{"guid": "dc92fc87-fa05-4968-921a-95a02a778c6c:1d855492-ddae-43fb-9731-b0e2aac51cc2", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1011201030.1", "spisova_znacka": "3Sžo/88/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/88/2015 z 23. 11. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 23. novembra 2016, sp. zn. 3Sžo/88/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1011201030.1", "identifikacne_cislo": "1011201030", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivan Rumana", "sudca_id": 149, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivan-rumana-149", "datum_vydania": "2016-11-23", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2000/308/#paragraf-16.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/308-2000/paragraf-16"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2000/308#paragraf-16"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/1d855492-ddae-43fb-9731-b0e2aac51cc2", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1011201030.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1011201030.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1011201030.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n3Sžo/88/2015\n1011201030\n23. 11. 2016\nJUDr. Ivan Rumana\nECLI:SK:NSSR:2016:1011201030.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu\nJUDr. Ivana Rumanu a zo sudcov JUDr. Jozefa Milučkého a JUDr. Soni Langovej v právnej veci\nžalobcu: MAC TV, s.r.o., Brečtanová 1, Bratislava, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Bugala\n- Ďurček, s.r.o., Drotárska cesta 102, Bratislava, proti žalovanému: Rada pre vysielanie a retransmisiu,\nDobrovičova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. RL/17/2011 zo dňa 1.\nmarca 2011, konajúc o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/80/11-24\nzo dňa 16. mája 2012, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/80/11-24 zo dňa\n16.05.2012 m e n í tak, že podľa § 250l ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. napadnuté\nrozhodnutie žalovaného RL/17/2011 zo dňa 01.03.2011 z r u š u j e.\nŽalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 637,68 € a\nnáhradu iných trov konania v sume 132,- € na účet právneho zástupcu žalobcu Advokátska kancelária\nBugala - Ďurček, s.r.o., Bratislava, do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.\nodôvodnenie:\nI.\nKrajský súd v Bratislave napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal\npreskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. RL/17/2011 zo dňa 01.03.2011, ktorým rozhodol,\nže žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a\nretransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej\nlen ,,zákon č. 308/2000 Z.z.“) tým, že dňa 24.11.2010 o cca 19:30 hod. odvysielal v rámci programovej\nslužby JOJ v programe Noviny krátku správu informujúcu o stiahnutí A. N. z kandidátky SNS, v\nrámci ktorej bol sprostredkovaný jej kritický postoj k J. Z., čím došlo k nezabezpečeniu objektívnosti a\nnestrannosti, za čo mu uložil podľa § 64 ods. 1 písm. a/ zákona č. 308/2000 Z.z. sankciu - upozornenie\nna porušenie zákona.\nRozsudok odôvodnil tým, že žalobca nesie za obsah svojho vysielania objektívnu zodpovednosť a\nposudzovaným skutkovým stavom, ktorým došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu\npodľa § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. je výlučne len to, čo bolo odvysielané žalobcom v\nrámci predmetného programu. To, čo bolo odvysielané, teda relevantný skutkový stav, žalovaný zistil\ndostačujúco a celkom presne, keďže ho zistil priamo zo záznamu predmetného vysielania žalobcu\nuloženého na DVD nosiči. Akékoľvek iné skutočnosti, ktoré sa odohrali mimo televízneho vysielania,\nči už pred ním alebo po ňom, sú pre účely zistenia relevantného skutkového stavu bez právneho\nvýznamu. Výpoveď redaktora, ktorý pripravoval reláciu, by neovplyvnila zistenie, že žalobca ako\n\nvysielateľ nezabezpečil objektívnosť a nestrannosť v zmysle § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z.\nVýpoveď svedka, ktorý by hoc aj potvrdil, že sa žalobca snažil o spojenie s M. Z., tento sa odmietol vo veci\nvyjadriť, resp. sa s ním spojiť nepodarilo, by nezmenila objektívne zistený skutkový stav a skutočnosť, že\nobsah odvysielaných informácií a neposkytnutie priestoru na vyjadrenie sa k odvysielaným informáciám\ndotknutej strane, nebol objektívny a nestranný. Ak by sa aj svedeckou výpoveďou preukázali aktivity\nžalobcu smerom k M. Z., resp. nezáujem M. Z. sa k veci vyjadriť, bolo povinnosťou žalobcu toto v zmysle\ndodržania princípov objektívnosti a nestrannosti uviesť v rámci vysielania príspevku tak, aby z neho\njasne vyplývalo, že priestor na vyjadrenie bol poskytnutý obom stranám a nielen jednej strane.\nVyvažovať vyjadrenia politika o druhom politikovi, resp. poskytnúť priestor na vyjadrenie druhej strane\nje povinnosť, ktorá vyplýva vysielateľovi z § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. Žalovaný\nv napadnutom rozhodnutí správne poukázal na dôvody, pre ktoré bolo k odvysielaným informáciám\npotrebné uviesť stanovisko M. Z. a krajský súd sa s týmto odôvodnením v celom rozsahu stotožnil.\nAni sloboda prejavu nie je absolútna, ale má aj v demokratickej spoločnosti svoje limity. Zákonným\nobmedzením v danom prípade je § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z., ktoré ukladá vysielateľovi\npovinnosť pri šírení informácií v spravodajskom programe zabezpečiť ich objektívnosť a nestrannosť.\nPovinnosť stanovená v § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. je odôvodnená práve ochranou\npráv a slobôd iných osôb - verejnosti na príjem pluralitných informácií. Cieľom je teda práve ochrana\ndiváka, ktorý má právo na objektívne a nestranné informácie.\n\nII.\nProti rozsudku krajského súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Mal za to, že správne konanie\nvedené proti žalobcovi a rozhodnutie žalovaného v správnom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu\nnapadnutého rozhodnutia je zásahom do Ústavou Slovenskej republiky a Dohovorom chráneného práva\nna slobodu prejavu žalobcu. Žalovaný vo svojom rozhodnutí a ani prvostupňový súd v napadnutom\nrozhodnutí nijakým spôsobom nepreukázali a ani neodôvodnili, že zásah žalovaného do slobody\nprejavu žalobcu zodpovedá kritériám zákonnosti, legitimity a proporcionality (nevyhnutnosti zásahu\nv demokratickej spoločnosti). Ustanovenie § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. považuje\nza odporujúce Ústave Slovenskej republiky, pretože porušuje právo účastníka na slobodu prejavu a\nslobodné šírenie informácií a to tým, že vytvára zákonnú prekážku nad rámec povoleného obmedzenia\nslobody prejavu predpokladaného čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Na obmedzovanie slobody\nprejavu vytvorením požiadavky objektívnosti a nestrannosti neexistuje legitímny cieľ a v prípade, ak by\naj existoval, zavedenie tejto povinnosti nie je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti. V demokratickej\nspoločnosti má byť objektivita a nestrannosť určitej informácie ponechaná na úvahu samotnému\nrecipientovi, pričom úlohou štátu nie je cenzurovať a korigovať konkrétne informácie pre recipienta,\nale vytvárať podmienky na to, aby existovala pluralita informácií, na základe ktorých si recipient vie\nvyhodnotiť, či určitá informácia bola alebo nebola objektívna. Navrhol, aby odvolací súd podal na Ústavný\nsúd Slovenskej republiky návrh na začatie konania o súlade ustanovenia § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č.\n308/2000 Z.z. s čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 Dohovoru.\nPri posúdení, či predmetný príspevok spĺňa kritériá objektívnosti a nestrannosti, žalovaný nemôže\nkonečnú odvysielanú informáciu izolovať a oddeliť od všeobecného kontextu, ktorým je nepochybne\nproces zberu a získavania informácií. Povinnosťou žalovaného je skúmať, či žalobca zabezpečil\nobjektivitu a nestrannosť informácií na „vstupe“ a nie na „výstupe“, pretože objektivita a nestrannosť\ninformácií na „výstupe“ bude vždy subjektívna a bude závisieť od množstva unikátnych faktorov na strane\nkaždého jedného recipienta informácie. Žalovaný napriek návrhu žalobcu nevykonal navrhovaný dôkaz\n-výsluch svedka (redaktora), ktorý samotný príspevok spracoval, z ktorého by bolo jednoznačne možné\nzistiť napr.: za akých okolností došlo k získaniu informácií, koľko zdrojov bolo oslovených, či tieto zdroje\nboli dostatočné k poskytnutiu uvedených informácií, či boli tieto informácie overené, či bol poskytnutý\npriestor druhej strane na vyjadrenie, či sa druhá strana vyjadrila a ako a pod.\nPojem objektívnosť a nestrannosť nie je legislatívne definovaným pojmom a jeho definícia žalovaným\nv rámci správnej úvahy vybočuje z akceptovateľných hraníc správnej úvahy žalovaného. Žalovaný vo\nsvojom rozhodnutí pojem objektívnosti dostatočne nevymedzil, čím sa jeho rozhodnutie a napadnuté\n\nrozhodnutie stalo neurčitým, nezrozumiteľným a v rozpore so zákonom. Zabezpečiť objektívnosť\npríspevku v zmysle definície žalovaného neznamená povinnosť žalobcu dať priestor na vyjadrenie\ndotknutým osobám alebo uvádzať, či bol priestor poskytnutý a ako s ním dotknutá osoba naložila, čiže\nv rámci rozhodnutia žalovaného a napadnutého rozhodnutia neexistuje akýkoľvek súvis s aplikáciou\ndefinície pojmu objektívnosti a konaním žalobcu, ktorý nedal priestor na vyjadrenie všetkým dotknutým\nosobám, resp. neuviedol informáciu o tom, či a ako bolo naložené s priestorom na vyjadrenie dotknutej\nosoby, pretože táto povinnosť nespadá pod žalovaným definovaný pojem objektívnosti.\nŽalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného\na vráti vec žalovanému na ďalšie konanie, alebo aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec\nprvostupňovému súdu na ďalšie konanie.\nIII.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že vzhľadom na povahu televízneho vysielania a\npovinnosti vyplývajúcej z § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. nesúhlasí s argumentáciou\nžalobcu, že objektivitu príspevku je nutné posudzovať najmä pri ,,zbere, získavaní a overovaní“\ninformácií. Judikát Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý cituje žalobca, pojednáva o povinnosti\nnovinárov overovať fakty, aby podané informácie vychádzali z dostatočne presného skutkového základu.\nPovinnosť vyplývajúca z § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. sa zakladá na objektívnom\ninformovaní diváka vo vysielaní televíznej alebo rozhlasovej programovej služby a z toho dôvodu\nje predmetom posudzovania skutočnosť, či odvysielané informácie boli pluralitné, všestranné a nie\njednostranné, aj keď overené a vychádzajúce z dostatočne presného a spoľahlivého skutkového\nzákladu. Vzhľadom na obsah predmetnej povinnosti a povahu vysielania ako takého, je nutné za\nrelevantný skutkový stav označiť výlučne obsah televízneho vysielania programu Noviny, resp. príspevku\nN. prišla aj o Čadcu, teda to, čo bolo divákovi v rámci tohto vysielania prezentované.\nPojem objektívnosť nie je pojmom s legálnou alebo s inou ustálenou, všeobecne akceptovanou\ndefiníciou. Ide teda o tzv. neurčitý pojem, ktorého výklad je v kompetencii správneho orgánu. Z povahy\ntohto pojmu je však zrejmé, že tento pojem nie je možné explicitne definovať pre otvorený okruh\nprípadov, pretože jednotlivé informácie a vyjadrenia je nutné vnímať v kontexte ich použitia, a to aj s\nprihliadnutím na osoby, ktoré dostanú v konkrétnom príspevku priestor na vyjadrenie, alebo ktorých sa\nodvysielané informácie priamo týkajú. Niektoré vyjadrenia môžu mať samé osebe neutrálny charakter,\npričom tie isté vyjadrenia použité v inom kontexte, vyslovené inými osobami môžu mať za následok, že\nich použitie v spravodajskom príspevku môže spôsobiť jeho neobjektívnosť a jednostrannosť. Objektívne\ninformovanie diváka v zmysle žalovaného vymedzenej definície spočíva aj vo vyváženom a nestrannom\ninformovaní. V prípade, ak sú v rámci programu sprostredkované názory len určitej skupiny ľudí, divák si\nnemôže vytvoriť vlastný objektivizovaný názor na prezentovanú tému, či kauzu. V záujme objektívneho,\nvyváženého a nestranného informovania diváka je potrebné, ak existujú na prezentovanú tému aj\nnázory iné, poskytnúť ich divákovi. Jedným zo spôsobov ako tento cieľ dosiahnuť môže byť aj oslovenie\ndotknutej strany s cieľom získať jej stanovisko. Keďže primárnym účelom rozhodnutia, ktoré ukladá\nsankciu - upozornenie na porušenie zákona je poskytnúť účastníkovi konania návod ako postupovať\nv obdobných prípadoch, aby nedochádzalo k porušeniu totožnej povinnosti, žalovaný v predmetnom\nrozhodnutí uviedol, akým spôsobom bolo možné zabezpečiť vyvážené a objektívne informovanie diváka.\nUstanovenie § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. nepredstavuje obmedzenie slobody prejavu\nv pravom slova zmysle, pretože jeho účelom nie je zakázať šírenie určitých informácií či názorov,\nale zabezpečiť, aby tieto informácie a názory boli prezentované objektívne a nestranne. Primárnym\núčelom predmetného ustanovenia je teda zabezpečiť objektívne a vyvážené informovanie verejnosti\no aktuálnom spoločenskom, politickom, či kultúrnom dianí, teda informovanie verejnosti o veciach\nspadajúcich do sféry verejného záujmu, a to pri súčasnom zamedzení zneužitia vysielacieho času\nv spravodajských a politicko-publicistických programoch na prezentovanie jednostranne zameraných\nnázorov, či nepresných, neúplných a skreslených informácií. Keďže médiá, zvlášť audiovizuálne, majú\nna formovanie verejnej mienky značný vplyv, je krajne nežiaduce, aby vysielatelia v spravodajských\nprogramoch vysielali jednostranné a netransparentné informácie. Z § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č.\n308/2000 Z.z. vyplýva, že sloboda prejavu vysielateľa je pri spravodajských programoch limitovanejšia\nako pri iných typoch programov, keďže citovaným ustanovením sú kladené nároky na kvalitatívnu\nstránku spravodajského programu (objektívnosť a nestrannosť) a stanovené obmedzenia spôsobu\n\nspracovania spravodajských programov (povinnosť oddeliť názory a hodnotiace komentáre od informácií\nspravodajského charakteru). Toto obmedzenie má opodstatnenie v účele spravodajských programov\n(presne a objektívne informovať verejnosť o skutočnostiach významných pre určité spoločenstvo) a v\ndosahu, ktorý majú na tvorbu verejnej mienky. Preto je nevyhnutné, aby v spravodajských programoch\nboli recipientom poskytnuté čo najširšie fakty, po zhodnotení ktorých si budú môcť sami a slobodne\nvytvoriť na predmetnú otázku vlastný názor.\nŽalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k.\n2S/80/2011-24 zo dňa 16.05.2012 potvrdil.\nIV.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta\nprvá Občianskeho súdneho poriadku, ďalej len „O.s.p.“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu\nspolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu (§ 212\nods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania\n(§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a rozsudkom sp. zn. 3Sžo/33/2012 zo dňa 01.08.2012 potvrdil\nnapadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/80/11-24 zo dňa 16.05.2012, keďže sa stotožnil\ns vyhodnotím právnej povahy prejednávanej veci.\nÚstavný súd Slovenskej republiky nálezom č. k. II. ÚS 307/2014-45 zo dňa 18.12.2014 rozhodol, že\nzákladné právo žalobcu na slobodu prejavu a základné právo slobodne rozširovať informácie podľa\nčl. 26 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a právo na slobodu prejavu\npodľa čl. 10 ods. 1 v spojení s čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,\nako aj základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo na\nspravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd\nboli porušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/33/2012 z 01.08.2012.\nPredmetný rozsudok Najvyššieho súdu SR zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní postupoval v zmysle ust. § 492 ods. 2 zákona\nč. 162/2015 Z. z. (Správny súdny poriadok), účinného od 01.07.2016, podľa ktorého sa odvolacie\nkonania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti\ntohto zákona dokončia podľa doterajších predpisov, t.j. podľa zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny\nporiadok.\nSpor medzi účastníkmi konania spočíva v tom, či odvysielaná správa v rámci spravodajského programu\nbola objektívna a nestranná, teda či vysielateľ zabezpečil povinnosť vyplývajúcu mu z ustanovenia § 16\nods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z.\nPodľa § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. vysielateľ je povinný zabezpečiť objektívnosť\na nestrannosť spravodajských programov a politickopublicistických programov; názory a hodnotiace\nkomentáre musia byť oddelené od informácií spravodajského charakteru.\nPodľa čl. 7 ods. 3 Európskeho dohovoru o cezhraničnej televízii Prevádzkovateľ vysielania je povinný\nzabezpečiť, aby spravodajské relácie objektívne uvádzali fakty a udalosti a podporovali slobodné\nutváranie názorov.\nNajvyšší súd SR pri opätovnom posúdení veci vychádzal zo záverov Ústavného súdu SR a uvádza,\nže pojmy „objektívnosť“ a „nestrannosť“, resp. „pluralita“ v spojení s právom každého na prijímanie\ninformácií, resp. so slobodou prejavu, sú v modernej spoločnosti štandardne späté s povinnosťami\nštátu, konkrétne (i) povinnosťou štátu objektívne (v zmysle overiteľne a pravdivo) informovať o svojej\nčinnosti [v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky sa tento postulát premieta do čl.\n26 ods. 5 a zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov] a (ii) povinnosťou\nzabezpečiť prostredníctvom prijatia vhodnej legislatívy pluralitný mediálny trh v zmysle možnosti\npôsobenia viacerých vysielateľov (médií) na mediálnom trhu, trh duálny, kde okrem verejnoprávneho\nvysielateľa pôsobia i súkromné komerčné subjekty. Zákon č. 308/2000 Z.z. však ukladá povinnosť\n„objektivity“ a „nestrannosti“ pri informovaní nie štátu v rámci jeho pozitívneho záväzku, ale vysielateľom\n\npôsobiacim na mediálnom trhu (povinnosť zabezpečiť objektívnosť a nestrannosť spravodajských\nprogramov a politickopublicistických programov).\nPojmy „objektívnosť“ a „nestrannosť“ sú neurčitým právnym pojmom, ktorý treba vykladať vzhľadom\nna okolnosti jednotlivého prípadu, ako aj na účel, ktorý v tej-ktorej spoločnosti a dobe plnia v\nsúvislosti s ústavnou garanciou slobody prejavu. Uvedené pojmy boli zakotvené v slovenskom\nprávnom poriadku už zákonom č. 468/1991 Zb. o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho\nvysielania. V danom čase, v období transformácie Slovenskej republiky po období neslobody bolo\nlegitímnym verejným záujmom (záujem na ochrane demokratického verejného poriadku), aby v čase\nneexistencie plurality médií a neexistencie elektronických médií, zákonodarca vyžadoval od malého\npočtu vysielateľov pôsobiacich na mediálnom trhu zabezpečenie názorovej plurality vo vysielaní v\nzmysle prezentovania viacerých uhlov pohľadu na jednu problematiku a snahu po dosiahnutí čo\nnajväčšej možnej miere objektivity sprostredkovávaných tém a udalostí v zmysle zaobstarania a\nzohľadňovania čo najväčšieho počtu zdrojov, z ktorých médium vychádza. Ako uviedol ústavný súd,\ncieľom tejto zákonnej limitácie vysielateľa bolo predchádzať propagandistickému, jednostrannému a\nhrubo skresľujúcemu šíreniu dezinformácií typických pre verejnoprávne médiá v čase neslobody, teda\nzáujem na ochrane demokratického verejného poriadku. V dnešnej dobe plurality médií, participácie\ntuzemských i zahraničných súkromnoprávnych médií na formovaní mediálneho trhu a sprostredkovávaní\ninformácií, dobe neobmedzených zdrojov informácií, počnúc tlačenými a elektronickými médiami,\ninternetovej a mobilnej siete, nových médií a sociálnych sietí a členstva Slovenskej republiky v Európskej\núnii uvedenú zákonnú požiadavku na objektívne a nestranné informovanie v rámci spravodajských\nprogramov a politickopublicistických programov zo strany médií, nemožno bez ďalšieho odôvodniť\nzáujmom na ochrane demokratického verejného poriadku v tých intenciách, ako to bolo uvedené v\nsúvislosti so zákonom č. 468/1991 Zb.\nZákonodarca požiadavkou objektívnosti a nestrannosti do istej miery obmedzil slobodu prejavu\nvysielateľov. V zmysle záverov Ústavného súdu SR zákonné obmedzenie slobody prejavu médií\npožiadavkou (i keď racionálnou) na objektívne a nestranné informovanie v rámci spravodajských\nprogramov a politickopublicistických programov v zmysle § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z.\na s tým spojenou právomocou Rady pre vysielanie a retransmisiu ukladať sankcie za porušenie tohto\nustanovenia je potrebné v dnešnej pluralitnej demokratickej spoločnosti vykladať striktne v súvislosti s\nochranou práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, ochranou verejného zdravia a\nmravnosti (porov. čl. 26 ods. 4 Ústavy SR a obdobne čl. 10 ods. 2 Dohovoru) a otázku, či nesplnenie\npožiadavky uloženej § 16 ods. 3 písm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. zo strany vysielateľa sa dostáva do\nkolízie s verejným záujmom v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy SR a čl. 10 ods. 2 Dohovoru, je potrebné\nskúmať vždy jednotlivo, vzhľadom na konkrétnosti daného prípadu a charakter nedodržania požiadavky\nna objektívne a nestranné informovanie. Zákonné obmedzenie slobody prejavu v zmysle § 16 ods. 3\npísm. b/ zákona č. 308/2000 Z.z. a s tým spojenú právomoc Rady pre vysielanie a retransmisiu ukladať\nsankcie sa porušenie tejto požiadavky je ochrana práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného\nporiadku, ochrana verejného zdravia a mravnosti. Právo na informácie v zmysle čl. 26 ods. 2 Ústavy SR v\nsebe zahŕňa právo prijímať informácie tak pravdivé, overiteľné a neutrálne, ako aj fiktívne, neoveriteľné,\nnepravdivé alebo pravdu skresľujúce či prezentujúce určitý svetonázor, keďže aj takéto informácie\npodnecujú recipienta ku kritickému mysleniu a k vyhľadaniu iných názorov na danú tému.\nNa základe uvedeného, keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo zaťažené vadami v zmysle §\n250j ods. 2 písm. a/ O.s.p., odvolací súd rozsudok krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného\nzrušil.\nVzhľadom na zmenu rozsudku krajského súdu vo veci samej rozhodol odvolací súd o trovách celého\nkonania vrátane konania pred krajským súdom (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou\nprvou O.s.p.) tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania podľa § 250k ods. 1\nO.s.p. Trovy konania žalobcu, ktorých náhrada bola priznaná, pozostávajú z trov právneho zastúpenia\nza nasledovné úkony právnej služby:\nZa prevzatie zastúpenia zo dňa 15.04.2011 podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách\na náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 30.06.2013 (ďalej len\nvyhláška č. 655/2004 Z.z.) v spojení s § 14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 123,50 €\nvo výške 1/6 výpočtového základu, ktorý v roku 2011 bol vo výške 741,- € a režijný paušál 7,41 €.\n\nZa žalobu, doručenú krajskému súdu dňa 02.06.2011 vo výške 123,50 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č.\n655/2004 Z.z. v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a režijný paušál 7,41 €.\nZa účasť na pojednávaní konanom dňa 16.05.2012 vo výške 127,16 € podľa § 11 ods. 4 vyhlášky č.\n655/2004 Z.z. v spojení s § 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a režijný paušál 7,63 €.\nZa odvolanie zo dňa 18.06.2012 vo výške 127,16 € podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 14 ods. 1 písm. e/\nvyhlášky č. 655/2004 Z.z. a režijný paušál 7,63 €.\nŽalobcovi boli ešte priznané na náhradu iné trovy konania vo výške 66,- €, konkrétne za zaplatený\nsúdny poplatok za žalobu a 66,- € za súdny poplatok za podané odvolanie.\nCelkom boli žalobcovi priznané na náhradu trovy konania vo výške 132,- € a trovy právneho zastúpenia\nvo výške 531,40 € + 20 % DPH čo spolu predstavuje 637,68 €, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť na\núčet právneho zástupcu žalobcu.\nToto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu SR pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:20697caa-13e6-427a-a7be-7c5b5079f79e", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2015:2. US.307.2014.1", "spisova_znacka": "II. ÚS 307/2014", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 307/2014 z 18. 12. 2014", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2014-12-18", "citacie_n": 69, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2015:2. US.307.2014.1"}], "citovane_v": []}