{"guid": "9392805b-b89b-481a-a422-31e83d26a9cb:2a00df8f-b617-4fe5-aece-1db950693b0f", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1011201237.2", "spisova_znacka": "6Sžf/3/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/3/2015 z 24. 8. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 24. augusta 2016, sp. zn. 6Sžf/3/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1011201237.2", "identifikacne_cislo": "1011201237", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Alena Adamcová", "sudca_id": 143, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-alena-adamcova-143", "datum_vydania": "2016-08-24", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "nazov": "§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511/#paragraf-29.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992/paragraf-29"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222", "nazov": "zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "nazov": "§ 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/1992/511", "nazov": "zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/511", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/511-1992"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-1", "nazov": "§ 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1992/511#paragraf-29", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-43"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a00df8f-b617-4fe5-aece-1db950693b0f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1011201237.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1011201237.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1011201237.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n6Sžf/3/2015\n1011201237\n24. 08. 2016\nJUDr. Alena Adamcová\nECLI:SK:NSSR:2016:1011201237.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Adamcovej\na zo sudcov JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Jozefa Hargaša v právnej veci žalobcu: NIKA\nspol. s r.o., Ružová dolina 6, Bratislava, IČO: 30 228 557, právne zastúpeného advokátom JUDr.\nBohumilom Novákom so sídlom Horná 27, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo\nSlovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného\nč. I/226/6243-52887/2011/990600-r zo dňa 6. mája 2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku\nKrajského súdu v Bratislave č. k. 4S/128/2011-121 zo dňa 24. októbra 2014, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/128/2011-121 z 24.\noktóbra 2014 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) podľa § 250j ods. 1 Občianskeho\nsúdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal\npreskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. I/226/6243-52887/2011/990600-r zo dňa 06.05.2011\nako i dodatočného platobného výmeru Daňového úradu Považská Bystrica (ďalej len „správca dane“) č.\n670/230/52426/10/Sek zo dňa 16.12.2010, ktorým správca dane podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona\nč. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení\nneskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty\nza zdaňovacie obdobie august 2008 v sume 44 872,96 Eur. Žalovaný napadnutým rozhodnutím v rámci\nodvolacieho konania postupom podľa § 48 ods. 5 zákona o správe daní prvostupňové rozhodnutie\nsprávcu dane potvrdil.\nDôvodom dodatočného určenia daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie bolo neuznanie\nžalobcom uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) na vstupe za nákup tovaru\nod dodávateľa žalobcu FENIX BAU, s.r.o., Kostolná - Záriečie 222 a neuznanie oslobodenia od DPH\npodľa § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení účinnom do 30.11.2008 (ďalej len\n„zákon o DPH“) za deklarované dodanie tovaru do členského štátu Európskej únie odberateľovi žalobcu,\nobchodnej spoločnosti BEIMPEX, s.r.o., Zlín, Česká republika, nakoľko sa v rámci preverenia žalobcom\ndeklarovaných plnení nepodarilo bez akýchkoľvek pochybností preukázať ich reálny základ. Vo vzťahu\nk uplatnenému odpočtu dane správca dane konštatoval porušenie ustanovení § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v\nspojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a vo vzťahu k deklarovanému intrakomunitárnemu obchodu\nkonštatoval porušenie ustanovení § 43 v nadväznosti na § 19 ods. 1 zákona o DPH.\n\nPodľa § 250k ods. 1 OSP krajský súd neúspešnému žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.\nKrajský súd rozsah súdneho prieskumu vymedzil v intenciách žalobných dôvodov na preverenie\nnamietaného procesného postupu pri získavaní dôkazov, prerokovaní protokolu o výsledku daňovej\nkontroly, následného daňového konania a preverenie namietaného porušenia hmotnoprávnych\nustanovení nesprávnou aplikáciou § 19 ods. 1, § 49 ods. 1 a 2 písm. b) a § 43 zákona o DPH na zistený\nskutkový stav, pretože podľa žalobcovho tvrdenia, tento vyčerpal svoje dôkazné bremeno predložením\nvšetkých potrebných daňových dokladov preukazujúcich splnenie podmienok na uplatnenie nároku na\nodpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona a na oslobodenie od dane podľa § 43 citovaného\nzákona.\nZ obsahu administratívneho spisu krajský súd konštatoval zistenia, že správca dane vykonal u\nžalobcu kontrolu dane z pridanej hodnoty, o výsledku ktorej vyhotovil protokol č. 670/320/41647/2010/\nVa zo dňa 22.09.2010 a dodatok k protokolu zo dňa 30.11.2010. Protokol vrátane jeho dodatku\nbol so splnomocneným zástupcom žalobcu prerokovaný a doručený dňa 14.12.2010. Na základe\nvýsledkov zistených vykonanou daňovou kontrolou správca dane dodatočným platobným výmerom\nvyrubil žalobcovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobie august 2008 v sume 44.872,96 Eur, nakoľko sa\ndaň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v dodatočnom daňovom priznaní podanom\ndňa 25.09.2008.\nSprávca dane z dôvodu vyššie uvedeného porušenia zákona o DPH neuznal žalobcom uplatnené\nodpočítanie dane na vstupe za dodanie tovaru (kuracie prsia) z dodávateľských faktúr vystavených\ndodávateľom žalobcu, obchodnou spoločnosťou FENIX BAU, s.r.o., Kostolná - Záriečie 222, pretože\nvykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že mu uvedený tovar táto spoločnosť dodala.\nTaktiež bolo na základe výsledkov preverovania konštatované porušenie § 19 ods. 1 zákona o DPH tým,\nže žalobca neodviedol DPH z odberateľských faktúr č. 812962, č. 812980 vystavených žalobcom pre\nodberateľa BEIMPEX, s.r.o. Zlín za dodávku tovaru (kuracie prsia), nakoľko v zmysle § 43 zákona o DPH\nnepreukázal intrakomunitárne dodanie deklarovaného tovaru z tuzemska do iného členského štátu.\nNa základe vyhodnotenia podkladov na vydanie napadnutého prvostupňového rozhodnutia,\npredmetných faktúr, zápisníc o ústnom pojednávaní, protokolu a jeho dodatku, vyjadrenia žalobcu,\nvýpovedí svedkov a ďalších listinných dôkazov krajský súd vyhodnotil, že správca dane vykonal vo veci\nrozsiahle dokazovanie za účelom preverenia, či k deklarovaným obchodom skutočne došlo. Zároveň\nkrajský súd konštatoval riadne vykonanie dokazovania daňovými orgánmi, pričom prihliadli na všetko,\nčo vyšlo v daňovom konaní najavo. Správne tiež poukázali na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v súlade\ns ktorou aj rozhodli.\nV súvislosti s faktúrami vystavenými pre spoločnosť BEIMPEX, s.r.o., Česká republika, správca dane\nv rámci medzinárodnej výmeny informácií zistil, že táto spoločnosť nepriznala vo svojom daňovom\npriznaní nadobudnutie tovaru z iného členského štátu od žalobcu, pričom správca dane vypočul ako\nsvedka konateľa tejto spoločnosti - Jozefa Beňu, ktorý uviedol, že síce podpísal so žalobcom kúpnopredajnú zmluvu zo dňa 14.05.2008, ale malo sa jednať o sortiment sušené mlieko, maslo a syry.\nNepamätal si, že by sa nakupoval syr eidam a kuracie prsia. Podpisy na faktúrach nie sú jeho, pečiatka\ntaktiež nepatrí jeho spoločnosti, nakoľko spoločnosť BEIMPEX, s.r.o. mala pečiatky číslované a nebolo\nna nich označenie Českej republiky. Nevystavil a nepodpísal ani predložené výdavkové pokladničné\ndoklady a spoločnosť zaplatila len tie faktúry, na základe ktorých tovar skutočne nakúpila. Ďalej uviedol,\nže nevie o tovare, ktorý je uvedený na predmetných faktúrach, pričom spoločnosť nenakupovala tovar od\nžalobcu v takom množstve, ako je uvedené na faktúrach. V roku 2008 išlo o tovar asi v objeme 500.000,Sk až 600.000,- Sk. K preprave tovaru uviedol, že túto vykonával pán S., ktorý disponoval s nákladným\nchladiarenským vozidlom a prepravné doklady potvrdzoval buď on, alebo vodič prepravnej spoločnosti.\nKeď mu aj nejaké faktúry boli žalobcom zaslané, telefonicky preveroval u žalobcu, z akého dôvodu,\nnakoľko obchody už boli ukončené a on ani jeho účtovníčka tieto faktúry nepodpísali, len ich vrátili\nnaspäť. O platbách za predmetné faktúry nič nevedel a on ani jeho účtovníčka úhrady faktúr nerobili.\nKrajský súd bral do úvahy zistenia správcu dane, že niektoré úhrady za spoločnosť BEIMPEX, s.r.o.\nboli realizované prostredníctvom hotovostného vkladu na účet žalobcu, pričom pri vklade bolo uvedené\n\nmeno Y. Y., ktorého sa správca dane pokúšal vypočuť ako svedka, ale tento využil svoje právo odoprieť\nvýpoveď a vo veci nevypovedal.\nŽalobca v priebehu preverovania predmetného odpočtu DPH predložil správcovi dane čestné vyhlásenia\njeho zamestnankýň, Mgr. P. a pani Q., ktoré boli správcom dane ako svedkyne vypočuté. Pani Q.\npotvrdila čestné prehlásenie, v ktorom uviedla, že vystavila výdavkové pokladničné doklady, vyplatila z\npokladne platby za tovar pánovi F. za spoločnosť BUNDÁŠ, s.r.o. a pánovi Q. W. za spoločnosť FENIX\nBAU, s.r.o. Uviedla, že obchod prebiehal v ten istý deň, pričom najskôr zaplatil za tovar odberateľ a\npotom ona vyplácala dodávateľa. Mgr. P. uviedla, že odoberala vzorky mäsa, ktoré žalobcovi dodávala\nspoločnosť BUNDÁŠ, s.r.o. a spoločnosť FENIX BAU, s.r.o. ale nevedela povedať, či sa jednalo o\nchladený alebo mrazený tovar a nevedela, či sa výsledky z laboratórnych skúšok vzoriek nachádzajú k\ndispozícii v podobe nejakého protokolu. Konateľ žalobcu Ing. Ján Keresteš, CSc. uviedol, že dopravu\npodľa dohody zabezpečil dodávateľ, kamión s tovarom bol pristavený v ich areáli, kde ho námatkovo\nskontrolovali, šoférovi dali doklady a dokumentáciu, aby ich odovzdal na mieste určenia. Nevedel uviesť,\nkde tovar dodávateľ nakladal, adresa vykládky bola v Kunoviciach, všetky doklady preberal pán S. a\núhrady zo strany odberateľa BEIMPEX, s.r.o. boli buď bezhotovostné alebo hotovostné, úhrady robil\npán S. alebo ním poverený šofér. Tovar od dodávateľov prepravoval len šofér pán O..\nSprávca dane vypočul ako svedka Q. F., X. W. (konateľa spoločnosti FENIX BAU, s.r.o. v období od\n11.04.2006 do 10.12.2008), Jozefa Beňu (bývalého konateľa spoločnosti BEIMPEX s.r.o.), Y. Y., ako aj\nďalšie osoby a vykonal aj iné dôkazy za účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu a preverenia\nžalobcom deklarovaných tvrdení o dodávkach a následnom vývoze tovaru.\nKrajský súd z obsahu administratívneho spisu a odôvodnení napadnutých rozhodnutí oboch stupňov\nkonštatoval skutkové zistenia. Svedok X. W. vo svojej výpovedi zo dňa 21.05.2010 uviedol, že\nso žalobcom nikdy neobchodoval, predmetný tovar mu nikdy nebol dodaný, ani predmetné faktúry\nnevystavil. Po nahliadnutí do účtovných dokladov vyhlásil, že na nich nie je jeho podpis. Z ďalšieho\nšetrenia správcu dane vyplýva, že predmetná spoločnosť za rok 2008 nepodala daňové priznanie a\nneboli z jeho strany predložené žiadne účtovné doklady. Dodávateľ deklarovaný žalobcom, spoločnosť\nFENIX BAU s.r.o., sa zaoberá stavebnou činnosťou, neprijala žiadne hotovostné úhrady od žalobcu\nv zmysle uvedených faktúr, spoločnosť nevlastnila žiadne úžitkové vozidlo a disponovala pečiatkou\nodlišujúcou sa od pečiatky na dokladoch predložených žalobcom k daňovej kontrole. Zo šetrenia\nsprávcu dane teda vyplynulo, že zdaniteľné plnenie na základe daňového priznania žalobcu za\nzdaňovacie obdobie august 2008 nebolo od uvedenej spoločnosti zrealizované. Ako vyplynulo z\npredloženej evidencie DPH žalobcu, tento predmetný tovar (kuracie prsia), ktorý mu mal byť dodaný\nod spoločnosti FENIX BAU s.r.o., ďalej fakturoval českej spoločnosti BEIMPEX s.r.o., Zlín, a to\nza dodávku 18 400 kg kuracích pŕs v hodnote 1.858.400,- Sk, a faktúrou číslo 812980 zo dňa\n28.8.2008 za dodávku kuracích pŕs v objeme 21 600 kg v hodnote 2.181.600,- Sk. Správca dane\nobdržal informáciu v rámci medzinárodnej výmeny informácií o tom, že spoločnosť BEIMPEX s.r.o.,\nnepriznala nadobudnutie tovaru z iného členského štátu, konkrétne od žalobcu. Žalobca predložil\ndoklady týkajúce sa intrakomunitárnych dodávok pre predmetnú spoločnosť, a to faktúry, dodacie\nlisty, prehlásenia o prepravení tovaru odberateľom, príjmové pokladničné doklady žalobcu, výdavkové\npokladničné doklady odberateľa, výpisy z účtu žalobcu v zmysle úradného záznamu zo dňa 14.09.2010.\nZa účelom preverovania intrakomunitárnych dodávok správca dane predvolal pána Jozefa Beňu, ktorý\nbol konateľom predmetného odberateľa. Dňa 17.02.2010 do zápisnice uviedol, že sa k dodacím listom\na prehláseniam o preprave tovaru za dané obdobie nedokáže vyjadriť, pričom uviedol, že podľa jeho\nvedomostí od žalobcu nakupoval sušené mlieko a maslo ale nepamätal si, že by od neho nakupoval\nkuracie prsia. Uviedol, že podpisy na faktúrach nie sú jeho a pečiatka na faktúrach takisto nepatrí\nspoločnosti BEIMPEX s.r.o., Zlín. Uviedol tiež, že predložené výdavkové pokladničné doklady jeho\nspoločnosť nevystavila a on ako konateľ ich nepodpísal. Jeho spoločnosť v danom období nenakupovala\nod žalobcu tovar v takom objeme a množstve, ako je uvedené na predmetných faktúrach. V roku 2008\nnadobudla jeho spoločnosť od žalobcu tovar v celkovej hodnote približne 500.000,- Sk až 600.000,- Sk.\nPreverované faktúry neboli ním a ani účtovníčkou spoločnosti podpísané, ale boli zaslané naspäť, pričom\nsa telefonicky u žalobcu informoval, prečo mu boli zasielané faktúry, keď obchody boli už ukončené. Na\nzáklade uvedených zistení správca dane skonštatoval, že žalobca eviduje vo svojej účtovnej evidencii\núhrady vyššie uvedených faktúr vystavených spoločnosťou BEIMPEX s.r.o., Zlín, prevažne hotovostným\nspôsobom. K predloženým výdajovým pokladničným dokladom, ktoré mal vystaviť a podpísať pán Jozef\nBeňo, tento uviedol, že predmetné doklady nevystavil, nepodpísal a neuhradil. Správca dane vypočul\n\nako svedka tiež Q. F., Mgr. V. O., Pavla Jurču, vodiča O. ako aj ďalšie osoby a vykonal aj iné dôkazy\nza účelom čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu, na základe ktorého dospel k záveru, že k\npredmetným zdaniteľným plneniam a intrakomunitármenu dodaniu tovaru, deklarovanému žalobcom v\nkontrolovanom zdaňovacom období, nedošlo.\nZ vykonaného dokazovania krajský súd ďalej bral do úvahy zistenia, že dňa 29.03.2011 bola spísaná\nzápisnica o ústnom pojednávaní, na ktorom v zmysle žiadosti žalobcu, správca dane vypočul I. Q.,\nzamestnankyňu žalobcu, ktorá potvrdila, že vystavila výdavkové pokladničné doklady a vyplatila z\npokladne hotovostné platby za tovar dodaný Q. F. zastupujúcemu prepravnú spoločnosť BUNDÁŠ\ns.r.o. a Q. W. za spoločnosť FENIX BAU s.r.o. Úhrady vykonala na základe pokynu konateľa žalobcu,\njej nadriadeného. Svedkyňa. Mgr. J. P. (výpoveď dňa 19.03.2011), ktorej vypočutie navrhol žalobca\nuviedla, že vykonávala odobratie vzoriek mäsa dodávaného spoločnosťou BUNDÁŠ s.r.o. a FENIX\nBAU s.r.o. a tieto vzorky odovzdávala svojej nadriadenej. Pri odoberaní vzoriek bol prítomný pán F.,\nktorý sa jej predstavil týmto menom, avšak jeho totožnosť si neoverovala. Pri obidvoch výpovediach bol\nsplnomocnený zástupca daňového subjektu a aj konateľ spoločnosti Ing. Ján Keresteš, CSc., z čoho\nvyplýva, že sa žalobca nemohol o výpovediach dozvedieť až z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného.\nPodľa krajského súdu správca dane na základe zisteného skutkového stavu dospel k správnemu\nzáveru, na základe ktorého žalobcovi neuznal odpočítanie dane z vyššie uvedených dodávateľských\nfaktúr a taktiež správne vyrubil žalobcovi daň z vyššie uvedených odberateľských faktúr vystavených\npre spoločnosť BEIMPEX, s.r.o.\nKrajský súd vyhodnotil, že daňové orgány vecou dôkladne zaoberali, pričom najmä správca dane\nvykonal vo veci rozsiahle dokazovanie, pričom daňové konanie a spôsob vykonávania dokazovania\nneboli vedené v rozpore so zásadou spravodlivého procesu. Správne rozhodnutia obsahujú dostatok\nrelevantných dôvodov a preto ich nemožno považovať za nepreskúmateľné. Postupom daňových\norgánov taktiež nebola odňatá žalobcovi ako účastníkovi daňového konania možnosť konať pred týmito\norgánmi, pričom správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a\nvšetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.\nSprávca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly postupoval v súlade so všeobecne záväznými\npredpismi podľa § 2 a § 29 ods. 2, 4 zákona o správe daní. V daňovom konaní (pri dôkaznej povinnosti\ndaňovníka) platí prejednávacia zásada a nie vyhľadávacia (vyšetrovacia). Povinnosťou správcu dane,\npokiaľ ide o nároky uplatnené platiteľom, je tieto prerokovať, umožniť platiteľovi ich existenciu z právne\nvýznamných hľadísk preukázať, pričom sám má zabezpečiť len tie dôkazy, ktoré podľa zákona nemá\npovinnosť predložiť platiteľ. V okamihu, kedy správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom\npriznaní, musí daňový subjekt v daňovom konaní preukázať, že zdaniteľné obchody skutočne prijal tak,\nako ich deklaruje v podaných daňových priznaniach.\nS poukazom na ustanovenia § 49 ods. l a 2 v nadväznosti na § 51 ods. l písm. a) zákona o DPH,\nako i ustanovenie § 29 ods. 8 zákona o správe daní, krajský súd dôvodil, že platiteľ dane má nárok\nna odpočet dane iba vtedy, ak preukáže splnenie všetkých podmienok stanovených v zákone o DPH.\nŽalobca bol povinný správcovi dane preukázať, že zdaniteľné obchody prebehli tak, ako sú deklarované\nv podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie. Prijatie predmetného tovaru v\nuvedenom prípade nebolo žalobcom ako platiteľom v priebehu výkonu daňovej kontroly preukázané.\nPodľa krajského súdu správca dane dodržal zásadu ekonomického dosahu právneho úkonu na daň, t.j.\nhodnotil právne úkony podľa skutočného obsahu. Skutočné zrealizovanie obchodu so sušeným mliekom\na maslom nepotvrdil ani dodávateľ žalobcu a ani jeho deklarovaný odberateľ. Skutočný obsah v daných\nobchodných prípadoch krajský súd vyhodnotil ako profit na odpočítaní dane z pridanej hodnoty za\nzdaniteľné obchody, ktoré boli daňovým subjektom deklarované ako nákup od tuzemských dodávateľov\n(pri ktorých sa reálnosť dodania nepotvrdila), s cieľom získať daňovú výhodu, čo je v rozpore so\nzákonom.\nPri posúdení preverenia správnosti deklarovaného intrakomunitárneho dodania tovaru žalobcom do\nČeskej republiky krajský súd vychádzal z dikcie ustanovenia § 43 zákona o DPH, podľa ktorého\nza takú dodávku možno považovať len dodávku tovaru spojenú s prepravou. Na základe zisteného\nskutkového stavu krajský súd konštatoval, že v danom prípade nebolo preukázané, že žalobca dodal\nčeskému odberateľovi tovar a že vôbec bola preprava fakturovaného tovaru uskutočnená. Dokazovanie\n\nnepotvrdilo, že predmetný tovar bol fyzicky prepravený do iného členského štátu, či už dodávateľom,\nodberateľom alebo inou osobou. V danom prípade z obsahu spisu krajskému súdu vyplynulo, že\nfyzické dodanie - premiestnenie tovaru na územie Českej republiky nebolo preukázané a podľa českej\ndaňovej správy odberateľ BEIMPEX, s.r.o. nadobudnutie tovaru nedeklarovala ani v podaných daňových\npriznaniach a súhrnných výkazoch.\nPodľa krajského súdu správca dane dôvodne preveroval v rámci medzinárodnej výmeny informácií\naj dodanie tovaru spoločnosti BEIMPEX, s.r.o. žalobcom. Za týmto účelom bol vypočutý za účasti\nsplnomocneného zástupcu žalobcu ako svedok Jozef Beňo, ktorý bol v čase tvrdeného uskutočnenia\nobchodných prípadov konateľom spoločnosti BEIMPEX, s.r.o. Tento síce potvrdil, že podpísal kúpnopredajnú zmluvu so žalobcom a potvrdil aj ich vzájomnú obchodnú spoluprácu, avšak vo svojej výpovedi\njednoznačne poprel dodanie tovaru v takom objeme, ako je uvedené na predmetných faktúrach. Ani na\njednom z dodacích listov, ktoré sú súčasťou faktúr vystavených pre odberateľa BEIMPEX s.r.o., nie je\npodpis vodiča, je tam iba podpis a pečiatka toho, kto vydal dodací list v mene žalobcu, teda dodávateľskej\nspoločnosti NIKA spol. s r.o. a podpis a pečiatka príjemcu (pečiatka BEIMPEX, s.r.o. a podpis). Zároveň\npán Beňo uviedol, že podpisy na preverovaných dokladoch, t.j. aj na dodacích listoch a prehláseniach\no preprave tovaru, nie sú jeho a spoločnosť BEIMPEX s.r.o. nemala takú formu pečiatky, aká je na\ntýchto dokladoch. Vyjadrenia žalobcu vo veci dodania tovaru krajský súd vyhodnotil ako sporné aj z\ndôvodu, že žalobca na jednej strane tvrdil, že prepravu tovaru si zabezpečoval odberateľ, t.j. spoločnosť\nBEIMPEX, s.r.o., pričom sa odvolával na zmluvu uzatvorenú medzi spoločnosťou BEIMPEX, s.r.o., avšak\nani táto skutočnosť sa výpoveďou uvedeného svedka pre kontrolované intrakomunitárne dodanie tovaru\nnepotvrdila.\nV tejto súvislosti krajský súd dôvodil, že podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 5 zákona\no DPH mal preukazovať žalobca, pričom prevzatie, zaplatenie ani dovoz predmetného tovaru českým\nodberateľom žalobcu nebolo potvrdené.\nZo skutočností, ktoré uviedol správca dane v protokole k daňovej kontrole bolo pre krajský súd zrejmé,\nže žalobca dostatočne nepreukázal dodanie tovaru do členského štátu EÚ. V súvislosti s vykonávaním\npreverovania žalobcom deklarovaných tvrdení dôvodil, že správca dane nemá povinnosť uviesť, aké\ndôkazy má žalobca ako daňový subjekt predložiť a taktiež nie je povinný zisťovať, či nejaké dôkazy\nexistujú. Vo všeobecnosti by malo byť v záujme daňového subjektu, aby si zaobstaral dostatok dôkazov,\nktorými by bol schopný preukázať reálne uskutočnenie dodania tovaru a to z toho dôvodu, že je zaťažený\ndôkaznou povinnosťou, ktorú mu ukladá § 29 ods. 8 zákona o správe daní.\nK námietke žalobcu, napádajúcej spôsob výsluchu a poučenia daného žalobcovi a jeho právnemu\nzástupcovi, krajský súd uviedol, že zo zápisnice o ústnom pojednávaní č. 670/320/51933/2010/Va zo dňa\n14.12.2010, ktorej predmetom bolo záverečné prerokovanie protokolu za účasti zamestnancov správcu\ndane, konateľa spoločnosti Ing. Jána Keresteša, CSc. a splnomocneného zástupcu JUDr. O. K. vyplýva,\nže všetky osoby zúčastnené na ústnom pojednávaní boli v súlade s § 23 ods. 3 zákona o správe daní\npoučené o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právnych dôsledkoch porušenia tejto povinnosti\npodľa § 264 Trestného zákona. Všetky osoby zúčastnené na ústnom pojednávaní boli správcom dane\npoučené z dôvodu, že správcovi dane túto povinnosť ukladá § 23 ods. 3 zákona o správe daní. Aj §\n11 ods. 2 citovaného zákona stanovuje, že zápisnica o ústnom pojednávaní musí obsahovať vykonané\npoučenie a vyjadrenie poučených osôb. Daňovým tajomstvom je informácia o daňovom subjekte, ktorá\nsa získa v daňovom konaní alebo v súvislosti s daňovým konaním (§ 23 ods. 1 citovaného zákona).\nProtokol aj dodatok k protokolu obsahujú skutočnosti o výsledkoch šetrení správcu dane u dodávateľov\nžalobcu, ale aj iných u daňových subjektov, v súvislosti s preverovaním dodania tovaru (spoločnosť\nZEOTOP, s.r.o.), o ktorých sa, či už žalobca ako daňový subjekt alebo správca dane dozvedel, a o ktorých\nsú povinní zachovávať mlčanlivosť. Správca dane v súlade so zákonom poučil osoby zúčastnené na\nústnom pojednávaní, zaznamenal ich vyjadrenie do zápisnice a nemal dôvod nepokračovať v ústnom\npojednávaní. Z obsahu poučenia je pritom celkom zrejmé, čo je predmetom poučenia - zachovávať\ndaňové tajomstvo. Tvrdenie, že konateľ žalobcu a splnomocnený zástupca poučeniu neporozumeli a že\nsprávca dane im k tomuto žiadne vysvetlenie neposkytol, nemá žiadny vplyv na skutočnosť, že protokol\no daňovej kontrole bol so splnomocneným zástupcom žalobcu riadne prerokovaný a doručený a kontrola\nbola ukončená v súlade s § 15 ods. 10, 11, 12 a 13 zákona o správe daní.\n\nK námietkam smerujúcim k prerokovaniu protokolu a formálnemu vyhotoveniu jeho dodatku krajský súd\nuviedol, že dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, nenahrádza už doručený a prerokovaný protokol\na preto nemá ani evidenčné číslo. Na dodatok k protokolu sa nevzťahujú procesné úkony, ktoré platia\npre protokol z daňovej kontroly. Podľa § 15 ods. 10 zákona o správe daní je daňový subjekt oprávnený\nsa vyjadriť len k protokolu a nie k dodatku. To, že k dodatku k protokolu sa nemôžu vzťahovať procesné\núkony podľa § 15 ods. 10 prvej a druhej vety zákona o správe daní, vyplýva aj z § 15 ods. 5 písm. c) a\nods. 6 písm. e) citovaného zákona, nakoľko v zmysle týchto ustanovení je zákonná lehota na predloženie\nvyjadrenia k protokolu z daňovej kontroly poslednou lehotou, kedy daňový subjekt má právo a súčasne\ni povinnosť predkladať správcovi dane dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia v rámci kontroly a túto lehotu\nnemožno ani predĺžiť a ani odpustiť jej zmeškanie. Žalobca predložil v zákonnej lehote vyjadrenie k\nprotokolu a správca dane postupoval v zmysle zákona, keď len vyhodnotil vyjadrenia žalobcu k protokolu,\nzaznamenal ich v dodatku k protokolu, ktorý je súčasťou prerokovaného a doručeného protokolu.\nInštitút daňovej kontroly krajský súd charakterizoval ako jeden z najvýznamnejších nástrojov, ktorými\nsprávca dane disponuje, aby zistil alebo preveril základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre\nsprávne určenie dane. Daňovú kontrolu upravuje § 15 zákona o správe daní a podľa odseku 16 sa\nna jej výkon primerane použijú aj ostatné ustanovenia prvej časti a § 32, § 34 a § 41citovaného\nzákona. Podľa krajského súdu v rámci vykonávanej daňovej kontroly mal žalobca možnosť využiť\ncelý rad zákonom zaručených práv, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení § 15 zákona o správe\ndaní, a to právo predkladať dôkazy k svojim tvrdeniam, nahliadať do spisového materiálu v súvislosti\ns daňovou kontrolou, klásť svedkom otázky pri ústnom pojednávaní, vyjadriť sa ku skutočnostiam\nzisteným pri daňovej kontrole. V rámci daňovej kontroly mal žalobca možnosť využiť všetky svoje\npráva. Protokol z daňovej kontroly je nielen výsledkom komplexného zisťovania skutkového stavu,\nale aj s tým súvisiacej interpretácie daňových a iných právnych predpisov, tzn. že v prípade protokolu\nsa v plnom rozsahu uplatňuje zásada hodnotenia dôkazov správcom dane. Vo vyrubovacom konaní\nnie je dôvod opätovne vykonávať dokazovanie, ktoré už prebehlo v rámci daňovej kontroly za účasti\nplatiteľa resp. jeho splnomocneného zástupcu. Výsledkom vyrubovacieho konania je úvaha správcu\ndane ako výsledok hodnotenia dôkazov, ktorú uvedie v rozhodnutí. Rozhodnutie správcu dane obsahuje\nhodnotenie skutkového stavu ako i právne predpisy a informácie, na základe akých dôkazov správca\ndane rozhodoval. Žalobca v priebehu daňovej kontroly nebol ničím a nijako obmedzený vo svojom\nprocesnom práve na postup zachovávajúci jeho právo a právom chránené záujmy podľa § 2 ods. 1 a v\npráve na úzku súčinnosť podľa § 2 ods. 2 a 8 zákona o správe daní, nebol nikým a ničím obmedzený vo\nsvojom práve preukázať skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie a vyrubenie dane a predkladať\nvšetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa\ndoručenia protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie a taktiež mu\nnebolo upreté ani právo priznané v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a navrhol, aby odvolací súd\nnapadnutý rozsudok zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov a\nvec vráti žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.\nŽalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku spočívajúcu v tom, že krajský súd takmer\ndoslovne prevzal nezmyselné tvrdenia žalovaného, pričom tak ako žalovaný, ani krajský súd, neposkytol\nadekvátne odpovede na podstatu obsahu žalobných námietok.\nV dôvodoch odvolania žalobca uviedol, že napadnutý rozsudok krajského súdu považuje za nesprávny\na nezákonný v dôsledku nesprávneho posúdenia skutkového stavu a vyhodnotenia dôkazov, keď\nkrajský súd, tak ako daňové orgány, vyhodnotil zákonnosť vykonania dôkazov v rozpore so skutkovým\nstavom, keďže veľká časť týchto dôkazov bola vykonaná nezákonne a nie je možné ich ako dôkaz\npoužiť, jednotlivé dôkazy vyhodnotil v rozpore s ich skutočným obsahom, pričom tento obsah účelovo\nv jeho neprospech vytrhával z kontextu, nezohľadnil jednoznačné priame a nespochybniteľné dôkazy v\njeho prospech, čím potom pri hodnotení týchto dôkazov vo vzájomnej súvislosti dospel k nesprávnym\nskutkovým záverom. Vytýkal krajskému súdu, že v dôsledku nesprávnych skutkových záverov vec\nnesprávne právne posúdil.\n\nV súvislosti s preverením uplatneného nároku na vrátenie dane žalobca napádal neprimeraný prenos\ndôkazného bremena spočívajúci v požiadavke preukazovania skutočností, ktoré nemohol ovplyvniť,\ntýkajúcich sa daňovej disciplíny iných daňových subjektov. Žalobca mal za to, že predložením\nzákonom stanovených daňových dokladov, ktoré podľa jeho názoru spĺňajú všetky obsahové a formálne\nnáležitosti, svoje dôkazné bremeno vyčerpal a bolo na správcovi dane, aby vzniknuté nejasnosti a\nnezrovnalosti v rámci daňového konania odstránil.\nOpätovne žalobca namietal, že nebola riadne ukončená daňová kontrola prerokovaním protokolu o\ndaňovej kontrole v predmetnej veci, pretože poučeniu, ktoré im dal správca dane neporozumeli. Dôvodil,\nže napriek ich vážnym dôvodom, obsiahnutým v zápisnici o tomto úkone, správca dane im neposkytol\nžiadne vysvetlenie alebo poučenie, ale bez ďalšieho pokračoval v konaní, čím postupoval nezákonne v\nrozpore s ustanovením § 2 ods. 1 zákona o správe daní.\nNaďalej žalobca v celom rozsahu zotrval na námietke napádajúcej absenciu daňového konania, ktoré\nmalo predchádzať vydaniu rozhodnutia prvého stupňa. Žalobca mal za to, že v preskúmavanom postupe\nsprávcu dane vydaniu dodatočného platobného výmeru neprebehlo prvostupňové daňové konanie, čo\nje takým závažným procesným pochybením, že samo o sebe spôsobuje nezákonnosť rozhodnutia\nsprávcu dane, pretože týmto postupom bola žalobcovi odňatá možnosť zúčastniť sa prvostupňového\ndaňového konania. Touto námietkou žalobca zároveň poukázal na skutočnosť, že v rámci daňovej\nkontroly podal námietky, ktoré však v rámci daňového konania neboli prejednané a disproporcie so\nzávermi správcu dane mu nebolo umožnené odstrániť. Za dôkaz, že neprebehlo prvostupňové konanie,\nžalovaný považoval dátum prerokovania protokolu o výsledku daňovej kontroly, deň 14.12.2010, pričom\nprvostupňové rozhodnutie bolo vydané dňa 16.12.2010. Z uvedeného usúdil, že žiadne konanie za jeden\ndeň prebehnúť nemohlo. Podľa žalobcu správca dane mal v prípade pochybností postupovať podľa § 41\nzákona o správe daní a v rámci vytýkacieho konania odstraňovať zistené nezrovnalosti. Zároveň žalobca\nnapádal skutočnosť, že nemal čas a možnosť vyjadriť sa k dodatku k protokolu, keďže rozhodnutie bolo\nvydané dva dni po jeho prerokovaní.\nVo vzťahu k vykonávaniu dôkazov žalobca namietal porušenie jeho procesných práv, a to zásady\nzákonnosti, úzkej spolupráce so správcom dane, práva zúčastniť výpovede svedka a klásť mu otázky\n(§ 2 ods. 1, 8, § 15 ods. 5 písm. e/ zákona o správe daní), ako i porušenie jeho ústavného práva\npodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Mal za to, že všetky dožiadania, výsluchy svedkov\nrealizované v rámci dožiadaní a medzinárodnej výmeny informácií, nemôžu tvoriť podklad rozhodnutia,\npretože boli realizované bez vedomosti žalobcu, v jeho neprítomnosti, kedy žalobca nemohol účinne\nbrániť a realizovať svoje procesné práva a záujmy. Zároveň poukázal na skutočnosť, že výpoveď svedka\nPavla Jurča bola získaná v inom konaní, čo je dôvodom, pre ktorý ju nemožno použiť ako dôkaz pre\nrozhodnutie o daňovej povinnosti za predmetné zdaňovacie obdobie.\nZistenia získané v rámci medzinárodnej výmeny informácií žalobca nepovažoval za zákonné dôkazy,\npoužiteľné pre dodatočné určenie dane. Podľa žalobcu medzinárodnú výmenu informácií neupravuje\nvytýkacie konanie ani daňová kontrola podľa zákona o správe daní, ani iný jeho inštitút a preto takto\nzískané dôkazy nemožno použiť v daňovom konaní. Taktiež v jej priebehu nie je možné uplatňovať\nprocesné práva daňovým subjektom.\nV súvislosti s vyhodnotením zisteného skutkového stavu žalobca namietal, že daňové orgány oboch\nstupňov účelovo manipulovali s dôkazmi a tým i so skutkovým stavom v neprospech žalobcu, pretože\nvôbec nespomínali dôkazy preukazujúce správnosť a pravdivosť jeho tvrdení. V danej súvislosti\nzopakoval spochybnenia správnosti vyhodnotenia skutkových zistení zo strany daňových orgánov.\nS poukazom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“), vo veciach C-80/11 a\n142/11 a C-324/11, žalobca argumentoval zásadami fungovania DPH v Európskej únii, uplatňovanými\nprincípmi neutrality a proporcionality, podľa ktorých dotknutému daňovému subjektu môže byť odopreté\nprávo na odpočítanie DPH len v prípade, ak mu daňové orgány preukážu úmyselné podvodné konanie.\nV prípade žalobcu je podvodné konanie vylúčené, čo akceptovali i daňové orgány a potvrdili to tak v\nprotokole, ako i v rozhodnutiach. Žalobca mal za to, že pri realizácii predmetných zdaniteľných plnení\nkonal v rámci svojich možností a schopností, ktoré možno od neho očakávať, aby mal dostatočné\npodklady pre uzavretie predmetných obchodov. Naproti tomu, vo vzťahu ku konaniu s pánom F.,\n\nktorého splnomocnenie konať za spoločnosť BUNDÁŠ, s.r.o. sa nepreukázalo, mala žalobcu chrániť\njeho dobromyseľnosť uplatňovaná v rámci obchodných vzťahov a Obchodného zákonníka.\nIII.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu v celom rozsahu\nako vecne správny potvrdil.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá\nOSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu, napadnuté rozhodnutia daňových orgánov\noboch stupňov a konania, ktoré predchádzali ich vydaniu, v rozsahu a medziach podaného odvolania\n(§ 212 ods. 1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a s § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z.\nz. Správny súdny poriadok). Odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja\nods. 2 veta prvá OSP v spojení s § 492 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok), keď\ndeň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na\ninternetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP\nv spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie\nje dôvodné.\nV správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická\nosoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada,\naby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).\nPodľa § 250i ods. 3 OSP na vady konania pred správnym orgánom sa prihliada, len ak vzniknuté vady\nmohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\nPodľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nPodľa § 219 ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého\nrozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého\nrozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPodľa § 1a písm. c) zákona o správe daní správou daní evidencia a registrácia daňových subjektov a\nich vyhľadávanie, overovanie podkladov potrebných na správne a úplné zistenie dane, daňové konanie,\ndaňová kontrola, evidovanie daní a preddavkov vrátane vysporiadania daňových preplatkov a daňových\nnedoplatkov, daňové exekučné konanie a ďalšie činnosti správcu dane a iných orgánov podľa tohto\nzákona alebo osobitných zákonov.\nPodľa § 2 ods. 1 zákona o správe daní v daňovom konaní sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom\nchránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.\nPodľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý\ndôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo v daňovom\nkonaní vyšlo najavo.\nPodľa § 2 ods. 6 zákona o správe daní pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie\ndo úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo\nvybratie dane.\nPodľa § 15 ods. 1 zákona o správe daní daňovou kontrolou zamestnanec správcu dane zisťuje alebo\npreveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej\npovinnosti, a to u daňového subjektu alebo na mieste, kde to účel kontroly vyžaduje. Daňová kontrola\nsa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu podľa tohto zákona alebo\nosobitného predpisu. Za daňovú kontrolu sa považuje aj kontrola oprávnenosti vrátenia dane alebo\nkontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,\n\nalebo kontrola uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona, alebo kontrola použitia tovaru\noslobodeného od dane podľa osobitných zákonov.\nPodľa § 15 ods. 5 zákona o správe daní daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová kontrola (ďalej\nlen „kontrolovaný daňový subjekt“), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo\na) na predloženie služobného preukazu zamestnancom správcu dane a písomného poverenia\nzamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly,\nb) byť prítomný na rokovaní so svojimi zamestnancami,\nc) predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, najneskôr v lehote podľa\nodseku 10 druhej vety,\nd) nahliadnuť do zápisnice z miestneho zisťovania vykonaného u iného daňového subjektu v súvislosti\ns daňovou kontrolou vykonávanou u kontrolovaného daňového subjektu,\ne) klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní,\nf) vyjadriť sa ku skutočnostiam zisteným pri daňovej kontrole, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť,\naby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim,\ng) nahliadnuť do zapožičaných dokladov u správcu dane v jeho obvyklej úradnej dobe.\nPodľa § 15 ods. 6 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi\nsprávcu dane tieto povinnosti:\na) umožniť poverenému zamestnancovi správcu dane vykonať daňovú kontrolu,\nb) zabezpečiť vhodné miesto a podmienky na vykonanie daňovej kontroly,\nc) poskytovať požadované informácie sám alebo ním určenou osobou,\nd) predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v\npísomnej forme alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom\ndane uložené, a podávať k nim ústne alebo písomné vysvetlenia,\ne) predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia\nnajneskôr v lehote podľa odseku 10 druhej vety,\nf) umožňovať vstup do sídla kontrolovaného daňového subjektu a do jeho prevádzkových priestorov a\numožňovať rokovanie s jeho zamestnancom,\ng) zapožičať doklady a iné veci mimo sídla alebo prevádzkových priestorov kontrolovaného daňového\nsubjektu alebo poskytnúť výpisy, prípadne kópie (§ 14 ods. 3).\nPodľa § 15 ods. 8 zákona o správe daní kontrolovaný daňový subjekt môže do dňa doručenia výzvy\npodľa odseku 10 uplatniť u správcu dane námietku proti postupu zamestnanca správcu dane pri\nvýkone daňovej kontroly. Námietky vybavuje zamestnanec správcu dane najbližšie nadriadený tomu\nzamestnancovi, voči ktorému smerujú. Tento nadriadený zamestnanec námietke vyhovie a zabezpečí\nnápravu alebo kontrolovanému daňovému subjektu oznámi písomne dôvody, pre ktoré nemožno\nnámietke vyhovieť. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.\nPodľa § 15 ods. 10 zákona o správe daní o výsledku zistenia z daňovej kontroly alebo o určení dane\npodľa pomôcok vyhotoví zamestnanec správcu dane protokol, ktorý doručí podľa § 17 alebo § 17a\nkontrolovanému daňovému subjektu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu a na jeho prerokovanie;\nvo výzve určí dátum prerokovania protokolu, pričom prerokovanie protokolu sa môže uskutočniť až\npo uplynutí lehoty na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k tomuto protokolu. Kontrolovaný\ndaňový subjekt je oprávnený písomne sa vyjadriť k protokolu najneskôr do ôsmich pracovných dní\nodo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa kontrolovaný daňový subjekt\npísomne vzdá práva na vyjadrenie k protokolu alebo požiada správcu dane o prerokovanie protokolu\nv lehote kratšej, ako je určená vo výzve na prerokovanie protokolu, môže zamestnanec správcu\ndane na požiadanie kontrolovaného daňového subjektu prerokovať protokol aj v kratšej lehote. Ak\nsa kontrolovaný daňový subjekt v deň určený vo výzve nemôže zúčastniť na prerokovaní protokolu,\nje povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane je oprávnený na základe písomného\nvyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu alebo z vlastného podnetu v protokole opraviť chyby a\niné nesprávnosti najneskôr v deň jeho prerokovania s kontrolovaným daňovým subjektom alebo s jeho\nzástupcom. Vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety vrátane jeho\nvyhodnotenia správcom dane správca dane zaznamená v dodatku k protokolu. Dodatok k protokolu je\nsúčasťou protokolu.\n\nPodľa § 15 ods. in fine 12 zákona o správe daní, ak kontrolovaný daňový subjekt alebo jeho zástupca\nodmietne protokol podpísať alebo prevziať, alebo sa sám alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní\nprotokolu v deň určený vo výzve, považuje sa za deň prerokovania a doručenia protokolu deň, ktorý je\nurčený vo výzve na prerokovanie tohto protokolu.\nPodľa § 15 ods. 13 zákona o správe daní daňová kontrola je ukončená dňom prerokovania protokolu s\nkontrolovaným daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6)\nje ukončené dňom prerokovania protokolu s daňovým subjektom alebo jeho zástupcom. Určenie dane\ndohodou je ukončené dňom spísania zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5). Dňom nasledujúcim\npo dni prerokovania protokolu alebo dňom nasledujúcim po dni spísania zápisnice o dohode o výške\ndane (§ 29 ods. 5) sa začína vyrubovacie konanie (§ 44); to neplatí, ak správca dane, ktorým je colný\núrad, daňovou kontrolou zistí, že daňovému subjektu, ktorý nemá povinnosť podávať daňové priznanie\npodľa osobitných zákonov, za kontrolované zdaňovacie obdobie daňová povinnosť nevznikla. Doručenie\nprotokolu podľa odseku 12 alebo spísanie zápisnice o dohode o výške dane (§ 29 ods. 5) sa považuje za\núkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane (§ 45 ods. 2). Ak sa vykonáva daňová kontrola\nna požiadanie orgánov činných v trestnom konaní (odsek 3), za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo\nrozdielu dane (§ 45 ods. 2) sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly.\nPodľa § 15 ods. 14 vety piatej až ôsmej zákona o správe daní, ak sa daňovou kontrolou vykonáva\nkontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného zákona,\ndaňová kontrola je začatá v deň uvedený v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly alebo v deň\nspísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Správca dane v upovedomení o vykonaní daňovej kontroly\nuvedie aj miesto výkonu daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie a určí aj lehotu na\npredloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly s poučením o následkoch\nich nepredloženia. Na vykonanie tejto daňovej kontroly sa nevzťahujú ustanovenia odsekov 2 a 7. O\nvýsledku tejto daňovej kontroly vydá správca dane platobný výmer alebo dodatočný platobný výmer\npodľa § 44 ods. 6 v lehote do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly; lehota ustanovená v\n§ 44 ods. 6 sa nepoužije.\nPodľa § 15 ods. 16 zákona o správe daní ustanovenia prvej časti a § 32, 34 a 41 sa primerane použijú\naj na daňovú kontrolu.\nZ ustanovení § 29 ods. 1 a ods. 2 zákona o správe daní vyplýva, že dokazovanie vedie správca dane,\nktorý vedie daňové konanie, pričom dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej\npovinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.\nPodľa § 29 ods. 4 zákona o správe daní ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno\nzistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané\nv rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov\n(priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky,\nverejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné\nzáznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.\nPodľa § 29 ods. 8 zákona o správe daní daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný\nuvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v\npriebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo\nzáznamov vedených daňovým subjektom.\nPodľa § 44 ods. 6 písm. b) bodu 1 zákona o správe daní, ak sa u daňového subjektu vykoná daňová\nkontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13)\ndodatočný platobný výmer, ak sa daň zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom\npriznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň\nzistená po opakovanej daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole,\nalebo ak sa odlišuje od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere.\nPodľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.\nDňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.\n\nPodľa § 19 ods. 4 zákona o DPH, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká daňová\npovinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.\nPodľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,\nkeď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.\nPodľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň\nz tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3\na 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov\na služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.\nPodľa § 43 ods. 1 zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo\nprepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru alebo na\nich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.\nPodľa § 43 ods. 5 zákona o DPH platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia\nod dane podľa odsekov 1 až 4. Platiteľ je povinný preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu\nkópiou faktúry, a\na) ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ inou osobou, prepravným dokladom alebo\niným dokladom o odoslaní, v ktorom je uvedené miesto určenia,\nb) ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, písomným potvrdením prijatia tovaru odberateľom alebo\nosobou ním poverenou,\nc) ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, písomným vyhlásením odberateľa alebo ním poverenej osoby,\nže tovar prepravil do iného členského štátu,\nd) inými dokladmi, ako napríklad zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby\nza tovar.\nPodľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi.\nÚčtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na\nzáklade účtovných dokladov.\nPodľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka\nposkytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej\nsituácii účtovnej jednotky.\nPredmetom odvolacieho konania je preveriť zákonnosť žalobcom namietaného procesného postupu\nsprávcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného\nodpočtu na DPH a v súvislosti s vyrubovacím konaním, ako i posúdiť mieru prenosu dôkazného bremena\nna žalobcu vzhľadom na zistený skutkový stav pri preverovaní oprávnenosti uplatneného nároku na\nvrátenie dane zaplatenej na vstupe a nároku na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do\niného členského štátu podľa § 43 zákona o DPH, resp. pri určení daňovej povinnosti za kontrolované\nzdaňovacie obdobie august 2008.\nOdvolací súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu, posúdiac argumentáciu\nodvolacích dôvodov žalobcu, konštatuje, že vo vzťahu k splneniu podmienok na dodatočné určenie\npredmetnej dane a miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom, čo do preukázania reálneho základu\nním deklarovaných zdaniteľných plnení sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského\nsúdu a na zdôraznenie jeho správnosti dopĺňa len nasledujúce dôvody (§ 219 ods. 2 OSP).\nŤažisko odvolacích námietok žalobcu spočíva v spochybňovaní zákonnosti vykonávaného dokazovania\nv rámci preverovania žalobcom uplatnených nárokov na vrátenie DPH, predovšetkým využitím inštitútu\nmiestneho zisťovania prostredníctvom dožiadaných príslušných správcov dane a medzinárodnej\nvýmeny daňových informácií, v spochybňovaní správnosti vyhodnotenia skutkového stavu na základe\njednotlivých zistení, ako i v napádaní neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu, ktorý,\npodľa jeho tvrdenia, si splnil svoju dôkaznú povinnosť predložením zákonom stanovených daňových\ndokladov preukazujúcich uskutočnenie sporných zdaniteľných plnení.\n\nNámietku žalobcu, že správca dane pokračoval v ústnom pojednávaní pri prerokovaní protokolu o\nvýsledku daňovej kontroly napriek tomu, že jeho zástupca vzniesol námietku voči poučeniu, ktorému\nneporozumeli, odvolací súd hodnotí ako nedôvodnú.\nZ obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní zo\ndňa 14.12.2010, ktorého predmetom bolo záverečné prerokovanie protokolu a jeho dodatku za účasti\nzamestnancov správcu dane, konateľa spoločnosti a jeho splnomocneného zástupcu. Zo zápisnice\ntiež vyplýva, že všetky osoby zúčastnené na ústnom pojednávaní boli v zmysle § 23 ods. 3 zákona o\nspráve daní poučené o povinnosti zachovávať daňové tajomstvo a o právach a o právnych dôsledkoch\nporušenia tejto povinnosti podľa § 264 Trestného zákona. Z jej obsahu v časti poučenia je tiež\nzrejmé, čo bolo obsahom tohto poučenia, a preto pokiaľ správca dane poučil zúčastnené osoby na\nústnom pojednávaní a v súlade so zákonnou úpravou zaznamenal i ich vyjadrenie do zápisnice,\npostupoval v súlade so zákonom. Vychádzajúc z prednesu právneho zástupcu žalobcu a žalobcu, k\npoučeniu: „poučeniu ja som vôbec neporozumel, pretože žiadne cudzie daňové tajomstvo na povinnosť\nmlčanlivosti zamestnancov správcu dane sa dozvedieť nesmiem a daňové tajomstvo môjho klienta\ndaňovým tajomstvom nie je, keďže ním môžem disponovať podľa vlastných úvah“ a „štatutárny zástupca\nsa pripája k vyjadreniu splnomocneného zástupcu“, a posudzujúc ho podľa jeho obsahu, odvolací súd\nzastáva názor, že splnomocnený zástupca žalobcu, ako aj samotný žalobca svojim prednesom podali\nk poučeniu vyjadrenie, že v danom prípade považujú poučenie len za nadbytočné, keďže predmetom\nprerokovania protokolu a jeho dodatku boli skutočnosti týkajúce sa žalobcu ako daňového subjektu, s\nktorým oboznámením sa nespájajú následky spojené s daňovým tajomstvom. Správca dane aj vzhľadom\nk uvedenému, nemal zákonný dôvod poskytovať zúčastneným žiadne vysvetlenie, a preto skutočnosť,\nže pokračoval v prerokovávaní protokolu a jeho dodatku, nemá žiaden vplyv na to, že protokol o daňovej\nkontroly a jeho dodatok bol so žalobcom a jeho splnomocneným zástupcom riadne prerokovaný a\ndoručený. Uvedeným postupom bola daňová kontrola ukončená v súlade s § 15 ods. 10, 11, 12 a ods.\n13 zákona o správe daní.\nTaktiež nie je možné súhlasiť s názorom žalobcu, že neprebehlo prvostupňové konanie, resp. že v rámci\nneho sa nevykonalo dokazovanie za účelom odstránenia zistených nezrovnalostí.\nPriebeh prvostupňového daňového konania nasledujúceho po ukončení daňovej kontroly, jeho začiatok,\nlehotu na jeho ukončenie vyrubením zistenej daňovej povinnosti, postup správcu dane a práva daňového\nsubjektu, upravujú ustanovenia § 15 ods. 13, 14 a § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zákona o správe daní.\nInštitút daňovej kontroly a v rámci neho podrobná úprava práv a povinností daňového subjektu ako i\nsprávcu dane, je v nadväznosti na ďalší procesný postup, vyplývajúci z ustanovenia § 15 ods. 13 a §\n44 zákona o správe daní, koncipovaný tak, že v rámci daňovej kontroly prebehnú, resp. sa vykonajú\núkony totožné s úkonmi vyrubovacieho konania podľa § 41 ods. 1 a 2 zákona o správe daní. Protokol\no výsledku daňovej kontroly musí obsahovať pre správcu dane dostatočný podklad pre vyrubenie\nzistenej daňovej povinnosti bez toho, aby sa už raz vykonané dokazovanie muselo nehospodárne\nopakovať. Po jeho prerokovaní zákon predpokladá hneď ďalšie štádium v rámci daňového procesu,\na to pokračovanie vyrubovacím konaním podľa § 44 zákona o správe daní, pričom zákon určuje\nlehotu na vydanie rozhodnutia a jeho formu v závislosti od výsledku kontrolných zistení. Uvedená,\npomerne prísna úprava, určujúca správcovi dane krátku lehotu na vydanie dodatočného platobného\nvýmeru (15 a 10 dní od ukončenia daňovej kontroly podľa § 15 ods. 13 a 14 in fine zákona o správe\ndaní) korešponduje s úmyslom zákonodarcu bezprostredne na ukončenú kontrolu naviazať ukončenie\nvyrubovacieho konania, keďže i lehota na vyjadrenie kontrolovaného daňového subjektu je zákonom\nstanovená na osem pracovných dní, ktorej zmeškanie nemožno odpustiť (§ 15 ods. 10 zákona o správe\ndaní).\nPre porovnanie, inštitút vytýkacieho konania prichádza do úvahy väčšinou vtedy, ak neprebehla pred\nvyrubením alebo určením daňovej povinnosti daňová kontrola, napr. po podaní daňového priznania\nna daň z nehnuteľností podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za\nkomunálne odpady a drobné stavebné odpady (§ 19 a § 20 v spojení § 102 cit. zákona) a správca dane\nvyzve daňový subjekt, aby sa vyjadril za účelom odstránenia pochybností správcu dane o správnosti,\npravdivosti alebo úplnosti podaného priznania, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a\nnepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. V tejto výzve správca dane určí\ndaňovému subjektu primeranú lehotu na vyjadrenie, ktorá nesmie byť kratšia ako pätnásť dní, a poučí\n\nho o následkoch spojených s neodstránením pochybností alebo nedodržaním určenej lehoty (§ 41 ods.\n2 zákona o správe daní).\nAk vezmeme do úvahy, okrem iných povinností žalobcu pri výkone daňovej kontroly, jeho povinnosť\npredkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia ( § 15\nods. 6 písm. e) zákona o správe daní) , a lehotu, ktorú zákon stanovuje správcovi dane na vydanie\ndodatočného platobného výmeru ( § 44 ods. 6 písm. a/ bod 1 zákona o správe daní), v porovnaní s\ndolnou hranicou lehoty na zaslanie odpovede na výzvu správcu dane podľa § 41 ods. 2 cit. zákona, tak\npotom nemožno trvať na bezpodmienečnej realizácii vytýkacieho konania po ukončení daňovej kontroly,\nbez ohľadu na okolnosti konkrétneho prípadu. Z uvedeného je zrejmý zámer zákonodarcu upraviť proces\ndaňového konania tak, aby sa nevykonávalo vytýkacie konanie automaticky po ukončení každej daňovej\nkontroly.\nJe pravdou, že ustanovenie § 15 ods. 10 zákona o správe daní pomerne prísne upravuje právo\nkontrolovaného daňového subjektu vyjadriť sa v lehote ôsmych pracovných dní k protokolu o výsledku\ndaňovej kontroly, pričom zmeškanie tejto lehoty zákon nepripúšťa. V kontexte s rigoróznou úpravou\nukončenia daňovej kontroly, i keď sa kontrolovaný daňový subjekt ani jeho zvolený zástupca na\nprerokovanie protokolu z daňovej kontroly nedostavia (§ 15 ods. in fine 12 zákona o správe daní),\nzákon jednoznačne veľký priestor daňovým subjektom na lavírovanie za účelom umelého predlžovania\ndaňovej kontroly nedáva a v podstate vytvára podmienky na svižnú súčinnosť kontrolovaných daňových\nsubjektov so správcom dane. Hoci je lehota na vyjadrenie sa k protokolu svojím charakterom procesnou\nlehotou, je na daňovom subjekte, aby svoje práva vyplývajúce mu zo zákonnej úpravy ukončenia daňovej\nkontroly využíval účinne tak, aby bolo objektívne možné zo strany správcu dane na jeho podnety\nreagovať.\nV tejto súvislosti odvolací súd dopĺňa, že ustanovenie § 15 ods. 10 zákona o správe daní už žiadne\nvyjadrenie daňového subjektu k dodatku protokolu vypracovaného správcom dane na základe vyjadrenia\ndaňového subjektu nepredpokladá. V zmysle uvedeného ustanovenia dodatok obsahuje vyjadrenie\nkontrolovaného daňového subjektu k protokolu podľa druhej vety § 15 ods. 10 zákona o správe daní a\njeho vyhodnotenie správcom dane. Ďalej sa už kontrolovanému subjektu nedoručuje, ale tvorí súčasť\nprotokolu o výsledku daňovej kontroly.\nDokazovanie je procesným prostriedkom, ktorého zásady platia vo všetkých fázach správy daní,\nči už v rámci daňovej kontroly alebo v rámci daňového konania, pričom dôkazy vykonané v\nrámci daňovej kontroly zosumarizované v protokole o jej výsledku majú rovnakú dôkaznú silu ako\ndôkazy vykonané v rámci daňového konania. Protokol je zákonný podklad pre pokračovanie vo\nvyrubovacom konaní, nakoľko pri výkone daňovej kontroly nie sú procesné práva daňového subjektu\nvo vzťahu k vykonávanému dokazovaniu nijako oslabené. Preto je protokol o výsledku daňovej kontroly\nplnohodnotným zákonným podkladom pre rozhodnutie správcu dane o vyrubení zistenej daňovej\npovinnosti.\nZásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu\ndane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového\nsubjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.\nDokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných\ndaňovým subjektom, keďže v rámci správy daní (§ 1a písm. c/ zákona o správe daní) a prostredníctvom\ninštitútu daňovej kontroly správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre\nsprávne určenie dane (§ 15 ods. 1 zákona o správe daní). Preto je na správcovi dane vykonávajúcom\ndokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť,\ndôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to\npredovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane\nv priebehu konania k dispozícii (§ 2 ods. 3 zákona o správe daní v spojení s § 29 ods. 1 a 2 citovaného\nzákona).\nZ uvedeného dôvodu neobstojí námietka žalobcu, že bolo povinnosťou správcu dane vykonať vytýkacie\nkonanie, pokým sa neodstránia zistené nezrovnalosti medzi tvrdeniami žalobcu a skutkovými zisteniami.\n\nZároveň nemožno prisvedčiť námietke spochybňujúcej zákonnosť vykonaných výsluchov svedkov\ns využitím inštitútu miestneho zisťovania prostredníctvom príslušných dožiadaných správcov dane,\nnakoľko tento inštitút je zákonným prostriedkom získavania informácií správcom dane v rámci napĺňania\ncieľov správy daní sledovaného zákonom, taktiež potrebným na preverovanie skutočností potrebných\nna správne určenie alebo preverenie základu dane, príp. nárokov uplatnených daňovými subjektmi.\nZápisnica z miestneho zisťovania a zadovážené zistenia sú daňovým subjektom v priebehu výkonu\ndaňovej kontroly prístupné, ku ktorým sa títo majú právo vyjadrovať, navrhovať dôkazy podľa § 15 ods.\n5 písm. c) až písm. f) zákona o správe daní, vrátane práva vyjadriť sa v zákonom stanovenej lehote k\nprotokolu o výsledku daňovej kontroly podľa § 15 ods. 10 citovaného zákona. S prihliadnutím na uvedené\nzáruky zachovania procesných práv daňových subjektov a skutočnosť, že žalobca v priebehu daňovej\nkontroly sám aktívne navrhoval výsluch svedkov a správca dane jeho návrhom vyhovel, nemožno tvrdiť,\nže žalobca bol na svojich právach ukrátený.\nV tejto súvislosti odvolací súd zároveň hodnotí postup žalovaného, ktorý v rámci odvolacieho daňového\nkonania doplnil dokazovanie výsluchom žalobcom navrhnutých svedkýň, Mgr. J. P. a pani I. Q. (na\nzáklade žalobcom v odvolacom konaní predložených čestných vyhlásení uvedených svedkýň), ako\nzákonný, v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 zákona o správe daní. Skutočnosť, že žalovaný uvedené\nvýpovede nevyhodnotil v kontexte dosiaľ získaných zistení v prospech žalobcových tvrdení, nemožno\npripísať na vrub zákonnosti, pretože odvolací daňový orgán v rámci odvolacieho konania môže výsledky\ndaňového konania doplňovať, odstraňovať chyby konania alebo toto doplnenie alebo odstránenie chýb\nuložiť správcovi dane s určením primeranej lehoty.\nVo vzťahu k námietke spochybňujúcej zákonnosť zistení získaných v rámci medzinárodnej výmeny\ninformácií s českou daňovou správou, odvolací súd konštatuje, že ide o legitímnu činnosť správcu\ndane, prostredníctvom ktorej sa mu do dispozície dostali informácie o odberateľovi žalobcu, umožňujúce\npreveriť dodanie tovaru platcovi registrovanému pre DPH v inom členskom štáte. Medzinárodná\nvýmena informácií sa realizuje podľa článku 19 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra\n2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty (č. 904/2010 zo 7. októbra 2010\nprepracované znenie, ďalej len „Nariadenie Rady“).\nVzhľadom na nedostatky žalobcom predložených daňových dokladov (medzinárodné nákladné listy\nboli potvrdené len spoločnosťou ZEOTOP, s.r.o., pre ktorú vodič pracoval, neobsahovali predpísané\nnáležitosti ako údaj o evidenčnom čísle vozidla vykonávajúceho prepravu, ani potvrdenie o prevzatí\na odovzdaní tovaru) a dôvodné podozrenie o fiktívnosti žalobcom deklarovaného intrakomunitárneho\ndodania tovaru do iného členského štátu EÚ podľa § 43 zákona o DPH, správca dane plnil svoje\núlohy vyplývajúce mu zo zákona pre dosiahnutie účelu správy daní sledovaného zákonom, t. j. využitím\nmedzinárodnej výmeny informácií overoval podklady potrebné na správne a úplné určenie dane.\nTáto medzinárodná výmena daňových informácií v súvislosti s preverovaním intrakomunitárnych\nobchodov bola realizovaná medzi daňovými orgánmi českej daňovej správy a daňovými orgánmi\nslovenskej daňovej správy spolupracujúcimi na základe vyššie uvedeného Nariadenia Rady, ktoré\nje záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. Toto svojím\nobsahom napĺňa účel stanoviť pravidlá a postupy umožňujúce príslušným daňovým orgánom členských\nštátov, aby spolupracovali a navzájom si vymieňali akékoľvek informácie, ktoré môžu pomôcť pri\nuskutočňovaní správneho výmeru DPH, kontrole riadneho uplatňovania DPH, najmä pri transakciách v\nrámci Spoločenstva, a boji proti podvodom súvisiacim s DPH (článok 1 Nariadenia Rady).\nV danom prípade jednou z rozhodujúcich skutočností ovplyvňujúcich určenie žalobcom priznanej dane,\nbolo ním uvedené oslobodenie od DPH z dôvodu deklarovaného uskutočnenia intrakomunitárneho\nobchodu dodaním tovaru do Českej republiky. Preto v rámci preukazovania jeho oprávnenosti bolo\npodstatnou skutočnosťou preveriť základné atribúty určujúce podmienky oslobodenia od dane, ktorým\nje jednoznačne uskutočnenie prepravy a dodanie deklarovaného tovaru do iného členského štátu (§ 43\nods. 1, ods. 5 zákona o DPH). Túto je podľa zákona o DPH povinný preukázať platiteľ dodávajúci tovar\ndo iného členského štátu, a to bez ohľadu na jeho dobromyseľnosť alebo prípadnú neobozretnosť pri\nvýbere spoľahlivých obchodných partnerov, čo do osoby odberateľa v členskom štáte alebo prepravcu\ntovaru.\n\nVo vzťahu k namietanému vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a k námietke neprimeraného\nprenosu dôkazného bremena na žalobcu, odvolací súd uvádza, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a\n2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné\nsplnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje),\nani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho\nzdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby\nplatiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet\nzákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť\nschopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar reálne dodaný (§ 8 zákona\no DPH) a to práve osobou uvedenou na faktúre, to znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a\nDPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH, uvedeným na faktúre.\nZ uvedených dôvodov, vychádzajúc z relevantnej právnej úpravy a zo skutkových zistení vyplývajúcich\nz administratívneho spisu, odvolací súd dospel k záveru, že daňové orgány oboch stupňov vo veci\npostupovali v súlade so zákonom. V daňovom konaní vo vzťahu k faktúram vystavených spoločnosťou\nFENIX BAU, s.r.o. nebolo preukázané, že by spoločnosť, ktorá tovar fakturovala a je uvedená ako\ndodávateľ na faktúrach, tento tovar žalobcovi reálne dodala. Preto správca dane postupoval zákonne,\nkeď žalobcovi nepriznal uplatnený nárok na odpočítanie dane na základe žalobcom predložených\ndaňových dokladov, nakoľko nebolo preukázané splnenie podmienok podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm.\na) zákona o DPH, podľa ktorého si platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným\nplatiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, čo v danom prípade\nnebolo splnené.\nVo vzťahu k dodaniu tovaru žalobcom českej obchodnej spoločnosti BEIMPEX, s.r.o. odvolací súd tiež\nzastáva názor, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre priznanie oslobodenia v zmysle § 43\nzákona o DPH, keďže bolo zistené, že spoločnosť BEIMPEX, s.r.o. žalobcom deklarované nadobudnutie\ntovaru nepriznala, konateľ českej spoločnosti Jozef Beňo vo svojich výpovediach poprel nadobudnutie\ntovaru od žalobcu v takom rozsahu, ako to deklaroval žalobca predloženými faktúrami ku kontrole, ako aj\npotvrdil, že pokladničné doklady o úhrade faktúr za spoločnosť BEIMPEX, s.r.o. nevystavil, nepodpísal\na neuhradil. Zo skutkových zistení je teda zrejmé, že kontrolou predložených daňových dokladov v\nnadväznosti na podané daňové priznanie a záznamy DPH bolo preukázané porušenie § 43 v spojení s\n§ 19 ods. 1 zákona o DPH, pretože žalobca ako daňový subjekt hodnoverne nepreukázal, že tovar bol\nskutočne dodaný na územie iného členského štátu EU.\nTaktiež neobstoja námietky žalobcu uvedené v odvolaní, že správca dane, ani žalovaný nebrali do úvahy\ndobromyseľnosť žalobcu vo vzťahu k nedostatku plnej moci Q. F. na zastupovanie dodávateľa žalobcu,\nobchodnej spoločnosti BUNDÁŠ s.r.o., príp. za nesplnenie si administratívnych povinností žalobcovým\nodberateľom v Českej republike, pre ktorú nie je možné pričítať uvedené zistenia na zodpovednosť a\nna ťarchu žalobcu a rozširovať tak mieru jeho dôkazného bremena. Odvolací súd s poukazom na § 29\nods. 8 zákona o správe daní pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného\nplnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte.\nAj Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby\nsubjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil,\nže plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, napr. rozsudky Súdneho\ndvora vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10).\nUrčenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej\nsi nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany\npredchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej\n(rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft, a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).\nV nadväznosti na uvedené možno prijať záver, že daňové orgány v danom prípade vychádzali zo\nsprávneho rozloženia dôkazného bremena a v konaní neboli zistené dôvody pre presun dôkazného\nbremena zo žalobcu na správcu dane.\nZ administratívneho spisu vyplýva, že správca dane za účelom preverenia žalobcom uplatneného\nodpočtu dane a oslobodenia od jej platenia za deklarované intrakomunitárne dodanie tovaru, vykonal\nrozsiahle dokazovanie, získané informácie a vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle zásady voľného\n\nhodnotenia dôkazov podľa § 2 ods. 3 zákona o správe daní, pričom prihliadol na jeho povinnosť\ndbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie.\nZáver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolností urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá\nzásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami\nzákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom,\npredovšetkým vo svetle kontrolných zistení v rámci obchodného reťazca u obchodných dodávateľov\na odberateľov žalobcu, absentuje reálny základ, čo oprávnene vzbudzuje dosiaľ neodstránené\npochybnosti o uskutočnení deklarovaných zdaniteľných plnení, na základe ktorých si žalobca uplatnil\nprávo na nadmerný odpočet a oslobodenie od dane, ako i o vierohodnosti účtovnej evidencie žalobcu\n(§ 29 ods. 8 zákona o správe daní).\nBolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou\nstarostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie\nzdaniteľných obchodov, bude spochybnené.\nRozhodnutia žalovaného a správcu dane obsahujú všetky zákonom požadované náležitosti a sú riadne\nodôvodnené.\nOdvolací súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa dospel k\nzáveru, že tento v preskúmavanej veci v rozsahu žalobných dôvodov postupom v súlade s právnymi\nnormami ustanovenými v druhej hlave piatej časti OSP náležite preskúmal zákonnosť rozhodnutí\ndaňových orgánov oboch stupňov, ako i postupu predchádzajúceho ich vydaniu a v odôvodnení\nnapadnutého rozsudku sa vysporiadal s podstatnými žalobnými námietkami.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok\nKrajského súdu v Bratislave ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá OSP v spojení s § 219\nods. l, ods. 2 OSP potvrdil.\nO náhrade trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s § 246c veta prvá OSP\na § 250k ods. 1 OSP tak, že žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže v\nodvolacom konaní nebol úspešný.\nToto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nzákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.\nmája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4S/128/2011", "guid": "21eb710b-8cec-4c81-b969-8c54afce0976:053e9ac9-44a5-4704-97a4-4a414c3d640a", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}