{"guid": "51168e69-6086-4ca2-9a6b-42e0715e1c55:4226f279-e7fe-4166-981a-45b401bf727c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1012200587.1", "spisova_znacka": "6Sžo/108/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo/108/2014 z 25. 5. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2016, sp. zn. 6Sžo/108/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:1012200587.1", "identifikacne_cislo": "1012200587", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2016-05-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4226f279-e7fe-4166-981a-45b401bf727c", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1012200587.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1012200587.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1012200587.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžo/108/2014\n1012200587\n25. 05. 2016\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2016:1012200587.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej a\nz členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Zdenky Reisenauerovej v právnej veci žalobcu: Rozhlas\na televízia Slovenska, so sídlom Mýtna 1, Bratislava, IČO: 47 232 480, zastúpeného Advokátskou\nkanceláriou Procházka & partners, spol. s r.o., so sídlom Búdkova 4, Bratislava, zastúpenej JUDr.\nRadoslavom Procházkom, advokátom a konateľom, proti žalovanej: Rada pre vysielanie a retransmisiu,\nso sídlom Dobrovičova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č.\nRP/112/2011 z 20. decembra 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k.\n2S/129/2012-147 z 18. júna 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/129/2012-147 z 18.\njúna 2014 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Bratislave (ďalej v texte rozsudku len „prvostupňový súd“ alebo „krajský súd“) napadnutým\nrozsudkom podľa ustanovenia § 250j ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol\nžalobu žalobcu ako nedôvodnú a účastníkom právo na náhradu trov konania v zmysle ustanovenia §\n250k ods. 1 O.s.p. nepriznal.\nPodanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. RP/112/2011 z\n20. decembra 2011 v prvom výroku, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú\nv § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000\nZ.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 308/2000 Z.z.“ alebo „zákon\no vysielaní a retransmisii“) tým, že dňa 23. júna 2011 o cca 20:15 hod. odvysielal na programovej\nslužbe Dvojka program Večer pod lampou, súčasťou ktorého bola diskusia o kauze „V.“, ktorou došlo\nk nezabezpečeniu všestrannosti informácií a názorovej plurality v rámci vysielanej programovej služby,\nza čo mu bola uložená podľa § 64 ods. 1 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z. sankcia - odvysielať oznam\no porušení zákona. V druhom výroku bolo konštatované, že žalobca porušil povinnosť ustanovenú v §\n19 ods. 1 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. tým, že dňa 23. júna 2011 o cca 20:15 hod. odvysielal\nv rámci programovej služby Dvojka program Večer pod lampou, ktorý spôsobom svojho spracovania\na svojím obsahom zasiahol do ľudskej dôstojnosti prokurátora M. H., Ľ. V. a forenzného psychológa\nG. N., za čo mu bola uložená pokuta vo výške 50.000,- €, ktorá nebola predmetom tohto odvolacieho\nkonania. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie v prvom výroku zrušiť a vec vrátiť v tejto časti žalovanej\nna ďalšie konanie.\n\nKrajský súd v odôvodnení rozsudku skonštatoval, že súd po preskúmaní zákonnosti napadnutého\nrozhodnutia dospel k záveru, že je v súlade so zákonom a v celom rozsahu poukázal na jeho\nodôvodnenie, s ktorým sa stotožnil. Ďalej uviedol, že pojmy objektívnosť, nestrannosť, názory a\nhodnotiace komentáre nie sú v zákone č. 308/2000 Z.z. bližšie špecifikované alebo definované a teda\nspadajú do kategórie neurčitých pojmov. Pre neurčité pojmy platí zásada, že je vo výlučnej kompetencii\nsprávneho orgánu v procese aplikácie práva, aby vymedzil ich obsah. Súd sa stotožnil s tvrdením\nžalovaného, že za hlavné kritériá objektivity sa vo všeobecnosti považujú: relevancia, transparentnosť,\npresnosť, úplnosť, vecnosť, vyváženosť, rôznorodosť, aktuálnosť, zrozumiteľnosť, osvojenie si pozície\nodstupu a neutrality vo vzťahu k predmetu spravodajstva, absencia stránenia.\nKrajský súd uviedol, že sloboda prejavu nie je absolútna (neobmedzená), ale má aj v demokratickej\nspoločnosti svoje limity. Zákonným obmedzením v danom prípade je § 16 ods. 3 písm. a) zákona\nč. 308/2000 Z.z., ktorý ukladá vysielateľovi povinnosť zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú\npluralitu v rámci vysielanej programovej služby. Uvedená povinnosť je odôvodnená práve ochranou práv\na slobôd iných osôb - verejnosti na príjem pluralitných informácií. Cieľom je teda práve ochrana diváka,\nktorý má právo na objektívne a nestranné informácie. Poukázal na to, že právo verejnosti na pluralitné\ninformácie v médiách vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý vyslovil názor,\nže občanom ako pasívnym recipientom informácií musí byť umožnené prijímať rozmanité informácie,\naby si spomedzi nich mohli vybrať a utvoriť si pre danú otázku svoj vlastný názor, pričom práve pluralita\nmyšlienok a informácií je to, čo robí demokratickú spoločnosť demokratickou (CASE OF CETIN AND\nOTHERS v. Turkey, Applications nos. 40153/98 and 40160/98, bod č. 64). Súd dal do pozornosti\nčl. 7 ods. 3 Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii a Rezolúciu 428 (1970) Parlamentného\nzhromaždenia Rady Európy v časti A. Štatút a nezávislosť tlače a ostatných masmédií.\nKrajský súd čiastočne súhlasil s názorom žalobcu, že k porušeniu zákona nemôže dôjsť len jedným\nkonkrétnym odvysielaním relácie. Nesúhlasil však s tvrdením, že na posúdenie súladu či nesúladu\nkonania žalobcu so zákonom mal žalovaný zobrať do úvahy celú programovú štruktúru programovej\nslužby Dvojka. Takýto názor súd nepovažoval za zodpovedajúci logickému výkladu a dikcii ustanovenia\n§ 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z., ale predovšetkým úmyslu zákonodarcu postihovať také\nkonanie vysielateľa, ktoré bráni divákovi dostať sa k pluralitným informáciám. Vychádzajúc z výkladu\nžalobcu by takéto konanie ani nemohlo byť postihované, keďže nie je možné podľa tejto logiky časovo\nohraničiť vysielanie, ktoré by sa z hľadiska dodržania § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. malo\nposúdiť.\nĎalej krajský súd konštatoval, že vysielateľ koná v súlade § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000\nZ.z. len pokiaľ zabezpečí všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v konkrétnej relácii a pokiaľ to\nnie je z objektívnych príčin možné, je povinný zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu\nv primeranom rozsahu a v časovej nadväznosti v rámci vysielanej programovej služby. Za iných ako\nuvedených okolností nebude realizované právo diváka na objektívne a nestranné informácie, ktoré\npre vysielateľa znamená povinnosť toto právo neporušiť a zabezpečiť vo vysielaní programovej služby\nvšestrannosť informácií a názorovú pluralitu.\nKrajský súd akceptoval argumentáciu žalobcu, že odvysielaním predmetnej relácie plnil verejnú\nobjednávku, jej nosná téma isto zaujíma široký okruh divákov a akceptoval tiež prípustnosť odvysielania\naj takého názoru, s ktorým nemusí súhlasiť každý. Nepochyboval o tvrdení žalobcu, že vyvinul primerané\núsilie, aby poskytol priestor aktérom prípadu z iného „názorového spektra“ a nekládol žalobcovi za vinu,\nže odvysielal reláciu aj bez prítomnosti hostí, ktorí sa rozhodli pozvanie neprijať.\nNemal tiež pochybnosti o tom, že správny orgán riadne zistil skutkový stav a tiež správne tento stav\nprávne posúdil, pričom žalobca nepredložil žiaden dôkaz spochybňujúci záver o tom, že odvysielal\nna programovej službe Dvojka program (Večer pod lampou), súčasťou ktorého bola diskusia o kauze\n„V.“, ktorou došlo nezabezpečeniu všestrannosti informácií a názorovej plurality v rámci vysielanej\nprogramovej služby.\nKrajský súd poznamenal, že pokiaľ žalobca dôkazy zabezpečené v konaní považoval za nedostatočné\npre záver o porušení zákona, nič mu nebránilo, aby predložil dôkaz o tom, že v rámci vysielania\nprogramovej služby Dvojka zabezpečil všestrannosť informácií a názorovú pluralitu, teda dôkaz o tom,\n\nže predmetná kauza bola v primeranom rozsahu a v časovej nadväznosti vysvetlená divákovi z iného ako\nv predmetnej relácii prezentovaného pohľadu. Konštatoval, že k jednostranným názorom a postojom či\nčiastočným informáciám takto odvysielaným mal žalobca povinnosť poskytnúť divákovi aj názor odlišný,\nktorý nemusí, pokiaľ to nie je možné, byť odvysielaný v rámci tej istej relácie, stačí aby bol uvedený\nv rámci programovej služby, pričom treba dbať aj na časový aspekt. Krajský súd sa plne stotožnil\nso žalovaným, že uvedenie takýchto odlišných názorov v príliš vzdialených časových súvislostiach by\nnenapĺňalo požiadavku zabezpečenia všestrannosti informácie a názorovej plurality.\nKrajský súd neprisvedčil ani námietke o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia spočívajúcej\nv rozpore medzi výrokom a rozhodnutím. V zhode s názorom žalovaného krajský súd považoval\nnapadnuté rozhodnutie za dostatočne odôvodnené, pričom žalobcom namietaný rozpor nie je badateľný\nz dôvodu, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia podrobne hodnotil a analyzoval obsah\nsankcionovaného programu z hľadiska dodržiavania povinnosti podľa § 16 ods. 3 písm. a) zákona č.\n308/2000 Z.z. a podrobne opísal svoje úvahy a právne závery. Podľa názoru krajského súdu niet rozporu\nmedzi tvrdením uvedeným v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, že žalobca v záujme zachovania\nvšestrannosti informácií a názorovej plurality v rámci vysielanej programovej služby nezabezpečil, aby\nbola kauza „V.“ vo vysielaní programovej služby Dvojka v primeranom rozsahu a v časovej nadväznosti\nvysvetlená divákovi z pohľadu oficiálneho vyšetrovania, a teda nezabezpečil, aby sa divák dozvedel\no argumentoch súdu uvedených v právoplatných odsudzujúcich rozsudkoch a výrokom, podľa ktorého\nžalobca odvysielal na programovej službe Dvojka program Večer pod lampou, súčasťou ktorého bola\ndiskusia o kauze „V.“, ktorou došlo k nezabezpečeniu všestrannosti informácií a názorovej plurality\nv rámci vysielanej programovej služby. Konštatácia v odôvodnení nemení význam príslušnej časti\nvýroku (skutkovú vetu), ale na ňu nadväzuje a rozvíja ju v úvahách žalovaného o spôsobe naplnenia\nmateriálnych znakov správneho deliktu, ktorého sa žalobca dopustil.\nKrajský súd uviedol, že pokiaľ ide o námietku, že rozhodnutie trpí vadou spočívajúcou v tom, že Rada\n(žalovaná) rozhodla len o výroku, pričom o ostatných náležitostiach rozhodnutia rozhodla kancelária, túto\nžalobca nijako nepreukázal a vychádzala skôr z omylu ako z reálneho poznania relevantných okolností.\nNiet pochýb o tom, že kancelária žalovaného plní úlohy spojené s organizačným, personálnym,\nadministratívnym a technickým zabezpečením činnosti žalovanej a niet pochýb, že medzi jej úlohy je\nzaradená i príprava, resp. vypracovanie, písomného vyhotovenia rozhodnutia (vrátane odôvodnenia a\npoučenia). Nemožno to však považovať za prejav atrahovania rozhodovacej právomoci žalovanej a nie\nje ani výsledkom „rozhodovacej činnosti“ kancelárie žalovanej.\nČlenovia Rady sa zhodli na výroku rozhodnutia, na čo nepochybne muselo nadväzovať i odôvodnenie\ntohto výroku. Svojim podpisom na písomne vyhotovenom rozhodnutí predseda žalovanej potvrdil,\nže sa Rada ako kolektívny orgán s jeho znením stotožnila. Ďalej krajský súd uviedol, že záväznou\nčasťou rozhodnutia nie je odôvodnenie, ale je to práve výrok, ktorý určuje práva a ukladá povinnosti.\nZ uvedených dôvodov krajský súd na postupe žalovanej nepostrehol žiadnu takú vadu namietanú\nžalobcom, ktorá by podstatnejším spôsobom mohla ovplyvniť zákonnosť jej rozhodnutia. Čo sa týka\npoučenia v rozhodnutí, krajský súd rovnako ako žalovaný toto nepovažoval za prejav rozhodovacej\nčinnosti správneho orgánu, pretože ide o obligatórnu zákonom predpísanú súčasť rozhodnutia. O\npoučení o možnosti podať opravný prostriedok (resp. žalobu na súd) správny orgán nerozhoduje, ale\no ňom informuje.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko\nnapadnuté rozhodnutie bolo vydané v medziach zákona a námietky žalobcu neodôvodňovali jeho\nzrušenie. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešnému žalobcovi\nprávo na ich náhradu nepriznal.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zruší a vec mu\nvráti na ďalšie konanie z dôvodu, že rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho\nposúdenia veci podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.\n\nKrajský súd sa podľa názoru žalobcu nesprávne vysporiadal s ustanovením § 16 ods. 3 písm. a) zákona\nč. 308/2000 Z.z., nakoľko pri posudzovaní otázky, či odvysielaním relácie Večer pod lampou, súčasťou\nktorej bola živá diskusia o kauze „V.“, bola porušená povinnosť vysielateľa zabezpečiť všestrannosť\ninformácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby, je potrebné posúdiť samotnú\nreláciu Večer pod lampou, ktorá bola odvysielaná dňa 23. júna 2011 v rámci programovej služby Dvojka.\nOkrem tejto skutočnosti súd sa podľa názoru žalobcu nesprávne vysporiadal aj s posúdením procesnej\nstránky správneho konania žalovanej v súvislosti s chýbajúcim dôkazom v spise žalovanej. Ustanovenie\n§ 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. je jedným z právnych prostriedkov ochrany spoločnosti\nod presadzovania jednej ideológie alebo poskytovania priestoru na prezentovanie názorov iba určitej\nskupiny ľudí vo vysielaní, ktoré sa týka celej programovej služby. Aby došlo k porušeniu predmetného\nustanovenia, vyžaduje zákon kumulatívne splnenie dvoch podmienok:\na) presadzovanie jednej ideológie alebo poskytovanie priestoru na prezentovanie názorov iba určitej\nskupiny ľudí vo vysielaní,\nb) v prípade splnenia podmienok podľa bodu a) neposkytnutie priestoru na presadzovanie viacerých\nideológií alebo neposkytnutie priestoru na prezentáciu viacerých názorov, ktoré ale nemusia odznieť v\njednej relácii, ale v primeranom časovom slede.\nOdvysielaním relácie Večer pod lampou dňa 23. júna 2011 nemohol žalobca porušiť predmetné\nustanovenie a to nie z dôvodu, že v primeranom časovom slede neposkytol priestor aj na iné názory,\nale z dôvodu, že samotná relácia nepresadzovala jednu ideológiu, prípadne neprezentovala názory iba\nurčitej skupiny ľudí a teda nebolo nutné túto reláciu kompenzovať odvysielaním ďalšej relácie.\nĎalej uviedol, že medzi pozvanými hosťami neboli len odsúdení v kauze „V.“, ale aj obhajca odsúdených,\nsúdny lekár- znalec, dokumentaristi a telefonicky svedkyňa z Francúzska. Z toho je podľa žalobcu\nzrejmé, že vo vysielaní nebol poskytnutý priestor len určitej skupine ľudí, ale tento priestor bol\nposkytnutý aj nestranným osobám. Súdny lekár a dokumentaristi boli nestranné osoby, ktoré zabezpečili\nobjektívnosť a nestrannosť relácie, nakoľko títo nie sú v kauze „V.“ účastníkmi konaní. Skutočnosti,\nktoré prezentovali boli možno v prospech odsúdených, ale vzhľadom na slobodu prejavu majú právo\nprezentovať svoje vlastné názory. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4Sžo/13/2012, z ktorého vyplýva, cit. „pokiaľ sa aj hostia pozvaní do relácie vyjadrovali\nkriticky, neznamená to, že táto kritika nebola konštruktívna a objektívna. Skutočnosť, že program\nobsahuje aj kritické názory neznamená, že by bola recipientovi odňatá možnosť vytvoriť si vlastný úsudok\no diskutovanej téme.“\nOkrem zúčastnených hostí boli do diskusie pozvaní aj prokurátor, dvaja sudcovia, dvaja svedkovia,\nvyšetrovateľ a psychológ. Skutočnosť, že odmietli pozvanie nemôže podľa žalobcu zakladať\nneobjektívnosť relácie s následkom nezabezpečenia všestrannosti informácií a názorovej plurality.\nV relácii priamo moderátor uviedol zoznam hostí, ktorých do diskusie pozval a rovnako uviedol aj\ndôvody, prečo neprišli. Z toho jednoznačne podľa žalobcu vyplýva, že aj iné strany mali priestor, resp.\nmožnosť vyjadriť sa. To, že využili právo odmietnuť pozvanie, nemôže zakladať neobjektívnosť relácie.\nJe samozrejmosťou, že odvysielanie citlivej témy sa niektorým ľudom nemusí páčiť. V prípade, ak by\nvysielateľ chcel odvysielať citlivú tému a neúčasť osôb by spôsobila neobjektívnosť, za čo môže byť\nvysielateľ sankcionovaný, malo by to taký následok, že ľudia, ktorým nevyhovuje odvysielanie relácie by\nproste odmietli pozvanie, vysielateľ by danú reláciu nemohol odvysielať a teda by nemohol zabezpečovať\nsvoju informačnú povinnosť a službu verejnosti. Moderátor relácie uplatnil v tomto prípade inštitút\nprázdneho kresla. V tomto prípade je podľa žalobcu zavádzajúce vyjadrenie žalovanej, keď uvádza\nbezpredmetnosť tohto inštitútu v prípade, ak hosť pozvanie prijme, avšak diskusie sa napriek svojmu\nprechádzajúcemu prísľubu nezúčastní. Inštitút prázdneho kresla, ako už s názvu vyplýva sa uplatňuje\npri neúčasti osôb, pričom je irelevantné, či pozvaný hosť vopred pozvanie prijme, alebo odmietne. Z\ntohto dôvodu je argumentácia žalovanej zavádzajúca. V relácii odzneli aj oficiálne verzie skutku, sám\nobhajca odsúdených uviedol skutočnosti z oficiálneho rozhodnutia, boli spomenuté výsledky z detektora\nlži a sprostredkovane aj vyjadrenia znalcov a teda v relácii neodzneli len vyjadrenia odsúdených, ako to\ntvrdí žalovaná. Odvysielaná relácia podľa názoru žalobcu bola nestranná a objektívna a z tohto dôvodu\nnebolo potrebné túto reláciu kompenzovať odvysielaním ďalšej relácie a bola zabezpečená všestrannosť\ninformácií a názorová pluralita v rámci vysielanej programovej služby.\n\nĎalej žalobca poukázal na skutočnosť, že dôkaz, o ktorý sa žalovaná opierala pri vydávaní rozhodnutia\nnie je obsahom administratívneho spisu. Žalovaná disponovala monitoringom programovej služby\nzo zdrojov spoločnosti Slovakia Online s.r.o., pričom tento monitoring sa v administratívnom spise\nnenachádzal. Krajský súd v tejto súvislosti uviedol, že cit. „pokiaľ žalobca dôkazy zabezpečené v konaní\npovažoval za nedostatočné pre záver o porušení zákona, nič mu nebránilo aby predložil dôkaz o tom, že\nv rámci vysielania programovej služby Dvojka zabezpečí všestrannosť informácií a názorovú pluralitu,\nteda dôkaz o tom, že predmetná kauza bola v primeranom rozsahu a v časovej nadväznosti vysvetlená\ndivákovi z iného ako v predmetnej relácii prezentovaného pohľadu.“ Toto odôvodnenie súdu považoval\nžalobca za neprijateľné najmä z toho dôvodu, že dôkazné bremeno presunul z jedného účastníka\nkonania (žalovanej) na druhého účastníka konania (žalobcu). V prípade, ak žalovaná vydala rozhodnutie,\nktoré opiera o dôkaz, ktorý sa nenachádza v administratívnom spise, vydala rozhodnutie na základe\nneexistujúceho dôkazu, čo je v rozpore so zákonom a takéto rozhodnutie je nepreskúmateľné podľa\nnálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS 26/94 z 10. mája 1994, v zmysle ktorého každé konanie\nsúdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením Ústavou zaručeného práva na\nsúdnu alebo inú právnu ochranu.\nŽalobca uviedol, že ustanovenie § 23 ods. 1 správneho poriadku zabezpečuje, aby každý účastník\nmohol účinne brániť svoje práva, najmä právo nazerať do spisov, aby sa mohol vyjadriť k dôkazom a na\nzáklade toho sa účinne brániť napr. aj spochybnením dôkazu. Odôvodnenie súdu sa dostáva aj do kolízie\nso základným pravidlom správneho konania, podľa ktorého, správne orgány sú povinné postupovať v\nkonaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa\nkonanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa\nvyjadriť k podkladu rozhodnutia.\nZ ustanovenia § 65 zákona č. 308/2000 Z.z. vyplýva, že rada môže uložiť povinnosť odvysielať oznam o\nporušení zákona, ak je účelné a potrebné, aby sa verejnosť o tomto porušení dozvedela. Za odvysielanie\nrelácie bola žalobcovi uložená sankcia 50.000,- € za zásah do ľudskej dôstojnosti M. H., Ľ. V. a G.\nN.. Žalobca uviedol, že uloženie tejto sankcie bolo medializované v mienkotvorných denníkoch a na\nspravodajských portáloch, ako napr. www.topky.sk <. dňa 21. decembra 2011, www.sme.sk <. dňa 20.\ndecembra 2011, www.pluska.sk <. dňa 27. februára 2013, www.medialne.etrend.sk dňa 27. februára\n2013, www.pravda.sk <. dňa 27. februára 2013, www.teraz.sk <. dňa 27. februára 2013 a iné. Tieto\ninformácie sú ľahko dostupné aj cez internetové vyhľadávače.\nAj napriek skutočnosti, že podľa názoru žalobcu, odvysielaním relácie Večer pod lampou dňa 23. júna\n2011, neporušil povinnosť zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej\nprogramovej služby, aj v prípade keby sa odvolací súd stotožnil s argumentáciou žalovanej aj napriek\ntomu, že správne konanie trpí vadou nepreskúmateľnosti, mal za to, že v tomto prípade nie je ani účelné,\nani potrebné, aby sa verejnosť o tomto porušení dozvedela, nakoľko verejnosť je o tejto veci mediálne\ninformovaná už dva roky.\nIII.\nK podanému odvolaniu sa vyjadrila žalovaná, ktorá argumentáciu žalobcu týkajúcu sa právneho\nposúdenia s ohľadom na ustanovenie § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. - v súvislosti\ns ktorým žalobca uviedol, že samotný program Večer pod lampou z 23. júna 2011 bol informačne\nvšestranný a názorovo pluralitný - jednoznačne odmietla ako účelovú a zavádzajúcu. Rada poukázala\nna konštatovanie krajského súdu, ktorý v napadnutom rozsudku výslovne uviedol, cit. „Poukazujúc na\nvyššie definovanú povinnosť zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej\nprogramovej služby ako súčasti práva verejnosti na pluralitné informácie súd nemal pochybnosti o\ntom, že správny orgán riadne zistil skutkový stav a tiež správne tento stav právne posúdil, pričom\nžalobca nepredložil žiaden dôkaz spochybňujúci záver o tom, že odvysielal na programovej službe\nDvojka program (Večer pod lampou), súčasťou ktorého bola diskusia o kauze „V.“, ktorou došlo k\nnezabezpečeniu všestrannosti informácií a názorovej plurality v rámci vysielanej programovej služby.“ Z\nuvedeného vyplýva, že krajský súd sa posúdením samotnej relácie musel zaoberať, pričom jednoznačne\npotvrdil záver žalovanej o jednostrannom zameraní tohto programu. V predmetnom vydaní programu\nVečer pod lampou bola uvedená kauza prezentovaná z pohľadu odsúdených, jedného z ich obhajcov,\nsúdneho lekára, žurnalistov a politika, ktorí poukazovali na nezákonnosť vyšetrovania a celého procesu\n\ntým, že naznačovali, že mohlo dôjsť k justičnému omylu. V kauze „V.“ však súdy vyniesli rozsudky, ktoré\nuznali prítomných odsúdených vinnými a je teda zrejmé že existuje oficiálna, súdmi potvrdená, verzia\npriebehu danej kauzy, ktorá je odlišná od tej prezentovanej v predmetnom vydaní programu Večer pod\nlampou.\nPokiaľ žalobca uviedol, že odmietnutie účasti oslovených osôb v diskusii mu nemôže byť kladené za\nvinu a nemôže znamenať obmedzenie možnosti odvysielať diskusiu s ostatnými hosťami, žalovaná\npoukázala na stranu 27 napadnutého rozhodnutia, kde uviedla, cit.: „Vzhľadom na povahu povinnosti\nvyplývajúcej z predmetného ustanovenia a možnosť prezentovať oficiálnu verziu kauzy „V.“ vo vysielaní\naj bez prítomnosti moderátorom oslovených subjektov je zrejmé, že odmietnutie pozvania oslovených\nhostí do diskusie neoprávňovalo účastníka konania na jednostranné prezentovanie názorov tak v\nprograme ako aj v rámci programovej služby“. Žalovaná teda nepovažovala za nezákonné odvysielanie\ndiskusie s prítomnými hosťami, ale za protiprávne vyhodnotila konanie žalobcu spočívajúce v tom,\nže vo vysielaní programovej služby Dvojka odznené informácie žiadnym spôsobom neobjektivizoval,\nčím nezabezpečil, aby v rámci tejto programovej služby boli prezentované v súvislosti s témou „V.“\nvšestranné informácie.“\nŽalovaná ďalej uviedla, že okrem toho v napadnutom rozhodnutí poukázala na existenciu viacerých\nsubjektov, iných ako žalobcom oslovených osôb, ktoré sa predmetnou kauzou zaoberali a mohli by\nju divákovi priblížiť z pohľadu oficiálneho vyšetrovania, dôkazov a argumentov, ktoré súd vo svojich\nrozsudkoch použil a riadil sa nimi. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí tiež poukázala na rozsiahle\npísomné stanovisko Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ktoré poskytla po odvysielaní\npredmetného programu ako reakciu na jeho obsah. Uvedené stanovisko predstavuje konkrétny názor\nna danú kauzu, iný ako tie prezentované hosťami predmetného vydania programu Večer pod lampou.\nJedná sa o oficiálne stanovisko, ktoré mal žalobca k dispozícii a mal teda možnosť oboznámiť diváka s\njeho obsahom v inom vydaní programu Večer pod lampou alebo v inom programe vysielanom v rámci\nprogramovej služby Dvojka a poskytnúť tak divákovi všestranné informácie o kauze „V.“.\nPokiaľ ide o odvolanie sa na tzv. inštitút prázdneho kresla, žalovaná zastala názor, že ten treba v danej\nveci posudzovať s ohľadom na skutočnosť, že tvorcovia predmetného programu od začiatku vedeli\no neúčasti niektorých pozvaných hostí, mali teda čas a priestor zadovážiť si potrebné informácie z\noficiálnych zdrojov, no napriek tomu tvrdenia odvysielané v relácii nekorigovali s oficiálnymi informáciami\nz právoplatných rozsudkov. Žalovaná pripomenula, že napadnutým rozhodnutím nesankcionovala\nžalobcu za to, že predmetnú diskusiu odvysielal napriek neprítomnosti zástupcov iného názorového\nspektra na danú tému, s tým dôsledkom, že diskusia tak vyznela jednoznačne jednostranne a zaujato, ale\nza to, že v rámci programovej služby Dvojka neprezentoval v primeranom rozsahu iný, ako v predmetnej\ndiskusii predkladaný pohľad na kauzu „V.“.\nVo vzťahu k procesnej námietke žalobcu, žalovaná uviedla, že z povahy § 16 ods. 3 písm. a) zákona\nč. 308/2000 Z.z. vyplýva, že žalovaná je povinná posudzovať vysielanie programovej služby ako celku.\nŽalovaná teda zisťovala, či existujú ďalšie skutočnosti, ktoré by mala vziať pri skúmaní súladu vysielania\ns § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. do úvahy. Keďže takéto skutočnosti neexistovali, nemôžu\nexistovať o nich ani podklady, ku ktorým by mal správny orgán dať možnosť sa vyjadriť účastníkovi\nkonania. Samotný spôsob, ktorý žalovaná zvolila na zisťovanie existencie týchto skutočností, teda rešerš\ninformácií umiestnených vo verejne prístupnej databáze, je záležitosťou procesnej ekonomiky vedenia\nsprávneho konania a nie je žiadny dôvod na to, aby sa k nemu účastník konania vyjadroval. Obsah\nvysielania programovej služby Dvojka je pre žalobcu všeobecne známy, keďže sa jedná o jeho vysielanie\na preto tvrdenie, že nemal možnosť oboznámiť sa s jeho obsahom a vyjadriť sa k nemu je podľa názoru\nžalovanej taktiež účelové.\nKrajský súd v napadnutom rozsudku nepresunul dôkazné bremeno na žalobcu, tak ako to tvrdí žalobca\nv odvolaní, ale iba konštatoval, že žalobca nepredložil dôkaz, ktorým by vyvracal skutkový stav zistený\nžalovanou. Radou zistený skutkový stav jednoznačne nepreukázal, že by v súvislosti s témou „V.“ vo\nvysielaní programovej služby Dvojka došlo v relevantnom časovom období a v relevantnom rozsahu\nk odvysielaniu informácií, ktoré by zabezpečili všestranné informovanie o danej kauze. Keďže ako\npodklad pre predmetné rozhodnutie neexistovali žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, a ich existenciu\nnetvrdil ani účastník konania, pričom z predmetu správneho konania bolo zrejmé, že sa bude Rada\nzaoberať a posudzovať programovú službu ako celok, podkladom pre napadnuté rozhodnutie boli\n\nv konečnom dôsledku len záznam vysielania predmetného orgánu, prepis/popis skutkového stavu a\npísomné vyjadrenie účastníka konania k predmetu správneho konania. V oznámení o začatí správneho\nkonania bol žalobca vyzvaný, aby navrhol dôkazy a vyjadril sa k predmetu správneho konania a zároveň,\naby sa vyjadril k podkladom pre rozhodnutie, z čoho vyplýva, že od samého začiatku správneho konania\nbol žalobca poučený o jeho procesných právach a vedel čo tvorí v danom štádiu podklad pre rozhodnutie.\nK tvrdeniam žalobcu ohľadom uloženia sankcie vo výške 50.000,- € žalovaná uviedla, že žalobca\nnerozlišuje medzi dvoma kvalitatívne úplne odlišnými porušeniami zákona č. 308/2000 Z.z., ktorých sa\ndopustil odvysielaním predmetného programu Večer pod lampou. Zatiaľ čo uvedená pokuta vo výške\n50 000,- € bola žalobcovi uložená za porušenie povinnosti stanovenej v § 19 citovaného zákona,\nt.j. za zásah do ľudskej dôstojnosti a základných práv a slobôd iných, sankcia vo forme povinnosti\nodvysielať oznam o porušení zákona podľa § 65 zodpovedá v prejednávanej veci správnemu deliktu,\nspočívajúcemu v porušení povinnosti v zmysle § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z., čiže\npovinnosti zabezpečiť všestrannosť informácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej\nslužby. Toto nezákonné konanie žalobcu bolo podľa názoru žalovanej natoľko intenzívne a viedlo k tak\nzávažným dôsledkom, že Rada dospela k jednoznačnému záveru, že je účelné a potrebné, aby sa\nverejnosť o danom porušení dozvedela. Informácie týkajúce sa uloženej pokuty, medializované v tlači a\nna spravodajských portáloch, sú v tejto súvislosti podľa žalovanej úplne irelevantné.\nZáverom žalovaná uviedla, že považuje dôvody na zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia\nuvádzané žalobcom za neopodstatnené. Napadnuté rozhodnutie má všetky zákonom požadované\nnáležitostí, je riadne odôvodnené čo sa týka obsahu aj druhu uloženej sankcie. Účelnosť sankcie odvysielanie oznamu o porušení zákona za porušenie § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z.\nje odôvodnené závažnosťou sankcionovaného konania, v dôsledku ktorého nedošlo v rámci vysielanej\nprogramovej služby k všestrannému a vyváženému informovaniu verejnosti o kauze „V.“. Žalovaná\npreto navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.\n2S/129/2012 z 18. júna 2014 potvrdil.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.)\npreskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach\npodaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez\nnariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol\nzverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu\nSlovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a §\n211 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nemožno priznať úspech.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým ako\nsúd prvého stupňa zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu č. RP/112/2011 z 20. decembra 2011, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie\nveci na ďalšie konanie, ktorým rozhodnutím mu bola uložená sankcia za porušenie zákona o vysielaní\na retransmisii. Odvolací súd preto preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré\nmu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného\nsprávneho orgánu a konanie mu predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa\nvysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne\nposúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.\nOdvolací súd dáva do pozornosti, že predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie\na postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný uložil žalobcovi sankciu za\nporušenie § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z.\nPodľa § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z., vysielateľ je povinný zabezpečiť všestrannosť\ninformácií a názorovú pluralitu v rámci vysielanej programovej služby.\nPodľa § 15 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., vysielateľ vysiela programy slobodne a nezávisle. Do ich\nobsahu možno zasahovať iba na základe zákona a v jeho medziach.\n\nPodľa § 64 ods. 1 písm. b) zákona č. 308/2000 Z.z., za porušenie povinnosti uloženej týmto zákonom\nalebo osobitnými predpismi rada ukladá túto sankciu: odvysielanie oznamu o porušení zákona.\nPodľa § 65 zákona č. 308/2000 Z.z., povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona môže rada\nvysielateľovi uložiť, ak vysielateľ vysielal programy alebo iné zložky programovej služby v rozpore s §\n16 ods. 2 písm. c) <., ods. 3 písm. a) a b) <., § 19 a § 20 ods. 1 <. a <. a je účelné a potrebné, aby sa\nverejnosť o tom porušení dozvedela; rozsah, formu a vysielací čas určí rada.\nPodľa § 71 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný\npredpis o správnom konaní okrem ustanovení § 23 v časti nesprístupnenia zápisníc o hlasovaní a § 49,\n53, 54, 56 až 68 zákona o správnom konaní.\nPodľa § 3 ods. 4 správneho poriadku, správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať\nkaždou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť\nnajvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa\nsprávny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo\nhospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.\nPodľa § 32 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodľa § 32 ods. 3 správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a\nvyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe\nalebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre\nrozhodnutie určuje správny orgán.\nPodľa § 33 ods. 1 správneho poriadku, účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať\ndôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.\nPodľa § 34 ods. 3 správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení\ndôkazy, ktoré sú mu známe.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací v preskúmavanej veci dospel k záveru, že správny\norgán v predmetnej veci postupoval v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci riadne zistil\nskutkový stav a zo skutkových okolností vyvodil správny právny záver. Z uvedených dôvodov súd prvého\nstupňa postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ žalobu podľa § 250j ods. 1 <. O.s.p. zamietol.\nÚlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy\npiatej časti Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na\nkonanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma\naj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie\nsprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 <. O.s.p.). Povinnosťou súdu v preskúmavacom konaní je\nposudzovať zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, predmetom ktorého je uloženie\nadministratívnej sankcie, súčasne aj v zmysle zásady č. 6 Odporúčania Výboru ministrov č. (91)1\npre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov z 13. februára 1991 na\n452. zasadnutí zástupcov ministrov, podľa ktorej vo vzťahu k ukladaniu správnych sankcií je potrebné\naplikovať aj nasledovné zásady: každá osoba, ktorá čelí správnej sankcii má byť informovaná o obvinení\nproti nej, mal by jej byť daný dostatočný čas na prípravu prípadu, s tým, že do úvahy sa vezme\nzložitosť veci ako aj tvrdosť sankcie, ktorá by mohla byť uložená, osoba, prípadne jej zástupca, má byť\ninformovaná o povahe dôkazov proti nej, má dostať možnosť vyjadriť sa (byť vypočutá), predtým ako sa\nprijme akékoľvek rozhodnutie, správny akt, ktorým sa ukladá sankcia, má obsahovať dôvody, na ktorých\nsa zakladá.\n\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219\nods. 2 O.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov\na relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa\nk predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu\npovažuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.\nOdvolací súd z predloženého spisu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis\nžalovaného správneho orgánu zistil, že žalovaná preskúmavaným rozhodnutím č. RP/112/2011 z 20.\ndecembra 2011 v prvom výroku uložila žalobcovi podľa § 64 ods. 1 písm. b) <. č. 308/2000 Z.z. sankciu\n- odvysielať oznam o porušení zákona, za porušenie povinnosti ustanovenej v § 16 ods. 3 písm. a)\n<. tohto zákona, ktorého sa žalobca dopustil tým, že dňa 23. júna 2011 o cca 20:15 hod. odvysielal\nna programovej službe Dvojka program Večer pod lampou, súčasťou ktorého bola diskusia o kauze\n„V.“, ktorou došlo k nezabezpečeniu všestrannosti informácií a názorovej plurality v rámci vysielanej\nprogramovej služby. Oznámenie o začatí správneho konania bolo žalobcovi doručené dňa\n26.\nseptembra 2011 s výzvou na vyjadrenie a navrhnutie dôkazov ako aj s poučením o následkoch, keď sa\nk veci nevyjadrí a nenavrhne žiadne dôkazy. Žalobca na základe tejto výzvy zaslal žalovanej vyjadrenie,\nktorej jej bolo doručené dňa 6. októbra 2011, v ktorom uviedol, že odvysielaním programu sa nedopustil\nporušenia § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. a žiadal konanie zastaviť, pričom nenavrhoval\nžiadne dôkazy. Žalovaná po oboznámení sa so skutkovým stavom na zasadnutí dňa 20. decembra 2011\nrozhodla napadnutým rozhodnutím.\nZ odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalovaná mala za preukázané, že žalobca dňa\n23. júna 2011 o cca 20:15 hod. odvysielal na programovej službe Dvojka program Večer pod lampou,\nkde v druhej časti relácie v rozsahu vysielacieho času cca 3 hodiny sa venoval kauze „V.“. V tejto časti\nprogramu boli hosťami štyria odsúdení v prípade „V.“, ktorí opisovali priebeh vyšetrovania a následného\nsúdneho procesu. Ďalšími hosťami v predmetnej kauze boli patológ, súdny lekár, dokumentarista a\nďalší traja hostia, ktorí o prípade „V.“ publikovali viacero článkov. Do diskusie sa zapojila telefonicky\npriamym vstupom priateľka jedného z odsúdených pochádzajúca z Francúzska. Vyjadrenia všetkých\nzúčastnených predmetného programu vyzneli viac-menej v prospech odsúdených. Žalobca zanedbal\nsvoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z. zabezpečiť,\naby v rámci programovej služby Dvojka bola v približne rovnakom rozsahu ako v napadnutom programe\na v primeranej časovej nadväznosti divákovi prezentovaná oficiálna verzia kauzy „V.“ a aby bol divák\noboznámený s argumentáciou a závermi súdu vynesenými v odsudzujúcich rozsudkoch. Poukázala\nna to, že zásada objektívnej zodpovednosti u právnických osôb za správne delikty platí aj v prípade\nzákona o vysielaní a retransmisii ako aj správneho poriadku, ktoré nevyžadujú pri preukázaní, že došlo\nk správnemu deliktu, dokazovať zavinenie, podstatné je iba to, či k porušeniu objektívne došlo, alebo\nnie s tým, že ani jeden z uvedených zákonov neobsahuje tzv. liberačné dôvody, ktoré by umožnili zbaviť\nsa zodpovednosti za správny delikt, ako aj že okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu zákona, môžu byť\nzohľadnené pri ukladaní druhu sankcie, ale nie sú dôvodom na zastavenie správneho konania.\nOdvolací súd zastáva aj názor, že v administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie\nsprávneho deliktu a uloženie sankcie zaň, je podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal\nsvojím postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal a podmienky za ktorých k spáchaniu\ndošlo, ako aj, že následky ním vzniknuté môžu mať vplyv len na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá\nza spáchanie správneho deliktu.\nV správnom konaní správny orgán konajúci podľa ustanovení zákona o vysielaní a retransmisii\npostupuje podľa ustanovení správneho poriadku. Povinnosťou žalovaného správneho orgánu preto bolo\nv predmetnom konaní postupovať v súčinnosti s účastníkom tohto konania - žalobcom. Inštitút súčinnosti\nje ustanovený na viacerých miestach správneho poriadku (§ 3 ods. 2 <., § 33 ods. 2 <., § 56 <.) a vyjadruje\nvzájomnú jednotu práv a povinností. Účastník správneho konania má nielen právo navrhovať dôkazy,\nale na potvrdenie správnosti svojho tvrdenia má súčasne aj povinnosť dôkazy správnemu orgánu\npredkladať, pričom nesplnenie si tejto povinnosti má za následok neunesenie jeho dôkaznej povinnosti\npodmieňujúcej výsledok konania. Správny orgán zabezpečuje zisťovanie skutkových okolností z úradnej\npovinnosti a postupuje v súlade so správnym poriadkom, aj keď účastník správneho orgánu je nečinný\n\na správnemu orgánu nenavrhuje alebo nepredkladá žiadne dôkazy a k veci sa žiadnym spôsobom\nnevyjadruje. Účastník má právo vyjadrovať sa k podkladom v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa\nvyjadriť k jednotlivým dôkazom aj k celkovému spôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam\nskutkovým aj právnym. Zmyslom takto široko koncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným\nnámietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k prieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Správny\norgán v konaní môže pokračovať a teda vydať rozhodnutie, ak sa účastník svojho práva na vyjadrenie\nvýslovne vzdá, alebo ostane nečinný. Pokiaľ správny orgán vydal rozhodnutie vo veci samej bez toho,\naby umožnil účastníkovi vyjadriť sa pred rozhodnutím, ide o procesné pochybenie správneho orgánu a\nteda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Posúdenie súdu v preskúmavacom\nkonaní, či takéto procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť\nnapadnutého rozhodnutia, je podmienené konkrétnymi okolnosťami toho ktorého prípadu.\nOdvolací súd mal z obsahu administratívneho spisu v danej veci preukázané, že žalovaný žalobcovi\noznámil začatie správneho orgánu a správne ho vyzval na vyjadrenie sa k veci a na navrhnutie alebo\npredloženie dôkazov s poučením o jeho procesných právach. Podkladom pre rozhodnutie žalovaného\nsprávneho orgánu bol záznam z vysielania programu Večer pod lampou z 23. júna 2011 a prepis/opis\nskutkového stavu predmetného programu. Žalobca sa v správnom konaní v danej veci vyjadril, avšak\nneuplatnil svoje právo a nenavrhoval Rade vykonať žiadne dôkazy, ani sám žiadne dôkazy nepredložil,\nresp. nevzniesol v konaní iné návrhy. Odvolací súd v danej veci zastáva názor, že žalovaný správny\norgán postupoval v súlade so zákonnými predpismi, vo veci zistil riadne skutkový stav a zo skutkových\nokolností vyvodil správny právny názor. Nemožno vytýkať správnemu orgánu, že by sa v konaní dopustil\ntakej procesnej vady, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia. Na základe výkladu právnej\nnormy § 33 <. správneho poriadku v intenciách logického a rozumného uváženia vôľou zákonodarcu\nbolo, aby sa účastník správneho konania oboznámil s dôkazmi, ktoré by mali byť podkladom pre\nrozhodnutie, ktoré boli v správnom konaní vykonané správnym orgánom a s ktorými tento účastník\nnebol oboznámený. Zo skutkových okolností v danej veci vyplýva, že rozhodnutie správneho orgánu\nvychádzalo zo skutkových zistení, ktoré boli alebo mali byť účastníkovi správneho konania - žalobcovi\ndobre známe, pretože podkladom pre rozhodnutie bol ním odvysielaný program Večer pod lampou dňa\n23. júna 2011, prepis/opis skutkového stavu programu a vyjadrenie žalobcu. Žalovaný správny orgán v\ndanej veci teda v správnom konaní umožnil účastníkovi správneho konania sa vyjadriť k veci a navrhovať\ndôkazy, tento však v správnom konaní nevyužil svoje právo a žiadne návrhy v konaní nevzniesol,\nžiadne dôkazy nepredložil a ani žiadne dôkazy nenavrhoval vykonať. Čo sa týka odvolacej námietky\nžalovaného, že súčasťou administratívneho spisu nebol monitoring spoločnosti Slovakia Online s.r.o.\nvykonaný v období od 1. januára 2011 do 5. septembra 2011 odvolací súd uvádza, že uvedený monitoring\nnebol podkladom a rozhodujúcim dôkazom pre rozhodnutie žalovanej, nakoľko ním neboli zistené žiadne\nskutočnosti. Z vyššie uvedeného vyplýva, o ktoré dôkazy sa žalovaná opierala a ktoré vzala do úvahy\npri ukladaní sankcie.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd v preskúmavanej veci dospel k záveru, že žalovaný správny orgán\npostupoval v správnom konaní v súlade s právnou normou ustanovenou v § 3 ods. 2 <. v spojení s § 33\nods. 2 <. správneho poriadku, keďže umožnil, aby sa žalobca mohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť\nk jeho podkladom i k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.\nK nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ÚS 26/94 z 10. mája 1994 uvádzaného\nžalobcom odvolací súd uvádza, že v danom prípade išlo o konanie, resp. o nekonanie Generálnej\nprokuratúry Slovenskej republiky v rozpore so zákonom, nakoľko bola v dotknutej veci nečinná, o\nčo v prejednávanom prípade nejde a preto konanie žalovanej nepredstavovalo porušenie ústavou\nzaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu.\nOdvolací súd taktiež nemohol prihliadnuť na ďalšiu námietku žalobcu, ktorou namietal, že prvostupňový\nsúd nesprávne právne posúdil ustanovenie § 16 ods. 3 písm. a) zákona č. 308/2000 Z.z., nakoľko\nneboli kumulatívne splnené podmienky a to presadzovanie jednej ideológie alebo poskytovanie priestoru\nna prezentovanie názorov iba určitej skupiny ľudí vo vysielaní a zároveň, že neposkytol priestor na\npresadzovanie viacerých ideológií alebo na prezentáciu viacerých názorov, ktoré ale nemusia odznieť\nv jednej relácii, ale v primeranom časovom slede. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že k\njednostranným názorom, komentárom, postojom, či informáciám, ktoré boli prezentované v relácii nielen\nodsúdenými, ale aj ostatnými hosťami, má vysielateľ povinnosť poskytnúť divákovi aj odlišný názor\nv prípade, ak ide o spor, resp. konflikt medzi dotknutými stranami, sprostredkovať názor dotknutej\n\nstrany, navyše, keď ide o takú citlivú kauzu vnímanú širokou verejnosťou aj v súčasnosti, kde sa\npriam vyžaduje, aby si divák vytvoril vlastný názor na základe vyjadrení oboch strán, resp. kde sa\nvyžaduje, aby v neprítomnosti osôb druhej strany aspoň moderátor svojimi poznámkami a komentármi\nzabezpečil objektivitu vysielanej relácie, čo tiež absentuje. Žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že sa\nzúčastnené osoby vyjadrovali aj k dôkazom, ktoré boli posudzované súdom, avšak znova len v prospech\nodsúdených, chýbala konfrontácia so všetkými kľúčovými dôkazmi, nebolo uvedené, o ktoré dôkazy sa\nsúd opieral pri rozhodovaní a akými úvahami sa riadil pri posudzovaní dôkazov, ktoré dôkazy nevzal\ndo úvahy a z akých dôvodov. Odvolací súd je toho názoru, že žalovaný správne posúdil, že divák\npo vypočutí relácie nemohol nadobudnúť dojem, že názory, ktoré v relácii odzneli, boli kvalitatívne\na kvantitatívne pluralitné a všestranné, a aj v tejto časti považoval rozhodnutie krajského súdu za\nsprávne. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že predmetná relácia nepresadzovala jednu ideológiu,\nprípadne neprezentovala názory iba určitej skupiny ľudí a teda nebolo nutné túto reláciu kompenzovať\nodvysielaním ďalšej relácie.\nK inštitútu prázdneho kresla je potrebné uviesť, že uloženie sankcie nesúviselo so skutočnosťou, že\npozývaní hostia neprijali pozvanie na vysielanie a, že diskusia prebiehala v neprítomnosti týchto hostí,\nale v tomto smere odvolací súd súhlasí s názorom žalovanej, že predmetná sankcia bola uložená za\nto, že žalobca v rámci programovej služby Dvojka neprezentoval v primeranom rozsahu iný, ako v\npredmetnej diskusii predkladaný pohľad na kauzu „V.“, keďže v relácii bol prezentovaný len jeden pohľad\nna danú kauzu, ktorý nebol vyvážený objektívne inými faktami, resp. faktami, o ktoré sa opieral súd.\nOdvolací súd dodáva, že tak mohol žalobca urobiť napríklad následne po tom, čo mu bolo doručené\nvyjadrenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky k obsahu relácie.\nK tvrdeniam žalobcu uvedeným v odvolaní ohľadom uloženia pokuty vo výške 50.000,- € v druhom\nvýroku napadnutého rozhodnutia a ku skutočnosti, že verejnosť už bola informovaná o jej uložení,\nsenát odvolacieho súdu považuje za potrebné uviesť, že peňažná sankcia bola žalobcovi uložená za\nporušenie povinnosti uloženej podľa § 19 zákona č. 308/2000 Z.z. za zásah do ľudskej dôstojnosti a\nzákladných práv a slobôd iných, pričom sankcia, ktorá bola predmetom tohto konania, t.j. uverejnenie\noznámenia o porušení zákona bola uložená za porušenie povinnosti v zmysle § 16 ods. 3 písm. a)\nzákona č. 308/2000 Z.z. - zabezpečiť všestrannosť a pluralitu názorov vo vysielaní. Ide teda o dve\nodlišné sankcie za konanie žalobcu a skutočnosť, že verejnosť je už oboznámená s pokutou je právne\nirelevantná.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd po prieskume zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu a jemu predchádzajúceho procesného postupu skonštatoval, že záver žalovaného\nzodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi\nustanoveniami zákona o vysielaní a retransmisii.\nZ uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne a právne správny\npodľa § 250ja ods. 3 <. veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 <. veta prvá O.s.p. a s § 219 ods. 1 <.,\n<. O.s.p. potvrdil, stotožniac sa v zásade aj s dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 <. O.s.p. v spojení s\n§ 246c ods. 1 <. veta prvá O.s.p.), keď v postupe a rozhodnutí žalovanej nezistil také vybočenie z medzí\na hľadísk ustanovených zákonom, ktoré by odôvodňovalo konštatovanie, že napadnuté rozhodnutie a\npostup žalovanej sú nezákonné.\nO náhrade trov odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ustanovenia § 250k ods. 1 <. veta prvá\nO.s.p. v spojení s ustanovením § 246c <. veta prvá O.s.p. tak, že v odvolacom konaní neúspešnému\nžalobcovi ich náhradu nepriznal.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 <.\nveta tretia zák. č. 757/2004 Z.z. <. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2S/129/2012", "guid": "305e4fc6-baaf-47e6-99e5-aed5287113ba:98b21d93-3b6f-47c2-9e11-58af1df115d7", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}