčasťou administratívneho spisu výsledok z vnútornej kontroly, na ktorú dal sám podnet, poukazujúc\nna odpoveď zaslanú mu odborom vnútornej kontroly žalovaného, konštatujúcej zistenia procesných\nnedostatkov pri výkone daňovej kontroly zo strany zamestnancov správcu dane.\nZrušenie preskúmavaného rozhodnutia krajský súd odôvodnil nemožnosťou vysporiadať sa s námietkou\nžalobcu napádajúcou prekročenie zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly z dôvodu, že sa v\nadministratívnom spise nenachádza protokol o výsledku vnútornej kontroly vykonanej u správcu dane\nodborom vnútornej kontroly žalovaného. Taktiež na základe uvedeného nemohol krajský súd preveriť\nnámietku žalobcu ohľadne vykonávania procesných úkonov v období prerušenia výkonu daňovej\nkontroly, nesprávne v rozsudku vyjadrené tvrdením v zátvorke v štvrtom odseku na siedmej strane „či\ndaňový subjekt, napriek prerušenému konaniu vykonával úkony a opäť tým nevstúpil do konania“.\nS uvedeným názorom krajského súdu, spôsobom určenia rozsahu a podkladov na vykonanie súdneho\nprieskumu žalobou napadnutých rozhodnutí daňových orgánov oboch stupňov, vrátane namietaného\npostupu predchádzajúceho ich vydaniu, nemožno súhlasiť.\nPredovšetkým odvolací súd považuje za potrebné uviesť na pravú mieru význam, aký krajský súd v rámci\nsúdneho prieskumu pripísal protokolu o výsledku vnútornej kontroly realizovanej právnym predchodcom\nžalovaného, Daňovým riaditeľstvom Slovenskej republiky, odborom vnútornej kontroly, po skončení\ndaňovej kontroly u správcu dane na základe podnetu žalobcu.\nVykonávanie vnútornej kontroly je samostatné konanie, realizované v rámci pôsobnosti nadriadeného\norgánu štátnej správy na úseku správy daní s cieľom dosiahnutia účelu vnútornej kontroly sledovaného\nzákonom č. 10/1996 Z.z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov, podľa ktorého\nvýsledkom procesu vnútornej kontroly nie je rozhodnutie o právach a povinnostiach účastníkov\nadministratívnych konaní, ale odhalenie a odstránenie nedostatkov vo vnútri systému, a to s\nprihliadnutím na dodržiavanie nielen všeobecne záväzných právnych predpisov, ale i interných\nvšeobecne záväzných a individuálne záväzných právnych aktov (interných predpisov) uplatňovaných\nna tom ktorom úseku verejnej správy, v danom prípade na úseku správy daní. Proces vnútornej\nkontroly je nevyhnutný na zabezpečenie riadneho a efektívneho plnenia úloh a chodu štátnej správy,\navšak vzhľadom na výsledné materiály so zameraním na zabezpečenie sledovania plnenia opatrení na\nnápravu zistených nedostatkov (§ 7, § 13 citovaného zákona), nijako priamo nezasahuje do povinností,\npráv a právom chránených záujmov účastníkov správnych konaní, pričom výstupy z nej nie sú určené\npriamo účastníkom správnych konaní. V tomto ohľade vnútorná kontrola vytvára podmienky na zákonné\npostupy správnych orgánov, či už pri plnení úloh štátnej správy, alebo pri rozhodovaní o právach,\npovinnostiach a právom chránených záujmoch účastníkov konaní vedených pred správnymi orgánmi.\nZ uvedeného dôvodu v prejednávanej veci výsledky a zistenia vnútornej kontroly netvoria súčasť\nadministratívneho spisu a nemôžu tvoriť ani podklad na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného\na postupov predchádzajúcich ich vydaniu. Z pohľadu ich využiteľnosti v rámci súdneho prieskumu\nje ich obsah irelevantný, keďže správny súd pri uvedenom posudzovaní a rozhodovaní vychádza z\nobsahu administratívneho spisu, pričom je preň rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250d ods. 1 OSP, § 250i ods. 1 OSP).\nV tejto súvislosti nemožno opomenúť, že len súd má právomoc preskúmať zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia v konaní podľa druhej hlavy piatej časti OSP (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR v spojení s § 244\nods. 1 OSP), pričom žalovaný správny orgán je, rovnako ako žalobca, jednou z procesných strán (§ 250\nods. 1 OSP), ktorá už nie je v konaní pred súdom voči účastníkovi správneho konania v mocenskom\npostavení. Konštatovanie procesných pochybení v preskúmavanom správnom konaní jedným z jeho\nkontrolných útvarov, zistených v rámci vnútornej kontroly, nie je pre súd podkladom, ani relevantným\ndôkazom o nezákonnosti žalobcom namietaného postupu, keďže správny súd v rámci svojej právomoci\n\nsám a nezávisle, na základe obsahu administratívneho spisu preveruje zákonnosť žalobou napadnutého\nrozhodnutia a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu.\nV kontexte uvedeného odvolací súd taktiež poukazuje na medze žaloby, ktorými je, s výnimkou prípadov\npodľa § 250j ods. 3 OSP, správny súd viazaný. Z dispozičnej zásady, ktorou sa súd v správnom\nsúdnictve riadi, vyplýva žalobcovi z ustanovenia § 249 ods. 2 OSP zákonná povinnosť uviesť okrem\nvšeobecných náležitostí žaloby (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 OSP) aj označenie rozsahu, v ktorom je\nadministratívne rozhodnutie napadnuté, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a aký konečný\nnávrh robí. V správnom súdnictve sa dôsledne uplatňuje koncentračná zásada, v zmysle ktorej žalobca\nmôže žalobné dôvody síce meniť, ale rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby (§ 250h\nods. 1 v spojení s § 250b OSP). Po uplynutí tejto lehoty už nie je možné v priebehu konania vznášať\nďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému rozhodnutiu, a to ani v replike na vyjadrenie\nžalovaného, ani na pojednávaní. K žalobným bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby\nsprávny súd nemôže prihliadať.\nVzhľadom k tomu, že nie je úlohou správneho súdu vyhľadávať za žalobcu konkrétne dôvody\nnezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu (tvoriace obsah žaloby a zároveň určujúce rozsah\npreskúmavania zákonnosti rozhodnutia súdom), ba naopak, je povinný sa spravovať zásadou iudex\nne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán) vyplývajúcou z ustanovenia §\n249 ods. 2 OSP, nie je namieste v rámci súdneho prieskumu brať do úvahy výsledky vnútornej\nkontroly. Tie by dodatočne nemohli ovplyvniť ani rozhodovanie súdu, ani rozsah preskúmavania\nzákonnosti napadnutého rozhodnutia a postupu daňových orgánov pred jeho vydaním, keďže tento\nje v dispozícii žalobcu, i to v rámci lehoty na podanie žaloby. Procesné postupy vedené v zmysle\nuvedených zásad správneho súdnictva nemôže žalobca nahradiť alebo obísť ani podnetmi na\nvykonanie vnútornej kontroly, prípadne podnetmi na vykonanie dozoru prokurátorom, hoci ich obsahom\nsú v podstate totožné námietky, ktoré mal možnosť v plnej miere uplatniť v rámci riadnych alebo\nmimoriadnych opravných prostriedkov preskúmavaného správneho konania, prípadne využitím práva\nsúdneho prieskumu zákonnosti napádaných administratívnych rozhodnutí.\nVo vzťahu k vytýkanej nedostatočnosti a nezrozumiteľnosti odôvodnenia žalovaného odvolací súd\nuvádza, že súd prvého stupňa tieto nedostatky naznačil len všeobecne a povrchne, bez toho, aby\nv odôvodnení rozsudku konkrétne uviedol, ktorými námietkami žalobcu sa žalovaný v odvolacom\ndaňovom konaní nezaoberal.\nPri preskúmavaní postupu správneho orgánu je nevyhnutné vyhodnotiť, či procesné vady priamo\novplyvnili ústavný princíp spravodlivého konania a spôsobili žalobcovi ako daňovému subjektu odňatie\nmožnosti riadne konať pred daňovým orgánom, a to s prihliadnutím na ustanovenie § 250i ods. 3\nOSP. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na skoršie rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky č. k. 4 Sž 98-102/2002 zo dňa 17.12.2002: „Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval\nproces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre\núčastníka.“\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, že napadnutý rozsudok krajského\nsúdu z dôvodu a postupom podľa § 250ja ods. 3 in fine OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. h) OSP\nzrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 OSP).\nV ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa zaoberať sa aj meritórnymi dôvodmi žaloby\nv intenciách názoru odvolacieho súdu, ktorým je viazaný (§ 250ja ods. 4 OSP), a dostatočne sa\nvysporiadať s prieskumom zákonnosti žalobou napádaných správnych rozhodnutí ako i namietaného\npostupu, ktorý predchádzal ich vydaniu a svoje rozhodnutie náležite, presvedčivo, s použitím výkladu\nzákona, odôvodniť (§ 157 ods. 2 OSP).\nPodľa § 224 ods. 3 OSP v novom rozhodnutí o veci prvostupňový súd rozhodne aj o náhrade trov\nodvolacieho konania.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.\nmája 2011).\n\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/291/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}