{"guid": "3ac96672-ce03-4e99-8ce1-7d5bc03b0086:a01919ef-d6d7-4569-8ac0-e3541922d59e", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1012200311.1", "spisova_znacka": "6Sžf/119/2014", "nazov": "Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/119/2014 z 27. 1. 2016", "citacia": "uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2016, sp. zn. 6Sžf/119/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:1012200311.1", "identifikacne_cislo": "1012200311", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "sudca_id": 117, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-pavel-istok-117", "datum_vydania": "2016-01-27", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": [], "podoblast": ["Iné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a01919ef-d6d7-4569-8ac0-e3541922d59e", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1012200311.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1012200311.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1012200311.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/119/2014\n1012200311\n27. 01. 2016\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2016:1012200311.1\n\nUznesenie\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: EURO-BUILDING, a.s., Podunajská 23,\nBratislava, IČO: 35 683 066, zastúpený: MST PARTNERS, s.r.o., Zámocké schody 2/A, Bratislava,\nproti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Dunajská 68, Bratislava, za účasti\npribratého účastníka konania: Mesto Košice, Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 1319-6000/2011-ON/431 zo dňa 3. februára 2012, o odvolaní žalobcu proti\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/69/2012-293 zo dňa 8. júla 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/69/2012-293 zo dňa\n8. júla 2014 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom č. k. 5S/69/2012-293 zo dňa 8. júla 2014 zamietol\nžalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č.\n1319-6000/2011-ON/431 zo dňa 3. februára 2012, žiadajúc jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie\nkonanie. Žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\nZ odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplýva, že krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že\nrozhodnutie žalovaného a postup mu predchádzajúci bol v súlade so zákonom, a preto žalobné dôvody\nžalobcu neodôvodňovali jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie.\nKrajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného posudzoval v intenciách ustanovení\n§ 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v\nznení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 25/2006 Z.z. alebo ZVO, zákon o verejnom obstarávaní)\nv spojení s § 24 ods. 3, s § 32 ods. 6 a s § 52 ods. 1, 2 uvedeného zákona, ktorú právnu úpravu citoval\npostupom v zmysle ustanovení piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku upravujúcej\nsprávne súdnictvo.\nZ administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu mal krajský súd preukázané, že Mesto Košice\nako verejný obstarávateľ vyhlásilo užšiu súťaž podľa § 50 ods. 4 písm. a/ v spojení s § 91 ZVO na predmet\nzákazky „Rekonštrukcia a zmena využitia výmenníkových staníc na Kultúrno - spoločenské centrá,\nĽudová ul., Štítová ul., Važecká ul., Wupertálska ul.“ vo Vestníku verejného obstarávania č. 232/2011 dňa\n30.11.2011 pod značkou 10257-MUP. V závislosti od typu zadávateľa zákazky a predpokladanej hodnoty\nzákazky ide o podlimitnú zákazku. Žalobca ako záujemca podal žiadosť o nápravu proti podmienkam\nuvedeným v oznámení v užšej súťaži podľa § 136 ods. 2 písm. a/ ZVO, ktorú verejný obstarávateľ\nzamietol, a preto žalobca následne podal žalovanému námietky, o ktorých rozhodol napadnutým\nrozhodnutím 1319-6000/2011-ON/431 zo dňa 03.02.2012 tak, že námietky zamietol. Žalobca v súvislosti\ns kritériami na výber obmedzeného počtu záujemcov, ktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky\n\nuvedenými v bode IV. 1.2. oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania uviedol, že obstarávateľ\nkladie vyšší dôraz finančnému objemu zrealizovaných stavebných prác na úkor počtu týchto prác.\nUviedol, že nadradenie finančného objemu (s bodovým hodnotením 70) nad počet zrealizovaných prác\n- kvalifikovaných referencií (s bodovým hodnotením 30) je podľa jeho názoru diskriminačné, škodiace\ntransparentnému výberu vhodného záujemcu a v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania.\nŽalobca zároveň uviedol, že jasnosť a zrozumiteľnosť stanovených kritérií a pravidiel ich vyhodnotenia\nnerozporuje. Žiadal, aby žalovaný nariadil obstarávateľovi zrušiť diskriminačné podmienky účasti\nnastavením bodového hodnotenia v súlade s princípom nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania\n(50/50).\nV danom prípade krajský súd sa predovšetkým sa nestotožnil s názorom žalovaného o potrebe\nzastavenia konania z dôvodu absencie aktívnej legitimácie žalobcu na podanie predmetnej správnej\nžaloby. Krajský súd mal za to, že keďže ZVO stanovuje osobitné konanie vzťahujúce sa k podmienkam\nobstarávania (žalobca podal námietky podľa § 138 ods. 2 písm. a/ ZVO proti podmienkam uvedeným\nv oznámení o vyhlásení verejného obstarávania, keď namietal kritéria užšieho výberu stanovené\nobstarávateľom v bode IV. 1.2. oznámenia), že rozhodnutia vydané v takomto konaní sú spôsobilým a\nsamostatným predmetom posúdenia zákonnosti rozhodnutia v správnom súdnictve, pretože je zrejmé,\nže konaniu o námietkach predchádzalo doručenie žiadosti o nápravu verejnému obstarávateľovi a\nteda námietky boli podané legitímne, poukazom na to, že z ustanovenia § 140 ods. 4 ZVO vyplýva,\nže rozhodnutie úradu o námietkach je preskúmateľné súdom, ako aj na to, že súdnemu prieskumu\npodliehajú rozhodnutia žalovaného vo všetkých typoch konania o námietkach a teda aj rozhodnutia o\nnámietkach proti podmienkam uvedeným v oznámení podľa § 50 ods. 4, § 67 ods. 2, § 77 alebo §\n105 ods. 5 (§ 138 ods. 2 písm. a/ ZVO) s tým, že tento záver potvrdzuje aj článok 2 bod 8 Smernice\nRady z 20.12.1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich\nsa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác. Krajský\nsúd skúmajúc aktívnu legitimáciu žalobcu záverom uzavrel, že žalobca bol oprávneným subjektom na\npodanie správnej žaloby.\nKrajský súd poukazom na skutkové zistenia vyplývajúce z bodu II.2.1. „Celkové množstvo alebo rozsah“,\nz bodu III.2.3. „Technická alebo odborná spôsobilosť“ a z bodu IV. 1.2. „Obmedzenie počtu záujemcov,\nktorí budú vyzvaní na predloženie ponuky alebo na účasť na dialógu“ oznámenia o verejnom obstarávaní\nuviedol, že verejný obstarávateľ tu využil zákonnú možnosť obmedzenia počtu záujemcov (na 10),\nktorých následne vyzve na predloženie ponuky. Účel hodnotenia podmienok účasti, kritérií pre užší výber\na kritérií samotného hodnotenia ponúk je pritom rozdielny. V prípade hodnotenia splnenia podmienok\núčasti sa hodnotí status uchádzača, resp. záujemcu, t.j. skutočnosť, či je záujemca alebo uchádzač\nz pohľadu osobného postavenia (§ 26 ZVO) ekonomického a finančného postavenia (§ 27 ZVO) a\ntechnickej alebo odbornej spôsobilosti (§ 28 až 30 ZVO) spôsobilý realizovať obstarávanú zákazku. V\nprípade stanovovania podmienok účasti verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ v zásade stanovuje\npodľa § 32 ods. 6 ZVO minimálnu úroveň finančného a ekonomického postavenia alebo technickej\nspôsobilosti. Účelom stanovenia a hodnotenia kritérií pre výber obmedzeného počtu záujemcov v užšej\nsúťaži je z okruhu záujemcov, ktorí preukázali splnenie podmienok účasti, hodnotením kritérií, ktoré\nsa viažu, napr. na status a spôsobilosť záujemcov, vyselektovať záujemcov, ktorí dosahujú najvyššie\nbodové ohodnotenie, a ktorí budú následne vyzvaní na predloženie ponuky.\nKrajský súd konštatoval, že verejný obstarávateľ v danom prípade v oznámení o vyhlásení verejného\nobstarávania legitímnym spôsobom určil, že uplatňuje obmedzenie počtu záujemcov, keď v bode\nIV.1.2. určil ich počet na 10 a zároveň určil objektívne kritériá na výber obmedzeného počtu\nzáujemcov. Poukázal na to, že ZVO v súvislosti s užšou súťažou, ktorá sa vyhlasuje pre neobmedzený\npočet záujemcov, stanovuje oprávnenie verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa obmedziť počet\nzáujemcov, ktorí budú po uskutočnenom výbere na základe objektívne stanovených kritérií vyzvaní na\npredloženie ponúk. Uviedol, že obmedzovanie počtu záujemcov podľa ZVO nemôže byť svojvoľnou\nčinnosťou obstarávateľa, ale tento je naopak povinný postupovať i pri tomto obmedzovaní počtu\nzáujemcov v súlade so základnými zásadami (princípmi) stanovenými podľa § 9 ods. 4 ZVO. Preto\nje obstarávateľ povinný stanoviť objektívne kritériá, na základe ktorých bude pri obmedzovaní počtu\nzáujemcov postupovať. Mal za to, že ak verejný obstarávateľ pri preukázaní technickej alebo odbornej\nspôsobilosti požadoval predložiť zoznam stavebných prác týkajúcich sa rovnakého alebo podobného\ncharakteru ako predmet zákazky, realizovaných za predchádzajúcich 5 rokov, doplnený potvrdeniami o\nuspokojivom vykonaní stavebných prác s minimálnou celkovou zmluvnou cenou 350.000,- eur bez DPH\n\nza každú stavbu a v bode IV.1.2. pri obmedzení počtu záujemcov stanovil kritériá jednak finančného\nobjemu vyjadreného súčtom celkových zmluvných cien (kritérium č. 1 s maximálnym počtom bodov 70)\na počtu potvrdení o vykonaní stavebných prác s minimálnou celkovou zmluvnou cenou 350.000,- eur\nbez DPH za každú referenciu (kritérium č. 2 s maximálnym počtom bodov 30), i podľa názoru súdu\npostupoval v súlade so zákonom.\nPodľa názoru krajského súdu pokiaľ išlo o súlad kritérií použitých obstarávateľom pre obmedzenie\npočtu záujemcov, je treba vyzdvihnúť najmä požiadavku na ich nediskriminačný charakter, upriamiac\npozornosť na skutočnosť, že do ZVO boli prebraté viaceré právne záväzné akty Európskej únie\n(zoznam týchto aktov je v prílohe č. 7 k zákonu), pričom ide o smernice, ktoré síce nemajú na\nvnútroštátnej úrovni priamy účinok, ale členské štáty EU majú povinnosť zásadám a princípom, ktoré\nsú v smerniciach obsiahnuté, prispôsobiť svoju vnútroštátnu legislatívu a prostredníctvom nej a jej\naplikácie dosiahnuť cieľov vyjadrených v smerniciach a ustanovenia ZVO je potrebné v sporných\nsituáciách vykladať vždy tak, aby boli rešpektované základné princípy a zásady, ktoré vyplývajú\npráve z jednotlivých smerníc EÚ, pričom v praxi je potrebné vždy vychádzať z normatívneho textu\nzákona, avšak pri jeho interpretácii nemožno odhliadnuť od pravidiel, ktoré vyplývajú zo smerníc, čím\ndochádza k tzv. euro konformnému výkladu. Poukázal na to, že ťažiskom samotného ZVO je presná\nprocedúra zadávania verejných zákaziek, t.j. súhrn povinných krokov tvoriacich zákonný postup pri\nzadávaní verejných zákaziek. Uviedol, že hlavným účelom takejto významne formalizovanej, avšak stále\nsúkromnoprávnej kontraktácie, nad ktorou je úradom uskutočňovaný dohľad v režime verejného práva\nje efektívnosť vynakladania verejných prostriedkov a ich priama či nepriama úspora a zabezpečenie\núčinnej konkurencie, tiež dajúc do pozornosti, že Súdny dvor Európskej únie vyvinul súbor základných\nzásad pre prideľovanie verejných zákaziek, ktoré sú odvodené z pravidiel a základných zásad Zmluvy\nES ako napr. zásada rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie (rozsudok NSS ČR č.j. 5 Afs\n131/2007-131 zo dňa 12.05.2008).\nKrajský súd ďalej konštatoval, že aj keď kritériá obmedzenia počtu záujemcov teda nemôžu byť\napriori diskriminačné, samotná konštrukcia užšej súťaže totiž určitú diskrimináciu predpokladá, nakoľko\ntu dochádza k vylúčeniu záujemcov, ktorí rovnako ako vybraní záujemcovia, samotnú kvalifikáciu\n(podmienky účasti) spĺňajú, avšak nemožno pripustiť stanovenie takých kritérií, ktoré by viedli k tým\nnajzávažnejším formám diskriminácie („hard core diskriminácia“). Podľa názoru krajského súdu v\nsúvislostí s koncepciou podmienok účastí a teda v tomto prípade predovšetkým kritérií užšieho výberu,\nnemožno hodnotiť ich zákonnosť spôsobom, ako to uviedol žalobca. Mal za to, že žalovaný správne\nuviedol, že kritéria užšieho výberu v danom prípade nemožno hodnotiť v absolútnom ponímaní, nakoľko\nv podstate každá podmienka účastí diskriminuje určitý okruh záujemcov, t.j. konkrétne tých, ktorí\nobstarávateľom stanovenú minimálnu úroveň finančného a ekonomického postavenia alebo technickej\nspôsobilosti nedosahujú (napr. výšku obratu, minimálny finančný objem stavebných prác...), a preto je\nlogické, že každé kritérium užšieho výberu zvýhodňuje tých záujemcov, ktorí dosahujú v konkrétnom\nkritériu (napr. finančný objem zrealizovaných zákaziek) vyššie hodnoty v porovnaní s ostatnými\nzáujemcami, ktorých zároveň konkrétne kritérium užšieho výberu z uvedeného dôvodu znevýhodňuje,\ns poukazom na to, že vyselektovanie užšieho okruhu záujemcov z tých, ktorí preukázali splnenie\npodmienok účasti, je však základným účelom inštitútu kritéria užšieho výberu v užšej súťaži.\nKrajský súd konštatoval, že obstarávateľ tým, že stanovil popri kritériu užšieho výberu „finančný objem“\nvyjadrený súčtom celkových zmluvných cien aj kritérium užšieho výberu „počet potvrdení o uskutočnení\nstavebných prác“, ktorému v porovnaní s kritériom č. 1 stanovil nižší počet bodov, nemohol porušiť\nprincíp nediskriminácie v zmysle § 9 ods. 4 ZVO., keď práve stanovením dvoch kritérií bolo zabezpečené,\naby nedochádzalo k zvýhodňovaniu alebo diskriminácii niektorých záujemcov, a to tých, ktorí realizovali\nstavebné práce s dôrazom na počet zmlúv, ale zároveň aj tých, ktorí realizovali stavebné práce s\ndôrazom na objem stavebných prác, pričom samotné odlišné bodové ohodnotenie týchto dvoch kritérií\nvzhľadom na vyššie uvedené nemohlo znamenať porušenie princípov stanovených v § 9 ods. 4 ZVO.\nZáverom krajský súd uviedol, že stanovením predmetných kritérií užšieho výberu nebolo obmedzené\nprávo žalobcu na účasť v užšej súťaži, t.j. žalobcovi nič nebránilo do predmetného postupu zadávania\nzákazky predložiť žiadosť o účasť spolu so zoznamom stavebných prác a údajmi spĺňajúcimi kritéria\nužšieho výberu.\n\nKrajský súd dospel k záveru, že žalovaný vec po právnej stránke posúdil správne a keďže napadnuté\nrozhodnutie, ako aj postup žalovaného boli v súlade so zákonom a námietky žalobcu neodôvodňovali\nzrušenie napadnutého rozhodnutia, žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.\nO náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a v konaní žalobcovi vzhľadom\nna jeho vecný neúspech náhradu trov konania nepriznal.\nII.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Žiadal, aby\nodvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe vyhovie a preskúmavané rozhodnutie\nžalovaného zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie.\nŽalobca v dôvodoch odvolania poukazom na skutkové zistenia a právne závery súdu prvého stupňa\nnamietal, že rozsudok súdu prvého stupňa je nesprávny, nezákonný a nepreskúmateľný. Vytýkal\nkrajskému súdu, že jeho závery, na základe ktorých zamietol žalobu nie sú správne, preskúmateľné a ani\njeho vlastné, keď dôvody, pre ktoré rozsudkom zamietol žalobu sú úplne totožné s dôvodmi, na základe\nktorých zamietol obdobnú žalobu žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 2S 70/2012 zo dňa\n12.06.2013 a rovnako aj rozsudkom 1S 50/2012 zo dňa 05.09.2013, ktoré priložil v prílohe odvolania.\nŽalobca tvrdil, že z ustanovenia § 9 ods. 4 ZVO, ako aj čl. 2 Smernice 18/2004/ES, ktoré citoval\nvyplýva, že zásady verejného obstarávania /vrátane princípu rovnakého zaobchádzania, princípu\nnediskriminácie/ sa uplatňujú počas celého procesu verejného obstarávania. Uvedený záver potvrdzuje\naj Súdny dvor Európskych spoločenstiev, ktorý ohľadne princípov verejného obstarávania uviedol, že\nuchádzači musia byť v rovnom postavení ako vo fáze prípravy ponúk, tak aj v priebehu ich hodnotenia.\nZásada rovného zaobchádzania so sebou v tomto smere nesie požiadavku na transparentnosť\nverejného obstarávania (SIAC Construction Ltd proti County Council of the County of Mayo 18.10.2001,\nC-19/00). Súdny dvor Európskych spoločenstiev pritom tiež konštatoval, že zadávacie konanie\nmusí byť vo všetkých fázach a osobitne vo fáze obmedzovania počtu záujemcov v užšej súťaži v\nsúlade so zásadou rovného zaobchádzania, ako aj zásadou transparentnosti (Universale-Bau AG,\nBietergemeinschaft: 1) Hinteregger & S?hne Bauges.m.b.H. Salzburg, 2) ?STU-STETTIN Hoch- und\nTiefbau GmbH proti Entsorgungsbetriebe Simmering GmbH /12.12.2002, C-470/99).\nŽalobca ďalej tvrdil, že v čl. 44 ods. 3 Smernice č. 18/2004/ES je pritom osobitne zvýraznené,\nže pri užších súťažiach majú verejní obstarávatelia v oznámení o vyhlásení zadávacieho konania\nuviesť objektívne a nediskriminačné kritériá alebo pravidlá, ktoré majú v úmysle uplatniť. Ustanovenia\nZVO ako ani Smernice č. 18/2004/ES totiž nestanovujú, že by sa na kritéria výberu obmedzeného\npočtu záujemcov do užšej súťaže vzťahovala zásada nediskriminácie v inom ponímaní a rozsahu v\nporovnaní s inými fázami verejného obstarávania. Zároveň zo ZVO ako ani Smernice č. 18/2004/\nES nevyplýva, že by kritéria výberu obmedzeného počtu záujemcov do užšej súťaže mohli byť v\nurčitej /z pohľadu súdu prvého stupňa zrejme „soft“) miere diskriminačné. Naopak z vyššie citovaného\nrozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci Universale-Bau AG, Bietergemeinschaft: 1) Hinteregger & S?\nhne Bauges.m.b.H, Salzburg, 2) ?STŰ-STETTIN Hoch- und Tiefbau GmbH proti Entsorgungsbetriebe\nSimmering GmbH /12.12.2002, C-470/99 dokonca vyplýva osobitná potreba dodržiavať princípy\nnediskriminácie práve vo fáze obmedzovania počtu záujemcov v užšej súťaži. Mal za to, že kritériá pre\nvýber obmedzeného počtu záujemcov (a ani váhy pre ich uplatnenie) nesmú byť diskriminačné a to ani\nv inej ako „hard core“ podobe, považujúc opačný názor súdu za nezákonný a nesprávny.\nŽalobca dôvodil, že podstatu ním namietanej diskriminácie tvorilo a tvorí stanovenie rozdielnej váhy\nuplatnených kritérií pre výber obmedzeného počtu záujemcov kontrolovaným, zastávajúc názor, že\nverejní obstarávatelia musia stanoviť kritériá na výber obmedzeného počtu záujemcov v užšej súťaži tak,\naby boli spravodlivé pre všetkých záujemcov, teda aby nikoho nediskriminovali (§ 9 ods. 4 ZVO), čo sa dá\nzabezpečiť iba tak, že tieto kritériá výberu budú nastavené tak, že na predloženie ponuky budú vyzvaní\nskutočne iba tí záujemcovia, ktorí majú najväčšie potrebné predchádzajúce skúsenosti s realizáciou\nrovnakého alebo podobného predmetu zákazky. Žalobca trval na názore o diskriminačnom charaktere\nkritérií užšieho výberu stanovených kontrolovaným v bode IV.1.2 oznámenia o vyhlásení verejného\nobstarávania, a to konkrétne čo sa týka spôsobu prideľovania bodov za tieto kritériá, resp. rozdielnosti\nbodového stropu v prípade kontrolovaným stanovených kritérií užšieho výberu, kde kontrolovaný\n\nv rámci kritéria č. 1 „finančný objem vyjadrený súčtom celkových zmluvných cien za realizáciu\nzmluvne dohodnutých stavebných prác, uvedených v zozname stavebných prac, uskutočnených za\npredchádzajúcich päť rokov“, stanovil maximálny počet bodov 70, pričom v rámci druhého kritéria\nužšieho výberu, „počet potvrdení o vykonaní stavebných prác“, stanovil maximálny počet bodov 30. Mal\nza to ,,že takto nastavené kritériá výberu obmedzeného počtu záujemcov vedú k tomu, že výrazne väčšiu\nšancu na doručenie výzvy na predloženie ponuky majú po vyhodnotení kritérií záujemcovia, pre ktorých\nje výhodnejšie kritérium so silnejšou váhou (v danom prípade kritérium finančného objemu zákaziek) v\nporovnaní so záujemcami, pre ktorých je výhodnejšie kritérium obmedzenia počtu záujemcov s nižšou\nváhou (v danom prípade počet referencií).\nŽalobca ďalej namietal porušenie jeho práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 48\nods. 1 Ústavy SR. Poukazom na to, že napadnutý rozsudok kompletne otrocky skopíroval odôvodnenie\nrozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S 70/2012 zo dňa 12.06.2013 a odôvodnenie rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S 50/2012 zo dňa 05.09.2013 uviedol, že senát 5S nedospel\nk rozsudku na základe vlastného myšlienkového postupu, čím došlo k neoprávnenému zásahu do\njeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu. Súčasne uviedol, že rozsudkom bolo zároveň\nporušené jeho základné právo na rozhodnutie zákonným sudcom (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR), nakoľko z\nuvedeného je zrejmé, že o jeho veci nerozhodol senát 5S, ktorý o nej mal v súlade s rozvrhom práce\nrozhodnúť, ale rozhodol o nej de facto senát 2S, resp. 1S.\nŽalobca tiež namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa majúc za to,\nže rozsudok nebol riadne odôvodnený, a preto odporuje ust. § 157 ods. 2 O.s.p., ktorý nedostatok\nzakladá z hľadiska judikatúry súdov odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. za použitia\n§ 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 170/2005, sp. zn. 4\nCdo 171/2005 resp. nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 342/2010), ako aj porušenie čl. 46\nods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku žalobca\nvidel v tom, že súd prvého stupňa sa nevyporiadal so zásadnou právnou otázkou v predmetnom\nsúdnom konaní nastolenou v žalobe a to, či kontrolovaným stanovené odlišné bodové ohodnotenie\nkritérií výberu obmedzeného počtu záujemcov malo v danom prípade diskriminačný charakter. Súd\npri riešení tejto otázky dospel k záveru, že „odlišné bodové hodnotenie týchto dvoch kritérií vzhľadom\nna vyššie uvedené nemohlo znamenať porušenie princípov stanovených v § 9 ods. 4 ZVO“ (teda\nani princípov nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania. Namietal, že z rozsudku pritom nevyplýva\nže by požiadavka na objektivitu kritérií výberu obmedzeného počtu záujemcov do užšej súťaže mala\nznamenať, že v danom prípade uplatnený systém bodovania jednotlivých kritérií bol v súlade s §\n9 ods. 4 ZVO, pričom súd prvého stupňa v rozsudku netvrdí a ani neodôvodňuje, že by uplatnený\nsystém bodovania jednotlivých kritérií bol v súlade s princípom objektívnosti. Podľa názoru žalobcu\nmal súd z hľadiska posudzovania dodržania princípu nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania v\ndanom prípade hodnotiť, či kontrolovaným stanovené bodové hodnotenie uplatnených kritérií výberu\nobmedzeného počtu záujemcov (pomer 70:30) zabezpečovalo výber skutočne iba tých záujemcov,\nktorí majú najväčšie potrebné predchádzajúce skúsenosti s realizáciou rovnakého alebo podobného\npredmetu zákazky, a až na základe toho mohol súd dospieť k relevantnému záveru o tom, či dané\nbodové hodnotenie uvedených kritérií výberu obmedzeného počtu záujemcov bolo alebo nebolo v\nsúlade s § 9 ods. 4 ZVO a teda tým vyhodnotiť dôvodnosť, alebo nedôvodnosť podanej žaloby\nžalobcu. Žalobca mal za to, že keďže sa súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku touto okolnosťou\nnijako nezaoberal je zrejmé, že rozsudok je nepreskúmateľný. Ďalej žalobca vytýkal súdu prvého\nstupňa, že sa nijak nevyporiadal s jeho námietkou o arbitrárnosti záveru žalovaného, a keďže sa\ntáto námietka týkala posúdenia rozhodujúcej právnej otázky pre vyhovenie či nevyhovenie žalobe,\npovažoval rozsudok za nepreskúmateľný aj z tohto aspektu. Žalobca považoval rozsudok súdu prvého\nstupňa za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov aj preto, že v rozsudku nie je konštatované a\nani odôvodnené, či kritéria výberu (ako aj váhy ich uplatnenia) určené kontrolovaným týmto princípom\nzodpovedali, poukazom na to, že z rozsudku nie je zrejmé ani to, z akého ustanovenia právneho predpisu\nvyplýva, že pri kritériách výberu obmedzeného počtu záujemcov do užšej súťaže je neprípustná iba\n„hard core diskriminácia“ a teda, že je prípustná „soft diskriminácia“. Žalobca ďalej tvrdil, že súd prvého\nstupňa zároveň ani neuvádza žiadne kritéria na rozdelenie „soft“ a „hard core“ diskriminácie a ani\nneuvádza žiadne dôvody, pre ktoré nemožno kontrolovaným stanovené kritériá výberu obmedzeného\npočtu záujemcov do užšej súťaže (resp. váhy ich hodnotenia) považovať za neprimerane (tzv. „hard\ncore“) diskriminačné. Podľa názoru žalobcu je neprípustné, aby súd v jednom a tom istom rozsudku\nzároveň tvrdil, že kritéria užšieho výberu „nemajú zakladať nerovnosť dodávateľov a ktoré nie sú voči\n\nniektorým dodávateľom diskriminačné“ (viď str. 9 rozsudku) a zároveň tvrdiť, že tieto kritéria môžu do istej\nmiery byť (resp. sú) diskriminačné (viď str. 11), považujúc takéto odôvodnenie rozsudku za zmätočné\na nepreskúmateľné.\nŽalobca ďalej vytýkal súdu prvého stupňa, že ak účastník konania argumentuje názormi právnej vedy,\nalebo judikatúry, musí sa všeobecný súd s názormi v týchto prameňoch uvedenými argumentačne\nvysporiadať a to prípadne aj tak, že vysvetlí, prečo ich nepovažuje pre danú vec za relevantné, dajúc\ndo pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 403/2003.\nŽalobca v závere odvolania navrhol, aby súd v súlade s § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. prerušil konanie a\npožiadal Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežných otázkach, ktoré v odvolaní\nnavrhol Súdnemu dvoru predložiť.\nIII.\nŽalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že navrhoval, aby najvyšší súd odvolaním napadnutý\nrozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil.\nV dôvodoch vyjadrenia žalovaný nesúhlasil s odvolacími dôvodmi žalobcu. Zotrval na svojich tvrdeniach\na právnom názore vyslovenom v napadnutom rozhodnutí a vo vyjadrení k žalobe. Vyslovil názor, že\nžalobca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by moli viesť k vyhoveniu jeho odvolacieho\nnávrhu.\nNa odvolanie žalobcu sa vyjadril aj pribratý účastník konania Mesto Košice. Navrhoval tiež, aby odvolací\nsúd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil z jeho vecne a právne správnych dôvodov.\nV dôvodoch vyjadrenia taktiež vyslovil nesúhlas s odvolacími dôvodmi žalobcu uvedené v jeho odvolaní.\n\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1)\npreskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní žalobcu\n(§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania postupom\npodľa ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd\nprvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného\nsprávneho orgánu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nOdvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom\nv rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie\nmu prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami\nuvedenými v žalobe žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť\nnapadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Najvyšší súd v procese posudzovania\nzákonnosti napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich\nz administratívneho spisu.\nŽalovaný napadnutým rozhodnutím č. 1319-6000/2011-ON/431 zo dňa 3. februára 2012 vo veci\nnámietok žalobcu proti podmienkam uvedeným v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania v\nužšej súťaži na predmet zákazky „Rekonštrukcia a zmena využitia výmenníkových staníc na Kultúrno\n- spoločenské centrá, Ľudová ul., Štítová ul., Važecká ul., Wupertálska ul.“ vyhlásenej verejným\nobstarávateľom Mesto Košice vo Vestníku verejného obstarávania č. 232/2011 zo dňa 30.11.2011 pod\nzn. 10257-MUP podľa § 139 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z.z. rozhodol tak, že námietky žalobcu sa\nzamietajú.\n\nPredmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho\norgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný rozhodoval s konečnou platnosťou o námietkach žalobcu proti\npodmienkam uvedených v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania v užšej súťaži verejným\nobstarávateľom Mesto Košice vo Vestníku verejného obstarávania č. 232/2011 zo dňa 30.11.2011 pod\nzn. 10257-MUP.\nOdvolací súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu\nsprávneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. O.s.p.)\nje posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov\npre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či\nrozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom\npredpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi,\nako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená\nzákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.).\nV rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané\nv žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie) preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 O.s.p.).\nPodľa § 246c ods. 1 O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú\nprimerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len\nak je to ustanovené v tejto časti. Proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky opravný\nprostriedok nie je prípustný.\nPodľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z\nakých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne\na výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal\na akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec\nprávne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.\nVychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich z predloženého spisu súdu prvého stupňa, súčasť\nktorého tvoril administratívny spis žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd v\ndanom prípade náležite nepostupoval v intenciách právnej úpravy ustanovenej v druhej hlave piatej časti\nObčianskeho súdneho poriadku vyššie citovanej.\nPovinnosťou súdu je rozsudok odôvodniť v súlade s § 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s § 157 ods. 2\ntak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov súd pri svojom\nrozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z akých dôvodov\nstručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností\nnamietaných v žalobe a zodpovedal na najdôležitejšie namietané otázky, resp. hmotnoprávne alebo\nprocesné pochybenia správneho orgánu, ktoré žalobca namietal v žalobe.\nProblematike týkajúcej sa povinnosti súdu náležite zdôvodniť svoje rozhodnutie venoval značnú\npozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd Slovenskej republiky - napr. v náleze č. sp. zn. III. ÚS\n36/2010 ústavný súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa uskutočňuje v\nústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú\npredovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu; jedným z týchto princípov, predstavujúcim\nsúčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdov\nsvoje rozhodnutia odôvodniť (§ 157 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), spôsobom zakotveným\nv ustanovení § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah\nmedzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na\n\nstrane druhej. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových\nzistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom\nv celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil.\nÚstavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania\nvšeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom\nrámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu,\nako vyplývajú z čl. 46 a nasl. ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich\nsúčasť práva na riadny proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri\nrozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite\nodôvodniť [§ 132 a § 157 ods. 1 O.s.p., m. m. I. ÚS 243/07], pritom starostlivo prihliada na všetko, čo\nvyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia\n(§ 157 ods. 2 O.s.p.) teda musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení\ndôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.\nÚstavný súd vo svojej judikatúre tiež zdôraznil, že súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej\nv odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy\nzvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu\nprávnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a\npresvedčivé. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné.\nSúd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického,\njasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Nedostatky\nodôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS\n114/08). Súd musí súčasne vychádzať z toho, že je povinný poskytovať v občianskom súdnom konaní\nmateriálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených\nzáujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.), na ktorú skutočnosť poukazuje Ústavný súd Slovenskej republike v\nrozhodnutiach (napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09).\nUvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj ESĽP) napr. v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49, § 30 konštatoval,\nže z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami,\nargumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.\nRovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa\nzakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. januára 1999).\nJudikatúra ESĽP a ani Ústavného súdu SR pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola\ndaná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci\nvyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.\nVzhľadom k uvedenému sa odvolaciemu súdu javí odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého\nstupňa v danej veci ako jednostranné a formalistické, a teda ako zjavne nezdôvodnené a tým aj\nnesúladné s právami podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Súd prvého stupňa náležite\nnepostupoval v intenciách ustálenej judikatúry ústavného súdu, keď z odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia jasným a zrozumiteľným spôsobom nevyplýva, v akom rozsahu súd prvého stupňa\npreskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a postup mu predchádzajúci, keďže\nv odôvodnení rozhodnutia krajský súd síce cituje právnu úpravu vzťahujúcu sa meritu veci - námietky\nžalobcu, že podmienky verejnej súťaže neboli nastavené v súlade s § 9 ods. 4 ZVO, avšak v odôvodnení\nrozsudku len konštatuje, že postup a napadnuté rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom,\npričom súčasne podáva svoju právnu úvahu k interpretáciu zákonného ustanovenia zákonnej normy § 9\nods. 4 ZVO vo všeobecnosti, bez náležitého zdôvodnenia aplikácie uvedenej právnej úpravy vo vzťahu\nk okolnostiam daného prípadu, nechajúc bez povšimnutia ostatné žalobné dôvody žalobcu uvedené v\nžalobe.\nPodľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa nevenoval náležitú pozornosť v rámci súdneho\nprieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného zásadnej námietke žalobcu, ktorou namietal\ndiskriminačný charakter kritérií užšieho výberu stanovených verejným obstarávateľom - Mesto Košice,\nv bode IV.1.2 oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, teda spôsob prideľovania bodov za\n\nstanovené kritériá, resp. rozdielnosti bodového stropu v prípade kontrolovaným stanovených kritérií\nužšieho výberu, keď verejný obstarávateľ v rámci kritéria č. 1 stanovil „finančný objem vyjadrený súčtom\ncelkových zmluvných cien za realizáciu zmluvne dohodnutých stavebných prác, uvedených v zozname\nstavebných prac, uskutočnených za predchádzajúcich päť rokov“, maximálny počet bodov 70, a v rámci\ndruhého kritéria užšieho výberu stanovil „počet potvrdení o vykonaní stavebných prác“, maximálny\npočet bodov 30, majúc za to, že takto nastavené kritériá výberu obmedzeného počtu záujemcov\nvedú k nerovnováhe šancí záujemcov na doručenie výzvy na predloženie ponuky. Vychádzajúc z\nobsahu napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa z odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového súdu\nnevyplýva vlastná právna úvaha, s poukazom na relevantnú právnu úpravu na vec sa vzťahujúcu,\nvychádzajúca z konkrétnych skutkových zistení danej veci a ani vlastný právny záver prvostupňovým\nsúdom ustálený na základe skutkových okolností daného prípadu. Z uvedených dôvodov odvolací súd\npovažoval napadnutý rozsudok za nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.\nSúd prvého stupňa v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného nevenoval\nžiadnu pozornosť ani ďalšej zásadnej námietke žalobcu, ktorou namietal o arbitrárnosť napadnutého\nrozhodnutia žalovaného, majúce za následok taktiež nepreskúmateľnosť napadnutého prvostupňového\nsúdneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov.\nOdvolací súd považoval napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu za nepreskúmateľné pre\njeho nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, keďže súd prvého stupňa na jednej strane tvrdil, že\nobmedzovanie počtu záujemcov podľa ZVO nemôže byť svojvoľnou činnosťou obstarávateľa, ale tento\nje naopak povinný postupovať i pri tomto obmedzovaní počtu záujemcov v súlade so základnými\nzásadami (princípmi) stanovenými podľa § 9 ods. 4 ZVO, a preto je obstarávateľ povinný stanoviť\nobjektívne kritériá, na základe ktorých bude pri obmedzovaní počtu záujemcov postupovať, pričom\nsúčasne tvrdil, že aj keď kritériá obmedzenia počtu záujemcov teda nemôžu byť apriori diskriminačné,\nsamotná konštrukcia užšej súťaže totiž určitú diskrimináciu predpokladá, nakoľko tu dochádza k\nvylúčeniu záujemcov, ktorí, rovnako ako vybraní záujemcovia, samotnú kvalifikáciu (podmienky účasti)\nspĺňajú, avšak nemožno pripustiť stanovenie takých kritérií, ktoré by viedli k tým najzávažnejším\nformám diskriminácie („hard core diskriminácia“), a preto dospel k názoru, že v súvislosti s koncepciou\npodmienok účastí a teda v tomto prípade predovšetkým kritérií užšieho výberu, nemožno hodnotiť ich\nzákonnosť spôsobom, ako to uviedol žalobca. Súd prvého stupňa svoju právnu úvahu nijak neodôvodnil.\nOdvolací súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, ktorou vytýkal súdu prvého stupňa, že ak\núčastník konania argumentuje názormi právnej vedy, alebo judikatúry, musí sa všeobecný súd s názormi\nv týchto prameňoch uvedenými argumentačne vysporiadať. Vychádzajúc z dôvodov žaloby vyplýva, že\nžalobca v žalobe dôvodnosť skutkovej a právnej argumentácie nepodložil názormi právnej vedy, alebo\njudikatúry, a preto nebolo povinnosťou súdu prvého stupňa sa touto jeho námietkou vysporiadať, pretože\nsúd prihliada len na námietky podané v lehote podľa § 250b ods. 1, 2 O.s.p.\nOdvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala\nmožnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.), za čo podľa konštantnej judikatúry ústavného\nsúdu sa považuje aj nedostatočné a nezrozumiteľné odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého\nstupňa.\nPokiaľ súd prvého stupňa podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol žalobu žalobcu bez náležitého odôvodnenia\nsvojich skutkových a právnych záverov, odvolací súd túto skutočnosť nemohol nechať bez povšimnutia,\nkeďže prvostupňový súd postupoval nielen v rozpore so zákonom, ale aj v rozpore s čl. 46 Ústavy SR v\nspojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle\n§ 250ja ods. 3 veta druhá v spojení s § 246 ods. 1 a s § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky súčasne považuje za potrebné dodať, že napriek apelačnému\nopravnému systému, ktorý sa v správnom súdnictve v Slovenskej republike v zmysle príslušnej právnej\núpravy v zásade uplatňuje, primárne preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho\norgánu krajský súd ako súd prvého stupňa. Úlohou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu\nodvolacieho je preskúmavať vecnú správnosť prvostupňových rozhodnutí a nie nahrádzať prieskumnú\nčinnosť súdu prvého stupňa vrátane odôvodňovania rozhodnutia.\n\nV ďalšom konaní bude preto povinnosťou prvostupňového súdu dôsledne preskúmať postupom podľa\nustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku zákonnosť postupu a rozhodnutia\nžalovaného správneho orgánu prejednať vec v medziach podanej žaloby, vysporiadať sa so žalobnými\nnámietkami žalobcu, znovu o nej rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť.\nSúčasne bude povinnosťou súdu prvého stupňa sa vysporiadať s návrhom žalobcu na prerušenie\nkonania podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a predloženie veci Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev\nna rozhodnutie o predbežných otázkach, navrhovaných v odvolaní.\nV novom rozhodnutí krajský súd opätovne rozhodne o náhrade trov konania, vrátane o náhrade trov\ntohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.).\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 3 ods. 9 veta tretia\nzákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "5S/69/2012", "guid": null, "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}