{"guid": "49615663-f178-4006-851d-1ba3c029b937:059958ce-d174-4a84-b4cc-d79e48dfef43", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1005898444.1", "spisova_znacka": "2Obo/3/2014", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obo/3/2014 z 21. 4. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2016, sp. zn. 2Obo/3/2014, ECLI:SK:NSSR:2016:1005898444.1", "identifikacne_cislo": "1005898444", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "JUDr. Ivana Izakovičová", "sudca_id": 478, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-ivana-izakovicova-478", "datum_vydania": "2016-04-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Obchodné záväzkové vzťahy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-61", "nazov": "§ 61 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-61", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-61"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-114", "nazov": "§ 114 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-114", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-114"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-101.odsek-2", "nazov": "§ 101 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-101.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-119.odsek-3", "nazov": "§ 119 ods. 3 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-119.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-119"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "nazov": "§ 157 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-157.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-157"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/192/#paragraf-2.odsek-3", "nazov": "§ 2 ods. 3 zákona č. 192/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/192/#paragraf-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/192-1995/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/92-1991/paragraf-1"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-61", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-114", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-101", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-119", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-157", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1995/192#paragraf-2", "/SK/ZZ/1991/92#paragraf-1"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/059958ce-d174-4a84-b4cc-d79e48dfef43", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1005898444.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1005898444.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1005898444.1/text", "citacie_n": 6, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n2Obo/3/2014\n1005898444\n21. 04. 2016\nJUDr. Ivana Izakovičová\nECLI:SK:NSSR:2016:1005898444.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivany Izakovičovej\na členiek senátu JUDr. Eleny Krajčovičovej a Mgr. Ľubomíry Kúdelovej, v právnej veci žalobcov: v 1/\nrade P., a. s., IČO: 36 455 032, V.. slobody XX, X., v 2/ rade E., spol. s. r. o. Q., IČO: 36 187 178, P. 2,\nQ., proti žalovanému: B. a. s., L. XX, P., IČO: 31 341 977, zastúpenému J.. N. Q. advokátom, O. 9, P.\na vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného: T. republika - R. hospodárstva SR, R. XX, P., IČO 686\n832, zastúpenému: Q. & Co, s. r. o. advokátska kancelária, H. XX, P.O. P. XXX, P., IČO: 36 863 475, o\nuloženie povinnosti a nahradenie prejavu vôle, o odvolaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z\n30. októbra 2013, č. k. 7Cbs/86/2005-790, takto\nrozhodol:\nNajvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 30. októbra 2013,\nč. k. 7Cbs/86/2005-790 p o t v r d z u j e.\nŽalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho\nzastúpenia v sume XXX,XX eur k rukám právneho zástupcu J.. N. Q. do 3 dní od právoplatnosti\nrozhodnutia.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave, ako súd prvostupňový, napadnutým rozsudkom z 30. októbra 2013, č. k.\n7Cbs/86/2005-790 zamietol žalobu a zaviazal žalobcov 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne k náhrade\ntrov konania žalovanému v sume XXX,XX eur k rukám právneho zástupcu žalovaného a to do troch\ndní od právoplatnosti rozsudku. Rovnako zaviazal žalobcu v 1/ a v 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť\nXXX,XX eur spolu s XX % E. náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného, k\nrukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného, do troch dní od právoplatnosti\nrozsudku.\nPredmetnému rozsudku predchádzalo uznesenie Krajského súdu v Bratislave\nmája 2005, č. k. 7Cbs/86/2005-68, ktorým spojil na spoločné konanie veci vedené\nKrajskom súde v Bratislave, pod sp. zn. 7Cbs 85/05, 7Cbs 76/05 a 7Cbs 86/05 s tým,\nďalej budú vedené pod sp. zn. 7Cbs 86/05.\n\nz 23.\nna\nže\n\nV odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že predmetom sporu\nje\nuloženie povinnosti žalovanému podať A. depozitáru cenných papierov SR, a. s., (ďalej len „A.“ ) žiadosť\no vykonanie zmien zápisu v zozname akcionárov spoločnosti B. a. s. tak, že do zoznamu akcionárov\nbude zapísaný P. a. s., s vlastníctvom XX ks kmeňových listinných akcií žalovaného s menovitou hodnotu\nX XXX XXX,-Sk za akciu a túto zmenu je povinný v tej istej lehote zapísať aj v zozname akcionárov\nvedenom žalovaným. Rovnako žalobca 2/ požadoval o vykonanie zmien zápisu v zozname akcionárov\nspoločnosti B. a. s. tak, že do zoznamu akcionárov bude zapísaný E., spol. s. r. o., s vlastníctvom XX\n\nks a XX ks kmeňových listinných akcií žalovaného s menovitou hodnotu X XXX XXX,-Sk za akciu a túto\nzmenu je povinný v tej istej lehote zapísať aj v zozname akcionárov vedenom žalovaným. Ak tak žalovaný\nneurobí, súd mal nahradiť prejav vôle žalovaného tak, že žalovaný žiada príslušného centrálneho\ndepozitára cenných papierov zapísať do zoznamu akcionárov spoločnosti B., a. s. v požadovanom\npočte kmeňových listinných akcií. Žalobcovia odvodzovali svoje právo od exekučného konania sp. zn.\nEX 4575/97, vedeného súdnou exekútorkou Ing. M. Korimovou, v ktorom nadobudli zaknihované akcie\nžalovaného v menovitej hodnote 1 000 000,-Sk. Preukazovali zo zmenového výpisu z účtu majiteľa\ncenných papierov, že ku dňu 09.októbra 1998 boli v SCP SR Bratislava, a. s. zapísaní ako vlastníci akcií\nemitenta Transpetrol, a. s..\nPrvostupňový súd pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zákona č. 92/1991 Zb., ktorým bol zakázaný iný\nprevod majetku štátu a majetkovej účasti štátu, okrem spôsobu privatizácie. Podľa ust. § 114 zákona\nč. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekúciou nemožno postihnúť veci,\nktorých predaj je podľa osobitných predpisov zakázaný, alebo ktoré podľa osobitných predpisov exekúcii\nnepodliehajú. Podľa ust. § 2 ods. 3 zákona č. 192/1995 Z. z. akcie Transpetrolu nemohli byť predmetom\nprivatizácie. Z tohto dôvodu majetok žalovaného mohol byť len vo výlučnom vlastníctve štátu. Krajský\nsúd poukázal na ust. § 114 zákona č. 233/1995 Z. z. s tým, že exekúciou nie je možné postihnúť veci,\nktorých predaj je osobitným predpisom zakázaný. Tým osobitným predpisom, je i zákon č. 92/1991 Zb.\no podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby a zákon č. 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov\nštátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych podnikov a akciových spoločností, ktorý zakazoval\nakýkoľvek predaj akcií B. a. s., vo vlastníctve štátu. V čase vykonania exekúcie, v zmysle platných\nprávnych predpisov v roku 1998, akcie B. a. s. nebolo možné postihnúť exekúciou, lebo osobitný zákon\nich predaj zakazoval, tzn. tieto akcie boli z exekúcie vylúčené priamo zákonom. Žalobcovia nemohli\nnadobudnúť akcie B., a. s. P. a z toho dôvodu nemôžu byť zapísaní do zoznamu akcionárov spoločnosti\nB.., a. s. P., vedeného A..\nNa základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd žalobu zamietol. Nakoľko žalovaný mal\nvo veci plný úspech, preto mu súd prvého stupňa priznal podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho\nporiadku (ďalej len „OSP“) plnú náhradu trov konania, ktorá prináleží aj vedľajšiemu účastníkovi na\nstrane žalovaného.\nKrajský súd záverom rozsudku poukázal na skutočnosť, že v priebehu konania niekoľkokrát bolo\nodročované pojednávanie z dôvodu ospravedlnenia neúčasti\nna pojednávaní\nzástupcu žalobcu v 1/, za ktorým nasledovalo ospravedlnenie zástupcu žalovaného v 2/. Prvostupňový\nsúd pokračoval v konaní na základe ust. § 101 ods. 2 OSP a ďalšie ospravedlnenie nepovažoval za\ndôvodné.\nProti napadnutému rozsudku podali v zákonnej lehote žalobca 1/ a 2/ odvolania\n(č. l. 795\na 802 spisu) a žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na\nďalšie konanie. Žalobcovia zhodne konštatovali, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných\ndôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) OSP), rozhodnutie súdu prvého\nstupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) OSP) a z dôvodov,\nže účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 2 písm. a),\nv spojení s § 221 ods. 1 písm. f) OSP). Podľa žalobcu 1/ Krajský súd v Bratislave nesprávne vykladá\nzákon č. 92/1991 Zb., a to najmä pojem privatizácia ako prevod majetku štátu na súkromné osoby v\nrozpore s ust. § 1 ods. 1 zák. č. 92/1991 Zb. Podľa žalobcu 1/ tento zákon neobsahoval ani neobsahuje\nžiadne ustanovenia o zákaze výkonu súdneho rozhodnutia na akcie spoločnosti B. a.s. Tento zákon\nlen upravoval podmienky prevodu majetku štátu na slovenské alebo zahraničné právnické alebo fyzické\nosoby (ďalej len „privatizácia\"). Znamená to, že ak sa štát rozhodol previesť svoj majetok na iné fyzické\nalebo právnické osoby, mohol tak urobiť len postupom podľa zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach\nprevodu majetku štátu na iné osoby. Podľa žalobcu 1/ nie je pravdou, že akcie B., a.s. nepodliehali\nvýkonu rozhodnutia a teda ani exekúcii. Ak by zákonodarca mal v úmysle vylúčiť akcie B., a.s. z výkonu\nrozhodnutia, nepochybne by to v zákone bolo výslovne uvedené. O. 1/ poukázal na nález Ústavného\nsúdu SR, č.k. PL.ÚS 111/2011-61, zo dňa 4. júla 2012, kde sa plénum Ústavného súdu SR zaoberalo\notázkou exekuovateľnosti majetku štátu.\nĎalej namietal, že krajský súd, podľa názoru žalobcu v 1. rade, nepostupoval v súlade s ustanovením\n§ 157 ods. 2 OSP, jeho odôvodnenie rozsudku je veľmi všeobecné, nekonkrétne. V odôvodnení súd\n\npodrobne opisuje tvrdenia účastníkov, poukazuje aj na konkrétne čísla rozhodnutí, ale z odôvodnenia\nrozsudku nie je zrejmé, ktoré dôkazy v konaní vykonal a aké skutočnosti z dôkazov zistil. Podľa názoru\nžalobcu v 1. rade tým, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa nemá náležitosti v zmysle cit.\nust. § 157 ods. 2 OSP, je nepreskúmateľné. Žalobca v 1/ ďalej vytýkal Krajskému súdu v Bratislave,\nže sa nevysporiadal s listinnými dôkazmi, pričom poukazuje najmä na nevyhodnotenie dôkazu - nález\nÚstavného súdu SR, č.k. II. ÚS 159/07-37 z 11. decembra 2007. Žalobca 1/ namietal aj právne závery\nsúdu, keď pokračoval v konaní v súlade s ust. § 101 ods. 2 OSP a vec prejednal a rozhodol bez jeho\núčasti. Žalobca 1/ sa písomne ospravedlnil z neúčasti na pojednávaní a požiadal súd o odročenie\npojednávania z dôležitého dôvodu. Súdu doručil aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že pre nepriaznivý\nzdravotný stav „S.. L. R., nie je spôsobilý pri úradných úkonoch“. Jediný štatutárny zástupca žalobcu\nv 1. rade S.. L. R. by preukázal súdu listinnými dôkazmi, že bývalí členovia predstavenstva S.. I. R.\na S.. B. Q. sa svojich funkcií vzdali. Žalobca 1/ v prílohe odvolania doložil kópie listín preukazujúcich\nvzdanie sa funkcií dvoch členov predstavenstva S.. I. R. a S.. B. Q.. Tým, že krajský súd prejednal a vec\nrozhodol bez účasti žalobcu 1/, hoci neboli na to splnené procesné podmienky, mu bola odňatá možnosť\nkonať pred súdom.\nOdvolanie žalobcu 2/ je založené na rovnakých právnych dôvodoch a doplnil,\nže\njediný konateľ oprávnený konať za spoločnosť bol riadne písomne ospravedlnený a nemohol prikázať\nošetrujúcemu lekárovi, aby mu vydal vyjadrenie, že účasť na pojednávaní mu neumožňuje zdravotný\nstav. Rovnako poukázal na skutočnosť, že žalobca 2/ sa nemohol zúčastnil pojednávanie, nakoľko by\nporušil zákonnú povinnosť dodržiavať liečebný režim a zdržiavať sa doma. Za porušenie uvedeného by\nmu hrozila sankcia v prípade kontroly T. poisťovňou.\nK odvolaniam žalobcov sa vyjadrili aj žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného, ktorí navrhli,\naby odvolací súd napadnutý rozsudok Q. súdu v Bratislave z 30. októbra 2013, č. k. 7Cbs 86/2005-790\nv plnom rozsahu potvrdil a zároveň zaviazal žalobcov uhradiť trovy odvolacieho konania. V odvolaní\nžalovaný poukázal okrem iného na rozsudok Okresného súdu Košice II z 25.septembra 2013, č. k.\n12C 1/2006-1151, podľa ktorého zmluvy o kúpe a predaji zaknihovaných cenných papierov, uzavretie\nktorých obstaral A. T. o. c .p., a.s. ako komisionár v exekučnom konaní, sp. zn. Ex 4575/97 sú neplatnými\nprávnymi úkonmi. Žalobcovia teda nie sú osobami aktívne legitimovanými na podanie návrhu o uloženie\npovinnosti žalovanému podať A. žiadosť o vykonanie zmien zápisu v zozname akcionárov spoločnosti\nB., a.s. Žalovaný uviedol okrem iných aj nález Ústavného súdu, č. k. II. ÚS 159/07-37 z 11. decembra\n2007, ktorý definitívne nevyriešil a ani nemohol vyriešiť otázku vlastníctva akcií spoločnosti B., a.s., čo\npotvrdil aj sám Ústavný súd vo svojom ďalšom náleze, č. k. IV. ÚS 60/2010-66 z 20.januára 2011.\nPodľa žalovaného súd prvého stupňa správne posúdil neexistenciu aktívnej legitimácie žalobcov a vec\nsprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že v čase exekúcie boli akcie spoločnosti B., a.s., na\nzáklade ústavného zmocnenia (čl. 20 ods. 2 Ústavy SR) a na jeho základe zákonnej úpravy obsiahnutej\nv ust. § 2 ods. 3 zák. č. 192/1995 Z. z., majetkom vo výlučnom vlastníctve štátu, na ktorý sa vzťahoval\nzákaz jeho prevodu akýmkoľvek spôsobom na iný subjekt; a teda vlastníkmi tohto majetku sa nemohli\nstať osoby odlišné od štátu, teda ani žalobcovia, resp, ani pôvodní žalobcovia (spoločnosť P., a.s., p.\nS.. L. a p. S.. Q.). Akcie spoločnosti B., a.s. teda neboli spôsobilým predmetom exekúcie v zmysle §\n114 Exekučného poriadku.\nĎalej uviedol, že ustanovenie § 119 ods. 3 O. s. p. jednoznačne stanovuje,\nže\npovinnou súčasťou žiadosti o odročenie, v prípade, že dôvodom na odročenie pojednávania je\nzdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, je vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav\ntohto účastníka alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Zo znenia zákona teda jasne\nvyplýva, že ošetrujúci lekár musí vo svojom vyjadrení výslovne skonštatovať, že účastník konania alebo\njeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu\nsa zúčastniť pojednávania. Na základe vyššie uvedeného má žalovaný za to, že keďže žalobca 1/\nnedoručil súdu ospravedlnenie spĺňajúce zákonnom stanovené náležitosti, nemal súd inú možnosť,\nako v konaní pokračovať a rozhodnúť. Z výpisu obchodného registra (internetový úplný výpis z OR a\nvýpis z OR vyhotovený notárom z informačného systému verejnej správy) vyplýva, že v čase konania\nsúdneho pojednávania, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku (30. 10. 2013) nebol S.. L. R. vôbec\nčlenom predstavenstva spoločnosti žalobcu 1/ a teda ani účastníkom konania, ani jeho zástupcom. Z\ninternetového úplného výpisu z obchodného registra vyplýva, že funkcia člena predstavenstva S.. L.\nR. zanikla už dňa 21. 08. 2011, pričom k zápisu zániku tejto funkcie došlo až dňa 23. 12. 2013. V\nčase konania súdneho pojednávania bol teda jediným členom predstavenstva S.. I. R.. Poukázal pri\n\ntom na internetový úplný výpis z OR a výpis z obchodného registra vyhotovený notárom. Na základe\nvyššie uvedeného má žalovaný za to, že súd prvého stupňa nepochybil, keď neuznal ospravedlnenie\nS.. L. R. za dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, a to jednak z dôvodu, že nedošlo k preukázaniu\noprávnenia S.. L. R. konať za žalobcu 1/ a jednak z dôvodu, že ospravedlnenie nespĺňalo zákonom\nstanovené náležitosti.\nPodľa vedľajšieho účastníka na strane žalovaného žalobca 2/ nepochopil odvolací dôvod uvedený v\nustanovení §205 ods. 2 písm. d) OSP správne. Tento dôvod nehovorí o nesprávnom právnom posúdení\nveci, ale o nesprávnych skutkových zisteniach. Ak súd prvého stupňa zaujal iný názor ako ten, ktorý\nsa podľa tvrdenia žalobcu v 2/ nachádza v náleze Ústavného súdu SR z 11. decembra 2007, č. k.\nII. ÚS 159/07-37, nemožno hovoriť o nesprávnom skutkovom zistení súdu prvého stupňa. Navyše, v\nspomínanom náleze Ústavného súdu SR nie je uvedené to, čo tvrdí žalobca v 2/. Ide len o nezáväzný\nnázor ústavného súdu vyjadrený v odôvodnení nálezu v konaní, ktorého účastníci ani nie sú identickí s\núčastníkmi tohto konania. Nie je to názor záväzný pre súd v tomto konaní a už vôbec nejde o skutkovú\nokolnosť súvisiacu s týmto prípadom. Navyše, sám ústavný súd vyjadril právny názor diametrálne odlišný\nod právneho názoru uvedeného v náleze II. ÚS 159/07. Odlišný názor ústavného súdu sa vyskytol\nv rámci rozhodovania o neskoršej ústavnej sťažnosti tiež súvisiacej s problematikou vlastníctva akcií\nžalovaného. V náleze sp. zn. IV. ÚS 60/2010 z 20. januára 20111, ústavný súd uviedol, že význam nálezu\nII. ÚS 159/2007 z 11. decembra 2007 netreba preceňovať. Podľa ústavného súdu je zrejmé, že otázka\nvlastníctva akcií žalovaného zatiaľ nebola vyriešená, z čoho jasne vyplýva,\nže všeobecné\nsúdy sa musia s touto otázkou samostatne vysporiadať. V súvislosti\ns rozsudkom\nvšak nie sú tieto názory Ústavného súdu SR podstatné a v žiadnom prípade nepredstavujú skutkové\nokolnosti, ktoré by mal súd prvého stupňa nejakým spôsobom vyhodnocovať. Žalobca v 2/ v odvolaní\nproti rozsudku neuviedol, v čom spočíva nesprávne právne posúdenie veci Krajským súdom v Bratislave.\nNešpecifikuje ani dôvody nesprávnej aplikácie právneho predpisu, ani jeho nesprávnej interpretácie.\nOkrem absencie dôležitého dôvodu na odročenie pojednávania vyhodnotil, podľa vedľajšieho účastníka\nna strane žalovaného, súd prvého stupňa situáciu správne, keď\npo desiatich\nrokoch konania rozhodol vo veci na jedenástom vytýčenom termíne pojednávania. Prítomnosť žalobcov\nna pojednávaní nebola potrebná, pretože v desať rokov trvajúcom konaní mali nespočetné množstvo\npríležitostí predniesť svoje tvrdenia ústne, podávať návrhy, predkladať listiny a navrhovať dôkazy. V\nprípade tohto konania boli žalobcovia na pojednávanie vytýčené na 30. októbra 2013 riadne predvolaní,\ndoručenia predvolaní sú vykázané v súdnom spise. Žalobcovia vedeli v dostatočnom časovom predstihu\no termíne pojednávania. Napriek tomu požiadali súd o odročenie pojednávania deň pred jeho konaním\na odôvodnili svoj návrh opätovne práceneschopnosťou, rovnako ako odôvodnili svoj návrh na odročenie\ntermínu pojednávania necelý mesiac predtým (neúčasť na termíne pojednávania 2. 10. 2013 žalobca\nv 2/ ani nijako neospravedlnil). Správnosť postupu Krajského súdu v Bratislave potvrdzuje aj ustálená\njudikatúra Najvyššieho súdu SR (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 8. 8. 2013 sp. zn. 6Cdo\n75/2012).\nNajvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie žalobcov 1/ a 2/ podľa\nust. § 212 ods.\n1 a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní rozsudku v medziach dôvodov\nodvolania dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov 1/, 2/ nie je možné vyhovieť.\nOdvolací súd na základe podaných odvolaní preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa,\nvyhodnotil rozsah a dôvody odvolaní vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Bratislave,\noboznámil sa s obsahom súdneho spisu, a s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O. s. p. nezistil dôvod na to,\naby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou\ndotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa,\nktoré podľa najvyššieho súdu vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého\nrozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky mal z predloženého spisového materiálu za preukázané,\nže skutkový stav bol súdom prvého stupňa náležite zistený a správne právne posúdený.\nPre zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, odvolací súd poukazuje na čl. 4 v spojení s čl. 20\nods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré články predstavujú ústavný základ pre zákonné vymedzenie\nmajetku, ktorý môže byť len vo výlučnom vlastníctve štátu. Toto ústavné zmocnenie bolo realizované aj\nzákonom č. 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých štátnych\npodnikov a akciových spoločností v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o strategických\npodnikoch“), v nadväznosti na zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné\n\nosoby v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o veľkej privatizácii“). Majetok vymedzený v\nzákone o strategických podnikoch, medzi ktorými boli aj akcie B., a. s., bol majetok účelovo viazaný ako\nmajetok nevyhnutný na zabezpečenie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a verejného\nzáujmu. Preto tento majetok mohol byť len vo výlučnom vlastníctve štátu a nemohol ho nadobudnúť\nžiadny iný subjekt žiadnym spôsobom. Najvyšší súd dodáva, že aj po zrušení zákona o strategických\npodnikoch a novelou zákona o veľkej privatizácii zákonom č. 253/1999 Z. z., bol B., a. s. uvedený medzi\npodnikmi s prirodzeným monopolom a majetkovú účasť štátu, t. j. akcie tohto podniku možno previesť\nvýlučne prostredníctvom privatizácie. Je preto zrejmé, že akcie B., a. s. v roku 1998 nebolo možné ani\nprivatizovať a neskôr tieto akcie ani nemohli byť prevedené prostredníctvom ich predaja v exekučnom\nkonaní a tak sa nemohol ani zmeniť ich vlastník, ktorý bol štát.\nZo zákazu predaja akcií B., a. s. vyplýva aj vylúčenie veci z exekúcie podľa § 114 zákona č. 233/1995\nZ. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej\nlen „Exekučný poriadok“).\nTieto akcie boli vylúčené z exekúcie ex lege, t. j. bez toho,\naby sa muselo urobiť v\ntomto smere konkrétne rozhodnutie. Ide o absolútnu neprípustnosť exekúcie pre zákonný zákaz predaja\ntýchto akcií. Najvyšší súd Slovenskej republiky taktiež zdôrazňuje, že pri interpretácii § 61 Exekučného\nporiadku je právne relevantný moment platného vzniku práv jednej osoby a zároveň zániku práv inej\nosoby, čo potvrdzuje aj samotné znenie tohto zákonného ustanovenia. Jednou z podmienok platnosti\ntohto záveru v danom prípade je skutočnosť, že práva vydražiteľa v exekúcii platne vznikli, a tým práva\ntretej osoby platne zanikli. Vzhľadom na uvedené, Exekučný poriadok neumožňuje prijať záver o tom, že\nby exekúcia predajom veci vylúčenej z exekúcie podľa § 114 Exekučného poriadku, mala za následok\nzánik vlastníckeho práva subjektu, v prospech ktorého bol zákaz predaja exekúcie tejto veci stanovený,\nv dôsledku čoho si tento subjekt môže uplatniť právo na ochranu svojho práva k tejto veci bez ohľadu\nna § 61 Exekučného poriadku.\nPreto v tomto smere nie je možné prijať názor odvolateľov na preukázanie\nich\nvlastníctva k predmetným cenným papierom a to s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR z\n28. februára 2001, sp. zn. MCdo/2/99, ktorým bolo mimoriadne dovolanie generálneho prokurátora\nzamietnuté. Dotknuté rozhodnutie vlastníctvo predmetných akcií žiadnym spôsobom neriešilo a týka sa\nvýlučne procesnej stránky exekučného konania a konania o mimoriadnom dovolaní, kedy dovolací súd\nkonštatoval, že zrušením dovolaním napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Vranov nad Topľou z 24.\nseptembra 1998, č. k. Er/3143/97, EX/4575/97, by sa nedosiahla ochrana práva Slovenskej republiky\n- R. hospodárstva SR, ktorý orgán má v správe akcie označené v rozhodnutí, ako sa mylne domnieva\ndovolateľ, resp. generálny prokurátor SR.\nK námietke odvolateľov v konaní, že rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa\n28.\nmája 2002, sp. zn. 4Sž/143/01 bolo zrušené rozhodnutie R. financií SR\nč. XXX/\nXXXX/SAN, ktorým ministerstvo financií uložilo T. cenných papierov, a.s. P. uviesť do pôvodného stavu\nevidenciu účtov majiteľa R. hospodárstva SR ako aj evidenciu registra emitenta B., a.s. a čím sa podľa\nodvolateľov obnovil stav platný zo dňa 09. októbra 1998, odvolací súd poukazuje okrem Exekučného\nporiadku aj na zákon č. 600/1992 Zb. o cenných papieroch v znení neskorších predpisov. Právnymi\nskutočnosťami, ktoré spôsobujú vznik a zánik práv k už existujúcim zaknihovaným cenným papierom,\nktoré sú predmetom zmluvy o ich prevode, sú samotná zmluva o prevode cenných papierov a registrácia\nprevodu uskutočnená Strediskom cenných papierov SR. Preto vydanie rozhodnutia R. financií SR č.\nXXX/XXXX/SAN nemalo a ani nemohlo mať\nza následok vznik, resp. zánik práv k\ncenným papierom. K vzniku, resp. k zániku práv k cenným papierom nemohlo dôjsť ani zrušením tohto\nrozhodnutia ministerstva financií súdom. Z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.\nmája 2002, sp. zn. 4Sž/143/01\nje taktiež zrejmé, že súd nepodrobil súdnej kontrole samotné\nrozhodnutie ministerstva financií, nakoľko k jeho zrušeniu došlo z dôvodu nepredloženia spisového\nmateriálu súdu, t. j. z procesného hľadiska.\nZa potrebné považuje odvolací súd zaujať stanovisko aj k odvolateľmi v konaní predkladanému Nálezu\nÚstavného súdu SR z 11. decembra 2007, č. k. II. ÚS 159/07-37\n(č. l. 340), ktorým\nÚstavný súd SR rozhodol, že základné právo účastníka konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.\n1 Ústavy SR a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a\nzákladných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2006, sp. zn. 1MObdo/5/2005, porušené\nbolo. Dotknutým nálezom sa Ústavný súd SR vyjadroval k súdnemu rozhodnutiu sp. zn. 1MObdo/5/2005\nohľadom prevodu akcií B., a. s. v exekučnom konaní z hľadiska porušenia práva účastníka sporu.\n\nÚstavný súd SR považoval za vylúčené, aby zákonnosť priebehu exekúcie posudzoval\nako\npredbežnú otázku súd v inom konaní, avšak k samotnej otázke exekvovateľnosti majetku štátu sa\nmeritórne nevyjadril. Odvolací súd dodáva, že po vydaní Nálezu Ústavného súdu SR z 11. decembra\n2007, č. k. II. ÚS 159/07-37, najvyšší súd rozhodnutím z 28. mája 2008 sp. zn. 2MObdo/1/2008 potvrdil\nsvoje rozhodnutie z rozsudku sp. zn. 1MObdo/5/2005. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na\nNález Ústavného súdu SR zo 4. júla 2012, sp. zn. PL ÚS 111/11, v ktorom sa ústavný súd opätovne\nvyjadroval k rozhodnutiam týkajúcich sa prevodu akcií TRANSPETROLU, a. s. v exekučnom konaní a\nktorého vyjadrenia neboli totožné s predchádzajúcim obsahom nálezu.\nVzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti najvyšší súd konštatuje, že majiteľom predmetných akcií B.,\na. s. je stále T. republika, ktorá ich majiteľom nikdy neprestala byť. Iný subjekt sa majiteľom týchto akcií\nnikdy, a to ani na prechodnú dobu nestal. Preto odvolateľmi uvádzané rozhodnutia Najvyššieho súdu SR\nzo dňa 28. mája 2002, sp. zn. 4Sž/143/01, zo dňa 28. februára 2001, sp. zn. MCdo/2/99 a Ústavného\nsúdu SR\nzo dňa 11. decembra 2007, sp. zn. II. ÚS 159/07, ktorými rozhodnutiami\nodvolatelia, okrem iného, preukazovali svoje práva k akciám, nie je možné v tomto konaní akceptovať.\nV tomto smere odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutia sp. zn. 3Obo 171/2010 a 3Obo 172/2010 a\nnález ústavného súdu sp. zn. IV:ÚS 60/2010 z 20. 1. 2011, ktorého obsahom sú aktuálne vyjadrenia\nústavného súdu k danej problematike akcií B., a.s.\nOdvolatelia zhodne v odvolaní namietali, že konanie je postihnuté aj vadou založenou na nedostatočnom\nodôvodnení (resp. nepreskúmateľnosti) rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 157 ods. 2 O. s. p.), čo\nsúčasne zakladá porušenie ich práv na súdnu ochranu (čl. 46 ústavy) a práva na spravodlivé súdne\nkonanie (čl. 6 Dohovoru) v tom, že súd prvého stupňa sa v odôvodnení dostatočne nevysporiadal s\nnámietkami žalobcov spochybňujúcimi právne posúdenie veci súdom prvého stupňa - nález Ústavného\nsúdu SR, sp. zn. II. ÚS 159/2007 z 11. 12. 2007, ktorý súd neakceptoval.\nPokiaľ žalobcovia namietajú nedostatky týkajúce sa odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku\nsúdu prvého stupňa, treba uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo\núčastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý\nproces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej\nrepubliky totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj právo podľa čl. 6\nods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie\nrozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné\nzásady spravodlivého súdneho procesu.\nPrávo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a\npoužití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,\nneudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktoré by popreli zmysel a podstatu\npráva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil,\nže nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom\nprocesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy\nriadneho a spravodlivého procesu, ako vyplýva i z článku 46 a nasl. ústavy a článku 6 ods. 1 Dohovoru.\nJedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 ústavy, čl.\n6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne\nvyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 132\na § 157 ods. 1 O. s. p., m. m.\nI. ÚS 243/2007), pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo\nuviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O. s. p.) musí vyplývať vzťah medzi\nskutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane\ndruhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať\ntiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda, inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako\nako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť\nprijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí\nsúčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana\npráv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O. s. p., obdobne napr. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/2004. III.\nÚS 117/2007, III. ÚS 332/2009, I. ÚS 501/2011). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti\nvyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými\nnávrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie\n(I. ÚS 46/05, II.\n\nÚS 76/07, obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A,\n30). Štruktúra práva na odôvodnenie je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O. s. p.\n\nč. 254-B, str. 49, §\n\nZa arbitrárny, resp. nie dostatočne zdôvodnený, treba považovať rozsudok všeobecného súdu aj v\nsituácii, keď všeobecný súd svoj právny záver nezdôvodní zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v\ndanej veci prichádzajú do úvahy (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/05 z 28.\nfebruára 2006).\nOdvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa vyššie uvedené kritériá pre\nodôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. a preto ho nemožno považovať za\nnepreskúmateľný, neodôvodnený, či zjavne arbitrárny (svojvoľný). Odôvodnenie rozsudku zodpovedá\nzákladnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnení a\nich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú v súhrne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú\npresvedčivosť.\nOdvolatelia taktiež namietajú, že súd prvého stupňa konal a rozhodol v ich neprítomnosti napriek tomu,\nže svoju neprítomnosť ospravedlnili a požiadali o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, čím odňal\nžalobcom možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký závadný\nprocesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré\nmu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.\nK odňatiu možnosti pred súdom konať dochádza tiež vtedy, keď súd vec prejedná a rozhodne v\nneprítomnosti účastníka konania, hoci nie sú pre to splnené podmienky vyplývajúce z § 101 ods. 2 O. s. p.\nV zmysle tohto ustanovenia súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný\núčastník neustanoví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec\nprejednať v neprítomnosti takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané\ndôkazy.\nPojednávanie na súde prvého stupňa, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, vytýčil súd prvého stupňa na\n30. októbra 2013. Žalobca v 2. rade prevzal predvolanie dňa 14. 10. 2013, žalobca v 1. rade prevzal\ndňa 3. 10. 2013. Žalobca v 1. rade svoju neprítomnosť ospravedlnil listom doručeným súdu dňa 29.\n10. 2013 z dôvodu práceneschopnosti štatutárneho zástupcu spoločnosti Ing. L. R. od 28. 10. 2013\na priložil kópiu potvrdenia o PN a kópiu vyjadrenia lekára. Žalobca v 2. rade svoju neprítomnosť\nospravedlnil listom doručeným súdu dňa 28. 10. 2013 z dôvodu práceneschopnosti štatutárneho\nzástupcu spoločnosti S.. R. L. od 24. 10. 2013 a priložil kópiu potvrdenia o PN. Dôležitosť uvádzaných\ndôvodov, ako napokon každého dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť neprítomného účastníka,\nprípadne právneho zástupcu o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O. s. p.), posudzoval súd podľa\nkonkrétnych okolností. Existenciu dôležitého dôvodu môže vo všeobecnosti preveriť len zo skutočností,\nktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti účastníka, resp. právneho zástupcu o odročenie\npojednávania. Dôvodnosť žiadosti skúma predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej\nžiadateľ vyvodzuje existenciu ním tvrdeného dôležitého dôvodu. Pokiaľ ale uvedená skutočnosť nie\nje v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť o odročenie\npojednávania iba v rovine nepodložených tvrdení, na ktoré nemožno vziať zreteľ. Žalobca v 1. rade svoju\nneúčasť na pojednávaní síce ospravedlnil a doložil kópie dokladov, ktoré súd prvého stupňa posúdil ako\nnie v súlade s § 119 ods. 3 O. s. p., avšak neospravedlnil ani nepožiadal o odročenie pojednávania\nz dôležitého dôvodu ostatných členov štatutárneho orgánu, ktorý mohli a mali žalobcu 1/ zastupovať\na v čase vyhlásenia rozhodnutia súdom prvého stupňa boli zapísaný v obchodnom registri (č. l. 746).\nTvrdenie žalobcu 1/ o tom, že má jedinú (v čase pojednávania) osobu štatutárneho zástupcu nedoložil\nspolu s ospravedlnením. Žalobca 2/ nesplnil zákonné podmienky na odročenie pojednávania. Odvolací\nsúd naviac poukazuje aj na okolnosti obdobného konania žalobcov v prípade pojednávania vytýčeného\nna deň 2. 10. 2013, dňa 29. 5. 2013, dňa 2. 12. 2010, dňa 30. 9. 2010 a z iných dôvodov dňa 19. 6. 2013.\nZ uvedených dôvodov nemožno preto súdu prvého stupňa vytýkať porušenie § 101 ods. 2 O. s. p. a ani\nodňatie možnosti žalobcom konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/\nO. s. p.).\nS poukazom na to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový a právny stav, z ktorého vyvodil aj\nsprávny právny záver, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 a ods. 2 O.\ns. p. potvrdil.\n\nÚspešným účastníkom v odvolacom konaní bol žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného,\nktorým podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods. 1 O. s. p. vzniklo právo na náhradu\ntrov odvolacieho konania. Žalovaný náhradu trov odvolacieho konania uplatnil a riadne vyčíslil a tieto\npredstavujú 2x úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu žalobcu v 1. rade z 5. 2. 2014, vyjadrenie\nk odvolaniu žalobcu v 2. rade z 23. 12. 2013) 1 x XX,XX eur + XX,XX eur E. a 1x režijný paušál po\nX,XX eur + X,XX F. DPH, 1 x XX,XX eur + XX,XX eur DPH a 1 x režijný paušál X,XX eur + X,XX eur\nDPH, 1 úkon právnej pomoci (zastúpenie účastníka na vyhlásení rozsudku) XX,-eur + X,XX eur DPH\na X,XX režijný paušál + X,XX eur DPH, spolu náhradu trov právneho zastúpenia XXX,XX eur, podľa\nust. § 11 ods. 1 písm. a/, § 14 ods. 1 písm. b/ a § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a\nnáhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v zmysle zmien účinných pre každý vykonaný\núkon právnej pomoci.\nOdvolací súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy odvolacieho konania,\npretože vedľajší účastník na strane žalovaného tieto v lehote podľa § 151 O. s. p. nevyčíslil.\nPodľa § 149 ods. 1 O. s. p. sú žalobcovia v 1., 2. rade povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne uvedené\ntrovy odvolacieho konania na účet právneho zástupcu žalovaného.\nToto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom\nhlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7Cbs/86/2005", "guid": "d81f01ce-c71c-4d7c-9e77-57b12817554c:7c8388ed-f8a6-4a0e-bdfa-bb08d2cc6590", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:cd3a69be-238a-4b1b-910b-8a80feeaf85d", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 501/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 501/2011 z 3. 10. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-10-03", "citacie_n": 29, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:cd3a69be-238a-4b1b-910b-8a80feeaf85d"}, {"guid": "ussr:360573f4-302e-450a-90ae-049ee0133c52", "ecli": null, "spisova_znacka": "PL. ÚS 111/2011", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 111/2011 z 4. 7. 2012", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2012-07-04", "citacie_n": 80, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:360573f4-302e-450a-90ae-049ee0133c52"}, {"guid": "ussr:7e4aa2dc-f26d-412c-a80c-3a6b7d7ddc90", "ecli": null, "spisova_znacka": "IV. ÚS 60/2010", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 60/2010 z 20. 1. 2011", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2011-01-20", "citacie_n": 213, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:7e4aa2dc-f26d-412c-a80c-3a6b7d7ddc90"}, {"guid": "ussr:d478febb-e4d1-48b1-b1e5-5364f1f834e6", "ecli": null, "spisova_znacka": "II. ÚS 159/07", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 159/07 z 11. 12. 2007", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2007-12-11", "citacie_n": 110, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d478febb-e4d1-48b1-b1e5-5364f1f834e6"}, {"guid": "ussr:06f6e2e9-ae98-4df6-bea7-2080643fa454", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 154/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 154/05 z 28. 2. 2006", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2006-02-28", "citacie_n": 203, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:06f6e2e9-ae98-4df6-bea7-2080643fa454"}, {"guid": "ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20", "ecli": null, "spisova_znacka": "I. ÚS 46/05", "nazov": "Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 46/05 z 29. 6. 2005", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2005-06-29", "citacie_n": 2526, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:5776e1fe-7494-41ad-bcae-4947822dff20"}], "citovane_v": [{"guid": "ussr:485ee742-5efd-49f1-8ca3-0fb4d2818d15", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2016:3.US.656.2016.1", "spisova_znacka": "III. ÚS 656/2016", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 656/2016 z 4. 10. 2016", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2016-10-04", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2016:3.US.656.2016.1"}, {"guid": "ab5753a9-52c5-47bf-ae0d-a533b7df42ac:00e9c8b3-c446-403d-bd37-fd2b732497e9", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6317206465.2", "spisova_znacka": "11Co/25/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/25/2019 z 16. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6317206465.2"}, {"guid": "ab5753a9-52c5-47bf-ae0d-a533b7df42ac:1fcc4d6f-78eb-4321-baf1-0a0123a3a7de", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6317206465.2", "spisova_znacka": "11Co/25/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/25/2019 z 16. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6317206465.2"}, {"guid": "ab5753a9-52c5-47bf-ae0d-a533b7df42ac:32659034-1eff-4be2-8850-2c643e0161d6", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6317206465.2", "spisova_znacka": "11Co/25/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/25/2019 z 16. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6317206465.2"}, {"guid": "ab5753a9-52c5-47bf-ae0d-a533b7df42ac:3f5cecba-4b13-470a-ad23-680efce4490b", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6317206465.2", "spisova_znacka": "11Co/25/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/25/2019 z 16. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6317206465.2"}, {"guid": "ab5753a9-52c5-47bf-ae0d-a533b7df42ac:a50553f3-88cc-40a0-93bd-74a156c802ca", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2019:6317206465.2", "spisova_znacka": "11Co/25/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Co/25/2019 z 16. 4. 2019", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2019-04-16", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6317206465.2"}]}