{"guid": "540030fb-f99f-49b1-b675-dfc501c1b74c:8e958ac5-916d-404c-bc17-b2770dd44259", "ecli": "ECLI:SK:NSSR:2016:1003898154.1", "spisova_znacka": "1Obo/24/2015", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obo/24/2015 z 28. 6. 2016", "citacia": "rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. júna 2016, sp. zn. 1Obo/24/2015, ECLI:SK:NSSR:2016:1003898154.1", "identifikacne_cislo": "1003898154", "sud": {"guid": "sud_100", "nazov": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "slug": "najvyssi-sud"}, "sudca": "Mgr. Peter Sivák", "sudca_id": 292, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/mgr-peter-sivak-292", "datum_vydania": "2016-06-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Obchodné právo"], "podoblast": ["Náhrada škody"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99", "nazov": "OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-48.odsek-2", "nazov": "§ 48 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-101.odsek-2", "nazov": "§ 101 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-101.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-101"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "nazov": "§ 221 ods. 1 písm. f) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-221.odsek-1.pismeno-f", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-221"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/192/#paragraf-2.odsek-3", "nazov": "§ 2 ods. 3 zákona č. 192/1995 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/192/#paragraf-2.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/192-1995/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/1991/92", "nazov": "zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1991/92", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/92-1991"}, {"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-114", "nazov": "§ 114 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-114", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-114"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-48", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-101", "/SK/ZZ/1963/99#paragraf-221", "/SK/ZZ/1995/192#paragraf-2", "/SK/ZZ/1995/233#paragraf-114"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8e958ac5-916d-404c-bc17-b2770dd44259", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2016:1003898154.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1003898154.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:NSSR:2016:1003898154.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nNajvyšší súd\n1Obo/24/2015\n1003898154\n28. 06. 2016\nJUDr. Jana Hullová\nECLI:SK:NSSR:2016:1003898154.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nNajvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hullovej a\nčleniek senátu JUDr. Ivany Izakovičovej a JUDr. Andrey Moravčíkovej, PhD., v právnej veci žalobcu\nDARTS, spol. s r. o. Košice, so sídlom Brigádnicka 2, Košice, IČO: 36 187 178, proti žalovanému\nCentrálny depozitár cenných papierov SR a. s., so sídlom Ul. 29.augusta 1/A, Bratislava, IČO: 31 338\n976, zastúpenému BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava,\nIČO: 36 833 533, za účasti vedľajšieho účastníka 1/ na strane žalovaného: Slovenská republika Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mierová 19, Bratislava, IČO: 00 686 832,\nzastúpeného Krivak & Co, s. r. o., so sídlom Gajova 13, Bratislava, IČO: 36 863 475 a vedľajšieho\núčastníka 2/ na strane žalovaného: TRANSPETROL, a. s., so sídlom Šumavská 38, Bratislava, IČO:\n31 341 977, zastúpeného JUDr. Oliverom Korcom, advokátom, so sídlom Záhradnícka 9, Bratislava, o\nzaplatenie sumy 160 728, 21 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Krajského súdu\nv Bratislave č. k 17Cb/117/2003 - 827 zo 16. apríla 2015, takto\nrozhodol:\nRozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k 17Cb/117/2003 - 827 zo 16. apríla 2015 p o t v r d z u j e.\nodôvodnenie:\nKrajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd\" alebo „súd prvého stupňa\") rozsudkom č. k 17Cb/117/2003\n- 827 zo 16. apríla 2015 zamietol žalobu. O trovách konania nerozhodol s poukazom na to, že o nich\nrozhodne samostatným uznesením po doručení písomnej špecifikácie zo strany právnych zástupcov\nžalovaného a vedľajších účastníkov na jeho strane.\nZ odôvodnenia rozsudku vyplýva, že predmetom sporu je zaplatenie sumy 160 728, 21 eur s prísl.\ntitulom náhrady škody, predstavujúcej hodnotu nevyplatených dividend právneho predchodcu žalobcu\nMiroslava Kozubaľa ( ďalej len ,, žalobca ? ) z akcií spoločnosti TRANSPETROL, a. s. Bratislava\n(ďalej aj „TRANSPETROL, a. s.\") za účtovný rok 2002. Podľa tvrdenia žalobcu, tento nadobudol 46\nakcií na meno spoločnosti TRANSPETROL, a. s. dňa 19.10.1998 v rámci exekučného konania, čo\npreukazoval zmenovým výpisom z účtu majiteľa cenných papierov ku dňu 9.10.1998. Žalobca ďalej\ntvrdil, že škoda mu vznikla v dôsledku protiprávneho konania žalovaného tým, že žalovaný realizoval\nrozhodnutie Ministerstva financií Slovenskej republiky (ďalej aj ,,MF SR?) č. 043/1998 SAN z 9. 12.\n1998, ktorým MF SR uložilo do troch dní od jeho doručenia vykonať opatrenie na nápravu zistených\nnedostatkov, t. j. uviesť do pôvodného stavu (t. j. do stavu platného pred 9. októbrom 1998) evidenciu\nmajiteľa - Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej aj ,,MH SR?), ako aj evidenciu registra\nemitenta- spoločnosti TRANSPETROL, a. s., v dôsledku čoho žalobca ako akcionár bol vymazaný z\nregistra emitenta TRANSPETROL, a.s. Protiprávne konanie žalovaného malo spočívať v tom, že po\nzrušení rozhodnutia MF SR rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ,,NS SR?) sp.\nzn. 4Sž/143/01 z 28. mája 2002 žalovaný na žiadosť žalobcu nevykonal opatrenia smerujúce k obnove\npôvodného stavu na účte žalobcu ako majiteľa cenných papierov, v dôsledku čoho žalobcovi neboli\n\nodovzdané akcie v zmenenej listinnej podobe po ich premene zo zaknihovaných cenných papierov na\nlistinné a následne si ako akcionár spoločnosti TRANSPETROL, a. s. nemohol uplatniť svoje práva,\nvrátane práva na podiel zo zisku (dividenda) uvedenej spoločnosti za účtovný rok 2002, ktorý valné\nzhromaždenie spoločnosti podľa výsledku hospodárenia určilo na rozdelenie v prospech akcionárov\npodľa ust. § 178 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej aj ,,Obch. zák.?).\nDňa 13. januára 2015 bol Krajskému súdu v Bratislave doručený návrh žalobcu na prerušenie konania\nz dôvodu, že na krajskom súde sa vedie konanie pod sp. zn. 7Cbs/84/2005, v ktorom sa žalobca\ndomáha, aby spoločnosti TRANSPETROL, a. s. súd uložil podať žiadosť Centrálnemu depozitáru\ncenných papierov SR o vykonanie zápisu v zozname akcionárov spoločnosti TRANSPETROL, a. s.\nalebo aby súd nahradil prejav jeho vôle. O uvedenom návrhu krajský súd rozhodol uznesením, ktoré\ndoručil žalobcovi podľa ust. § 48 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ,,O. s. p.?), podľa\nktorého ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom\nregistri alebo inom registri, v ktorom je zapísaná a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa\npovažuje za doručenú po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu, a to aj vtedy ak ten,\nkto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvedel. S poukazom na uvedené krajský\nsúd neakceptoval námietku žalobcu, že mu nebolo doručené uznesenie krajského súdu, ktorým tento\nrozhodol o návrhu žalobcu na prerušenie konania. Ďalej krajský súd poukázal na to, že pojednávania\ndňa 16. apríla 2015 sa žalobca nezúčastnil, avšak nakoľko súd mal od neho doručenie predvolania\nvykázané, uskutočnil pojednávanie v neprítomnosti žalobcu podľa ust. § 101 ods. 1 O. s. p..\nNa základe vykonaného dokazovania krajský súd mal preukázané, že žalobca sa nikdy nestal\nakcionárom spoločnosti TRANSPETROL, a. s., pretože akcie uvedenej spoločnosti v čase údajného\nexekučného konania mohli byť len vo vlastníctve Slovenskej republiky a akýkoľvek ich prevod vylučoval\nčlánok 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „Ústava SR\"), zákon č. 92/1991 Zb. o\npodmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby (ďalej aj „zákon č. 92/1991 Zb.\"), ako aj ust. § 2\nods. 3 zákona č. 192/1995 Z. z. o zabezpečení záujmov štátu pri privatizácii strategicky dôležitých\nštátnych podnikov a akciových spoločností (ďalej aj „zákon č. 192/1995 Z. z.\"). Podľa názoru krajského\nsúdu, exekučný prevod akcií bol absolútne neplatným právnym úkonom jednak z hľadiska ust. § 37\nObčianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ?), ako aj ust. § 39 OZ, pretože právny úkon, ktorý svojím obsahom\nalebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom, je absolútne\nneplatným právnym úkonom. V prípade listinných akcií akcionár môže preukázať skutočnosť, že je\nakcionárom len predložením akcie alebo zápisom v zozname akcionárov. V predmetnom konaní žalobca\nnepredložil listinnú akciu spoločnosti TRANSPETROL, a. s. a ani zoznam akcionárov, v ktorom by bol\nzapísaný. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že jediným akcionárom spoločnosti TRANSPETROL, a.\ns. je vedľajší účastník 1/ na strane žalovaného, a to Slovenská republika - MH SR, pričom žalobca nebol\nakcionárom spoločnosti TRANSPETROL, a. s. ani v čase rozhodnom pre uplatnenie náhrady škody,\nktorej zaplatenia sa v predmetnom konaní domáha. Keďže žalobca nepreukázal vznik škody vo forme\nnevyplatených dividend z akcií spoločnosti TRANSPETROL, a. s., na ktoré by mal nárok, podľa názoru\nkrajského súdu nebolo potrebné zoberať sa ani ďalšími dvomi zákonnými predpokladmi pre priznanie\npráva na náhradu škody, keďže nedostatok porušenia povinností na strane žalovaného a nedostatok\nvzniku údajnej škody na strane žalobcu sú evidentné. Na základe takto zisteného skutkového a právneho\nstavu krajský súd rozhodol tak, že žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol.\nProti tomuto rozsudku podal žalobca (ďalej aj ,,odvolateľ?) v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v\nktorom uviedol, že postupom krajského súdu sa mu ako účastníkovi konania odňala možnosť konať pred\nsúdom, krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal dôkazy potrebné na zistenie\nrozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam\na jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.\nOdvolateľ poukázal na to, že dňa 2.04.2015 mu bolo doručené predvolanie na pojednávanie na deň\n16.04.2015. Podaním z 15.04.2015, doručeným súdu faxom dňa 16.04.2015 ( a v písomnej forme dňa\n20.04.2015 ) ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní súdu z dôvodu, že dňa 13.01.2015 podal návrh\nna prerušenie konania, o ktorom krajský súd ku dňu určeného termínu pojednávania nerozhodol. Keďže\nKrajský súd v Bratislave ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní neakceptoval, pojednával v jeho\nneprítomnosti a vo veci samej aj rozhodol, tak nesprávnym postupom krajského súdu mu ako účastníkovi\nkonania bola odňatá možnosť konať pred súdom. Za zarážajúce považuje konštatovanie krajského súdu,\nže o jeho návrhu na prerušenie konania rozhodol, pričom písomné vyhotovenie rozhodnutia doručoval\n\nna adresu žalobcu, ktorý si zásielku neprevzal, a preto súd ju považoval za doručenú po troch dňoch od\njej vrátenia súdu. Uvedené konštatovanie súdu je zarážajúce najmä preto, že všetky ostatné zásielky\nzasielané žalobcovi boli ním prevzaté, pričom ani v jedinom prípade súd nemusel použiť tzv. fikciu\ndoručenia. Pokiaľ by si nebol prevzal zásielku s uznesením súdu o prerušení konania, pričom následne\nďalšiu zásielku s predvolaním na pojednávanie by si už prevzal, išlo by o iracionálny postup. Teda, pokiaľ\nsi žalobca zásielku s uznesením ohľadne jeho návrhu na prerušenie konania neprevzal, tak vzhľadom na\nto, že všetky zásielky si doteraz prevzal, súd mal zopakovať doručenie, a nie použiť tzv. fikciu doručenia.\nPri rozhodovaní súdu o návrhu na prerušenie konania z 13. januára 2015 žalobca očakával rovnaký\npostup, ako pri rozhodovaní súdu o predchádzajúcich návrhoch na prerušenie konania a nakoľko krajský\nsúd tak nepostupoval, bola mu odňatá možnosť konať pred súdom.\nĎalej odvolateľ uviedol, že nesúhlasí s názorom krajského súdu, že nepreukázal, že je vlastníkom 46\nakcií spoločnosti TRANSPETROL, a. s. Takýto dôkaz predložil a je ním výpis z majetkového účtu z\n9.10.1998 zo Strediska cenných papierov SR, kde je vlastníctvo 46 akcií spoločnosti TRANSPETROL,\na. s. zapísané na jeho majetkovom účte.\nĎalej odvolateľ namietal, že krajský súd sa nezaoberal nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 159/0737 z 11. decembra 2007, pričom závery krajského súdu sú v priamom rozpore s právnym záverom\nvyjadreným v citovanom náleze, z ktorého o. i. vyplýva, že .... ,, stav pred 9. decembrom 1998 bol taký, že\nmajiteľom akcií spoločnosti bol sťažovateľ a exekúcia sa stala právoplatnou a vykonateľnou?. Odvolateľ\nokrem toho namietal, že krajský súd v tomto konaní nebol vôbec oprávnený riešiť prejudiciálnu otázku\nohľadne vlastníctva žalobcu k akciám spoločnosti TRANSPETROL, a. s., čo vyplýva z nálezu Ústavného\nsúdu SR v treťom odseku na strane 9.\nZ vyššie uvedených dôvodov odvolateľ navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý\nrozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\nK odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaný a vedľajší účastníci 1/ a 2/ na jeho strane.\nŽalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v predmetnom konaní sa už stalo zvykom, že pred\nkaždým nariadeným pojednávaním žalobca doručil súdu návrh na prerušenie konania, čím vytrvalo\nbránil súdu prvého stupňa, aby vo veci rozhodol. Rovnakú obštrukciu žalobca uplatnil aj dňa 13. 01.\n2015, keď krajskému súdu doručil návrh na prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania\nvedeného na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 7Cbs/84/2005. Krajský súd bol tak donútený\npojednávanie nariadené na deň 15.01.2015 odročiť a rozhodnúť o procesnom návrhu žalobcu. Následné\nrozhodnutie krajského súdu o zamietnutí návrhu na prerušenie konania si už ale žalobca neprevzal,\nna základe čoho došlo k tzv. fikcii doručenia a uznesenie krajského súdu č. k. 17Cb/117/2003 - 774\nz 21. januára 2015 nadobudlo právoplatnosť. Podľa názoru žalovaného, postup krajského súdu bol\nsprávny a žalobcovi sa neodňala možnosť konať pred súdom. Je právom žalobcu ako účastníka konania\npodávať procesné návrhy na prerušenie konania (akokoľvek nezmyselné), avšak v takom prípade je\npotom jeho zodpovednosťou, ak má v úmysle podať voči rozhodnutiu o zamietnutí jeho návrhu odvolanie,\naby si riadne preberal zásielky doručované súdom. Skutočnosť, že žalobca si zásielku s uznesením\nz 21.01.2015 neprevzal, preukazuje samotná zásielka, ktorá bola vrátená súdu ako nedoručená.\nNeprevzatie si doručovanej zásielky nie je prvým iracionálnym postupom žalobcu v konaní (nijako ináč\nako ,,iracionálny? nemožno nazvať postup žalobcu, ktorý sa formálne domáha náhrady spôsobenej\nškody, avšak v skutočnosti bráni súdu, aby o jeho žalobe rozhodol). Vzhľadom na doterajší postup\nžalobcu v konaní nemožno dokonca vylúčiť ani to, že žalobca si predmetnú zásielku neprevzal úmyselne,\naby sa následne pokúsil túto skutočnosť uplatniť ako odvolací dôvod voči napadnutému rozhodnutiu.\nŽalovaný poukázal na ust. § 2 ods. 3 zákona č. 192/1995 Z. z., v zmysle ktorého predmetom\nprivatizácie o. i. nemôžu byť akcie TRANSPETROLU, a. s., Bratislava, ďalej na zákon č. 92/1991 Zb.,\nv zmysle ktorého prevod majetku štátu sa mohol uskutočniť len prostredníctvom zákonných postupov\nstanovených pre veľkú privatizáciu. Tento zákon používa iba všeobecný pojem ,,prevod majetku?, avšak\nnepochybne pod tento pojem zahŕňa akýkoľvek prevod majetku, t. j. aj prevod majetku prostredníctvom\nexekúcie. Akcie strategického podniku TRANSPETROL, a. s. neboli spôsobilým predmetom exekúcie\n(ust. § 114 zákona č. 233/1995 Z. z.) a exekútor, ktorý vykonával exekúciu, mal povinnosť hľadať\niné náhradné spôsoby uspokojenia oprávneného. Keďže tak exekútor nekonal a v rozpore s jeho\npostupom bola uzavretá zmluva o kúpe a predaji predmetných akcií, táto zmluva je absolútne neplatným\n\nprávnym úkonom, čo spôsobuje, že pôvodný žalobca sa nikdy nestal vlastníkom akcií spoločnosti\nTRANSPETROL, a. s. Tento záver je plne v súlade s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR (čl. 20\nods. 2 a čl. 4 Ústavy SR), v zmysle ktorej každý má právo vlastniť majetok, ktorý ústavou alebo zákonom\nSlovenskej republiky nie je z jeho vlastníctva vylúčený (viď. PL.ÚS 38 /95), ako aj s teóriou ústavného\npráva, v zmysle ktorej zmena subjektu vlastníctva v exekučnom konaní je v súlade s článkom 20 ods.\n2 Ústavy SR rovnako nemožná, ako každá iná zmena vyhradeného vlastníctva z oprávnenej osoby na\ninú osobu, ktorej zákon výslovne nepriznal právo vlastniť majetok podliehajúci ochrane podľa článku 20\nods. 2 Ústavy SR.\nĎalej žalovaný poukázal na rozsudok Okresného súdu Košice II č. k. 12C/1/2006 - 1151 z 25. septembra\n2013, ktorým okresný súd určil, že zmluvy o kúpe a predaji zaknihovaných cenných papierov, uzavretie\nktorých obstaral CLASS Invest Slovakia o. c. p. , a. s., Košice ako komisionár v exekučnom konaní\nsp. zn. EX 4575/97, vedenom žalovanou v 8. rade pre žalovaných v 2. až 8. rade ako komitentov,\nna základe ktorých došlo k prevodu 547 ks akcií spoločnosti TRANSPETROL, a. s., Bratislava, ISIN\n880970000480, ktorých prevod bol registrovaný Strediskom cenných papierov SR dňa 9.10.1998 tak,\nže žalovaný v 2. rade nadobudol vlastnícke právo k 98 ks akcií, žalovaný v 3. rade nadobudol vlastnícke\nprávo k 125 ks akcií, žalovaný v 4. rade nadobudol vlastnícke právo k 110 ks akcií, žalovaný v 5.\nrade nadobudol vlastnícke právo k 46 ks akcií, žalovaný v 6. rade nadobudol vlastnícke právo k\n86 ks akcií a žalovaný v 7. rade nadobudol vlastnícke právo k 82 ks akcií, sú neplatnými právnymi\núkonmi ( citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.08.2014 ) a rozsudok Krajského súdu v\nKošiciach č. k. 2Cb/1272/2000 -871 z 28.05.2010 (ktorý už tiež nadobudol právoplatnosť) a z ktorého\nvyplýva, že exekučný prevod akcií emitenta TRANSPETROL, a. s. bol posúdený ako neplatný v\nkonaní, v ktorom sa iný domnelý nadobúdateľ, a to spoločnosť GAJUS a. s. v konkurze, domáhala\nurčenia platnosti zmluvy o kúpe a prevode predmetných akcií. Z obidvoch rozsudkov je tak zrejmé, že\nnimi bola právoplatne a záväzne vyriešená prejudiciálna otázka, že pôvodný žalobca sa nikdy nestal\nvlastníkom akcií spoločnosti TRANSPETROL, a. s., pričom pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní\nprávoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom\nmá tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením ( viď. R 40/2013, sp. zn.\n1Cdo/133/2009, 22Cdo/2192/2000, 33Cdo/2427/2008, 23Cdo/2889/2010, II. ÚS 349/09 a Rc 69/2000).\nKeďže otázka vlastníctva akcií emitenta TRANSPETROL, a. s. už bola definitívne vyriešená tak, že\npôvodný žalobca sa nikdy nestal ich vlastníkom, tak v predmetnom konaní už objektívne ani nemožno\ndospieť k inému rozhodnutiu, než k zamietnutiu podanej žaloby v celom rozsahu. S poukazom na vyššie\nuvedené žalovaný navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok potvrdil ako\nvecne správny a žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 904, 37 eur.\nVedľajší účastníci na strane žalovaného k odvolaniu žalobcu zhodne uviedli, že krajský súd svojím\npostupom neodňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Ustanovenie § 101 ods. 1 O. s. p. umožňuje\nsúdu vec prejednať aj v neprítomnosti účastníka konania s tým, že sa prihliadne na obsah spisu a dosiaľ\nvykonané dôkazy. Rovnako súd nie je povinný vykonávať pokus o opakované doručenie v prípade,\nak nie je možné písomnosť doručiť právnickej osobe na adresu sídla, uvedenú v obchodnom registri.\nS poukazom na dĺžku samotného konania, početné procesné obštrukcie zo strany žalobcu brániace\nrozhodnutiu vo veci samej a skutočnosť, že žalobcovi bolo súdom riadne doručené uznesenie, ktorým\nsúd jeho návrh na prerušenie konania zamietol, nemožno považovať postup krajského súdu za taký\npostup, ktorým by bola žalobcovi ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom.\nNález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 159/07 (na ktorý sa žalobca odvoláva) nie je rozhodnutím, ktoré\nby potvrdilo, že žalobca (alebo ktorýkoľvek subjekt exekvujúci akcie spoločnosti TRANSPETROL, a. s.)\ntieto akcie nadobudol. Ústavný súd SR nerozhodoval o akcionárskom postavení spoločnosti TRADE\nUNION, s. r. o., ale o porušení jej práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces v konaní vedenom\nna NS SR pod sp. zn. 1MObdo/5/2005, pričom právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v tomto\nnáleze nie je záväzný pre všeobecné súdy. Skutočnosť, že nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS\n159/07 - 37 z 11. decembra 2007 definitívne nevyriešil a ani nemohol vyriešiť otázku vlastníctva akcií\nspoločnosti TRANSPETROL, a. s. potvrdil aj sám Ústavný súd SR vo svojom neskoršom náleze sp.\nzn. IV. ÚS 60/2010 z 20. januára 2011, v ktorom uvádza, že ...,, nález sp. zn. II. ÚS 159/07 - 37 z\n11. decembra 2007 nemožno v okolnostiach danej veci ignorovať, ale ani preceňovať. Ústavný súd v\ntejto súvislosti uvádza, že z prebiehajúcich konaní, na ktoré sa poukazuje v tomto náleze, totiž vyplýva,\nže otázka vlastníctva akcií ešte zjavne nie je právne uzavretá. Preto je nevyhnutné, aby v každom\ntakomto konaní pred všeobecným súdom bola umožnená účasť všetkých subjektov, ktoré majú právny\n\nzáujem na uzavretí tohto právneho problému a môžu ponúknuť argumenty pre účel jeho definitívneho\nvyriešenia ...?.\nKrajský súd tiež správne uzavrel, že žalobca sa nikdy nestal akcionárom spoločnosti TRANSPETROL,\na. s., pretože akcie uvedenej spoločnosti v čase údajného exekučného prevodu, od ktorého žalobca\nodvodzuje svoje akcionárske postavenie, mohli byť len vo vlastníctve Slovenskej republiky a akýkoľvek\nprevod týchto akcií bol v zmysle Ústavy SR, zákona č. 92/1991 Zb. a zákona č. 192/1995 Z. z. vylúčený.\nPredmetný exekučný prevod akcií spoločnosti TRANSPETROL, a. s. tak bol absolútne neplaným\nprávnym úkonom, keďže svojím obsahom a účelom odporoval zákonu a jeho predmetom bolo plnenie\nnemožné. Jediným spôsobom preukázania akcionárskych práv bolo predloženie listinnej akcie, prípadne\nvýpisu zo zoznamu akcionárov k rozhodnému dňu, čo žalobca počas celého konania nepreukázal.\nZ vyššie uvedených dôvodov vedľajší účastníci na strane žalovaného navrhli, aby Najvyšší súd\nSlovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil a zároveň im priznal trovy odvolacieho\nkonania za vyjadrenie k odvolaniu v sume 904, 37 eur.\nNajvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací podľa ust. § 10 ods. 2 O. s. p. ( ďalej aj ,, odvolací\nsúd ?) prejednal vec v rozsahu vymedzenom odvolaním podľa ust. § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia\nodvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie\nje dôvodné.\nPredmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozsudku Krajského súdu v\nBratislave zo 16. apríla 2015, ktorým krajský súd zamietol žalobu o zaplatenie sumy 160 728, 21\neur s prísl. titulom náhrady škody predstavujúcej hodnotu nevyplatených dividend z akcií spoločnosti\nTRANSPETROL, a. s. Bratislava za účtovný rok 2002.\nPodľa ust. § 219 ods. 1 a ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.\nAk sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v\nodôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne\ndoplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.\nPo preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd vykonal v potrebnom rozsahu\ndokazovanie, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnemu zisteniu skutkového stavu, ako aj\nprávnemu posúdeniu veci, pričom svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil. Odvolací súd sa preto v celom\nrozsahu stotožňuje s výrokom a odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu.\nK jednotlivým odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza nasledovné:\nOdvolací súd nesúhlasí s námietkou odvolateľa, že mu postupom krajského súdu bola odňatá možnosť\nkonať pred súdom z dôvodu, že krajský súd ku dňu určeného termínu pojednávania 16. apríla 2015\nnerozhodol o jeho návrhu na prerušenie konania z 13. januára 2015. Odvolací súd poukazuje na to,\nže o procesnom návrhu žalobcu z 13. januára 2015 na prerušenie konania (založený je v spise na\nčl. 758 - 759) rozhodol krajský súd uznesením č. k. 17Cb/117/2003- 774 z 21. januára 2015, ktorým\nnávrh žalobcu na prerušenie konania zamietol. Citované uznesenie bolo doručené dňa 28. 01.2015\nprávnym zástupcom žalovaného a vedľajších účastníkov 1/ a 2/ na jeho strane. Žalobcovi bolo uznesenie\ndoručované prostredníctvom pošty na adresu jeho sídla, uvedenú v obchodnom registri, v ktorom je\nspoločnosť žalobcu zapísaná, t. j. Brigádnická 2, 040 01 Košice v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 O.\ns. p., v zmysle ktorého písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za\ndoručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie. Uznesenie\nkrajského súdu z 21. januára 2015 tak bolo doručené žalobcovi cez tzv. fikciu doručenia v zmysle ust. §\n48 ods. 2 O. s. p. a nadobudlo právoplatnosť dňa 10. marca 2015 (v zmysle súdom vyznačenej doložky\nprávoplatnosti na uznesení). Nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že o jeho návrhu na prerušenie\nkonania z 13.01.2015 krajský súd procesne nerozhodol formou uznesenia a uznesenie mu nedoručil do\ntermínu pojednávania dňa 16. apríla 2015. Naopak, z obsahu spisu vyplýva, že krajský súd o návrhu\nžalobcu z 13.01.2015 procesne rozhodol uznesením z 21. januára 2015, ktoré žalobcovi v súlade s ust.\n§ 48 ods. 2 O. s. p. doručil. Krajský súd preto postupoval v súlade s občianskym súdnym poriadkom a\njeho postupom nebola žalobcovi ako účastníkovi konania odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle\nust. § 221 ods. 1, písm. f) O. s. p. Žalobca bol tiež riadne predvolaný na pojednávanie dňa 16. apríla\n\n2015, ktorého sa nezúčastnil. Krajský súd však postupoval v súlade s ust. § 101 ods. 2 O. s. p., keď\nvec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, keďže nezistil žiadny dôležitý dôvod na odročenie\npojednávania v zmysle ust. § 119 ods. 1 a 2 O. s. p.\nKrajský súd po vykonaní dokazovania dospel k správnemu záveru, že žalobca žiadnym právne\nrelevantným spôsobom nepreukázal, že v čase vzniku práva na výplatu dividend za účtovný rok 2002\nbol akcionárom spoločnosti TRANSPETROL, a. s., pretože bol vlastníkom 46 akcií uvedenej spoločnosti\na že z tohto dôvodu mu za účtovný rok 2002 vzniklo právo na výplatu dividend z akcií spoločnosti\nTRANSPETROL, a. s. (ust. § 178 Obch. zák.) a keďže mu vyplatené neboli, vznikla mu škoda v sume\n160 728, 21 eur, predstavujúcej hodnotu nevyplatených dividend z akcií spoločnosti TRANSPETROL,\na. s. za požadovaný účtovný rok. Odvolací súd sa stotožnil so záverom krajského súdu v tom, že\nakcie spoločnosti TRANSPETROL, a. s. (ako strategického podniku) nemohli byť predmetom exekúcie,\npretože z nej boli vylúčené v zmysle ust. § 114 Exekučného poriadku, keďže ich vlastníkom bol štátSlovenská republika a pokiaľ došlo k ich prevodu v rámci exekučného konania, tak takýto úkon, ktorý\nsvojim obsahom, ako aj účelom odporuje zákonu, je absolútne neplatným právnym úkonom, ktorý\nnevyvolal žiadne právne účinky. Teda, krajský súd dospel k správnemu záveru, že exekučný prevod\nakcií strategického podniku TRANSPETROL, a. s. vylučovali ustanovenia § 2 ods. 3 zákona č. 192/1995\nZ. z. a zákona č. 92/1991 Zb., článok 20 ods. 4 Ústavy SR, ako aj ust. § 114 zákona č. 233/1995\nZ. z. Žalobca ku dňu rozhodnutia krajského súdu (16.04.2015) nepreukázal predložením žiadneho\nrelevantného dôkazu, že v rozhodnej dobe bol vlastníkom 46 akcií emitenta TRANSPETROL, a. s., a\nteda akcionárom uvedenej spoločnosti. Keďže žalobca nepreukázal svoje vlastníctvo k predmetným 46\nakciám emitenta TRANSPETROL, a. s., nepreukázal ani to, že mu ako akcionárovi uvedenej spoločnosti\nvzniklo právo na výplatu dividend za účtovný rok 2002 v uplatnenej výške 160 728, 21 eur s prísl. K\nuvedenému zároveň odvolací súd dodáva, že otázka vlastníctva akcií emitenta TRANSPETROL, a. s.\nbola vyriešená určovacím výrokom rozsudku Okresného súdu Košice II. č. k. 12C/1/2006- 1151 z 25.\n09.2013 (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 7.08.2014) a z ktorého vyplýva, že žalovaný v 5. rade\n(Miroslav Kozubaľ) nenadobudol vlastnícke právo k 46 akciám emitenta TRANSPETROL, a. s., keďže\nzmluvy o kúpe a predaji zaknihovaných cenných papierov, na základe ktorých došlo k prevodu 547\nakcií emitenta TRANSPETROL, a. s. Bratislava, ISIN 880970000480, ktorých prevod bol registrovaný\nStrediskom cenných papierov SR dňa 9.10.1998, boli výrokom rozsudku Okresného súdu Košice II\nvyhlásené za neplatné právne úkony. Odvolací súd sa preto stotožnil s tvrdením žalovaného vo vyjadrení\nk odvolaniu, že Krajský súd v Bratislave v predmetnom konaní nemohol vyriešiť prejudiciálnu otázku\ntýkajúcu sa vlastníctva žalobcu k 46 akciám emitenta TRANSPETROL, a. s. inak, než túto otázku už\nprávoplatne vyriešil Okresný súd Košice II svojim určujúcim výrokom rozsudku č. k. 12C/1/2006-1151\nz 25.09.2013.\nK námietke odvolateľa, že otázku vlastníctva akcií emitenta TRANSPETROL, a. s. vyriešil Ústavný súd\nSR vo svojom náleze sp. zn. II. ÚS 159/07 z 11. decembra 2007 odvolací súd uvádza, že citovaný nález\nsa týkal sťažovateľa - spoločnosti TRADE UNION, s. r. o., a nie žalobcu v predmetnom konaní, pričom\nprávny názor Ústavného súdu SR, vyslovený v odôvodnení nálezu iného sťažovateľa, nie je všeobecne\nprávne záväzný pre súd v predmetnej právnej veci. Okrem toho odvolací súdu poukazuje na to, že úvaha\nÚstavného súdu SR, vyslovená v jeho náleze sp. zn. II. ÚS 159/07, bola následne prekonaná právnym\nnázorom Ústavného súdu SR v jeho neskoršie vydanom náleze sp. zn. IV. ÚS 60/2010 z 20. januára\n2011. Odvolací súd poukazuje aj na to, že Ústavný súd SR vo svojich nálezoch skúmal otázku porušenia\npráva sťažovateľa na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie, a neriešil otázku vlastníckeho práva k\nakciám emitenta TRANSPETROL, a. s., nakoľko otázka nadobudnutia alebo nenadobudnutia vlastníctva\nk akciám uvedeného emitenta v rámci exekučného konania či už žalobcom alebo inými osobami, ktoré\nsa cítili byť vlastníkmi akcií tohto emitenta, bola predmetom viacerých konaní pred všeobecnými súdmi\nSlovenskej republiky, ktoré túto otázku posudzovali vo viacerých súdnych sporoch, a uvedená otázka\nnebola a ani nemohla byť predmetom riešenia Ústavného súdu SR.\nPo preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že krajský súd po vykonaní dokazovania dostatočne\nzistil skutkový stav, z ktorého následne vyvodil aj správny právny záver, keď žalobu žalobcu ako\nnedôvodnú zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v\nBratislave podľa ust. § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil ako vecne správny.\nO trovách odvolacieho konania rozhodne krajský súd v samostatnom rozhodnutí o trovách konania (ust.\n§ 224 ods. 1, 4 O. s. p.).\n\nRozsudok prijal odvolací senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku nie je prípustné podať odvolanie.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17Cb/117/2003", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}