{"guid": "1985f73e-ec0c-4cc0-9371-66a760704564:9be2eeb0-de9e-4a7e-adf2-3b3e16fed3f1", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1011201870.1", "spisova_znacka": "2Sžo/228/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/228/2015 z 27. 1. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. januára 2016, sp. zn. 2Sžo/228/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1011201870.1", "identifikacne_cislo": "1011201870", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Singerová", "sudca_id": 248, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-singerova-248", "datum_vydania": "2016-01-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2001/312", "nazov": "zákon č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/312", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/312-2001"}, {"iri": "/SK/ZZ/2001/312/#paragraf-40.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 40 ods. 2 písm. b) zákona č. 312/2001 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2001/312/#paragraf-40.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/312-2001/paragraf-40"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2001/312#paragraf-40"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9be2eeb0-de9e-4a7e-adf2-3b3e16fed3f1", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1011201870.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1011201870.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1011201870.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Sžo/228/2015\n1011201870\n27. 01. 2016\nJUDr. Elena Kováčová\nECLI:SK:NSSR:2016:1011201870.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej\na členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Z.,\nbytom Q. XXX/XX, O., zastúpeného Advokátskou kanceláriou HPP s.r.o., Záhradnícka 30, Bratislava\nproti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie\nSlobody 6, Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 22171/2011/VSÚ/48702 zo\ndňa 26. septembra 2011, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S\n232/2011-46 zo dňa 15. októbra 2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 3S/232/2011-62 zo dňa\n29. júna 2015, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3S 232/2011-46 zo dňa\n15. októbra 2013 v spojení s opravným uznesením č. k. 3S/232/2011-62 zo dňa 29. júna 2015, p o t\nvrdzuje.\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v sume 170,45 € k rukám jeho\nprávneho zástupcu Advokátskej kancelárie HPP s.r.o., Záhradnícka 30, Bratislava do troch dní od\nprávoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c/ OSP zrušil rozhodnutie žalovaného\nč. 22171/2011/VSÚ/48702 zo dňa 26.09.2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovanému uložil\npovinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 66 € a trovy právneho zastúpenia právnemu\nzástupcovi vo výške 475,94 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.\nPreskúmavaným rozhodnutím č. 22171/2011/VSÚ/48702 zo dňa 26.09.2011 žalovaný ako odvolací\norgán potvrdil podľa § 138 ods. 6 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „zákon č. 312/2001 Z. z.“ alebo „zákon o štátnej službe“) prvostupňové rozhodnutie vedúceho\nslužobného úradu č. 297/2008-OÚ zo dňa 07.08.2008 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru\nžalobcu odvolaním dňom 08.08.2008 z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny, ktorého sa\nžalobca dopustil tým, že dňa 25.04.2008 vydal rozhodnutie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií\nSR (právny predchodca žalovaného), sekcie civilného letectva a vodnej dopravy, odboru civilného\nletectva č. 109365/2008-2510/z.20693, ktorým v rozpore s internými predpismi, pokynmi a záujmami\nMinisterstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky zamýšľal zrušiť Letisko Bratislava Vajnory umiestnené v Bratislave, mestská časť Vajnory (katastrálne územie Vajnory, parc. č. 2048/7,\n2048/19, 2048/40, 2048/42, 2048/44, 2048/61, 2049/1, 2049/2, 2049/3, 2049/4, 2049/5, 2049/6, 2049/7,\n2049/8, 2049/9 a 2049/10), čím porušil svoje povinnosti podľa § 53 ods. 1 písm. c/, f/ a m/ zákona o\nštátnej službe - a odvolanie žalobcu zo dňa 20.08.2008 zamietol.\nZ odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplynul záver, že krajský súd považoval za potrebné\npreskúmavané rozhodnutie zrušiť, nakoľko správny orgán 1. stupňa a ani žalovaný, resp. právny\n\npredchodca žalovaného v rozhodnutí o skončení štátnozamestnaneckého pomeru služobným úradom\nnekonkretizoval, ktoré konanie žalobcu malo viesť k porušeniu niektorej povinnosti štátneho\nzamestnanca v zmysle § 53 ods. 1 písm. c/, f/, m/ zákona o štátnej službe. Z rozhodnutí nie je\nmožné zistiť, prečo žalovaný prijal takýto záver. Krajský súd v administratívnom spise nenašiel pokyn\nnadriadeného žalobcu o súhlase alebo nesúhlase zrušenia Letiska Bratislava - Vajnory v zmysle §\n57 ods. 1 zákona o štátnej službe. V administratívnom spise sa nachádza informácia pre ministra\ndopravy pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky zo dňa 02.08.2006, stanovisko pre ministra zo\ndňa 06.11.2007, z ktorých je zrejmé, že v tom čase nie je vhodné zrušiť Letisko Bratislava - Vajnory.\nOba dokumenty boli informáciou pre vtedajšieho ministra dopravy pôšt a telekomunikácií. Z týchto\ndokumentov je zrejmé, že v tom čase žalovaný nepoznal všetky okolnosti týkajúce sa nakladania s\nplochou letiska a preto sa zaoberal len s možnosťou vypracovania právnej analýzy, ktorá by všetky kroky\nsúvisiace s vložením plochy letiska do základného imania spoločnosti Letisko M. R. Štefánika - Airport\nBratislava, a.s. zmapovala, zhodnotila, upozornila na riziká a navrhla možnosti riešenia nápravy daného\nstavu. Žiadna takáto analýza však nebola vypracovaná a žalobcovi nebol udelený ani žiadny pokyn\nohľadne ďalšieho postupu. Pozemky, na ktorých bolo umiestnené letisko Bratislava - Vajnory nadobudla\ndo svojho vlastníctva spoločnosť Circle Slovakia, s.r.o., ktorá podaním dňa 05.06.2006 požiadala\nžalovaného v zmysle § 27 ods. 1 leteckého zákona o udelenie súhlasu na zrušenie Letiska Bratislava\n- Vajnory. Dňa 17.07.2006 vydal Letecký úrad Slovenskej republiky na žiadosť občianskeho združenia\nAeroklub Bratislava ako prevádzkovateľa Letiska Bratislava - Vajnory rozhodnutie č. 5608/310-116/2006,\nktorým v súlade s § 32 ods. 1 leteckého zákona zrušil platnosť povolenia na prevádzkovanie letiska\nBratislava - Vajnory ku dňu 07.02.2007. Žiadne ďalšie povolenie na prevádzkovanie uvedeného letiska\nnebolo udelené. Súhlas so zrušením Letiska Bratislava - Vajnory vydala aj Mestská časť Bratislava\n- Vajnory dňa 26.06.2007 a Hlavné mesto SR Bratislava dňa 15.10.2007. Žalobca nemal dôvod na\nodmietnutie udelenia súhlasu žalovaného na zrušenie predmetného letiska. Žalobca ako riaditeľ odboru\ncivilného letectva Ministerstva dopravy výstavby a regionálneho rozvoja po zistení skutkového stavu a\ndoloženia potrebných súhlasných stanovísk vydal dňa 25.04.2008 predmetné rozhodnutie, ktorým bol v\nsúlade s § 27 ods. 1 leteckého zákona udelený súhlas na zrušenie letiska Bratislava - Vajnory. Krajský\nsúd bol toho istého názoru ako žalobca, že, ak mal žalovaný záujem na využívaní uvedených pozemkov\nna účely prevádzkovania verejného letiska, nemal ich vkladať do majetku svojej dcérskej spoločnosti\nLetisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. a následne nemal udeliť súhlas na ich predaj tretej\nosobe, aby si zachoval vlastnícke právo k predmetným pozemkom. Vzhľadom na uvedené krajský súd\npo preskúmaní veci dospel k záveru, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a\npreto rozhodnutie žalovaného podľa § 250j ods. 2 písm. c/ OSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalovaný včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnutý\nrozsudok zrušil. Podané odvolanie odôvodnil tým, že Krajský súd v Bratislave dospel na základe\nvykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň pri rozhodovaní vychádzal z\nnesprávneho právneho posúdenia veci. Za chybné považoval tvrdenie krajského súdu, že sa v spise\nnenašiel pokyn nadriadeného o súhlase alebo nesúhlase so zrušením letiska. Zákon o štátnej službe\nv § 57 stanovuje písomnú formu pokynu nadriadeného len v prípade, ak sa štátny zamestnanec\ndomnieva, že uložený pokyn je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi, alebo\nslužobnými predpismi. Inak môže mať pokyn nadriadeného rôznu formu. Žalobcovi bola oznámená\ninformácia pre ministra dopravy pôšt a telekomunikácií SR zo dňa 02.08.2006, ktorým minister oznámil\nzamestnancom ministerstva prísny zákaz zmeny významu letiska. Zároveň žalobca osobne podpísali\ninformáciu pre ministra zo dňa 06.11.2007, podľa ktorej v prípade letiska ide o verejné letisko pre\nvšeobecné letectvo, za, ktoré neexistuje adekvátna náhrada ani vo vzdialenejšom okolí hlavného\nmesta, preto ministerstvo považuje za potrebné ho zachovať. Tieto pokyny jasne stanovovali príslušným\nzamestnancom ministerstva vykonať zákaz zmeny významu letiska a neboli ministrom zmenené ani v\nčase, keď žalobca vydal rozhodnutie o udelení súhlasu so zrušením letiska. Ak mal žalobca pochybnosti,\nči uvedené pokyny stále platia, mal sa na túto skutočnosť opýtať priameho nadriadeného alebo\nministra. Žalovaný ďalej v odvolaní uvádza, že krajský súd sa v rámci vykonaných dôkazov nezaoberal\nporušením organizačného poriadku a registratúrneho poriadku zo strany žalobcu. Žalobca nedostal\nod žiadneho svojho predstaveného ústny alebo písomný pokyn urobiť opatrenia na zrušenie letiska.\nNavyše o tomto závažnom opatrení nepodal informáciu svojmu predstavenému a vykonal ho sám,\nobchádzajúc bežný administratívny postup určený vnútornými predpismi. Úmyselné porušenie služobnej\ndisciplíny žalobcom je zrejmé aj z toho, že žalobca rozhodnutie o udelení súhlasu so zrušením letiska\nneodovzdal podateľni ministerstva za účelom jeho odoslania určeným príjemcom. Dôvodmi skončenia\nštátnozamestnaneckého pomeru žalobcu nebolo teda len nerešpektovanie pokynu nadriadeného, ale\n\naj ďalšie porušenia služobnej disciplíny, ktorými sa krajský súd v odôvodnení rozsudku nezaoberal.\nPodľa názoru žalovaného krajský súd taktiež nesprávne právne vec posúdil, keď sa vyjadroval k\nneexistencii dôvodov odmietnutia udelenia súhlasu ministerstva na zrušenie predmetného letiska.\nPreskúmanie samotného konania a rozhodnutia o udelení súhlasu so zrušením letiska nie je predmetom\nkonania o preskúmanie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Rozhodovanie o udelení súhlasu\nso zrušením letiska je vecou závislou výlučne na záujmoch ministerstva a od toho sa odvíja aj to,\nči sa urobia primerané administratívne úkony vedúce k jeho zrušeniu alebo nie. Samotné podanie\nžiadosti a zabezpečenie súhlasu dotknutých orgánov štátnej správy a obcí nezakladá automaticky súhlas\nministerstva so zrušením letiska. Nie je možné súhlasiť s názorom žalobcu, že jeho postup pri vydávaní\nrozhodnutia o zrušení predmetného letiska bol bezchybný a skutkový stav bol ním zistený správne a\nv potrebnom rozsahu.\nŽalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok Krajského súdu v Bratislave v celom\nrozsahu potvrdiť a žalobcovi priznať náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mal za to, že\nprvostupňový súd vo svojom rozsudku presne vystihol podstatu nezákonnosti rozhodnutia žalovaného,\npričom jeho odvolanie považoval za účelové a nevystihujúce právnu podstatu veci. Zopakoval, že\nnedostal od žiadneho svojho predstaveného pokyn v zmysle § 57 ods. 1 zákona o štátnej službe, ako\nmá postupovať vo veci udelenia súhlasu so zrušením Letiska Bratislava - Vajnory. Takýmto pokynom\nnemôže byť ani údajná informácia pre ministra zo dňa 02.08.2006, keď okrem iného je nelogické,\naby minister oznamoval zákaz zmeny významu letiska prostredníctvom informácie, ktorá je určená\npre neho. A ani ďalšia informácia pre ministra zo dňa 06.11.2007, ktorú mal navyše žalobca sám\npodpísať, teda podľa argumentácie žalovaného by mal dať žalobca takýmto spôsobom sám sebe pokyn\nohľadne ďalšieho postupu vo veci zrušenia Letiska Bratislava - Vajnory. Žalobca zotrval na tvrdení,\nže nemal žiadnu vedomosť o tom, že by ktorýkoľvek z uvedených dokumentov obsahoval pokyn jeho\npredstaveného spočívajúci v odmietnutí udelenia súhlasu na zrušenie Letiska Bratislava - Vajnory.\nPoukázal na skutočnosť, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí, ktoré je napadnuté žalobou a ani v\npredchádzajúcom prvostupňovom rozhodnutí netvrdil, že by žalobcovi mal byť vo veci zrušenia letiska\nBratislava - Vajnory udelený určitý pokyn ohľadne jeho postupu, ale sa odvolával len na žalobcovu údajnú\nvedomosť o existencii tzv. štátneho záujmu na zachovaní uvedeného letiska. Podotkol, že zákonnosť\nrozhodnutia o udelení súhlasu so zrušením Letiska Bratislava - Vajnory, ktoré vydal žalobca ako funkčne\npríslušný pracovník správneho orgánu, nebola nikdy nikým spochybnená a preto považuje za úplne\nabsurdné, aby vydanie takéhoto zákonného rozhodnutia malo byť takým porušením povinnosti štátneho\nzamestnanca, ktoré by malo zakladať dôvod na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním\nv zmysle § 40 ods. 2 písm. c/ zákona o štátnej službe. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že krajský\nsúd sa nezaoberal porušením organizačného poriadku a registratúrneho poriadku zo strany žalobcu,\nžalovaný tvrdené porušenia zo strany žalobcu nepreukázal. Tieto by podľa názoru žalobcu ani nemohli\nbyť dôvodom na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, nakoľko by nepochybne išlo len o menej\nzávažné porušenia služobnej disciplíny.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal rozsudok krajského\nsúdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno\npriznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 250ja ods. 2\nOSP s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli\na na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne\nvyhlásený 27.01.2016 (§ 156 ods. 1 a 3 OSP).\nPodľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti\nfyzických alebo právnických osôb.\nÚlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej\nčasti Občianskeho súdneho poriadku preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného\nsprávneho orgánu, ktorým ako odvolací orgán podľa § 138 ods. 6 zákona č. 312/2001 Z.\nz. o štátnej službe v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o štátnej službe“) potvrdil\nprvostupňové rozhodnutie vedúceho služobného úradu žalovaného č. 297/2008-OÚ zo dňa 07.08.2008\no skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu odvolaním zo štátnozamestnaneckého pomeru\n\ndňom 08.08.2008, z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny, ktorého sa žalobca dopustil\ntým, že dňa 25.04.2008 vydal rozhodnutie Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej\nrepubliky (právny predchodca žalovaného), sekcie civilného letectva a vodnej dopravy, odboru civilného\nletectva č. 109365/2008-2510/z.20693, ktorým v rozpore s internými predpismi, pokynmi a záujmami\nMinisterstva dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky zamýšľal zrušiť Letisko Bratislava Vajnory umiestnené v Bratislave, mestská časť Vajnory (katastrálne územie Vajnory, parc. č. 2048/7,\n2048/19, 2048/40, 2048/42, 2048/44, 2048/61, 2049/1, 2049/2, 2049/3, 2049/4, 2049/5, 2049/6, 2049/7,\n2049/8, 2049/9 a 2049/10), čím porušil svoje povinnosti podľa § 53 ods. 1 písm. c/, f/ a m/ zákona o\nštátnej službe.\nAko už bolo uvedené krajský súd preskúmavaným rozsudkom druhýkrát zrušil rozhodnutie žalovaného.\nPrvýkrát bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 159/2008-129 zo dňa 23.04.2010,\nktorý ako vecne správny potvrdil Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 8Sžo/167/2010 zo dňa 12.05.2011,\nv ktorom o.i. uviedol, že:\n„V posudzovanej veci však aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo zistené závažné procesné\npochybenie, a v tomto smere konštatuje nasledovné.\nPodľa § 125 ods. 1 zákona o štátnej službe konanie vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru (ďalej\nlen „konanie“) sa vzťahuje na veci týkajúce vzniku, zmeny a skončenia štátnozamestnaneckého pomeru.\nNa konanie podľa odseku 1 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.\no správnom konaní, ďalej len „Správny poriadok“), ak tento zákon neustanovuje inak.\nPodľa § 3 ods. 1, 2, 4 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických\nosôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\nSprávne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými\nosobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a\nzáujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom\nkonania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány\nposkytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.\nRozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne\norgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali\nneodôvodnené rozdiely.\nPodľa § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\nPodkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné\nvyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej\nčinnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.\nPodľa § 33 ods. 1, 2 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať\ndôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom o pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.\nSprávny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred\nvydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho\ndoplnenie.\nPodľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nÚlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa piatej časti\ndruhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na\nkonanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný\nstav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi\na inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie\nsprávneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.\nZákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu\npredchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj\nprocesné pochybenia správneho orgánu, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou\nvadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia\n(§ 250i ods. 3 O.s.p.).\nV správnom konaní správny orgán konajúci podľa ustanovenia § 125 ods.1 zákona o štátnej službe,\npostupuje podľa ustanovení správneho poriadku, a preto povinnosťou žalovaného bolo v predmetnom\n\nkonaní zistiť skutočný stav vo veci a pritom postupovať v súčinnosti s účastníkom tohto konania žalobcom. Inštitút súčinnosti je ustanovený na viacerých miestach správneho poriadku (§ 3 ods. 2, §\n33 ods. 2, § 56) a vyjadruje vzájomnú jednotu práv a povinnosti. Účastník má právo vyjadrovať sa\nk podkladom v ktoromkoľvek štádiu konania. Môže sa vyjadriť k jednotlivým dôkazom i k celkovému\nspôsobu prípravy podkladov, môže sa vyjadriť k otázkam skutkovým i právnym. Zmyslom takto široko\nkoncipovaného oprávnenia je predísť neskorším možným námietkam účastníka, ktoré by mohli viesť k\nprieťahom v konaní alebo iným komplikáciám. Správny orgán v konaní môže pokračovať a teda vydať\nrozhodnutie, ak účastník sa svojho práva na vyjadrenie výslovne vzdá, alebo ostane nečinný. Pokiaľ\nsprávny orgán vydal rozhodnutie vo veci samej bez toho, aby umožnil účastníkovi vyjadriť sa pred\nrozhodnutím, ide o procesné pochybenie správneho orgánu a teda o takú vadu, ktorá môže mať vplyv\nna zákonnosť rozhodnutia.\nVzhľadom na uvedené odvolací súd v danej veci dospel k záveru, že žalovaný správny orgán\nnepostupoval v súlade so zákonnými predpismi, vo veci nebol zistený riadne skutkový stav a zo\nskutkových okolností nebol vyvodený správny právny názor. Súčasne je potrebné vytknúť správnym\norgánom oboch stupňov, že v konaní sa dopustili takej procesnej vady, ktorá by mohla mať za\nnásledok nezákonnosť rozhodnutia. Na základe výkladu právnej normy § 33 správneho poriadku v\nintenciách logického a rozumného uváženia vôľou zákonodarcu bolo, aby účastník správneho konania\nsa oboznámil s dôkazmi, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, ktoré boli v správnom konaní\nvykonané správnym orgánom. Z administratívneho spisu avšak nevyplýva, že správny orgán prvého\nstupňa resp. žalovaný v danej veci žalobcovi ako účastníkovi správneho konania umožnili sa vyjadriť\nk podkladom resp. k dôkazom pred vydaním rozhodnutia vo veci. Uvedený postup žalovaného ako\naj prvostupňového správneho orgánu treba považovať za takú vadu, ktorá podmieňuje zákonnosť\nrozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru\nPodľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci nepostupovali v\nintenciách citovaných právnych noriem a ich rozhodnutia nemožno považovať za skutkovo podložené\na v súlade so zákonom. Súd prvého stupňa preto rozhodol v danej veci vecne správne, keď rozhodnutie\nžalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.“\nNadväzujúc aj s poukazom na ustanovenie § 250ja ods. 7 OSP na citovanú časť odôvodnenia rozsudku\nNajvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/167/2010 zo dňa 12.05.2011 je potrebné uviesť, že v konaní pred\nsprávnymi orgánmi došlo k pochybeniam, z dôvodu ktorých krajský súd správne ustálil, že zistenie\nskutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, z čoho vyplýva, že bol porušený zákon, keď\nbolo rozhodnuté o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu odvolaním podľa § 40 ods. 2\npísm. c/ zákona o štátnej službe (v znení, platnom do 31.10.2009) pre závažné porušenie služobnej\ndisciplíny. Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním je taký závažný zásah do statusu\nštátneho zamestnanca, že z rozhodnutia musí byť zrejmé závažné porušenie služobnej disciplíny. Tu je\npotrebné prisvedčiť záveru krajského súdu, že z rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov v danej\nveci nie je možné zistiť, prečo prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný prijali záver, že konanie\nžalobcu bolo porušením niektorej povinnosti štátneho zamestnanca v zmysle § 53 ods. 1 písm. c/, f/, m/\nzákona o štátnej službe (v znení, platnom do 31.10.2009).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie považoval námietky\nžalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť\nposúdenie danej veci, a preto napadnutý rozsudok krajského súdu (v spojení s opravným uznesením)\nako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil.\nO trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 2 OSP v\nspojení s § 250k ods. 1 OSP a v zmysle § 151 ods. 2 OSP tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní mal\núspech, priznal náhradu trov konania uplatnenej vo výške 170,45 €. Uvedená suma pozostáva z trov\nprávneho zastúpenia, a to za jeden úkon právnej služby (vypracovanie vyjadrenia k odvolaniu)vo výške\n160,80 € (základ 134 € + daň z pridanej hodnoty 26,80 €), z paušálnej náhrady vo výške 9,65 € (základ\n8,04 € + DPH 1,64 €), z náhrady výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné,\nvyčíslené podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 13a ods. 1 písm. c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky č.\n655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom\nv rozhodujúcom období.\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}