{"guid": "b579f296-2f5b-42a9-8e46-30211e014b5b:a64cf03e-1359-4802-8fc5-9f03fdfedaa4", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1011201106.1", "spisova_znacka": "5Sžo/38/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/38/2014 z 29. 2. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. februára 2016, sp. zn. 5Sžo/38/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:1011201106.1", "identifikacne_cislo": "1011201106", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Jarmila Urbancová", "sudca_id": 552, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jarmila-urbancova-552", "datum_vydania": "2016-02-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1967/71", "nazov": "SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-65", "nazov": "§ 65 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-65", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-65"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "nazov": "§ 46 SP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1967/71/#paragraf-46", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/71-1967/paragraf-46"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50", "nazov": "zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-58.odsek-2", "nazov": "§ 58 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-58.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-58"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-60.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 60 ods. 2 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-60.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-60"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/278", "nazov": "zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/278", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/278-1993"}, {"iri": "/SK/ZZ/1993/278/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 zákona č. 278/1993 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1993/278/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/278-1993/paragraf-13"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1967/71#paragraf-65", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-3", "/SK/ZZ/1967/71#paragraf-46", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-58", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-60", "/SK/ZZ/1993/278#paragraf-13"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a64cf03e-1359-4802-8fc5-9f03fdfedaa4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1011201106.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1011201106.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1011201106.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n5Sžo/38/2014\n1011201106\n29. 02. 2016\nJUDr. Jarmila Urbancová\nECLI:SK:NSSR:2016:1011201106.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Urbancovej\na členov senátu JUDr. Milana Moravu a JUDr. Petry Príbelskej, PhD., v právnej veci žalobcu: TTB,\ns.r.o., IČO: 36 637 076, Skuteckého 17, Banská Bystrica, zastúpený: JUDr. Ing. Michal Ševčík, advokát,\nul. ČSA 13, Banská Bystrica, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja\nSlovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava, za účasti účastníka správneho konania: Fakultná\nnemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica, IČO: 00 165 549, Námestie L. Svobodu\n1, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 2011/2930/V-57-3 z 8. apríla\n2011, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/88/11-22 z 4.\ndecembra 2013, jednomyseľne, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/88/11-22 z\n4. decembra m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .\nŽalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nNapadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) podľa § 250j ods. 2 písm.\na/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zrušil žalobou napadnuté rozhodnutia správnych\norgánov oboch stupňov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Preskúmavaným rozhodnutím\nžalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie niekdajšieho Krajského\nstavebného úradu v Banskej Bystrici (ďalej aj ako „KSÚ“) č. KSÚBB-2010-791/1312-2:OŠSS, St zo 4.\nnovembra 2010, ktorým KSÚ v konaní mimo odvolania podľa § 65 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom\nkonaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) zrušil rozhodnutie stavebného úradu\nmesta Banská Bystrica (ďalej len „stavebný úrad“) č. OVZ 108669/2009,7841/2010/ME z 28. apríla 2010\no povolení dočasnej stavby „Predajné stánky areál Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta“\nz dôvodu porušenia § 3 ods. 1 a § 46 správneho poriadku, § 58 ods. 2 a § 60 ods. 2 písm. b/ zákona\nč. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) v znení\nneskorších predpisov a § 13 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe majetku štátu“).\nKrajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný v mimo odvolacom konaní nesprávne\nvyhodnotil potrebu ochrany právnej istoty jednotlivca, stability právnych vzťahov založených\nprávoplatným rozhodnutím orgánu verejnej správy a predvídateľnosti rozhodovania štátnych orgánov,\nktoré sú základom právneho štátu.\nKrajský súd z administratívneho spisu žalovaného zistil, že na základe právoplatného rozhodnutia\nstavebného úradu mesta Banská Bystrica č. OVZ 108669/2009, 7841/2010/ME z 28. apríla 2010,\n\nktorým bola povolená dočasná stavba „Predajné stánky areál Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D.\nRoosevelta“ pre stavebníka - žalobcu, konal žalobca v dobrej viere, že má právoplatne povolenú stavbu\ns parametrami vyplývajúcimi z projektovej dokumentácie, ktorú schválil stavebný úrad, pričom stavebné\npovolenie bolo vydané za priamej účasti na konaní a s výslovným súhlasom pribratého účastníka, ktorý\nneskôr mimoodvolacie konanie inicioval. Krajský súd bol toho názoru, že dôsledky vyplývajúce zo zmeny\npostoja pribratého účastníka k záväzkovému vzťahu by nemali byť žalobcovi na ujmu a najmä nie\nv mimo odvolacom konaní, v ktorom zákon výslovne ukladá správnemu orgánu dbať na to, aby boli\ndobromyseľne nadobudnuté práva čo najmenej dotknuté.\nZa rozporné s vyššie uvedeným princípom považoval krajský súd zrušenie pôvodného stavebného\npovolania v mimoodvolacom konaní z dôvodu, že žalobcu k výstavbe oprávňovala nájomná zmluva\nuzavretá s pribratým účastníkom, ktorej predmetom bol pozemok o rozlohe 150 m2, čo nesúhlasilo\ns rozlohou 176,26 m2, na ktorej bola stavba stavebným úradom povolená. V tejto súvislosti krajský\nsúd poukázal na list žalobcu zo 14. októbra 2010, v ktorom sa uvádza, že projektová dokumentácia k\npovoľovanej stavbe bola doplnená o požiadavky Útvaru hlavného architekta mesta Banská Bystrica a\nRÚVZ Banská Bystrica a v dôsledku toho došlo k zväčšeniu pôdorysnej plochy, pričom tieto zmeny zobral\nstavebný úrad i pribratý účastník na vedomie. Z uvedeného listu zároveň krajskému súdu vyplynulo,\nže žalobca upravil pôdorysnú plochu na 150 m2, teda faktický stav zodpovedá oprávneniu žalobcu\nvyplývajúcemu z nájomnej zmluvy.\nKrajský súd sa stotožnil s námietkou žalobcu, že správny orgán tým, že v mimo odvolacom konaní\nposudzoval platnosť nájomnej zmluvy na pozemky pod dočasnou stavbou a určil ju za neplatnú, prekročil\nsvoju právomoc, pretože išlo o občianskoprávnu námietku, ktorú je oprávnený vyriešiť jedine súd.\nProti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný namietajúc, že prvostupňový súd\ndospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym právnym záverom (§ 205 ods. 2 písm. d/\nOSP) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP)\na žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že\nžalobu žalobcu v celom rozsahu zamieta, alternatívne zrušil rozsudok krajskému súdu a vec mu vrátil\nna ďalšie konanie.\nŽalovaný v dôvodoch svojho odvolania uviedol že, stavebný úrad v predmetnom konaní zásadným\nspôsobom porušil ust. § 3 ods. 1, ako aj § 32 správneho poriadku, keď vydal stavebné povolenie bez toho,\naby žalobca ako stavebník jednoznačnýn spôsobom preukázal v danom prípade iné právo k pozemku\npodľa § 139 ods. 1 stavebného zákona. Samotnú účasť pribratého účastníka v konaní nemožno podľa\nžalovaného považovať za relevantný podklad pre rozhodnutie o povolení stavby.\nPre upresnenie veci dodal, že žalobca preukázal iné právo k pozemku o výmere 150 m2 nájomnou\nzmluvou, pričom podľa stavebného povolenia bola pôdorysná plocha zastavanej plochy 175,26 m2\na aj pôdorysné usporiadanie povoľovanej stavby bolo v rozpore so situačným nákresom tvoriacim\nneoddeliteľnú súčasť nájomnej zmluvy. Potom, čo žalobca odstránil časť zrealizovanej stavby, sa\nzastavaná plocha podľa vyjadrenia pribratého účastníka a ním predloženého situačného nákresu\nzmenšila na 159 m2 a nie 150 m2, ako uvádzal žalobca. Zároveň poukázal na to, že stavebné\npovolenie bolo vydané aj v rozpore s účelom vyžitia podľa nájomnej zmluvy, na základe čoho majú podľa\nžalovaného uvedené rozpory za následok zmätočnosť celého stavebného povolenia.\nŽalovaný mal za to, že z textu napadnutého rozhodnutia nevyplýva, že by bol vyslovil názor na\nplatnosť nájomnej zmluvy; v rozhodnutí len konštatoval, že nájomná zmluva nebola relevantne právnym\npodkladom, z ktorého vyplýva právo uskutočniť predmetnú stavbu na danom pozemku.\nDodal, že pri zvažovaní ochrany dobromyseľne nadobudnutých práv, nadobudnutých vydaním\nstavebného povolenia, dospeli správne orgány oboch stupňov k záveru, že ochrana vlastníckych práv,\nchránených v čl. 20 Ústavy SR má prednosť pred dobromyseľne nadobudnutými právami, chránenými\nnižším právnym predpisom, t.j. správnym poriadkom a stavebným zákonom. Dôkazom toho, že žalobca\nsi bol plne vedomý rozporov medzi vydaným právoplatným stavebným povolením a platnou nájomnou\nzmluvou je podľa žalovaného skutočnosť, že žalobca dobrovoľne odstránil časť zrealizovanej stavby.\n\nŽalobca vo svojom písomnom vyjadrení z 30. apríla 2014 na odvolanie žalovaného namietal, že\ndoručené odvolanie nemožno považovať za spôsobilý právny úkon, pretože odvolanie nie je podpísané\nštatutárom žalovaného, ktorým je minister a v jeho neprítomnosti štátny tajomník. Vzhľadom na to, že\nodvolanie je podpísané inou osobou, nemožno podľa žalobcu naň prihliadať a z týchto dôvodov ho\nnavrhol podľa § 218 OSP odmietnuť.\nV prípade, že sa najvyšší súd nestotožní s vyššie uvedeným právnym názorom, žiadal, aby napadnutý\nrozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil; zároveň si uplatnil náhratu trov odvolacieho\nkonania.\nOpätovne poukázal na to, že žalovaný sa zaoberal platnosťou právneho vzťahu - odstúpením od zmluvy\npribratého účastníka z 22. júna 2009, pričom vedľajší účastník konania mal možnosť záväzný súhlas\nodvolať alebo ho namietať, čo sa však do rozhodnutia stavebného úradu nestalo, a tento účastník ani\nnepodal odvolanie.\nVytýkal správnym orgánom, že neaplikovali v rozhodnutiach ust. § 65 ods. 2 správneho poriadku,\nčím porušili zásadu, že správny orgán pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva\nnadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.\nĎalej uviedol, že skutočnosť ohľadne zastavania nejakej plochy je otázka skutková, ktorá však nebola\nnijako zisťovaná, pretože nebolo vo veci ani miestne zisťovanie, ani štátny stavebný dohľad, neprihliadlo\nsa na realizáciu stavby, t.j. správny orgán rozhodol tzv. „od stola“, bez potrebných podkladov pre\nrozhodnutie.\nVedľajší účastník konania sa vo svojom vyjadrení z 24. apríla 2014 stotožnil s dôvodmi odvolania\nžalovaného v plnom rozsahu a pre doplnenie uviedol, že zákon o správe majetku štátu, ktorý je ako\nnorma verejného práva charakteristický kogentnými ustanoveniami upravuje povinnosť správcu majetku\nštátu užívať majetok štátu na plnenie svojich úloh v rámci predmetu svojej činnosti alebo v súvislosti s\nním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave a predovšetkým využívať všetky\nprávne prostriedky na jeho ochranu, čo znamená aj povinnosť dosiahnuť návpravu nezákonného stavu\naj v mimoodvolacom konaní, pokiaľ k náprave nedošlo skôr.\nPokiaľ ide o dobromyselne nadobudnuté práva, uviedol, že v zmysle predmetného stavebného povolenia\nby žalobca nadobudol práva bez právneho titulu, nakoľko Zmluva o nájme pozemku č. POZ 438/2007\n(ďalej len „zmluva o nájme“) oprávňovala žalobcu na užívanie pozemku o výmere 150 m2. Napriek\nodstráneniu časti stavby je podľa meraní vedľajšieho účastníka zastavaný pozemok o výmere 159,82\nm2. Ďalej uviedol, že v zmysle prílohy k nájomnej zmluve mal mať prenajatý pozemok tvar obdĺžnika so\nstarnami 50 x 3 m2, avšak žalobcom zriadená stavba má nerovnomerný tvar s dĺžkou stavby 45,17 m a\nšírkou 6,17 m, čo je v rozpore s nájomnou zmluvou. Uviedol, že rozloha, ako aj tvar predmetnej stavby\nbráni správcovi majetku v riadnom užívaní okolitých častí pozemku a predovšetkým sťažuje prístup\npacientom, ako aj zamestnancom do priestorov vedľajšieho účastníka konania a podstatne znižuje\nmožnosť údržby. Uvedené podľa vedľajšieho účastníka konania popiera dobromyseľnosť žalobcu, keďže\nsi musel byť vedomý, že vydané stavebné povolenie bolo v rozpore so zmluvou o nájme.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok,\nako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach podaného odvolania (§ 246c ods.1 prvá veta OSP\na § 212 ods. 1 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 OSP), keď deň\nvyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej\nstránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1\nveta prvá a § 211 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.\nV správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť\npostupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo\npovinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené\nzáujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 OSP).\n\nV prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená\nrozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia\na postupu, súd postupuje podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti OSP (§ 247 ods. 1 OSP).\nÚlohou správneho súdu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\npiatej časti druhej hlavy OSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil\ndostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v\nsúčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi\npredpismi, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho\norgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi.\nPodľa ustanovenia § 3 ods. 1, 2, 4 správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so\nzákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy\nfyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú\npovinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými\nosobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne\nobhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania,\nzúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať\npomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie\nsprávnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby\nv rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\nPodľa ustanovenia § 32 ods. 1, 2 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne\nskutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný\nlen návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia\núčastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe\nsprávnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie\nurčuje správny orgán.\nPodľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\nPodľa § 65 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie, ktoré je právoplatné, môže z vlastného alebo iného\npodnetu preskúmať správny orgán najbližšie vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý toto\nrozhodnutie vydal (§ 58), ak ide o rozhodnutie ústredného orgánu štátnej správy, jeho vedúci na základe\nnávrhu ním ustavenej osobitnej komisie (§ 61 ods. 2).\nPodľa § 65 ods. 2 správneho poriadku správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho\nzruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom\nalebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva\nnadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.\nPodľa § 65 ods. 3 správneho poriadku pri preskúmavaní rozhodnutia vychádza správny orgán z\nprávneho stavu a skutkových okolností v čase vydania rozhodnutia. Nemôže preto zrušiť alebo zmeniť\nrozhodnutie, ak sa po jeho vydaní dodatočne zmenili rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých pôvodné\nrozhodnutie vychádzalo.\nPredmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č.\n2011/2930/V-57-3 zo dňa 08.04.2011, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové\nrozhodnutie Krajského stavebného úradu v Banskej Bystrici č. KSUBB-2010-791/1312-2:OŠSS, St z 4.\nnovembra 2010, ktorým stavebný úrad rozhodol o zrušení stavebného povolenia z 28. apríla 2010 podľa\n§ 65 ods. 2 správneho poriadku z dôvodu porušenia § 3 ods. 1 a § 46 správneho poriadku, § 58 ods. 2 a\n§ 60 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona a § 13 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu.\nNajvyšší súd považoval za potrebné zdôrazniť, že inštitút mimo odvolacieho konania upravený v\nsprávnom poriadku predstavuje ďalší mimoriadny opravný prostriedok. Na rozdiel napr. od obnovy\nkonania jeho účelom je odstrániť právne pochybenia.\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v súvislosti s povahou tohto mimoriadneho opravného prostriedku\nupriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sž/31/2002, v ktorom sa konštatuje,\nže „... Zmysel správneho konania a dôležitosť dodržania procedurálnych pravidiel, ktoré tvoria jeho\nsúčasť, je daná predmetom konania. Teda správne konanie - procedúra výlučne sleduje, aby bola\nzaistená správna aplikácia hmotného práva, aby rozhodnutie vo veci, ktorým sa zakladajú, menia\nalebo zrušujú konkrétne práva a povinnosti, bolo v súlade s hmotným právom. Zrušenie alebo zmena\nprávoplatných rozhodnutí na základe mimoriadnych opravných prostriedkov (aj preskúmaním podľa §\n65 ods. 2 zákona č 71/1967 Zb. správneho poriadku) takto prichádza do úvahy len za situácie, ak sa\nv konaní (o mimoriadnom opravnom prostriedku) preukáže, že rozhodnutie je v rozpore s hmotným\nprávom. Teda inštitút mimoriadnych opravných prostriedkov pri rešpektovaní stability práv priznaných\nprávoplatným rozhodnutím nie je určený na odstraňovanie procesných vád a nedostatkov, ktoré nemalo\nvplyv na zákonnosť rozhodnutia z hľadiska hmotného práva. Či je právoplatné rozhodnutie v rozpore\ns hmotným právom, musí byť zistené nepochybným spôsobom pred jeho zrušením. To predstavuje\npotrebu objasniť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, t.j. zabezpečiť potrebné skutkové\nzistenia a tiež stanoviská účastníkov k týmto zisteniam, ako aj orgánu, ktorý preskúmavané rozhodnutie\nvydal. Tento proces nemožno zrušením rozhodnutia posunúť do pôvodného konania a ž tam zisťovať, či\nskutočne došlo alebo nedošlo k porušeniu zákona, a ak áno, či verejný záujem prevyšuje nad záujmom\ndobromyseľne nadobudnutých práv účastníka (prípadne § 65 ods. 3 správneho poriadku).“\nZ obsahu pripojeného administratívneho a súdneho spisu mal najvyšší súd preukázané, že rozhodnutím\nč. OVZ 108669/2009, 7841/2010/ME z 28. apríla 2010 bola stavebným úradom mesta Banská Bystrica\npovolená dočasná stavba „Predajné stánky areál Fakultnej nemocnice s poliklinikou F.D. Roosevelta“\npre stavebníka - žalobcu.\nKrajskému stavebnému úradu v Banskej Bystrici bol 13. júla 2010 doručený podnet pribratého účastníka\nna preskúmanie uvedeného rozhodnutia v mimoodvolacom konaní. Pribratý účastník svoju žiadosť\nodôvodnil tým, že povolená stavba sa nachádza na pozemku v správe pribratého účastníka patriacom\nSlovenskej republike, pričom stavbu na pozemku vo vlastníctve štátu je možné zriadiť len v taxatívne\nvymedzených prípadoch, čo v tomto prípade splnené nebolo. Žalobcu k výstavbe oprávňovala nájomná\nzmluva s pribratým účastníkom, ktorej predmetom bol pozemok o rozlohe 150 m2, čo je v rozpore s\nrozlohou 176,26 m2, na ktorej bola stavba stavebným úradom povolená. Takýto postup bol v rozpore\ns § 13a ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov a § 58\nods. 2 stavebného zákona.\nKrajský stavebný úrad v Banskej Bystrici rozhodnutím č. KSÚBB-2010-791/1312-2:OŠSS,Sp zo 4.\nnovembra 2010 rozhodol o zrušení stavebného povolenia č. OVZ 108669/2009,7841/2010/ME z 28.\napríla 2010 o povolení dočasnej stavby „Predajné stánky areál Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D.\nRoosevelta podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku z dôvodu porušenia § 3 ods. 1 a § 46 správneho\nporiadku, § 58 ods. 2 a § 60 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona a § 13 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z.\no správe majetku štátu. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný\nrozhodnutím č. 2011/2930/V-57-3 z 8. apríla 2011 tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie\nKSÚ potvrdil.\nŽalovaný v odôvodnení rozhodnutia v zhode s právnym názorom KSÚ konštatoval také závažné\nporušenie zákona v konaní a rozhodnutí stavebného úradu, ktoré odôvodňuje jeho zrušenie v konaní\nmimo odvolania. Zdôraznil, že všeobecný záujem na dodržaní zákonnosti v danom prípade prevažuje\nnad právami nadobudnutými dobromyseľne. Stavebný úrad v rozpore so zákonom, najmä ust. § 3\nods. 4 a § 32 správneho poriadku a ust. § 58 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 1 stavebného zákona\nv spojení s § 13 a § 13a zákona č. 278/1993 Z.z. povolil stavbu na pozemku, ku ktorému stavebník\nnepreukázal vlastnícke alebo iné právo, ktoré by ho jednoznačne oprávňovalo uskutočniť na ňom\npredmetnú stavbu. V súlade s ust. § 13a ods. 1 zákona o správe majetku štátu, zriadiť stavbu na\npozemku vo vlastníctve štátu je možné len v taxatívne vymedzených prípadoch, čo v prípade dočasnej\nstavby predajných stánkov v areáli FNsP nebolo splnené. Napriek vyjadreniu správcu majetku štátu v\nliste č. OP 18/SRKS 10 z 19. januára 2010, v ktorom k stavebnému konaniu uviedol kladné stanoviská\nk prideleniu parkovacích miest, využívania odpadového hospodárstva a prístupu pre zásobovanie\npredajných stánkov a nevyslovenia námietky nesúladu s § 13 a 13a zákona č. 278/1993 Z.z., bol\nstavebný úrad v zmysle § 32 správneho poriadku povinný posúdiť doklady predložené stavebníkom\n\ndo konania a zistiť, že ani predložená zmluva o nájme pozemku, ani citované vyjadrenie nespĺňajú\npodmienky § 58 ods. 2 a § 139 ods. 1 stavebného zákona, keďže z nich nevyplýva oprávnenie\nstavebníka uskutočniť stavbu v takej podobe, akú stavebník predložil v projektovej dokumentácii do\nkonania stavebného úradu. Stavebník nepreukázal v konaní relevantné vlastnícke alebo iné práva k\npozemku, preto stavebný úrad bol povinný podľa § 60 ods. 1 stavebného zákona vyzvať stavebníka,\naby žiadosť v primeranej lehote doplnil a v prípade nesplnenia výzvy mal stavebné konanie zastaviť\npodľa § 60 ods. 2 písm. b/ stavebného zákona. Pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia stavebného\núradu bolo podľa žalovaného v danom prípade podstatné, že k nájomnej zmluve bola dohodnutá výmera\npre umiestnenie predajných stánkov 150 m2, ale stavebný úrad povolil stavbu so zastavanou plochou\n175,26 m2, tj. v takom rozsahu, ku ktorému stavebník (žalobca) nemal oprávnenie.\nZ administratívneho spisu ďalej vyplýva, že žalobca bol oprávnený užívať predmetný pozemok na\nzáklade zmluvy o nájme pozemku, ktorej predmetom je nájom pozemku o rozlohe 150 m2 pred\nbudovou polikliniky v rámci areálu pribratého účastníka na parc.č. 2590/5 zapísaného na LV č.\nXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, k.ú. W. W.. Ďalej sa v administratívnom spise\nnachádza list pribratého účastníka z 22. júla 2009 pod č. OP 178/SRKS 09 adresovaný žalobcovi, v\nktorom udeľuje záväzné súhlasné stanovisko s umiestnením a výstavbou predajných stánkov v areáli\npribratého účastníka, k umiestneniu 9 samostatných parkovacích priestorov na parcele č. 2590/5. V\nadministratívnom spise sa tiež nachádza list pribratého účastníka adresovaný žalobcovi 19. januára\n2010 pod č. OP 18/SR KS 10 označený ako vyjadrenie k požiadavkám stavebného úradu, kde pribratý\núčastník uvádza, že žalobcovi ako nájomcovi na základe vyššie uvedenej zmluvy o nájme bude\npridelených 6 parkovacích miest v areáli pribratého účastníka, ďalej bude mať povolené využívať\nodpadové hospodárstvo pribratého účastníka pre účely predajných stánkov a zásobovanie bude možné\ncez vchod a cez hlavnú vrátnicu, ako to popisuje zmluva o nájme pozemku.\nNajvyšší súd mal z administratívneho spisu jednoznačne preukázané, že stavebný úrad pri vydaní\nstavebného povolenia č. OVZ 108669/2009,7841/2010/ME z 28. apríla 2010 postupoval v správnom\nkonaní v rozpore s ust. § 32 správneho poriadku, keď nezistil presne a úplne skutočný stav veci a za\ntým účelom si neobstaral potrebné podklady pre rozhodnutie. Rozsah povoľovanej dočasnej stavby, t.j.\nvýmera pozemku pre umiestnenie predajných stánkov, bol v zjavnom rozpore vo vzťahu k preukázanému\nrozsahu práva žalobcu k predmetnému pozemku v zmysle predloženej nájomnej zmluvy, čím došlo k\nzávažnému porušeniu zákona zo strany správneho orgánu. Žalobca bol oprávnený na užívanie pozemku\nv zmysle nájomnej zmluvy o výmere 150 m2, pričom stavebné povolenie pre umiestnenie povoľovanej\nstavby určovalo zastavanú plochu pozemku o rozlohe rozlohou 176,26 m2. Rozpor s hmotným právom\nako dôvod zrušenia rozhodnutia podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku bol jednoznačne daný, nakoľko\nprávoplatným stavebným povolením bolo neoprávnene zasahnuté do vlastníckych práv iného subjektu\ngarantovaných zákonnými ustanoveniami, ako aj Ústavou Slovenskej republiky.\nJe potrebné tiež uviesť, že v prípade stavby povolenej predmetným stavebným povolením nebola\nsplnená žiadna z taxatívne uvedených podmienok ust. § 13a ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z., ktoré\nupravujú nakladanie s majetkom štátu, ktorým je areál Fakultnej nemocnice s poliklinikou F. D.\nRooswvelta, kde bola stavba realizovaná. Z uvedeného vyplýva rozpor stavebného povolenia s ust. §\n13a ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z.\nUvedené rozhodnutie nie je možné odôvodnovať dobromyseľnosťou žalobcu v ňom nadobudnuté práva\nnad rámec ich titulu, t.j. nájomnej zmluvy, a preto je v tomto prípade neaplikovateľným ust. § 65 ods.\n2 správneho poriadku, ktoré ukladá správnemu orgánu, aby pri zrušení rozhodnutia mimo odvolacieho\nkonania dbal na to, aby práva nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté. Tomu, že si\nbol žalobca vedomý nezákonnosti tohto rozhodnutia nasvedčuje aj jeho konanie, keď odstránil časť\nrealizovanej stavby.\nPrvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný postupoval správne keď v konaní podľa § 65 a nasl.\nsprávneho poriadku nezákonné rozhodnutie stavebného úradu zrušil.\nRozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného majú všetky formálne a obsahové\nnáležitosti, sú náležite a podrobne odôvodnené, pričom žalovaný sa vo svojom rozhodnutí náležitým\nspôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, vznesenými v odvolaní. Z hore uvedených\ndôvodov považoval najvyšší súd za správny aj jeho právny záver a preto podľa jeho názoru neboli\n\npodmienky na zrušenie rozhodnutia žalovaného z tohto dôvodu a v spojení s ním aj rozhodnutia\nsprávneho orgánu prvého stupňa.\nVzhľadom na to, že ani námietky žalobcu uvedené v jeho vyjadrení k odvolaniu žalovaného neboli z\ndôvodu ich právnej nepodstatnosti spôsobilé spochybniť zákonnosť rozhodnutia žalovaného za daných\nokolností Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu v súlade s ustanovením § 220\nOSP zmenil a žalobu pre jej nedôvodnosť v zmysle § 250j ods. 1 OSP zamietol.\nPretože žalobca bol v konaní neúspešný, súd mu náhradu trov konania podľa § 250k OSP nepriznal.\nPre úplnosť si najvyšší súd k námietke žalobcu vo vyjadrení k odvolaniu, ktorou namietal, že\nna doručené odvolanie žalovaného nemožno prihliadať z dôvodu, že nie je podpísané štatutárom\nžalovaného, ktorým je minister a v jeho neprítomnosti štátny tajomník, dovolil dať do pozornosti\nust. § 5 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy,\nktorý v rámci úpravy organizačnej štruktúry ministerstiev odkazuje na organizačný poriadok vydávaný\npríslušným ministrom. V zmysle článku 9 ods. 2 Organizačného poriadku Ministerstva dopravy, výstavby\na regionálneho rozvoja Slovenskej republiky generálny riaditeľ sekcie zastupuje ministerstvo navonok\na koná v jeho mene vo veciach patriacich do pôsobnosti ním riadených útvarov alebo na základe\npoverenia ministra, príslušného štátneho tajomníka alebo vedúceho služobného úradu. Nakoľko bolo\npredmetné odvolanie podpísané generálnou riaditeľkou Sekcie legislatívnej a právnej ministerstva,\nnemožno nijakým spôsobom namietať nedostatok kompetencie pre tento úkon a tým ani jeho právne\núčinky v prejednávanej veci v zmysle ustanovení OSP.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9\nveta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom\nod 1. mája 2011).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}