{"guid": "421ff621-4eac-4d21-bf09-159c94f0806d:7c7fdb37-bc8d-4fc5-a77a-288ab7d5101c", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1012200063.1", "spisova_znacka": "7Sžo/75/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžo/75/2014 z 25. 2. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. februára 2016, sp. zn. 7Sžo/75/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:1012200063.1", "identifikacne_cislo": "1012200063", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Pavel Ištók", "datum_vydania": "2016-02-25", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-34.odsek-2", "nazov": "§ 34 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-34.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-62.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 62 ods. 1 písm. c) SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-62.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-62"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-63.odsek-2", "nazov": "§ 63 ods. 2 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-63.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-63"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1976/50#paragraf-34", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-62", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-63"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/7c7fdb37-bc8d-4fc5-a77a-288ab7d5101c", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1012200063.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1012200063.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1012200063.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n7Sžo/75/2014\n1012200063\n25. 02. 2016\nJUDr. Zdenka Reisenauerová\nECLI:SK:NSSR:2016:1012200063.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky\nReisenauerovej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Violy Takáčovej, PhD. v právnej veci\nžalobcov: 1/ Q. V., bytom v T., G. H. L. X, 2/ R. V., bytom v T., G. H. L. X, obaja zastúpení Advokátskou\nkanceláriou Melničák a Semančíková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Miletičova 1, proti žalovanému:\nOkresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky, Lamačská cesta 8, Bratislava, za účasti: 1/\nY.. K. K., bytom v T., G. H. L. X, 2/ K.. A. T., bytom v T., G. H. L. X, 3/ H. V., bytom v T., G. H. L. X, 4/ K..\nY.K., bytom v T., L. W. T. XX, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 25. novembra\n2011, č. A-2011/2244-KOL, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.\napríla 2014, č. k. 2S/19/12-57, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23. apríla 2014, č. k.\n2S/19/12-57, p o t v r d z u j e .\nÚčastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 23. apríla 2014, č. k. 2S/19/12-57 zamietol žalobu o\npreskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 25. novembra 2011, č. A 2011/2244-KOL,\nktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie Stavebného úradu Pezinok zo dňa 19. júla 2011,\nzn.: 5/81-obn.kon./1715-35121/2010-11 tak, že v príslušnej časti výroku napadnutého rozhodnutia sa\ndoplnilo uvedenie právneho predpisu, na základe ktorého sa rozhodlo z pôvodne uvedeného „podľa § 62\nods. 1 písm. c/“ na „podľa § 62 ods. 1 písm. c/ správneho poriadku“; a zároveň boli špecifikovaní účastníci\nkonania z pôvodne uvedeného „na návrh časti opomenutých účastníkov konania v zastúpení: Y.. K. K.,\nK.. A. T., H. V., K.. Y.K.“ na„na návrh R. V., R. Y., Y.. E.. E. S., N. Z., K.. Y. L., C. Y., L. Y., K.. T. F., L. R., K.. A.\nT., Y.. Y. M., Y. O., C. V., H. V., H. L., E. L., Y. S., T.G., N.G., Y. E. a Y.. K. K., všetci bytom dona L. X, XXX XX\nT., v zastúpení Y.. K. K., bytom dona L. X, XXX XX T., K.. A. T., bytom H. L. X, XXX XX T., H. V., bytom H.\nL. X, XXX XX T. a K.. Y.K., bytom L. XX, XXX XX T.“. Zároveň vo výroku rozhodnutia žalovaný uviedol,\nže toto rozhodnutie je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia Stavebného úradu Pezinok zo dňa 19. júla\n2011, zn.: 5/081-obn.kon./1715-35121/2010-11. Prvostupňovým rozhodnutím Stavebný úrad Pezinok\npovolil obnovu konania na návrh časti opomenutých účastníkov vo veci vydania zmeny rozhodnutia o\numiestnení stavby „Polyfunkčný dom - Dom Pri Mlyne“, ul. H. 7, T. na pozemkoch parc. č. 1053/3, 1209/1,\n1209/2, 1209/4, 1209/3, 1209/5 a 1210, kat. územie T., ukončenej rozhodnutím zo dňa 30. júla 2009, zn.:\n5/82-zn. ÚR/3685-16934/2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2. septembra 2009, pre navrhovateľov stavebníkov: Q. V. a R. V., obaja bytom H. L. X, XXX XX T..\nKrajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaný v konaní dostatočne zistil skutkový\nstav veci, vyvodil z neho správne právne závery, ktoré náležite odôvodnil, vrátane voľnej úvahy, ktorá\n\nnevybočila z medzí prípustného správneho uváženia. Podľa názoru krajského súdu námietky žalobcov\nneodôvodňovali zrušenie napadnutého rozhodnutia, a preto postupoval podľa § 250j ods. 1 OSP a\nžalobu ako nedôvodnú zamietol.\nV odôvodnení svojho rozhodnutia krajský súd okrem iného opísal podstatný obsah administratívneho\nspisu, obsah odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia a odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, citoval relevantnú právnu úpravu (§ 62 ods. 1 písm. c/, § 62 ods. 2, § 63 ods. 1, § 63\nods. 3 Správneho poriadku) a dôvodil, že po podaní návrhu na obnovu konania sa v prvom rade\nkoná o povolení alebo nariadení obnovy, kedy sa rozhoduje iba o prípustnosti obnovy. Príslušný orgán\nnepreskúmava meritórne výrok rozhodnutia, ale iba zisťuje, či sú splnené podmienky obnovy konania. Až\nv prípade, že obnovu konania správny orgán povolí, začne sa nové konanie, v ktorom sa znovu prejedná\na rozhodne vec, o ktorej sa rozhodlo v pôvodnom konaní. Zákon umožňuje účastníkovi správneho\nkonania podať návrh na obnovu konania do 3 mesiacov odo dňa, kedy sa preukázateľne dozvedel o\ndôvodoch obnovy, najneskôr však do 3 rokov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania\ntýka. Krajský súd skonštatoval, že v predmetnej právnej veci išlo o prvé štádium obnovy konania, teda\nrozhodovanie o existencii alebo neexistencii dôvodov obnovy konania a nie o priame vyhodnotenie\nreálneho vplyvu predložených dôkazov na meritum veci, pretože by išlo o prejudikovanie rozhodovania\nv obnovenom konaní, ku ktorému ešte neprišlo. Správny orgán v prvom štádiu konania o obnove\nvykonáva dokazovanie nanajvýš smerujúce k zisťovaniu, či tvrdenia podávateľa návrhu sú pravdivé a\nk pravdepodobnosti vplyvu tvrdeného porušenia práv na výsledok konania. Krajský súd poukázal, že\npovinnosťou správneho orgánu je vyhodnotiť, či v prípade, ak sa preukáže pravdivosť takéhoto tvrdenia,\nči mohlo mať toto podstatný vplyv na rozhodnutie a či sa náprava nemohla urobiť v odvolacom konaní.\nKrajský súd tiež skúmal, či bolo možné konať o obnove predmetného územného konania na základe\npodaní zo dňa 7. októbra 2009 a 19. marca 2011. Citujúc ustanovenia § 17 ods. 1, ods. 2 správneho\nporiadku a § 23, § 31 ods. 3, § 32 ods. 1 a § 33 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka krajský súd dospel\nk záveru, že osoba (účastník konania) môže pred správnym orgánom konať buď priamo sama alebo\nprostredníctvom splnomocneného zástupcu na základe plnomocenstva. Plnomocenstvo sa musí udeliť\npísomne, ak sa právny úkon urobil v písomnej forme, alebo aj vtedy, ak sa netýka len určitého právneho\núkonu. Plnomocenstvo možno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. Títo potom musia konať\nvšetci spoločne ak v plnomocenstve nie je určené inak. Z pripojeného administratívneho spisu mal\nkrajský súd preukázané, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v obytnom dome na ulici H. v T., resp.\nčasť z nich (15 z 21) podpísaná na plnomocenstve spísanom dňa 23. novembra 2009 nie je spokojná s\npriebehom územného konania týkajúceho sa zmeny rozhodnutia o umiestnení stavby „Polyfunkčný dom\n- Dom Pri Mlyne“ pre žalobcov ako stavebníkov. Tieto osoby ani nenamietali, že by nesúhlasili s tým, že\nza nich mohli v konaní vystupovať tretie osoby - splnomocnenci alebo, že ktorýkoľvek splnomocnenec\npri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za splnomocniteľov alebo ak konal bez plnomocenstva.\nBerúc do úvahy okolnosti prípadu, Y.. K. K., ktorá spísala a podpísala podanie zo dňa 7. októbra 2009,\nbezpochyby okrem svojich zastupovala i záujmy a vôľu ostatných vlastníkov z domu na ulici H. v T..\nVýhrada k dátumu na písomnom plnomocenstve, ktoré bolo vyhotovené neskôr ako podanie, nie je v\nkontexte s dikciou § 33 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právne relevantná. Širším výkladom týchto\nzákonných ustanovení možno pre daný prípad dôjsť k záveru, že vlastníci bytov a nebytových priestorov\npodpísaní na listine o udelení plnomocenstva schválili, že osoby označené ako splnomocnenci môžu za\nnich (splnomocniteľov) konať v danej veci.\nKrajský súd dal za pravdu tvrdeniu žalobcov, že Y. na základe tak formulovaného plnomocenstva,\nakým bolo to spísané dňa 23. novembra 2009, nebola oprávnená konať ako jeden zo splnomocnencov\nsamostatne. Ide o zásadný nedostatok, ktorý sa nezhojil ani dodatočne do administratívneho spisu\npredloženým dodatkom k plnej moci spísaný dňa 7. júla 2011. Tento dodatok bol podpísaný\nlen splnomocnencami, a absentoval v ňom prejav vôle splnomocniteľov o tom, že súhlasia so\nsamostatnosťou splnomocniteľov (alebo aspoň Y.. K. K.) v konaní za splnomocniteľov. Krajský súd však\nk tomu dodal, že nemožno uvažovať o nulite podania zo 7. októbra 2009, ktoré jeho pisateľka označila\nako „1. Žiadosť o odvolanie, resp. vyňatie Ing. F. z procesu udelenia rozhodnutia o stavebnom konaní\npolyfunkčného domu Pri Mlyne, ulica H., T. z dôvodu procesného pochybenia, 2. Vo veci udelenia\núzemného rozhodnutia o umiestnení stavby polyfunkčného domu Pri Mlyne, ulica H.; žiadosť o opätovné\nposúdenie žiadosti o územné rozhodnutie umiestnenia stavby navrhovateľmi Q. V. a R. V., obaja bytom\nna G. H. L. X, T.“. Podľa názoru krajského súdu pokiaľ by aj Y.. Ingrid K., konala za v podaní uvedené\nosoby pre formálny nedostatok plnomocenstva bez oprávnenia, zostáva v platnosti, že vyššie opísaný\n\núkon vykonala vo vlastnom mene sama za seba - ako dotknutá osoba, vlastníčka bytu v bytovom dome\nna ulici H. v T.. V konečnom dôsledku teda uvedené podanie stavebnému orgánu adresovala oprávnená\nosoba, ktorá bola v tomto podaní riadne označená spôsobom vylučujúcim zameniteľnosť s inou osobou,\na preto z tohto hľadiska krajský súd nesúhlasil so žalobnými námietkami žalobcov.\nĎalej sa krajský súd zaoberal zvyšnými atribútmi perfektnosti podaní, na základe ktorých správne orgány\nvydali rozhodnutia a ich kvalifikovanosťou. Krajský súd podanie zo dňa 7. októbra 2009 považoval za\nperfektné a s dostatočnou výpovednou hodnotou na to, aby stavebný úrad mohol na jeho základe\nrozhodnúť. Aby kvalifikovanosť predmetného podania po obsahovej stránke bola zrejmá, krajský súd\nho podrobnejšie opísal na strane 4 až 5 rozsudku. V podaní sa tvrdí, že celé konanie o umiestnení\nstavby, až na jednu výnimku (X. Q.), prebiehalo bez účasti vlastníkov nehnuteľností susediacich s\numiestňovanou stavbou vrátane vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici H. v\nT., medzi ktorými je aj pisateľka podania Y.. K. K.. Táto vo svojom podaní žiadala o opätovné posúdenie\nžiadosti navrhovateľov o územné rozhodnutie. Krajský súd bol toho názoru, že z takto formulovaného\npodania jednoznačne vyplýva, že Y.. K. K., ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom\ndoma na ulici H. v T. a ďalší vlastníci nehnuteľností susediacich s umiestňovanou stavbou, neboli\núčastníkmi konania, i keď sa cítia byť k tomu oprávnení a že pisateľka žiada opäť posúdiť predmetnú\nžiadosť, ergo obnoviť právoplatne skončené konanie. Krajský súd o spôsobilosti predmetného podania\nvyvolať konanie o obnove konania nemal pochýb, lebo obsahovalo všetky v zákonnom kontexte žiadané\ninformácie. I keď neboli dokonale formulačne presné (žiadalo sa opäť posúdiť predmetnú žiadosť),\nstriktná požiadavka na dodržanie pojmológie zákona vylučujúca použitie výkladovo podobných výrazov\nby znamenala až prílišný formalizmus, ktorý by bol v rozpore s chápaním materiálneho právneho štátu,\na preto je neprípustný. Podanie zo dňa 23. marca 2011 doručené stavebnému úradu, spísané K.. A. T.,\npovažoval krajský súd ako nadbytočné, a preto ho ani z hľadísk vyplývajúcich zo žalobných námietok\nneposudzoval.\nZáverom krajský súd odôvodnil opodstatnenosť obnovy konania v predmetnej veci vydania zmeny\nrozhodnutia o umiestnení stavby, a to predovšetkým tým, že správny orgán nekonal s vlastníkmi\nsusedných nehnuteľností ako s účastníkmi konania, neumožnil im žiadne z ich práv realizovať a\nodoprel im možnosť zabezpečiť si ochranu svojich práv a právom chránených záujmov. Opomenutým\núčastníkom sa nesprávnym postupom správneho orgánu odňala možnosť zúčastniť sa na konaní, boli\nvylúčení z uplatnenia im prislúchajúcich práv, keďže nemohli uplatniť predovšetkým námietku týkajúcu sa\nzáverov svetlotechnického posudku a uvedená skutočnosť mohla mať podstatný vplyv na rozhodnutie.\nPodľa názoru krajského súdu boli naplnené dôvody na nariadenie obnovy konania podľa § 62 ods. 1\npísm. c/ Správneho poriadku.\nO náhrade trov konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 OSP a účastníkom nepriznal právo\nna náhradu trov konania, nakoľko neúspešní žalobcovia nemajú právo na náhradu trov konania a\núspešnému žalovanému zásadne náhrada trov konania neprináleží. Krajský súd nepriznal náhradu trov\nkonania ani pribratým účastníkom, keďže si títo právo na náhradu trov konania neuplatnili.\nProti uvedenému rozsudku krajského súdu podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia. Žiadali, aby\nNajvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave a žalobe vyhovel,\nnamietajúc, že rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je v\nrozpore so skutkovým stavom jestvujúcim vo veci a po obsahovej stránke nezodpovedá príslušnej\nprávnej úprave. Predovšetkým namietali vyhodnotenie podania, ktoré bolo podkladom pre povolenie\nobnovy konania. Správne orgány za takýto podnet považovali prípis podpísaný Y.. K. K. zo dňa 7. októbra\n2009 v spojení s podaním podpísaným K.. A. T. dňa 18. marca 2011 (doručený 23. marca 2011). Súd\nza rozhodujúci podnet pre povolenie obnovy konania považoval prípis podpísaný Y.. K. K. zo dňa 7.\noktóbra 2009 a podanie podpísané K.. A. T. zo dňa 18. marca 2011 považoval za nadbytočné a tomuto\nsa vôbec nevenoval.\nPodľa názoru žalobcov podanie zo dňa 7. októbra 2009 neobsahovalo všetky zákonné náležitosti\nnávrhu na obnovu konania v zmysle § 63 ods. 2 Správneho poriadku. Uvedená skutočnosť bola\nzrejmá aj správnym orgánom, keď druhostupňový správny orgán a to Krajský stavebný úrad v\nBratislave v druhostupňovom zrušujúcom rozhodnutí č. A 2010/2l26-KOL zo dňa 30. septembra\n2010 uložil prvostupňovému orgánu povinnosť doplniť podanie zo dňa 7. októbra 2009, keďže\nuvedené neobsahovalo náležitosti podľa § 63 ods. 2 správneho poriadku. V zmysle uvedeného\n\nnásledne postupoval prvostupňový správny orgán, ktorý prípisom zo dňa 18. februára 2011 zn. 5/81výzva/1715-35121/2011 vyzval MVDr. K. na doplnenie podania zo dňa 7. októbra 2009 v zmysle § 63 ods.\n2 Správneho poriadku v lehote 30 dní pod následkom zastavenia konania. Z uvedeného dôvodu podľa\nnázoru žalobcov podnet Ing. T. nie je možné považovať za nadbytočný a tento je nevyhnutné posudzovať\na vyhodnotiť. Poukázali, že v danom prípade absentuje riadny návrh na obnovu konania podaný v\nsúlade s príslušnou právnou úpravou, lebo k povoleniu obnovy konania malo dôjsť na základe dvoch\nsamostatných podaní, dvoch rozličných osôb a súčasne prvé podanie nebolo súladné so zákonom a\nnebolo doplnené v zmysle zákona ani na základe výzvy správneho orgánu a druhé podanie bolo podané\npo uplynutí lehoty 3 mesiacov, t.j. zákonom určenej lehoty pre podanie takéhoto návrhu. Bez takéhoto\nnávrhu povoliť obnovu konania nie je možné.\nŽalobcovia tiež poukázali na svoje všetky doterajšie vyjadrenia obsahujúce hodnotenie hmotnoprávnych\notázok povolenia obnovy konania, pričom podľa ich názoru sú tieto umocnené záverom súdu, podľa\nktorého podnet bol podaný Y.. K. vo vlastnom mene. Byt, ktorý by mal byť dotknutý nedostatkom insolácie\nvšak nie je vo vlastníctve MVDr. K.. Návrhu na obnovu konania sa nemôže domáhať osoba, ktorej\nhmotnoprávne dôvody nesvedčia. Podať takýto návrh môže len osoba, v ktorej prospech sa vyskytujú\ntieto hmotnoprávne dôvody a nie osoba iná.\nZáverom žalobcovia namietali, že krajský súd vôbec nereagoval na argumentáciu o nesúlade podoby\nodvolacieho rozhodnutia, ktoré mení rozhodnutie orgánu prvého stupňa spôsobom, ktorý nemá oporu v\npríslušnej právnej úprave. Výsledkom takéhoto postupu nie je riadne rozhodnutie odvolacieho orgánu,\nale zmätočné rozhodnutie, z ktorého nie je zrejmý záver prijatý správnymi orgánmi. Výrok rozhodnutia\nsprávneho orgánu nemôže byť zistiteľný komplikovaným skladaním rozhodnutí viacerých správnych\norgánov, ale vždy musí byť zrejmý zo samotného rozhodnutia. Zmena prvostupňového rozhodnutia tak,\nako bola obsiahnutá v napadnutom rozhodnutí je podľa názoru žalobcov neakceptovateľná a rozporná\ns príslušnou právnou úpravou (napr. rozsudok NS SR č. k. 4Sž/139/2002) a s touto argumentáciou sa\nžiadnym spôsobom krajský súd nevysporiadal. Taktiež podľa názoru žalobcov rozsudok krajského súdu\nje prekvapivý, keď v doterajšom konaní všetky dotknuté správne orgány vychádzali z oboch podaní zo\ndňa 7. októbra 2009 a 18. marca 2011 a tieto definovali ako vykonané na základe plnej moci. Až krajský\nsúd a to len vo svojom rozhodnutí, prezentoval argumentáciu, ktorá nebola použitá žiadnou sporovou\nstranou, v zmysle ktorej je rozhodujúce, perfektné a postačujúce len podanie zo dňa 7. októbra 2009\nvykonané vo vlastnom mene MVDr. K.. S touto argumentáciu neboli žalobcovia oboznámení a nemali\nmožnosť žiadnym spôsobom na ňu reagovať. Takýto postup v úplnosti znemožnil žalobcom vykonať\nriadnym spôsobom svoje právo na spravodlivý súdny proces.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil.\nTvrdil, že ku skutočnostiam uvedených v odvolaní sa už vyjadroval a považuje napadnuté rozhodnutie\nzo dňa 25. novembra 2011 č. A-2011/2244-KOL za zákonné. Podľa jeho názoru, žalobcovia v podanom\nodvolaní neuviedli žiadne nové skutočnosti, s namietanými skutočnosťami sa dostatočným a zákonným\nspôsobom vysporiadal žalovaný v napadnutom rozhodnutí a vyhodnotil ich ako nedôvodné. Žalovaný\nzotrval na svojom právnom názore.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 OSP, v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu uvedenom v odvolaní\nžalobcov (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 OSP) postupom podľa ust. § 250ja ods.\n2 veta prvá OSP, keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej\ntabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3\nOSP, v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov\nnie je možné priznať úspech.\nPredmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd\nprvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia proti žalovanému správnemu orgánu domáhali\npreskúmania zákonnosti jeho rozhodnutia, ktorým bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie Stavebného\núradu Pezinok zo dňa 19. júla 2011, zn.: 5/81 obn.kon./1715-35121/2010-11 tak, že v príslušnej\nčasti výroku napadnutého rozhodnutia sa doplnilo uvedenie právneho predpisu, na základe ktorého\nsa rozhodlo z pôvodne uvedeného „podľa § 62 ods. 1 písm. c/“ na „podľa § 62 ods. 1 písm. c/\nsprávneho poriadku“; a zároveň boli špecifikovaní účastníci konania z pôvodne uvedeného „na návrh\nčasti opomenutých účastníkov konania v zastúpení: Y.. K. K., K.. A. T., H. V., K.. Y.K.“ na „na návrh R.\n\nV., R. Y., Y.. E.. E. S., N. Z., K.. Y. L., C. Y., L. Y., K.. T. F., L. R., K.. A. T., Y.. Y. M., Y. O., C. V., H.\nV., H. L., E. L., Y. S., T.G., N.G., Y. E. a Y.. K. K., všetci bytom H. L. X, XXX XX T., v zastúpení Y..\nK. K., bytom H. L. X, XXX XX T., K.. A. T., bytom dona L. X, XXX XX T., H. V., bytom H. L. X, XXX\nXX T. a K.. Y.K., bytom L. XX, XXX XX T.“. Zároveň vo výroku rozhodnutia žalovaný uviedol, že toto\nrozhodnutie je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia Stavebného úradu Pezinok zo dňa 19. júla 2011,\nzn.: 5/081-obn.kon./1715-35121/2010-11.\nPrvostupňovým rozhodnutím Stavebný úrad Pezinok povolil obnovu konania na návrh časti\nopomenutých účastníkov vo veci vydania zmeny rozhodnutia o umiestnení stavby „Polyfunkčný dom\n- Dom Pri Mlyne“, ul. H., T. na pozemkoch parc. č. 1053/3, 1209/1, 1209/2, 1209/4, 1209/3, 1209/5 a\n1210, kat. územie T., ukončenej rozhodnutím zo dňa 30. júla 2009, zn.: 5/82-zn. ÚR/3685-16934/2009,\nktoré nadobudlo právoplatnosť 2. septembra 2009, pre navrhovateľov - stavebníkov: Q. V. a R. V., obaja\nbytom H. L. X, XXX XX T..\nOdvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu\na vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle ustanovenia § 219\nods. 2 OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov\na relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa\nk predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú\ndostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát odvolacieho súdu\npovažuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.\nVzhľadom k tomu, aby najvyšší súd v preskúmavanej veci nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe\nskutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu, sa vo svojom odôvodnení obmedzil na doplnenie\ndôvodov na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 247 ods. 1 OSP podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo\nprávnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,\na žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.\nPri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v\nčase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie\nnapadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 OSP).\nV rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v\nžalobe, a či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym\norgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 OSP).\nPri rozhodnutí, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne\nuváženie), preskúmava súd iba, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených\nzákonom. Súd neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia (§ 245 ods. 2 OSP).\nV predmetnej veci nebolo sporným, že v konaní o zmene územného rozhodnutia stavebný úrad nekonal\ns niektorými vlastníkmi susedných nehnuteľností ako s účastníkmi konania podľa § 34 ods. 2 zákona\nč. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších\npredpisov (konkrétne s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome na ulici H. v T., ktorí sú\nspoluvlastníkmi pozemku parc. č. 1054/7, na ktorom stojí stavba bytového domu, a vlastníkom pozemku\nparc. č. 1054/2, 1053/103).\nSprávne orgány správne posúdili v zmysle § 19 ods. 2 Správneho poriadku podanie zo 7. októbra 2009\npodpísané Y.. K. K. podľa jeho obsahu ako návrh na obnovu konania, s čím sa podrobne zaoberal už\nkrajský súd. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky je toho názoru, že už z podania zo dňa 7. októbra\n2009 vyplývajú podstatné náležitosti návrhu na obnovu podľa § 63 ods. 2 Správneho poriadku, a to ako\ndôvod obnovy konania, tak aj skutočnosti o jeho včasnom podaní. Nie je podstatné, ako bol uvedený\nnávrh formulovaný, ale čo vyplýva z jeho obsahu. V predmetnom návrhu je tiež uvedené, že ho podávajú\nvlastníci bytov na H., v zastúpení vlastník bytu Y.. K. K., ktorá návrh aj podpísala, a teda je z neho\nzrejmé kto ho podáva, lebo aj keby podpísaná vlastníčka bytu konala bez riadneho plnomocenstva aj za\nostatných opomenutých účastníkov, v takom prípade podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že\n\nz tohto konania je zaviazaná sama Y.. K. K., ktorá bola tiež nesporne opomenutou účastníčkou konania\no zmene územného rozhodnutia, a teda bola tiež oprávnená na podanie návrhu na obnovu konania. Aj\nnajvyšší súd preto považuje predmetný návrh za perfektný, a bolo ďalej povinnosťou správnych orgánov\nvo veci zistiť presne a úplne skutočný stav veci a obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie (§ 32\nods. 1 Správneho poriadku).\nAni námietky žalobcov vo vzťahu k posúdeniu plnomocenstva zo dňa 23. novembra 2009 správnymi\norgánmi, v ktorom vlastníci bytov a nebytových priestorov v obytnom dome na ulici H., resp. časť\nz nich podpísaná na plnomocenstve udelila plnú moc H. V., K.. A. T., Y.. K. K. a K.. Y.K., nemajú\nprávnu relevanciu, pretože žalobcovia sami nepreukázali, ako boli dotknutí na svojich právach, pri\nnesprávnom konaní zo strany splnomocnencov na základe takéhoto plnomocenstva. Osobami, ktoré by\nmohli namietať prekročenie oprávnenia konať za splnomocniteľov alebo konanie bez plnomocenstva v\ndanom prípade boli samotní splnomocnitelia, pričom žiaden z nich takú námietku nevzniesol.\nI keď podanie K.. A. T. zo dňa 18. marca 2011 považoval krajský súd za nadbytočné, najvyšší súd sa\npre úplnosť zaoberal aj uvedeným podaním. K tomu treba uviesť, že najvyšší súd podľa obsahu posúdil\ndodatok k plnej moci zo dňa 7. júla 2011, v ktorom sa H. V., K.. A. T., Y.. K. K. a K.. Y.K. navzájom dohodli\na o ich prejavenej vôle nemá najvyšší súd žiadnu pochybnosť, že môže z nich každý vo veci plánovanej\nvýstavby Polyfunkčného domu - Dom pri mlyne konať samostatne, a tento dodatok považuje najvyšší\nsúd ako dohodu o plnomocenstve, a teda uvedené osoby sa môžu zastupovať nesporne aj vzájomne.\nPreto ak K.. A. T. podaním zo dňa 18. marca 2011 doplnila na výzvu prvostupňového správneho orgánu\nzo dňa 18. februára 2011, Zn.:5/81-výzva/1715-35121/2011 návrh na obnovu konania zo dňa 7. októbra\n2009, mohla tak urobiť práve na základe dodatku k plnej moci zo dňa 7. júla 2011, v ktorom Y.. K. K.\nprejavila svoju vôľu nechať sa zastúpiť aj K.. A. T..\nZ uvedených skutočností teda vyplýva záver, že aj keby Y.. K. K. nekonala na základe žiadneho\nplnomocenstva, platí že podala návrh na obnovu zo 7. októbra 2009 ako oprávnená osoba sama za\nseba, a tento návrh bol doplnený Ing. A. podaním zo dňa 18. marca 2011, ktorá bola oprávnená na\nzáklade prejavenej vôle Y.. K. K. na listine označenej ako „dodatok k plnej moci“ zo dňa 7. júla 2011\nkonať aj za Y.. K. K..\nNámietky žalobcov, že podanie zo dňa 7. októbra 2009 neobsahovalo všetky zákonné náležitosti návrhu\nna obnovu konania a nebolo doplnené v zmysle zákona a že druhé podanie zo dňa 18. marca 2011 bolo\npodané po uplynutí lehoty 3 mesiacov, preto nie sú dôvodné.\nK námietke žalobcov, že byt, ktorý by mal byť dotknutý nedostatkom insolácie nie je vo vlastníctve MVDr.\nK. treba uviesť, že z § 62 ods. 1 písm. c/ Správneho poriadku vyplýva, že konanie pred správnym\norgánom ukončené rozhodnutím, ktoré je právoplatné, sa na návrh účastníka konania obnoví, ak\nnesprávnym postupom správneho orgánu sa účastníkovi konania odňala možnosť zúčastniť sa na\nkonaní, ak to mohlo mať podstatný vplyv na rozhodnutie a ak sa náprava nemohla urobiť v odvolacom\nkonaní. Nebolo sporným, že MVDr. K. sa nesprávnym postupom správneho orgánu odňala možnosť\nzúčastniť sa na konaní, a teda nemohla realizovať žiadne zo svojich práv a právom chránených záujmov\nuž len tým, že nemohla vzniesť žiadne svoje námietky proti návrhu na zmenu rozhodnutia o umiestnení\nstavby. Ako účastníčka konania teda nemohla v územnom konaní predložiť napríklad i svetlotechnický\nposudok, ktorého závery mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie. Nebolo pre rozhodnutie o obnove\nkonania podstatné, či podľa svetlotechnického posudku by bol dotknutý práve byt p. Y.. K., ani nebolo\npodstatné či podľa predloženého svetlotechnického posudku opomenutie účastníkov konania malo\npodstatný vplyv na rozhodnutie, ale bolo podstatné, že taký posudok mohla predložiť v územnom konaní\ni Y.. K. (ak by nebola opomenutá) a mohlo to mať podstatný vplyv na rozhodnutie (stačí vnesenie\npochybnosti na podklade uvedeného posudku).\nK námietke žalobcov, že výrok rozhodnutia správneho orgánu nemôže byť zistiteľný komplikovaným\nskladaním rozhodnutí viacerých správnych orgánov, a teda že zmena prvostupňového rozhodnutia\ntak, ako bola obsiahnutá v napadnutom rozhodnutí je neakceptovateľná, treba uviesť, že aj podľa\nsprávneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to\nnevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni (§ 59 ods. 1 Správneho\nporiadku). Nemožno vyčítať odvolaciemu orgánu, ak formálne vady výroku rozhodnutia správneho\norgánu prvého stupňa odstránil tak, že ho zmenil, lebo inak sa tieto vady ani odstrániť nedali a zrušenie\n\nrozhodnutia a vrátenie veci prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie\nby v žiadnom prípade z dôvodov rýchlosti alebo hospodárnosti nebolo vhodnejšie (§ 59 ods. 3\nSprávneho poriadku). Žalovaný tiež vo výroku napadnutého rozhodnutia uviedol, že toto rozhodnutie\nje neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia stavebného úradu Mesta Pezinok zo dňa 19. júla 2011, Zn.:\n5/81-obn.kon./1715-35121/2010-11, a preto z výroku rozhodnutia žalovaného v spojení s výrokom\nprvostupňového rozhodnutia je zrejmé ako správne orgány rozhodli.\nŽalobcovia podporovali svoju argumentáciu poukazovaním i na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 4Sž/139/2002, avšak uvedený rozsudok sa týkal inej skutkovej a právnej situácie,\nkeď predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie o colnom delikte. Pri správnom trestaní sú však\npožiadavky na výrok rozhodnutia správneho orgánu prísnejšie, lebo správne orgány rozhodujúce o\nsprávnom delikte musia dôsledne uplatňovať zásady správneho trestania, ktoré majú svoj základ v\ntrestnom práve. Taktiež bola uvedená vec iná aj v tom, že reformačným výrokom došlo k oprave\nčasti výroku správneho orgánu prvého stupňa bez toho, aby sa správne orgány vysporiadali zo\nzvyškom výroku prvostupňového orgánu. V prejednávanej veci však žalovaný výslovne vo výroku svojho\nrozhodnutia uviedol, že toto rozhodnutie je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia stavebného úradu\nMesta Pezinok zo dňa 19. júla 2011, Zn.: 5/81-obn.kon./1715-35121/2010-11.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky preto dospel k záveru, že žalobcovia neuviedli žiadne také\nskutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, pričom\nich procesnoprávne námietky, ktoré sa týkali formálnych vád ani nemohli mať vplyv na správnosť a\nzákonnosť rozhodnutia, pretože aj keby došlo k zrušeniu rozhodnutí správnych orgánov pre niektorú z\nnamietaných procesnoprávnych vád, najvyšší súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by po zopakovanom\nkonaní o povolení obnovy mohlo dôjsť ku výhodnejšiemu rozhodnutiu pre žalobcov. Svoje hmotnoprávne\nnámietky môžu žalobcovia opätovne vznášať v obnovenom konaní vo veci vydania zmeny rozhodnutia\no umiestnení stavby, v ktorom sa správne orgány budú musieť opätovne vysporiadať so všetkými\nnámietkami účastníkov konania.\nK tomu najvyšší súd poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov (napr. rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 17. decembra 2002, sp. zn. 4Sž/98-102/02), podľa ktorej\n„dôvodom k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu v zmysle § 250i ods. 3 O.s.p. môže byť len taká\nvada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto,\naby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie\nrozhodnutie pre účastníka.“\nZ uvedených dôvodov najvyšší súd s poukazom na závery uvedené vyššie, považujúc námietky\nžalobcov vznesené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť\nposúdenie danej veci, napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny, podľa § 250ja ods. 3\nveta druhá OSP, v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle ust. § 250k ods. 1\nOSP, v spojení s ust. § 224 ods. 1 OSP za použitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá OSP. Účastníkom právo\nna náhradu trov odvolacieho konania nepriznal z dôvodu, že žalobcovia v tomto konaní úspech nemali\na žalovanému ako i pribratým účastníkom náhrada trov konania zo zákona neprináleží.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}