{"guid": "931d10c7-5dc8-42c4-9b80-0c7babcf5d52:2038c4bc-7829-4459-90e6-81695f13435d", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1012200673.1", "spisova_znacka": "4Sžo/257/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/257/2015 z 8. 11. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 8. novembra 2016, sp. zn. 4Sžo/257/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1012200673.1", "identifikacne_cislo": "1012200673", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jana Zemková", "sudca_id": 393, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-jana-zemkova-393", "datum_vydania": "2016-11-08", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 211/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2000/211", "nazov": "zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/211", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/211-2000"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/211#paragraf-8"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2038c4bc-7829-4459-90e6-81695f13435d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1012200673.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1012200673.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1012200673.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n4Sžo/257/2015\n1012200673\n08. 11. 2016\nJUDr. Jana Zemková\nECLI:SK:NSSR:2016:1012200673.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Zemkovej\nPhD. a zo sudcov JUDr. Nory Halmovej (sudca spravodajca) a JUDr. Milana Moravu, v právnej veci\nžalobcu: EUREA, občianske združenie, IČO: 30 794 242, Tupého 25/A, Bratislava, zastúpený: Mgr.\nVladimír Šárnik, advokát, Národného oslobodenia 25, Bernolákovo, proti žalovanému: Ministerstvo\nvnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného\nč. SLV-OLVS-6/2012 zo dňa 25. januára 2012, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave, č. k.: 2S/139/2012-36 zo dňa 1. apríla 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.: 2S/139/2012-36 zo dňa 1.\napríla 2015 spolu s opravným uznesením č.k. 2S/139/2012-49 zo dňa 22. októbra 2015 p o t v r d z u j e .\nŽalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\n1.\n1.1 Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\nSLV-OLVS-6/2012 zo dňa 25.01.2012, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu\nMinisterstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti korupcii (ďalej len „povinná osoba“)\npodľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej len „ZSI“) vydanom v prvom\nstupni pod č. KM-919-007/SI-2011 zo dňa 09.12.2011, ktorým sa nevyhovelo žalobcovej žiadosti zo\ndňa 04.10.2011 o poskytnutie informácie, v ktorej žiadal o sprístupnenie „uznesení všetkých interných\npredpisov Ministerstva vnútra SR, Prezídia Policajného zboru alebo Úradu boja proti korupcii, ktoré\nupravujú operatívnu činnosť príslušníkov PZ služobne zaradených na Úrade boja proti korupcii“ a toto\nrozhodnutie potvrdil.\n1.2 Krajský súd v Bratislave zároveň rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov nemá právo\nna náhradu trov konania.\n1.3 Krajský súd v Bratislave v odôvodnení svojho rozsudku poukázal na vymedzenie žalobných dôvodov\na posudzoval, či zákonná 15-dňová lehota podľa § 19 ods. 3 ZSI na rozhodnutie o rozklade žalobcu\nproti prvostupňovému rozhodnutiu povinnej osoby začala plynúť žalovanému už dňom nasledujúcim\npo doručení rozkladu, alebo až dňom nasledujúcim po predložení rozkladu povinnou osobou spolu so\nspisom rozkladovej komisii Ministrovi vnútra SR. Od posúdenia tejto otázky potom závisí, či vo veci\nbolo vydané druhostupňové fiktívne rozhodnutie márnym uplynutím 15-dňovej lehoty na rozhodnutie o\n\nrozklade alebo či fikcia rozhodnutia o žalobcovom rozklade nenastala a žalobou napadnuté rozhodnutie\nministra bolo vydané včas.\n1.4 V tejto súvislosti krajský súd poukázal na novšiu judikatúru najvyššieho súdu sp.zn. 3Sži/19/2012\nzo dňa 04.12.2012, v ktorej tento súd v obdobnej veci konštatoval, že „...ustanovenie § 19 ods. 3 prvá\nveta zák. č. 211/2000 Z. z. počíta s procesom predkladania spisu prvostupňovým správnym orgánom\na preto sa ustanovuje 15-dňová lehota na rozhodnutie od doručenia odvolania povinnou osobou,\ntzn. od doručenia odvolania spolu so spisovým materiálom. Tento postup sa primerane aplikuje na\nkonanie o rozklade (§ 61 ods. 3 správneho poriadku). Rozhodnutiu o rozklade predchádza procesný\npostup rozkladovej komisie a vyhotovenie návrhu rozkladovou komisiou, ktorá vykonáva procesné úkony\nspojené s predložením veci na rozhodnutie o rozklade podobne ako správny orgán prvého stupňa.\nRozkladová komisia preto tieto úkony robí najneskôr v lehote podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku v\nspojení s § 41 ods. 3 správneho poriadku. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR zmienená subsidiárna\naplikácia správneho poriadku i na konanie podľa zákona č. 211/2000 Z.z. je v súlade s princípom dobrej\nverejnej správy. Z tohto dôvodu Najvyšší súd SR dospel k záveru, že lehota na rozhodnutie ministra\npodľa § 19 ods. 3 prvá veta zákona č. 211/2000 Z.z. plynie od predloženia rozkladu spolu so spisom ...“.\n1.5 Krajský súd zaujal stanovisko, podľa ktorého povinná osoba v súlade s § 57 ods. 2 správneho\nporiadku, ktorého právnemu režimu konanie podľa ZSI v otázkach osobitne neupravených podlieha,\npredložila rozklad žalobcu (doručený 26.10.2011) so spisom (dňa 11.01.2012). Nasledujúcim dňom\nzačala plynúť ministrovi žalovaného, oprávnenému rozhodnúť o rozklade, zákonná 15-dňová lehota\npodľa § 19 ods. 3 ZSI, ktorú minister dodržal a žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 25.01.2012\nzamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie povinnej osoby zo dňa 09.12.2011.\n1.6 Krajský súd v Bratislave je toho názoru, že fikcia vydania druhostupňového rozhodnutia, ktorým\nby bolo potvrdené rozhodnutie povinnej osoby o nesprístupnení žalobcom požadovanej informácie\nnenastala a preto fiktívne rozhodnutie, ktorým žalobca odôvodňuje nadbytočnosť a nezákonnosť žalobou\nnapadnutého rozhodnutia, nevzniklo.\n1.7 Krajský súd ďalej poukázal na to, že v zmysle zákona o ZSI je práve žalovaný pôvodcom\npredmetných informácií a ako taký je spôsobilí a oprávnený rozhodnúť, ktorá informácia je utajovanou\nskutočnosťou a určiť stupeň jej utajenia. V tomto kontexte preto nemožno polemizovať so žalovaným ako\npôvodcom utajovanej skutočnosti v zmysle zákona či predmetné informácie sú, alebo nie sú, zaradené\ndo zoznamu utajovaných skutočností a či podliehajú režimu utajenia v zmysle zákona o ZSI. Utajovaná\nskutočnosť musí byť chránená pred nepovolanou osobou a cudzou mocou spôsobom ustanovenými\npríslušnými právnymi predpismi. Žalobca je v tomto smere nepovolanou osobou, ktorá nie je oprávnená\noboznamovať sa s utajovanými skutočnosťami.\n1.8 Krajský súd je tiež názoru, že označenie celého dokumentu určitým stupňom utajenia neruší\npovinnosť vyplývajúci z § 12 ZSI poskytnúť informácie, ktoré nie sú utajovanými skutočnosťami (napr.\ninformácie, ktorých sprístupnenie neohrozí záujmy Slovenskej republiky) a ktoré nie sú chránené ani\ninými predpismi. Pri rozhodovaní o sprístupnení informácií obsiahnutých v takomto dokumente treba\nrešpektovať ústavnú požiadavku zakotvenú v čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, aby obmedzenie práva na\nprístup k informáciám bolo vždy naozaj „nevyhnutné“ na ochranu určitého chráneného záujmu (v tomto\nprípade napr. na ochranu bezpečnosti štátu alebo verejného poriadku). Znamená to, že prístup by mal\nbyť obmedzený k tým informáciám, ktoré je naozaj potrebné chrániť v záujme štátu (k utajovaným\nskutočnostiam) a že z dokumentu označeného za utajovaný, by mali byť sprístupnené informácie, ktoré\nnie sú utajovanými skutočnosťami.\n1.9 Krajský súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že v danom prípade nebola naplnená potreba\nchrániť požadované informácie vzhľadom na záujem Slovenskej republiky ako ďalšia požiadavka podľa\nzákona ZSI.\n1.10 Podľa krajského súdu žalobcom požadované informácie sú internými predpismi upravujúcimi\nutajené postupy operatívnej činnosti, ktoré slúžia Policajnému zboru SR na účely zamedzovania,\nodhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti a páchateľov, pričom súbor týchto informácií nemá\nverejný charakter. Policajný zbor chráni život a bezpečnosť osôb a majetok, odhaľuje trestné činy a\nzisťuje ich páchateľov, spolupôsobí pri odhaľovaní daňových únikov a nezákonných finančných operácií,\n\nvykonáva vyšetrovanie a vyhľadávanie o trestných činoch, vedie boj proti terorizmu, vykonáva pátranie\npo osobách a pátranie po veciach a iné úlohy ak tak ustanovujú osobitné predpisy.\n1.11 Krajský súd sa teda v plnej miere stotožnil so žalovaným, že poskytnutím predmetných informácií\nby mohlo dôjsť k zmareniu alebo sťaženiu odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti a tiež k\nohrozeniu verejného poriadku. Preto tieto informácie svojim charakterom spĺňali definíciu utajovaných\nskutočností podľa zákona ZSI po formálnej i materiálnej stránke a ako také boli vylúčené v súlade s §\n8 ods. 1 ZSI z povinnosti ich žalobcovi poskytnúť.\n1.12 Vzhľadom na uvedené, dospel Krajský súd v Bratislave po preskúmaní veci k záveru, že rozhodnutie\nžalovaného i postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, neukrátili žalobcu na jeho právach a boli v\nmedziach zákona. Nakoľko námietky žalobcu neodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia,\npostupoval krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. a žalobu zamietol.\n2.\n2.1 Včas podaným odvolaním sa žalobca domáhal, aby odvolací súd rozsudok Krajského súdu v\nBratislave č.k. 2S/139/2012-36 zo dňa 01.04.2014 zrušil a žalobcovi priznal náhradu trov konania.\n2.2 Podľa názoru žalobcu, súd materiálnu podmienku existencie utajovanej skutočnosti posudzoval\nformalisticky, keď iba skonštatoval úlohy Policajného zboru. Krajský súd v tejto časti zdôvodnenia\ncelkom rezignoval na nezávislosť súdnej moci a stal sa prisluhovačom výkonnej moci. Je názoru,\nže nie každý interný predpis upravuje konkrétne postupy pri realizácii spravodajských opatrní a nie\nkaždý aspekt operatívno-pátracej činnosti je nevyhnutné a potrebné utajovať. Utajeniu môžu podliehať\nkonkrétne realizované činnosti v rozpracovaných veciach, nie všeobecné akty upravujúce chronicky\nznáme postupy, či vnútornú organizáciu operatívnych útvarov. Poukázal, že okrem splnenia formálnej\npodmienky, musí existovať aj materiálna - teda potreba chrániť informáciu pred vyzradením v záujme\nSlovenskej republiky, inak sa nejedná o utajovanú skutočnosť, hoc by aj bola formálne takto označená.\n2.3 Žalobca namieta, že žalovaný sa nevysporiadal ani s formálnou podmienkou, keď sa v jeho\nrozhodnutí neuvádza, podľa ktorej položky nariadenia MV č. 16/2008 by mali byť požadované informácie\nutajovanou skutočnosťou.\n2.4 Aby informácia bola utajovanou skutočnosťou, musela byť v zmysle § 2 písm. a/ ZSI za takúto\nurčená jej pôvodcom, musela vzniknúť v oblasti ustanovenej nariadením vlády SR (formálne podmienky)\na zároveň musí existovať potreba chrániť ju pred vyzradením v záujme SR (materiálna podmienka).\nPokiaľ je splnená iba formálna a nie aj materiálna podmienka, nejedná sa o utajovanú skutočnosť, hoc\nby aj formálne takto označená bola.\n3.\n3.1 K podanému odvolaniu sa vyjadril aj žalovaný svojim podaním zo dňa 15.07.2015, kde uvádza, že\nkrajský súd dostatočne preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobnom\nnávrhu ako aj ku konaniu, ktoré mu predchádzalo. Stotožňuje sa s rozsudkom Krajského súdu v\nBratislave a navrhuje, aby Najvyšší súd SR rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\n3.2 Žalobcove vágne tvrdenia, že metódy používané Policajným zborom SR nie sú unikátne, ale naopak,\nže sú chronicky známe, pričom každý záujemca sa s nimi môže oboznámiť v príslušných verejne\nprístupných archívoch bezpečnostných zložiek, nemôže spochybňovať, že žalobcom požadované\ninformácie sú internými predpismi upravujúcimi utajené postupy operatívnej činnosti, ktoré slúžia\nPolicajnému zboru na účely zamedzovania, odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti a\npáchateľov, pričom súbor týchto informácií nemá verejný charakter. Policajný zbor chráni život a\nbezpečnosť osôb a majetok, odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov, spolupôsobí pri odhaľovaní\ndaňových únikov a nezákonných finančných operácií, vykonáva vyšetrovanie a vyhľadávanie o trestných\nčinoch, vedie boj proti terorizmu, vykonáva pátranie po osobách a pátranie po veciach a iné úlohy ak\ntak ustanovujú osobitné predpisy.\n\n3.3 Žalovaný je presvedčený, že požadované informácie svojim charakterom spĺňali definíciu\nutajovaných skutočností podľa zákona ZSI a to po formálnej ako aj materiálnej stránke, a ako také boli\nvylúčené v súlade s § 8 ods. 1 ZSI z povinnosti ich žalobcovi poskytnúť.\n\n4.\n4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý\nrozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného\nodvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený\nminimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky www.nsud.sk <..\n4.2 V predmetnom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, preskúmal rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave, č. k.: 2S/139/2012-36 zo dňa 01.04.2015, ktorý podľa § 250j ods. 1\nO.s.p. zamietol žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SLV-OLVS-6/2012 zo dňa\n25.01.2012, ktorým žalovaný zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu žalovaného vydanom v prvom\nstupni pod č. KM-919-007/SI-2011 zo dňa 09.12.2011, ktorým sa nevyhovelo žalobcovej žiadosti zo\ndňa 04.10.2011 o poskytnutie informácie, v ktorej žiadal o sprístupnenie „všetkých interných predpisov\nMV SR, Prezídia policajného zboru alebo Úradu boja proti korupcii, ktoré upravujú operatívnu činnosť\npríslušníkov PZ služobne zaradených na úrade boja proti korupcii“ a toto rozhodnutie potvrdil.\n4.3 V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, kde fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Na vady konania pred\nsprávnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého\nrozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\n4.4 Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa\n§ 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\n4.5 Podľa § 250i ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový\nstav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na\npreskúmanie napadnutého rozhodnutia.\n4.6 Podľa § 8 ods. 1 ZSI, ak požadovaná informácia tvorí utajovanú skutočnosť podľa osobitného zákona\nalebo je predmetom bankového tajomstva alebo daňového tajomstva podľa osobitného zákona, ku\nktorým žiadateľ nemá oprávnený prístup, povinná osoba ju nesprístupní s uvedením odkazu na príslušný\nprávny predpis.\n4.7 Podľa § 19 ods. 1 ZSI proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno\npodať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie\no žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.\n4.8 Senát najvyššieho súdu z obsahu pripojeného administratívneho spisu zistil, že žalobca podal\nna Prezídiu Policajného zboru rozklad dňa 26.10.2011 proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácií\nč. KM-919-001/S/-2011 zo dňa 07.10.2011. Predmetný rozklad bol žalovanému predložený dňa\n11.11.2011. Druhostupňové rozhodnutie SLV-ORVS-142/2011 bolo vydané dňa 29.11.2011 tým, že\nprvostupňové rozhodnutie KM-919-001/S/-2011 zo dňa 07.10.2011 bolo zrušené a vec bola vrátená na\nnové prejednanie a rozhodnutie. S poukazom na ustálenú judikatúru citovanú v bode 1.4 dospel senát\nodvolacieho súdu, že rozhodnutie žalovaného bolo vydané v zákonnej lehote.\n\n4.9 Rozklad žalobcu podaný dňa 30.12.2011 bol predložený žalovanému na rozhodnutie dňa 11.01.2012\na bolo v ňom rozhodnuté dňa 25.01.2012. Takýto postup je preto súladný so zákonom.\n4.10 Podľa § 19 ods. 3 ZSI odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolanie\npovinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie,\nktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa\npovažuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.\n4.11 Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 215/2004 Z. z. na účely tohto zákona je utajovanou\nskutočnosťou informácia alebo vec určená pôvodcom utajovanej skutočnosti, ktorú vzhľadom na\nzáujem Slovenskej republiky treba chrániť pred vyzradením, zneužitím, poškodením, neoprávneným\nrozmnožením, zničením, stratou alebo odcudzením (ďalej len „neoprávnená manipulácia“) a ktorá môže\nvznikať len v oblastiach, ktoré ustanoví vláda Slovenskej republiky svojim nariadením.\n4.12 Podľa § 2 ods. 1 písm. b/ zákona č. 215/2004 Z. z. na účely tohto zákona je informáciou\n1. obsah písomnosti, nákresu, výkresu, mapy, fotografie, grafu alebo iného záznamu,\n2. obsah ústneho vyjadrenia\n3. obsah elektrického, elektromagnetického, elektronického alebo iného fyzikálneho transportného\nmédia.\n4.13 Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 215/004 Z.z. stupňom utajenia Vyhradené sa označuje utajovaná\nskutočnosť vtedy, ak by neoprávnená manipulácia s ňou mohla zapríčiniť poškodenie právom\nchránených záujmov právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy\nSlovenskej republiky.\n4.14 Podľa § 38a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. operatívno-pátracia činnosť je systém spravidla\nutajených, spravodajských opatrení vykonávajúcich Policajným zborom na účely predchádzania,\nzamedzovania, odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti a zisťovania jej páchateľov,\nzabezpečovania ochrany určených osôb a strážených objektov, technicky chránených objektov,\nzabezpečovania a poskytovania ochrany a pomoci ohrozenému svedkovi a chránenému svedkovi,\nochrane štátnej hranice a vypátrania osôb a vecí.\n4.15 Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z.z. prostriedkami operatívno-pátracej činnosti sa\nna účely tohto zákona rozumejú sledovanie osôb a vecí, monitorovanie osôb a dopravných\nprostriedkov, kontrolovaná dodávka, kriminálne spravodajstvo, používanie krycích dokladov, nástrahová\na zabezpečovacia technika a využívanie osôb konajúcich v prospech Policajného zboru, objekty a miesta\npoužívané pod legendou a predstieraný prevod veci.\n4.16 Podľa § 39 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z.z. Policajný zbor je oprávnený používať prostriedky\noperatívno-pátracej činnosti pri odhaľovaní úmyselných trestných činov a pri zisťovaní páchateľov a pri\nochrane legalizanta a agenta, pri zabezpečovaní ochrany určených osôb, ochrany strážených objektov,\nochrany štátnej hranice a v prípadoch uvedených v § 36 a v osobitnom predpise; prostriedky operatívnopátracej činnosti je Policajný zbor v súvislosti s činnosťou kriminálneho spravodajstva oprávnený\npoužívať pri vykonávaní bezpečnostnej previerky podľa osobitného predpisu.\n4.17 Rozsah a podmienky prístupu k informáciám upravuje ZSI, podľa ktorého má každý právo na prístup\nk informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania\nprávneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods. 1, 3 citovaného\nzákona). Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako\naj tie právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach\nfyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej\nčinnosti (§ 2 ods. 1 citovaného zákona). Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie\nvykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po\nvylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Oprávnenie odmietnuť sprístupnenie informácie\ntrvá iba dovtedy, kým trvá dôvod nesprístupnenia (§ 12 citovaného zákona).\n5.\n\n5.1 Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu zistil, že vo vzťahu k\npredmetu odvolacích námietok žalobcu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského\nsúdu.\n5.2 Krajský súd, rovnako ako žalovaný jasne a logicky preukázali, že nie je zákonný dôvod na zmenu\nnapadnutého rozhodnutia. Ako už správne poukázal žalovaný, podľa ustanovenia § 3 ods. 6 zákona\no ZSI sa stupňom utajenia „vyhradené“ označuje utajovaná skutočnosť vtedy, ak by neoprávnená\nmanipulácia s ňou mohla zapríčiniť poškodenie právom chránených záujmov právnickej osoby alebo\nfyzickej osoby, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky.\n5.3 Ak žalobca namietal neexistenciu splnenia materiálnej a formálnej podmienky pri otázke existencie\nutajovanej informácie, treba podotknúť, že v tomto prípade sú obidve podmienky splnené. Ako už\nzdôraznili žalovaný a krajský súd - je tu potreba chrániť predmetné informácie, nakoľko ide o nariadenia\nupravujúce utajené postupy operatívnej činnosti, ktorá je systémom spravidla utajených spravodajských\nopatrení na účely zamedzovania, odhaľovania, dokumentovania trestnej činnosti a jej páchateľov.\nPoskytnutím takýchto informácií môže dôjsť k zmareniu odhaľovania a dokumentovania trestnej činnosti.\nJe len logické domnievať sa, že zverejnením takýchto informácií, ktoré upravujú predmetné postupy,\nby nepochybne došlo k ohrozeniu verejného poriadku, k sťaženiu plnenia si povinností a činností\nPolicajného zboru, ktorý má túto úlohu plniť zo zákona.\n5.4 Niet pochýb ani o prítomnosti formálnej stránky, nakoľko predmetné informácie sú pôvodcom týchto\ninformácií označené ako „Vyhradené“. V zmysle § 3 ods. 6 zákona o ZSI sa týmto stupňom utajenia\noznačujú skutočnosti vtedy, ak by neoprávnená manipulácia mohla zapríčiniť poškodenie právom\nchránených záujmov, ktoré by mohlo byť nevýhodné pre záujmy Slovenskej republiky.\n5.5 Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že bola preukázaná potreba chrániť takéto informácie\npred ich zverejnením (oprávnený záujem), tieto informácie boli v zmysle zákona tak aj označené\n(utajované skutočnosti), a teda neboli správne v zmysle § 8 zákona o ZSI sprístupnené, čím teda má\nodvolací súd jednoznačne za preukázané splnenie všetkých podmienok potrebných k tomu, aby potvrdil\nsprávnosť rozhodnutia krajského súdu.\n5.6 Senát Najvyššieho súdu SR poukazuje na to, že v judikatúre slovenských súdov sa vyvinula\nprávna koncepcia implicitného obmedzenia prístupu k informáciám, ktorú formulovali súdy vo svojich\nrozhodnutiach, napr. uznesenie ÚS SR sp.zn. III. ÚS 96/2010 zo dňa 09.03.2010, v ktorom je uvedené:\n„Vo všeobecnej rovine preto Ústavný súd uzatvára, že pre obmedzenie základného práca na prístup\nk informáciám nie sú relevantné len ustanovenia § 8 až 11 zákona o ZSI explicitne vymedzujúce\nobmedzenia v prístupe k informáciám, ale aj ustanovenia iných zákonných právnych predpisov chrániace\npráva a slobody iných, bezpečnosť štátu, verejný poriadok, verejné zdravie a mravnosť“. Ústavný súd\nSR sa tak stotožnil s názorom sťažovateľa, že zákon o slobode informácii je výrazom zásady „čo nie je\ntajné, je verejné“, avšak rozsah toho, čo je „tajné“, nemusí nevyhnutne vyplývať len zo zákona o ZSI“.\n5.7 Uvedenú právnu koncepciu môžeme nájsť aj v ďalších rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR,\nnapr. sp. zn. 5Sži/4/2009 zo dňa 21.04.2010: „Riešiac tiež otázku, či podľa zákona o ZSI okrem\npovinného zverejňovania informácií (§ 5 zákona o ZSI) možno ich nezverejňovanie zúžiť len na\npodmienky obmedzenia prístupu k informáciám podľa § 8 až 13 zákona o ZSI, najvyšší súd má za\nto, že aj extenzívny výklad zákona o ZSI má svoje medze a neznamená, že povinné osoby musia\nzverejňovať úplne všetko. Široko vykladané právo na prístup k informáciám, ako ho prezentuje žalobca,\nby znamenalo, že akákoľvek iná osoba by mala mať právo domáhať sa vydávania dokumentov aj z\nneverejných rokovaní, teda napríklad aj z rokovaniach pléna Ústavného súdu SR (§ 4 zákona č. 38/1993\nZ.z. o organizácii Ústavného súdu SR, o konaní pred ním a postavení jeho sudcov), či neverejných\nporád senátu súdu a pod.“. Tento záver Najvyššieho súdu SR prešiel aj následným testom ústavnosti,\nkeď Ústavný súd SR svojim uznesením sp.zn. II. ÚS 514/2010 zo dňa 07.12.2010 podanú sťažnosť\nodmietol ako zjavne neopodstatnenú a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sži/4/2009 zo dňa\n21.04.2010 potvrdil.\n5.8 Senát odvolacieho súdu v tejto súvislosti odkazuje aj na ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako\nnapr. sp.zn. 3Sži/29/2013 zo dňa 11.02.2014, sp.zn. 8Sži/2/2010 zo dňa 09.12.2010, sp.zn. 6Sži/8/2012\nzo dňa 31.07.2013, sp.zn. 3Sži/16/2014 zo dňa 01.04.2015.\n\n5.9 Skutočnosť, že Ústavný súd SR uznal právnu koncepciu, že obmedzenie prístupu k informáciám\nsa nevzťahuje iba na explicitné prípady zákona o ZSI, ale aj na zákazy z iných právnych predpisov\nverejného práva, potvrdzuje súdnu prax, ktorá je v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR označená\nako implicitné obmedzenie prístupu k informáciám, vyplývajúce z iných právnych predpisov. Práve tieto\nobmedzenia prístupu k informáciám môžu byť spochybňované žalobami nie len laickou verejnosťou,\nale aj odbornou verejnosťou, ktorej právne vedomie vychádza z princípov právneho normativizmu a\nprávneho pozitivizmu. Je však úlohou vrcholných súdnych inštancií zabezpečiť vnútornú logiku právneho\nsystému, tzv. dilatačnými rozhodnutiami. Právna dilatácia je pojem prevzatý z mechaniky a analogicky\naplikovaný na právny poriadok. „... aby fyzikálne a mechanické danosti konkrétneho materiálu alebo\nkonštrukcie s ohľadom na podmienky expozície a zaťaženia nespôsobili neželaný stav. Ich návrhu\nby sa mohla venovať náležitá pozornosť, pretože zväčša predstavujú alebo vytvárajú slabé miesto\nkonštrukcie“. Právny pozitivizmus a normativizmus svojimi rigidnými prvkami, ktoré sami o sebe sú\npevné, spôsobuje, že vo vzájomnej interakcii vytvárajú slabé miesta právneho poriadku.\n5.10 Zákon o ZSI je založený na princípe generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, čo znamená,\nže povinné osoby sprístupňujú všetky informácie, okrem tých u ktorých to zákon zakazuje. Zákaz\nvšak nemusí byť explicitne stanovený priamo zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, ale môže\nvyplývať i z iných právnych predpisov verejného práva. Úlohou správneho súdnictva je preskúmavanie\nzákonnosti, t.j. aplikácia výkladu v systéme právneho poriadku. Z tohto dôvodu bola súdne deklarovaná\nkoncepcia implicitného obmedzenia prístupu k informáciám, ktoré obmedzenie vyplýva aj z iných\nprávnych predpisov, o ktorom žiadateľ poznajúci iba text zákona o slobodnom prístupe k informáciám\nnemusí vedieť. Orgány štátnej správy a správne súdy však tieto implicitné znaky musia poznať, pretože\nod nich sa už vyžaduje právne myslenie v systéme práva. Keď je určité konanie neverejné, je odporujúce\nelementárnej logike, aby údaje z tohto konania mohli byť sprístupňované cez zákon o ZSI.\n5.11 Pri posúdení sprístupnenia informácii povinnou osobou nie je možné zákon o ZSI aplikovať ako\nizolovaný právny predpis, ale je potrebné aj vyhodnotiť, či sa sprístupnením informácií neohrozí iný\nzáujem štátu. Takýto implicitný zákaz nesprístupnenia informácie musí byť povinnou osobou dostatočne\na zrozumiteľne odôvodnený. Vyzradenie informácií získaných operatívno-pátracou činnosťou by mohlo\ndôjsť k ohrozeniu bezpečnosti a záujmov štátu. Legitímny dôvod obmedzenia prístupu k informáciám\nje ochrana dôležitých záujmov štátu, a preto povinné osoby pri sprístupňovaní informácii musia zvážiť\ndôvod neposkytnutia informácií, ktorý spočíva v záujme štátu na tom, aby poskytnuté informácia\nneohrozili objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie a aby ani nebola poručená prezumpcia\nneviny. Povinné osoby v takýchto prípadoch musia v rámci správnej úvahy zvážiť, či by poskytnutím\ninformácií mohol byť zmarený účel trestného konania a či by nebolo ohrozené objasnenie skutočností\ndôležitých pre trestné konanie.\n5.12 Výsledky operatívno-pátracej činnosti môžu obsahovať informácie o formách práce kriminálnej\npolície a o vyšetrovaní a ich zverejnenie by mohlo mať vplyv na činnosť polície. Z uvedených dôvodov\nsenát odvolacieho súdu v prejednávanom prípad videl legitímne záujem na odopretie poskytnutia\ninformácií. Nie je vhodné, aby boli zverejnené informácie o činnosti orgánov činných v trestnom konaní,\nči iných pracovníkoch Policajného zboru SR, a to aj v tých prípadoch, ak nebolo začaté trestné konanie,\nak by tým boli ohrozené práva tretích osôb alebo schopnosť orgánov činných v trestnom konaní\npredchádzať trestnej činnosti, vyhľadávať alebo odhaľovať trestnú činnosť, stíhať trestné činy alebo\nzabezpečovať bezpečnosť Slovenskej republiky. Utajovanosť operatívno-pátracej činnosti má slúžiť aj\nna zamedzenie úniku informácií z Policajného zboru Slovenskej republiky.\n15.13 Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku\nkrajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu Najvyšší súd SR\nv zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby vyhovel odvolaniu\nžalobcu, pretože krajský súd postupoval vecne správne, keď žalobu zamietol podľa ustanovenia § 250j\nods. 1 O.s.p. Odvolací súd sa stotožnil s právnou argumentáciou krajského súdu, na základe ktorých\nbolo potrebné žalobu zamietnuť a predmetný rozsudok krajského súdu potvrdiť.\n5.14 Vychádzajúc z uvedeného a s ohľadom na to, že vznesené odvolacie námietky neboli spôsobilé\nna zmenu, alebo zrušenie napadnutého rozsudku Krajského súdu v Bratislave. Najvyšší súd SR ako\nsúd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v\nspojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. potvrdil.\n\n5.15 O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §\n246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 250k ods. 1 O.s.p., keďže žalobca v odvolacom konaní úspech nemal\na žalovanému náhrada trov odvolacieho konania zo zákona neprislúcha.\n5.16 Podľa § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok odvolacie konania podľa\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona\nsa dokončia podľa doterajších predpisov. Odvolanie bolo v tejto veci podané pred 1. júlom 2016, preto\nodvolací súd postupoval v konaní podľa ustanovení O.s.p.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/139/2012", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:ead90bef-d531-4a85-b671-7f66821b9a0c", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 514/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 514/2010 z 7. 12. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-12-07", "citacie_n": 113, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:ead90bef-d531-4a85-b671-7f66821b9a0c"}, {"guid": "ussr:39403f46-bfa6-4073-8b4c-618ccf649c73", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 96/2010", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 96/2010 z 9. 3. 2010", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2010-03-09", "citacie_n": 109, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:39403f46-bfa6-4073-8b4c-618ccf649c73"}], "citovane_v": []}